Extrémne krátka pamäť Bratislavčanov sa pre mňa dá len veľmi ťažko racionálne pochopiť. Veľmi rýchlo zabudli na jeho bláznivé počiny Matúša Valla
- https://www.cas.sk/spravy/domace-spravy/spravy-z-bratislavy/vsetkym-je-to-na-smiech-oddychova-zona-uprostred-cesty-takto-sa-obhajuje-primator
- https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/kultura/influenceri/96108843-oddychove-zony-na-krizovatkach-a-cyklopruh-kde-ta-akurat-tak-prejde-auto-jovinecko-si-utahuje-z-primatora-bratislavy
- https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/stare-mesto/81373-foto-premena-mudronovej-a-krizovatky-vazovova-mytna-uz-je-v-plnom-prude
- https://www.youtube.com/watch?v=5NmU1GzYDhs
Komunálne voľby v Bratislave a prekvapivé víťazstvo Matúša Valla
Ahojte, priatelia. V tomto článku zhrniem stručne výsledky komunálnych volieb na Slovensku a konkrétne sa budem zaoberať tým, kde to skončilo asi najväčším prekvapením, a to je Bratislava, hlavne teda, že zvíťazil primátor Bratislavy. Je to naozaj obrovské prekvapenie. Neveril som tomu, že ľudia budú až takto hlúpi a že až s takto veľkým náskokom vyhrá Matúš Vallo, tak to ma naozaj absolútne šokovalo.
Neustále si pripomínam to staré známe príslovie Alberta Einsteina, že len dve veci sú bez hraníc, a to je ľudská hlúposť a vesmír, hoci pri tom vesmíre nie som si úplne istý, či je naozaj bez hraníc. Toto povedal Albert Einstein a vlastne toto si neustále každý deň opakujem – kde ešte tá ľudská hlúposť naozaj môže končiť.
Vysoká volebná účasť a podpora Matúša Valla napriek škandálom
Po tak obrovských korupčných aj akýchkoľvek iných škandáloch a problémoch, ktoré mal Matúš Vallo, si ho ľudia napriek tomu predsa rozhodnú demokratickým spôsobom zvoliť, čomu naprosto nerozumiem. Matúš Vallo mal dokonca ešte ďaleko viacej hlasov ako v minulom volebnom období a získal o niečo viac percent. Takisto aj volebná účasť v týchto komunálnych voľbách bola dokonca o nejakých 11 % vyššia ako v tom predchádzajúcom volebnom období. Veľmi sa čudujem, kde tá ľudská hlúposť naozaj končí a prečo sa ľudia takto rozhodli, keďže práve tá vyššia účasť by snáď mala spôsobiť to, že by Matúš Vallo získal menej percent.
Marketingová kampaň, iniciatíva My sme les a prepojenie na Progresívne Slovensko
Týmto by sa mali naozaj zaoberať marketingové agentúry aj sociologickí výskumníci, či už zo súkromných, alebo štátnych organizácií – na základe čoho sa tí voliči rozhodovali. Z pohľadu marketingu však bola marketingová kampaň Matúša Valla zvládnutá naprosto geniálne. Jedným z takých kľúčových momentov a jednou z najdôležitejších vecí v celej kampani bola téma bratislavských lesov. Bratislavčania boli strašení, že musia voliť Matúša Valla za každú cenu, pretože ak ho voliť nebudú, vyrúbu im všetky lesy a Bratislavčania nebudú mať kde relaxovať.
Toto bol jeden z veľmi dôležitých bodov tejto kampane. Dokonca aj samotná iniciatíva My sme les v tejto kampani veľmi intenzívne bojovala, lobovala a Matúšovi Vallovi veľmi pomáhala. V konečnom dôsledku nie je žiadne tajomstvo, že za iniciatívou My sme les stojí Michal Wiezik, ktorý je priamo v strane Progresívne Slovensko, a Progresívne Slovensko je s Matúšom Vallom prepojené viac ako dosť.
Skrytá politická agitácia: Jaromír Šíbl a Mestské lesy v Bratislave
Najviac tragikomické je to, keď som si pozrel facebookovú stránku iniciatívy My sme les. Úplne všetko tam síce nesledujem, ale poslal mi to jeden príslušník bezpečnostných zložiek, tak som sa na tieto veci pozrel, hoci inak by sa mi to ani nechcelo sledovať. Na ich facebookovej stránke to bolo zdieľané a najtragikomickejšie bolo, že sa to navonok tvárilo, akoby to s voľbami nemalo nič spoločné. Rovnako sa to tvárilo, že to nemá nič spoločné ani s Matúšom Vallom. Bolo to cielené veľmi nenápadne a podprahovo, aby to nevyzeralo na hulváta, že ideme podporiť Matúša Valla.
Bolo to premyslené veľmi sofistikovane, aby to navonok pôsobilo ako iniciatíva úplne nezávislá od komunálnych volieb, no v skutočnosti to malo s voľbami spoločné viac ako dosť. Pod touto iniciatívou bol podpísaný Jaromír Šíbl, čiže človek, ktorý je s Matúšom Vallom veľmi silne prepojený. Bývalá asistentka poslanca Jaromíra Šíbla má navyše teraz obrovsky vysokú funkciu v Mestských lesoch v Bratislave. Odborníčka na druhú, samozrejme s úplne prázdnou hlavou, presne ako všetci tí Vallovi odborníci. On tam žiadnych odborníkov nemá; to, čo on nazýva odborníkmi, sú len primitívni aktivisti. Ale čo tam po tom, že nemá žiadnych odborníkov, my ho budeme bez rozumu voliť ako hlupáci.
Bývalý riaditeľ Matej Dobšovič, mýtus o pralesoch a realita lesného hospodárstva
Ďalej bol pod touto iniciatívou podpísaný Matej Dobšovič, bývalý riaditeľ Mestských lesov v Bratislave. Paradoxne, keď bol riaditeľom on, o žiadnom bezzásahu v bratislavských lesoch sa vôbec nediskutovalo. Táto iniciatíva tvrdila, že bratislavské lesy musia za každú cenu zostať bezzásahové a že sú to prakticky pralesy, čo vôbec nie je pravda. Keď sa rúbu storočné duby, ide o úplne bežnú lesnícku prax – bežný dub sa rúbe po 120 rokoch alebo aj neskôr. Je to bežný postup, ktorý každodenne vidím pri lesníckej činnosti.
Z bežného hospodárskeho lesa sa však robí prales a tvrdí sa, že sa nesmie rúbať, lebo stromy majú sto rokov a ide vraj o vzácny prales. Ľudí strašili tým, že ak nezvolia Matúša Valla, prídu o svoje lesy. Bola to naprosto bláznivá kampaň, no ľudia sú naozaj naivní a nerozumejú celej problematike.
Rekreačná funkcia, biodiverzita a politický bezzásah v lesoch
Vôbec to nie je tak, že by hospodárske lesy mali menšie rekreačné využitie než tie bezzásahové. Je to mýtus. Ľudia nerozumejú rozdielu medzi hospodárskym a bezzásahovým lesom. Paradoxne, hospodársky les vyzerá častokrát omnoho lepšie, krajšie a je pre turistiku a rekreáciu atraktívnejší než bezzásahový les. V hospodárskom lese máte vekovo rozvrstvený porast, je tam oveľa vyššia biodiverzita a pestrosť, na rozdiel od monotónneho lesa. Niektoré bezzásahové lesy, ktoré som videl a ktoré boli vyčlenené do bezzásahu len z čisto politických dôvodov, hoci nešlo o žiadne pralesy, vyzerajú úplne katastrofálne a nie sú pre turistov vôbec príťažlivé.
Týmto spôsobom sa však dá brnkať na emócie, a tak bola celá táto kampaň postavená silne emocionálne: „Bratislavčania, mobilizujte sa a okamžite choďte voliť Matúša Valla, lebo nebudete mať kde relaxovať.“ Práve toto bola určite jedna z kľúčových tém, ktoré rozhodli voľby.
Antikampaň voči Jozefovi Rážovi
Hoci sa hovorí, že v Bratislave žije elita národa a najvzdelanejší ľudia na Slovensku, vidíme, že vzdelanie nezohráva dôležitú rolu v tom, aby človek odolal marketingu a manipulácii. Je preto dôležité, aby sa sociológovia, marketingové agentúry či sociálni psychológovia na Slovensku zaoberali otázkou, čo voličov tak pobláznilo, že stratili zdravý rozum.
Ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorá nie je žiadnym tajomstvom, je strašenie zo strany médií. Jozef Ráž, hoci bol nezávislým nominantom strany Smer, nie je žiadnym straníkom ani straníckym politikom. Je to nezávislý odborník, ktorý bol stranou Smer dosadený na ministerskú stoličku, nič viac a nič menej. Nezapája sa do straníckych bojov a vystupuje veľmi slušne. Napriek tomu stačilo ľudí postrašiť stranou Smer a heslami, že v Bratislave nechceme žiadneho „smeráka“. Ľudská hlúposť je nekonečná – stačí, keď si bratislavský volič v Denníku N prečíta výzvy proti kandidátovi Smeru, vystraší sa a bez rozmyslu hodí hlas Matúšovi Vallovi. Naozaj tomu nerozumiem.
Zlyhania vedenia mesta a šokujúca dvojtretinová prevaha Matúša Valla
Bratislava je už dnes riadením Matúša Valla nesmierne zničená a na všetkých úrovniach je to po novom katastrofa. Vedenie mesta pôsobí, akoby tam úradoval pobláznený ekologický aktivista, a celá politika Matúša Valla je presne o tom. Nestačím sa tomu čudovať. Naozaj by ma zaujímalo, čo bolo pre priemerného bratislavského voliča tým kľúčovým impulzom, prečo sa rozhodol dať svoj hlas Vallovi. Zostáva nad tým rozum stáť.
Podľa mňa však hlavnú rolu zohrali práve spomínané dva argumenty – téma lesov a strašenie Smerom. Ukazuje sa, že ani vzdelanie nechráni človeka pred manipuláciou. Je šokujúce, že Matúš Vallo získal dve tretiny hlasov s úplne jasnou a čistou prevahou. Keby bol rozdiel tesný, dalo by sa to pochopiť, no pri takomto výsledku len krútim hlavou a nechápem, kde sa v ľuďoch berie toľko naivity. V Bratislave síce sídli vzdelanostná elita národa, no v týchto voľbách sa ľudia ukázali ako úplne zaslepení a ja sa tomu skutočne nestačím čudovať.
Aktualizácia 26. 10. 2026
Podozrenia z volebného podvodu: Matúš Vallo a hlasovanie zo zahraničia
Ďalej, ten obrovský úspech Matúša Valla vo voľbách skutočne zaváňa volebným podvodom. Keby mal nejaký menší náskok nad tým Jožom Rážom, tak by to bolo uveriteľné, ale toto skutočne zaváňa nejakým volebným podvodom. Však v konečnom dôsledku samotný Matúš Vallo a jeho ľudia technicky zastrešujú tie voľby samotné. Ja osobne nie som expert na voľby a na spočítavanie hlasov a takýchto vecí, ale teoreticky tam sú nejaké možnosti na falšovanie volieb. Napríklad teoreticky mohlo dôjsť k tomu, že už nejaké predvyplnené hlasovacie hárky ešte pred voľbami boli potichučky vložené do tých volebných urien a podobne, lebo mne sa to naozaj nejako nepozdáva, že až takto extrémne, do absolútnej nepríčetnosti, by tí voliči boli sprostí, že by až toľkoto veľa hlasov dávali. Neviem.
V každom prípade, čo už máme takmer isto dokázané a kde je teda extrémne dôvodné podozrenie na volebný podvod, boli parlamentné voľby, kedy strana Progresívne Slovensko mala pri hlasoch zo zahraničia – ako sa na veľvyslanectvách hlasovalo alebo odosielali hlasovacie lístky, buď poštou, alebo na veľvyslanectvách, už presne neviem –, tak tam bol ten priestor manipulovania tými hlasovacími lístkami určite veľmi silný. A takisto tiež Bratislava ako najsilnejšia a najväčšia bašta strany Progresívne Slovensko prekvapivo nedostala až tak veľa hlasov v Bratislave, ale Bratislava vždycky bola taká najsilnejšia bašta Progresívneho Slovenska. A keby o nejakých 20 % viacej hlasov dostala strana Progresívne Slovensko v zahraničí ako doma, ako v Bratislave, tak by to nebolo až také podozrivé. Keby, ja neviem, namiesto nejakých 15 % dostali nejakých 17 % v zahraničí ako dajme tomu v Bratislave, alebo dám iný príklad, že v Bratislave by dostala strana Progresívne Slovensko napríklad nejakých 35 % alebo 40 % a v zahraničí by to bolo nejakých 45 alebo 50 %, to by nebolo až také podozrivé. Ale tuto strana Progresívne Slovensko dostala snáď až dvojnásobok hlasov v zahraničí v porovnaní s Bratislavou, čo už naozaj je veľmi, veľmi podozrivé.
To žiaden sociológ neprišiel s nejakým vysvetlením alebo žiaden politológ neprišiel s vysvetlením niekde do médií a nepovedal, ako je to vlastne možné, že najsilnejšia bašta Bratislava mala len polovicu z toho, čo malo zahraničie. To už je naozaj až extrémne podozrivé. To nehovorím o nejakých konšpiráciách, ale takéto veci sú naozaj veľmi podozrivé a autentickým výsledkom by som veľmi neveril. A hovorím, či sa už hlasovalo poštou zo zahraničia, alebo sa hlasovalo na veľvyslanectvách, tie lístky museli prejsť obrovské kilometre zo zahraničia na Slovensko a predstavte si, aká obrovská možnosť je tam manipulovať tými hlasovacími lístkami. Ten priestor je naozaj obrovský a transparentnosti takýchto volieb zo zahraničia by som neveril. A určite sa to nerobí len na Slovensku, tieto volebné podvody. Myslím, že aj turecký prezident Erdoğan presne to isté: zo zahraničia dostal obrovské množstvo hlasov a asi by nevyhral voľby, pokiaľ by sa tie voľby najskôr nesfalšovali cez tie zahraničné hlasovacie lístky.
Úloha médií a zamlčané korupčné kauzy na ministerstve Jána Budaja
Takže fakt sa mi tomu nechce veriť. Len hovorím, keby aj niekto takéto informácie mal, že tie voľby boli sfalšované, tak médiá sú tak extrémne naklonené na strane Matúša Valla, že aj keby niekto prišiel a novinárom takto čierne na bielom ukázal jasné dôkazy, že tu bol nejaký volebný podvod, tak je jasné, že médiá by to len cenzurovali a samozrejme, že by nič nevyšlo. V konečnom dôsledku aj ja mám s tým veľmi poctivé, alebo teda veľmi autentické skúsenosti, nie z teórie, ale z reálnej praxe, kedy novinári dostali takto čierne na bielom obrovské korupčné aféry Jána Budaja. Ale s tým, že novinári dostávajú úplatky, aby o „ekofašistickej mafii“ nič nepísali, o „environmentálnej mafii“, ktorá vlastne vládla za Jána Budaja. A úplne čierne na bielom dokázané, kde sa naozaj ten novinár nemá ani len milimeter vyhovárať na to, že to nie je žiadna korupcia a že to nie je nejako dostatočne dokázané a nemôže o tom nič napísať.
A ani jeden z tých novinárov sa mi naozaj nevyhováral, že by to neboli dostatočne silné dôkazy alebo že to z tohto dôvodu nemôže nejako zverejniť. Nikto sa na takéto niečo nevyhováral, a napriek tomu to nezverejnili. Nedostal som od žiadneho novinára akékoľvek zdôvodnenie, čo len náznak nejakého zdôvodnenia, prečo to nezverejnia. Lebo všetci sú zaplatení. Takže tam sa potom aj neskôr ukázalo, že obrovské množstvo korupcie a úplatkov smeruje nielen do politiky, ale aj do médií.
Dopravné experimenty Matúša Valla a krátka pamäť voličov
No a je naozaj až neuveriteľné, že ani toto neprebudilo ten budík v tých voličoch, že voliči Matúša Valla sa neprebudili ani po tých jeho naprosto bláznivých dopravných experimentoch, kedy Matúš Vallo úplne zablokoval viaceré dopravné križovatky a premenil ich na nejaké detské ihriská, asi takto by sme to zjednodušene mohli nazvať. A on sa potom neskôr začal vyhovárať, že to bolo len nejaké dočasné riešenie. A voliči mu túto vec asi zhltli, že: „Dobre, síce dobre, Matúško Vallo sa síce trošku zablblol, ale za tú chybu sa ospravedlnil a následne túto chybu napravil, však všetci robíme chyby.“ Asi takto nejako eufemisticky sa toto jeho zlyhanie zľahčilo.
Osobne si však myslím, že to už mal myslené natrvalo, že to nebolo žiadne dočasné riešenie, ale že to malo byť trvalé riešenie. Ale potom už, keď aj on prišiel na to, že na týchto veciach naozaj extrémne stráca popularitu a že ľudia už moc na to nadávajú, tak si vymyslel nejakú výhovorku, že však to je len dočasné riešenie, že to bol len taký malinký, krátky „experimentík“ a už to teraz ideme na druhýkrát robiť poriadne. A keby to aj bola pravda, keby aj niekto mal nejaké reálne dôkazy – hoci pochybujem, že by niekto mal naozaj nejaké veľmi silné dôkazy, že to malo byť len dočasné riešenie, ako to argumentovali niektorí poslanci, ktorí sa zastávali Matúša Valla –, ale keby aj náhodou niekto s takýmito dôkazmi prišiel, tak potom koľko rokov to malo byť dočasné riešenie? Matúš Vallo mohol mať kľudne aj také plány, že päť rokov to mohlo byť dočasné riešenie, alebo desať rokov dočasné riešenie. Nemuselo to byť tak, že hneď sa tam malo navrhnúť nejaké trvalé a rozumnejšie riešenie.
No ale ľudská hlúposť je nekonečná, asi to zobrali do úvahy. Teda marketingový tím Matúša Valla predsa asi našiel celkom šikovný trik, že sa povedalo, že to má byť len také malinké dočasné riešenie. Matúšovi Vallovi to všetci jeho voliči asi zhltli, odpustili mu to a veľmi rýchlo sa na to zabudlo. Však vidíme, že voliči všeobecne majú extrémne krátku pamäť. Aj Matovič – ľudia už naozaj zabudli, čo aj Matovič povystrájal, a znovu mu rastie popularita. Takže ľudia majú naozaj strašne krátku pamäť a nepamätajú si, čo bolo včera, že ten človek proste absolútne nie je schopný vládnuť a vôbec robiť akúkoľvek politiku. A napriek tomu chcú ľudia Matoviča voliť a má fantastické preferencie. A to isté sa týka aj Matúša Valla, že ľudia mu veľmi rýchlo zabudli, čo on vlastne navystrájal.
Zelený extrémizmus v kravatách a ohrozenie bezpečnosti detí
Mimochodom, v dnešnej dobe je už veľmi ťažké vôbec nájsť a zohnať fotky, ako pôvodne vyzerali tie jeho bláznivé dopravné experimenty. Skutočne je veľmi ťažké zohnať z toho akékoľvek fotografie. Dokonca som musel hľadať zdroje informácií z jeho spriaznených médií, lebo už fakt nebolo možné to nájsť nikde inde. Už teraz pred voľbami tieto fotografie nikto tak ľahko nenájde. Skutočne ledva-ledva som na nejakom Novom Čase našiel fotky z týchto jeho dopravných experimentov, kedy sa priamo na križovatke robia nejaké detské ihriská. To je naozaj naprosto šialené, aby sa priamo na križovatkách robili detské ihriská, kde môže akékoľvek dieťa kedykoľvek vybehnúť, prebehnúť, podbehnúť pod nejaké auto. O akej bezpečnosti sa tu vlastne bavíme?
A toto ľuďom vôbec nevadí, že takýto naprostý zelený šialenec, ako je Matúš Vallo – že toto mu nejako odpustili a veľmi rýchlo na to zabudli. Ľudia si vlastne neuvedomujú, že Matúš Vallo sa vôbec nezmenil, to je stále ten istý Matúš Vallo. To nie je človek, ktorý by robil tú politiku lepšie ako vtedy v tom období, kedy takéto bláznivé dopravné experimenty na križovatkách robil. To je stále ten istý Matúš Vallo, stále ten istý retardovaný človek, ktorý je obklopený naprosto nejakými zelenými šialencami. A naozaj zelenými šialencami rovnakého typu je obklopený Matúš Vallo, ako je Letzte Generation alebo Stop Oil a aktivisti tohto typu. Len ten extrémizmus sa prejavuje v trošku iných farbách. Kým tí Stop Oil idú postriekať farbou nejaký Stonehenge – pravekú historickú pamiatku postriekajú a takýmto spôsobom robia ten ekologický extrémizmus –, toto sú zase extrémisti, ktorí robia ten fašistický, ekofašistický aktivizmus v kravatách, kedy robia takéto dopravné experimenty a na križovatkách vytvárajú rekreačnú zónu a detské ihriská.
Politická slepota a emotívna voľba proti strane Smer a Jožovi Rážovi
Takisto neviem, či si niektorí voliči Matúša Valla nevedia predstaviť, že by ktokoľvek iný bol vôbec schopný byť primátorom Bratislavy, že na to iní ľudia nemajú fakt vôbec žiaden talent a len Matúš Vallo toto dokáže robiť. Možno sú to nejaké obavy alebo strach z nejakej zmeny, že ktokoľvek iný by už vôbec nevedel robiť primátora, alebo čo. Nechápem tým veciam.
Ale je to aj určitá vizitka médií, že médiá už príliš opustili akúkoľvek racionalitu a naozaj informujú už len emocionálne a na základe emócií. S tým hejtom alebo s tou nenávisťou aj proti strane Smer to už naozaj preháňajú. Spoločnosť je tak extrémne rozdelená emóciami a ľudia sú až tak plní emócií, že ktokoľvek, kto má malinké prepojenia so stranou Smer – ako aj ten Jožo Ráž –, tak je automaticky spájaný s tým, že… Do takého extrému je tá nenávisť proti strane Smer, že: „Radšej chceme mať my zničenú Bratislavu, ako voliť človeka, ktorý má nejaké prepojenia na stranu Smer.“ Asi takto to ľudia berú.
Osobne si myslím, že tí voliči majú také myšlienkové pochody, že: „My musíme za každú cenu dať najavo tej strane Smer, ktorá nominovala na pozíciu kandidáta za primátora toho Joža Ráža, my musíme dať za každú cenu nejaký protestný hlas, aj keď vieme, že Matúš Vallo tú Bratislavu ničí. Aj za tú cenu, radšej chceme mať zničenú Bratislavu, ale na prvom mieste je tá hodnotová vec. A naša hodnotová vec je, že musíme neustále byť vo vojne proti Smeru, musíme dať nejaký akt protestu proti strane Smer, musíme ho prejaviť vo voľbách a už nám je úplne jedno, či je tá Bratislava doničená, alebo nie je doničená.“
A naozaj sa Jožo Ráž osvedčil ako minister, ako mimoriadne schopný manažér, ktorý by tie veci v Bratislave určite dal do poriadku. Akékoľvek sľuby Jožo Ráž dal, viem si predstaviť, že je schopný tie sľuby aj dodržať. A Matúš Vallo tieto veci zjavne nezvládol.
Manažérske zlyhanie a predraženie električkovej trate do Petržalky
Niekto môže chváliť Matúša Valla, že sa mu podarilo vlastne vybudovať alebo rozšíriť električkovú trať do Petržalky, čo je na jednej strane síce „zlaté, dobré a milé“, na strane druhej tam bol milión komplikácií a milión manažérskych zlyhaní. Mohlo to byť hotové a urobené už omnoho, aj trikrát tak skoro, a neboli to vynútené oneskorenia, ktorým sa naozaj nedalo nijakým spôsobom vyhnúť. Boli to čisto také zlé manažérske rozhodnutia a totálna neschopnosť.
Takže Matúš Vallo mal prakticky len jediný úspech, a to je to rozšírenie električkovej trate, ale ani to nie je nijak na chválu. Aj to sa trojnásobne predražilo a zároveň sa celá tá výstavba aj trojnásobne predĺžila v porovnaní s tým, pokiaľ by tam bol aspoň nejaký priemerný primátor. Naozaj nechápem, že je to ten najneschopnejší z najneschopnejších, ten Matúš Vallo, a predsa má fantastický úspech vo voľbách.
Návrh na občiansku kontrolu volieb a podozrenia z manipulácie hlasov
Môj návrh je taký, že by bolo dobré, pokiaľ by existovala aj nejaká občianska spoločnosť a nezávislé mimovládne organizácie, ktoré by skutočne kontrolovali celú tú transparentnosť volieb za primátora v Bratislave. To by bolo podľa môjho osobného názoru veľmi dôležité, aby sa tá transparentnosť volieb naozaj kontrolovala a aby sa preverovali aj také veci, či ešte predtým, ako sa otvoria volebné miestnosti, tam už niekto nenahádzal nejaké volebné lístky v prospech Matúša Valla. Taktiež či sa tie hlasy transparentne sčítavajú a potom, či sa sčítané hlasy naozaj zhodujú s oficiálne vyhlásenými výsledkami.
Takéto veci by sa určite kontrolovať mali, aby sa dali v prípade potreby aj dokázať, ak by došlo k nejakému volebnému podvodu. Mne sa to naozaj nepozdáva, že by ľudia mohli byť až takto sprostí, aby volili Matúša Valla. Voľako sa mi to nepozdáva a naozaj nad touto vecou krútim hlavou.
Chýbajúca opozícia podnikateľov a záhadný nárast volebnej účasti
Ďalej sa veľmi čudujem, že vôbec nevznikne nejaká silná mimovládna organizácia proti Matúšovi Vallovi. Však určite existuje obrovské množstvo podnikateľov v Bratislave, ktorí s Matúšom Vallom nesúhlasia, a napriek tomu tam asi neexistuje jednota, aby vzniklo nejaké občianske združenie sponzorované viacerými podnikateľmi – nejaký veľmi silný blok, ktorý by sa snažil zasiahnuť proti Matúšovi Vallovi. Je to naozaj bizarné a mám veľké podozrenie, či tie voľby neboli takisto sfalšované.
V porovnaní s predošlými voľbami tam vidíme záhadný nárast účasti v komunálnych voľbách, čo tiež vyvoláva veľké podozrenie, či náhodou práve tento záhadný nárast počtu voličov neboli nejaké vhodené falošné hlasy v prospech Valla za voličov, ktorí v skutočnosti nevolili. A samozrejme, čisto technicky tie voľby zastrešovali a organizovali samotní ľudia od Matúša Valla, takže oni predsa majú možnosti tam niečo urobiť. Nie sú to ľudia úplne bezmocní, že by so sfalšovaním volieb nemohli urobiť nič.
Odhalenia Mira Heredoša a fenomén manipulácie spoločnosti cez ekológiu
Ďalší dosť dôležitý zdroj informácií o korupcii Matúša Valla je aj Miro Heredoš. Je to taký krajnepravicový aktivista, treba ho brať s rezervou – bol to myslím aj zakladajúci člen hnutia Republika –, takže samozrejme musíme tohto človeka brať s určitou rezervou, ale s odstupom času sa ukázalo, že mnoho informácií, ktoré vytiahol na Matúša Valla, bolo založených naozaj na pravde a že korupcia je tam skutočne v obrovskom množstve.
Výsledok týchto volieb reprezentuje aj filozofickú úvahu, ktorú som už dávnejšie hovoril a teraz ju zopakujem: súčasná doba je úplne iná ako predchádzajúce roky. Za posledných približne desať rokov dochádza k veľmi výraznému fenoménu, kedy ľudia nikdy neboli manipulátormi tak ľahko manipulovateľní, ako sú dnes. A to je úplne jedno, či je to názorový blok extrémnej pravice, alebo názorový blok extrémnej ľavice, nejakých extrémistických ekológov a podobne, čo má teraz tiež obrovský úspech. Predovšetkým medzi novinármi je táto extrémistická ekológia extrémne silne propagovaná a niektorým ľuďom ani nepríde divné, že títo novinári v oblasti ekológie sú nejakí divní.
Mnohým ani nepríde, že to je vlastne propaganda, pretože v médiách vôbec nepočujete názory umiernených ekológov. A keď počujete len jeden názor, nemáte si ho akým spôsobom porovnať – či má pravdu slušný, umiernený ekológ, alebo nejaký extrémista. Pokiaľ počujete aspoň dva názory, môžete ich porovnávať, ale v mediálnom priestore tá sloboda skutočne nie je a lobistické skupiny si to veľmi dobre zaplatia.
Kauza kandidáta Rudolfa Kusého a zásahy „čurillovcov“ pred voľbami
Ešte by som sa vrátil trošku do histórie, do predchádzajúcich volieb, nie do týchto súčasných, kedy bol hlavným protikandidátom Matúša Valla pán Kusý. Vtedy bolo očividne vidieť, že veľmi silné a mocné sily sa snažia Matúša Valla za každú cenu, „aj cez mŕtvoly“, udržať pri moci, pretože vtedajší kandidát Kusý bol vyšetrovaný políciou za údajnú korupciu. Vtedy si treba uvedomiť, že polícia nebola úplne slobodná, fungovali takzvaní „čurillovci“, kedy sa naozaj dalo dostať človeka do basy úplne na objednávku.
Bola to úplne iná doba ako dnes. Bol tam asi taký záložný plán, že čo ak by Kusý vyhral – okamžite ho zatknúť, dať ho do kolúznej väzby na nejaký rok a po roku si to ten zvolený primátor pochopiteľne rozmyslí, či sa nevzdá mandátu. Osobne nie som expert na legislatívu, čo by nasledovalo, keby Kusého zatkli do kolúznej väzby tesne pred voľbami, počas volieb alebo po voľbách. Po voľbách Kusého naozaj zatkli, ale počítalo sa zrejme aj s alternatívou, čo robiť, ak by naozaj vyhral.
Naozaj nevieme, či bol Kusý skutočne vinný, alebo nevinný, to nikto z nás nevie a do toho nevidíme. Ja osobne sa k tomu nedokážem vyjadriť, nebol som pri tom, či úplatky prijímal, alebo neprijímal. V každom prípade boli „čurillovci“ preslávení tým, že vedeli čisto na základe politickej objednávky zatknúť ľudí a „zacvaknúť ich do basy“. Toto je nesporná vec, ktorú potvrdzujú aj apolitickí a nezávislí ľudia a vysoké autority v oblasti práva – že takéto veci sa skutočne diali.
Neviem, ako presne funguje slovenská legislatíva a čo by nasledovalo, keby ho „šupli“ do kolúznej väzby – či by sa voľby museli konať odznova, kde by už bolo jasné, že vyhrá Matúš Vallo, ak by mal slabého protikandidáta, alebo to funguje tak, že moc nad mestom automaticky preberie druhý najsilnejší kandidát a je inauguravaný do pozície primátora. To neviem, ale osobne nepovažujem za náhodu, že vyšetrovanie Kusého vrcholilo práve tesne pred voľbami. Určite existoval plán B pre prípad, že by sa Kusý stal primátorom, a poistka na 110 % spočívala v tom, že by ho „šupli“ do kolúznej väzby na dobu neurčitú, čím by to bolo vybavené.
Mentalita bratislavských voličov a rozpočet hlavného mesta
Je to zvláštna mentalita, keď médiá dokážu z ľudí urobiť takých „zombíkov“, že si Bratislavčania radšej povedia: „My chceme radšej zničenú Bratislavu Vallom, ako by sme mali voliť Joža Ráža, ktorý má niečo spoločné so Smerom.“ Asi takéto myšlienkové pochody prevládajú: „Radšej budeme trpieť Matúša Valla, ktorý nám síce likviduje Bratislavu, ale ako by sme mali voliť nejakého smeráka?“ Príde mi to absurdné, pretože v komunálnej politike by nemalo ísť o stranícke farby, ale skôr o to, ktorý primátor urobí poriadky.
Treba si uvedomiť, že Bratislava nie je len hlavné mesto Bratislavčanov, ale je to hlavné mesto všetkých Slovákov. Sídlia tam dôležité úrady a inštitúcie, ľudia do Bratislavy cestujú z rôznych regiónov a dôvodov, takže správa hlavného mesta sa týka celého Slovenska.
Ďalej ma šokovalo, že Bratislava – keď to zaokrúhlime smerom nahor – hospodári s jednou miliardou eur. Bratislava má rozpočet ako menšie ministerstvo, no vôbec nie je vidieť, že by sa s verejnými financiami narábalo efektívne a hospodárne. Presnejšie je to niečo vyše 700 miliónov eur, čo vôbec nie sú malé peniaze, ale výsledky tomu nenasvedčujú.
Mediálna cenzúra a majetkové pomery novinárov: Jakub Goda a Monika Tódová
Poslanci mestského zastupiteľstva možno majú informácie o tom, že voľby boli sfalšované, lenže kto z opozičných poslancov by mal odvahu ísť za médiami, keď dobre vedia, že médiá stoja na strane Valla? Znamenalo by to ísť „hlavou proti múru“. Každý poslanec by si bol stopercentne istý, že v médiách nepochodí, narazil by na cenzúru a nikto by sa nič nedozvedel. Preto pochybujem, že by sa niekto obťažoval ísť do médií, keďže stoja jednoznačne na Vallovej strane.
Do tímu Vallo navyše ako úspešne zvolený kandidát vstúpil bývalý novinár Jakub Goda, čo samo osebe predstavuje konflikt záujmov. Ak sa novinár hrnie do politiky, ide o konflikt záujmov, keďže novinári majú často ešte väčšiu moc ako samotní politici, a jeho kolegovia novinári mu prirodzene pomáhajú dostať sa k moci. Z hľadiska transparentnosti to vyvoláva vážne otázky. A pokiaľ by bola pravda to, čo tvrdí aktivista Miro Heredoš – že tento človek má v Bratislave údajne tri byty –, žije si vysoko nadštandardne, čo si bežný človek nemôže dovoliť. Otázkou zostáva, odkiaľ na to vzal peniaze.
Podobne je to aj pri iných novinároch, ktorí nevedia hodnoverne preukázať pôvod svojich obrovských majetkov, ako napríklad Monika Tódová, ktorá tiež nedokázala vysvetliť financovanie svojho superluxusného bytu. Takýchto príkladov je viacero. Novinári sa správajú ako obyčajné „prostitútky“, ktoré niekto platí za to, aby buď mlčali o citlivých témach – ako sú kauzy Matúša Valla či Progresívneho Slovenska –, alebo viedli agresívne kampane proti neobľúbeným politickým stranám. Ľudská hlúposť je nekonečná, bežní čitatelia takúto propagandu „zhltnú aj s navijakom“ a ani si neuvedomia, že zo strany novinárov nejde o úprimnú prácu, ale o cielenú manipuláciu.
Dopravné excesy Matúša Valla na križovatkách a sklamanie z voličov
Ďalej, keď som ja videl tieto dopravné excesy Matúša Valla, ako urobil rekreačnú zónu a detské ihrisko na križovatke, tak som si myslel, že toto už naozaj bude klinček do rakvy Matúša Valla a že to už reálne prebudí voličov, a že ho voliči v Bratislave už nikdy nebudú voliť. Toto som si ja osobne myslel a bol som vtedy absolútne stopercentne presvedčený, že však aj tí Bratislavčania hádam len budú používať svoj vlastný rozum a že sú to racionálni ľudia. No ale opak sa stal realitou, opak sa stal pravdou a jednoducho vidíme, že ľudská hlúposť je nekonečná a týka sa to oboch názorových táborov, či už extrémnej pravice, alebo extrémnej ľavice – všetci sú úplne rovnakí blbci.
Paralela medzi voličmi Matúša Valla a konšpiráciami o čipoch vo vakcínach
Naozaj, ja skutočne voličov v Bratislave a voličov Matúša Valla dávam na úplne rovnakú úroveň, ako sú rôzni antivaxerskí šialenci, ktorí tvrdili: „Ľudia, nedajte sa zaočkovať, pretože vakcíny obsahujú čipy, ten čip sa vám dostane do mozgu a voľajaké temné sily budú ovládať váš mozog cez čip.“ Takáto konšpiračná teória bola počas covidu. Týchto voličov Matúša Valla vnímam úplne rovnako a za úplne rovnako „racionálne zmýšľajúcich“ ľudí ich považujem, ako týchto ľudí, ktorí veria na čipy vo vakcínach – je to úplne to isté.
Častokrát sa aj ľudia z extrémnej ľavice, ktorí neveria na hoaxy vo vakcínach, povýšenecky vyjadrujú o ľuďoch z krajnej pravice, a pritom sú obidve skupiny na úplne rovnakej úrovni. Aj čitatelia Denníka N sa častokrát povyšujú, že sú niečo viac ako ľudia, ktorí veria na čipy vo vakcínach, a pritom sú obidva názorové tábory na rovnakej úrovni. Lebo za takýchto okolností ešte voliť Matúša Valla po takýchto naprosto bláznivých zlyhaniach, tak to mi už naozaj zostáva rozum stáť.
Naozaj sú tí ľudia asi tak extrémne vystrašení médiami zo strany Smer, že stačí mať len nejaké drobné prepojenie na stranu Smer a automaticky máte z toho človeka absolútny strach, že by Jožo Ráž podľa Bratislavčanov pravdepodobne celú Bratislavu zničil, keby sa stal primátorom. Pravdepodobne takéto myšlienkové pochody tí ľudia majú.
Falošná morálna nadradenosť, strach zo Smeru a hoaxy o LGBT
Takisto nevidím absolútne žiaden rozdiel medzi voličmi Matúša Valla a ľuďmi, ktorí tvrdia, že za každým rohom sa nachádza nejaký človek, ktorý sa našim deťom snaží meniť pohlavie alebo orientáciu. Nikdy sa takéto veci nedokázali, neustále sa šíria klebety, že vraj chodia po školách ľudia, ktorí deti nútia mať inú orientáciu, že sa z heterosexuálnych detí snažia robiť homosexuálne deti a že sa takéto niečo vraj deje. Nikto nikdy nič konkrétne nedokázal, kto konkrétne by takto po školách mal chodiť a takéto niečo robiť, ale polovica ľudí na Slovensku takejto propagande verí.
Na základe toho bola potom schválená aj tá veľmi nešťastná a kontroverzná novela ústavy, ktorá bola naladená veľmi nepriateľsky proti LGBT ľuďom kvôli tomu, lebo vraj podľa politikov a propagandy na Slovensku je za každým rohom človek, ktorý sa našim deťom snaží meniť pohlavie. Pritom je to, samozrejme, absurdný hoax. No títo voliči Matúša Valla nie sú o nič múdrejší, fakt nie sú o nič múdrejší a sú to úplne rovnakí blbci, keď ten človek úplne doničí Bratislavu, je to naprostý outsider a najneschopnejší z najneschopnejších, a napriek tomu nemajú problém ho voliť.
Ľudia sú naozaj veľmi naivní, keď si myslia, že len smeráci môžu kradnúť, ale keď má niekto z progresívneho tábora obrovské množstvo korupčných afér, tak sa tvárime, že to neexistuje a vôbec nám nevadí, že si tam rozkradne celú Bratislavu a tie peniaze sa niekde záhadne stratia. Rozpočet hlavného mesta Bratislavy je skoro jedna miliarda eur a nikto nevie, kde tie peniaze sú, pričom ľudia nevidia žiaden efekt.
Rozpočet Bratislavy, kauza Čapí hnízdo a dehumanizácia Andreja Babiša
Ani v Česku tá situácia nie je o nič lepšia, napríklad keď si zoberieme absolútnu dehumanizáciu politika Andreja Babiša. V zásade Andrej Babiš vraj mal aféru Čapí hnízdo, a keď som si pozorne prečítal, v čom celá tá kauza spočívala, tak je to úplne bezvýznamná aféra o tom, či dcérska firma Agrofertu dodržala nejakú jednu podmienku pri dotáciách. Išlo o absolútne bezvýznamnú maličkosť, navyše z celkového rozpočtu projektu Čapí hnízdo tvorila celá dotácia len smiešnych 10 %.
Andrej Babiš naozaj nie je závislý od štátnych či verejných dotácií, jemu to bolo úplne jedno, či získa, alebo nezíska dotáciu vo výške smiešnych 10 % v rámci celého projektu. Požiadal o dotáciu, dotácia bola schválená a v zásade sa rieši, či boli splnené všetky podmienky. Napriek tomu, že to bola takáto maličkosť, pre mnohých Čechov je Andrej Babiš naprostý „masový vrah“. Vyjadrujú sa o ňom s obrovskými emóciami a dochádza k naprostej dehumanizácii, akoby nerobil nič iné, len páchal masové vraždy. K takémuto niečomu je Andrej Babiš prirovnávaný mnohými českými voličmi, ktorí naleteli na propagandu.
V celom štáte nemá nikto moc, politici sú absolútne bezvýznamné bábky a reálnu moc majú médiá, ktoré môžu tvrdiť a šíriť nekonečné nezmysly a nikomu to nevadí.
Manipulácia verejnou mienkou, rola médií a celospoločenský úpadok
Je jedno, či sú to alternatívne, alebo mainstreamové médiá – obidva typy médií šíria naprosté nezmysly, všetci im to žerú a kritické myslenie nie je absolútne žiadne. Keď Denník N zavelí, že musíme voliť Matúša Valla, lebo je to „jediná alternatíva“ a žiadna iná možnosť neexistuje, tak všetci budú ako blbci poslúchať. Keď v Denníku N nebola zverejnená žiadna korupčná aféra Matúša Valla, lebo všetko bolo cenzurované, tak sa budeme tváriť, že nám to vôbec nevadí a nech si kradne, lebo v Denníku N predsa nič nepovedali. Takto budeme v pohode aj naďalej voliť ako „ovce“. Naozaj nevidím absolútne žiaden rozdiel medzi voličom Matúša Valla a blbcom, ktorý verí, že vo vakcínach proti covidu sú čipy manipulujúce ľudským mozgom. Je to naozaj smutná situácia.
Už sa opakujem, ale za posledných približne desať rokov, asi od roku 2014, začalo obdobie, ktoré z energetického hľadiska veľmi praje manipulátorom všetkého druhu, či už je to extrémna pravica, alebo extrémna ľavica. Ja tieto veci nerozlišujem, to len ľudia sú takí blbci, že sa fanatizujú jednou či druhou stranou a bojujú proti sebe na život a na smrť. Osobne pohŕdam jedným aj druhým názorovým táborom úplne rovnako. Ľudská hlúposť je nekonečná a podľa môjho názoru bude toto ťažké obdobie pokračovať ešte minimálne 10 až 20 rokov.
V spoločnosti sa neustále striedajú obdobia úpadku a obdobia rozkvetu. Vždy to boli cykly a dnes sa nachádzame na absolútnom dne krivky tohto cyklu. Spoločnosť nikdy nebola v takom úpadku, ako je dnes, keď sú ľudia takí sprostí, že volia Matúša Valla, veria na antivaxerské nezmysly nezakladajúce sa na faktoch alebo veria tomu, že za každým rohom niekto mení deťom pohlavie, hoci nikto nevie uviesť jediný konkrétny príklad.
Od druhej svetovej vojny nebola spoločnosť v takomto úpadku. Horšie to bolo už naozaj len vtedy, keď v Európe vládol nacizmus, ktorý ukázal svoju obrovskú moc, a nacistická diktatúra na čele s Adolfom Hitlerom drvila celú Európu.
Umelý dualizmus extrémov a rovnaká úroveň voličov Valla a Republiky
Voliči Matúša Valla nech sa láskavo nepohoršujú nad voličmi Republiky, lebo obidva názorové tábory sú na úplne rovnakej úrovni. Z môjho uhla pohľadu sú voliči jedného aj druhého tábora úplne rovnakí magori a nevidím medzi nimi žiaden rozdiel.
Ľudská hlúposť je nekonečná a ľudia sa falošne zahaľujú do rôznych masiek a názorových táborov, ktoré sú pohádané na život a na smrť. A temné sily, ktoré v pozadí poťahujú za nitky a vytvárajú tento falošný dualizmus, sa môžu len chichotať, pretože platí: „Kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí.“
Neželaný / nežiadúci záujem portálu Seznam Zprávy o komunálne voľby na Slovensku a extrémistu Milana Mazureka
Ďalej sme boli svedkami toho, že na českom portáli Seznam Zprávy boli veľmi živo komentované voľby, komunálne voľby na Slovensku. A v tých komunálnych voľbách sa toho udialo naozaj veľa, ale české médiá si vybrali len tému Milana Mazureka. Veď ani mňa samého neteší to, že tento kandidát takto úspešne dopadol, že mal takto veľa hlasov, aj napriek tomu, že tie voľby nevyhral, že je to tvrdý neonacista. Ale nechápem, prečo sa české médiá nestarajú viac do svojich vlastných vnútorných problémov a prečo ich len táto jedna téma nejako zaujala. Veď v konečnom dôsledku to nie je nič zvláštne, nič nezvyčajné – v celej Európe zažívame fenomén, že veľmi silnie extrémna pravica.
Bizarné komentovanie slovenskej regionálnej politiky českými médiami a konflikt s Ivom Lukačovičom
No a navyše je mimoriadne veľký a mimoriadne silný bizár, je to neuveriteľný bizár, vlastne komentovať ďaleko viac pomaly slovenskú politiku, a ešte dokonca komunálnu – špeciálne podotýkam, že komunálnu politiku, čo teda vôbec nie je nejaká veľká, celonárodná politika. Neviem si predstaviť, žeby vôbec jeden jediný článok napísali slovenské médiá o nejakej českej komunálnej politike. Ale naozaj vidieť, že je to vyslovene extrémistický denník, ten Seznam Zprávy. Však v konečnom dôsledku medzi mnou a Ivom Lukačovičom existuje aj veľký konflikt. My sa naozaj nemáme radi, a to som aj spomínal tie rôzne konflikty, ako sme interagovali, ako sme komunikovali medzi sebou.
Posadnutosť Slovenskom, obsedantno-kompulzívna porucha a podozrenia z autizmu u majiteľa Seznamu
Naozaj ten Ivo Lukačovič podľa mňa nie je psychicky zdravý človek. Ten človek je doslova posadnutý Slovenskom, ale nie v pozitívnom zmysle. A podľa mňa ten človek má obsedantno-kompulzívnu poruchu, serióznu psychiatrickú diagnózu, ktorú má pravdepodobne neliečenú. A nie nadarmo sa hovorí v latinčine alebo v angličtine, že posadnutosť je „obsesia“. Obsesia znamená posadnutosť a z toho vznikol názov tá obsedantno-kompulzívna porucha. Takže ten človek je naozaj posadnutý Slovenskom a zjavne ten človek nie je liečený na psychiatrii.
A navyše je to mimoriadny bizarný čudák, ktorý nikdy so žiadnym novinárom neurobil žiaden rozhovor. Je to bohatý, vplyvný podnikateľ, ale ani jeden jedinýkrát nikto s ním neurobil rozhovor, ani nejaký podcast na YouTube, ani nikde nič s ním nenájdete. Naozaj vlastne nejaký autistický introvert. Okrem obsedantno-kompulzívnej poruchy má pravdepodobne aj nejakú ťažkú formu autizmu, že nevie ani urobiť nejaký rozhovor s niekým. Takže naozaj duševný mrzák človek. Ale naozaj tie jeho denníky sú naprosto posadnuté nenávisťou proti Slovensku a neviem si predstaviť, že by takéto bizarné veci vôbec komentovali slovenské médiá o Česku.
Diplomatický rozmer médií, kritika Petra Fialu a jednostranná negativita
Však ono nie je na tom nič zlé, že sa informuje o tom, aká je situácia na Slovensku, ale prečo len negatívne veci a nič pozitívne sa nezverejní? Už aj pri politikoch sa vyžaduje nejaká forma diplomacie a napríklad aj Petr Fiala bol za to aj právom kritizovaný, že príliš komentoval dianie na Slovensku, čo bolo veľmi hlúpe. A nechápem, prečo to rovnako nekritizuje aj všeobecne verejnosť, česká verejnosť, prečo nekritizuje rovnako médiá, keď majú médiá ďaleko ešte väčšiu moc ako politici. Že aj od médií sa vyžaduje určitá diplomacia, aby sa udržiavali nejaké dobré vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi, a prečo furt len to negatívne zverejňovať.
A to ešte môžeme byť radi, že sa tie médiá Iva Lukačoviča za posledný čas dosť umiernili, že v minulosti ešte úplné dezinformácie o Slovensku zverejňovali, čo už bol úplný bizár, a že sa to teraz aspoň trochu objektívne snažili zhodnotiť. Hoci naozaj vytrhnúť si z kontextu len nejakého Milana Mazureka, keď sa v tých slovenských komunálnych voľbách udialo toho veľmi veľa a nejaký Milan Mazurek je len jeden z obrovského množstva fenoménov, tak nechápem, prečo nejako obsesívne komentovať takéto veci.
Dezinformácie o slovenských politikoch verzus česká kauza Bitcoin
Ale to ešte môžeme byť radi. Ešte nejaký polrok dozadu úplne bez problémov úplné hoaxy o Slovensku akosi vymýšľali, úplné falšovanie rôznych výrokov slovenských politikov, aby ich čo najviac znemožnili. Však samozrejme, ja si nechcem zastávať súčasnú vládu a súčasných politikov, ale niekedy už naozaj boli ich výroky absolútne sfalšované. Proste nejaká tlačová konferencia, ktorá trvala polhodinu alebo trištvrte hodinu, tak z toho si vybrali jednu vetu a ešte aj tú jednu vetu dali do úplne iného kontextu, ako to bolo myslené, a už obrovský škandál. Týmto spôsobom sa úplne falšovali nejaké škandály na Slovensku.
Tuto, keď mali Česi najväčšiu kauzu vôbec v histórii, v dejinách českej politiky, najväčšia kauza, ktorá sa volala „kauza Bitcoin“, tak o tom nejaké jeden-dve články vo všetkých slovenských médiách vyšli a vôbec sa nikto s tým nejako nezaoberal. Ale naopak tuto, keď nejaký úplne regionálny politik vyhrá, nejaký Milan Mazurek – a v skutočnosti ani nevyhral, bol to len akože mal trochu úspech, skončil ako druhý, ani to nebolo s nejakým tesným náskokom, s dosť veľkým odstupom od Milana Majerského skončil ten Milan Mazurek – a napriek tomu…
Mierny posun v spravodajstve Seznam Zpráv smerom k lepšiemu, virálny hejt a pokračujúca kritika
…ja naozaj tie Seznam Zprávy… pre mňa sú to absolútne sračky, ja to naozaj nesledujem, ale keď mi to už facebookový algoritmus vyhodil, dva takéto články, dokonca až dva články, minimálne dva články na Seznam Zprávy tomu venovali pozornosť. Inak ja to absolútne ani nesledujem, tieto médiá, ja som videl len nadpisy. Ale podľa tých nadpisov už bolo vidieť, že už sa trošku skrotili, že už to nie je až do takého extrému, kedy boli úplne falšované, to boli úplne, že „fake news“, ale že úplne, že „fake news“, kedy úplne falšovali výroky slovenských politikov. Tak teraz treba uznať, že aspoň teda relatívne objektívne to komentujú.
Hoci je to teda už samo osebe len tú špinu vyhadzovať na Slovensko, vyhadzovať zo Slovenska len tú špinu a ignorovať všetko pozitívne. A určite je veľké množstvo vecí, ktoré na Slovensku fungujú lepšie ako v Česku, určite je aj čo chváliť na Slovensku, ale nie, oni si vyberú len tie negatívne veci a nič pozitívne sa nenapíše. Však jednak je to aj ďaleko viacej virálna vec, keď sa veci len kritizujú, keď sa len hejtujú, to ľudia čítajú ďaleko viacej, ale myslím si, že nie je tam len tento jeden faktor.
Ten Ivo Lukačovič je naozaj človek, ktorý trpí minimálne dvoma psychickými poruchami. A to je nejaká ťažká forma autizmu, že nie je schopný ani s nikým, ani len s kýmkoľvek urobiť rozhovor, ani len s nejakým iným novinárom, žeby bol schopný urobiť rozhovor ten Ivo Lukačovič. Neexistuje ani len jeden jediný takýto rozhovor. A takisto máme celkom isté dôkazy aj o tom, že má tento človek okrem toho aj obsedantno-kompulzívnu poruchu. Asi tomu človeku naozaj to Slovensko nedáva spávať, asi si naozaj myslí, že Slovensko je pomaly najhoršia krajina na svete.
Ale to ešte fakt môžeme byť veľmi vďační a veľmi radi, že chvalabohu sa tento človek aspoň trošku skrotil, že aspoň nie sú tam úplné „fake news“, žeby sa úplne niečo vymýšľalo. To bol už úplný bizár, ktorý naozaj, keby existovala nejaká spravodlivosť, tak by mal mať po správnosti aj nejakú trestnoprávnu dohru. To už bol naozaj úplný extrém a najsmutnejšie je to, že som nepočul, že by sa v Česku nejako veľmi protestovalo proti týmto médiám. Celkovo česká spoločnosť vôbec neprotestovala proti tomu v tom období, kedy to bola úplná hrôza, čo ten Ivo Lukačovič navystrájal, to boli úplné „fake news“.
Pokles počtu článkov o Slovensku, zveličovanie proruských výrokov a chválenie Putina
Teraz aspoň teda tých článkov o Slovensku je podstatne menej, že už to nie je také, že pomaly každá druhá správa bola o Slovensku, aké hrôzy sa na Slovensku dejú, pritom to všetko boli „fake news“. Nebolo to také, veľmi zveličené tie veci boli. Aj keď nejaký politik povedal nejaký proruský názor alebo proruský postoj, tak to bola nejaká jedna veta z nejakej veľmi dlhej tlačovej konferencie, ale to sa prezentovalo, akoby sa na Slovensku nič iné neriešilo, len nejaké proruské názory hovorili slovenskí politici. Hoci oni v tej politike robia ďaleko viacej vecí, ako len nejaké proruské výroky hovoria. Ale v českých médiách sa to tak prezentovalo, v tých médiách vlastnených Ivom Lukačovičom, akoby slovenskí politici nič iné nerobili, len chválili Putina. Hoci tých vecí, ktoré oni robia, je ďaleko viacej a nie sú to všetko len negatívne veci, dajú sa nájsť aj pozitívne veci.