Média a politika

Nepoznám viac zakomplexovaného a kontroverzného človeka ako Eduard Chmelár. Na sociálnych sietiach sa ľudia na neho obzvlášť sťažujú, že zablokuje na svojom Facebooku každého, kto s ním čo i len trochu nesúhlasí. Pýtam sa: ako môže byť človek až tak extrémne narcistický, že neznesie ani len kozmetickú kritiku alebo vyjadrenie čo i len drobného nesúhlasu z jeho názormi?

Všetká česť, že pán Poláček sa vdolnej časti článku predsa len nepriamo ospravedlnil za kritiku RTVS, takže sám priznal, že Ruská strana dáva na propagandu v Európe približne 1 miliardu eur.

Všetká česť Kotlebovi a Morovi, že boli dostatočne pokorní na to, aby zmenili názor. Ako je možné, že Slovenskí novinári nedokážu ľuďom vysvetliť, že Putin je darebák, ale musí to vysvetliť ľuďom Kotleba? Ako je možné, že Kotleba má viac rozumu ako Slovenskí novinári? Páni novinári, nemali by ste sa náhodou za seba hanbiť? Nemali by ste náhodou skvalitniť zahraničné spravodajstvo o Rusku? Rozdiel v informovaní Slovenských a českých médii o Rusku je asi tak veľký ako je rozdiel medzi dobrom a zlom. Hanba vám Slovenskí novinári, že ste klesli až takto hlboko!

Dezinfoweby využívajú prvok nenávisti, neustále hľadajú nepriateľa, bojujú proti nemu a očierňujú ho. Hľadať nepriateľa má v človeku silné psychologické korene. Zodpovednosť za svoje neúspechy a utrpenie v živote môžete zhodiť na niekoho iného: na nejakého nepriateľa, na nejakého človeka na ktorom si vybijete svoju zlosť. Je to akoby Vám spadol kameň zo srdca. Uľaví sa Vám. ….. Vyvolávajú v divákovi atmosféru neustáleho boju/vojny v mysli. Bojovať je zábava. Nie je to nuda. To zvyšuje sledovanosť. Ide o podobný prvok ako u akčného filmu. Divák / čitateľ / obeť propagandy sa tiež zapája do tohto boja svojou mysľou, je to príjemné akčné a zábavné. Obeť propagandy v diskusiách berie „spravodlivosť“ do vlastných rúk a agresívny bude útočiť na každého kto spochybňuje propagandu Kremľu

Ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin povedal na rovinu, že chce mať západ ako nepriateľa, že nechce si zo západom rozumieť, diskutovať s ním, keď sa sám priznal chce robiť politiku proti vlastným občanom, chce a praje si aby sankcie boli navždy. Neviem kto je provokatér, keď v Putin pred voľbami strašil jadrovými zbraňami. Alebo ruské médiá, ktoré sú pod stopercentnou kontrolou Kremľu, nehovoria o ničom inom ako o nenávisti voči západu. Ľudia sú v Rusku cez televíziu od rána do večera kŕmení tým, že západ je nepriateľ, ktorého je treba nenávidieť. Ruská strana je tá, ktorá si západ vyhlásila za nepriateľa, nie opačne. Klobúk dole pred západnými politikmi, ktorí navzdory provokáciám Ruska, sú veľmi zdržanliví.

Jedna z ústredných tém tohto videa bude porovnávanie vplyvu propagandy v SR a ČR. Kým SR zahraničnej propagande úplne podľahla, ČR hrdo odoláva propagande. Porovnanie kvality žurnalistiky v ČR a SR. Cieľ tejto nahrávky bude aby sa ľudia prestali šialene nenávidieť kvôli odlišným politickým názorom, pretože propaganda ich k tomu núti. V tejto nahrávke budem hovoriť veci zaobalene, aby som nepodráždil nenávistný názorový tábor. Žijeme v dobe kedy sa ľudia pod vplyvom propagandy úplne zbláznili. Asi 20-30% ľudí je vtiahnutých viac či menej do tejto propagandy. Môžeme hovoriť o epidémii nenávisti alebo o masovom šialenstve nenávisti a hejtu na sociálnych sietiach, kvôli politickému názoru. Špeciálne adresované toto video je hlavne novinárom

To čo by sa nám ešte včera zdalo nemožné je dnes realitou. Žiadna iná propaganda nie je v Slovenskej spoločnosti tak silná a vplyvná ako propaganda Kremľu. Slovenské politické strany disponujú veľkými peniazmi na to, aby si mohli urobiť mocnú kampaň, ale žiaden politik nemá tak silne vášnivých a zapálených fanúšikov ako Putin. V Slovenskom informačnom priestore majú ďaleko väčšiu moc propaganda Kremľu ako akákoľvek iná propaganda či politická alebo ideologická kampaň.

Psychologické vysvetlenie pôvodu potreby nenávisti. Vyplýva to z komplexu menejcennosti. Človek s pocitom nedocenenosti, s pocitom neuznanosti spoločnosťou. Človek, ktorý je súčasťou nenávistnej propagandy, ktorý má identitu svojej ideológie, si začína o sebe myslieť že je od tých ostatných niečo viac – pre človeka s menejcennosťou je to príjemný pocit sa takto povyšovať nad ostatných. Pocit užitočnosti, že bojujem za dobro a pravdu. Dobrý pocit z toho, že ja som „elitný bojovník“, ktorý drsne vynadá každému, kto má iný názor. Hra na policajta „pravdy“, hra na elitného bojovníka/policajta „dobra“ a „pravdy“, ktorý na internete robí „poriadok“ – to dodáva človeku dobrý pocit – pocit užitočnosti. Ale prečo sú títo bojovníci „dobra“ a „pravdy“ tak veľmi agresívni? Agresivita a nenávisť nie je prejavom ani dobra ani pravdy

Žijeme v dobe masového šialenstva. V dnešnej dobe je možné naozaj všetko. Dezinformačné weby sa nezastavia pred ničím. Podstata alternatívnych webov je šírenie nenávisti voči skupinám ľudí, ako napr. celým národom, ktorí sú občania krajiny veľmoci, voči ľuďom s inou orientáciou alebo šírenie nenávisti voči názorovým oponentom jednotlivcom, ktorí majp iný (politický) názor (napr. Juraj Smatana, Ján Benčík).

Podstata, základná filozofia alternatívnych médii je nenávisť k názorovým oponentom. Preto som rád, že táto nenávistná mašinéria utrpela drobnú porážkou touto kauzou. Sám Rostas sa verejne priznal, že v Moskve oficiálne rokoval s Ruskou vládou o finančných dotáciách pre alternatívne média. Napriek tomu pán Rostas pokrytecky kritizuje mimovládne organizácie, že sú financované zo zahraničia, kým sám robí to isté.