Aktuálne z politiky. Prečo polícia nerieši korupciu? Protirečenie eko-fašistických ideológov

Úvod a stav korupcie na Slovensku

Tak ahojte priatelia. V tomto videu budem hovoriť o viacerých politických témach. Vzhľadom na to, že sa venujem mnoho aj protikorupčnému aktivizmu, boju proti korupcii, tak budem hovoriť aj o tejto téme, že prečo sa prakticky žiadna korupcia na Slovensku aktuálne nevyšetruje, že čo za tým je, aké zákulisné hry, o ktorých ste naozaj ani v médiách nepočuli, tak si myslím, že to bude dosť zaujímavé.

Filozofický pohľad na postavenie Bratislavy

Ďalej budem riešiť filozofiu postavenia Bratislavy vo vzťahu k iným regiónom a tu budem brať aj z takého filozofického uhla pohľadu, nielen z toho takzvane racionálneho.

Fenomén slovakofóbie v Českej republike

Ďalej budem hovoriť o veľmi vážnej téme a to je slovakofóbia v Českej republike. Tiež budem hovoriť o veľmi takom zvláštnom, netradičnom a bizarnom fenoméne a to je to, že prečo niektorí Slováci, alebo dokonca si dovolím povedať, že aj veľká časť z nich, alebo dokonca aj väčšina z nich, v Českej republike hovorí o svojom vlastnom národe, že je to najhorší národ na svete. Prečo je tam takáto zvláštna mentalita? Ja to vlastne vysvetlím aj z pohľadu psychológie, z pohľadu sociálnej psychológie, že prečo k tomu dochádza a či je to naozaj pravda, že Slováci sú naozaj najhorší národ pomaly na svete, alebo minimálne v Európe, a či to skutočne zodpovedá realite alebo nie.

Poďakovanie vzdelanému publiku

Ďalej teda určite ďakujem každému človeku, ktorý sleduje tieto videá. Naozaj sa stávate elitou slovenského národa, ak pozeráte tieto podcasty. Sú to naozaj veci, ktoré sa nedozviete ani z alternatívnych ani z mainstreamových médií. A pokiaľ vôbec ste ochotní aj takéto veci počúvať a vás nejakým spôsobom zaujímajú, tak naozaj určite patríte do tej elity národa, do tej vzdelanejšej časti slovenskej spoločnosti.

Podcast v textovej podobe vďaka AI

A samozrejme tento podcast vyjde aj v textovej podobe. Našťastie teraz tá umelá inteligencia a tieto nové modely sú trošku lepšie a celkom spoľahlivo dokážu aj ten text, ktorý ja hovorím, prepísať. Takže pokiaľ z nejakého dôvodu nemáte čas alebo vám to nejako viac vyhovuje si to v textovej forme pozerať, o tom čo ja tu hovorím, tak nie je to problém.

Prognózy budúcich parlamentných volieb

No ďalej budem hovoriť aj o téme prognóz, že ako dopadnú najbližšie parlamentné voľby na Slovensku. Hoci je od nich ešte relatívne ďaleko, ale už teraz nad týmito vecami rozmýšľam. A ja som taký človek, ktorý sa díva aj dva kroky dopredu, že čo sa bude diať, tak nejaké možné prognózy v tejto oblasti vyjadrím.

Analýza českých volieb a mediálna manipulácia

Tak začnem trošku zoširoka, a to je napríklad aj to, akým spôsobom dopadli české voľby, hoci už je dlhšie po nich. Samozrejme, nie je to aktuálna informácia, ale stále sa oplatí k tomu trošku vracať. Ja som bol naprosto šokovaný, že vôbec tá koalícia Spolu a takisto aj strana STAN dostala až takéto veľmi vysoké preferencie alebo veľmi vysoké percentá vo voľbách, pretože naozaj ako jediné, čo vlastne tá Fialova vláda priniesla, tak to bola otvorená mafia. Boli to kauzy Dozimetr a kauza Bitcoin, obe veľmi škaredé mafiánske kauzy, to sú asi jediné úspechy, čo mala tá česká vláda. Naozaj som predpokladal, že budú mať o mnoho nižšie preferencie, ale vidíme, že tá manipulácia tých médií je naprosto dokonalá. Médiá si môžu s tou hlúpou masou robiť, čo chcú. Tá mediálna masáž a mozgová vymývareň zafungovala veľmi dobre. Stačilo trošku postrašiť tým, že Babiš je strašne proruský človek, čo vôbec nie je pravda, že je proruský, ale dobre, to nevadí, to je len taká propaganda. Tvrdili, že Babiš nás ako Česko zavedie do Ruska, tak preto ho nevolte. Takéto strašenie fantasticky zabralo a fantasticky sa takto odpútala pozornosť aj od tej kauzy Bitcoin, ktorá bola tesne pred voľbami. Myslím si, že celkom pekne to zabralo. Tým nechcem nejakým spôsobom kritizovať český národ, aj Slováci podliehajú tej mediálnej manipulácii úplne rovnako. Kam médiá zapískajú, tam im tá hlúpa masa proste pôjde.

Fenomén Filip Turek a vplyv ekologického lobingu

Tiež je veľmi zaujímavý fenomén Filip Turek. Prečo ho vlastne nemenoval ten český prezident? Tak tých dôvodov je viacero. Jednak by si veľmi pohneval médiá a médiá sú veľmi silne ľavicovo orientované, a zvlášť špeciálne v oblasti ekológie sú tie médiá veľmi radikálne. Tam naozaj v oblasti médií, či už je to v Česku alebo na Slovensku, ten Green Dealový lobing je tak extrémne agresívny. Deje sa to úplne rovnako v oblasti ekológie, tých hoaxov v médiách je úplne najviac. Tí takzvaní v úvodzovkách ekologickí novinári sú úplne najviac agresívni. Všetci ostatní novinári sa aspoň v nejakých etických medziach, aspoň nejakej základnej etiky držia, hoci samozrejme skoro všetci novinári manipulujú informáciami, ale aspoň niektorí sa snažia nejakých faktov držať. Ale naozaj už v oblasti ekológie tam je to tak extrémne divoké. Ja ako človek, ktorý hovorí z pozície človeka, ktorý dlhodobo bojoval aj proti týmto hoaxom v oblasti ekológie v oblasti médií, tak viem sakra dobre, o čom hovorím, pretože ja som sa tomu na tej najvyššej profesionálnej úrovni venoval. Naozaj v tomto zmysle je tá hlúpa masa ľudí naprosto bezmocná, ľudia tomu jednoznačne veria. Dokonca ešte aj s niektorými odborníkmi, serióznymi a váženými, som sa niekedy dostal trošku do konfliktu, že nemôžete veriť všetkému, čo sa píše v médiách, že je to automaticky pravda. Je to niekedy veľmi ťažké ľuďom vysvetľovať, že pozor, tí novinári jednoducho nie sú čestní, ani seriózni, ani sa nejakých faktov nedržia, a veľmi radi šíria hoaxy. Nemôžete veriť tomuto istému novinárovi, o ktorom vám ja tu viem dokázať, že v tomto inom článku alebo v ďalších niekoľkých desiatkach článkov klamal. Tá ľavicová ideológia v tých médiách je veľmi šialená.

Konfrontácia s Ladislavom Mikom a radikálny environmentalizmus

Už som to aj v minulosti vysvetľoval, že prečo, pretože Európska komisia – a to bol obrovský škandál, ale nie v slovenských médiách – Európska komisia potajomky si platí médiá za lobing. Cez mimovládne organizácie sa nalejú peniaze do tých médií a následne tie mimovládne organizácie podplácajú médiá, aby lobovali v prospech Green Dealu a v prospech ľavicovo-fašistickej formy ochrany prírody, ktorá nemá so skutočnou ochranou prírody nič spoločné. Tak teraz som sa už trošku zamotal a idem až moc zoširoka, ale prečo vlastne toho Filipa Turka nevymenoval? Jednak je tu tento obrovský tlak médií, prezident si naozaj nemôže dovoliť znepriateliť si médiá. To po prvé, po druhé, mal poradcu toho Ladislava Mika, a to ja veľmi dobre viem, kto to je. Ja ako protikorupčný aktivista som mal veľké konflikty s tým Ladislavom Mikom ešte keď bol v pozícii vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Je to obyčajný ekofašista, úplný blázon a radikál, s tým sa nedá nejako racionálne diskutovať. Je asi veľmi ťažké diskutovať s takým človekom, ktorý má také názory, že zajtra bude koniec sveta, lebo je klimatická zmena. Je to presne takýto typ človeka, ekologický fašista, ktorý tomu aspoň sa tvári, že aj reálne verí, s týmito ľavicovo-fašistickými názormi. Tam nejaká racionálna diskusia asi možná nie je, alebo má taký názor kvôli tomu, že mu niekto za to zaplatil. To ja vám neviem povedať, či v to naozaj veril, alebo to len pre peniaze robil. Ale je to presne tento typ ekologického fašistu. To je zase ďalší problém, Filip Turek nie je nejako proti ochrane prírody alebo proti nejakej ekológii, to nikdy nepovedal. Myslím si, že má celkom také zdravé vyvážené názory, že netreba ani úplne zrušiť ekológiu a ochranu prírody, ale zase ani to do tej ľavice nepreháňať. Možno má niektoré veci, extrémne názory, napríklad nejaké proruské názory naozaj má a nie je to v poriadku a nie je to dobré, ale myslím si, že v oblasti ekológie má celkom také vyvážené názory, čo sa samozrejme nepáči tej krajne fašistickej ľavici, ktorá má v médiách obrovskú moc.

Legislatívne možnosti a politické chyby českej vlády

Ale zase musím otvorene povedať, že v tej českej vláde sú doslova hlupáci, vyslovene hlúpi ľudia. Či už ide o Filipa Turka alebo ďalších, lebo mohli veľmi škaredo vybafnúť s tým prezidentom. On síce ten prezident nemôže vymenovať za ministra, ale Filip Turek by sa mohol stať štátnym tajomníkom, alebo v češtine sa to asi hovorí, že náměstek ministra. To znamená druhý najvyšší po ministrovi. Sice by ten ministerský post nebol obsadený, ale mohol by v takejto pozícii vystupovať. A vy, keď ste štátny tajomník, tak môžete dokonca aj v Európskej rade plnohodnotne zastupovať Českú republiku. To v praxi znamená, že v Európskej rade sa všetci ministri životného prostredia stretnú a diskutujú o nejakých témach, ako sa budú nejaké ďalšie európske smernice vyvíjať. On môže ako štátny tajomník plnohodnotne, a naozaj plnohodnotne zastupovať. Tie pravidlá Európskej komisie sú také, že aj ten minister alebo vláda môže kohokoľvek poveriť, aby zastupoval Českú republiku v Európskej rade. Takže tam neexistuje žiadna nejaká legislatívna prekážka. Síce by nemal ten titul, že minister, ale v zásade by mohol úplne robiť to isté, všetko čo robí minister. A pokiaľ existuje nejaký dokument, ktorý potrebuje podpísať na ministerstve životného prostredia, tak minister Macinka nemusí nejakým spôsobom strácať čas študovaním tých dokumentov. Jemu tam Filip Turek rovno donesie nejaké papiere a povie: „Toto mi tu podpíš, lebo ja ako štátny tajomník to nemôžem podpísať ako náměstek ministra, tak mi to len ty podpíš.“ A on mu nemusí tie dokumenty nejakým spôsobom čítať, to je naozaj pár sekundová záležitosť. Raz za týždeň donesie nejaké papiere, ktoré má právomoc len ten minister podpísať, a hotovo. Takýmto spôsobom by si mohol aj milý prezident český doslova trhnúť nohou a nikto by nemohol nič urobiť. Takže toto sú vlastne také dôvody, že toto relatívne hlúpo vymysleli.

 

Korupcia a odborníci v politike

V tejto Ficovej vláde je viacero veľmi schopných ministrov, dobrých manažérov alebo odborníkov vo svojich odboroch. Celá česká vláda mala len jedného odborníka, ministra zdravotníctva, ktorý bol lekár. Odborníkom bol aj minister spravodlivosti, ktorý je právnik, ale zároveň je to „mafián“ známy z kauzy Dozimetr. Aj čo sa týka korupcie, súčasná Ficova vláda je na tom lepšie než bola Fialova vláda s jej kauzami Dozimetr či Bitcoin. Naše médiá dokážu aj z mikro-chybičky nejakého ministra rozpútať peklo, hoci súčasná vláda nemá žiadne vážne korupčné problémy. To, čo sa dá na slovenskej vláde reálne kritizovať, je novela ústavy, čo bolo vážne pochybenie, ktoré som aj ja kritizoval. To je jednoznačne najväčší problém.

Nedostatočné vyšetrovanie korupcie v súčasnosti

Ďalej sa budem vyjadrovať k téme toho, prečo žiadnu korupciu nevyšetruje súčasná polícia počas súčasnej vlády. Hneď vysvetlím aj prečo, a toto budete veľmi šokovaní, lebo to nikdy ani v médiách nebolo pomenované. Do tých zákulisných hier teraz vidím veľmi dobre ako človek, ktorý je z elity národa, a keď máte ešte aj ako protikorupčný aktivista rôzne zákulisné informácie, ako veci fungujú, tak môžem povedať o takých veciach, o ktorých sa človeku, ktorý len z médií čerpá informácie, ani nesnívalo. Samozrejme, že je to zlé, mňa to veľmi rozčuľuje a hnevá, že súčasná polícia žiadnu korupciu nevyšetruje. Sú tam také dva piliere a dva hlavné dôvody, prečo žiadnu korupciu nevyšetruje.

Strach v polícii a prípad Jána Kaľavského

Ktorý policajt by sa teraz odvážil vyšetrovať korupciu, a zvlášť korupciu spojenú so súčasnou opozíciou, keď ten policajt dobre vie, čo by nasledovalo? Pokiaľ by sa súčasná opozícia dostala k moci, tak okamžite by ten policajt bol zatvorený do basy. Dopadol by presne rovnako ako Ján Kaľavský, jeden správny, dobrý a čestný policajt, ktorý bol krivým spôsobom obvinený a krivým spôsobom odsúdený. Už aj malé dieťa, ktoré chodí do prvého ročníka základnej školy, musí vedieť, že bol krivo obvinený a krivo odsúdený v bláznivom procese, ktorý nemal nikdy obdobu v dejinách Slovenskej republiky. To ani za socializmu takto nespravodlivo nikto nebol odsúdený, ako bol Ján Kaľavský. Toto mediálnej pozornosti úplne uniklo, médiá sa tým vôbec nezaoberajú. Samozrejme, médiá šíria úplne opačnú propagandu, ale ako sa hovorí, stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Týmto slávnym výrokom Josepha Goebbelsa sa veľmi poctivo riadi väčšina slovenských médií, a preto tam nie je veľký priestor na akúkoľvek diskusiu. Už samotné oficiálne obvinenie, že za nejaký tisíceurový úplatok by niekto dokázal vynášať informácie z polície, znie veľmi primitívne. To vôbec nie sú zaujímavé peniaze a za niečo takéto bol oficiálne obvinený Ján Kaľavský. Sú to naprosto nezmyselné informácie, ktoré nemali s realitou nič spoločné.

Kritika súdneho procesu a Najvyššieho súdu

Spôsob, akým bol diktátorským spôsobom obvinený a odsúdený, bol neuveriteľne bizarný. Bolo tam viacero veľmi vážnych porušení zákona, ktoré sa ani za socializmu nediali. Keď za socializmu nejaký sudca odsúdil disidenta, tak sa ten sudca aspoň riadil podľa reálneho oficiálneho systému, ktorý bol vtedy nastavený. Toto bol však absolútne antisystémový spôsob odsúdenia, kde boli porušené všetky možné zákony. Ján Kaľavský bol odsúdený v nejakej neštandardnej miestnosti, kde sa bežne nesúdi, myslím, že v nejakej kancelárii nejakého prokurátora, čo sa nikdy takto nerobí. Naprostý bizarný proces a mnohonásobné porušenie zákona. Ján Kaľavský sa odvolal na Najvyšší súd, lenže tam bol senát 5T Juraja Klimenta. Tým, že Najvyšší súd funguje veľmi korupčne a citlivé politické kauzy vždy skončili u jedného jediného senátu, je to problém. Oficiálne by to malo fungovať tak, že sa to prideľuje náhodným spôsobom cez softvér, no v skutočnosti všetky citlivé politické prípady skončili len u senátu Juraja Klimenta. Tento senát, čo je skupina asi troch alebo piatich sudcov, už dopredu vedel, ako má rozhodnúť. Oni ani vyšetrovacie spisy neštudovali, rozhodovali podľa politického zadania alebo priania. Málokto si uvedomuje, k akému vážnemu porušeniu zákona tam došlo. Ten Ján Kaľavský sa ešte môže odvolať na Ústavný súd, len kým Ústavný súd zareaguje, môžu prejsť aj dva-tri roky. Takýto bizarný spôsob odsúdenia v nejakej kancelárii prokurátora si ani za socializmu nedovolili.

Úroveň a morálka elitných policajtov

Aj disident bol vtedy odsúdený podľa vtedajších pravidiel, lebo nemohol kritizovať štátny režim, Komunistickú stranu alebo štátne zriadenie ako také. Vtedy sa postupovalo podľa reálne platných zákonov, ale tu nebolo dodržané ani to. Propaganda v médiách môže byť akákoľvek, ale policajti v úvrate, teda tí elitní policajti, ktorí sa zaoberajú korupciou, majú iný názor. Nemyslite si, že policajti, ktorí majú informácie z prvej ruky, budú brať mediálnu propagandu vážne. Oni jednoducho nemôžu vyšetrovať akúkoľvek korupciu týkajúcu sa opozície, keď vedia, ako dopadol Ján Kaľavský. Vykonštruujú proti nim proces a za chvíľu je ten policajt, ktorý chcel spravodlivo bojovať proti korupcii, cieľom politickej pomsty a vendety. To je jeden hlavný dôvod. Druhý hlavný dôvod je ten, že si osobne myslím, že v tých špičkových zložkách polície, ako sú prezidiálne útvary a elitný ÚBOK, pracuje naprostý odpad národa. Nech sa na mňa tí páni policajti nehnevajú, ale je to morálny aj inteligenčný odpad. Keď sme si mohli čítať o čurillovcoch, ako medzi sebou komunikovali, tak to bola krčma s tromi promile alkoholu. Chlapi v krčme sa na lepšej úrovni bavili ako tí čurillovci. A myslím si, že aj ostatní policajti, ktorí nevedia ani napočítať, koľko je dva plus dva, sú na tom podobne.

Mediálna práca a korupcia na Tribeči

Existujú však aj pozitívne výnimky medzi novinármi, ako bol ten kvalitný článok o korupcii na pohorí Tribeč, kde si nejaký papaláša postavil čiernu stavbu. Bol som milo prekvapený kvalitou toho článku. Osobne si však myslím, že tí policajti na ÚBOK-u by neboli schopní zistiť ani desatinu informácií, čo zistil ten novinár. Aj keby mali vôľu niečo vyšetrovať, ich intelektuálne predpoklady sú minimálne. Čurillovci dávali ľudí do basy takým primitívnym spôsobom, že to nebolo žiadne vyšetrovanie, len hrubá sila, násilie a mučenie v kolúznej väzbe. To bola ich jediná forma, ako donútiť ľudí niečo povedať, aj to, čo sa nestalo. V polícii existujú aj iní ľudia, ale nie sú o nič inteligentnejší od čurillovcov.

Igor Matovič a porovnanie s vládou Smeru

Igor Matovič sa teraz môže chichotať a vysmievať, že je protikorupčný politik, lebo smeráci majú pod sebou políciu a nič na neho neboli schopní nájsť. Realita je taká, že hoci sa za Smeru kradlo a kradne a sú tam korupčné aféry, nedá sa to porovnávať s tým, čo sa dialo za Matoviča. Za Matoviča išla korupcia raketovo hore a kradlo sa ďaleko viac. To, čo smeráci nakradli za pätnásť rokov, sa Matovičovi podarilo za dva roky pri moci. Sú to absurdné aféry, najmä v oblasti životného prostredia, ktoré keby sa dostali do médií, tak by pol milióna ľudí v Bratislave demonštrovalo.

Boj proti čiernym stavbám a Ficova vláda

Najväčšie protikorupčné opatrenia urobila v zásade Ficova vláda. Nebola to žiadna Matovičova, Hegerova ani Ódorova vláda. Stavebný zákon o čiernych stavbách konečne zaviedla Ficova vláda. Stavby postavené po roku 2024, ak budú čierne, budú automaticky demolované. Doteraz tomu papaláša hrozila len smiešna pokuta. Bohužiaľ, aj ten mafián na Tribeči, čo si tam postavil okázalú chatu s rozmermi 26 krát 16 metrov, stále testuje systém. Nikto mu to nezdemoluje, lebo to bolo postavené pred rokom 2024. Asi sa mu to nepodarí zlegalizovať, ale nikto mu to ani nezbúra. S týmto protikorupčným opatrením prišla až Ficova vláda.

Moc médií a kolektívne nevedomie

Čím ďalej, tým ťažšie sa ľuďom vysvetľuje realita. Ja ako človek, ktorý vidí do zákulisných hier, to mám ťažké, lebo mnohí ľudia veria viac médiám než mne, hoci mám priamu skúsenosť. Médiá majú obrovskú moc a dokážu ovplyvňovať kolektívne nevedomie. Dokážu vytvárať egregory, ktoré sú manipulatívne a silné. Je ťažké presvedčiť ľudí, že za Matoviča sa kradlo násobne viac, keď médiá vytvárajú presne opačný obraz. Niektorí ľudia argumentujú, že keby Matovič kradol, tak by ho už smeráci dávno dali do basy. To je naivný názor. Policajti sa jednoducho boja, že dopadnu ako Ján Kaľavský. Všetci policajti na ÚBOK-u by vám potvrdili, že Kaľavský je nevinný človek, a preto nevyšetrujú nič, aby nedopadli rovnako. Policajti sú si toho vedomí a v úvrate sú úplne iné nálady, než aké sa píšu v médiách.

Eduard Heger a korupcia počas pandémie

Je tragikomické, že Eduard Heger pred voľbami strašne kritizoval Roberta Fica a potom, keď sa dostal k moci a stal sa premiérom, robil presne to isté. Svojmu kamošovi, podnikateľovi Julovi Slovákovi, dával obrovské kšefty, ktoré sa niekoľkonásobne predlžovali. Tú istú prácu by pritom dokázali urobiť desiatky iných firiem. Vtedy počas covidu schválili korupčný zákon, že nebolo treba ani výberové konanie kvôli mimoriadnej situácii. Bolo to síce legálne, ale v skutočnosti to bola korupcia. Matovičov kamarát tiež získal veľké zákazky na zdravotníckych pomôckach. Nič nie je vyšetrené, lebo policajti sa boja o prácu. Tí policajti sú vymleté hlavy, blbci, ktorí nevedia ani dva plus dva napočítať. Ten novinár zistil obrovské množstvo informácií, ktoré by títo policajti nikdy nezistili. Sú to úplné nuly.

Systémová nespravodlivosť a prokurátor Žilinka

To, čo našu spoločnosť na všetkých úrovniach najviac vystihuje, je slovo nespravodlivosť. Vidíme to aj pri strane Demokrati. Tvária sa protikorupčne, ale ich najaktívnejší člen Michal Kiča je čistá mafia. Popísal som jeho mafiánske praktiky už v iných videách a článkoch. Ten človek by mal sedieť 25 rokov v base za korupciu. Médiá ho pritom podporujú ako protikorupčného aktivistu, čo je úplne absurdné. Kiča by mal tichučko šúchať nohami a byť rád, že ho polícia nevyšetruje, ale on namiesto toho agresívne vystupuje. Má v médiách dobrý imidž napriek tomu, že opak je pravdou. Keď bol vo funkcii štátneho tajomníka, nemal problém sebavedomo klamať v mediálnych vystúpeniach jedno klamstvo za druhým. Žurnalistika na Slovensku dávno zanikla, sú to len propagandisti, ktorí nedávajú žiadne kritické otázky. Zaujímavým fenoménom je aj generálny prokurátor Žilinka. Ešte pred rokom a pol sa tváril nezávisle a apoliticky, ale teraz, keď sa mu končí obdobie, sa zrejme bojí pomsty opozície po voľbách. Otočil sa o 180 stupňov a stal sa z neho opozičný politický aktivista. Je to trápne. Médiá tiež odrbávajú ľudí – najprv kritizovali paragraf 363, keď išlo o nezákonné trestné stíhania, a teraz, keď sa ten paragraf používa v prospech čurillovcov, tak je to zrazu najlepší vynález na svete.

Záver o voličoch a médiách

Médiá si z voličov a čitateľov robia dobrý deň. Jaroslav Haščák v nahrávke Gorila povedal, že „volič je hovno“, a ja by som to rozšíril, že aj „čitateľ médií je hovno“. Bohužiaľ, bežná nevedomá verejnosť zožerie novinárom úplne všetko. Vy, ktorí ma počúvate, ste výnimka, ste elita národa, ale bežní ľudia sú hlúpa masa, ktorá prijíma propagandu nekriticky. Je to absurdné a nespravodlivé. Michal Kiča, namiesto toho, aby bol v base za korupčné trestné činy, robí zo seba hrdinu. Celý tento systém, kde sudcovia, prokurátori a policajti ako čurillovci boli kamaráti a dohadovali sa, koho dostanú do basy, bol nevídaný. Mali vlastného predsedu Najvyššieho súdu, ktorý prideľoval prípady správnym senátom. Bolo jedno, aká je dôkazná situácia, dôležité bolo, kto sa s kým dohodol. Touto cestou dokázali dostať do basy kohokoľvek. Dnes sa smeráci môžu len smiať, ako to Matovič vedel robiť nespravodlivo, kým oni majú problém s vyšetrovaním aj pri zjavných faktoch. Situácia je skrátka iná, než ju vykresľujú médiá.

Korupcia v Európskej únii a mediálna cenzúra

Len ako taká malá zaujímavosť, čo sa týka problematiky korupcie: my máme častokrát taký naivný názor, že na Západe neexistuje žiadna korupcia, že v tých západoeurópskych štátoch to proste neexistuje. Európska komisia je vnímaná naprosto ako symbol nejakého boja proti korupcii, že tam žiadna nie je. Naopak, pravdou je, že v oblasti Green Dealu sa ukázalo, že obrovské lobistické miliardy eur z Európskej komisie smerovali na lobing cez mimovládne organizácie. Teda nie priamo, ale cez mimovládne organizácie.

Je to veľmi vážny škandál, o ktorom sa málo hovoriť a málo vie, ale je to dôležitá vec. Nie je to nejaká sranda, pokiaľ peniaze, ktoré naozaj reálne mali ísť na ochranu prírody, smerujú na podporu Green Dealu alebo nejakých toxických ľavicových šialenstiev, čo sa týka predstáv o ochrane prírody. To sú veľmi nebezpečné veci. My si naivne myslíme, že všetko, čo je zo Západu, musí byť automaticky antikorupčné, no opak je pravdou. Je to veľmi smutné.

Úloha slovenskej polície a Europolu v európskej korupcii

Slovenská polícia v tejto veci možno mala najviac informácií o tom, ako tieto korupčné schémy fungujú, pretože ja som im tieto veci posielal. Skutočne by slovenská polícia mala čo vyšetrovať aj na úrovni Európskej komisie. Je to možné vyšetrovať cez Europol a ďalšie zložky. Slovenská polícia môže nejakým spôsobom predvolať a vyšetrovať aj bruselských úradníkov. Lenže osobne si myslím, že outsideri, ktorí tam nevedia ani dva plus dva napočítať, nič nevyšetria. Čo by tam oni vyšetrovali? Preboha, sú to hlupáci.

Tiež by to mohlo mať aj určitý politický rozmer, pretože Európska komisia by sa zase mohla pomstiť slovenskej vláde tým, že im priškrtí nejaké eurofondy, ak bude slovenská polícia vyšetrovať korupciu v Európskej komisii. Sú to veľmi zložité veci a nie je to také jednoduché. Určite sa mi to nepáči, je to veľmi škaredé a nemalo by sa to robiť. Vidíme však, že ten mediálny lobing je proste obrovský. Strašne málo sa o tom v médiách, dokonca aj v tých západných, písalo. Na Slovensku je v tomto smere úplná cenzúra, tam o tom nevyšiel ani jeden článok. V Česku ste aspoň našli nejaké dva či tri články, ale na Slovensku vôbec nič.

Výsledky volieb v Maďarsku: Koniec éry Viktora Orbána

Ďalej by som sa vyjadril k výsledkom volieb v Maďarsku. V zásade si myslím, že v médiách boli celkom dobré a kvalitné analýzy, aspoň v niektorých médiách, ktoré som pozeral, hoci nemôžem hovoriť za všetky. V každom prípade by som varoval pred predčasným optimizmom, ale aj pred pesimizmom. Uvidíme, ako sa tá situácia bude ďalej vyvíjať.

Nový premiér, Peter Magyar, je považovaný za veľmi silného nacionalistu, čo je vážny problém a nie je to celkom v poriadku. Možno to však bude aspoň o trošku lepšie. V každom prípade, aspoň čo sa týka určitej symboliky, je to niečo pozitívne, že Magyar porazil Viktora Orbána. Ono to už totiž vyzeralo tak, že Viktor Orbán bude ako správny diktátor vládnuť v Maďarsku až do smrti. Naozaj to tak už pôsobilo, a preto je veľmi príjemným, pozitívnym a osviežujúcim prekvapením, že tento Viktor Orbán jednoducho padne a bude odpojený od moci.

Peter Magyar: Nový diktátor alebo pozitívna zmena?

Na strane druhej to asi bude vyzerať tak, že len jeden diktátor vystrieda druhého diktátora. Skôr by som to videl takto, zdá sa mi to realistickejšie. Dokonca v niektorých prípadoch sa zdá, že Peter Magyar by chcel mať ešte horšie vzťahy so Slovenskom ako Viktor Orbán, najmä v národnostných otázkach a veciach, ako je problematika Benešových dekrétov. Tam sa zdá byť ešte razantnejší ako samotný Orbán, takže uvidíme.

Treba dať tomuto človeku šancu, hoci z dlhodobého hľadiska to môže byť ešte horšia diktatúra ako tá Orbánova. Možno to však bude nejaké polepšenie, to ukáže čas. Z krátkodobého hľadiska je to určite veľmi pozitívne a osviežujúce, ale čo sa z tohto politika vykľuje po nejakých štyroch či ôsmich rokoch pri moci, to ešte len uvidíme. To nikto nevie. V každom prípade aj jemu prajem všetko najlepšie, aby bol schopný vytiahnuť zo seba len tie pozitívne ľudské vlastnosti, ktoré má, a aby robil len to pozitívne. Dúfajme, že sa v Maďarsku aspoň sčasti niečo k lepšiemu zmení. V to naozaj dúfam.

Protirečenia v ekofašistickej ideológii

Ďalej by som tak všeobecne popísal ekofašistickú ideológiu a budem to robiť takým spôsobom, že budem hovoriť o témach, o ktorých som ešte doteraz nehovoril. A to je také zvláštne protirečenie tej ekofašistickej ideológie, pretože na jednej strane sa ekofašista či ekológ tvári, že mu ide o klímu a o ochranu prírody, a na strane druhej koná pravý opak toho. Je to také dosť zvláštne protirečenie. Ľuďom sa to dosť ťažko verí, že ako je to možné, že na jednej strane nejaký ekológ môže aj ničiť prírodu. Ako môžu existovať takéto zvláštne, čudné rozpory?

Kontroverzie elektromobility a správa lesov

Takéto zvláštne protirečenie vlastne vidíme v mnohých prípadoch. Príkladov by sa dalo uviesť strašne veľa, prečo niekedy tí ekofašisti viac poškodzujú prírodu, ako jej pomáhajú. Napríklad taká sčasti kontroverzná vec sú lítiové batérie. Na jednej strane vidíme podporu elektromobility a na strane druhej lítiové batérie, ktoré nie sú veľmi ekologické na výrobu. To je možno taký jeden príklad.

Alebo všeobecne k téme ochrany prírody: súčasní ekofašistickí ekológovia – nie tí slušní ekológovia, medzi ktorých patrím aj ja – vám povedia, že správna ochrana prírody spočíva v tom, aby boli všetky lesy mŕtve. Aby tam nebolo nič zelené, aby bolo všetko len zožraté lykožrútom. Podľa našich ekológov je práve toto tá správna ochrana prírody. Čo teda s ochranou prírody naozaj nemá nič spoločné; to je podpora ničenia prírody, nie jej ochrana.

Politické prepojenia a boj proti výsadbe stromov

Ďalej je to vlastne zákaz výsadby stromov. Na jednej strane si niekto povie, že čo je to za bláznovstvo, veď sú to len nejakí psychicky narušení aktivisti. No lenže keď majú takíto ľudia reálny politický výtlak a reálnu politickú moc, začína to byť nebezpečné. A už to vidíme – strana Progresívne Slovensko je na takýchto ľudí úplne pupočnou šnúrou prepojená a vzájomne sa tým vôbec netaja. Strana Demokrati presne túto ideológiu razí cez Michala Kiču a spolupracuje s týmito ekofašistickými hnutiami.

Takže to už začína byť veľmi vážne, keď niekto povie, že správna ochrana prírody je o tom, aby sa nevysádzali stromy a že to je to najhoršie, čo ten lesník môže urobiť. Tomuto som zozačiatku ani nechcel veriť, myslel som si, že je to nejaká lesnícka propaganda, ale nakoniec sa ukázalo, že je to naozaj pravda. Že skutočne tí lesníci mali pravdu a že toto je naozaj reálny lobing.

Rola médií a „zločin“ vysádzania lesa

Dokonca novinárka Jana Kubisová, a určite nie je jediná, bolo ich ďaleko viac, podporuje túto ideológiu. Týchto novinárov je veľmi veľa a tvrdia, že najviac prírode ublížime tým, ak sa vysádzajú stromy. Hovoria to s úplnou, smrteľnou vážnosťou. Títo ľudia, aj keď boli pri moci, napríklad tí dvaja štátni tajomníci, toto hovorili a tvrdili. Podľa nich je najväčšie zlo, keď lesník vysadí strom. Takže keď tam lykožrút zožerie les a zostanú mŕtve stromy, kde nič nerastie, tak keby sa malo niečo vysadiť, zrazu je to ten najväčší zločin. Zločin proti prírode. Toto ekofašisti hovoria s plnou vážnosťou a ľuďom je niekedy ťažké pochopiť, ako môže človek, ktorému ide o ekológiu, lobovať za ničenie prírody.

Podobné paradoxy v ruskej propagande

Keď si to však zoberieme z širšieho kontextu, tak to nie je až také nepochopiteľné protirečenie. Takýchto paradoxov máme v spoločnosti veľmi veľa. Vidíme to napríklad v ruskej propagande, kde snáď najsilnejším zástupcom je Eduard Chmelár, propagandista platený z ruského veľvyslanectva. On by sa išiel rozdrapiť, ako veľmi bojuje za mier a aký je promierovo orientovaný. Keby ste spochybnili potrebu mieru na Ukrajine, tak by ho od zlosti rozdraplo, že ako môžete byť za vojnu.

No ale na strane druhej si ten človek úplne v základe protirečí, pretože nikdy nekritizoval Rusko, vždy len Ukrajinu a schvaľuje a podporuje Putinovu agresiu. Nedá sa na jednej strane hovoriť, že chcem mier, a na druhej strane schvaľovať ruskú agresiu a podporovať Putina vo vojne. To sa jednoducho nedá, to je v samotnom základe protirečenie.

Kresťanstvo ako historický príklad ideologického protirečenia

Podobné protirečenie vidíme aj v kresťanskej ideológii. Na jednej strane kresťanstvo hlása lásku, na strane druhej nikdy v histórii nebolo toľko vojen ako práve na základe kresťanstva. Kresťanstvo je z hľadiska počtu konfliktov jednou z najnásilnejších ideológií v dejinách ľudstva. Vznikla tristoročná vojna medzi katolíkmi a protestantmi či križiacke výpravy zamerané na likvidáciu civilného obyvateľstva – vraždenie žien a detí. Takto by sme mohli pokračovať násilným pokresťančovaním Európy alebo ďalších regiónov. Toto je tá historická tvár kresťanstva. Nikdy ani islam nenapáchal toľko násilia, čo kresťanstvo. Najdlhší vojenský konflikt v dejinách celej planéty Zem je vojna medzi katolíkmi a protestantmi, ktorá s drobnými prestávkami trvala 300 rokov.

Skutočná ekológia verzus mocenský ekofašizmus

Týchto protirečení v ideológiách je veľmi veľa a niektorým ľuďom sa ťažko chápe, ako nejaký ekológ môže byť proti ochrane prírody. Ja som skutočný ekológ a mne skutočne o tú ochranu prírody ide. Ale potom tu máme ľudí, ktorí majú ďaleko väčšiu moc v politike, v médiách a majú vplyv na verejnú mienku. A to sú tí ekofašistickí ekológovia, ktorí razia práve túto ideológiu. Je veľmi ťažké rozlíšiť, či im ide o ekológiu alebo skôr o ekofašizmus. Tí ľudia, ktorí najhlasnejšie vykríkujú, že sú ekológovia, sú často práve tí ekofašisti, ktorí prírodu poškodzujú. A takýchto toxických protirečení máme v ideológiách extrémne veľa.

Negativizmus a pesimizmus v slovenskej spoločnosti

Ďalej by som chcel upozorniť na to, že je veľmi nebezpečné, čo sa v celoslovenskej spoločnosti deje, a to určite na základe obrovského vplyvu médií. Deje sa to, že je tu obrovský negativizmus a obrovský pesimizmus aj ku súčasnej vláde. Určite sa na tejto súčasnej vláde dá toho veľmi veľa kritizovať, ale častokrát zabúdame aj na mnohé pozitívne veci a, bohužiaľ, aj tie slovenské médiá vôbec neupozornia na akékoľvek pozitívne veci, ktoré sa súčasnej vláde podarí dosiahnuť.

Mediálna podpora Petra Fialu verzus cenzúra na Slovensku

Ja si pamätám, že ešte keď bol Peter Fiala pri moci, tak nejaká strašne malinká blbosť sa podarila, strašne malinký a bezvýznamný úspech sa podarilo dosiahnuť Petrovi Fialovi a už všetky médiá o ňom úplne bláznivo informovali. Síce to bola strašne malá vec, bola to aj hanba sa s tým chváliť, ale už boli plné médiá toho a obrovská mediálna podpora aj toho Petra Fialu bola. Samozrejme, Babiša takto nechvália, ale keby to bol Peter Fiala, tak to priam chvália. V médiách bol Peter Fiala ospevovaný, aj keď sa mu podarila len strašne malá drobnosť v rámci nejakého úspechu. Tak to už bol v médiách priam prechválený. Naopak, presne pravý opak robia slovenské médiá, že je tam prísna cenzúra povedať čokoľvek pozitívne o slovenskej vláde.

Stav slovenskej žurnalistiky

Väčšina médií takto funguje, že okamžite by proste ten novinár, tým, že neexistuje slobodná žurnalistika na Slovensku, tak okamžite by ten novinár jednoducho vyletel z práce, ak by o súčasnej vláde povedal čo i len jeden úspech, ktorý dosiahla. To neexistuje, to by okamžite dostal výpoveď. Takže to je dosť vážny problém, keď tá sloboda médií nefunguje, a to sú potom naozaj zbytočne ľudia extrémne frustrovaní, naštvaní a nahnevaní na všetko, na celý svet. Že akú máme najhoršiu vládu na svete, pričom častokrát zabúdame aj na veľké množstvo pozitív.

Úspechy ministerstva dopravy a životného prostredia

Či už je to úspech veľmi schopného ministra na ministerstve dopravy, ktorého máme, ktorý navyše urobil veľmi silné protikorupčné opatrenia, ako je už konečne trestanie za čierne stavby. Už konečne platia aj tie pravidlá, že môže byť budova zdemolovaná, ak je to čierna stavba a už sa nedá zlegalizovať. Takže vidíme aj veľmi silné protikorupčné opatrenia, vidíme aj obrovské manažérske úspechy tohto ministra.

Ďalej vidíme obrovské úspechy na ministerstve životného prostredia, hoci je tento minister veľmi silne démonizovaný médiami, pretože je zobrazovaný ako nejaký ničiteľ prírody. Opak je pravdou, tento človek alebo celé vedenie ministerstva nemá vôbec nejaké názory, ktoré by boli proti prírode, ktoré by boli v rozpore s ochranou prírody. Žiadne takéto zákony, žiadna takáto legislatíva nikdy nevyšla, nikdy nebola. V tomto zmysle má naozaj aj samotný minister Taraba, a takisto aj jeho podriadení štátni tajomníci, veľmi umiernené názory v oblasti ochrany prírody, veľmi konsenzuálne. Na jednej strane plnohodnotne chránia tú prírodu, ale na strane druhej ani nechcú ísť do nejakého úplne opačného šialeného extrému, kedy sa tá ochrana prírody naozaj mení na nejakú ekofašistickú ideológiu, ktorá len zbytočne a nezmyselne obmedzuje turistov, lesníkov a ďalších.

Odbornosť vedenia rezortov v európskom kontexte

Myslím si, že tam je to úplne iné. Taktiež si ani neuvedomujeme, ako môžeme byť veľmi vďační aj za to, že možno na európske pomery je až takto odborné vedenie ministerstva unikátom. Skutočne konečne aj nejakí reálni odborníci na tom ministerstve pracujú a nie nejakí ekofašistickí sfanatizovaní politickí ideológovia, ktorí sa naozaj riadia takouto čudnou filozofiou, ako je napríklad to, že vysádzanie stromov je ten najväčší zločin proti lesom a proti prírode, ako to hovoria títo ekofašisti. Ja si to nemyslím, nie som tohto názoru, ale tí ideológovia to naozaj presadzujú. U nás nie sú takéto ideológie, ale je tu skutočne racionálne riadená ochrana prírody. Toto médiá nepovedia, ale už naozaj len odpútavajú pozornosť na nejaké blbosti.

Reformy na ministerstve a projekt prečerpávacej elektrárne

Taktiež si myslím, že aj ten Taraba možno pohol s niektorými reformami dopredu na tom ministerstve, s ktorými sa možno od vzniku samostatnej Slovenskej republiky nepohlo. Naozaj tam tie reformy robí celkom dobre a dosť úspešne. A tiež vlastne vidíme, akým spôsobom aj médiá falšujú tie veci aj v súvislosti s prečerpávacou elektrárňou, ktorú má v pláne ten Taraba vybudovať. Len asi sa mu to nepodarí vybudovať, lebo to je naozaj na možno aj nejaké tri vlády, ktoré musia byť a musia to všetky tie tri vlády jednoducho podporiť a nesmú to zastaviť. Toto je veľmi dôležitá výstavba.

Protikorupčné opatrenia a vplyv médií

Vidíme, že už samotná opozícia veľmi tvrdo proti tomu brojí, médiá robia obrovskú kampaň okolo toho z viacerých dôvodov. Jednak už samo o sebe ten Taraba tam robí veľmi silné protikorupčné opatrenia, tak samozrejme médiá sú veľmi nahnevané na to, pretože médiá sú priamo na tie korupčné skupiny napojené. Sú pupočnou šnúrou prepojené s organizovaným zločinom v oblasti ochrany prírody, s tými organizáciami, ktoré len tie peniaze všetky rozkradnú. To sú až také neuveriteľné veci, že keby som to ja na vlastné oči nevidel, neveril by som tomu. Efektivita využitia dotačných programov LIFE z Európskej únie je len jedno percento – jedno percento ide na ochranu prírody a ďalších 99 % nikto nevie, kde to ide. Ale to sú veľmi vážne veci a toto vidíme, že políciu našu slovenskú vôbec nezaujíma. Nemám žiadne informácie, že by boli zatknutí políciou veľmi dôležití aktéri týchto vecí, tejto korupcie. Je to veľmi smutné, že 99 % z tých dotácií sa rozkradne a jedno percento sa na niečo použije. Polícia sa tvári, že my nič, my muzikanti, my sme nič nevideli, my sme nič nepočuli, my nič nevyšetrujeme, nás to nezaujíma. Toto je naozaj vedenie súčasnej polície, lebo asi sa boja, že automaticky, ak by sa niekto dostal k moci z opozície, tak by s tými policajtmi raz-dva urobili poriadok a dopadli by ako Ján Kaľavský. To si asi tí policajti dobre uvedomujú.

Mediálne dezinformácie o prečerpávacej elektrárni

Ale dobre, aby som neodbočoval od témy, vidíme, aké sú agresívne aj tie médiá v šírení dezinformácií. Napríklad sa falšujú informácie o tom, že odborníci sú proti tomu, aby sa to stavalo, že to aj strašne extrémne zničí prírodu, ak sa postaví prečerpávacia elektráreň. To sú tí typickí ekofašisti, ekofašisti povláznení, a vidíme, že to nielen v politike strana Progresívne Slovensko toto hlása, ale aj samotné médiá. Ten ľavicový fašizmus ekologický je veľmi agresívny a veľmi radikálny v tých médiách a nemajú novinári absolútne problém, úplne priamo na rovinu, hovoriť neobmedzené množstvo klamstiev o týchto veciach. V niektorých iných politických témach sa aspoň sčasti snažia novinári plus-mínus nejakých faktov držať, ale v oblasti ekofašizmu sú tí novinári takí agresívni a radikálni, že nemajú problém úplne od základu o všetkom klamať. Vidíme, že sa to nijako nerieši, novinári nie sú nijako potrestaní za takéto nebezpečné a toxické dezinformácie, ktoré šíria a ktoré sú v rozpore s verejným záujmom. Sú doslova proti ľuďom, ako je tá prečerpávacia elektráreň a tak ďalej. Je to naozaj smutné, ale, bohužiaľ, žijeme v základe fungujúcej nespravodlivosti v našej spoločnosti.

Vyriešenie problému s medveďmi a zlyhanie súdov

Vidíme, že ten lobing je veľmi silný. Teraz, keby sa nejakým spôsobom do nejakého súdneho sporu došlo, tam znova majú médiá vplyv. Z praxe vidíme, že sudcovia sa stopercentne riadia podľa toho, čo sa hovorí v médiách. To znamená, že pokiaľ by médiá nejakým spôsobom zalobovali, a to vlastne vidíme, že aj teraz nejakým spôsobom bol nejaký súdny spor okolo medveďov. Malo ministerstvo nejaký súdny spor s ekológmi v oblasti problematiky medveďov a súd rozhodol presne podľa toho, ako si priali novinári. Ten lobing je veľmi silný a toto je už dlhodobá tradícia, že celá polícia a celé súdy fungujú na základe toho, čo povedia novinári a hotovo. Takže naozaj je to veľmi pozitívna vec, že sa konečne aspoň s tými medveďmi aspoň sčasti niečo vyriešilo a pohlo dopredu, čo je veľmi pozitívne, veľmi dobré a chvályhodné, čo predchádzajúce vlády neboli schopné nejakým spôsobom riešiť.

Záver a pohľad na politickú budúcnosť

Naozaj si myslím, že také odborné vedenie v oblasti ministerstva životného prostredia je na Slovensku veľmi pozitívny unikát v rámci Európskej únie. Obávam sa, že ani jedno ministerstvo v celej Európskej únii by sa nenašlo, ktoré by malo odbornejšie vedenie. V rámci štátov je takých veľmi málo. My na všetko strašne nadávame, že je všetko zlé, a ľudia sú s tými médiami úplne zmagorení a zmanipulovaní. Nevedia, že sa deje aj veľké množstvo pozitívnych vecí, nielen negatívnych.

Zvlášť by som nechcel komentovať, keby sa súčasná opozícia dostala k moci, to by bola úplná katastrofa. Už som tie veci vymenoval, aký scenár by to malo, nebudem sa opakovať. Tie veci sú dosť problematické. Najviac nebezpečné je to, že by všetky negatívne veci médiá cenzurovali a ľudia by sa ani nedozvedeli, aké problémy by nastali, keby sa súčasná opozícia dostala k moci a aké sú tam rôzne korupčné aféry a iné problémy. Na základe toho hovorím, že je to veľmi zložité, ako v budúcnosti dopadnú voľby.

V prípade, že voľby dopadnú tak, že budú pre spoločnosť rezonovať pseudo-témy, ako sú nejaké kultúrne vojny a strašenie z toho, že sa tu na Slovensku bude zavádzať neviemkoľko pohlaví, tak na základe toho bude vládnuť Smer s Republikou a prípadne s Hlasom. To je jedna z možností. Osobne si myslím, že dobre už bolo a toto je posledná ako-tak normálna vláda a bude len horšie. V prípade, že vyhrá voľby súčasná opozícia, vyhrá preto, že sa podarilo oklamať voličov s tým, že súčasná opozícia si vytvorila určitý protikorupčný obraz. Ale je to falošný protikorupčný obraz, nie na základe pravdivých informácií, ale len na základe mediálnej propagandy.

Médiám sa podarilo vytvoriť tento obraz aj vďaka tomu, že pod súčasným vedením polície sa nepodarilo vyšetriť ani jednu jedinú korupčnú aféru, ktorá by mala nejaké prepojenie na Igora Matoviča. Hoci všetci vieme, že tam sa kradlo ako straky, to nevadí, hlavná vec je, že ten mediálny obraz je taký, aký je. Ak by vyhrala súčasná opozícia, tak len na základe toho, že oni majú nejaký mediálny protikorupčný obraz, ktorý ale s realitou nemá naprosto nič spoločné. Už len keď si zoberieme Progresívne Slovensko, koľko korupčných afér majú a to ešte ani vo vláde neboli. Už za Matoviča mali rôznych ľudí blízkych Progresívnemu Slovensku alebo dokonca priamych politikov za túto stranu namočených do veľmi vážnych korupčných afér. Tvárime sa, že o tom nevieme, ale to je veľmi nebezpečná vec, keď tu máme politickú stranu, ktorá ešte ani pri moci nebola a už má tak strašne veľké množstvo korupčných afér, že je tam pomaly každý druhý poslanec do niečoho škaredo namočený.

Obavy z rastúcich preferencií strany Republika a vplyv médií

Ďalej mám veľké obavy, akým spôsobom voľby dopadnú v budúcnosti na Slovensku, a to aj z toho dôvodu, že Republika má podľa mňa veľký potenciál ešte dobre vystreliť v preferenciách. Je to tá najtvrdšia neonacistická politická strana, a to najmä z toho dôvodu, že vidíme, že v médiách je tá extrémna pravica veľmi radikálne propagovaná. Celá spoločnosť ide naozaj dolu vodou. Vidíme, keď nejakí influenceri robia rozhovor s katolíckymi biskupmi a veľmi obhajujú nejaké konzervatívne hodnoty. Ďalší vplyvní influenceri robia zase rozhovor s Dagom Daniškom, nejaký podcast, takže tam máte v zásade veľmi jasne odporúčané, koho máte voliť. Ten, kto sa najviac oháňa nejakými kresťanskými a konzervatívnymi hodnotami, tak je to, samozrejme, neonacistická strana Republika.

Kritika TA3 a Dag Daniška v mainstreame

Ďalej si myslím, prečo tá Republika ešte bude veľmi silno kaziť situáciu, je to, že na TA3 má zase ďalší rozhovor Dag Daniška a tá jeho neonacistická čvarga. Spoločne, ako je Vladimír Palko a nejaký Dag Daniška a podobný odpad, tak s takýmito ľuďmi, keď takémuto naprostému odpadu celého národa dáme úplný mainstream, keď takéto rozhovory budú v televízii fičať, tak to je veľmi nebezpečná vec. To by si aj tí majitelia televízie TA3 mali nejakým spôsobom uvedomiť, že tu naozaj ide o základné demokratické princípy, že my nemôžeme jednoducho podporovať takéto nebezpečné politické strany, ako je Republika.

Ideológia „kultúrnych vojen“ a postoj k Rusku

Keď si pozriete tieto podcasty týchto bláznov, ktoré budú dokonca vysielané aj priamo v televízii a už sú vysielané, tak to je veľmi nebezpečná vec. Potom nech sa nesťažujú tí vlastníci TA3, keď tu bude Republika so Smerom vládnuť. Potom sa naozaj nech sa nesťažujú, lebo oni sami k tomu stavu veľmi radikálne prispeli. Veď keď si zoberiete tie podcasty tejto úplnej spodiny slovenského národa, ako je Dag Daniška a Vladimír Palko, tak vám nič iné nezostáva, ako voliť Republiku, ako voliť týchto neonacistov. Títo blázni si naozaj neuvedomujú, aké nebezpečenstvo to predstavuje. Tí darebáci z vrcholového manažmentu v televízii TA3 si neuvedomujú, ako nebezpečne sa títo ľudia hrajú s ohňom. Toto nie sú nejaké srandy.

Jednoducho, keď tu budeme takýchto neonacistov otvorene propagovať – oni síce nepovedia doslova, že voľte Republiku, ale keď si zoberiete ich názory, tak vám nič iné nezostáva, ako voliť tú Republiku. Jednoznačne bez diskusie. To sú ľudia s takými radikálnymi názormi na kultúrne vojny, že Vladimír Palko a Dag Daniška sa najradšej ani netaja tým, že by najradšej úplne vyhladili všetkých transgender ľudí, že by vyhladili a odstránili zo spoločnosti všetkých LGBT ľudí. To sú takéto názory. Sú to ľudia, ktorí sú veľmi silne presvedčení o tom, že Ukrajina je agresor a Rusko je mierová krajina, ktorá prináša len mier. To sú takíto ľudia, takíto blázni, ktorí naozaj nepatria do nejakej slušnej spoločnosti a toto sa naozaj bude vysielať v mainstreamovej televízii. To sú veľmi nebezpečné veci.

Podozrenia z financovania politických aktivít zo zahraničia

Potom sa naozaj nečudujme, keď tu môže kľudne Republika v preferenciách predbehnúť aj stranu Smer, keď toto budeme takto bláznivo propagovať. Takže to sa mi veľmi nepáči a som na to nahnevaný. Je to veľmi smutné, lebo základ celého fungovania našej spoločnosti je nespravodlivosť a vidíme aj túto nespravodlivosť, že takí ľudia, ktorí sú úplne najposlednejší odpad slovenskej spoločnosti, budú mať mainstreamové vysielanie na televízii TA3. To je naprostá katastrofa a šialenstvo.

Možno Republika bude mať ešte viac hlasov ako strana Smer v takejto kombinácii politických strán vo vláde. To je celkom reálny scenár, bohužiaľ, je to veľmi smutné. Musíme sa psychicky vyrovnať a zmieriť s tým, že takáto kombinácia nejakých vlád bude. Ešte k tomu, akým spôsobom sa ten Dag Daniška mohol dostať do tej televízie. Osobne si myslím, že to funguje na čisto biznisovom princípe, že sa tej TA3 zaplatia nejaké peniaze. Dag Daniška je napojený na všelijaké pofidérne finančné toky. Osobne poznám dokonca nejakých ľudí, vôbec to nie je na chválu a ja sa tým naozaj nechválim, ale poznám nejakých známych, ktorí majú priame kontakty na toho Daga Danišku. Ani týmto známym sa ten Dag Daniška nepochváli, odkiaľ peniaze čerpá, ale z pofidérnych zdrojov ich čerpá. Tak je dosť možné, že nejakí pofidérni sponzori z Ruska a z nejakého hnutia MAGA zo Spojených štátov mu tie peniaze dávajú. Z týchto dvoch zdrojov čerpá Dag Daniška nejaké peniaze, aby mu zaplatili dosť peňazí na to, aby si mohol kúpiť nejakú licenciu, nejakú vysielaciu licenciu u TA3, že sa to proste zaplatí ako nejaká inzercia. Na základe toho on môže otravovať verejnosť s tými sračkami neonacistickými v tej televízii.

Postava Tomáša Tarabu a jeho manažérske pôsobenie

Na strane druhej by aj v tej TA3 tí manažéri mali byť aspoň natoľko príčetní a takému tomuto odpadu naozaj nenechať priestor. Fakt už naozaj dnes žijeme v takej dobe, že ľudia nevedia dobro od zla odlíšiť už naozaj v takýchto základných veciach. Veď to sa, preboha, môže obrátiť proti celej spoločnosti. Ja sa toho naozaj veľmi bojím, že toto je naozaj reálna hrozba a reálna možnosť.

Nijakým spôsobom neobdivujem ministra Tarabu, ale ako minister po manažérskej stránke tie veci zvláda dobre. V oblasti kultúrnych vojen je to však úplná katastrofa. Ten človek je veľmi nenávistný človek. On by LGBT ľudí najradšej úplne vyhnal zo Slovenska a vyčistil by spoločnosť od všetkých LGBT ľudí, najradšej by ich všetkých vyhostil zo Slovenska. V tejto oblasti má tento človek naprosto katastrofálne názory.

Vzťah médií k Rudolfovi Huliakovi a vplyv štátnej inzercie

V jednej veci má však Taraba pravdu. On hovorí a sťažuje sa, že médiá idú proti nemu, pretože zastavil korupciu na tom ministerstve. V tom má naozaj pravdu, že médiá ho z toho dôvodu nenávidia a prekrucujú fakty a nemajú problém šíriť neobmedzené množstvo hoaxov o práci na ministerstve. To je jednoznačne problém, najmä preto, že zastavil tú korupciu. Tiež je to z toho dôvodu, že neobhajuje tú krajne ľavicovú ekofašistickú ideológiu, ale presadzuje takzvanú stredovú ekológiu, kde musíme robiť nejaký zdravý kompromis a chrániť tú prírodu so zdravým rozumom.

Čo však Taraba povedal veľmi zaujímavé, je to, že Rudolfa Huliaka ako ministra nikto nekritizuje z médií, kým jeho kritizujú. Je to fakt zaujímavé, že odkedy sa stal Huliak ministrom, tak ho médiá úplne prestali kritizovať, hoci predtým ho aspoň nejakým spôsobom kritizovali. Taraba to vysvetľoval tým, že pod ministerstvo športu, ktoré riadi Huliak, patrí aj stávková kancelária TIPOS. Táto stávková kancelária TIPOS, ktorá je čisto štátna, má obrovské inzercie v médiách.

Etika vlastníkov médií a „mediálne hyeny“

Za všetkým hľadaj peniaze. Jednoducho tým, že nech by bol ktokoľvek na pozícii ministerstva športu, nech by bol ktokoľvek ministrom, tak vždy budú médiá chcieť byť s týmto ministrom zadobre, pretože tam idú obrovské peniaze na inzerciu. Pre médiá je veľmi nevýhodné prísť o takéto príjmy a vlastníci médií si toto sakramentsky dobre strážia. Vlastníkom médií nejde o etiku, ale iba o peniaze a o zisky. Špeciálne v slovenských médiách to funguje tak, že žiadna etika tam nefunguje. Neexistujú väčšie prasatá, ako sú vlastníci slovenských médií. To nie sú ľudia, to sú proste hyeny. Všetci vlastníci všetkých médií na Slovensku sú otvorené hyeny. Sú to ľudia, ktorým naozaj len o peniaze ide. Keď z Bruselu nejaká organizácia príde, ktorá robí nejaký Green Deal lobing a poskytne vám peniaze, tak jasné, že budeme radšej klamať o téme ekológie, ako by sme mali prísť o peniaze.

Robiť novinára je tá najšpinavšia robota, akú si len viete predstaviť. Ako novinár musíte klamať proti svojmu svedomiu. To je základ práce novinára. To som už trochu odbočil od témy, aby som išiel konečne k tej pointe. Taraba má v tejto veci pravdu, že tam ide o naozaj veľké peniaze, ktoré majú zaujímavý vplyv na ekonomické výsledky jednotlivých médií. Tie inzercie TIPOSu sú v takých obrovských výškach, že sa to nedá ignorovať. Z tohto dôvodu sú médiá nútené byť zadobre aj s Huliakom a nikdy som sa nestretol s nejakou kritikou Huliaka, odkedy sa stal ministrom. Ak by začali Huliaka kritizovať, tak by sa báli, že prídu o peniaze a o inzerciu.

Porovnanie prístupu k nahlasovaniu korupcie za rôznych vlád

Ešte by som dokončil tému o korupcii, aká bola za strany Smer a aká bola za Igora Matoviča. Keď som robil nejaký protikorupčný aktivizmus, tak nikdy vám z nejakého ministerstva neodpísali na to, že „ďakujeme vám pekne za informácie a budeme sa to snažiť nejakým spôsobom riešiť“. Keď bola pri moci strana Smer, tak takéto aspoň slušné odpovede z toho ministerstva prišli, ale keď to bolo za Matoviča, tak sa to jednoducho nedialo. Dokonca za Hegerovej vlády, keď som upozornil na korupciu na Ministerstve životného prostredia, tak som bol na oficiálnom Úrade vlády, keď bol premiérom Heger, na ich facebookovej stránke zablokovaný. Zablokovali ma, keď som žiadal o to, aby tú korupciu riešili. Takže takýmto spôsobom sa riešila korupcia – nielenže vám neodpovedali, ale vás dokonca zablokovali. Hegerovi ľudia, alebo možno aj samotný Eduard Heger, vás jednoducho zablokovali.

Prípad nelegálnej stavby na Tribeči

Naopak, veľmi pozitívne príklady boja proti korupcii vidíme aj dnes. Napríklad niektorí protikorupční aktivisti ma žiadali vyriešiť tú korupciu na pohorí Tribeč, kde si nejaký mafián postavil obrovitánsku chatu o rozmere 26 metrov. Obrovskú vilu si tam ten týpek postavil, pričom je to celé na čierno a nelegálne. Keď som túto vec riešil, tak okamžite bola ochota a ľudia z ministerstva boli ochotní odpísať, že ďakujú za informácie a už to idú hneď riešiť. Už začínajú nejaké vnútorné vyšetrovanie na ministerstve. Takže tam bola úplne iná komunikácia, ako keď som ja poslal desiatky alebo stovky mailov počas Matoviča a Hegera. Nikto vám neodpísal a nebola žiadna ochota riešiť korupciu. Naopak, v dnešnej dobe, keď je strana Smer pri moci, tak čo sa týka korupcie, je to podstatne lepšie. Nesúhlasí to s tým mediálnym obrazom, ktorý je o nich vytvorený, možno aj preto, že sú tie médiá ďaleko prísnejšie na stranu Smer a niekedy si aj vymýšľajú neexistujúce korupčné aféry.

Politická realita a „výjazdové rokovania“ vlády

Úradníci, ktorí sú nominanti strany Smer, si dávajú ďaleko väčší pozor, aby sa tam niečo nekradlo. Naopak, Matovič mal taký silný mediálny obraz protikorupčného aktivistu, že si možno ani nedával pozor, či sa kradne, a kradlo sa tam ako straky. Dôvodov, prečo Matovič ani Heger tú korupciu na ministerstve neriešili, bolo viacero. Jednak by Matovič aj Heger prišli o moc, jednoducho by došlo k rozkolu v strane OĽANO, keby tam začali riešiť korupciu. Časť ľudí by sa postavila na stranu tej korupcie a časť by bola proti, boli by tam zbytočné hádky a rozkoly. Nikto si nechcel oslabovať svoju moc len kvôli tomu, že ide riešiť korupciu, keď médiá do toho nerýpu. Korupcia sa rieši až vtedy, keď do toho začnú tvrdo rýpať médiá a začnú klesať preferencie politickej strany. Za Hegera médiá nič neinformovali, takže prečo by to mal riešiť. Heger bol v predvolebnom období silný protikorupčný aktivista, ale po voľbách to bolo pokrytecké.

Samozrejme, aby som o súčasnej vláde nehovoril len pozitívne – ak by sa opozícia dostala k moci, veľkým pozitívom by bolo, že by Slovensko malo v zahraničí podstatne lepšie meno. Čo sa týka zahraničnej politiky, tak to, čo robí Robert Fico, je jedna otrastná katastrofa a hanba. Má potrebu sa klaňať vojnovému zločincovi Vladimírovi Putinovi a v zahraničí ľudia naozaj nechápu, čo sa ten Robert Fico úplne zbláznil. Je to strašná hanba. Na strane druhej, čo sa týka vnútornej politiky alebo domácej politiky, tam Robert Fico nemá šancu konkurovať opozičným stranám. Neviem, koľko výjazdových rokovaní vlády už bolo, čo je tiež obrovské pozitívum a vôbec to nie je samozrejmé. To si treba veľmi vážiť, že máme takú vládu, ktorá robí pravidelne, myslím, že raz za mesiac, výjazdové rokovania vlády. Špeciálne na Slovensku to má obrovský význam, pretože Bratislava je úplne na okraji a je odstrihnutá od regiónov. Robiť regionálnu politiku je správna vec. Neviem si predstaviť, keby sa strana Progresívne Slovensko dostala k moci, že by urobili čo i len jedno výjazdové rokovanie vlády za celé funkčné obdobie. Oni sú bratislavskí a síce sa pred voľbami tvária, že im ide o regióny, lebo im to poradia marketingoví poradcovia, ale po voľbách na regióny zabudnú. V tomto zmysle je iniciatíva Roberta Fica s výjazdovými rokovaniami dobrá a správna vec.

Kritika influencerov a európska korupčná aféra

Ďalšia taká zaujímavosť je to, akí sú aj tí influenceri povrchní. Na jednej strane Jovičenko strašne vystupuje proti Pellegrinimu, no na strane druhej sa on sám priznal, že bude spolupracovať s Huliakom. Takže zrazu mu je Huliak dobrý. Prezident je zlý, ale keď mu má platiť Huliak, tak je zrazu dobrý. Toto on otvorene na rovinu povedal v médiách. Ide o akúsi podporu športu na nejakom ministerstve, a kto je minister športu? Je to Huliak. Takže Huliak je pre Jovičenka zrazu dobrý, lebo mu platí peniaze. Stačí trochu zamávať peniazmi a už sa všetko hýbe.

Za všetkým hľadaj peniaze a takto to presne funguje všade. Aj tá nechutná tvrdo ekofašistická propaganda v médiách je tým živená. Ekofašizmus je divná ideológia, lebo navonok sa tvári ako ochrana prírody a v skutočnosti ju poškodzuje. Prečo je táto ideológia taká radikálna? Napokon sa prišlo na to, že z Európskej únie idú na tento lobing obrovské peniaze. Je to obrovská aféra, ktorá sa dokonca v Európskom parlamente riešila. Tieto korupčné schémy bežia aj naďalej veľmi efektívne. Možno nejakých päť percent takýchto korupčných dotácií sa zrušilo, ale ďalších deväťdesiatpäť percent rovnako beží ďalej. Bola to taká vážna aféra, že sa tým musel zaoberať aj nejaký európsky parlamentný výbor.

Voľba menšieho zla v politike

Určite niekto si môže subjektívne myslieť na základe toho, čo tu hovorím v tomto podcaste, že ja som nejaký zástanca súčasnej vlády. Ono to tak blbo môže vyznieť, ale vonkoncom to nie je pravda. Osobne súčasnú vládu vnímam ako jedno veľké zlo, ale keď si zoberieme všetky nejaké iné alternatívy, tak je to z blata do kaluže. Tie alternatívy sú ešte ďaleko väčšie zlo ako je toto zlo, bohužiaľ. To osobne vnímam ako dosť vážny problém.

Machinácie na Slovenskom pozemkovom fonde

Presne kvôli tomu, aby to tak nevyzeralo, že ja som nejaký zástanca súčasnej vlády, tak toto je naopak kritika aj súčasnej vlády a to je napríklad situácia na Slovenskom pozemkovom fonde. Aké machinácie sa tu robili? Nakoniec sa aj tomu novinárovi podarilo zistiť celkom zaujímavé informácie, novinárovi z denníka SME, že sa jednalo o nejaké machinácie s tými pozemkami. Údajne teda ten mafián Richard si kúpil ten pozemok z nejakého inzerátu na Bazoši, vraj. V zásade tá jeho verzia môže byť celkom založená na pravdivých informáciách, ťažko povedať. On videl nejaký inzerát, že si môže nejaký pozemok získať, no a teraz nejaký šuplíkant, nejaký podvodník mu ponúkol, že za nejakú celkom dobrú cenu mu predá pozemky, ktoré boli predtým štátne.

Mechanizmus zámeny pozemkov

Podľa zákona pozemkový fond môže zamieňať pozemky. Pokiaľ máte nejaký súkromný pozemok, tak si ho môžete zameniť za štátny pozemok cez Slovenský pozemkový fond. Nedajú sa úplne všetky štátne pozemky zameniť, musia to byť pozemky, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu. No a tam v prípade tohto človeka je to celkom isto podvod. Jednoznačne podvodne kúpil tie pozemky a je to jednoznačne trestný čin. Na druhej strane, pokiaľ by to vyšetrovala polícia, ktovie ako by to dopadlo, lebo môže sa to urobiť tak, aby to navonok vyzeralo, že zákon bol dodržaný. V každom prípade ten postup je veľmi podozrivý, pretože tu akoby niekto proaktívne vyhľadával nejaké rekreačne zaujímavé zóny alebo rekreačne zaujímavé pozemky. Tento pozemok má naozaj veľmi vysokú hodnotu, pretože jednak tam máte asfaltku a k tej čiernej stavbe ten človek dostane v zásade po asfaltke, ktorú má tam hneď vedľa. Takže ešte predtým vybudovaná asfaltka, fantastické. Ďalej je tam také jazierko, čo znamená ďalšia krásna rekreačná zóna, ktorá má veľký rekreačný význam, aby tam človek mohol vlastne niečo postaviť.

Vyhľadávanie najcennejších štátnych pozemkov

Sú to naozaj pozemky, ktoré majú veľmi vysokú hodnotu, lebo nemáte len tak hocikde vybudované nejaké jazierko. Hodnota takéhoto pozemku je veľmi vysoká. Je to ako keby niekto tie najcennejšie pozemky vyhľadával, ktoré má vo vlastníctve štát, a následne nejakými pofidérnymi machináciami bol schopný ich nejakým spôsobom zameniť. Pán mafián Richard nemal nejaké pozemky v rovnakom okrese, v ktorom to zamieňal. To znamená, že tam je to dosť problematické. Podľa zákona sa vyžaduje, že zameniť pozemky je možné len v rámci rovnakého okresu a on v tom okrese nemal žiadne pozemky. To znamená, že to musela byť dosť zložitá machinácia. Ten človek si možno musel kúpiť v rovnakom okrese nejaký pozemok od nejakého súkromníka a následne až potom sa to asi mohlo nejako zameniť so Slovenským pozemkovým fondom. Neviem, ako to mohol urobiť, vyzerá to byť dosť zložité, ale v každom prípade už to samo o sebe, keď nejakí šuplíkanti, nejaký biely kôň, nejakí podvodníci hľadajú len tie najcennejšie pozemky, ktoré štát má vo vlastníctve, a tie sa následne snažia nejako zameniť, tak to je už veľmi citlivá vec. Keď sa nezamieňajú len také úplne obyčajné priemerné pozemky, ale tie úplne najdrahšie a najcennejšie, tak to už naozaj zaváňa veľkým podozrením a veľkými otáznikmi, či takéto niečo prebehlo naozaj štandardne a naozaj transparentne. Zvlášť, keď sa tie úplne najcennejšie pozemky nejakým spôsobom zamieňajú, tak to vyvoláva veľké otázniky a či tam boli naozaj dodržané všetky zákony, o tom by som bol dosť na pochybách.

Mafiánske praktiky a čierne stavby na Tribeči

Nejaký pán mafián Richard jednoducho takýmto spôsobom nielenže si kúpil od nejakého podvodníka pozemky podvodným spôsobom, teda od štátu po všelijakých machináciách sa dostal ku štátnym pozemkom, následne mu to nestačilo a ešte si tam potrebuje obrovitánsky dom alebo chatu postaviť, ktorá má až 26 metrov rozmer. To tam úplne tak svieti ako čierna stavba na katastrálnej mape, keď to na prvý pohľad vidíte. Takže aj takéto rôzne machinácie sa dejú.

Korupčné škandály počas vlády OĽANO

Prišli Matovičovci a tam bol tiež dosť vážny problém. Tiež rôzne korupčné škandály tam boli počas vedenia Jána Maroša, tam boli tiež nejaké vážne podvody s nejakými machináciami. Matovič mal pod sebou políciu a napriek tomu tá polícia veľmi vážne vyšetrovala Jána Maroša, ktorý tiež asi nebol nejaký anjelik a tiež to tam manažérsky nezvládal. Asi aj po manažérskej stránke, ale aj na nejakej všeobecnej etickej úrovni to nezvládal, pretože asi by nejakého Matovičovho človeka nevyšetrovala polícia, keby bol úplne bezúhonný anjelik. Vtedy Matovič mal úplne pod sebou políciu. Súčasná polícia nie je pod kontrolou súčasnej vlády, tam je to naopak, skôr sú také tendencie, že súčasná polícia ide proti súčasnej vláde. Tých dôvodov môže byť viacero, môže byť aj to, že možno všeobecne je tam v polícii taká nejaká afinita skôr k tej opozícii alebo nejaké politické sympatie, aj to môže určitú rolu zohrávať. Ale vtedy naozaj Matovič mal skutočne pod sebou absolútne všetku políciu úplne pod sebou a úplne vo svojich rukách. Napriek tomu sa stalo, že jeho človeka veľmi vážne vyšetrovala polícia. Trestné oznámenie nebolo zamietnuté, ale naozaj sa to začalo vyšetrovať. Neviem, či tam bolo aj nejaké vznesené obvinenie, to neviem, ale nebolo všetko jedno tomu Matovičovmu človeku, keď ho naozaj tá polícia reálne začala veľmi vážne vyšetrovať.

Riadenie pozemkového fondu za rôznych vlád

Na jednej strane OĽANO môže vyčítať strane Smer, že sa nejaké veci na Slovenskom pozemkovom fonde robili, ale na strane druhej ani Matovičovi ľudia neboli bezúhonní, tiež tam všeličo povystrájali. Tiež riadenie toho pozemkového fondu bolo z manažérskeho hľadiska naprosto nezvládnuté a diali sa tam blbosti. Tým chcem povedať, že keby sa nejaká vláda vymenila a že by sa tam nejaké poriadky narobili, obávam sa, že je to dosť ďaleko od reality. Ďalšia podmienka zamieňania pozemkov je to, že zamenené pozemky musia mať rovnakú hodnotu. Toto je veľmi dôležité, aby štát nebol poškodený, aby štát neškodoval. Tu by som mal trošku pochybnosti, či sa tam oficiálne nenapísalo, že tie pozemky majú o niečo nižšiu hodnotu, ako v skutočnosti mali. Musí tam byť nejaký znalecký posudok a môžete podplatiť aj nejakého súdneho znalca, aby vám tam dal nejakú nižšiu cenu. Tiež je veľmi zaujímavé, že ani ten šuplíkant by to asi nerobil, pokiaľ by z toho nemal nejaký profit alebo nejaký zisk.

Pozemky s nezistenými vlastníkmi a reštitúcie

Ten mafián Richard kúpil pozemky od podvodníka, takže aj ten podvodník musel mať z toho nejaký profit. Zaujímavé by bolo vedieť, ako celé tie schémy fungovali, či to bola nejaká ojedinelá vec na pohorí Tribeč, nejaké čudné prevody pozemkov, alebo sa takéto niečo naprosto vo veľkom dialo. To neviem, ako to mohlo fungovať. Aby sa aj na Slovenskom pozemkovom fonde tie podvody nejakým spôsobom vyriešili, obávam sa, že zmena vlády nemusí byť nejaký univerzálny všeliek, ktorý všetko vyrieši. Skôr je teraz vidieť počas súčasného vedenia, že je tam ochota riešiť korupciu, ako to bolo za Matovičových časov. Slovenský pozemkový fond spravuje štátne pozemky plus pozemky, ktoré sú predmetom reštitúcií, to znamená pozemky s nezistenými vlastníkmi. Teraz, keď pozerám na katastrálnu mapu, tak zdá sa, že sa už dosť zmenšili pozemky s nezistenými vlastníkmi. Tým, že existujú aj tie zámeny pozemkov, to znamená, že sa môže stať aj to, že budete mať reštituovaný pozemok a prídete na to, že ten pozemok sa nachádza inde, ako ho mali pôvodne vaši predkovia. Síce by to malo byť v rámci jedného okresu, ale môže sa to kedykoľvek presunúť kdekoľvek inde, pretože sa to môže všelijako možné zamieňať.

Vidieť aj na katastrálnej mape, že čím ďalej tých takzvaných nezistených pozemkov s nezistenými vlastníkmi sa zmenšuje. Čo by mali byť pozemky, ktoré by mali byť predmetom reštitúcií, to znamená, že by sa mal ten nezistený vlastník neskôr zistiť a následne by mu to malo byť nejakým spôsobom oznámené, kde sa ten jeho pozemok nachádza.

Duchovný rozmer a etika v karma joge

Ďalej by som sa ešte k mafiánovi Richardovi vyjadril, ktorý je mafián na pohorí Tribeč a takýmto veľmi nechutným spôsobom obsadil to pohorie. Nestačí mu to, že podvodom získal nejaký štátny pozemok, ešte si tam potrebuje obrovitánsky dom postaviť alebo chatu, ktorá má až 26 metrov rozmer. To tam až úplne tak svieti ako čierna stavba na katastrálnej mape, keď to na prvý pohľad vidíte. Navyše tam ten človek robí nejaké ezoterické kurzy, myslím si, že aj jogové kurzy tam boli alebo aspoň nejakí inštruktori tam jogu učili. Súčasťou jogy je napríklad aj takzvaná karma joga a tá má veľmi prísne pravidlá na etiku, možno ešte ďaleko prísnejšie ako kresťanstvo. V kresťanstve vám Pánbožko všetko odpustí, stačí ísť na spoveď a Pánbožko vám všetko odpustí, aj keď ste sviniar ako hovädo, ale v karma joge je to prísnejšie. Tam tie etické pravidlá sú ďaleko prísnejšie dodržiavané ako všeobecná etika v kresťanstve. Podmienkou jogy a spirituality sú veľmi dôležité všeobecné etické pravidlá a tento pán mafián Richard ich rozhodne nedodržuje, keď sa správa ako mafián. Obrovské množstvo podvodov, podvodne získaný pozemok a ešte k tomu čierna stavba, a to nie hocijaká malá, ale dokonca dvojpodlažná a až 26 metrov dlhá. To má naozaj veľmi ďaleko od nejakej spirituality alebo od karma jogy. Nemôžete sa správať ako mafián, keď sa chcete držať ezoteriky alebo nejakej všeobecnej etiky.

Príroda ako priestor pre individuálny rozvoj

Je to pekná myšlienka žiť na samote v prírode, je to na jednej strane veľmi pozitívna vec. Pre nejaký spirituálny vývoj je to dokonca ďaleko lepšie. Aj psychologický a spirituálny vývoj je na samote v prírode, aj pre tie deti, aj pre človeka všeobecne, ďaleko lepší ako žiť vo veľkomeste. Nie je tam to energetické pole tých iných ďalších ľudí, ktorí vás energeticky ťahajú skôr dole. Môžete sa ďaleko viacej individuálne vyvíjať tým, že nie ste súčasťou toho energetického poľa. Takže čo sa týka spirituálneho vývoja, je veľmi pozitívne bývať na samote, ale dá sa to urobiť aj slušne. Nemusíte kupovať pozemok od podvodníka, dá sa to urobiť aj od slušného človeka a dá sa stavať aj legálne.

Možno jedna z možností je kúpiť si nejakú chatu v nejakej chatovej oblasti, ktorá už naozaj má k tej prírode veľmi blízko, alebo kúpiť si dom na nejakých lazoch. Môžete starú budovu zbúrať a postaviť novú, tam tie stavebné povolenia sú veľmi jednoduché v prípade, že staviate na rovnakom pozemku. Hoci aj tam, keď vám to do nejakých pofidérnych chránených území vyhlásia, tak môžete mať problémy, napríklad chránené územia európskeho významu. Ale aspoň sa človek pokúsi to urobiť legálne. Ten človek sa ani nepokúsil to všetko legálne urobiť. Dá sa to urobiť aj slušne a nie takýmto hulvátskym spôsobom, že naozaj doslova testujete, čo vám ten systém dovolí a dokiaľ môžete porušovať zákon. Už naozaj to ide do extrému. Je to také kontroverzné protirečenie, že máte ezoterický kurz a ste ubytovaní u pána mafiána. U človeka, ktorý doslova testuje, kde sa ten zákon dá ešte do akej miery porušovať a do akej miery vám to ten systém bude tolerovať.

Ochrana detí ako zámienka pre cenzúru internetu

Ďalšia politická vec, ktorá sa dosť intenzívne teraz rieši, je ochrana detí na internete. Pod zámienkou ochrany detí sa robia rôzne regulácie. Myslím si, že vo Veľkej Británii a v Kalifornii sa to už zaviedlo a existuje skôr tendencia to nejakým spôsobom rozširovať ďalej. Na jednej strane je ušľachtilé chrániť deti, na strane druhej ich chrániť takým spôsobom, že úplne zanikne anonymný internet. Každý, kto bude pozerať nejaký server, tak ten server bude mať povinnosť zisťovať, aký máte vek. To sú už také veci, ktoré sú veľmi nebezpečné a v rozpore s nejakým slobodným internetom. Pod takou už veľmi krásnou ušľachtilou myšlienkou ako je ochrana detí sa zrazu ocitneme v nejakej diktatúre podobnej ako je v Číne.

V Kalifornii a vo Veľkej Británii už táto prísna regulácia reálne existuje. Je to obrovská hanba, že krajiny, ktoré sa tvária ako slobodné a demokratické, zrazu fungujú ako nejaká tvrdá diktatúra. Už si musíte reálne vytvárať profily potvrdené nejakou centrálnou autoritou a musíte odovzdať fotku občianskeho preukazu, aby vedeli zistiť, či ste dieťa alebo dospelý človek. Týka sa to predovšetkým dospelých ľudí, ktorí musia odovzdať svoje biometrické údaje. Niekedy môže stačiť aj fotka tváre, inokedy občiansky preukaz. Takéto veci už reálne hraničia so stratou slobody internetu.

Prísna regulácia obsahu v Británii a Chat Control v EÚ

V Británii je prístup k obsahu pre dospelých prísne regulovaný tak, že bez odovzdania občianskeho preukazu sa tam nedostanete. Je zaujímavé, že takéto konzervatívne hodnoty sa presadia aj vo Veľkej Británii, ktorá sa tvári ako sekulárna a liberálna. Zrazu pod zámienkou ochrany detí máte dovolené neobmedzene obmedzovať všetko, čo sa len dá. Ďalší problém je v tom, že neexistuje žiadna relevantná vedecká štúdia, ktorá by hovorila o tom, že obsah pre dospelých deťom nejako škodí. Samozrejme z pohľadu konzervatívnych kresťanov na to majú jasný názor, oni majú svoju vlastnú psychológiu. Jedine v prípade, že by dospelý človek vyslovene násilím nútil nejaké dieťa pozerať takýto obsah proti jeho vôli, vtedy by to mohlo mať nejakú ujmu. Ak si to však dieťa pozrie dobrovoľne, tak pochybujem, že by ho to mohlo nejako negatívne poznačiť.

V Európskej únii sa pošepkáva o podobnej regulácii. Keď Európska komisia prišla s takým bláznovstvom ako je Chat Control, kde mala byť doslova ešte tvrdšia kontrola ako v Číne, tak si myslím, že skončenie anonymity internetu a povinné profily potvrdené občianskym preukazom budú čím ďalej tým bežnejšie. Takáto diktatúra alebo diktátorské pravidlá môžu byť zavedené aj v demokratických krajinách ako je Európska únia. Stačí použiť ušľachtilý pojem ochrana detí a zrazu môžete obmedzovať neobmedzene všetko vrátane zrušenia anonymného internetu a povinného odovzdávania biometrických údajov centrálnym autoritám, ako je napríklad nejaký prevádzkovateľ operačného systému a podobne.

Obavy z budúcnosti a vzostup extrémizmu

Ďalej mám veľké obavy, akým spôsobom voľby dopadnú v budúcnosti na Slovensku, a to aj z toho dôvodu, že Republika má podľa mňa veľký potenciál ešte dobre vystreliť v preferenciách. Je to tá najtvrdšia neonacistická politická strana, a to najmä z toho dôvodu, že vidíme, že v médiách je tá extrémna pravica veľmi radikálne propagovaná. Celá spoločnosť ide naozaj dolu vodou. Vidíme, keď nejakí influenceri robia s katolíckymi biskupmi rozhovor a veľmi obhajujú nejaké konzervatívne hodnoty. Ďalší nejaký vplyvný influencer robí zase s Dagom Daniškom rozhovor, nejaký podcast, takže to v zásade máte veľmi jasne odporúčané, koho máte voliť. Ten, kto sa najviac s nejakými kresťanskými a konzervatívnymi hodnotami oháňa, tak je to, samozrejme, neonacistická strana Republika.

Vplyv médií a mainstreaming extrémistov

Ďalej, prečo si myslím, že tá Republika ešte bude veľmi silno kaziť situáciu, je z toho dôvodu, že na TA3 má zase ďalší rozhovor Daniška a tá jeho neonacistická čvarga. Spoločne, ako je Palko a nejaký Dag Daniška a podobný odpad, tak s takýmito ľuďmi, keď takémuto naprostému odpadu celého národa dáme úplný mainstream, keď takéto rozhovory budú v televízii fičať, tak to je veľmi nebezpečná vec. To by si aj tí majitelia tej televízie TA3 mali nejakým spôsobom uvedomiť, že tu naozaj ide o základné demokratické princípy, že my nemôžeme jednoducho podporovať takéto nebezpečné politické strany, ako je Republika.

Jednoducho, keď si pozriete tieto podcasty týchto bláznov a tieto podcasty teda budú dokonca vysielané aj priamo v televízii a už sú vysielané, tak to je veľmi nebezpečná vec. Potom nech sa nesťažujú tí vlastníci TA3, keď tu bude Republika so Smerom vládnuť. Potom naozaj nech sa nesťažujú, lebo oni sami na to veľmi radikálne prispeli, na tento stav. Veď keď si zoberiete tie podcasty tejto úplnej spodiny slovenského národa, ako je Daniška, Vladimír Palko, tak vám nič iné nezostáva, ako voliť Republiku, ako voliť týchto neonacistov. A títo blázni si naozaj neuvedomujú, aké obrovské nebezpečenstvo to predstavuje. Tí darebáci si naozaj neuvedomujú v tom vrcholovom manažmente v tej televízii TA3, ako sa nebezpečne títo ľudia hrajú s ohňom. Toto nie sú nejaké srandy.

Politická realita a dezinformácie

Jednoducho, keď tu budeme takýchto neonacistov otvorene propagovať – oni síce nepovedia tam od slova do slova, že voľte Republiku, ale keď si zoberiete ich názory, tak vám nič iné nezostáva, ako voliť tú Republiku, jednoznačne bez diskusie. To sú ľudia s takými radikálnymi názormi na kultúrne vojny, že Vladimír Palko a Daniška by sa najradšej ani netajili tým, že by najradšej úplne vyhladili všetkých transgender ľudí, že by vyhladili a odstránili zo spoločnosti všetkých LGBT ľudí. To sú takéto názory a toto sú ľudia, ktorí sú veľmi silne presvedčení o tom, že Ukrajina je agresor a Rusko je mierová krajina, ktorá len mier prináša. To sú takíto ľudia, takíto blázni, ktorí naozaj nepatria do nejakej slušnej spoločnosti a toto sa naozaj bude vysielať v mainstreamovej televízii. To sú veľmi nebezpečné veci.

Potom sa naozaj nečudujme, keď tu bude ešte možno kľudne aj Republika v preferenciách predbehnúť aj stranu Smer, keď toto budeme takýchto bláznov propagovať. Takže to sa mi veľmi nepáči, veľmi som na to nahnevaný, ale, bohužiaľ, je to veľmi smutné. Základ celého fungovania našej spoločnosti je nespravodlivosť a vidíme aj túto takúto nespravodlivosť, že takí ľudia, ktorí sú úplne najposlednejší odpad slovenskej spoločnosti, tak toto budeme mať mainstreamové vysielanie na televízii TA3. To je naprostá katastrofa, naprosté šialenstvo. Ale, bohužiaľ, musíme sa s tým zmieriť, že asi to potrebujeme na Slovensku zažiť, aby nám nejaká Republika so Smerom vládla a možno Republika bude mať ešte viacej hlasov ako strana Smer v takejto kombinácii. Možno takéto niečo, to je celkom reálny scenár. Bohužiaľ, je to veľmi smutné, ale musíme sa psychicky vyrovnať a zmieriť s tým, že takáto kombinácia nejakých vlád bude, alebo kombinácia politických strán vo vláde.

Ešte k tomu, akým spôsobom sa ten Daniška mohol dostať do tej televízie. Osobne si myslím, že to funguje na čisto biznisovom princípe, že tej TA3 sa zaplatia nejaké peniaze. Daniška je napojený na všelijaké pofidérne finančné toky. Osobne poznám dokonca nejakých ľudí, vôbec to nie je na chválu a ja sa s tým naozaj nechválim, ale poznám nejakých známych, ktorí majú priame kontakty na toho Danišku. A dokonca ani týmto známym sa ten Daniška nepochváli, odkiaľ peniaze čerpá, ale z nejakých pofidérnych zdrojov čerpá. Tak je dosť možné, že nejakí pofidérni sponzori z Ruska a z nejakého hnutia MAGA zase zo Spojených štátov, z týchto dvoch zdrojov čerpá ten Daniška nejaké peniaze, že mu proste zaplatia dosť peňazí na to, aby si mohol kúpiť nejakú licenciu u TA3, nejakú vysielaciu licenciu, že proste sa to zaplatí ako nejaká inzercia a na základe toho on môže otravovať verejnosť s tými sračkami nacistickými v tej televízii.

Minister Taraba a boj s korupciou

Na strane druhej by aj v tej TA3 tí manažéri mali byť aspoň natoľko príčetní a takému tomuto odpadu naozaj nenechať priestor. Fakt už naozaj dnes žijeme v takej dobe, že naozaj už ľudia nevedia dobro od zla odlíšiť už naozaj aj v takýchto základných veciach. Veď to sa, preboha, môže obrátiť proti celej spoločnosti, takéto niečo, keď takýmto bláznom dáme priestor. Tak ja sa toho naozaj veľmi bojím, že toto je naozaj reálna hrozba a reálna možnosť, že tu nejaké dve politické strany budú vo vláde, na budúcej vláde, a to bude Republika so Smerom. Bohužiaľ, ako je to veľmi smutné, ale je to tak.

Nijakým spôsobom ja neobdivujem toho ministra Tarabu, hoci ako minister po manažérskej stránke tie veci zvláda dobre. V oblasti kultúrnych vojen je to úplná katastrofa, ten človek je veľmi nenávistný človek. On by LGBT ľudí najradšej úplne vyhnal zo Slovenska a vyčistil by spoločnosť od LGBT ľudí, on by ich najradšej asi všetkých vyhostil zo Slovenska. V tejto oblasti má tento človek naprosto katastrofálne názory, ale inak v jednej veci, v ktorej má pravdu, je asi to, že on hovorí – ten Taraba sa vlastne sťažuje, že médiá idú proti mne, pretože som zastavil tie korupčné schémy na tom ministerstve. V tom má naozaj pravdu, že z toho dôvodu zase až úplne do nepríčetného extrému opačného tie médiá ho nenávidia a úplne prekrucujú a úplne nemajú problém neobmedzené množstvo hoaxov šíriť o práci na ministerstve. To je jednoznačne problém, pretože predovšetkým je to z toho dôvodu, že zastavil tú korupciu.

A tiež je to z toho dôvodu, že neobhajuje tú krajne ľavicovú fašistickú ideológiu ekologickú, ale presadzuje takzvanú stredovú ekológiu, že teda musíme robiť nejaký zdravý kompromis, nejakým zdravým spôsobom chrániť tú prírodu, nie ekofašistickým spôsobom, ale so zdravým rozumom. V tomto má naozaj pravdu.

Rudolf Huliak a mediálny pokoj

Ale čo teda povedal veľmi zaujímavé, ten Taraba, je to, že Huliaka ako ministra nikto nekritizuje z médií a mňa tu kritizujú. Je to fakt veľmi zaujímavé, že odkedy sa Huliak stal ministrom, tak odvtedy ho médiá úplne prestali kritizovať. Dovtedy ho aspoň nejako kritizovali tie médiá, ale teraz vôbec, teraz naozaj toho Huliaka až vôbec nekritizujú médiá, to je veľmi zaujímavé. A v tomto naozaj má celkom zaujímavý postreh a celkom dobrú poznámku ten minister Taraba, že ministra Huliaka vôbec nekritizujú tie médiá.

On to vlastne vysvetľoval tak, že prečo? Vysvetľoval to z toho dôvodu, že pod ministerstvo športu, ktoré riadi Huliak, patrí aj stávková kancelária TIPOS. Táto stávková kancelária TIPOS, ktorá je teda čisto štátna, tak má obrovské inzercie v médiách. No a za všetkým hľadaj peniaze. Jednoducho tým, že nech by bol ktokoľvek na pozícii ministra športu, tak vždy tie médiá budú chcieť byť s týmto ministrom zadobre, pretože tam idú obrovské peniaze na inzerciu. Pre médiá je veľmi nevýhodné a pre vlastníkov médií – a vlastníci médií si toto sakramentsky dobre strážia – pretože vlastníkom médií nejde o etiku, ale iba o peniaze, iba o zisky.

Špeciálne v slovenských médiách to funguje tak, že naozaj žiadna etika tam nefunguje. Neexistujú väčšie prasatá ako vlastníci slovenských médií, to naprosto nie sú ľudia, to sú proste hyeny. Všetci vlastníci všetkých médií na Slovensku, to sú otvorené hyeny, sú to ľudia, ktorým naozaj len o peniaze ide. Keď z Bruselu nejaká organizácia príde, ktorá robí nejaký Green Deal lobing a poskytne vám nejaké peniaze, tak jasné, že budeme radšej klamať o téme ekológie, ako by sme mali prísť o peniaze. To je úplne jasné, že takto to funguje, to sú tie najväčšie hyeny, tí vlastníci médií. Robiť novinára, to je tá najšpinavšia robota, akú si len viete predstaviť. Povolaním novinára musíte proste klamať proti svojmu svedomiu. Až sa horí, tak to je základ práce novinára, to je úplne jasné. To som už trošku odbočil od témy, aby som už išiel konečne k tej pointe.

Taraba má v tejto veci skutočne pravdu, že jednoducho tam, tým, že tam ide o naozaj veľké peniaze, ktoré majú celkom zaujímavý vplyv na aj ekonomické výsledky jednotlivých médií, tie inzercie toho TIPOSu sú naozaj v tak obrovských výškach, že jednoducho to sa nedá ignorovať. To sú pekné peniaze, tak z tohto dôvodu jednoducho tie médiá sú nútené byť zadobre aj s Huliakom. Nikdy som sa nestretol s nejakou kritikou Huliaka, odkedy sa stal ministrom. Pretože ak by automaticky niektoré médiá začali Huliaka kritizovať, tak už by sa báli o to, že prídu o peniaze, že prídu o inzercie. To je jasné.

Porovnanie vlád v boji proti korupcii

Ešte by som na takú ďalšiu vec dokončil, ktorú som začal, o korupcii, aká bola za strany Smer a aká bola za Igora Matoviča. Keď som ja robil nejaký protikorupčný aktivizmus, tak nikdy vám z nejakého ministerstva neodpísali na to, že ďakujeme vám pekne za informácie a budeme sa to snažiť nejakým spôsobom riešiť. To sa vždy, keď bola pri moci strana Smer, tak takéto aspoň odpovede nejakú slušnosť z toho ministerstva dostali. Ale keď to bolo za Matoviča, tak sa to jednoducho nedialo. Dokonca za Hegerovej vlády, keď som ja vlastne upozornil na korupciu na Ministerstve životného prostredia, tak dokonca som bol na oficiálnom Úrade vlády, keď bol premiérom Heger, tak na tejto facebookovej stránke som bol dokonca zablokovaný. Zablokovaný som dokonca bol, keď som teda žiadal od nich to, aby tú korupciu riešili. Takže takýmto spôsobom sa riešila korupcia, že ešte nielenže vám neodpovedali, ale vás dokonca zablokovali na Facebooku. Tak tam sa to takýmto spôsobom riešilo a to bolo veľmi slušným spôsobom, komunikoval som slušne. Hegerovi ľudia vás ešte dokonca zablokovali, alebo to možno bol aj samotný Eduard Heger, ktovie kto to bol, alebo nejaký človek, ktorý bol poverený Eduardom Hegerom, tak ten vás jednoducho zablokoval.

A naopak zase, v prípade veľmi pozitívnych príkladov boja proti korupcii, vidíme, že napríklad aj niektorí tí protikorupční aktivisti, ktorí ma žiadali vyriešiť tú korupciu na pohorí Tribeč, kedy si tam nejaký mafián obrovitánsku chatu postavil o rozmere 26 metrov – obrovskú vilu si tam ten týpek postavil a teraz ani na to nemá problém, úplne načierno to celé urobené, všetko je nelegálne – tak keď som túto vec riešil, tak okamžite bola ochota. Okamžite nejakí ľudia z ministerstva tomu človeku boli ochotní odpísať, že áno, ďakujeme vám pekne za informácie a už to ideme hneď riešiť a ideme, už začíname nejaké vnútorné vyšetrovanie na ministerstve a už to jednoducho riešime.

Takže tam bola úplne iná komunikácia, ako keď som ja doslova aj desiatky alebo stovky mailov poslal počas Matoviča a Hegera. Nikto vám neodpísal, žiadna ochota riešiť korupciu. Naopak, v dnešnej dobe, keď je tá strana Smer pri moci, tak čo sa týka tej korupcie, je to podstatne lepšie. Nezodpovedá to tomu mediálnemu obrazu, ktorý je o nich vytvorený, možno aj kvôli tomu, že sú tie médiá ďaleko prísnejšie na tú stranu Smer. Dokonca niekedy si aj vymýšľajú nejaké neexistujúce korupčné aféry tie médiá proti tej strane Smer, aj to sa častokrát stáva. Tak aj naozaj tí úradníci, ktorí sú nominanti tej strany Smer, si ďaleko väčší pozor dávajú, aby sa tam niečo nekradlo. Naopak, možno Matovič mal taký veľmi silný obraz mediálny protikorupčného aktivistu, že ani si možno nedával pozor, či sa tam kradne alebo nekradne a kradlo sa tam ako straky.

Dôvodov, prečo aj Matovič, aj Heger tú korupciu neriešili na tom ministerstve, bolo viacero vrstiev. Jednak by Matovič aj Heger prišli o moc, jednoducho tam by doslova rozkol v tej strane OĽANO nastal. Prišlo by k tomu, pokiaľ by tam on začal riešiť korupciu, lebo časť ľudí by sa možno postavila na stranu tej korupcie, na stranu toho ministra skorumpovaného a časť by bola proti. Boli by tam zbytočne nejaké hádky, rozkoly, to sa nikomu nechcelo si oslabovať, načo by som si ja ako premiér mal oslabovať svoju moc len kvôli tomu, že idem riešiť nejakú korupciu, keď médiá do toho nerýpu? Tak prečo by som to ja mal nejako riešiť? Korupcia sa rieši až potom, keď do toho začnú poriadne tvrdo rýpať médiá, keď už sa naozaj začne reálne to kolísať s preferenciami tej politickej strany. Až vtedy má politik dôvod nejakú korupciu riešiť. Takéto veci sa nediali. Médiá, samozrejme, boli tiež súčasťou tej korupčnej schémy, nič neinformovali, takže prečo by to mal nejako riešiť? Heger tiež veľmi silný aktivista protikorupčný bol pred voľbami a po voľbách bol ešte ďaleko horší, ako boli smeráci v oblasti korupcie.

Regionálna politika a budúcnosť volieb

Samozrejme, aby som nehovoril o súčasnej vláde len pozitívne – v prípade, že by sa opozícia dostala k moci, tak veľkým pozitívom opozície by bolo to, že by konečne Slovensko malo v zahraničí podstatne lepšie meno. Pretože naozaj, čo sa týka tej zahraničnej politiky, tak to je jedna otrasná katastrofa, otrasná ostuda, čo robí Robert Fico, ktorý má neustálu potrebu sa klaňať vojnovému zločincovi Vladimírovi Putinovi. To je strašná hanba, to ani v zahraničí ľudia naozaj nechápu, čo sa ten Robert Fico úplne zbláznil. Je to strašná ostuda, strašná hanba takéto niečo robiť.

Na strane jednej a na strane druhej to, čo sa týka vnútornej politiky alebo domácej politiky, tak ten Robert Fico nemá šancu konkurovať tým opozičným politickým stranám. Neviem, koľko výjazdových rokovaní vlády bolo, čo je tiež obrovské pozitívum a vôbec to nie je samozrejmé. To si treba veľmi vážiť, že máme takú vládu, ktorá robí aj pravidelne, myslím že nejaký raz za mesiac minimálne, výjazdové rokovanie vlády, čo si treba veľmi vážiť. To nie je vôbec samozrejmé, je to veľmi pozitívne, je to veľmi dobré robiť, pretože špeciálne na Slovensku to má obrovský význam. Keď si zoberieme Prahu, tak Praha je v strede Česka, ale Bratislava je úplne na okraji Slovenska a je úplne odstrihnutá od tých regiónov. Práve preto je veľmi dôležité robiť regionálnu politiku. Neviem si predstaviť, keby strana Progresívne Slovensko sa dostala k moci, tak ani jedno výjazdové rokovanie vlády by, so stopercentnou istotou vám môžem povedať, že ani jedno jediné výjazdové rokovanie za celé vládne obdobie, za celé funkčné obdobie by nebolo. Oni sú bratislavskí a síce sa strašne tvária, že im ide o nejaké regióny, lebo im to poradia nejakí marketingoví poradcovia, že áno, musíte sa tváriť, že vám ide o regióny, že vám nejde len o Bratislavu. Pred voľbami, samozrejme, že áno, ale po voľbách sa zabudne na to, že nejaké regióny existujú. V tomto zmysle je naozaj skutočná aj predovšetkým iniciatíva Roberta Fica, tie výjazdové rokovania vlády, a to treba naozaj otvorene pochváliť, že toto robí naozaj dobre. Robiť regionálnu politiku je dobrá a správna vec, pretože naozaj sú obrovské rozdiely medzi regiónmi na Slovensku a ku každému regiónu treba pristupovať nejako osobitne a treba sa naozaj počúvať a zaujímať sa o tie problémy jednotlivých regiónov.

Kritika Progresívneho Slovenska a „ekofašizmu“

Ďalšia taká zaujímavosť je to, akí sú aj tí influenceri povrchní. Na jednej strane Jovičenko strašne vystupuje proti Pellegrinimu, no na strane druhej sa on sám priznal, že bude spolupracovať s Huliakom. Takže zrazu mu je Huliak dobrý. Prezident je zlý, ale keď mu má platiť zrazu Huliak, tak zrazu je pre neho dobrý. Toto on otvorene úplne na rovinu povedal v médiách, je to úplne verejne známa vec. Akási podpora športu na nejakom ministerstve – no kto je minister športu? Je to Huliak. Takže zrazu Huliak je pre neho dobrý, lebo mu platí peniaze, Jovičenkovi. Tak vidíme, akí sú títo ľudia, stačí trošku zamávať nejakými peniazmi a už sa všetko hýbe. Za všetkým hľadaj peniaze a takto to presne funguje, takto to všade vidíme.

Aj ja som sa zo začiatku čudoval, prečo je taká tvrdá ekofašistická nechutná propaganda v médiách, ktorá naozaj pôsobí ako ochrana prírody, a v skutočnosti to poškodzuje prírodu. Prečo je táto ideológia tak veľmi radikálna? No nakoniec som však prišiel na to, že vlastne z Európskej únie idú na tento lobing obrovské peniaze. Je to obrovská aféra, ktorá sa dokonca aj v Európskom parlamente riešila. Ono sa to síce v Európskom parlamente riešilo, ale ja si myslím, že to len vrchol ľadovca sa tam nejako vyriešil. Tie korupčné schémy bežia aj naďalej veľmi efektívne, veľmi dobre. Možno nejakých päť percent takýchto korupčných dotácií sa nejakým spôsobom zrušilo, nejako sa to vyriešilo, ale ďalších deväťdesiatpäť percent rovnako beží v týchto korupčných schémach.

Ale áno, až takto vážna aféra to bola, že aj Európsky parlament sa s tým musel nejako zaoberať, respektíve nejaký európsky výbor parlamentný. Tá strana Progresívne Slovensko má tak extrémne veľa kostlivcov v skrini, že to keby všetko vypustili na verejnosť, čo za problémy má tá strana Progresívne Slovensko, tak by tú politickú stranu nikto nechcel voliť, ani existujúci voliči, ktorí sú doteraz oklamaní a žijú v nejakej ilúzii. Volili by nejakú inú stranu Progresívne Slovensko ako tú, ktorá je skutočná. Volia tú iluzórnu stranu Progresívne Slovensko, ktorá bola popísaná v médiách, ktorá nemá žiadne nejaké vážne škandály. Takže to je trošku zvláštne, ale, bohužiaľ, takto to je.