Úvod a význam analýzy vývoja vojny
Ahojte priatelia, v tomto videu budem hovoriť o ruskej vojne proti Ukrajine. Tento diel o Ukrajine bude asi najvýznamnejší od úplného začiatku tejto vojny. Budem hovoriť aj o jej histórii, o tom, ako sa vyvíjala, a hlavne o svojich prognózach – ako sa naplnili, respektíve nenaplnili. A tiež o tom, ako sa naplnili alebo nenaplnili prognózy iných analytikov, aby sme videli, ktorému sa oplatí veriť a ktorému nie.
Vojna v bode zlomu v prospech Ukrajiny
Málokto si to uvedomuje, ale podľa môjho názoru je ruská vojna proti Ukrajine v bode zlomu. Dnešné dianie vnímam jednoznačne ako bod zlomu. Málokto si zároveň uvedomuje, že je to naozaj také vážne a že, chvalabohu, je to v prospech Ukrajiny. Aj na fronte vyzerá situácia pre Rusov veľmi zle. Samozrejme, Rusi ešte môžu s niečím vyrukovať, ale ja si myslím, že toto je naozaj bod zlomu. Vždy to bolo tak, že raz sa darilo Ukrajincom, inokedy Rusom. Teraz si však myslím, že je to definitívne rozhodnuté a Rusom sa už viac dariť nebude – naopak, viac sa bude dariť Ukrajincom. Toto je podľa mňa ten bod zlomu.
Presnosť prognóz a dlhodobý charakter konfliktu
Keď to hovorím ja, má to už určitú váhu, pretože moje prognózy boli v porovnaní s ostatnými analytikmi naozaj najpresnejšie. Netvrdím, že som sa niekde nesekol a že sa všetko splnilo na sto percent, ale má to význam. Určite budem hovoriť aj o prognózach do budúcnosti, a v zásade už tým, že hovorím o bode zlomu, hovorím aj o budúcom vývoji.
Je veľmi zaujímavé, že sa moja prognóza splnila. Už pár mesiacov od začiatku vojny som hovoril: pozor, vojna nebude krátkodobá, ale naozaj dlhodobá. Niektorí ľudia, analytici, mudrovali, že vojna skončí do pol roka alebo veľmi rýchlo. Dokonca aj keď sa Ukrajine veľmi dobre darilo, ja som krotil emócie, že to neznamená okamžitý koniec vojny. Niekedy chvíľami vyzeralo, že sa Ukrajincom darí a panoval veľký optimizmus. V takých obdobiach som krotil emócie, že to nebude hneď, žiaľbohu. A skutočne to vyzerá tak, ako som od začiatku hovoril – že to potrvá okolo piatich rokov. Tých päť rokov sa dnes javí ako veľmi realistický odhad.
Kritika rýchlych riešení a analýza ekonomiky
Podobne aj istý Martin Svárovský, populárny analytik pracujúci pre akúsi mimovládnu analytickú organizáciu, tvrdil, že keď Západ uvalí sankcie, Rusko okamžite padne. Hovoril doslova o pár mesiacoch, že sankcie Rusko ekonomicky zlikvidujú. Ja som od začiatku hovoril, že je to blbosť, že takéto sankcie nefungujú okamžite. Hneď som sa takejto analýze vysmial. Nakoniec sa ukázalo, že som mal pravdu – čo je samozrejmé, lebo ruská ekonomika má rezervy a zotrvačnosť.
Výstižne to neskôr vyjadril Alexander Duleba, ktorý na to opakovane upozorňoval. Je to analytik, ktorého naozaj rešpektujem, človek s veľkou vážnosťou. Aj on hovoril, že v ruskej ekonomike je veľmi dôležitý Fond národného blahobytu. Keď sa vyčerpá, Rusi budú mať problém – a presne to sa od bodky do bodky naplnilo. Odvtedy naozaj nastal ekonomický bod zlomu a začali sa vážne problémy. Rusi si vytvárali finančnú rezervu z ropy, lebo mali veľké príjmy – cena ropy rástla, takže Putinovi sa celkom darilo. Nebola to jeho zásluha, len rástla cena ropy, a tak sa darilo aj štátnemu rozpočtu. Mali si kam odkladať. Keď sa však Fond národného blahobytu minul na vojnu, nastal ten zlom.
Ruská propaganda a realita na bojisku
Alexander Duleba, analytik slovensko-ukrajinského pôvodu a profesor, veľmi dobre odhadol najmä ruskú ekonomiku. Aj ja som mal dobré odhady – že to nezaberie okamžite. Ďalej som intenzívne upozorňoval na ruskú propagandu. Mnohí ľudia, aj tí, čo neboli vyslovene proruskí, hovorili, že vojna sa musí za každú cenu skončiť, lebo Rusi sú vraj silnejší a vojna nestojí za to. Ja som hovoril, že netreba byť pesimista, nemali by sme byť pesimisti. To, čo sa deje, je len dočasné – Rusku sa darí len dočasne a treba byť vytrvalý s pomocou. Postupom času sa to ukáže na bojisku aj v ekonomike.
Hovoril som, že o páde Ruska možno nerozhodne ani tak bojisko, ako skôr ekonomika. To dnes vidíme. Od začiatku som hovoril, že hoci sa to so zdaním nemusí javiť najhoršie, je to len otázka času. Upozorňoval som aj na to, že oficiálne štatistiky z Ruska môžu byť mnohonásobne prikrášlené. A tiež, že aj keď sa HDP drží na relatívne dobrých úrovniach, keď všetko ide do vojny a pre spoločnosť nevytvárate žiadnu hodnotu, nie sú to hodnoty pre spoločnosť. Je to čistá strata: vyrobíte tank a na druhý deň ho Ukrajinci rozbijú dronom – to ťažko možno považovať za vytváranie hodnoty.
Slabosť Ruska a paranoidná atmosféra v Moskve
Myslím si, že v Rusku to už vyvrcholilo – Rusi naozaj fyzicky nemajú tanky. To, že je cisár nahý, sa prejavilo na ruskej slabosti aj týmto spôsobom priamo v Rusku. Nebola tam totiž ani prehliadka ťažkej techniky – neviem, kedy naposledy za posledné roky chýbala ťažká technika na prehliadke. Bol tam veľmi minimálny počet ľudí a celá prehliadka trvala rekordne krátko. V Moskve boli na strechách budov guľometné hniezda, takže aj obyčajný radový Rus si musel všimnúť a nemohol si nevšimnúť, že sa s Ruskom deje niečo zlé, keď sú takí paranoidní.
Ukrajincom veľmi dobre vyšlo, keď tesne pred prehliadkou poslali dron vedľa Kremľa. Rusi potom začali byť extrémne paranoidní a to Ukrajincom vyšlo, pretože všetka protivzdušná obrana sa presunula do Moskvy, čím sa odkryli ďalšie slabé miesta – na bojisku aj v regiónoch, napríklad ropné rafinérie. Takže ťažká technika na prehliadke chýbala asi z dvoch dôvodov: Rusi naozaj fyzicky nemajú tanky a majú taký zúfalý nedostatok vojakov, že si ani nemohli dovoliť zaťažovať logistiku presunom techniky z frontu do Moskvy.
Robert Fico a jeho návšteva Moskvy
Tu sa ukázala obrovská slabosť. Robert Fico sa poriadne strapnil. Minulý rok, keď bolo okrúhle výročie vojny, tam možno bolo viac ľudí a nejaká prehliadka bola, a stretol sa aspoň s čínskym prezidentom. Vtedy mohol povedať, že sa stretol s čínskym prezidentom. Teraz si však ani sám Fico neuvedomil, ako rýchlo a radikálne sa Rusko zmenilo. Pravdepodobne aj on, keď bol v Moskve, si musel všimnúť, že niečo nie je v poriadku. Pravdepodobne si všimol guľometné hniezda na každom rohu, provizórnu protivzdušnú obranu a podobne. Musel si všimnúť, že niečo nie je v poriadku, ako veľmi Rusko zoslablo.
My na Slovensku si Rusko idealizujeme a neuvedomujeme si, ako veľmi zoslablo. Aj Fico bol zrejme ovplyvnený touto náladou, že Rusko je silné. V minulosti sa mohol odvolávať na to, že musíme uctievať Putina a Rusko, lebo je silné a dokáže zviesť rovnocenný súboj s ukrajinskou armádou. Teraz si však aj on všimol, že sa v Rusku niečo naozaj zmenilo. Dokonca zmenil plány – minule si uctil ruského vojaka, teraz to zrušil. Možno tam videl poloprázdne námestia, len pár vojakov, symbolickú prehliadku. Je to obrovská hanba aj pre Slovensko. Fico ani sám nevie vysvetliť, načo v Moskve bol, pretože takmer nikto sa v ten deň s Putinom na diplomatickej úrovni nestretol.
Skutočne tam bol asi jediný Európan a možno ešte kazašský prezident alebo niekto z takejto krajiny – nikto významný, žiadne veľké mená. Možno to bol jediný človek významnejší od Fica. Naozaj je to obrovská hanba. Je to smutné, ale na druhej strane, ako človek, čo vidí do zákulisných hier, hovorím: netreba sa radovať, ani keby sa k moci dostal niekto iný než súčasné koaličné strany.
Slovenská politika a Progresívne Slovensko
Situácia by nebola lepšia, lebo ľudia nemajú ani najmenšie tušenie, akých úplne šialených kostlivcov v skrini má Progresívne Slovensko. Keby sa to dostalo do médií, ľudia by boli úplne zdesení a zhrození. Samozrejme, volič Republiky bude mať na Progresívne Slovensko vždy negatívny názor, ale toto by vadilo aj ich vlastným voličom, keby médiá vypustili všetkých kostlivcov, ktoré majú odložené u novinárov.
To, čo uniklo o Martinovi Pekárovi z Progresívneho Slovenska, je len smiešny vrchol ľadovca. Ani to nie je vrchol ľadovca, je to možno jedno percento všetkých škandálov, ktoré tá strana má. Takže nie je veľmi dôvod na radosť, keby sa k moci dostal ktokoľvek iný. V Česku má ešte význam pristupovať k voľbám, lebo sa tam dá nájsť aspoň menšie zlo medzi stranami. Na Slovensku však absolútne nemá zmysel chodiť k voľbám. Aký je rozdiel, keď dáte moc šialencom z jednej či druhej politickej scény, ak neexistuje jedna slušná strana? Všetko je rovnaké. To, či je niekto ľavicový alebo pravicový extrémista, pre mňa rozdiel nie je. Iní ľudia, ktorí naletia propagande z jednej či druhej strany, v tom rozdiel vidia, ale ja nie.
Testovanie umelej inteligencie a prepisov
Ešte trochu odbočím: je to veľmi zaujímavá práca testovať umelú inteligenciu, aby urobila prepis tohto textu, ktorý tu hovorím. Je to naozaj fascinujúci zážitok s tým pracovať. Nedávno som si urobil malinký programček, ktorý prepája API s umelou inteligenciou a robí všetko ešte kvalitnejšie. Som veľmi šťastný, keď sa to robí efektívnejšie. Môžeme ešte otestovať ďalšie firmy z oblasti umelej inteligencie a vyskúšať, v akej kvalite by text spracovali a prepísali.
Paradox pro-ruských postojov na Slovensku a v Rusku
Je zvláštne a paradoxné, že možno my na Slovensku, a najmä proruská časť obyvateľstva, obdivuje Putina ďaleko viac ako samotní Rusi. Je to paradox, pretože aj Rusi, ktorí doteraz Putina uznávali, ho už tak veľmi nepodporujú. Dokonca niektorí ruskí provojnoví blogeri, platení Kremľom, sa začínajú otáčať proti Putinovi. Keď sa proti vám obrátia aj tí, ktorých platíte, je to naozaj veľmi silný signál.
Možné politické scenáre v Rusku
Takže uvidíme. Čo sa týka politickej zmeny v Rusku, existujú aj scenáre, že po Putinovi sa k moci môže dostať ešte niekto horší – aj takáto teória existuje. Ja sa však snažím byť optimista a veriť, že sa skôr zopakuje to, čo sa stalo po Stalinovi, keď Chruščov bol aspoň o trošičku menším zlom. Osobne si myslím, že z tej mocenskej štruktúry v Rusku asi nič dobré nevznikne, keď Putina nahradí niekto iný, ale hádam to nebude horšie. Dúfajme, že to nebude horšie.
Putin a stalinské praktiky
Putin je totiž úplne ako Stalin, je tam ten brutálny spôsob vedenia vojny, úplne nešetrný k vlastným vojakom. To je veľmi podobné. V ruskej armáde dokonca platí, že kto dezertuje, je okamžite zastrelený. Za Stalina sa diali takéto veci, bolo to mimoriadne kruté, a za Putina to zašlo ešte do väčšieho extrému – je to ešte horšie ako za Stalina. Sú to úplne stalinské praktiky.
Mocenský boj a Putinova paranoja
Dúfajme, že aj po Putinovi bude nasledovať aspoň o trošku menšie zlo. Na druhej strane si nemyslím, že by sa Putin dobrovoľne a rýchlo vzdal moci. Samozrejme, teoreticky by mohol, podobne ako Jeľcin, dobrovoľne odovzdať moc niekomu inému, ale to si osobne nemyslím. Príliš veľa by riskoval – ak by sa po ňom dostal k moci ktokoľvek iný, mohol by ho uväzniť, popraviť, ktovie čo. To by bolo pre neho veľmi riskantné.
Nemyslím si, že z jedného dňa na druhý, v blízkej budúcnosti, Putin stratí moc, hoci všetko je možné. Môžeme byť aj prekvapení, že sa zrazu udeje nejaký palácový prevrat. Hovorí sa, že Putin je extrémne paranoidný, radikálne posilnil ochranu a dokonca aj jeho ochrankári majú pred vlastným domom nastavenú kameru, aby bolo vidieť, kto k nim chodí – aby sa azda preventívne odhalilo, či niekto neprehovára ochranku na atentát. Je tam extrémna paranoja, ochrana okolo Putina sa stonásobne posilnila, také sú informácie.
Ekonomický úpadok a vplyv sankcií
Takže osobne si nemyslím, že Putin stratí moc ľahko a rýchlo, že by to bola krátkodobá záležitosť. Budeme si musieť počkať aspoň možno päť rokov, kým bude aj formálne zosadený. Je to možno optimistický odhad, ťažko povedať, ale určite niekedy tú moc stratiť musí, nie je to nekonečná vec.
Vidíme, že Rusko prešlo obrovskými zmenami. Ešte donedávna sa dalo hovoriť, že vojna sa bežných radových Rusov netýka, ale dnes sa to už nedá tvrdiť – ekonomickú biedu už pociťuje aj bežný človek. Malo to zotrvačnosť. Ruskí propagandisti, ako napríklad Eduard Chmelár, či proruskí politici ako Robert Fico, hovoria, že sankcie treba okamžite zrušiť, že vôbec nemajú zmysel ani význam. Vraj ruská ekonomika ešte zosilňuje, pričom sa odvolávali na oficiálnu propagandu, ktorá falšovala HDP. Mohlo sa tak zdať, že ekonomika neoslabuje, ale realita je iná a dnes sa to už nedá zakryť.
Význam oslabenia Ruska pre bezpečnosť Európy
Dnes sa ukazuje – a ja som od začiatku na svojich videách a v analýzach hovoril – že sankcie majú sakramentsky veľký význam. Hoci na Slovensku sa vždy silno zdôrazňovalo, že sankcie Rusku nič neurobia. Ruská propaganda tu bola radikálne silná a brutálna. Aj niektorí ľudia, ktorí neboli vyslovene proruskí, jej naleteli a hovorili si: dobre, sankcie dávame, ale nemá to efekt.
To je smutné, že sme si hovorili, aký efekt majú sankcie proti Rusku. Ja som hovoril, že to potrebuje len čas. Zdôrazňoval som to už azda od začiatku vojny. Táto analýza sa naplnila a dnes je to realita. Vtedy mi nikto neveril, všetci ma spochybňovali, čo za blbosti trepem, ako je možné, že sankcie majú zmysel. Nehovorili to len proruskí ľudia, ale aj proukrajinskí hovorili, že je smutné, ako sa to na Ukrajine vyvíja a že na ruskej ekonomike sankcie nevidieť. Ja som hovoril, že bude vidieť, len musíme byť trpezliví.
Čím viac sa Rusko oslabí, tým lepšie pre nás. Ruská ekonomika sa podľa mňa bude z tejto vojny spamätávať minimálne 20 až 30 rokov. Pre nás v Európe je veľmi dobré, ak máme slabé Rusko, lebo silné Rusko je nebezpečné. Aj CIA a rôzne západné tajné služby majú možno veľké obavy, čo sa stane po páde Putina – že Rusko môže byť ešte menej predvídateľné. Osobne si však myslím – snáď a dúfajme – že sa naplní ten stalinský scenár a nebude to väčšie zlo ako Putin. Myslím si, že trošku sa aj zbytočne môžu rôzne západné tajné služby obávať.
Mobilizácia a vyhliadky na mier
Čo sa týka mobilizácie, nepredpokladám, že by sa k nej Putin odhodlal, pretože v takom prípade by to už v Rusku mohlo veľmi silno vrieť. To by ho mohlo stáť moc, a preto sa pravdepodobne predpokladá, že sa k tomu neodhodlá. Keby sa aj odhodlal, naozaj by ho to potom mohlo stáť aj moc, a myslím, že aj Putin si dobre uvedomuje, že je to príliš riskantné.
Teraz je úplne neuveriteľným prekvapením, že Putin začína hovoriť o mieri. Začína hovoriť o mieri a je to naozaj pravda – pre Rusko by bol mier práve teraz najvýhodnejší. Ruská armáda v podstate využila svoj potenciál naplno, takže Rusom by najviac vyhovovalo niečo podobné ako minské dohody – zakonzervovať front na súčasnom stave. Tým pádom by to bolo pre Rusko celkom výhodné, lebo by nemuseli prísť o územie, ktoré dobyli.
Spravodlivosť pre Ukrajinu
Naopak, pre Ukrajinu a aj pre Európu by to bolo veľmi nevýhodné. Myslím si, že priskorý mier je dosť nebezpečný mier. Ideálne je, ak sa Rusko podarí čo najviac oslabiť. Slabé Rusko je dobré Rusko. Bolo by to aj trochu nespravodlivé voči Ukrajincom, ktorým sa teraz konečne začína dariť, a teraz by sa im to utlo na existujúcej kontaktnej línii a front by sa zakonzervoval. Nemyslím si, že by to bolo voči Ukrajincom spravodlivé. Čím viac sa Rusko oslabí, tým lepšie pre nás.
Robert Fico v Moskve a úpadok Ruska
Keď Robert Fico prišiel do Moskvy, neuvedomil si, ako sa Rusko oslabilo a aké obrovské zmeny v ňom nastali. V podstate prišiel do krajiny, ktorá je na úrovni Afriky. Úplne bezvýznamná krajina – jediné pozitívum, ktorým sa Rusko môže pochváliť, je jadrový arzenál. Inak je to rozvojová krajina a v Afrike sa žije lepšie ako v Rusku. Naozaj sa niet čím chváliť, že tam bol Robert Fico na návšteve u Putina.
Spomienky na začiatok vojny a osobný zážitok
Ďalej sa diali veľmi silné, významné veci, hlavne v deň začiatku ruskej vojny proti Ukrajine. Veľmi intenzívne si na to spomínam, sú to moje silné spomienky. Ten začiatok vojny je pre mňa akýmsi déjà vu. Prvý deň bol naozaj rozhodujúci – Ukrajinci ukázali, že sa neboja Rusov a že sú schopní sa brániť. To bolo niečo úžasné a veľmi významné. Bol to veľmi silný deň aj pre mňa.
Sú to veci, ktoré skutočne menili svetové dejiny, a ja som mohol byť právom hrdý, že som bol účastný týchto dejinných zmien. Paradoxne, práve v deň začiatku vojny som sa zúčastňoval šamanských rituálov. Boli to veľmi mocné rituály na akupunktúrnych bodoch planéty, kde fungujú veci medzi nebom a zemou – veľmi silno a efektívne. Keď to človek nezažije, nie je schopný to ani pochopiť. Sú to úžasné veci a práve v ten istý deň som sa ich zúčastňoval… bola to čistá synchronicita, veľmi zaujímavá, pretože sme tie šamanské rituály naplánovali presne na deň, keď sa vojna začala.
Synchronicita a nečakaný začiatok vojny
Bola to zvláštna synchronicita, že sa vojna začala práve vtedy, lebo nikto z nás nevedel, že by sa mohol stať plnoformátový konflikt. Mali sme len informácie, že áno, situácia je trochu napätejšia, že Rusi majú vtedy vojenské cvičenia na území Bieloruska alebo Ruska a že sa nebezpečne pohybujú v okolí ukrajinských hraníc. Takéto informácie boli, ale ešte sme netušili, že pôjde o plnoformátovú vojnu. Samozrejme, zo strany Ruska to bolo dlhodobo plánované a vedeli o tom aj zahraničné tajné služby. Neskôr sme sa dozvedeli, že mali informácie, že to bude plnoformátová vojna – vedeli o tom.
Ja som nikdy nebol členom ani som nemal priame kontakty na rozviedky, to nechcem tvrdiť. Práve preto, že sme o tom my z tímu nič nevedeli, napriek tomu sme to zorganizovali presne na ten istý deň. Bolo to viac dní, keď to bolo napäté, možno tri, možno celý mesiac trvali tie vojenské cvičenia, možno aj niekoľko mesiacov sa tak nebezpečne pohybovali. Možno tri týždne pred vojnou to bolo intenzívnejšie, ale vtedy ešte nikto nevedel, že to bude plnoformátová vojna.
Šamanské rituály ako nástroj obrany
Nám však vyšla taká synchronicita, že presne v deň začiatku vojny sa konali tie veľmi mocné šamanské rituály. Človek si teraz uvedomí, že ktovie, ako by celá vojna dopadla, keby týchto mocných rituálov nebolo. Už to samo o sebe je obrovský zázrak, že sa Ukrajinci vôbec ubránili omnoho početnejšej armáde. Vtedy to naozaj nebola samozrejmosť, že sa ubránia. Samozrejme, tie šamanské rituály mali veľký význam aj niekoľko dní a týždňov po začatí vojny. Bolo to úžasné, že som toho mohol byť účastný.
Nebezpečenstvo rituálov a konflikty v lesoch
Na druhej strane je to aj dosť negatívne, lebo robiť takéto rituály je veľmi nebezpečné. Dejú sa tam veľmi divné veci, nie je to žiadny vtip, žiadna sranda. Niekedy tam dochádzalo aj k veciam súvisiacim s hraničnou kriminalitou. Ešte som musel lesníkom pomáhať ako svedok, pretože sa ma tam niektorí ľudia pokúšali zastrašovať a vydierať. Boli to situácie pri týchto rituáloch, ktoré sú niekedy veľmi napäté.
Pokiaľ existujú ľudia, ktorí sú len šarlatáni a nemajú žiadne schopnosti ani mandát od vesmíru čokoľvek meniť, tak to je iné. Ale toto sú ľudia, ktorí niečo dokážu. Ak má šamanský rituál väčšiu moc ako zhodiť atómovú bombu a zmeniť dejiny, a ak to dokáže aj malá skupina ľudí, je logické, že je to veľmi, veľmi nebezpečné.
Dokonca aj lesníci boli pri tom účasní. My ich na to neupozorňujeme, že robíme šamanské rituály, oni o tom nič nevedia. Museli však potom riešiť nepríjemnosti s kriminalitou, ktorá sa v lesoch diala, a to aj viackrát. Sú to niekedy dosť napäté veci a toto nebol jediný bezpečnostný incident. Je úplne typické, že na takýchto miestach sa dejú úplne šialené synchronicity, niekedy až neuveriteľné.
Bizarné úkazy a synchronicita v teréne
Napríklad len taká drobná zaujímavosť z týchto rituálov: stala sa taká sranda, že zrazu prišlo auto s najbizarnejšou ŠPZ, akú som kedy videl. Neviem povedať, aká to bola značka, ale nakoniec sa ukázalo, že to bol poľovník. My sme si však mysleli, či to nie je tajná služba, lebo sa to vôbec nezdalo reálne, že by niekto mohol mať takú bizarnú značku. Doslova to vyzeralo, ako keby príslušník zahraničnej tajnej služby mal niečo napísané – neveril som vlastným očiam, že toto môže byť, že je to niečo šialené. Ešte aj auto veľmi čudne manévrovalo, akoby ho niekto na diaľku manipuloval. Sú aj takí čierni mágovia, ktorí to robia. Ten človek sa správal veľmi zvláštne, akoby nás mal sledovať. Bola to veľmi nebezpečná vec.
Potom sa nám, našťastie, podarilo overiť, že existuje verejný register a značka bola legálna, takže nám úplne odľahlo. Naozaj sme si mysleli, že tam niekto chodí s falošnou značkou, z čoho by človeku išiel mráz po chrbte – to by už bola reálna práca tajných služieb. Nakoniec sa ukázalo, že to bol pravdepodobne skutočný poľovník. Je to revír v prenájme, štátne lesy ho spravujú a môžu dovoliť súkromníkom tam poľovať. Asi to bol bežný poľovník, ale tá synchronicita sama o sebe – v konečnom dôsledku je jedno, či išlo o príslušníka tajnej služby, alebo o takú bláznivú synchronicitu z energetického hľadiska. Je to to isté. Sú to úplne šialené veci, niektoré sa tam dejú, a toto je len malá ukážka.
Takisto si pamätám, že sa mi stal úplne bizarný úraz, ktorý si dodnes neviem vysvetliť, ako sa mi mohol stať – nemal absolútne žiadne racionálne vysvetlenie. Dodnes nechápem, čo sa vlastne stalo. Potom bolo zvláštne, že som sa z toho úrazu naopak veľmi rýchlo a zázračne vyliečil. Na jednej strane nechápem, ako sa ten úraz mohol tak ľahko stať, a na druhej strane, ako som sa z neho rýchlo vyliečil. Boli to fakt neuveriteľné zážitky. Aj cez ne spätne vyhodnocujem začiatok vojny na Ukrajine. Keď je človek svedkom takýchto vecí, je to úžasné, a zároveň o to nebezpečnejšie. Samozrejme, po každom takomto rituáli, keď sa človek vráti živý a zdravý, je naozaj rád, lebo protitlaky temnej strany cíti veľmi intenzívne.
Úspechy na fronte a vplyv spirituálnej práce
Potom sa stala veľmi zvláštna vec, keď sme robili rituály, ktoré mali ovplyvniť aj vojnu na Ukrajine. Robili sme úplne obyčajný, štandardný rituál, najlepšie ako sme vedeli, a zrazu sa z médií dozvieme, že Ukrajinci oslobodili veľkú časť územia pri nejakej rieke. Podaril sa im vtedy obrovský prielom. Bolo to niečo neuveriteľné, obrovský úspech, a ten prielom sa odohrával presne v čase, keď prebiehali tie šamanské rituály. Určite by to bez nich tak úspešne hneď nedopadlo. Nepovažujem to osobne za náhodu, hoci niekto by to tak mohol vnímať.
Muselo sa to plánovať ešte niekoľko dní dopredu, my sme však o tom nič nevedeli – o tom, čo sa plánuje. To sú, samozrejme, tajné veci, ktoré nie sú verejnosti dostupné, ako vtedy ukrajinskí velitelia možno v spolupráci s americkými poradcami plánovali protiútok. Vtedy k tomu naozaj došlo a bolo to niečo neuveriteľné.
Boli tam aj zvláštne synchronicity – vtedy sa možno až tak veľa drony nepoužívali, ale už vtedy sa objavila taká synchronicita. Už vtedy som vedel, že sa používajú drony. Vtedy bola úplná hmla, a to nie na Ukrajine, ale na Slovensku, na tom akupunktúrnom bode planéty, kde sa rituál robil. Zrazu nám nad hlavami bzučí dron. Bola úplná hmla, takže ho nebolo vidieť, len ten typický bzučivý zvuk tam znel. To sme už vedeli, že keď sa takéto synchronicity dejú, bude to niečo veľké, lebo vždy, keď sa dejú, naozaj sa prepisujú dejiny.
Neskôr sa ukázalo, že áno, je to skutočne zvláštne a nemá to racionálne opodstatnenie. Kto by normálny počas hmly púšťal len tak zo srandy dron, navyše hlboko v lese, kde môže naraziť do stromu a zničiť si ho? To nikto nerobí. Dodnes nevieme, kto to mohol byť alebo robiť – či to boli úplne šialené synchronicity, alebo nás niekto sledoval. Boli to veľmi zvláštne veci. Zakaždým, keď sa človek z takýchto rituálov vráti bezpečne, je naozaj rád. Pokiaľ existujú nejakí šuplíkani či šarlatáni, čo sa tvária, že majú schopnosti a nemajú, tí sú každému ukradnutí. Ale ak niekto dokáže robiť šamanské rituály a reálne prepisovať dejiny, to sú veci na úplne inom rozmere.
Európska únia, Izrael a skutočná moc v pozadí
Možno je aj veľmi dobré, že mám takú nízku sledovanosť tohto YouTube kanála, lebo inak by som si nemohol dovoliť o tom hovoriť. Keby to malo čo i len tisíc alebo dvetisíc pozretí, situácia by už bola asi iná. Takže hovorím vám všetkým, ktorí ste ochotní a schopní vypočuť si tento podcast – ste úplná elita národa, ak sa o takéto zákulisné informácie z mocenských a politických hier čo i len v náznaku zaujímate. Sú to veci, ktoré sa len tak nedozviete, sú možno ďaleko významnejšie ako vyjadrenia najpoprednejších politikov a podobne.
Títo politici sú naozaj úplne bezvýznamné bábky, reálnu moc nemajú žiadnu. Najväčšiu moc majú mágovia, či už na temnej alebo svetlej strane. Ja som jednoznačne na tej pozitívnej, no na druhej strane si človek uvedomuje tú obrovskú presilu temna.
Veľmi pozitívnym prekvapením bolo aj to, za čo sme robili posledné šamanské rituály – aby sa samotná Európska únia ozvala proti vojne v Libanone, proti izraelskej vojne proti Libanonu. Chvalabohu, niečo sa stalo. Politicky to schválila Európska rada, a to je úplne úžasné, niečo veľmi dobré, že sa ozvali proti tejto vojne. Dali síce veľmi nepriamy odkaz, ale Izraelčania to museli veľmi jasne pochopiť. Benjamin Netanjahu to musel pochopiť, že sa to týka tejto vojny. Aj keby to teoreticky nebolo tak myslené priamo zo strany európskych lídrov, jednoznačne to takýto efekt malo.
Sankcie sa síce uvaľujú na fyzické osoby v sporných územiach, či už v pásme Gazy alebo v izraelských osadách, kde sa Izrael nemal rozširovať. Keďže z týchto oblastí sú ľudia Európskou úniou sankcionovaní, je to samo o sebe veľmi silný signál. Európska únia je stále najväčšou a najsilnejšou mocnosťou, hoci už slabnúcou, ale stále má najsilnejšie HDP v porovnaní so všetkými štátmi sveta. My Európania si neuvedomujeme tú obrovskú zodpovednosť a vplyv, ktorý na celú planétu máme. Nie vždy je to pozitívny vplyv – napríklad Green Deal a podobné nezmysly nás aj oslabujú a nie je dobré dávať planéte príklad príliš radikálnym ekofašizmom, ale to som trochu odbočil. Stále je to veľmi silná mocnosť a Izrael si nemôže dovoliť ignorovať takéto veci, lebo Európska únia je silný globálny a svetový hráč, keď sa európske štáty ako celok na niečom dohodnú. Má to obrovskú silu a význam.
Izrael a územná expanzia v Libanone
Takže aj toto je v tomto kontexte – samotný Izrael sa chce rozšíriť o libanonské územie. Je to úplne jasný signál, že keď si rozšírili územie Palestíny tam, kde nemali, podobne to chcú urobiť aj s Libanonom. Ale keď už Európska únia uvalila sankcie na fyzické osoby bývajúce na tých sporných územiach, je to jasný signál, že Izrael by mal túto vojnu ukončiť, čo je veľmi pozitívne a dobré. Ešte včera by sa niečo také zdalo úplne nemožné – že by Európska komisia a Európska únia vôbec dali sankcie voči Izraelu – a nakoniec sa to stalo skutočnosťou.
Ekonomický vplyv Európskej únie na Izrael
Ak by Európska komisia uvalila sankcie na celý Izrael, dokázala by tú vojnu zastaviť za jedinú sekundu. Je to obrovský význam. Spojené štáty nie sú s Izraelom tak ekonomicky previazané ako Európska únia. Tam je tá ekonomická významnosť ďaleko neporovnateľne odlišná, pretože Európska únia je geograficky ďaleko bližšie k Izraelu ako Spojené štáty. Takže tá ekonomická previazanosť je násobne väčšia. Európska únia má navyše v podstate vyššie HDP ako Spojené štáty, takže previazanosť je veľmi vysoká, podstatne vyššia.
Fungovalo by to teda veľmi signifikantne. Keby napríklad Ursula von der Leyen len verejne vyhlásila, že uvažujeme o sankciách, ak neukončíte vojnu, tak by to bohato stačilo a okamžite by bol mier v Izraeli. Keby si uvedomila, akú obrovskú zodpovednosť a kompetencie má, stačilo by jedno takéto vyhlásenie a vojna by skončila. Lenže keď len všeobecne kritizuje, že je jej ľúto civilistov počas vojny, nie je to priamy tlak na Izrael. Izraelčania síce nemusia byť nadšení, že sa o nich v Európe nehovorí pekne, ale neprinúti ich to zastaviť vojnu. Stačí však čo i len naznačiť sankcie, a to má takú silnú váhu, že si to Izrael naozaj nemôže dovoliť. Nemôže si dovoliť akékoľvek sankcie. Izrael je malinká, drobná krajinka, od ktorej Európa vôbec nie je závislá, ale naopak, závislosť Izraela od Európskej únie je obrovská. Takže toto sú naozaj veľmi silné a významné veci, ktoré sa udiali.
Šamanské rituály a predpoveď globálneho úpadku
Na druhej strane ani dobrí ľudia, ktorí robia takéto šamanské rituály, nemajú neobmedzenú moc. Treba si uvedomiť, že tá moc je tiež obmedzená. Ľudia sa nemôžu spoliehať, že všetko za nich niekto iný vyrieši. Dajú sa robiť veľmi mocné rituály, ale nedá sa vyriešiť všetko. A ja osobne určite predpokladám a vidím, ako sa táto planéta bude vyvíjať. Myslím si, že v nasledujúcich 20 rokoch sa máme na čo „tešiť“ – v úvodzovkách. V skutočnosti to bude veľmi ťažké obdobie najväčšieho úpadku, možno v rámci storočného cyklu. Jednoznačne nás čakajú najťažšie obdobia od druhej svetovej vojny. Od čias prvej a druhej svetovej vojny si Európa aj celý svet budú prechádzať najťažšími skúškami.
Zlaté obdobia a historická sekularizácia
Typické obdobia sa totiž striedajú – raz sú vyššie vibrácie, inokedy nižšie, raz ťahá za dlhší koniec pozitívny princíp. Také boli napríklad typické 60. – 70. roky, možno aj 80. roky v Európe. To boli veľmi zlaté časy, keď boli vibrácie vysoké a dialo sa niečo fantastické, veľmi pozitívne. Prvýkrát sa využilo mierové využitie jadrovej technológie, čo bolo vtedy takmer nemožné – vôbec využiť jadrovú technológiu na elektrárne. Takisto dochádzalo k veľmi radikálnej sekularizácii spoločnosti v moslimskom aj kresťanskom svete. Nastávalo veľké prebúdzanie – v moslimských krajinách prestali ženy nosiť burky. Išlo o akúsi racionalizáciu, osvietenie, ktoré preniklo do náboženstva, podobne v kresťanskom svete, kde sa konečne kresťanstvo začalo oslobodzovať od náboženského fanatizmu. Druhý vatikánsky koncil bol na tú dobu úplne revolučná vec. Dodnes katolícka cirkev neoficiálne zamietla a neuznáva niektoré jeho veľmi revolučné myšlienky, ako napríklad vážny dialóg a akceptácia iných náboženstiev. Hovorilo sa o inkluzívnom prístupe, liberálnejšej interpretácii kresťanstva. No, pozrime sa teraz, v akom stave je spoločnosť.
Islamizácia a náboženský fanatizmus v Európe
Islamizácia Európy, opäť taký návrat do minulosti v negatívnom zmysle, keď vidíme, pod akým silným vplyvom islamu Európa je. Máme Veľkú Britániu, dve najväčšie mestá Londýn a Birmingham, kde je viac moslimov ako pôvodných obyvateľov. Vyzerá to tam pomaly ako v Afrike. Veľmi smutný pohľad na úžasné, krásne mestá ako Londýn a Birmingham, kde teraz vidieť viac tmavých obyvateľov než pôvodných Európanov. Veľmi smutný pohľad. Viac je tam spiatočníckych ľudí ponorených do náboženského tmárstva a fanatizmu. Viac mešít ako kostolov pomaly máte v Birminghame či Londýne. Veľmi smutný pohľad, akoby sa tam zastavil čas a my sme sa zaradili spiatočne, posunuli do minulosti, do náboženského tmárstva ako v Európe pred 500 rokmi. Veľmi, veľmi smutný pohľad. To som trošku odbočil od témy a idem na to zoširoka, ale toto je naopak veľmi ťažké obdobie.
Nárast krajnej pravice na Slovensku a v zahraničí
Ešte zázrakom nemáme informácie o tom, že by v Európe existovali silné moslimské strany, ale obávam sa, že je len otázka času, kedy začnú mať reálny politický vplyv. Osobne si myslím, že je to skutočne len otázka času, kedy sa im podarí presadiť. Najbližších 20 rokov bude teda veľmi ťažkých. Potom sa snáď vibrácie začnú zvyšovať. Nedá sa však spoliehať, že dobrí ľudia cez šamanské rituály vyriešia všetky problémy. Takto to nefunguje. Niektoré problémy si ľudia musia vyriešiť sami. Dajú sa podporiť pozitívne tendencie, ale ľudia musia aj sami na sebe pracovať. Nedá sa všetko ovplyvniť.
A takisto to začne na Slovensku a bude pokračovať. Krajná pravica bude silnieť. Vidíme, že k tomu asi bohužiaľ spejeme – najbližšia vláda bude pravdepodobne Smer s Republikou, tí zostavia vládu. Obávam sa, že takáto tendencia nebude len na Slovensku, ale rozšíri sa po celej Európe. V konečnom dôsledku je Slovensko, dá sa povedať, takým pulzujúcim bodom Európy i planéty, ktorý veľmi významne ovplyvní celé regióny. Slovensko je možno najvplyvnejšia krajina v Európe. A to vlastne vidíme: keď sa v roku 2016 na Slovensku dostala k moci extrémna pravica, teda Kotlebovci, bolo to niečo strašné. No a o pár rokov sa presne to isté deje v Amerike – tiež extrémna pravica – a aj v Nemecku či Holandsku má extrémna pravica dosť významný vplyv a moc. Nedá sa vylúčiť ani scenár, že sa Európska únia zmení na krajne pravicový projekt. Stačí, keď krajne pravicové strany získajú v Európskom parlamente väčšinu. A to nemusí byť dobré. Na jednej strane sa môžeme tešiť, že nejaký nezmyselný Green Deal bude v Európskej únii zrušený, na druhej strane extrémna pravica je extrémna pravica a môže byť dosť nebezpečná. Môže to vyvolať ešte veľké rozdelenia a napätia v celej spoločnosti.
Kritika Progresívneho Slovenska a politickej scény
Takže aj toto je jeden zo scenárov. Nehovorím, že sa to stopercentne musí stať, ale je to jeden z vysoko pravdepodobných scenárov, že sa dočasne môže k moci dostať extrémna pravica. No a vlastne vidíme, že na Slovensku už vôbec nemá zmysel pristupovať k voľbám. Obávam sa, že to isté sa bude diať v celej Európe – strašne zradikalizovaná extrémna pravica a extrémna ľavica. Medzi týmito dvoma typmi politických strán si budete môcť vyberať, alebo ešte možno tretia kategória úplných šialencov. To isté, čo máme na Slovensku: či už strana Demokrati, OĽANO – úplní šialenci, úplne vymetení ľudia. Alebo potom extrémna ľavica, extrémna pravica. Ľudia presvedčení, že zajtra bude koniec planéty, a preto musíme v celej Európe zlikvidovať celý priemysel. Toto je extrémna ľavica, to je celé Progresívne Slovensko.
Len malá poznámka na okraj: keby sa strana Progresívne Slovensko premenovala na Hnutie za radikálnu ekológiu, vystihovalo by ju to ďaleko viac ako súčasný názov. A keby sa naozaj reálne takto premenovala, tak vtedy by možno niektorým voličom otvorili oči a prestali by ju voliť. Je to skutočne politická strana, ktorá sa tvári, že pokrýva viacero tém, že jej nejde len o Green Deal. Dokonca aj Michal Šimečka sa navonok tvári, že sa ohradil voči tomu, že nie je proti radikálnej verzii Green Dealu, a ešte sa urazil, že ho z toho podozrievajú. To sa, samozrejme, hovorí pred voľbami, len na získanie voliča. Ale v praxi sú tam veľmi radikálni ľudia v oblasti ekológie, naozaj psychicky chorí s klimatickou úzkosťou. Sú o tom naozaj presvedčení, či už Michal Wiezik, Sabo, alebo Hojsík. Títo dvaja páni sú dokonca členmi predsedníctva a majú v strane veľmi silné miesto. Takíto ľudia vám naozaj povedia, že zajtra zhorí planéta pre globálne otepľovanie a musíme okamžite zlikvidovať priemysel. Niektorí to dokonca sem-tam aj priamo povedia. Takíto šialenci, ako keby sa strana naozaj takto premenovala. Síce sa niekedy tvária, že sú trošku umiernení, ale keby sa reálne dostali k moci, hovorili by úplne inak ako pred voľbami. To už by bola úplne najtvrdšia, najradikálnejšia verzia ekológie. Možno by ešte Európsku úniu a Európsku komisiu prehovárali: pritvrďte s Green Dealom, nie aby pribrzdili. Naopak, zlikvidujte priemysel kompletne, dajte ešte tvrdšie limity na CO2. Toto by bolo Progresívne Slovensko. To si málokto uvedomuje, a to je len jedna z desiatich vecí, ktoré sú u tejto strany veľmi problematické. Tak teraz povedzte, kto je menšie zlo – keď bude pri moci Republika alebo Progresívne Slovensko. Povedzte, kto je menšie zlo. Nemá absolútne žiadny význam ísť k voľbám, nemá to žiadny zmysel. Je úplne jedno, či tu bude vládnuť retardovaný blázon z Republiky, alebo retardovaný blázon z Progresívneho Slovenska. Pre mňa medzi nimi nie je absolútne žiadny rozdiel. Nevidím ho.
Prognózy vývoja spoločnosti a dlhodobé scenáre
Takže aj takéto veci pri tvorbe scenárov riešime. Nedívame sa len na to, čo bude o mesiac, ale aj na to, čo bude o rok, o dva, dokonca o dvadsať rokov. Žiaľbohu, určite je možné ovplyvniť niektoré veci, aby išli aspoň o niečo lepším scenárom, ale nedá sa ovplyvniť úplne všetko. Tam naozaj predpokladáme, že najbližších dvadsať rokov bude, žiaľbohu, úpadok spoločnosti gradovať.
Pohľad na slovenskú politickú scénu a vnútorné konflikty
Podiel na moci by hypoteticky niekedy v budúcnosti mohla mať aj strana Demokrati, čo je podľa mňa ešte ďaleko väčšie zlo ako Progresívne Slovensko. Majú toľko kostlivcov v skrini, že keby sa ich vlastní voliči dozvedeli pravdu, možno by mali v preferenciách nula celá jeden percenta. Sú to naozaj desivé veci, keby ľudia vedeli o tejto strane pravdu. Hovorím o ich vlastných voličoch, nie o voličoch Republiky, lebo tí majú na Demokratov názor stále negatívny. Ale aj ich vlastným voličom by išiel mráz po chrbte, keby vedeli o tých zákulisných hrách.
Aj teraz sa, pokiaľ viem, v kuloároch o tejto strane veľmi opatrne všeličo hovorí, ale to, čo bolo o nich negatívne medializované, nebolo prakticky nič. Nebudem sa opakovať, ale mnohí ľudia by boli veľmi sklamaní, keby počuli pravdu. Čo sa týka korupcie, jednoznačne je to až najhoršia politická strana. A pritom majú protikorupčnú rétoriku, čo je len jedna z možno desiatich vecí, ktoré sú veľmi problematické. Sú to ľudia, ktorí by boli možno ochotní vyvolať aj občiansku vojnu pre politické spory, a to naozaj nepotrebujeme.
Situácia v Rusku a perspektívy ukončenia vojny
Neviem, ako sa situácia vyvinie. Možno sa niekedy drobná časť tej obrovskej špiny, čo sa vznáša nad touto stranou v kuloároch, dostane do médií alebo sa na nich vysype – ťažko povedať. A možno ani nie, pokojne sa to nemusí stať. Uvidíme.
A dúfajme, že ak by v Rusku došlo k politickému prevratu, hybridné operácie sa aspoň nejako, možno dosť významne, oslabia. Kiežby nastala situácia, že podobne ako Chruščov bol aspoň trochu umiernenejší oproti Stalinovi, aj toto bude znamenať, že Rusko si nebude môcť dovoliť viesť hybridné vojny ani ekonomicky. Z ekonomického hľadiska sa naozaj budú musieť ešte dlho spamätávať.
Ešte sa vrátim k Rusku: je dosť nebezpečné, ak by sa mier alebo prímerie uskutočnilo príliš predčasne, bolo by to hlavne pre Rusov veľmi výhodné. Pretože ekonomicky by to bolo pre nich najvýhodnejšie, a pre Európu by to výhodné nebolo, ak by Rusko nebolo dostatočne oslabené. Zároveň by pravdepodobnosť politického prevratu v Rusku bola vyššia, ak by vojna pokračovala. Na druhej strane sa hovorí, že aj ukončenie vojny by mohlo spôsobiť veľké nepokoje. V podstate to má Putin v Rusku spočítané z oboch strán. Predpokladá sa, že by sa mohlo historicky zopakovať to, čo v Rusku v deväťdesiatych rokoch – vojnoví veteráni z Afganistanu boli hlavne mafiáni, ktorí vyvolávali veľké občianske nepokoje a strach na uliciach. To sa naozaj môže stať aj teraz a Putin to dobre vie, určite urobí všetko, aby sa to v prípade prímeria neopakovalo.
Sankcie a podmienky pre normalizáciu vzťahov
Samozrejme, bolo by veľmi nebezpečné, keby po prímerí Západ okamžite uvoľnil všetky sankcie. To by bola obrovská chyba. Môže uvoľniť pár nevýznamných sankcií, ale ak sa tam systém nezmení, bolo by veľmi zlé, keby sa Západ dal opantať prímerím a len za to okamžite rozmrazil všetky sankcie. To by bola veľká chyba. Minimálne by sa musel zmeniť Putin, aby ho nahradil aspoň trochu súci človek, aby sa vôbec dalo uvažovať o zrušení sankcií. To je môj osobný názor, pretože inak sa Rusko môže znovu pozviechať, postaviť na nohy a dokončiť, čo pôvodne chcelo. Teda obsadiť celú Ukrajinu, čo by nebolo v prospech bezpečnosti Európy, to by nebol dobrý nápad.
Cenzúra internetu a technologické aspekty šifrovania
V Rusku je aj cenzúra internetu, čo je ďalší zaujímavý fenomén. Neviete si predstaviť, aká je cenzúra internetu ťažká a technologicky zložitá. Každý poskytovateľ internetu musí všetky dáta preháňať cez ďalšie osobitné servery. Neviete si predstaviť, aká náročná je údržba takýchto serverov a aké je to finančne náročné. Musíte fyzicky kúpiť servery, udržiavať ich a podobne. Sú to veľmi zložité veci, čo sa potom môže prejaviť aj na cene internetu.
Len malá zaujímavosť: stala sa mi veľmi zvláštna vec – moja vlastná webstránka mi nefungovala u môjho vlastného poskytovateľa internetu. To je naozaj dosť bizarné. Ale predpokladám, že to bol nejaký bežný technický problém, keďže je to pokročilejšia technológia. Asi viem, kde je problém, pravdepodobne technický. Dúfajme, že to nie je cielená cenzúra. Dúfajme, že naozaj nie.
Je to najmodernejšia technológia. Väčšinou ju používa strašne malé množstvo stránok; sem-tam som natrafil na niektoré slovenské či české, je ich veľmi málo, ktoré používajú šifrovaciu technológiu Encrypted Client Hello (ECH). Je to úplne špičková technológia; naozaj IT zdatné webstránky, ktoré využívajú najlepšie technológie vo svojom odbore, to majú – najmä zahraničné anglické stránky, ak ich prevádzkujú špičkoví ajťáci. Ak niekto prevádzkuje stránku alebo si ju dá urobiť od skutočného odborníka, môže mať takéto šifrovanie. Chvalabohu, nie sú s tým dodatočné náklady, ak sa aktivuje.
Ale v Rusku – preto to hovorím – by bola problematická aj moja webstránka. Osobne by ma veľmi zaujímala spätná väzba; môžete si ju skúsiť pustiť v Rusku, ak budete mať to „šťastie“. Pravdepodobne vám nepôjde, lebo už avizovali, že šifrovací protokol ECH bude v Rusku blokovaný. Pretože cenzúru nedokážete zabezpečiť, ak neviete, aké webstránky si klient preberá.
Neviete si predstaviť, aká obrovská mašinéria za tým musí byť – obrovské výkonné servery. Musíte analyzovať hlavičky paketov, čo sú obrovské výpočtové výkony, obrovské RAM-ky, obrovské servery. Toto všetko musia spracovávať procesory a RAM-ky, čo sú obrovské hardvérové náklady, nepredstaviteľné finančné výdavky. Takže asi by to úplne dokonale nefungovalo. Možno by webstránka išla, lebo je extrémne nákladné vôbec zabezpečiť cenzúru. Možno by s ECH nešla, ťažko povedať. Analyzovať hlavičku každého paketu je už dosť výpočtový výkon, nie je to sranda. Neviete si predstaviť, ako sa dáta prenášajú: v jednom megabyte je, rýchlo odhadujem, asi štyristo hlavičiek paketov. A každú treba analyzovať. To sú neuveriteľné výpočtové výkony, keď si predstavíte obrovské terabajty dát, ktoré poskytovateľ prenáša. Neviete si predstaviť, aké obrovské serverové dátacentrá musí mať väčší poskytovateľ, aby mohol cenzurovať internet. Nie je to žiadna sranda.
Riešenia obchádzania obmedzení a VPN
Buď to musí poskytovateľ premietnuť do cien internetu, alebo to finančne pokryje štát, čím budú chýbať peniaze inde. Dá sa dokonca aj blokovať VPN, neuverili by ste, aj to sa dá. Aj to je veľmi nákladné a ťažké. Ale už existujú veľmi pokročilé šifrovacie VPN služby, ktoré sa nedajú ľahko blokovať. Viem, že niektoré spoločnosti, už dve, takéto niečo poskytujú. Jednou z nich je AdGuard VPN. Táto služba poskytuje jednu z najpokročilejších VPN, ktoré sa veľmi ťažko blokujú, pretože pri jej využívaní to takzvane maskujete. Technológia to maskuje, takže sa to veľmi ťažko cenzuruje, prakticky nemožné, dokonca aj po analýze hlavičiek paketov.
Neviem, čo to malo byť, zrazu som sa na vlastnú stránku nedostal, ale vyriešil som to, poradil som si. V zásade som pred svojím poskytovateľom skryl, akú stránku si pozerám. Dá sa to nastaviť, aj keď nie úplne skryť, ale dá sa. V mojom prípade s Encrypted Client Hello (ECH) sa to dá úplne skryť. Všetko som si pekne nastavil, aby boli aktivované šifrovacie štandardy, a potom to už pekne nabehlo a dostal som sa na svoju stránku. Mohla to byť aj kombinácia prehliadača a jeho chyby, ale chvalabohu to potom nabehlo a je to už dobré. Keď je toto aktivované, človek má istotu, že poskytovateľ nevidí, na čo sa pozerám. Boli tam ešte nejaké nastavenia v prehliadači, nešlo o VPN, ani som ju nemusel použiť. Dá sa to urobiť aj inak, aspoň obmedziť tieto veci, a v kombinácii s ECH je to perfektné.
Zlatá éra jadrovej energetiky a jej modernizácia
Vrátim sa ešte k tým pozitívnym dejinám, keď sa v 60. až 80. rokoch ľudstvu naozaj veľmi darilo. Prakticky z nuly sme dokázali objaviť jadrovú energetiku, pričom dnes je veľký problém ju čo i len modernizovať. Síce existujú experimentálne reaktory štvrtej generácie, mainstreamom je stále druhá až tretia generácia. Pri štvrtej generácii sa však posúvame revolučne dopredu, čo má obrovské výhody. Ak by sa to podarilo úspešne dotiahnuť do konca, bolo by to veľmi dobré, ale v praxi sa tomu akosi nedarí.
Tórium ako nevyužitá príležitosť
Ideál je to šľachetný, ale v praxi to jednoducho nejde, nefunguje a nič také zavedené nebolo. Podobne pozitívny vynález sú tóriové reaktory, no ani tie sa do praxe nezaviedli. Tóriový reaktor môže fungovať ako reaktor štvrtej generácie, ale tam sa vyhovárajú, že to nemôžu dostať do praxe, lebo štvrtá generácia má revolučné metódy, ktoré nie sú plnohodnotne zavedené, sú to len experimentálne reaktory.
Technológia ťažkovodných reaktorov v Jaslovských Bohuniciach
Ak sa použije ťažkovodný reaktor, čo nie je experimentálne, ale ide o reaktor tretej generácie, je to trochu netradičná technológia. V Jaslovských Bohuniciach bol prvý reaktor A1 práve ťažkovodný. Tam by stačilo zmeniť palivo na tórium a išlo by to. Tórium sa spaľuje dokonca niekoľkonásobne efektívnejšie než urán. Pri uráne využijete len asi jedno percento, no pri tóriu sa dá využiť až 80 percent potenciálu paliva, to sú úplne iné čísla. Napriek tomu je to veľký problém zaviesť do praxe, hoci by to bolo aj ekonomicky veľmi výhodné. Na palive by sa dosť ušetrilo, aj pri skladovaní odpadu a logistike, lebo odpadu by logicky bolo menej, ak by sa spaľovalo efektívnejšie.
Úpadok jadrovej fúzie a nádeje minulosti
Je to len malý detail, ale vidíme aj to, že jadrová fúzia bola kedysi obrovskou nádejou, možno v 60. a 70. rokoch, a dnes táto technológia úplne upadla do zabudnutia. Hoci v 60. až 80. rokoch to boli roky plné nádeje, že by sa mohla uplatniť v komerčnej prevádzke, v praxi vidíme veľký problém.
Kvantové počítače a kolektívne vedomie
Veľkou otázkou sú aj kvantové počítače. Podľa mojej prognózy existujú dva scenáre. Buď sa kvantové počítače naozaj efektívne uplatnia a budú sa používať vo veľkom, alebo to dopadne podobne ako s jadrovou fúziou. Je to síce fantastická, superekologická energia, ale do praxe sa akosi nedostáva. Osobne si myslím, že by sa takéto vynálezy mohli ľahšie dostať do praxe, ak by nastala revolúcia na úrovni spirituality. Ak by väčší počet ľudí, alebo celkovo došlo k zvýšeniu vibrácií v kolektívnom vedomí – či už prirodzene, alebo ak by väčšie percento ľudí na sebe pracovalo správnymi meditačnými technikami – tak by sa to zvýšilo aj inak než prirodzenými cyklami. Vibrácie v kolektívnom vedomí by sa zvýšili a takéto čisto praktické vynálezy by sa mohli úspešne uplatniť.
Budúcnosť umelej inteligencie a technologický skok
Aj kvantové počítače by znamenali obrovský skok a revolúciu, ak by sa to posunulo. Aj v umelej inteligencii by to znamenalo obrovský skok vpred. Klasické počítače sú dnes kapacitne dosť limitované, naopak kvantové počítače majú v tomto veľkú výhodu. Tam by sa to využilo, otázne je, či sa to reálne podarí, to nevieme. Takže sú dva scenáre, optimistický a pesimistický. Dúfam a verím, že sa skôr stane realitou ten optimistický a že to nedopadne ako s jadrovou fúziou. Dúfajme, že nie.
Vojna na Ukrajine a ruská propaganda
Vrátim sa ešte k vojne na Ukrajine. Faktom je, že aj Ukrajina má dosť vnútorných problémov a existovalo tam veľa vnútorných konfliktov, ktoré významne skomplikovali, aby si Ukrajinci mohli počínať ešte úspešnejšie. Osobne si myslím, že podľa niektorých uniknutých informácií bol potenciál oslobodiť celkom slušnú a oveľa významnejšiu časť územia, najmä v období, keď sa Ukrajine darilo – vtedy sa mohlo dariť ešte viac.
Teraz si myslím, že ruská propaganda, tá očividná, sa už chystá, lebo potenciál je podľa mňa dosť veľký, že Ukrajina by mohla dobýjať naspäť nielen symbolické a zanedbateľné kusy územia, ale možno aj významnejšie územia. Keď k tomu dôjde, už vidím, ako ruská propaganda bude tvrdiť, že zlá Ukrajina a zlý Západ nechcú ukončiť vojnu, a dobrý Putin, najlepší človek na svete, ju chce ukončiť. Takže na jednej strane diabol Zelenskyj a diabol Západ, na druhej dobrý človek, spasiteľ Putin, ktorý chce vojnu ukončiť. Myslím si, že takáto propaganda je už nachystaná, dokonca teraz vidíme tendenciu, že týmto smerom smeruje.
Stav médií a objektívna žurnalistika
Vidieť to možno v dezinformačných médiách, hoci ich naozaj nesledujem, len sem-tam mi nabehne nejaký nadpis na YouTube z dezinfoscény. Hoci sú všetci v médiách dezinformátori a objektívne médium neexistuje, alternatívne médiá klamú viac a mainstreamové v iných veciach zavádzajú a klamú o niečo menej. Dá sa povedať, že mainstream sú menšie zlo, ale aj v nich sú strašné veci, ako som sám zažil na vlastnej koži ako protikorupčný aktivista. Keby také veci unikli na verejnosť, tie médiá by nikto nečítal, toľko špiny sa tam deje.
Sú tam oveľa špinavšie veci ako v politike. Keď politik urobí chybu alebo má škandál, nahlas sa to vykričí. Ale keď sa novinári dohadujú o špinavú hru, ktorá korupčná skupina im zaplatí za to, čo sa zverejní a čo nie, aké úplatky dostávajú, aby písali tak či onak, tak jednoznačne neexistuje žiadna sloboda žurnalistiky. Je to obyčajný mýtus. Aj keď niektorí novinári o sebe tvrdia, že sú slobodní a píšu pravdu, sami vedia, že klamú. Možno sú niektorí novinári úplní nováčikovia. Keď niekto robí prvý rok, možno ešte nie je zasvätený do tej obrovskej špiny, taký človek si ešte neuvedomuje, ako žurnalistika funguje. Ale skúsení novinári, ktorí to robia desať a viac rokov, dobre vedia, ako to celé funguje a aká je to nechutná špinavá hra.
Kontrola obsahu a politický marketing
Každý novinár musí dopredu zamestnávateľovi povedať, o čom píše. Sú na to ľudia, ktorí to kontrolujú, a neexistuje, aby si písal, čo sa mu zachce. Opak je pravdou, je to prísne kontrolované, minimálne dvojito. Väčšinou je tam editor, skúsenejší novinár zasvätený do vecí, ktorý vie, o čom sa smie a nesmie písať a ako. Nad ním je šéfredaktor, ktorý tiež musí schváliť, o čom sa článok môže a nemôže napísať.
Potom sú ľudia strašne posadnutí voľbou protikorupčnej strany, lenže pri tej údajne protikorupčnej strane ani nevieš, koľko korupčných káuz médiá zatajili a cenzurovali. Neexistuje viac či menej korupčná strana, je to úplne rovnaké. Niektorí politici a médiá tomu pomáhajú, keď politikom vykreslia protikorupčné meno a vyhlásia ich za protikorupčnú stranu, hoci realita je veľmi vzdialená.
Budúcnosť Európy a duchovná kríza
Trochu som odbočil, ale budem pokračovať, aby som aj pozitívne zakončil túto prednášku. Keď Európa prežila prvú a druhú svetovú vojnu, prežije už naozaj všetko, aj veľmi ťažké obdobie, čo nás čaká. Myslím, že sa psychicky budeme musieť vyrovnať s tým, že možno nasledujúcich dvadsať rokov bude v Európe, aj vo svete, peklo. Potom snáď verme, že sa vibrácie začnú zvyšovať. Je bežné, že periódy vyšších a nižších vibrácií sa striedajú, takže predpokladám, že musíme pretrpieť ťažké obdobia.
Dvadsať rokov je veľa, nie je to vtip ani sranda. Samozrejme, môže sa stať, že sa moja prognóza nenaplní a vibrácie sa budú zvyšovať rýchlejšie, čo je ďalšia veľká nádej. Takže aj islamizmus v Európe nejako prežijeme. Je to veľmi nebezpečný vnútorný nepriateľ, ľudia s myslením kdesi v stredoveku. Títo európski moslimovia sú údajne ešte radikálnejší ako tí z tvrdých islamistických režimov a diktatúr. Tí z domácich krajín sú ďaleko umiernenejší než prisťahovalci na Západe, kde je radikalizácia oveľa vážnejšia, čo je smutné. Keď Európa prežila obe svetové vojny, pevne verme, že prežije aj toto ťažké, zjavne nedoriešené obdobie. Problém tejto škaredej radikalizácie nie je vyriešený.
Radikalizácia a hybridná vojna
Tiež si myslím, že v západnej Európe existuje veľký potenciál, že extrémna pravica môže ešte viac zosilnieť a krajná pravica sa môže ešte radikalizovať. Ten potenciál tam je a politika bude čoraz hulvátskejšia, nielen na Slovensku, ale aj na Západe. Čo sa dnes deje na Slovensku, bude sa bohužiaľ diať aj tam. Netreba byť pesimista, keď sme prežili svetové vojny, prežijeme aj toto.
Urýchliť toto obdobie úpadku by mohlo, ak by sa ľudia vrátili k pozitívnej a čistej spiritualite. Ak by to dopadlo úspešne, obdobie by mohlo skončiť oveľa skôr. Nemyslím tým falošnú ezoteriku, čo je často na čele krízy a úpadku, ale skutočne hlbokú a správnu spiritualitu, nie pomýlených ľudí. Ezoteriku a jej komunitu škaredo preveril Covid aj vojna na Ukrajine, kde sa ezoterici zachovali veľmi škaredo. Ezoterická komunita je najväčším obhajcom ruskej agresie a zástancom bláznivých dezinformácií o Covide, s čím sa vnútorne nestotožňujem. Bohužiaľ, ezoterika bola nepekne preskúšaná a stala sa nástrojom ruskej hybridnej vojny a propagandy. Ruské tajné služby na ezoterikov veľmi cielene a úspešne cielia. Ezoterická komunita jednoznačne prehrala, s čestnými výnimkami – možno jedno percento ľudí, čo sa nenechalo oklamať. Väčšina podľahla, čo je smutný príbeh, a to nielen v politike, ale všeobecne. Ak by človek vyznával správnu spiritualitu, nikdy by to nemohlo dopadnúť tak, že podľahne propagande najväčšej temnoty.
Historická odolnosť a výzva k činu
Európa prežila nielen svetové vojny, ale aj najväčší konflikt v dejinách planéty – vojny medzi katolíkmi a protestantmi. Vtedy boli naši predkovia riadni divosi, veď táto vojna trvala tristo rokov, hoci s prestávkami. Frontová línia sa nerovnala celému územiu Európy, no aj tak je desivé, ako Európa fungovala. Keď sme prežili také škaredé vojny a neskutočnú biedu, kde civilisti bežne trpeli a umierali na hladomor, tak verím, že prežijeme aj toto ťažké obdobie.
Podľa mňa sa to ešte pritvrdí, ale to neznamená, že máte rezignovať a nesnažiť sa robiť svet lepším. Naopak, treba bojovať ešte viac a snažiť sa, aby sa toto ťažké obdobie dalo prežiť v trochu svetlejších farbách. Takže to neznamená, že treba rezignovať, práve naopak.
Reflexia nad obsahom a sledovanosťou
Naozaj som v tomto videu hovoril veľa vecí medzi nebom a zemou. Možno je všetko zlé na niečo dobré. A to, že som realista a viem, že nemám veľkú sledovanosť, je vlastne pozitívne – mohol som prehovoriť aj o veciach, o ktorých by som hovoriť nemal z bezpečnostných a iných dôvodov.
Autenticita zdieľaných udalostí
Tým, ktorí ste si to pozreli a vypočuli, môžem povedať: verte, že to neboli výmysly. Naozaj sa to stalo, aj tie veci medzi nebom a zemou, takzvané paranormálne javy, sa reálne udiali.
Geopolitický kontext a historické zmeny
A naozaj to súviselo s geopolitikou aj so zmenou dejín. Myslím, že máte byť na čo hrdí, keď ste si to pozreli, lebo nie je veľa ľudí, čo boli svedkami a účastníkmi niečoho podobného.