O extrémizme v politike. Konflikt Danko – Taraba – Kuffa. Kauza City Horses

Politický extrémizmus, konšpirácie a kauza v Bratislave

Ahojte, priatelia. V tomto videu, respektíve aj zároveň článku, budem hovoriť o téme politického extrémizmu, o aktuálnej politickej situácii a takisto aj o nebezpečenstve silnejúcej extrémnej pravice, kedy tie konšpirácie už prerazili zdravú mieru a časť spoločnosti vplyvom konšpirácií už naozaj verí v to, že za každým rohom a na každom kroku vidia nejakého človeka, ktorý sa našim deťom snaží meniť orientáciu a meniť pohlavie.

Konkrétne ide aj o ten incident známy v Bratislave, kedy niektorí ľudia sa mylne domnievali, že tie dievčatá na akcii City Horses sa považujú samy za kone, čo sa samozrejme ukázalo ako nepravdivé informácie. Ale už keď naozaj ľudia veria, že vo vakcínach proti covidu sa nachádzajú čipy, ktoré ľuďom ovládajú mozog, tak už potom ľudia môžu uveriť naozaj na úplne všetko.

A tiež budem hovoriť aj o aktuálnej téme odvolávania Tomáša Tarabu ako ministra životného prostredia.

Radikalizácia spoločnosti a absencia politického stredu

Nebudem sa venovať len pravicovému extrémizmu, ale aj ľavicovému extrémizmu. V každom prípade konflikty v tejto vládnej koalícii nie sú dobré a neveští to nič dobré, lebo ani nevieme, či ešte dovládne súčasná vládna koalícia vôbec dokonca. Ani to vôbec nie je jasné.

V každom prípade predčasné voľby, ako som to už dávno spomínal, akékoľvek voľby, ktoré budú teraz najbližšie nasledovať, prinesú len obrovské zhoršenie situácie, ešte ďalšie väčšie rozdelenie spoločnosti, ďalšiu väčšiu radikalizáciu spoločnosti. Pretože je úplne jedno, či by opozícia alebo koalícia bola pri moci, ja tam naozaj nevidím žiaden rozdiel. Extrémisti ako extrémisti, blázni ako blázni. Proste, žiaľbohu, toto je veľmi smutné a z tohto som aj ja veľmi frustrovaný a znechutený, že neexistujú takzvané stredové politické strany. Naozaj sú tam len extrémy a žiaden nejaký stred.

Ešte jedinú aspoň takú politickú stranu, kde aspoň nejaké náznaky existujú nejakého takzvaného politického stredu, ktorú aspoň sčasti môžeme nazvať, že je stredová, je strana Sme rodina ako také menšie zlo. A zvlášť teraz, keď z tejto politickej strany vystúpili tí najväčší extrémisti, ako je Milan Krajniak a Peter Pčolinský, tento úplný odpad slovenskej politiky, tak snáď aspoň tie nejaké kultúrne vojny z tejto strany by išli do úzadia a táto politická strana by sa aspoň trošku snáď mohla správať zodpovedne.

Ale všetky ostatné politické strany, to je absolútne nezdravý extrém. A samozrejme, pokiaľ človek čerpá informácie len z médií, tak ani nevie, aká tá situácia je. Ja samozrejme, ako som to už spomínal, skadiaľ mám tie informácie, ktoré sú ďaleko bohatšie, ako sú médiá, tak to už nebudem opakovať, ale naozaj disponujem naprosto unikátnymi informáciami a málokto mal takéto šťastie, takúto synchronicitu v živote, že človek sa naozaj dostane k takýmto informáciám, ktoré skutočne len drobná hŕstka ľudí na Slovensku má. A naozaj nie je tam rozdiel medzi tými politickými stranami. To naozaj len tú falošnú ilúziu držia a falošné rozdelenie spoločnosti médiá vytvárajú a naozaj medzi tými politickými stranami nie je žiaden rozdiel. Keď je niekto v nejakej jednej oblasti extrémista, alebo jedna politická strana je v jednej oblasti extrémistická a druhá politická strana je extrémistická zase v nejakej inej oblasti, ja osobne v tom nevidím rozdiel, tá podstata je stále rovnaká.

Zákulisie konfliktu Andreja Danka a Tomáša Tarabu

Samozrejme, nebudem tu opakovať veci, ktoré sú verejne známe. Čo možno trošičku v tom mediálnom ruchu zaniklo, je to, že prečo v zásade mali konflikt Taraba a Andrej Danko. Pochopiteľne, že tie trenice vznikli z toho dôvodu – a to už aj samotný Huliak prezradil na Andreja Danka –, že Andrej Danko vnímal Tarabu ako obrovskú konkurenciu. Takisto aj, čo sa týka politického marketingu a takisto aj rétorického talentu, je tento Taraba ďaleko, ďaleko a násobne viac talentovaný ako Andrej Danko. Takže ho pochopiteľne vnímal ako konkurenciu. V prípade, že by sa Taraba stal členom strany SNS, tak už by mu vznikol nárok na kandidatúru na predsedu tejto politickej strany, no a to pochopiteľne vnímal Andrej Danko ako obrovskú konkurenciu. Takže v žiadnom prípade nepripadalo do úvahy členstvo v SNS, a z tohto dôvodu medzi týmito dvoma pánmi vznikli obrovské trenice.

Psychologická paralela a narcizmus: Andrej Danko verzus Igor Matovič

Ďalej by som aj psychologicky analyzoval dvoch pánov, dvoch politikov, a nimi sú Andrej Danko a Igor Matovič. Ono málokto si uvedomuje, že títo dvaja páni majú toho spoločného viac ako dosť. Málokto si uvedomuje, až ako veľmi veľa toho spoločného majú, a to je narcistický typ osobnosti. Obidvaja sú extrémni narcisti, ktorým je úplne jedno, že v zásade povalia celú vládu, že tam vyvolávajú obrovské konflikty v celej vláde. Im je to úplne jedno, oni si len svoje vlastné ego riešia. A v tomto majú Andrej Danko a Igor Matovič toho veľmi veľa spoločného. Však samozrejme, sú tam nejaké odlišnosti, ale tá podstata je rovnaká. Sú to proste narcisti, ktorí naozaj len svoje ego milujú, majú obrovskú lásku ku svojmu egu, len úplne zabúdajú na nejaký verejný záujem, na nejaké verejné dobro. Nemajú problém títo ľudia použiť ako rukojemníkov všetkých občanov Slovenskej republiky a pohrávať sa úplne so zbytočnými politickými konfliktami. Obidvaja sú psychopati, jednoducho, a to slovíčko psychopati aj z tej naozaj psychiatrickej terminológie je naozaj presné.

Tiež som videl videá, akým spôsobom prebiehalo to odvolávanie. Andrej Danko mal celý čas taký potmehúdsky úsmev, také veľké šťastie na tvári, že: „Konečne ja tomu svojmu rivalovi Tarabovi niečo ukážem.“ Tak si to doslova tam užíval. To až doslova bolo vidieť, ako to jeho ego jasalo, že konečne on ukáže tú silu, tú moc, že odvolá toho Tarabu. Bolo úplne samozrejmé, že opozícia, samozrejme, za jeho odvolanie hlasovala, tam sa ani nedalo očakávať nič iné.

Takisto mal Andrej Danko aj určité konflikty s Robertom Ficom, takže aj tomu Robertovi Ficovi ukázal: „Pozri sa, aký som ja svalnatý, ako tebe, Robertovi Ficovi, ukážem, čo ja dokážem povystrájať, čo ja dokážem urobiť.“ Takže to bol asi taký ďalší prvok, ktorý sme tam mohli vidieť.

Diagnostika Igora Matoviča: Bipolárna porucha, mánia a depresia

Ďalej, Igor Matovič je naozaj špecialita a, bohužiaľ, teraz, keď už sa naozaj o tých predčasných voľbách viac hovorí, tak aj o Igorovi Matovičovi má obrovský zmysel a význam hovoriť. Lebo on má vlastne takzvanú bipolárnu poruchu, Igor Matovič. Aby som bol úplne odborne presný, tak my nevieme, to by musela byť až naozaj reálna konzultácia s nejakým psychiatrom a psychológom, ktorú by musel mať, aby sa dalo určiť, či už má reálne tú bipolárnu poruchu, respektíve manicko-depresívnu poruchu, či spĺňa všetky diagnostické kritériá. Ale keby aj nespĺňal všetky diagnostické kritériá, tak určite všetci psychiatri a všetci psychológovia by sa už teraz 100-percentne zhodli na tom, že Igor Matovič do politiky nepatrí, okamžite by mal politiku zavesiť na klinec. A keď aj nespĺňa všetky diagnostické kritériá na túto poruchu – čo už je veľmi vážna vec, bipolárna porucha –, tak je naozaj extrémne nebezpečný v tej politike. Naozaj ten Igor Matovič je extrémne nebezpečný.

Pri Igorovi Matovičovi je typické to, že raz príde s obrovskými atómovkami, s obrovským entuziazmom do politiky, naprosto nereálne všelijaké návrhy má. Našťastie nie všetko mu aj prešlo, lebo potom už o chvíľku tá manická fáza z toho Matoviča opadla. Takisto v psychiatrii – som dobre urobil, že za posledný čas som sa trošku tej psychiatrii venoval –, kde sa hovorilo aj o tých manických stavoch, že vtedy má človek doslova spasiteľský syndróm. Doslova ten človek cíti, že má nejaké úžasné poslanie aj v politike a neviem čo, to je tá manická fáza. Vtedy naozaj považuje sám seba za spasiteľa a všetci ľudia, ktorí mu nejako idú do cesty, tak automaticky ich démonizuje. To je úplne typický psychiatrický popis tých manických stavov, úplne učebnicový príklad. Igor Matovič je… a vtedy je najviac nebezpečný z tých manických stavov. To je v oficiálnych psychiatrických manuáloch, že nie v tých depresívnych stavoch je človek nebezpečný, v tých manických stavoch je ten človek nebezpečný aj sám sebe, aj okoliu. Toto oficiálne psychiatrické manuály píšu, jednoducho. Takže úplne učebnicový príklad manického pacienta alebo manicko-depresívneho pacienta, respektíve s bipolárnou poruchou, je Igor Matovič, úplne učebnicový príklad.

No a potom je pre Igora Matoviča úplne typické, že zrazu po tej manickej fáze má tú depresívnu časť, že úplne zalezie, na verejnosti sa neukazuje, úplne skromný, pokorný človek. Len v smútku si možno uvedomuje, už s odstupom času si uvedomí možno, aké obrovské škody narobil v tej manickej fáze. Možno je aj trošku taký pokornejší, že v tej fáze si možnože aj uzná nejakú chybu, že: „Mám ja takú komplikovanú povahu a v tej politike nerobím moc dobrotu.“ Možno vtedy si v takejto fáze naozaj uvedomí a naozaj pokorne zalezie do potkanej diery, do krysej diery, ten Igor Matovič. Takže takto.

Pre Igora Matoviča je tiež typické to, že mu obrovskú radosť robí ubližovať druhým. To je také typické, taká jeho zlomyseľnosť. To je tiež pre také rôzne poruchy osobnosti typické, veľmi dobre v psychológii tiež zdokumentované. Takže ten Igor Matovič má tých diagnóz viac. Je to narcizmus, potom je to naozaj bipolárna porucha a potom je to ešte tretia vec – to by sa dalo aj niekde dohľadať, ako sa to odborne volá –, keď niekomu výslovne robí radosť ubližovať druhým, aj tým koaličným partnerom, ich doslova ponižovať, ubližovať im a tak ďalej.

Politický marketing OĽaNO a volebné preferencie

Takisto ľudia sú aj nekonečne hlúpi, že furt tomu Matovičovi naletia. Však dokonca Igorovi Matovičovi, respektíve strane OĽaNO, keď aj veľmi radikálne klesli volebné preferencie – už neviem, či dokonca aj ku nejakým šiestim percentám to nešlo, už to dokonca vyzeralo, že to bude klesať, klesať, klesať, tie preferencie v tej strane OĽaNO kvôli Matovičovi, že budú oscilovať na hranici zvoliteľnosti v parlamente –, ale nakoniec sa to nestalo. Lebo vlastne Igorovi Matovičovi paradoxne pomohlo to, keď prestal byť ministrom.

Počas toho, keď bol Matovič ministrom, tak bol pochopiteľne zahltený ministerskými povinnosťami. To znamená, že nemal čas na marketing, na kvalitný marketing. On bol vždycky špičkový marketér, ale keď už bol zahltený tými povinnosťami na tom ministerstve, tak už nemal čas na ten marketing. Takže počas toho, keď bol on ministrom alebo premiérom, tak marketing mal úplne katastrofálny, všade samá deštrukcia a jeho komunikácia bola úplný otras. Takže vtedy mu pochopiteľne strmhlav klesali preferencie, to je jasné. Ale už potom, keď už vlastne prestal byť ministrom Matovič, počas aj tej úradníckej vlády, tak už mal znovu čas sa marketingovo pozviechať a zase odrbávať ľudí.

Vždycky ten Matovič je veľmi dobrý, fantastický marketér, špeciálne v predvolebnej kampani, kedy mu na poslednú chvíľu vystrelia preferencie hore. V tomto je Matovič naprostý génius. Na odrbávanie ľudí a manipulovanie ľudí, na to je naozaj génius, to treba uznať.

Takže teraz, keď vidíte, že Matovič má nejaké preferencie, to znamená, že jemu tesne pred voľbami určite zase radikálne stúpnu, aspoň o nejaké dve percentá, percentuálne body minimálne mu stúpnu preferencie, Matovičovi, v dobe najbližších volieb.

Mafiánske kauzy ODS a STAN a fenomén nekritických voličov v Česku

Ale nielen na Slovensku sú hlúpi voliči, takisto aj v Českej republike. Ja to absolútne nechápem, že úplne dve mafiánske politické strany, strana ODS a strana STAN, mafiánske kauzy mali – kauza Dozimetr, kauza Bitcoin –, a napriek tomu ešte takéto politické mŕtvoly dokážu byť vzkriesené z mŕtvych, že ani to človek nechápe, kde sa toľko berie rozum u tých voličov. Ale je vidieť, že vlastne veľká časť ľudí alebo veľká časť populácie v zásade funguje ako naprosto poslušné ovečky. Čo im médiá prikážu, to budú robiť. Väčšina ľudí naprosto nemá svoj vlastný rozum. Však to je úplne to isté na Slovensku, to isté v Českej republike, že im to vôbec nevadí, že takéto vážne korupčné aféry, keď im to médiá nejako ospravedlnia, že však Babiš je ďaleko, ďaleko horší alebo čo, keď im toto médiá povedia, tak ako nejaké menšie zlo predsa zvolíme tú koalíciu SPOLU, predsa zvolíme aj tú stranu STAN. Hoci sú to mafiáni, ale však asi to budú trošku menší mafiáni ako nejaký Babiš, tak asi dáme predsa len nejaký hlas, čo je úplne absurdné.

Kauza Čapí hnízdo, Andrej Babiš a mediálna manipulácia

Takisto aj tá kauza Čapí hnízdo, ja som to pozeral. V Českej republike sa ani racionálne o tejto veci nedá baviť. My sme na Slovensku takí trošku triezvejší v týchto veciach, nie sme až tak úplne našpikovaní tými emóciami, ktoré v Českej republike médiá do ľudí nabili, tie obrovské emócie aj z tejto kauzy. Ale ak by to nebolo medializované, táto aféra, pokiaľ by vôbec Babiš nešiel do politiky, tak nikto by s tým nemal žiaden problém, ani s tou kauzou Čapí hnízdo. Aj dokonca, keby ste aj nejaké trestné oznámenia podávali, aj sťažnosti na všelijaké úrady české, sťažnosti na ten úrad, ktorý zodpovedá za dotácie – na Slovensku sa to volá PPA, v Česku sa to volá nejako inak –, keby ste tam aj milión sťažností dali, keby ste aj milión sťažností dali na OLAF, Európsky úrad pre boj proti podvodom, nič by ste neuspeli s tým, pokiaľ by Babiš nešiel do politiky.

To je čisto mediálna kauza, mediálna aféra, naprosto nafúknutý problém médiami. Babiš neporušil žiaden zákon. V zásade celá tá kauza bola postavená na nejakej veľmi extrémnej a krajnej interpretácii pravidiel dotácií zo strany médií, že na základe ich krajnej interpretácie… No a keď vlastne, ako sa hovorí, už to hovoril hlavný Hitlerov propagandista, že: „Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.“ Takže keď stokrát tú svoju vlastnú interpretáciu médiá zopakovali, tak sa to naozaj stalo pravdou, že v zásade sa to už začalo brať ako fakt, že Babiš predsa len pri tej dotácii porušil nejaké zákony, pričom je to úplne absurdné.

Vplyv médií na kolektívne nevedomie, inštitúcie a Agrofert

Ale to je už známy fakt nielen na Slovensku, ale aj kdekoľvek inde, aj v Česku, aj v akejkoľvek inej krajine, že médiá majú obrovskú moc. Médiá doslova riadia políciu, riadia nejaké štátne úrady, riadia OLAF. Proste ten mediálny tlak dokáže tak obrovské zázraky urobiť, že jednoducho ľudia si neuvedomujú, že médiá nedokážu ovplyvňovať len kolektívne vedomie, ale aj kolektívne nevedomie. A to kolektívne nevedomie je extrémne zákerná vec, pretože vy si myslíte, že by ste si nejako slobodne vytvorili názor a niečo, a pritom ten názor ste si vôbec nevytvorili slobodne, lebo práve to kolektívne nevedomie aj vaše individuálne nevedomie ovplyvnilo, a zrazu vy ste si nevytvorili ten názor slobodne. Vy si neuvedomíte, že ste zmanipulovaní tými médiami, a na to už naozaj len pokročilé meditačné techniky odolnosť voči takýmto veciam dokážu vytvoriť.

Takže naprosto neuveriteľne silnú hypnózu zo strany médií, to sme naozaj videli, neskutočne intenzívna mozgová masáž aj proti tej kauze Čapí hnízdo. A ako hovorím, až škoda sa k tomu vyjadrovať. To už je tak, ako aj v Česku sa vôbec k tejto veci vyjadrovať medzi nejakými voličmi nejakých iných politických strán, tam už racionalita absolútne nezohráva rolu, to sú len emócie, emócie, emócie, emócie. Len čisto kauza alebo aféra na základe emócií, emócií a ešte raz emócií vytvorená. Naozaj tam sa nejedná už o žiadne racionálne fakty pri celej tejto afére. To je naozaj čisto len emocionálna aféra, ktorá je vytvorená médiami na základe tohto pravidla, ako stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.

Tam si médiá takú špekulatívnu interpretáciu pravidiel tých dotácií vytvorili, že vlastne Babiš si založil nejakú menšiu dcérsku firmu, ktorá plnohodnotne spĺňala parametre na to, aby tie dotácie mohla brať, ale tie médiá si vytvorili takú nejakú špeciálnu interpretáciu toho zákona, že však v skutočnosti tie dotácie nebrala tá malá firma, ale celý Agrofert. Akože musíme to interpretovať tak, že nebrala to malá firma, ale veľká korporácia Agrofert, a tým pádom to vlastne my musíme tak interpretovať, že neboli splnené podmienky na tú dotáciu, lebo však akoby to vôbec nebola malá firma, ale to celý Agrofert bral. Čo je z čisto právneho hľadiska naprostý nezmysel takéto niečo povedať, ale pokiaľ budete robiť donekonečna nejakú mozgovú masáž a tisíckrát opakovať, a desiatky tisíc článkov vyšli proti Babišovi a celé roky sa takáto interpretácia živila, tak zrazu ani neprídete na to, ako ste vy úplne spracovaní tými médiami. Že zrazu máte úplne vymytý a vypláchnutý mozog a zrazu cez to kolektívne nevedomie stratíte akýkoľvek zmysel pre kognitívne objektívne zhodnotenie situácie. A to má obrovský vplyv potom aj na prácu akýchkoľvek štátnych úradov alebo na prácu polície, prokuratúry.

Ľudská hlúposť, konšpirácie o čipoch a politické spektrum hnutia ANO

Takže ľudská hlúposť je nekonečná, to už dávno povedal Albert Einstein a to je naozaj pravda, že ako si ľudia dajú vypláchnuť mozgy médiami. To je jedno, či alternatívnymi alebo mainstreamovými, to je úplne jedno. Zase o nič lepšie si nemyslím ani o čitateľoch alternatívnych médií, ktorí zase naleteli na takéto nezmysly, že vo vakcínach sú nejaké čipy a každý, kto bol zaočkovaný vakcínou proti covidu, tak automaticky má ovládaný mozog, myseľ, lebo prijal do svojho tela nejaké čipy tajomné, záhadné. Takže čitatelia, či už takých alebo onakých médií, sú rovnako hlúpi, nie je tam žiaden rozdiel.

Ale je to neuveriteľná vec, kde až tá ľudská hlúposť dokáže končiť, keď niekto dá takýmto vyslovene mafiánskym politickým stranám, ako je STAN, alebo koalícii SPOLU, doslova mafii ľudia dajú radšej hlas ako strane ANO. Tak to je až… niekedy sa človek naozaj chytá za hlavu, že kde ešte tá ľudská hlúposť končí.

Ale samozrejme, netvrdím, že na Slovensku je tá situácia lepšia. Je to úplne to isté, tam nevidím žiaden rozdiel. V Česku majú aspoň jednu takú jedinú stredovú politickú stranu, ktorá nie je v žiadnom extréme, či už ľavicovom alebo pravicovom, a to je tá strana ANO. Na Slovensku nič, ani jedna. To je úplne všetko extrém.

Náboženský a pravicový extrémizmus: KDH, OĽaNO a Hnutie Republika

Aby som teraz aj konkrétne vymenoval, že aké typy extrému sú v politických stranách na Slovensku, tak je to náboženský extrémizmus. Náboženský extrémizmus sa vzťahuje napríklad na stranu KDH, na stranu OĽaNO. A sú to samozrejme ľudia, ktorí sú veľmi aktívni v tých kultúrnych vojnách. Potom je to extrémna pravica.

Definíciu krajne pravicového politika spĺňa dokonca aj Igor Matovič, ktorý veľmi, veľmi urážlivým spôsobom a veľmi nenávistným spôsobom sa o transrodových ľuďoch vyjadruje. Že to sú takí blázniví ľudia, ktorí si raz myslia o sebe, že sú muž, potom žena, potom sa cítia ako auto a potom sa cítia zase ako nejaký iný predmet. Toto je vlastne definícia transrodového človeka podľa Igora Matoviča. A nehovoril to jedenkrát, hovoril to viackrát opakovane, toto je naozaj jeho reálne presvedčenie.

A to isté hovorí aj Hnutie Republika. Takže v týchto kultúrnych vojnách Igor Matovič a… Ja si myslím, že to by bolo úplne dokonalé a úplne ideálne, keby sa strana OĽaNO zlúčila so stranou Republika. Však oni si vo všetkom rozumejú v tých kultúrnych vojnách, nie je tam žiaden rozdiel. Takisto sú tam aj nejakí náboženskí fundamentalisti, fanatici, tak tí už úplne by splynuli s tým náboženským extrémizmom. Náboženský extrémizmus a krajne pravicový extrémizmus, to už je de facto dnes to isté. To sú úplne zlúčené prúdy a ja by som tieto dve politické strany normálne zlúčil a určite by boli obidve strany veľmi spokojné a veľmi rady. Možno sa líšia v nejakých malých drobných detailoch, v názore na Rusko a v názore na Európsku úniu, ale to sú len také malé detaily, to by sa takéto rozdiely v názoroch nejako vyriešili.

Zahraničná politika Roberta Fica, mediálny dualizmus a Progresívne Slovensko

Taktiež ešte treba dodať to, že akým spôsobom sa darila zahraničná politika Robertovi Ficovi, tak bola to úplná katastrofa. Jediný jeho úspech je to, že bozkával zadok Vladimírovi Putinovi opakovanými návštevami do Ruska za to, že vyvolal vojnu proti Ukrajine, tak myslím si, že za to si teda určite ten obdiv zaslúžil Vladimír Putin. Čo sa týka medzinárodnej politiky, tak je naprostá nula nejaký celý Robert Fico. Je to naozaj smutné, čo sa týka tohto parametru.

Na strane druhej, nesmieme zabúdať, že ani tá opozícia za veľa nestojí a netreba naletieť na túto kampaň médií, ktoré strašné rozdiely robia medzi politikmi alebo medzi politickými stranami, že je to absolútne dobro a absolútne zlo. Že súčasná koalícia je absolútne zlo a opozičné politické strany sú absolútni spasitelia, a najmä teda úplne až spasiteľský význam sa pripisuje strane Progresívne Slovensko, čo s tým osobne súhlasiť nemôžem. Nie je to v poriadku takto dezinformovať tých ľudí.

Mediálna cenzúra káuz, kríza v zdravotníctve a ekologický extrémizmus

Takisto treba si uvedomiť, že ten obrovský dualizmus, ktorý vytvárajú tie médiá – to dobro a zlo, takéto naprosto čiernobiele extrémy –, nezodpovedá realite, pretože médiá neskutočne manipulujú ľuďmi a médiá vlastne obrovské množstvo kritiky a afér, ktoré na súčasnej vláde kritizujú, tak nie sú založené na pravde. Samozrejme, sú tam aj objektívne veci, ktoré sa objektívne dajú kritizovať, ale sú to aj také veci, ktoré kritizujú nejaké problémy, s ktorými by si ani koalícia, ani opozícia nevedela poradiť. Napríklad zdravotníctvo. Osobne si myslím, že môže sa neviemkoľko politických strán tam vystriedať a furt to bude stále rovnaké, furt tam budú tie isté problémy.

Ale samozrejme, keď je pri moci súčasná koalícia, tak budú veľmi kritizovať to zdravotníctvo, všelijakú korupciu tam. Jediný rozdiel, keby nejaký nominant za stranu Progresívne Slovensko bol minister zdravotníctva, tak všetky, možnože aj rovnaké korupčné aféry rovnakého typu, budú jednoducho cenzurované v médiách a z médií sa nič nedozviete. Takže to bude jediný rozdiel, prečo možno niektorí voliči budú mať celkom dobrý pocit: „Však môj nominant z mojej obľúbenej politickej strany nerobí tam nič zlé, však nemal tam žiadnu aféru korupčnú.“ Lebo médiá ju cenzurovali.

Ďalší špecifický typ politického extrémizmu je ekologický extrémizmus. Tak tu to je naozaj… Keby sme mali vymenovať politické strany, ktoré majú veľké problémy s ekologickým extrémizmom, tak je ich naozaj veľa.

Ekologický extrémizmus v SaS: Spojenie Alojza Hlinu a Juraja Lukáča

Politický extrémizmus spĺňajú politické strany, ako je strana SaS, kde teda Alojz Hlina je nevysvetliteľne prepojený napríklad s Jurajom Lukáčom, čo je naprostý pošahaný, psychicky narušený extrémista, rovnako ako on sám. Alojz Hlina a Juraj Lukáč by si skutočne veľmi dobre sadli, a nieže by si sadli, však oni si už naozaj teraz dobre sedia, obidvaja by akurát tak na psychiatriu patrili.

Juraj Lukáč je taký ekologický aktivista, ktorého môžeme prirovnať k hnutiu Letzte Generation alebo k hnutiu Stop Oil, čo sú úplne kriminálne živly, extrémistické v oblasti ekológie, ktoré fungujú na základe kriminality a na základe výtržností. U Juraja Lukáča sa ten extrémizmus prejavuje trošičku málinko odlišným spôsobom, ale podstata je rovnaká. Takže toto je úžasná dvojica, prepojená, oni už dlhé roky spolupracovali. Celý ekologický program za stranu SaS robí Alojz Hlina ako úplný psychopat a úplný retard.

Radikálna ekologická agenda Progresívneho Slovenska a klamanie voličov

Ďalšia extrémistická politická strana v oblasti ekológie je samozrejme strana Progresívne Slovensko a konkrétni politici Tamara Stohlová, Michal Sabo, Martin Hojsík a Michal Wiezik. Títo ľudia sú naprosto, naprosto vygumovaní blázni, ktorí by skutočne len na psychiatrii mali niečo hľadať, a nie v politike. To je asi toľko k tomu, tam je škoda hovoriť o nejakej racionalite.

Ale ľudia sú oklamaní. Tí voliči sú naozaj oklamaní. Keby všetkých kostlivcov zo skrine, čo má strana Progresívne Slovensko, keby naozaj reálne médiá vytiahli, tak strane Progresívne Slovensko by hneď klesli preferencie na úplne inú úroveň.

Toto ekologické hnutie v strane Progresívne Slovensko je tiež úplne to isté, čo hnutie Letzte Generation alebo Stop Oil. Ten extrémizmus sa prejavuje trošičku v iných farbách, nie je to úplne totožne to isté, ale ten extrémizmus by som vedel dlho prednášať, akým spôsobom sa trošku inak prejavuje, no tá podstata je úplne rovnaká. Slovenský ekologický extrémizmus je trošičku odlišný ako ten extrémizmus vo Veľkej Británii alebo v Nemecku, sú to len trošičku iné formy extrémizmu alebo iné farby extrémizmu, ale de facto podstata je rovnaká.

Korupčné schémy strany Demokrati, Michal Kiča a združenie BROZ

Takisto strana Demokrati – málokto si uvedomuje, čo je zač aj tá strana Demokrati. Keby ľudia vedeli, čo je to zač, tak naozaj nič moc. Naozaj jednoducho len blázni, blázni a blázni sú v tej politike. Čo k tomu ešte viacej dodať? Keď si niekto myslí, že niečo sa voľbami zlepší k lepšiemu, tak je na veľkom omyle.

Za stranu Demokrati je to otvorená až úplná mafia v oblasti ekológie. Úplne najviac aktívny člen v tej politickej strane, hneď možno po predsedovi Demokratov Jaroslavovi Naďovi, je Michal Kiča, druhý najaktívnejší člen. A to je úplná mafia, priamo napojená na združenie BROZ. Otvorená mafia, ktorá len rozkráda peniaze z eurofondov na ochranu prírody. Tento človek už dávno má byť v base zatvorený.

Je naozaj smutné, ako sa človek s tým musí psychicky vyrovnať a psychicky zmieriť, hoci je to veľmi ťažké, aj s takouto veľkou nespravodlivosťou, že médiá majú tak obrovitánsku moc. Keby naozaj novinári a médiá chceli a začali by trošku do toho Michala Kiču rýpať, tak na druhý deň strana Demokrati má nejakých 0,1 % hlasov a Michal Kiča by už bol dávno zatvorený v nejakej base. Ale keď sú aj samotní novinári a médiá súčasťou týchto korupčných schém, ako som to už dávno vysvetľoval, tak jednoducho sa človek môže akurát tak sťažovať na lampáreň.

Zákulisné mediálne praktiky, skrytá inzercia a netransparentnosť

Jedinú radu, ktorú ja dávam v dnešnej dobe: nesledovať ani alternatívne, ani mainstreamové médiá. Všetky médiá vás rozdeľujú a doslova ľudí poštvávajú proti sebe, lebo naozaj nemáte tie objektívne informácie, čo a ako sa tie veci majú. Ja som to obrovské šťastie mal do tých zákulisných hier vidieť a naozaj som skončil až s desivými zisteniami, že politika je ešte stále dosť transparentná v porovnaní s médiami.

Médiá nemajú absolútne žiadnu reguláciu, absolútne žiaden systém kontroly. Pokiaľ nejaký korupčník niečo dohaduje, že: „Pre nás ako korupčnú skupinu robte nejakú kampaň,“ tak to nikto nezistí. Keď to politik robí, tak aspoň niečo sa o tom zistí, lebo tam sú tie princípy kontroly, je tam infozákon a sú tam aspoň nejaké systémy kontroly. Médiá nemajú absolútne nič. Oni vám neprezradia nič, čo v zákulisí dohadujú, nejaké skryté inzercie.

Navyše ešte na Slovensku máme taký nešťastný zákon, že rôzne skryté inzercie sú dokonca legálne, takže zase neexistuje žiadna právna vymáhateľnosť. Môžete dávať sťažnosti na políciu, na nejaký mediálny úrad koľko chcete, nikto nič s tým nedokáže urobiť, lebo všetko je oficiálne legálne. Doslova takéto mafiánske praktiky sú na Slovensku úplne legálne, takže nikto s tým nič nepohne.

Keď politik použije na niečo peniaze, tak do každého jedného centu je to všetko oficiálne zdokumentované, oficiálne dohľadateľné. Ale z čoho majú príjmy médiá a na čo ich používajú, to vám nikto nepovie. Môžete maximálne zatelefonovať do nejakej redakcie a tam vás maximálne odbijú: „To je naša interná vec, aké máme príjmy, aké máme inzercie, do toho ťa nič. Nemáte žiaden zákonný nárok si zisťovať, z čoho títo ľudia žijú.“ Je to obrovská mafia, celé médiá sú obrovská mafia a neskutočná korupcia v prospech týchto extrémistických združení, ktoré rozkrádajú peniaze z európskych dotácií na tieto veci, a nikoho to nezaujíma. Novinári sú sami súčasťou tejto mafie a nikto to nerozbije, nikto to nerozkryje.

Dezinformačná kampaň iniciatívy My sme les a prepojenie s mimovládkami

Toto všeobecne extrémistické a zároveň aj korupčné ekologické hnutie na Slovensku je veľmi nebezpečné, celkom isto je ďaleko viac nebezpečné ako Letzte Generation alebo Stop Oil. Ani tam nemajú tieto extrémistické združenia až takéto politické krytie, ale hlavne mediálne – médiá majú najväčšiu moc –, nemajú zďaleka takéto silné mediálne krytie. Tu sa ten extrémizmus prejavuje v ďaleko sofistikovanejšej forme.

Napríklad iniciatíva My sme les patrí medzi týchto… Keby sme v stručnosti povedali, čo je to iniciatíva My sme les, tak je to dezinformačná kampaň, veľmi sofistikovaná dezinformačná kampaň. Hoci tvrdím, že hovorím o politike, ale v skutočnosti je toto stále o politike, hovoríme tu naozaj o politike a chcem vysvetliť, prečo je to tak nebezpečné. Sú to aj politické strany, ktoré sú napojené na tento politický extrémizmus v oblasti ekológie, pretože to všetko súvisí, to je jedna mafia. Politická mafia sa spája s mediálnou mafiou a mediálna mafia sa spája zase s mimovládnou mafiou, kde sú naprosto nechutným spôsobom zneužité eurofondy. Je to krásne dokázateľné a preukázateľné.

Nečinnosť polície a ignorované dôkazy o rozkrádaní eurofondov na ÚBOK-u

Polícia sa to bojí vyšetrovať, to je tiež také zvláštne. Ja napíšem na políciu, šéfovi ÚBOK-u napíšem na políciu, že táto korupcia je čierne na bielom dokázaná, že je to tam všetko rozkradnuté, veľmi podrobne dokázané a preukázané, ako sa tie eurofondy rozkrádajú, že naozaj len jedno percento z tých dotácií je použité na niečo, úplne čierne na bielom takéto dôkazy. Tam vám nejaký policajt milo odpíše alebo poverí nejakého nižšie postaveného policajta: „Dobre, ďakujeme vám pekne za e-mail, my to pekne evidujeme.“ Možno doteraz to nájdete v nejakých archívoch ÚBOK-u, tejto špeciálnej protikorupčnej policajnej jednotky, nájdete to zasunuté v šuplíku. Čierne na bielom dokázaná korupcia, ale nikto nič nevyšetruje. Veľmi zvláštne. Tí ľudia neboli ani len vypočutí, ani len vypočutí. Takže ešte aj na polícii majú svojich ľudí a všetky korupčné schémy tam fungujú na jednotku.

Agresívne dezinformácie a mediálne nekritické preberanie obsahu

Prečo sú títo extrémisti ďaleko viacej nebezpeční? Lebo keď niekto robí otvorené výtržnosti, blokuje dopravu alebo poškodzuje nejaké vzácne historické budovy, ako je napríklad britská centrálna banka, keď niekto na túto krásnu historickú budovu nastrieka nejakú oranžovú farbu, tak žiaden psychicky príčetný človek nemôže takéto niečo pochváliť.

Ale v prípade tohto extrémizmu, aký je na Slovensku, kedy je to napríklad tá veľmi agresívna dezinformačná kampaň, ako je iniciatíva My sme les, vy na prvý pohľad v tejto dosť zložitej odbornej problematike nevidíte, ako títo ľudia majú obrovskú mediálnu moc, obrovskú politickú moc a obrovskú aj úradnú moc, lebo tieto organizácie majú na úrady obrovský vplyv. Vy na prvý pohľad nevidíte, či ten človek klame, alebo neklame. Nebije to tak do očí, lebo je to odborná problematika a vy neviete, či ten človek agresívne klame a agresívne dezinformácie tvrdí alebo hovorí, že je to niečo zlé.

Takisto je tu tá obrovská mediálna mašinéria, ktorá má ďaleko väčšiu moc ako politická mašinéria. Vy ste jednoducho zmanipulovaní aj s tou obrovskou podporou médií. Všetko, čo je na facebookovej stránke iniciatívy My sme les, sa automaticky zobrazí v médiách, absolútne nekriticky, bez akéhokoľvek kritického filtra, bez toho, aby sa to dalo preveriť nejakým serióznym odborníkom. To médiá vôbec nezaujíma, to novinárov vôbec nezaujíma, len sa poctivo všetky dezinformácie kopírujú.

Paralela medzi ekologickými radikálmi a proruskou vojnovou propagandou

Pritom títo ľudia sú nebezpeční, pretože ja by som tých radikálnych ekológov prirovnal k niečomu naozaj krásnemu – a všetko zlé je na niečo dobré –, pretože teraz môžem toto prirovnanie naozaj porovnať.

Vidíme to aj v ruskej propagande. Čo robí ruská propaganda alebo čo hovoria ľudia, ktorí veria na ruskú propagandu? Títo ľudia nevedia rozlíšiť mier od vojny. Tieto pojmy sa im úplne pletú. Ľudia, ktorí najhlasnejšie vykrikujú slovo mier, zároveň najviac obdivujú Putina za jeho vojnu proti Ukrajine, čo už samo osebe je úplný protimluv. To sa ani nedá spojiť, je to nespojiteľné, ale oni to predsa dokážu nejako spojiť v tých svojich pomýlených hlavách.

Keď už niekto naozaj verí na také nezmysly, že vo vakcínach môžu byť nejaké čipy, ktoré nám ovládajú mozog, tak potom ľudia naozaj dokážu veriť aj na takéto naprosto nelogické nezmysly, to už je úplne najmenej. Že vojna je mier a mier je vojna a Putin je najväčší mierotvorca na svete a všetci chcú vojnu, len Putin chce mier. Ľudia, ktorí veria na ruskú propagandu, veria na takéto nezmysly. A niečo podobné je to aj s týmito extrémnymi ekológmi.

Rozdiel medzi ochranou a poškodzovaním prírody v národných parkoch

Títo extrémistickí ekológovia nevedia vlastne odlíšiť poškodzovanie prírody od ochrany prírody. Napríklad vidíme to v prípade národných parkov, že títo ľudia vôbec nevedia rozlíšiť ochranu prírody od poškodzovania prírody.

Ja tiež som teda veľmi významný ekologický aktivista, ale umiernený ekologický aktivista, slušný ekologický aktivista, ktorý nie je žiaden extrémista, ktorý predstavuje taký zdravý stred, a tiež som aj veľký ochranár prírody. Tak aj my, naozaj slušní ekológovia a slušní ochranári prírody, máme veľké konflikty s týmito radikálnymi ekológmi, pretože my týchto radikálnych ekológov naozaj vnímame ako ničiteľov prírody.

Oni vlastne bojujú v národnom parku proti vysádzaniu stromov, keď je nejaká kalamita, tak ich najväčšia ideológia je zabrániť vysádzaniu stromov, to je pre nich najväčšie poškodzovanie prírody. Takže ochranu prírody si oni zamieňajú za poškodzovanie prírody a poškodzovanie prírody si zamieňajú za ochranu prírody.

Takisto zabraňujú nejakým aktívnym opatreniam v národných parkoch, aby sa tam nešíril lykožrút. Sú za totálny bezzásah a sú proti akýmkoľvek sanačným opatreniam. To znamená, že ten lykožrút sa úplne premnoží a jednoducho potom namiesto krásnych zelených lesov, ktoré sú turisticky atraktívne, máme naprosté atrapy a naprostý škandál, celé národné parky, kde vidíme len mŕtve stromy a bez života mesačnú krajinu namiesto krásnej zelenej prírody. Oni zničenú prírodu naozaj vychvaľujú, že aké je to úžasné, že len pozorujeme nejaké prírodné procesy. Hoci tam predtým boli vysadené nejaké nepôvodné, geneticky nekvalitné smrekové monokultúry, tak to im vôbec nevadí, že to je predsa tá správna ochrana prírody, keď je tá príroda poničená.

Takže my na to máme dosť odlišný názor a existujú veľké konflikty medzi radikálnymi a umiernenými ekológmi, alebo medzi radikálnymi a stredovými ochranármi prírody, medzi ktorých patrím aj ja. Sú to obrovské konflikty.

Náročnosť boja s dezinformáciami v ekológii a paralela s ruskou propagandou

Taktiež je ďaleko ľahšie šíriť dezinformácie v oblasti ochrany prírody, ako bojovať proti dezinformáciám. To je už ďaleko, ďaleko ťažšie, ďaleko náročnejšie. A toto je naozaj jedna veľká pravda, presne to isté platí aj v tých ruských dezinformáciách.

O ruských dezinformáciách alebo proruských dezinformáciách to veľakrát hovoria rôzni bojovníci proti ruským dezinformáciám a ruskej propagande, že ďaleko ľahšie sa dezinformácia vytvára, ako sa bojuje proti nej. Je potrebné vynaložiť ďaleko viacej energie na bojovanie a vyvracanie dezinformácie.

Legislatívny lobing ekologických organizácií a kalamita v národných parkoch

Na spochybnenie dezinformácie potrebujete ďaleko viacej energie ako na vytvorenie tej dezinformácie, a toto naozaj mnohonásobne platí aj v prípade spochybňovania dezinformácií proti tým ekofašistom.

Tomuto radikálnemu ekologickému hnutiu alebo ekofašistickému hnutiu sa podarilo presadiť aj veľmi škaredú legislatívu na Slovensku, ktorá naprosto bola amatérska, neodborná a vždycky to životné prostredie… Nech už tam bola akákoľvek politická moc pri moci, akákoľvek politická strana, tak vždycky len dokonale poslúchala tieto extrémistické združenia a v dôsledku toho máme doničené národné parky.

Takisto dali obrovské sťažnosti na úrady, čo je úplný bizár, že keď nejaký lesník chce urobiť nejaké opatrenia, aby sa ten lykožrút nešíril, tak tie ekologické organizácie majú možnosť do toho zasahovať, podávať akékoľvek sťažnosti voči takýmto nejakým rozhodnutiam, vstupovať do týchto konaní, čo je neuveriteľný bizár. To hádam ani v zahraničí nič také neexistuje, aby sa takéto veci takýmto ošklivým spôsobom zneužívali.

V dôsledku toho aj tie národné parky tak vyzerajú, ako vyzerajú. Po nejakých piatich rokoch, kedy už lykožrút všetko zožerie, tak ten úradník odkladá to rozhodovanie len kvôli tomu, lebo sú na neho obrovské tlaky z týchto extrémistických organizácií. Následne potom, už keď je všetko mŕtve, tak lesník príde tam s pílou a už je neskoro a už treba doslova obrovské plochy vyrúbať, lebo už je všetko napadnuté lykožrútom, ale ekológovia tvrdia, že oni to nespôsobili, no a pritom to v skutočnosti spôsobili. A pre toho lesníka je to ekonomicky stratová činnosť paradoxne, keď musí túto kalamitnú ťažbu robiť, takže tam nie je možné podozrievať ich, že by tam išlo o peniaze, naopak, je to lobing tých ekologických organizácií, oni to takto chcú. Takže je to veľmi zložitá odborná problematika.

Netransparentné financovanie ekologických združení a iniciatíva My sme les

Vlastne je mi to veľmi ľúto a mne ako človeku, ktorému naozaj veľmi úprimne záleží na tej ochrane prírody, že ničitelia prírody sa nazývajú ako ochrancovia prírody, že toto je neuveriteľná vec, ale tá obrovská mediálna moc… Ja som sa snažil komunikovať s novinármi o týchto veciach, ale nedalo sa komunikovať s nimi, napriek tomu, že veľmi intenzívne som komunikoval s novinármi, aby dali priestor aj umierneným ekológom alebo slušným ekológom a slušným ochranárom prírody, ako sme aj my, ako som ja. Takisto sú to aj veľké akademické kapacity, ktoré patria do tohto umierneného krídla, ale to vôbec nepomohlo, pretože tá korupcia jednoznačne vyhrala. Médiá, novinári, jednoznačne len slúžia týmto ekofašistickým organizáciám a oni len od nich dostávajú peniaze.

Navyše ešte, aby toho nebolo málo, tak tá iniciatíva My sme les, ktorá je mediálne a marketingovo najviac viditeľná, je sponzorovaná aj týmito extrémistickými organizáciami, kde naozaj preukázateľne a dokázateľne sme schopní dokázať a preukázať, že len jedno percento z tých dotácií je skutočne použité na ochranu prírody, čo sú naozaj veľmi extrémne príklady a veľmi extrémne veci, ale sme to schopní preukázať a dokázať na veľmi konkrétnych príkladoch. Z takejto korupcie potom sú financovaní títo ľudia, ktorí sú takto viac viditeľní, ktorí lobujú za tieto korupčné organizácie a samozrejme ich záujmom je udržať tento systém, nie ho zrušiť.

Pseudoochrana prírody, vyhlasovanie chránených území a éra Jána Budaja

Pokiaľ by sa strana Progresívne Slovensko dostala k moci spoločne s Demokratmi, tak čo by sa stalo? Samozrejme, obrovské množstvo vyhlasovania chránených území európskeho významu, ale nie preto, aby sa reálne tá príroda chránila, ale je to z toho účelu robené, aby z toho mali tieto extrémistické združenia čo najväčší profit, čo najväčší zisk. Je tam obrovský pocit moci, predovšetkým pre tie ekologické organizácie alebo ekofašistické organizácie ide o to, oni majú predovšetkým taký určitý pocit moci: „My sme to dobyli, my sme to presadili, je to naše územie, my sme mocensky dobyli to územie, je to naše, my z toho budeme čerpať dotácie.“ A pochopiteľne štatisticky ďaleko viacej potom na Slovensku budú ďaleko väčšie dotácie smerovať na tú pseudoochranu prírody, o to viacej bude možné z toho kradnúť, keď na Slovensku sa ďaleko viacej tých chránených území vyhlási ako kdekoľvek inde v zahraničí. Takže je logické, že potom z toho rozpočtu Európskej únie ďaleko viacej bude smerovať na Slovensko, o nič iné ako o peniaze tam nejde.

Navyše tam boli obrovské škandály, že sa vyhlasovali všelijaké pofidérne chránené územia, kde sa daný chránený druh vôbec nenachádzal. Vyhlasovali sa nejaké chránené lúky a nakoniec sa ukázalo, že na tých v úvodzovkách chránených lúkach boli takzvané nepôvodné druhy tráv, to znamená, že to z ekologického hľadiska absolútne nespĺňa kritérium na akékoľvek chránené územie, pokiaľ nejaká lúka obsahuje nepôvodné druhy tráv, ktoré na Slovensku nerastú, to je z čisto odborného hľadiska naprostý nezmysel. Ale ešte keď bol Budaj pri moci, tak len o tieto veci išlo, len čo najväčšie hektáre chránených území vyhlásiť, kde môžu byť rôzne nezmyselné príkazy a zákazy pre všelijakých farmárov, ktorí tie lúky obhospodarujú. Ale to nevadí, že sú tam nejaké nezmyselné príkazy a zákazy, čo zbytočne aj turistov permanentne šikanujú, alebo nejakého farmára, ktorý tam preháňa stádo oviec alebo stádo kráv, to vôbec nevadí, že my ho šikanujeme, že on si tam musí tisíc výnimiek všelijakých vybavovať a turisti tam majú obmedzenia. To vôbec nevadí, hlavná vec, že ekologické združenie má z čoho profitovať korupčne.

Takisto samozrejme ide tam aj o tie peniaze, takže takéto veci by sa diali a nie sú to veci, ktoré by boli veselé. Naozaj sú dosť smutné a zvlášť ja ako umiernený ekológ a slušný stredový ekológ, ktorý nie je žiaden extrémista, sa s veľkou bolesťou na to dívam, že takáto ušľachtilá téma, ako je ochrana prírody, je zneužívaná naprostými darebákmi, naprostými kriminálnikmi, ktorí by naozaj mali v base sedieť za korupciu. Takíto ľudia sa nám slušným ekológom smejú do očí a my ako títo slušní ekológovia a stredoví ekológovia máme veľké konflikty s týmito extrémistickými ekológmi, ktorých spoločným menovateľom je aj obrovská korupcia. Je to naozaj dosť frustrujúce, dosť smutné a dosť bolestivé sa na to dívať, keď vidíte, ako je tá problematika ochrany prírody zneužívaná na korupciu a na extrémizmus.

Kritika odbornej spôsobilosti Tamary Stohlovej v Progresívnom Slovensku

Tiež je veľmi bolestivé sa dívať, ako taká najviditeľnejšia tvár ekológie strany Progresívne Slovensko Tamara Stohlová, ktorá nemá s ekológiou nič vyštudované, sa bude tváriť ako najväčšia odborníčka na Slovensku na tému ekológia, tak toto je teda naozaj úžasné. Navyše Tamara Stohlová je taká hlúpa žena, že nevie napočítať ani koľko je dva plus dva a už pri viacerých takýchto veciach bola nachytaná, ani to už nebudem komentovať.

Sú to naprosto prázdni ľudia, naprosto vygumovaní ľudia. Maximálne, čo by Tamara Stohlová vedela, tak je absolútne totálne zlikvidovať slovenskú prírodu, totálne zlikvidovať celý rezort Ministerstva životného prostredia a obsadiť ho naprostými fašistami, naprostými retardmi, ktorí sa absolútne ničomu nerozumejú, tak toto by asi vedela urobiť, ale nič viac.

Prepojenie primátora Matúša Valla so stranou Progresívne Slovensko

Myslím, že strana Progresívne Slovensko sa už teraz ukázala, ako dokáže vládnuť, a konkrétne v Bratislave. V Bratislave majú svojho človeka, takže hoci formálne Matúš Vallo ako primátor Bratislavy nie je členom strany Progresívne Slovensko, de iure nie je členom strany Progresívne Slovensko, ale de facto je členom strany Progresívne Slovensko Matúš Vallo. Nikto nemôže tieto dva subjekty akokoľvek izolovať, že so sebou nemajú nič spoločné, že za tie obrovské škandály, za tú obrovskú likvidáciu Bratislavy Matúš Vallo… že to vlastne nemá s Progresívnym Slovenskom nič spoločné. Opak je pravda.

Vlastne aj samotnú predvolebnú kampaň pre Matúša Valla financovala strana Progresívne Slovensko, takisto Matúš Vallo sa zúčastnil oficiálne vo volebnej noci práve v ústredí strany Progresívne Slovensko, takže sa vzájomne k sebe priznávajú. Takisto veľké množstvo popredných funkcionárov v meste Bratislava sú priamymi členmi strany Progresívne Slovensko. Nemožno týchto ľudí akýmkoľvek spôsobom izolovať. A čo vlastne Matúš Vallo urobil, tak dokopy nič, akurát zlikvidoval celú Bratislavu.

Kontroverzné dopravné zásahy v Bratislave: Cyklochodník a ihrisko v križovatke

Tento človek je naprosto posadnutý ekologickými témami, maximálne, čo vedel urobiť, je urobiť obrovsky široký cyklochodník na úkor áut v Bratislave. Je to naprosto nepraktické, maximálne každý na to nadáva, nikomu sa to nepáči, ani samotní cyklisti to veľmi nevyužívajú. Sú to naprosto deštruktívne veci, naprosto šialenstvo.

Alebo sa mi zdá, že nejaké detské ihrisko bolo v strede cesty urobené alebo niečo také v Bratislave, potom sa to síce zrušilo neskôr, ale naozaj psychicky zdravého človeka toto nemôže napadnúť. Veď už len z dôvodu bezpečnosti to nie je dobré urobiť, že ako taký kruhový objazd tam bol v Bratislave, takú fotku som videl, a v strede nejaké detské ihrisko alebo niečo také v strede toho kruhového objazdu. O bezpečnosti sa ani netreba baviť, ako to môže byť bezpečné pre deti, takéto niečo. Sú to naprostí šialenci, ľavicoví šialenci. Toto by bolo potom na úrovni celého Slovenska, niečo takéhoto.

Manažérske zlyhania Matúša Valla a marketingová prezentácia úspechov

Jediná silná stránka alebo jediná pozitívna stránka Matúša Valla je to, že keď mal nejaký drobný malinký mikrouspech, tak dokázal úžasný, obrovský marketing okolo celej tejto veci urobiť, obrovský úžasný marketing aj s nejakými malými drobnými mikrouspechmi, čo hocijaký priemerný človek a hocikto iný by ďaleko lepšie vedel urobiť a ďaleko kvalitnejšie, aj nejaký priemerný manažér.

Takisto Matúš Vallo je obklopený len nejakými veľmi radikálnymi, veľmi fašistickými, veľmi silne ľavicovými organizáciami, ktoré tam de facto diktujú aj takéto úžasné múdrosti, ako naprosto bezvýznamný cyklochodník urobiť úplne zbytočne široký, len tam násilím vytláčať autá z mesta, čo ukazuje sa, že nie je až taký dobrý nápad, lebo nikomu sa to nepáči, nepáči sa to ani cyklistom, nepáči sa to ani vodičom áut.

Je to naprosto deštruktívna, zničujúca politika, naprosto dokaličená, doničená Bratislava, naprosto manažérsky neschopný človek. Toto je celý výsledok celého Matúša Valla, toto by bolo potom na úrovni celého Slovenska, naprosto škandalózne vládnutie. Osobne nevidím ani za stranu Progresívne Slovensko nič pozitívne, nič dobré.

Už naozaj máme otestované, čo títo ľavicoví fašisti, ktorí sú priam fašisticky posadnutí nejakými ekologickými témami, čo by dokázali urobiť v mene ekológie, aké nezmysly dokázali urobiť, ako henten cyklochodník alebo detské ihrisko v strede kruhového objazdu, aj takéto nezmysly. Navyše aj pre tých cyklistov je to nebezpečný cyklochodník, nie je ho ani praktické využívať.

Komunálna politika v Bratislave a kritika pôsobenia Matúša Valla

Ja teraz neviem, ako dopadnú voľby, najbližšie komunálne voľby v Bratislave, či sa naozaj tí voliči poučia a prídu k rozumu, alebo naopak si znovu toho Matúša Valla zvolia, to nikto nevieme. To naozaj nikto nevieme, ako to celé dopadne. Ale tak dúfajme, že fakt sa tí voliči už naozaj spamätajú a niekoho iného zvolia.

Možno aspoň takto tesne pred voľbami sa takýmto kontroverziám snaží vyhnúť Matúš Vallo, ale je tam naozaj doslova prehnité všetko korupciou, od hlavy až po uši zadlžené celé mesto a efekt žiaden. Sú to dosť vážne problémy, ale samozrejme médiá všetko poctivo cenzurujú, žiadne aféry. Keby nejaký smerák bol primátor a mal rovnaké prešľapy, tak už by musel aj desaťkrát odstúpiť taký smerák, lebo už by ho médiá úplne zlikvidovali za rovnaké prešľapy, čo sa tam dejú, úplne rozožratá celá Bratislava korupciou. Boli tam pracovné miesta vytvorené pre všelijakých pofidérnych aktivistov, ale nie pre ľudí, ktorí naozaj reálne hodnoty vytvárajú pre to mesto, a tak ďalej by sa dalo hovoriť.

Radikalizácia Progresívneho Slovenska a hrozba vládneho extrémizmu

Naozaj netreba v žiadnom prípade vidieť nejakých spasiteľov za tou stranou Progresívne Slovensko. Keby sa aj médiá napríklad zaoberali viac kritikou rôznych extrémne kontroverzných výrokov na sociálnych sieťach, ktoré prezentuje táto ekofašistická frakcia strany Progresívne Slovensko, tak ja si myslím, že to by im teda fakt minimálne na polovicu klesli preferencie, keby sa naozaj rozobrali všetky tie ich výroky, naprosto extrémistické výroky, naprosto šialené veci, naprosto neodborné veci.

Skutočne nevidím žiaden rozdiel medzi Letzte Generation a Stop Oil a medzi týmito fašistami z tejto politickej strany. To je úplne to isté. Úplne to isté, možno ten extrémizmus sa trošičku v iných farbách ukazuje alebo trošičku iným spôsobom prejavuje, ale ten stupeň toho extrémizmu je rovnaký, naprosto rovnaký.

To si naozaj predstaviť, keby reálne Letzte Generation, čo tam blokujú dopravu, keby sa takýto človek stal reálne ministrom – to sa ani v Nemecku takéto niečo nestane, ale toto na Slovensku reálne hrozí. Či už za stranu Demokrati by to bol Michal Kiča takýmto ministrom, alebo aj za stranu Progresívne Slovensko nejaká hlúpučká dievčinka, ktorá nevie napočítať ani koľko je dva plus dva, je taká hlúpa, tak tá tam bude robiť zo seba ministerku, ktorej hocikto môže veľmi ľahko prejsť cez rozum. To by bola taká ministerka, ktorá sa maximálne bude podľa toho riadiť, celú politiku ministerstva bude riadiť podľa toho, čo bude vidieť, čo sa píše na facebookovej stránke iniciatívy My sme les, týchto ekofašistov, tak toto by bola celá jej politika. Čo by tam oni odkázali, tak to by ona robila, maximálne taká hlúpučká dievčinka.

Mediálny mýtus spasiteľov, domáce násilie a vnútorné čistky v PS

Naozaj netvárme sa, že toto budú nejakí spasitelia, a prosím, neverme na akýchkoľvek spasiteľov. Ani Robert Fico nie je politický spasiteľ, ani Michal Šimečka, ani z jedného, ani z druhého názorového tábora. Hoci médiá to takýmto spôsobom prezentujú, že Michal Šimečka je obrovský spasiteľ, že automaticky, ako on bude premiér, tak zrazu na Slovensku budú všetky problémy vyriešené. To je naprostý naivný názor, naprostý naivný názor, nič sa nezmení k lepšiemu, naozaj nič. Maximálne len k horšiemu.

Takisto boli dosť také nejaké aféry, mediálne sa prevalili, že vraj za posledný čas v dôsledku nejakého domáceho násilia bolo zavraždených viacero žien za posledný čas, že vraj štatisticky nejako veľmi veľa. Hoci my nemáme žiadne oficiálne štatistiky, hovoria to len také radikálnejšie feministické hnutia, skôr sú to ich oficiálne štatistiky týchto feministických hnutí, takže my nevieme, to nie sú veľmi dôveryhodné štatistiky. A keby aj bola pravda, že takéto niečo by sa dialo, tak určite by sa to nespájalo v médiách s politikou, že proste takéto veci politici nemôžu ovplyvniť, ako je domáce násilie. Bohužiaľ, to sú veľmi smutné veci, áno, môžu sa takéto veci diať, ako je domáce násilie, ale nemalo by sa to hneď prepájať s politikou, že automaticky politik je za to zodpovedný. Keby strana Progresívne Slovensko bola pri moci a keby aj desaťkrát toľko bolo násilia na ženách viac, ako bolo za strany Smer, tak by médiá mlčali všetky a ani by nepípli. Ale ľudia sú naozaj nekonečne hlúpa masa, ľudia si neuvedomujú, ako sú manipulovaní médiami, ako ich tí novinárski darebáci ohlupujú, oblbujú a zbytočne rozdeľujú a vyvolávajú obrovské vášne.

Poznám aj viacerých veľmi vášnivých voličov opozície medzi mojimi známymi a veľmi ťažko je im vysvetliť, že ono to nie je také, že keď sa strana Progresívne Slovensko dostane k moci, že automaticky toto budú nejakí spasitelia. V žiadnom prípade nie. Lebo keby aj tá strana Progresívne Slovensko mala presadiť to posledné, čo je pozitívne, čo tam u nich je, nejaké liberálne témy, ako sú registrované partnerstvá, za ktoré ja jednoznačne som, tak zase im to všetko zablokuje konzervatívny Igor Matovič a konzervatívne KDH a znovu sa vlastne nič, ani z týchto pozitívnych vecí, nepodarí, bohužiaľ, presadiť.

Takisto netreba zabúdať ani na veľké škandály strany Progresívne Slovensko, kedy sa vlastne vyhádzali všetky umiernené feministky, ale stále feministky, ale to radikálne feministické krídlo v tej strane Progresívne Slovensko vyhralo a naprosto pošahané, nepríčetné feministky zostali v tej politickej strane a všetky slušné, umiernené feministky boli vyhadzované. To isté bolo, bolo tam aj nejaké umiernené ekologické krídlo v tej strane Progresívne Slovensko, podobne ako som ja z tejto kategórie a skupiny, boli tam aj takí slušní, umiernení ekológovia a naopak, samozrejme medzi nami umiernenými a radikálnymi sú veľké konflikty, tak samozrejme znovu vyhralo to radikálne krídlo. Vyhádzali tam všetkých umiernených ľudí, ktorí mali nejaké kritické ohlasy, že už to naozaj trošku preháňate s tým extrémizmom a s tými dezinformáciami. No a samozrejme, toto je strana Progresívne Slovensko, úžasná alternatíva voči tým, ktorí teraz sú pri moci.

Porovnanie Progresívneho Slovenska a Hnutia Republika

Ja naozaj nevidím absolútne žiaden rozdiel medzi stranou Republika a medzi stranou Progresívne Slovensko, obidvaja sú naprostí deštruktori Slovenska. A to sú len také umelé politické farby, že kto sa pridá na hentakú farbu, onakú farbu. Všetko je extrémizmus, všetko je to isté. Ja medzi tým nevidím žiaden rozdiel. Kto je extrémista, tak v mojich očiach je naprosto nula. Absolútna nula sú pre mňa, strana Progresívne Slovensko absolútna nula, strana Republika… jedno väčšie zlo ako druhé zlo. Samozrejme, možno o trošku menšie zlo od tej Republiky je tá strana Progresívne Slovensko, ale takisto to nie je žiadna sláva.

Odborný profil Filipa Kuffu, minister Tomáš Taraba a manažment šeliem

Hypoteticky, keby sa do budúcna mohol stať ministrom Filip Kuffa… Kto je to Filip Kuffa, aký má profil? V prvom rade by to bol prvýkrát v dejinách naozaj reálny odborník v oblasti ekológie, ktorý má o tom naozaj reálne vzdelanie. Lesnícke vzdelanie, to máte takých 90 alebo 80 % čisto ekológia. Takže naozaj to je človek, ktorý vlastne zastáva to umiernené krídlo v oblasti ekológie. Takisto aj ja patrím medzi tých umiernených ekológov, len samozrejme medzi nami umiernenými a radikálnymi ekológmi sú veľmi veľké konflikty.

A samozrejme, tá mediálna mašinéria a takisto iniciatíva My sme les a podobní títo aktivisti o ňom hovoria, že to je naprostý deštruktor prírody, ktorý je úplne proti prírode, úplne chce zničiť národné parky a podobné nezmysly, čo je pravý opak. To je presne ten istý efekt, o čom sme vlastne hovorili, že podobne ako je to u tých proruských ľudí, ktorí veria proruskej propagande, tak je to aj u tých radikálnych ekológov úplne to isté. Úplne majú zamenené, čo je to ničenie prírody a čo je to ochrana prírody. Oni to nevedia v týchto veciach rozlišovať.

Samozrejme, v čom je naozaj reálne nebezpečný človek ten Filip Kuffa a v čom je naozaj naprostý fašista a extrémista, tak to sú kultúrne vojny v tejto oblasti, tam by sme si asi ani pol slova nevedeli odkomunikovať. V tejto veci skutočne je nebezpečný, o tom nemusíme diskutovať. Ale určite, čo sa týka odbornosti, tak takého ministra sme nikdy v dejinách nemali.

Takisto, ako by sme vlastne zhodnotili činnosť ministra Tarabu, tak to bol prvýkrát v dejinách minister, ktorý mal štátneho tajomníka aj nejakého reálneho odborníka, skutočne vzdelaného odborníka, ktorý má dve vysoké školy v oblasti ekológie – lesníctvo a zoológia –, čo sú naozaj veci, ktoré sa teraz riešia: premnožené šelmy, premnožené medvede a podobne. Na tieto veci treba naozaj nejakých odborníkov. Veľká škoda, že potom došlo k nejakým konfliktom medzi Filipom Kuffom a Tarabom, že už tá spolupráca potom nefungovala, čo je veľká škoda samozrejme, čo je veľmi zlé.

Mediálna pseudokauza prečerpávacej elektrárne Málinec

Samozrejme, že toto ekofašistické krídlo ani s tým Tarabom nebolo spokojné a obrovské množstvo dezinformácií sa o ňom šírilo. Je veľmi ťažko aj nejako vyvracať takéto informácie, lebo každý vám povie: „Však ja verím médiám, keď to médiá povedali, tak to musí byť pravda.“ Už nikto sa nad tým nezamyslí a niekedy aj ja, aj niektorým ľuďom, veľmi ťažko vysvetľujem, že však ja mám informácie z prvej ruky, ako médiá dostávajú od toho ekofašistického krídla jednoducho peniaze a sú podplácané aj tie médiá, aby takúto kampaň šírili.

Vlastne vidíme, že taká ikonická kauza alebo taká pseudokauza, ktorá bola médiami vytvorená, bola tá prečerpávacia elektráreň Málinec, kedy sa tie médiá otočili proti tomu Tarabovi hneď z dvoch dôvodov:

Po prvé to, že to ekofašistické krídlo považuje za nedostatočne ekologické budovanie tej elektrárne. Oni sú až takí posadnutí tou témou ochrany prírody, že to je podľa nich tak veľký zásah do prírody, budovanie prečerpávacej elektrárne, že tá prečerpávacia elektráreň tam nesmie existovať, nesmie tam byť. Proste prečerpávacia elektráreň je ničenie prírody, tak my to jednoducho nechceme. Toto hovorí to úplne najradikálnejšie a najextrémnejšie krídlo v oblasti ekológie a toto hovoria presne médiá, ktoré sú doslova prešpikované týmto extrémizmom. Umiernenú ekológiu nenájdete v médiách vôbec, ale týchto extrémistov, ktorí toto kampaňovanie podporujú, tak tých je veľmi veľa.

Až na to, že všetci odborníci v oblasti energií vám povedia, že jednoducho je to naozaj perfektný nápad, perfektná, úžasná vec vybudovať tú prečerpávaciu elektráreň. Ale médiá budú rozprávať len s tými dvadsiatimi rodinami, ktorých sa možno týkajú tie pozemky. Samozrejme pre tých ľudí je to bolestivé, pre nich je to nepríjemné, títo ľudia nikdy nemôžu byť spokojní a nikdy nebudú spokojní, jednoducho tí ľudia, ktorým sa tieto pozemky zoberú. Samozrejme, bude tam nejaká finančná kompenzácia, ale je pravda, že možno ten človek, ktorý tam celý život niečo budoval, tak žiadna finančná kompenzácia mu možno nevynahradí tú jeho celoživotnú snahu, budovanie nejakého hospodárstva tam.

To je nepríjemná vec, ale médiá to naozaj absolútne zneužívajú, že robia rozhovory len s týmito ľuďmi, ale už nenájdete žiadneho odborníka, ktorý reálne je odborník na energiu, že či naozaj potrebujeme prečerpávaciu elektráreň, alebo nie. To už nikoho nezaujíma. Takíto ľudia už vôbec nemajú žiaden priestor v médiách, hoci v týchto energetických spoločnostiach na to je veľmi jasný názor.

Manažérske schopnosti Tomáša Tarabu a komunikačné limity Filipa Kuffu

Takisto treba otvorene priznať tomu Tarabovi, že je jeden z najschopnejších ministrov vôbec aj v dejinách Slovenskej republiky, čo sa týka manažérskych vecí. Naozaj treba uznať, že po manažérskej stránke tento minister bol dobrým manažérom. Nedá sa povedať, že všetko by klapalo ako švajčiarske hodinky aj na jeho rezorte, ale určite z pohľadu ostatných ministrov, ktorí tam kedy-kde v dejinách boli, jednoznačne je špička. A možno keby ešte nemali tie konflikty s tým Filipom Kuffom, tak naozaj by boli veľmi dobre zohraná dvojica. Kým minister bol šikovný manažér, tak Filip Kuffa bol zase šikovný odborník.

Takisto už teraz s celkom s istotou vieme povedať, že Filip Kuffa, keď pod neho patrila tá ochrana prírody, nikdy nebol človek, ktorý by mal nejaké dobré manažérske schopnosti. Tie manažérske schopnosti neboli jeho silná stránka, takisto ani komunikačné schopnosti nemá nejaké silné. Skutočne, keby aj on bol, či už ministrom, alebo už aj doteraz ako štátnym tajomníkom, tak tá komunikácia a nejaký politický marketing bola vždycky jeho veľmi slabá stránka na rozdiel od Tarabu. Nikdy nevedel, aj keď nejaké dobré rozhodnutie urobil v oblasti tej ekológie, nejako tak dobre politicky to predať. Určite nevedel taký dobrý marketing robiť ako nejaký Matovič alebo nejaký Alojz Hlina, ktorý to tak polopate vysvetlí. On len polopate dokáže komunikovať, ten Hlina, hoci sú to všelijaké klamstvá, ale už samozrejme toho Hlinu ani samotné médiá neberú vážne. V minulosti všetky informácie, čo Hlina povedal, tak všetko médiá kopírovali, no už aj novinárov to prestalo baviť, lebo všetko sú to dezinformácie, samozrejme. Už ani novinári ho neberú vážne, takže netreba tohto človeka vôbec ani sledovať, to je úplný hulvát.

Dôležitosť politického marketingu v súboji s ekologickým extrémizmom

Filip Kuffa nemá tieto komunikačné schopnosti. Vy naozaj musíte ako minister alebo štátny tajomník mať veľmi dobré komunikačné zručnosti, naozaj nejako čierne na bielom to vysvetliť a naozaj polopate vysvetliť, prečo sa tento ekofašista mýli a prečo nemá pravdu a prečo naozaj konsenzuálne stanovisko nás ako umiernených ekológov a umiernených ochranárov je správne v oblasti ekológie, prečo nie je ten extrémizmus dobrou a správnou cestou. Treba to naozaj nejako čierne na bielom takto vysvetliť, jednoducho polopate, jasne porovnať toto stanovisko tých ekofašistov a nejakých stredových, umiernených ekológov. A toto tu chýba.

Tieto komunikačné schopnosti nie sú jeho silná stránka, takže keby aj bol ministrom – čo vôbec nevieme, možno sa tá vláda ešte skôr rozpadne, ako on bude ministrom –, tak tá komunikácia určite nebude jeho silná stránka. Keď aj nejaké dobré veci bude robiť na tom ministerstve, nebude schopný to nejako odkomunikovať, pretože už teraz sa mal možnosť ukázať. Jednoducho politický marketing nula bodov, naozaj nič. Bohužiaľ, vy musíte mať aj ten marketing naozaj dobrý, lebo tí ekofašisti majú tisíckrát lepší marketing ako nejaký potenciálny budúci minister.

Ako som už spomínal, je veľmi zložité vlastne tie dezinformácie v tej oblasti ekológie vyvracať, lebo tie dezinformácie sa tvoria ďaleko jednoduchšie. Na dezinformácie môžete veľmi jednoduchý slogan vytvoriť, ale naopak je veľmi ťažké použiť naozaj vysoko odbornú problematiku na nejakú polhodinovú prednášku a dať túto odbornú problematiku do nejakej jednoduchej ilustrácie, do nejakého jednoduchého obrázka plus okomentovať to nejakými piatimi vetami. To už je ďaleko zložitejšie, ďaleko ťažšie.

Úradnícka vláda, minister Milan Chrenko a kauza chránených území

Keď to tak porovnáme, napríklad minister Chrenko, ktorý bol úradnícky minister prezidentky Čaputovej, tak to bolo naprosté šialenstvo, čo sa aj vtedy tam dialo. Za každú cenu chceli čo najviac vyhlásiť tých chránených území európskeho významu, kde vôbec nešlo o ochranu prírody, išlo naozaj len o obyčajnú korupciu, aby bolo čo rozkrádať z eurofondov na tie chránené územia.

Robilo sa to takým spôsobom, že najprv sa tie chránené územia vyhlásili a až potom vlastne sa k tomu dodatočne dopĺňal program starostlivosti o to chránené územie. Až potom bolo jasné, čo tam je dovolené a čo tam je zakázané na tom chránenom území robiť. Metaforicky to môžeme prirovnať k tomu, akoby niekto chcel stavať dom a nemal ani základy. To znamená, že bez základov by ste stavali dom, to je niečo podobné, naprosto niečo absurdné. To sa musí robiť presne opačne.

No ale tam už úplne magori… V zásade celý tento program, celú túto vec tam riadila Katarína Butkovská. To bola podriadená ministra Chrenka, naprosto bláznivá ženská, postihnutá. To je úplne to isté, ako keby ste urobili riaditeľku sekcie pre ochranu prírody na ministerstve z rovnakého magora, ako je nejaký predseda Letzte Generation alebo Stop Oil. Proste úplne totálneho magora, tak toto bola tá pani Butkovská a takto sa robila tá politika vtedy. A médiá to samozrejme podporovali, ako úžasne podporujeme prírodu. Vôbec tam nešlo o ochranu prírody, ale jednoducho naozaj o úžasný biznis pre ekofašistické organizácie, ktoré len prahli po moci a po peniazoch.

Ambície Progresívneho Slovenska a personálne nominácie na MŽP

Rovnako chaoticky riadené ministerstvo bude, ak bude Michal Kiča nejakým ministrom, alebo bude Tamara Stohlová ministerkou. Pravdepodobne majú tú ambíciu, aby bola ministerka Tamara Stohlová, lebo strana Progresívne Slovensko je šialene silne feministická organizácia, to znamená, že osobne si myslím, že najskôr asi ju by tam dali za ministerku, keď už by niekoho dali. Ešte aj Michal Wiezik by určite mal ambíciu byť ministrom, ale asi tie feministické prúdy by tam v tom mocenskom boji vyhrali.

Naozaj takáto dievčinka, ktorá ani nevie napočítať, koľko je dva plus dva, by sa tam riadila len podľa toho, čo by čítala na Facebooku, na facebookovej stránke My sme les. Takáto úžasná intelektuálka s úžasnými schopnosťami by riadila ministerstvo, takže bez komentára.

Osobne vnímam – to je úplne jedno, či koalíciu alebo opozíciu –, obidva tieto politické prúdy vnímam ako ničiteľov Slovenska. Kým táto súčasná vládna koalícia aspoň niečo dobré presadila, aspoň niečo pozitívne sa dá nájsť, keby bola súčasná opozícia pri moci, obávam sa, že ani jedna pozitívna vec by sa im dokopy nepodarila presadiť reálne v tej politike a bol by to úplný chaos.

Úročenie štátnych dlhopisov, vplyv bánk a mediálny naratív

Jediná výhoda, pokiaľ by bola súčasná opozícia pri moci, je to, že by Slovensko malo podstatne nižšie úroky na štátnych dlhopisoch, čo je tiež v určitej miere pozitívum, dá sa tam aj niečo pozitívne nájsť. Väčšinu dlhopisov na Slovensku kupujú slovenské banky a málokto si to uvedomuje, no tie banky úplne inak fungujú, ako si my, bežní radoví ľudia, dokážeme predstaviť.

Banka má v právomoci si natlačiť peňazí, koľko potrebuje, a za tieto natlačené peniaze následne kupuje dlhopisy a oni si tam môžu určiť úrok, aký len chcú dať. Tí manažéri sú tiež len ľudia, ktorí čítajú naše bežné slovenské médiá, tak čisto z nejakých politických dôvodov dajú nižší úrok. Pokiaľ by sa naša opozícia dostala k moci a nejaký ten manažér tam bude čítať Denník N, tak automaticky pre slovenský štát dá nejaké nižšie úroky na tých dlhopisoch, čo je mimochodom veľmi dôležitá vec, to nie je nejaká zanedbateľná vec. Potom ten štát nemusí tak silne šetriť. Tým, že máte nižšie úroky na dlhopisoch, nemusíte tak agresívne šetriť a tým pádom môžete trošku viacej rozhadzovať a môžete robiť viacej nejakú populistickú politiku.

Takže to sú dosť dobré veci, ktoré by určite pomohli tým politikom, ale to je tak asi maximálne všetko, jediné pozitívum. Len z čisto politického hľadiska môžu byť nižšie úroky. Je to naozaj silne politická a subjektívna vec, ako nejaká banka vyhodnotí ekonomickú kondíciu štátu. Pokiaľ nejaký manažér bude vidieť v médiách len samé pozitívne správy o ekonomike Slovenska, tak na základe nejakej mediálnej atmosféry, či sa ekonomike darí alebo nedarí, môže usúdiť: „Však slovenskej ekonomike sa trošku lepšie darí, tak ja môžem dať trošku nižší úrok.“ To sa tak bežne robí.

V žiadnom prípade to nefunguje tak, že by banky vaše vložené peniaze na bankových účtoch poslali do štátnych dlhopisov, tak to nefunguje. To sú osobitné peniaze, veľmi jasne oddelené. Hovorím to veľmi laickým a polopatistickým spôsobom, lebo na to existuje veľmi zložitá terminológia, ale jednoducho najprv sa elektronicky takzvane natlačia tie eurá – a banka má právomoc si natlačiť neobmedzené množstvo, koľko len chce, ako je zákonom definované –, a následne sa za ne kúpia tie štátne dlhopisy. Pre banku je to naozaj naprostý zlatý grál, to je najziskovejší a najluxusnejší biznis kúpiť štátne dlhopisy a zúrokovať úžasné zisky, a to naprosto bezrizikovým spôsobom.

Hulvátstvo v slovenskej politike: Ľuboš Blaha, Michal Bartek a Zuzana Mesterová

Ďalej by som sa vyjadril o hulvátstve v politike. Toho hulvátstva máme v politike extrémne veľa a ja osobne vidím všetkých týchto politikov, ktorí sú hulváti, na úplne jednej a tej istej rovine a vôbec nevidím medzi tým žiadne rozdiely. Ľuboš Blaha, Alojz Hlina – obidvaja úplne rovnakí hulváti. Michal Bartek je možno trošku umiernenejší v porovnaní s týmito hulvátmi, ale stále dosť veľký hulvát. Myslím si, že Michal Bartek má trošku nižšiu inteligenciu, možno si ani to svoje hulvátstvo neuvedomuje, že je to zlé a škodlivé, ale napriek tomu ho predseda strany posiela do všelijakých diskusií.

Ďalej máme aj ženského Ľuboša Blahu v ženských farbách, a to je za stranu Progresívne Slovensko Zuzana Mesterová. To je niečo naozaj strašné. Keby som ja bol marketér strany Progresívne Slovensko a keby som mal tejto politickej strane chcieť naozaj dobre a naozaj dobre radiť, tak by som okamžite radil: „Vykopnite túto Mesterovú na Mesiac,“ skutočne vyhodiť zo strany. To je proste úplný extrém, to je také agresívne štekanie a štekanie a štekanie, naprosto nenávistným spôsobom tá ženská vystupuje, to je niečo hrozné. Ja neviem, či sú tí voliči už takí extrémni a v takomto morálnom úpadku, a či celé obyvateľstvo na Slovensku je v takomto úpadku, že naozaj tých voličov priťahuje takýto agresívny spôsob komunikácie a agresívny spôsob rétoriky, alebo ako to mám interpretovať.

Diskusia Zuzany Mesterovej s Milanom Uhríkom a mediálne zostrihy PS

Videl som aj diskusiu medzi Zuzanou Mesterovou a Milanom Uhríkom, čo je zase zástupca za krajne pravicové Hnutie Republika. Na oficiálnej facebookovej stránke Progresívne Slovensko som videl taký zostrih z tej diskusie, a to bolo niečo katastrofálne. Samotná strana Progresívne Slovensko chcela vykresliť svoju vlastnú političku v čo najlepšom svetle, no Uhrík tam bol vykreslený ďaleko pozitívnejšie, lebo Mesterová tam iba hulákala krčmovým spôsobom a rozkrikovala sa.

Hovorím, tam nevidím žiaden rozdiel medzi Ľubošom Blahom a nejakou Zuzanou Mesterovou. To naozaj nie je žiadna diskusia, to sú len osobné útoky, urážky a podobné veci. V tomto zostrihu pôsobil Uhrík dokonca ďaleko pokojnejšie, a to hovorím, že to bola oficiálna facebooková stránka Progresívneho Slovenska.

Potom tam už bol taký druhý zostrih, kde už bol Uhrík zobrazený v podstatne horšom svetle. Tam predovšetkým vôbec neukázali diskusiu Mesterovej, ale len Uhríka. Ten druhý zostrih už bol dobrý, to už musím pochváliť, že z pohľadu marketingu v ňom Uhrík naozaj veľmi zle vyznel. Už ale neukázali, ako na neho v tom zostrihu bliakala Mesterová, to už úplne vystrihli, lebo to by poškodilo menu celej strany Progresívne Slovensko. Mesterová tam už vôbec nebola, zostrihaný bol len Uhrík. Z pohľadu marketingu v prospech strany Progresívne Slovensko to bolo ďaleko lepšie.

Keď si už ani marketéri strany Progresívne Slovensko nevedia poradiť s Mesterovou, že ani jej slová nevedia tak zostrihať, aby nevyznela ako totálna hulvátka, tak to už je naozaj čo povedať. To je na vážne zamyslenie, či naozaj… Keby som bol ja predseda strany, tak by som urobil všetko preto, aby som sa takéhoto naprostého odpadu slovenskej politiky zbavil. To do politiky naozaj nepatrí, je to úplne rovnaký odpad ako nejaký Ľuboš Blaha, takéto extrémy tam nepatria.

Kritika rétoriky Progresívneho Slovenska a porovnanie káuz so Smerom

Je to len o tom vrieskať, kričať a urážať. Veľmi často neustále opakuje, že všetkých smerákov treba pozatvárať do basy a všetko možné. Smeráci už boli neviem koľko dookola pri moci a strana Progresívne Slovensko ešte ani nebola pri moci, a koľko už má korupčných afér! Koľko má medializovaných afér a ešte ďaleko viacej kostlivcov v skrini, ktorí ešte vôbec neboli medializovaní.

Čo sa týka korupčnej úrovne strany Progresívne Slovensko a strany Smer, to sa ani nedá porovnávať, tam je to násobne väčšie. Ani strana Smer v čase, keď ešte nebola v politike, nemala žiadne vážne korupčné aféry. Tu už teraz vidíme alebo vieme o niekoľkých desiatkach afér, ktoré už boli medializované, prípadne ja viem o niektorých, ktoré ešte neboli medializované, a predsa existujú a sú naozaj reálne. O čom sa tu bavíme, aká je toto lepšia alternatíva k súčasnej koalícii? Čo je toto za alternatívu? To je na zamyslenie.

Politické pôsobenie Alojza Hlinu a strata mediálneho záujmu

Takisto aj Alojz Hlina. Naozaj sa čudujem a neviem, či tento človek tej politickej strane skôr škodí, alebo jej pomáha. Pokiaľ by mal Alojz Hlina pomáhať politickej strane tou svojou agresivitou, tak potom s Pánom Bohom. Pokiaľ voliči naozaj reálne chcú len samé rozbroje, konflikty, hulvátstvo, hovadiny a hoaxy, tak potom s Pánom Bohom.

Médiá sú strašne silne naladené proti Smeru, ale už ani Hlinu nechcú citovať. Však to, čo tam píše, sú samé dezinformácie, je to úplne psychicky narušený človek a už ani médiá ho neberú vážne. Keď už novinári naozaj neberú vážne Hlinu, tak to už je naozaj čo povedať.

Pozadie fungovania Nadácie Zastavme korupciu a skúsenosť s Xéniou Makarovou

Ďalej by som sa vyjadril k Nadácii Zastavme korupciu, lebo táto inštitúcia má obrovskú moc. Veľmi intenzívne spolupracujú s veľkou časťou slovenského mediálneho trhu a majú v médiách obrovský priestor. Stojí za to sa k nej vyjadriť, lebo pre svoj obrovský mediálny výtlak má možno ešte väčšiu moc ako politická strana, ktorá je aktuálne pri moci. Už nebudem opakovať niektoré veci, ktoré som o tejto mimovládnej organizácii hovoril, ale doplním ďalšiu skúsenosť.

V minulosti so mnou z tejto nadácie komunikovali. Poslal som im veľmi silné dôkazy o naprosto šialenej korupcii, obrovské množstvo materiálov, asi 100 strán materiálov o tom, ako sa kradlo za Budaja a ako mimovládne organizácie rozkrádajú eurofondy. Tých 100 strán materiálov nebolo v štýle, že jedna pani povedala, všetko bolo krásne zdokumentované a pekne doplnené všelijakými prílohami.

Jedna zamestnankyňa, pani Makarová, mi odpovedala, že sa tým jednoducho zaoberať nebudú. Keď som sa jej pýtal na dôvod, neodpovedala a nepovedala vôbec žiaden dôvod, prečo sa tým nebudú zaoberať. Úplne jasne som si na nich vytvoril názor, že celá táto nadácia je obyčajná politická marketingová agentúra, a nie žiadna protikorupčná agentúra. Veľmi rýchlo som to pochopil.

Netransparentnosť financovania mimovládok a selektívny protikorupčný boj

Zisťoval som si o nich viac, akým spôsobom fungujú a z čoho sú financovaní. Sú prevažne financovaní z domácich firemných zdrojov, nejaké firmy ich podporujú cez rôzne nadácie. Veľmi zvláštne je, že väčšina peňazí ide na akési podivné vzdelávanie, vôbec nie na boj proti korupcii, ale na vzdelávacie programy pre mladých ľudí týkajúce sa osvety boja proti korupcii.

Jeden protikorupčný aktivista mi posielal kópiu e-mailu, ktorú dostal ako odpoveď od Nadácie Zastavme korupciu. Tento človek vytiahol korupčnú aféru na stranu Smer, s čím nemám absolútne žiaden problém. Ja som rovnaký bojovník proti strane Progresívne Slovensko ako proti Smeru, nevidím v tom žiaden rozdiel. On vytiahol aféru na stranu Smer a z nadácie mu odpísali: „Prepáčte, my ako zamestnanci Nadácie Zastavme korupciu nemáme kapacitu sa touto témou venovať, pretože na investigatíve pracujeme len dvaja ľudia.“

To je dosť bizarné, keďže sa uvádza, že Nadácia Zastavme korupciu má 19 zamestnancov, a z týchto 19 zamestnancov sa korupciou zaoberajú len dvaja, aj tí nestíhajú. Vôbec to nie je nadácia proti korupcii, je to skôr politická agentúra. Čo tam robila väčšina z tých zvyšných 17 ľudí, to nikto nevie. Tento človek mi poslal kópiu e-mailu o tom, ako funguje Nadácia Zastavme korupciu. Je to naprostý škandál a podvod na ľuďoch. Keď nie sú protikorupčná agentúra a protikorupční aktivisti, tak čo vlastne sú? Na to by som sa verejne pýtal.

Peniaze idú na všelijaké pofidérne vzdelávacie programy, ktoré nikto nikdy nevidel, je to absolútne netransparentné a nikto nevie, kde, koho a ako vzdelávajú a na čo tie peniaze reálne idú. Možnože sa pod zámienkou vzdelávania mladých ľudí chystajú kádre na nástup do strany Progresívne Slovensko, to by som si skôr vedel predstaviť. Celá Nadácia Zastavme korupciu je obyčajný podvod a je mi veľmi ľúto, že nemáme na Slovensku žiadnu skutočne slobodnú a reálne fungujúcu protikorupčnú organizáciu. Nemáme ani jednu jedinú.

Činnosť Nadácie Zastavme korupciu predstavuje obyčajný politický aktivizmus namierený len na konkrétne politické strany, ktoré nemajú radi. Vôbec sa nezaoberajú tým, že strana Progresívne Slovensko sa ešte ani nedostala k moci a už má tak obrovsky dlhý zoznam korupčných afér, že to ani nestačíme počítať. S kritikou na adresu strany Progresívne Slovensko ani nepípli.

Martin Dubéci, Juraj Smatana a blokovanie výstavby diaľnic

Politické diskusie nesledujem, ale sem-tam si pozriem nejaký kratučký zostrih. Martin Dubéci ako poslanec za stranu Progresívne Slovensko diskutoval s nejakým koaličným politikom. Je to podobný typ ako Michal Bartek, má úplne agresívny typ komunikácie. Možno nie je až taký zlý ako Ľuboš Blaha, ale u celého Martina Dubéciho ide skôr o agresívnu komunikáciu než o serióznu argumentáciu. Stále je to však menšie zlo ako Zuzana Mesterová, ktorá pôsobí, akoby bola posadnutá diablom.

Dubéci argumentoval tým, že: „Vy ako smeráci ste ani diaľnice nevystavali, ste veľmi neúspešní a zlí politici.“ Problém je v tom, že keby bola pri moci strana Progresívne Slovensko, tak by sa už tým dupľom nevystavali žiadne diaľnice. Keď chcete stavať diaľnice, potrebujete na to posudok a povolenie od ekológov z rezortu životného prostredia. Ekológovia a aktivisti blízki strane Progresívne Slovensko sú takí extrémni, že doslova zahltia úrady sťažnosťami, len čo chce štát kdekoľvek vybudovať diaľnicu, lebo podľa nich ide o nebezpečný zásah do prírody.

Týmto bol známy Budajov štátny tajomník Juraj Smatana. Verejne sa chválil tým, že jeho aktivizmus spôsobil, že sa niekde nevybudoval obchvat alebo časť diaľnice cez región. Bol na seba veľmi pyšný, že ako ekologický aktivista zabránil výstavbe. Presne takýmito ekofašistami, ako je Tamara Stohlová a podobný odpad, je obklopená strana Progresívne Slovensko. Tento naprostý odpad nemá v politike čo hľadať, sú to blázni patriaci na psychiatriu. A toto má byť tá lepšia alternatíva k súčasnej vládnej koalícii! Pokiaľ bude strana Progresívne Slovensko pri moci, môžete všetci vedieť, čo od nich očakávať.

Posudzovanie vplyvov EIA, železničné trate a vplyv envirorezortu na infraštruktúru

Pokiaľ chcete modernizovať vlakové trate, takisto potrebujete povolenia od Ministerstva životného prostredia, procesy EIA a rôzne ekologické povolenia. A teraz si predstavte, že by tam pri moci boli nejakí šialení radikáli. Dialo sa to už vtedy, keď bol pri moci Fico a ministrom bol Sólymos. Už vtedy boli blokované projekty a výstavba diaľnic, pretože ekofašistické organizácie mali na Ministerstve životného prostredia obrovskú moc. Smer nevybudoval diaľnice kvôli tomu, že ekológovia mali už vtedy veľkú moc, a hoci bol Smer pri moci, s tými ekológmi si nevedel poradiť.

Keď bude pri moci strana Progresívne Slovensko, nastane s týmito ekofašistami niekoľkonásobne väčší problém. Teraz, keď bol pri moci minister Taraba, urobil aspoň nejaké opatrenia a dosť výrazne oslabil moc rôznym ekofašistickým organizáciám, aby sa neaktivizovali pri väčších štátnych projektoch. Minister Taraba to nemal z vlastnej hlavy, ale predovšetkým od svojho štátneho tajomníka Filipa Kuffu, ktorý už má nos na týchto radikálov v oblasti ekológie.

Limity Michala Šimečku pri riadení radikálneho krídla v PS

Je tragikomické, že viacerí politici – možno to bol aj Michal Šimečka, nesledujem zo strany Progresívne Slovensko úplne všetko –, opakovane vyhlasujú: „Vy smeráci ste nikdy nevybudovali diaľnicu z Bratislavy do Košíc.“ Je to pravda, aj ja tvrdím, že je to pravda. Lenže ekofašistické krídlo v strane Progresívne Slovensko je natoľko extrémne silné, že by si s ním neporadil ani Michal Šimečka.

Šimečka to pred voľbami alebo v pozícii mimo moci môže kritizovať, ale keby bol reálne pri moci, s tamojšími radikálmi si neporadí. Ak nechce rozpad strany a chce si týchto fašistov udržať v rámci jednotnej politickej strany bez toho, aby ich povyhadzoval, neostáva mu nič iné, len ich rešpektovať.

Kauza nehnuteľnosti Zuzany Mesterovej pod Slavínom a otázniky okolo financovania

Teraz sa nám vynorila ďalšia veľmi vážna korupčná aféra zo strany Progresívne Slovensko, a táto korupčná aféra bola to, že Zuzana Mesterová má alebo je vlastníčkou veľmi luxusnej vily pri Slavíne a nevie vysvetliť, skadiaľ má na to peniaze. Túto aféru vlastne vytiahol jeden koaličný politik. Osobne som si pomyslel, aby som bol objektívny a aby som ani ja nebol nejako zavádzaný tým, čo hovoria koaliční politici, tak som si pozrel, či aj ona na svojom facebookovom profile bude na túto kauzu reagovať, či sa nejako obháji, či predsa len ukáže, skadiaľ na to tie peniaze zobrala, alebo či to náhodou nie je úplný hoax, že ani dokonca nie je samotnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti.

Je to veľká záhada, nikto nevie, skadiaľ na to peniaze má. Ja neviem, možnože jej manžel by mohol byť teoreticky nejaký šikovný, úspešný podnikateľ, ale nevysvetlila to, naozaj objektívne to nevysvetlila. Ono je to také, ako aj tie médiá vodu kážu a víno pijú. Keď nejaký smerák proste má nejaké luxusné bývanie, tak vtedy sa na to upozorní a aj novinári a médiá sa pýtajú, skadiaľ na to ten politik peniaze má. No a keď to má pani Mesterová, ktorá ešte ani pri moci nebola a nikto nevie, skadiaľ na to tie peniaze mala… Údajne nejakých 400 000 eur by minimálne mal stáť ten kaštieľ, a fakt nikto nevie, skadiaľ toľko tých peňazí má. Hádam by to ešte aj väčšiu hodnotu mohlo mať ako 400 000 eur, to sa mi zdá aj málo na taký kaštieľ, asi to bude dokonca ešte aj viacej.

Mediálne mlčanie a podozrenia okolo majetku v lukratívnej štvrti

V takej luxusnej a lukratívnej štvrti, ako je Slavín, a ešte kaštieľ, tak to je vážny problém. Ja nemôžem na sto percent povedať, či ten koaličný politik nejako nezavádzal alebo či mal naozaj pravdu, ja netvrdím a naozaj neviem. Ale minimálne to pôsobí na mňa veľmi podozrivo, keď ona ani len na to nezareagovala, že je to nejaká dezinformácia, aby som si tie informácie mohol nejako porovnať. Už to samo osebe, že takto podivne mlčala Zuzana Mesterová, asi o niečom hovorí a asi to bude pravda. Však inak by si ešte mohla na tom úžasnú kampaň urobiť: „Tí smeráci do mňa útočia a ja som ako mučeníčka prenasledovaná, a ja ešte na tom krásne politické body získam. Ja som prenasledovaná, tak preto ma voľte, preto som ja úžasná politička.“ Nič takéhoto sme nevideli.

Tak asi s najväčšou pravdepodobnosťou to bude pravda, že proste má nejaké veľmi luxusné bývanie pani Mesterová a nikto nevie, prečo. Nikto nevie, skadiaľ na to zobrala peniaze. Je to naozaj veľmi podozrivé. Celá tá strana Progresívne Slovensko je fakt… to je ešte len slabý odvar kávy. Strana Progresívne Slovensko je naozaj slabý odvar kávy, čo sa týka korupcie v porovnaní so stranou Smer.

Dvojaký meter médií: Autonehoda Pavla Gašpara verzus dotácie Marty Šimečkovej

Niekedy to aj médiá trošku nafukujú, tie rôzne korupčné aféry, a dokážu aj z nejakej malilinkej mikrokorupčnej aféry navariť veľmi veľa vody. Ale napríklad, to už bol úplný extrém, asi v tom danom období médiá nevedeli na Smer nájsť nič lepšie, čo by tú stranu Smer dokázalo viacej skompromitovať, tak tri mesiace v kuse médiá živili aféru Pavla Gašpara a jeho autonehody. Čo sa mi naozaj nezdá, trošku je to už naozaj prehnané. Netvrdím, že by Pavol Gašpar bol nejaký stopercentný anjelik, že by sa nejako stopercentne vzorne zachoval pri tej autonehode, ale preboha, veď to nie je taká vážna vec ako nejaké naozaj vážne korupčné aféry. To sú tiež také dvojaké metre médií.

Tri mesiace sa rozpitvávať o autonehode Pavla Gašpara a hovoriť o tom ako o jednej z najväčších afér strany Smer, to áno, ale keď sa jasne preukáže a dokáže, že pani Marta Šimečková si nakradla peniaze z dotácií a ilegálne tie dotácie prijala, tak to je zrazu všetko v poriadku a o tom ani nepípneme. To sú také zaujímavé dvojaké metre.

Ľudská hlúposť nepozná hraníc, ľuďom to vôbec nevadí, že im médiá klamú a že ich zavádzajú. Ľudia budú stále veriť tomu, že je to úplne v poriadku. Však keď Šimečkovci kradnú, tak oni kradnúť majú dovolené, to len smeráci majú zakázané kradnúť. Vtedy sa budeme veľmi ozývať, keď si voľakto zo Smeru nakradne, to je naozaj zlé a to je problém, ale keď strana Progresívne Slovensko bude robiť to isté, tak budeme pekne mlčať, budeme to cenzurovať a vôbec nám to nevadí.

Hypotézy o pôvode peňazí a prepojenia na podnikateľské pozadie

Môj názor na túto kauzu Zuzany Mesterovej je taký, že minimálne by bolo dobré a vhodné, pokiaľ naozaj tie peniaze nejako legálne získala, transparentne to odkomunikovať. Možno nejaký jej blízky príbuzný je dobrý a šikovný podnikateľ a jej to nejako zaplatil. Treba takéto veci odkomunikovať, nech sa potom naozaj vylúčia akékoľvek podozrenia z akejkoľvek korupcie.

Samozrejme, druhá možnosť je, že tie peniaze môžu byť aj z korupcie. Však za Matoviča a Hegera dosť veľa ľudí blízkych strane Progresívne Slovensko profitovalo z rôznych korupčných schém, takže môžu byť aj takéto dôvody.

Ďalšia možnosť je, že nejaký šikovný podnikateľ blízky strane Progresívne Slovensko je ochotný finančne podporiť niektorých členov, aby nejakým spôsobom boli tomu podnikateľovi títo členovia za stranu Progresívne Slovensko lojálni. To sa zase možno odvďačia tým… Možno nejaký šikovný podnikateľ už takto dopredu zaplatí nejakým členom strany a potom očakáva, že keď sa dostanú k moci, tak mu to vrátia aj s úrokmi na nejakých korupčných schémach. Aj to je dosť možné a aj toto by som vnímal ako dosť pravdepodobné, že to nemusí byť nevyhnutne z verejných peňazí. Toto sú aspoň podľa mňa tie najviac pravdepodobné verzie.

Obávam sa však, že tie korupčné schémy budú asi viacej pravdepodobné, keď vidíme tú nešťastnú stranu Progresívne Slovensko. Ešte sa ani len nedostali k moci a už tam vidíme veľmi vážne podozrenia. Keď aj nejaký podnikateľ bol nejako veľmi štedrý k Zuzane Mesterovej, tak určite to bude chcieť naspäť, aj s úrokmi samozrejme. Takže nemám z toho dobrý pocit, priatelia drahí. A toto vraj má byť lepšia alternatíva k strane Smer! To nielenže nie je alternatíva, strana Progresívne Slovensko sa nedá nazvať ani len menším zlom od strany Smer, najmä čo sa týka korupcie a aj ďalších vecí, ktoré som vymenoval.

Reakcia Progresívneho Slovenska, obhajoba Michala Šimečku a poslanecký plat

Aby som ešte aktualizoval túto informáciu, tak predsa len strana Progresívne Slovensko na túto aféru a na tento škandál reagovala. Snažia sa to zmenšovať, že to nie je žiaden kaštieľ, ale že je to len byt. Lenže takisto nie je byt ako byt, to si tiež musíme povedať, že existujú byty s rôznymi cenami. Je pravda, že tá Mesterová to má na hypotéku, ale aj to je dosť otázne, v akej výške tá hypotéka je, či je v celej výške toho bytu. Nemyslím si, že tak jednoducho dajú hypotéku aj s poslaneckým platom, lebo predsa aj v banke sa zvažujú informácie, že finančný príjem v politike nie je až taký stabilný. Dnes je poslankyňa a zajtra ňou byť nemusí, takže aj to sa v banke musí zvažovať.

Takže aj tak je to podozrenie vysvetlené len sčasti. Pokiaľ by to mal byť byt za nejakých 400 000 eur – a toto nejakým spôsobom nespochybnili, že by to mala byť takáto suma –, tak aj to je dosť veľa. Aj na poslanca Národnej rady, ktorý dostáva nejakých 6 000 eur, splácať 400 000 eur nie je úplný vtip a úplná sranda. Stále to vyvoláva dosť veľké podozrenia a je tu stále dosť veľa nezodpovedaných otázok. Úprimne povedané, moc ma nepresvedčili.

Zaujímavé je, že na toto reagoval samotný predseda Michal Šimečka. To je tiež dosť bizarné, keď si zastal Zuzanu Mesterovú, ale stále nevieme, skadiaľ má na to toľko peňazí. Ani Michal Šimečka netvrdil, že manžel Zuzany Mesterovej je nejaký veľmi ziskový podnikateľ, alebo že by mal nejaký super ziskový flek, to tam netvrdil. Takže v zásade to nespochybnil, že aspoň z veľkej časti to minimálne pravda je.

Byt Roberta Fica v porovnaní s majetkovými pomermi Zuzany Mesterovej

Myslím, že dosť sa riešilo, keď si Robert Fico kúpil byt za nejakých 500 000 eur. Lenže Robert Fico to dokáže aspoň minimálne vydokladovať, z čoho tie peniaze má, preboha živého. Ako predseda politickej strany už len zo štátnych príspevkov má z akých peňazí takýto byt splácať. Takisto má veľmi stabilnú pozíciu v politickej strane, má trvalé zamestnanie, ľahko mu na to nejaký úver dajú, alebo si dokáže takéto sumy aj našetriť. To nie sú veci, ktoré by sa vôbec nedali nejako vysvetliť.

V prípade Zuzany Mesterovej, ktorá nikdy v politike nebola, je to v podstate vážnejší problém. Pokiaľ si ona dokáže zarobiť na takto drahý byt, ktorý má hodnotu 400 000 eur, tak klobúk dole, len máme v tom vážne pochybnosti. O to väčší bizár je to, že keď si ju zastáva Michal Šimečka a ona sama na to nijak nereaguje, tak to vyvoláva o to väčšie podozrenie. Keď ona sama na to nejako nereagovala, tak to mi príde dosť čudné. Naozaj tu máme stále viac otázok ako odpovedí a podozrenie z korupcie je stále dosť vysoké, nijak ma nepresvedčili.

Zvlášť vidíme tie dvojaké metre, keď si Robert Fico kúpi byt za nejakých 500 000 eur a keď má Mesterová nehnuteľnosť za 400 000 eur, tak to zrazu je v poriadku, hoci tiež nevieme, z čoho to spláca.

Luxusná nehnuteľnosť Ľuboša Blahu a podozrenia z ruského financovania

Rovnako pokrytecké je aj to, čo robí Ľuboš Blaha. Tiež to vyvoláva veľké otázniky, hoci je pravda, že má veľmi vysoký europoslanecký plat a vzal si úver na vilu, ktorej hodnota sa odhaduje na okolo 1 milióna alebo medzi 1 až 1,5 milióna eur. Samozrejme, nie sú to malé peniaze a tiež to môže trošku zaváňať nejakou korupciou. Keď z niečoho Ľuboš Blaha profituje z korupcie, tak by som povedal, že najskôr asi od Rusov.

Minimálne ešte keď bol exminister Jaroslav Naď, tvrdil, že strana Smer je financovaná z Ruska. Najsilnejším ruským trolom bol vždycky Ľuboš Blaha, takže možno niečo z Ruska mohol dostať ešte aj Blaha. Na strane druhej, europoslanecký plat je nejakých 16- až 17-tisíc eur, v takýchto sumách sa to myslím pohybuje, takže aj z toho môže sčasti niečo splatiť, hoci ten 1,5 milióna eur je už trošku moc.

Samozrejme, nevieme, či je to stopercentne pravda. Jaroslav Naď tvrdil, že má spravodajské informácie z Vojenského spravodajstva. Je pravda, že Jaroslav Naď ako vtedajší minister obrany určite disponoval spravodajskými informáciami z Vojenského spravodajstva a mohol disponovať aj informáciami, že strana Smer je financovaná z Ruska, tak možno sa niečo ušlo aj Ľubošovi Blahovi, je to možné. Je to otrasný škandál, a zvlášť keď má takéto veľké bohatstvo človek, ktorý hlása chudobu, tvrdí: „Nenávidím bohatých,“ a považuje sa za veľkého marxistu a komunistu, ktorý nemá rád bohatých ľudí, a on sám sa k nim radí.

Falošní politickí spasitelia, spoločenská frustrácia a zlyhania médií

Priatelia, nenechajte sa oklamať žiadnymi spasiteľmi v oblasti politiky, pretože v tej politike je to naozaj veľmi smutné a naozaj nespoliehajte sa, že politici za vás vyriešia problémy, pretože nevyriešia. Jednoducho ja si naozaj uvedomujem, že tá frustrácia z celej spoločnosti by sa dala krájať, že naozaj tá situácia je taká neutešená. Navyše určite aj za posledné roky skutočne tú nervozitu znásobovali aj médiá, ktoré tiež urobili obrovský kus roboty, že keď aj mnohé zlé veci boli vykresľované ako ešte horšie, alebo častokrát to boli aj nejaké neexistujúce aféry, ktoré sa nafúkli.

Neverte na žiadnych politických spasiteľov, politici nás, bežných ľudí, nespasia. A naozaj nenechajte sa tými politickými bojmi znechucovať a rozdeľovať, lebo naozaj tam nie je žiaden rozdiel, všetci sú rovnakí. Toto som ja chcel povedať, že v zásade, bohužiaľ, je to veľmi smutné, všetko je v tej politike extrém, všetci politici sú rovnakí, aj čo sa týka korupcie. Aká alternatíva voči Smeru môže byť strana Progresívne Slovensko? To je skutočne veľmi vážny problém.

Krajne pravicové konšpirácie a bratislavský incident s napodobňovaním koní

Teraz zase budem hovoriť o opačnom extréme, a to je ten extrém z tej extrémnej pravice, že povedať to, že časť obyvateľstva na Slovensku alebo časť občanov na Slovensku si myslí, že doslova na každom rohu na nás číhajú nejakí zvrátení ľudia, ktorí sa snažia meniť pohlavie a meniť orientáciu našim deťom, tak toto už naozaj nie je len nejaká odľahčená hyperbola, že by som trošku zveličoval, toto už je naozaj úplne doslovne pravda. Dôkazom bol aj ten istý občan v Bratislave, ktorý si tam na videjko voľačo natáčal, že tam voľaké dievčatá sa cítia byť ako kone a že čo je to zase zvrátené a neviem čo.

Vidieť za takýmito vecami niečo zlé… Keby som naozaj videl na ulici takéto dievčatá, tak by som si myslel, že trošku málinko poblblé dievčatá sa trošku hrajú. My ako chlapci sme sa hrali na vojakov, tam dievčatá možno v meste nemajú čo robiť, tak sa snažia málinko napodobňovať kone. Naozaj to nebol žiaden extrém, žiadne behanie po štyroch tam nebolo, proste len ako kráčate, tie dievčatá sa snažili, aby to trošku pripomínalo cval koňa, a trošičku zaviali vlasmi, podobne ako to zvyknú robiť kone. Naozaj nič iné hrozné tam nebolo vidieť.

A za týmto vidieť nejaké tajomné sprisahanie temných síl, ktoré sa snažia našim deťom meniť pohlavie, a už naprosto scestné je podozrievať tie dievčatá, že sú psychicky choré, že sa cítia ako kone. Nikto z dievčat nepovedal, že sa cítia ako kone. Prečo vôbec ich podozrievať z nejakých duševných porúch? Môže byť aj takáto schizofrenická porucha, kedy niekto sa naozaj môže cítiť ako nejaké zviera a môže mať takúto identitu, ale v takom prípade sa to už naozaj rieši na psychiatrii. Toto však nie sú tieto prípady a v žiadnom prípade si netreba zamieňať takéto veci.

Psychologický pohľad na rolové hry, fetiš a neopodstatnenú hystériu

Dokonca existuje aj taký sexuálny fetiš, že sa niekto môže napríklad hrať na nejakého psíka, ale aj vtedy je to podľa oficiálnej psychológie a psychiatrie stopercentne v poriadku, keď tí ľudia dobre vedia, že sa na to len hrajú a vôbec sa za tých psíkov nepovažujú, len je to taký fetiš. To znamená, že podľa oficiálnej dokumentácie a oficiálneho vedeckého konsenzu je aj tento typ fetišu považovaný za úplne v poriadku, keď sa niekto hrá, alebo keď si niekto dá nejaké kostýmy, ktoré pripomínajú nejaký ten fetiš, stále sa to považuje za psychicky v poriadku.

Takže už aj keby sa o toto jednalo… Ale dokonca tie dievčatá tam naozaj nič takéhoto nerobili, nebolo tam ani len náznaku nič sexuálne. Absolútne ich podozrievať z takýchto vecí, že by mali byť liečené na psychiatrii, tak to už naozaj prechádzame do naprosto nepríčetnej, nenávistnej atmosféry v spoločnosti, ktorá do spoločnosti jednoznačne nepatrí a nemá tu čo hľadať.

Paranoidné bludy konšpirátorov a vplyv hoaxov na duševné zdravie

Keď tak, ak by niekto mal vyhľadať minimálne psychológa, tak sú to takíto ľudia, ako ten chlapík, ktorý sa tam nad tým pohoršoval. Ľudia, ktorí skutočne za každým rohom vidia nejakých ľudí, ktorí sa nám snažia meniť orientáciu alebo pohlavie, tak to by skôr pripomínalo nejakú paranoidnú schizofréniu alebo paranoidné bludy, čo sú veľmi dobre zdokumentované veci v psychiatrii. Tento človek sa skôr približuje k psychiatrickým pacientom. Práve táto extrémna pravica a práve títo krajne pravicoví konšpirátori nám skôr začínajú pripomínať psychiatrických pacientov, keď naozaj majú paranoju a paranoidné bludy na úrovni psychických porúch, kedy sa ten človek domnieva, že je niekým prenasledovaný, nejakými temnými silami, a za každým rohom vidí ľudí, ktorí sa nám tu snažia meniť pohlavie.

Toto už je naozaj extrém, tu by sme sa už naozaj mali trošku skrotiť a prestať veriť na takéto konšpirácie a na túto krajnú pravicu. No ale viete, keď už ľudia naozaj uverili raz takému hoaxu, že: „Nedajte sa začipovať, lebo tí ľudia, ktorí sú začipovaní, majú vo svojich mozgoch nejaké čipy, ktoré ich ovládajú a manipulujú,“ keď na toto polovica ľudí na Slovensku reálne uverila, tak potom už ľudia naozaj môžu uveriť na akýkoľvek hoax, ktorý im povie ruská propaganda, a uveria na všetko. Môžu uveriť na tie najabsurdnejšie nezmysly, aké len existujú a aké si len dokážeme predstaviť. Je naozaj smutné, že žijeme v takomto úpadku spoločnosti.

Financovanie pouličných akcií magistrátom a otázka hodnoty umenia

Na strane druhej, netreba ani nejako bombasticky obdivovať vystúpenie tých dievčat. Až neskôr sme sa dozvedeli, že v zásade to neboli len nejaké náhodné dievčatá, že by sa hrali voľakde na ulici. Nakoniec sa ukázalo, že to bola organizovaná akcia, dokonca finančne sponzorovaná mestom Bratislava, čo teda považujem zase za nie úplne správne, pokiaľ to nie je až také hodnotné umenie, aby stálo za finančnú podporu. Nevieme však, akou sumou bola podporená.

Ak by táto akcia bola podporená väčšou sumou, ako je 1 500 eur, potom by to už naozaj bolo dosť nerozumné narábanie s verejnými peniazmi daňových poplatníkov. V takom prípade by som aj ja asi trošku protestoval, že toto asi nie je úplne najlepšie, ale v porovnaní s ďalšími aférami, ktoré má na krku primátor Matúš Vallo, je toto naozaj len kvapka v mori.

Určite sa to nedá nazvať hodnotným umením. Umením to môžeme nazvať, ale určite nie ako hodnotné umenie. Prepáčte, keď dievčatá len trošku napodobňujú kone a prejdú nejaké dva kilometre po meste Bratislava, tak sa na mňa nehnevajte, toto nepovažujem za hodnotné umenie. Na strane druhej, nie je to ani taká hrozná vec, že by sme mali dievčatá podozrievať, že je to tajomné sprisahanie temných síl, ktoré sa nám snažia meniť pohlavie, to už je tiež extrém. Rozhodne by som takýto typ umenia neobdivoval, nie je to dostatočne hodnotné umenie, ktoré by stálo za väčšiu pozornosť, ale na strane druhej ani nebudem tie dievčatá podozrievať z nejakého tajomného sprisahania, že sú za nimi temné sily, ktoré sa nám tu snažia meniť pohlavie.

Riziko spúšťačov psychických porúch a deštruktívny hejt v médiách

Toto je dosť nebezpečná vec, pretože keď niekto akoby napodobňuje psychiatrických pacientov, alebo keď je tu politická propaganda, ktorá rozdeľuje spoločnosť a doslova napodobňuje myslenie ľudí, ktorí reálne majú schizofréniu, tak potom to podľa mňa môže byť dosť silným spúšťačom aj reálnej schizofrénie. Pokiaľ je niekto psychicky oslabený a má určitý nábeh na schizofréniu, tak viera v tieto konšpirácie, že za každým rohom vidíme tajomné sprisahanie zvrátených ľudí, ktorí sa našim deťom snažia meniť pohlavie, keď človek doslova za každým rohom vidí takýchto ľudí, skutočne sa reálne približuje k myšlienkovým pochodom veľmi ťažkých schizofrenických pacientov. Ja netvrdím, že človek, ktorý to video nahrával, by mal nejakú duševnú poruchu, vonkoncom nie, ale svojím myslením sa približuje k týmto ľuďom.

To znamená, že to podľa mňa naozaj môže – a je to môj názor, nie je to potvrdené vedeckým výskumom, hoci možno niekedy to výskumami potvrdené bude –, u ľudí s týmto konšpiračným myslením, sledujúcich konšpiračné weby a propagandu na sociálnych sieťach, pokiaľ tomu naozaj veria a stotožňujú sa s tým, významne urýchliť a spustiť reálnu psychiatrickú diagnózu a reálnu duševnú poruchu. Málokto si uvedomuje, že nie je dobré napodobňovať psychiatrických pacientov.

Na strane druhej, toto nie je jediná propaganda a extrémna pravica nie je jediný zdroj toxickej a zlej propagandy. Aj mainstreamové médiá neustále podozrievajú súčasnú vládu, že politici nič iné nerobia, iba sa snažia ísť proti ľuďom, a od rána do večera sa snažia len škodiť štátu a ľuďom, čo tiež nie je pravda. Súčasná vláda má nejaké úspechy a pozitíva, nie je to len o niečom negatívnom. Mainstreamové médiá tiež učia ľudí konšpiračnému mysleniu, že podozrievajú politikov aj z vecí, ktoré reálne neurobili, alebo len neustále kŕmia ľudí hejtom, čo nerobí dobre na psychiku človeka. Je to naozaj konšpiračné myslenie, keď sú politici neustále podozrievaní, že nerobia nič iné, len škodu a zlo, a nič pozitívne sa ľudia nedozvedia. Posilňuje to konšpiračné myslenie, čo tiež nie je dobré.

Konšpirácie o pohlaví, novela ústavy a postoj Progresívneho Slovenska

Toto je veľmi dôležité, aby sme nenapodobňovali, aby sme ako spoločnosť nenapodobňovali psychiatrických pacientov v ich myslení, pretože potom sa tými psychiatrickými pacientmi môžeme aj reálne stať. Toto podľa mňa… toto pravidlo takto funguje a takéto aj je. Nemali by sme za každým rohom vidieť nejakú konšpiráciu, že tu je nejaký človek, ktorý sa nám snaží zmeniť pohlavie.

Vidíme, že na základe aj takejto atmosféry, že časť spoločnosti skutočne verila na tieto konšpirácie, že naozaj za každým rohom je nejaký človek, ktorý sa nám snaží meniť pohlavie, tak na základe tohto bola prijatá aj novela ústavy. Tá vlastne hovorila na základe paranoje, že voľakto sa tu snaží meniť pohlavie, tak bolo zadefinované v ústave, že ochrana dvoch pohlaví bola zadefinovaná tam. Čo je úplne bláznivé, preboha, však kto tu spochybňuje nejaké dve pohlavia? Naozaj nikto.

Dokonca ani v tej nešťastnej strane Progresívne Slovensko nikoho nenájdete, kto by tvrdil, že proste nemáme tu dve pohlavia alebo čo. Že sú tu nejaký muž a nejaká žena, že máme takéto dve pohlavia, to nikto nespochybňuje, aj v tej strane Progresívne Slovensko. A napriek tomu teda veľa ľudí tu má nejaký strach, že niekto tu chce nejakých 90 pohlaví, ktoré si my môžeme vybrať, čo nikto ani zo strany Progresívne Slovensko dokonca netvrdí. V tejto veci sa naozaj musíme tej strany Progresívne Slovensko zastať, zase nemôžeme ich podozrievať úplne zo všetkého.

V tej korupcii, v tom je veľký problém, ale v oblasti toho, že by sme ich mohli podozrievať, že by tu chceli neviem koľko, 90 pohlaví alebo 70 pohlaví presadiť, tak to je naprostá bláznivosť. Keď to ani v jednom štáte neexistuje, žeby sa toto strana Progresívne Slovensko snažila presadiť, to asi nie. Naozaj nenapodobňujme týchto psychiatrických pacientov v ich myslení, lebo sa nimi potom môžeme ľahko stať. Toto by som sa chcel takto celej spoločnosti prihovoriť, že nenapodobňujme ich.

Náboženský fundamentalizmus a paralely s obsedantno-kompulzívnou poruchou

To isté sa týka aj napríklad náboženských ľudí, nábožensky založených ľudí. Tam je to tiež veľmi podobné, že oni tiež svojím myslením významne pripomínajú psychiatrických pacientov. Možno skôr by som povedal, že tú obsedantno-kompulzívnu poruchu skôr pripomínajú tí kresťania, katolíci, najmä pokiaľ to ide do nejakej extrémistickej formy náboženstva.

Napríklad keď si zoberieme obsedantno-kompulzívnu poruchu, to znamená, že človek má určité myšlienky, ktoré mu vytvárajú strašný strach a veľkú úzkosť, nejaké typy myšlienok, a furt sú to také nutkavé myšlienky. Niečo podobné je, keď sa neustále modlíte dokopy ruženec a neustále to isté opakujete dokolečka dokola, tak tam tiež trošku napodobňujete psychiatrického pacienta s obsedantno-kompulzívnou poruchou.

Posadnutosť diablom v kázňach a duševné zdravie exorcistov

Alebo pokiaľ je tam nejaký strach z nejakého diabla alebo z negatívneho princípu, čo takí náboženskí fundamentalisti veľmi napodobňujú alebo na to upozorňujú… Možno niekedy tí radikálnejší náboženskí fundamentalisti a kazatelia viac používajú slovo diabol ako slovo Boh, aj takí sú, a potom pochopiteľne ten strach a tá úzkosť môže prerásť do obsedantno-kompulzívnej poruchy.

Viem napríklad, myslím, že nejaký katolícky exorcista, jeden kňaz, sa mi zdá, že z gréckokatolíckej cirkvi, mal tiež takúto rétoriku, že ďaleko viacej používal slovo diabol ako nejaké pozitívne symboly z toho náboženstva. To je tiež choré a v žiadnom prípade by to nemalo byť. Myslím, že v tej gréckokatolíckej farnosti sa už vystriedali viacerí exorcisti, myslím, že nie všetci boli takí úplní magori a úplní blázni, ale viem, že jeden tam bol takýto, aspoň svojho času pôsobil – už neviem, či stále pôsobí ako exorcista.

Stále sa však nájdu v katolíckej cirkvi aj takíto kňazi, ktorí vás budú ďaleko viacej strašiť pojmom diabol, ako spomínať slovíčko Pánbožko, alebo používať radšej nejakú pozitívnu symboliku ako Panenka Mária alebo Ježiš Kristus. Takéto pojmy oni až tak veľmi nebudú používať, ako skôr to slovíčko diabol. V takom prípade je na zváženie, či je takýto kazateľ vôbec psychicky zdravý, a či by takýto kňaz nemal navštíviť minimálne psychologickú, ak nie psychiatrickú pomoc, keď má takúto rétoriku.