Incident Igora Matoviča so seniorom: Provokácia, potýčka a vyvrátenie hoaxu o alkohole
Takže k Matovičovej bitke, ktorú teda Matovič vyvolal: z toho videa veľmi jasne vidíme, že ten senior sa tam nechcel baviť s Matovičom, dokonca pred ním utekal, ale Matovič za ním jednoducho bežal a nasilu mu pchal mikrofón do úst, takže ho naozaj drsným spôsobom provokoval. Nemôžeme tomu seniorovi zazlievať, že mu jednoducho praskli nervy. Taktiež podľa zistení a informácií vieme, že tomu seniorovi zrejme najviac vadilo, že si ho pravdepodobne nejaký mladý človek nahrával provokatívnym spôsobom, možno sa ešte popritom nejako chechtal, a tak tomu seniorovi jednoducho praskli nervy.
Ďalej s pravdepodobnosťou 95 % môžeme povedať to, že ten senior nebol opitý, ako hovoril Igor Matovič. No ale Igor Matovič nikdy nič iné neovládal, ako len šíriť nenávisť voči názorovým odporcom alebo ľuďom, ktorí s ním nesúhlasia. Nič tam nenaznačovalo, že by tam bol prítomný akýkoľvek alkohol, alebo že by takéto niečo bolo potvrdené, nemáme takéto informácie. Dokonca aj Igor Matovič sa už potom v tom druhom videu vyjadroval veľmi opatrne a nehovoril priamo, že tento senior požil alkohol, ale už len všeobecne tvrdil, že nejakí smeráci, ktorí chodia na jeho mítingy, požívajú alkohol – už to nesmeroval priamo naňho, lebo zrejme aj sám Matovič prišiel na to, že to nie je pravda, a tak sa to v tom druhom videu snažil len nepriamo zaobaliť. Osobne si teda myslím, že to bol hoax.
Taktiež bolo vtipné, ako Matovič vlastne úplne popieral to video a to, čo sa tam stalo. Tvrdil, že ten senior napadol policajta, pričom z videa je úplne jasne vidieť, že toho policajta vôbec nenapadol. Vidíme však, že pokiaľ voličom neprekáža, že Igor Matovič v zásade klame – ľudská hlúposť totiž nepozná hraníc –, stále má kopec fanúšikov. Dokonca som videl veľké množstvo komentárov z Matovičových trollích fariem, ktoré úplne na rovinu tvrdili, že je dobré, že tí policajti dobili toho seniora, že je to super a že si to zaslúžil, lebo je to smerák, hoci vôbec nemáme žiadne dôkazy o tom, akej politickej strany je ten senior voličom, a nedisponujeme týmito informáciami.
Zásah civilného policajta, eskalácia napätia a podozrenia z nadpráce polície
Vec, ktorá ešte ďaleko viac zvýšila napätie a prečo vlastne ten senior dostal bitku od policajtov, bolo aj to, že keďže boli policajti v civile, ten senior jednoducho nechápal, čo sa tam v zásade deje. Keby boli tí policajti uniformovaní, v žiadnom prípade by k takémuto nedorozumeniu a k zvýšeniu napätia nemohlo dôjsť. Toto sa niekedy prepočíta, často sa nedomyslia dôsledky a zbytočne dochádza ku konfrontácii. Takisto ten policajt možno celý život pracoval v uniforme a teraz zabudol, že už tú uniformu na sebe nemá a musí vystupovať úplne iným spôsobom, aby neprovokoval a niečo nevyvolal. Z toho videa sa mi nezdá, že by mal ten policajt zlý úmysel, v zásade si len robil svoju prácu, no riešil to zbytočnou konfrontáciou, hoci sa to dalo vyriešiť aj iným spôsobom.
Ten policajt zjavne pozabudol, že už nemá uniformu a musí sa správať úplne inak. Naozaj pôsobil ako nejaký Matovičov provokatér a je samozrejmé, že ten senior nepochopil, že policajt tam má úplne inú úlohu a jeho cieľom je situáciu upokojiť, nie provokovať. Na prvý pohľad, keď sme sa pozreli na video na toho policajta v civile, v určitých zlomkoch sekúnd pôsobil ako Matovičov provokatér, čo samozrejme len zvýšilo napätie, a ten senior nemal šancu to vedieť.
Ďalej sa hovorí o klebetách – a nevieme, či sú to potvrdené informácie –, že ten senior bol vypočúvaný nejaké tri hodiny, čo by bola obrovská nadpráca zo strany polície, pokiaľ by ho takto zbytočne trápili. Nič totiž nenaznačovalo, že by robil niečo zlé, alebo že by to bol nejaký terorista. Dokonca sa v kuloároch tvrdí, že bol vraj obvinený z napadnutia verejného činiteľa, čo je samozrejme nezmysel, keďže ten senior nemohol vedieť, že ide o policajta. V takom prípade by išlo o veľmi nebezpečnú nadprácu polície, hoci z právneho hľadiska takáto nadpráca nie je trestná. Bola by to však vyslovene nadpráca v prospech Matoviča, ak by to bola pravda. Pokiaľ by bol nedajbože obvinený z napadnutia verejného činiteľa, bolo by to zo strany polície veľmi zákerné. To by však určite neriešil ten policajt v civile, ale nejaký ďalší vyšetrovateľ, ktorý si dal takúto nadprácu.
Nepríjemné je aj to, že pri prvotnom policajnom výsluchu mnohí ľudia ani nevedia, že majú nárok na advokáta. V takom prípade policajti ťahajú za dlhší koniec, pretože keď nemáte advokáta, policajt si s vami v zásade môže robiť, čo chce. Určite by to bol obrovský problém a chyba, pokiaľ by to bola pravda. Hoci na samotnom videu nie je vidieť zo strany policajta zlý úmysel – robil si v rámci zákona svoju prácu –, zjavne ju nezvládol správnym spôsobom.
Psychologický profil a marketingové metódy Igora Matoviča
Igor Matovič je naozaj geniálny marketér a marketing dokáže robiť na špičkovej úrovni. Naozaj dokáže mladých ľudí osloviť a toto mu ide, no jediné, čo reálne dokáže, je vyvolávať konflikty, pričom to nie je človek schopný vládnuť. Taktiež má s najväčšou pravdepodobnosťou bipolárnu afektívnu poruchu – má nálady, kedy je veľmi aktívny, živý, plný atómoviek a fantastických bombastických návrhov, no potom zrazu prejde do depresívnej fázy, kedy sa úplne uzavrie pred verejnosťou a nikde ho nevidno, čo je ukážkový príklad psychiatrického pacienta.
Hypotetická koalícia Progresívneho Slovenska a Igora Matoviča
Všetko zlé je však na niečo dobré. Pokiaľ by bol Matovič pri moci so stranou Progresívne Slovensko, bol by takýto deštruktívny prvok možno na niečo dobrý. Ak by sa totiž dostal do vlády s Michalom Šimečkom, pre Matoviča by už nebola nepriateľom číslo jeden strana Smer, ale stala by sa ním strana Progresívne Slovensko. To by bolo v niečom prospešné, pretože médiá to naozaj preháňajú a Progresívne Slovensko vykresľujú ako super pozitívnu politickú stranu a bombastickú alternatívu k súčasnej vláde, čo nie je pravda. Ľudská hlúposť je nekonečná a mnohí ľudia zožerú médiám všetko, čo im povedia, no pravda je taká, že je to rovnako problematická strana ako Smer.
Tým, že by Matovič Progresívnemu Slovensku podrážal nohy a upozorňoval na reálne kauzy a problémy tejto strany, mnohým voličom PS by sa otvorili oči a mediálna propaganda by už nemusela stačiť. Možno Progresívne Slovensko nepríde o všetkých voličov, ale môže dôjsť k ich čiastočnému vytriezveniu, pretože túto stranu prestanú vnímať ako racionálnu alternatívu k súčasnej vláde a začnú ju vnímať skôr ako menšie zlo, ktorému síce s utrpením dajú hlas, no už ju nebudú tak agresívne obhajovať. O početných aférach tejto politickej strany som napokon hovoril už v inom videu.
Objektivita voči Progresívnemu Slovensku, mediálna bublina a vecná kritika od Pčolinského a Chmelára
Pokiaľ je niekto voličom Progresívneho Slovenska, treba byť objektívny, nekŕmiť sa len jednostrannými informáciami a vypočuť si aj kritikov tejto strany. Nedávno som videl rozhovor s Petrom Pčolinským. Hoci je Peter Pčolinský vnímaný ako krajne pravicový politik a v oblasti kultúrnych vojen má vyhranené názory, vo všetkom ostatnom, v čom kritizuje Progresívne Slovensko, prináša kvalitné, dobré a vecné argumenty. Netreba čítať len Denník N a na základe toho sa rozhodovať, koho voliť, ale treba si rozšíriť obzory a vnímať aj kritiku.
Podobne je to aj v prípade Eduarda Chmelára. Keď si odmyslíme jeho neprijateľné, proruské a provojnové názory na ruskú vojnu a agresiu voči Ukrajine – kde pôsobí ako vojnový štváč podporujúci ruskú agresiu –, tak približne 70 % jeho vecnej kritiky voči Progresívnemu Slovensku predstavuje racionálne argumenty poukazujúce na to, že táto strana nepredstavuje ideálnu alternatívu k súčasnej vláde. Netreba sa kŕmiť iba jednostrannými názormi a na ich základe sa rozhodovať.
Veľkým problémom celej spoločnosti je extrémizmus: nedokážeme sa navzájom počúvať, ľudia sa pohybujú len v extrémoch a málokto funguje v takom móde ako ja – teda dívať sa na veci objektívne, nestranne, bez emócií a čisto racionálne. Hoci som spirituálne založený človek, nezapadám ani do ezoterických kruhov a nepovažujem sa za ezoterika. Vnímam sa skôr ako filozoficky založený človek, no nepopieram racionálnu stránku a neustále zdôrazňujem, že racionalita je nesmierne dôležitá.
Útoky Roberta Fica na Luciu Plavákovú, radikalizácia premiéra a téma kultúrnych vojen
Videli sme aj tlačovú konferenciu Roberta Fica, kde veľmi ostro a nevyberavo zaútočil na Luciu Plavákovú a na jej homosexuálnu svadbu. Ja osobne proti tomu nič nemám, mám veľmi pozitívny názor na LGBTI ľudí, takže tento útok bol naozaj nevhodný. Nechápem, čo sa Robertovi Ficovi stalo – vyzeral veľmi opustene, strhane a psychicky unavene. Nerozumiem, prečo mu takto preskočilo, keď v súčasnosti ani Kuffovci neriešia kultúrne vojny, no Robert Fico ich zrazu vyťahuje. Rovnako Tomáš Taraba bol vždy známy tým, že kultúrne vojny boli preňho témou číslo jeden, no pokiaľ viem, ani on túto svadbu nijako nekomentoval.
Robert Fico sa však čoraz viac opúšťa a radikalizuje. Čoraz častejšie rieši kultúrne vojny, hoci v minulosti to preňho vôbec nebola téma, a dnes vidíme, ako sa samotný Robert Fico zmenil k horšiemu.
Kritika Lucie Plavákovej, radikálny feminizmus a redefinícia znásilnenia v Progresívnom Slovensku
Na druhej strane ani neobdivujem tú Luciu Plavákovú nejakým spôsobom. Ani to nie je bohviečo za političku, lebo je aj ona taká feministická extrémistka, to najrýdzejšie extrémistické feministické jadro zo strany Progresívne Slovensko. Strana Progresívne Slovensko sa napríklad pokúša presadiť extrémne prísnu definíciu znásilnenia. Naozaj, aj ja som za to, aby sa tá definícia znásilnenia sprísňovala, je to dobré a je to správne, ale nemôžeme ísť z extrému do extrému.
V takom prípade, pokiaľ by sa nejakým nezdravým spôsobom tá definícia sprísňovala, ako to strana Progresívne Slovensko navrhuje, alebo ako si to takisto v niektorých štátoch tieto fašistické feministické hnutia presadili, že v prípade, ak žena podá trestné oznámenie na muža a je to krivé obvinenie, tak ten muž nemá absolútne žiadnu šancu sa brániť. To je veľmi nebezpečné v prípade, ak sa takýmto spôsobom riešia nejaké partnerské rozchody alebo rozvody. Pokiaľ sú tam konflikty, tak je to veľmi jednoduché takýmto spôsobom vyriešiť zo strany ženy, ktorá by v tomto prípade jednoznačne ťahala za dlhší koniec.
Vnútrostranícke čistky v PS, negatívny postoj k mužom a úvahy o koreňoch sexuality
A takisto vlastne aj samotná Lucia Plaváková stála za čistkou v strane Progresívne Slovensko. Získala tam mocenský vplyv nad touto politickou stranou a podarilo sa jej vyhádzať všetky umiernené feministky – jednoducho ich vyhádzala z politickej strany a zostali tam naprosto len radikálne, fašistické feministky, ktoré sú úplne mimo zdravého rozumu.
Celkovo je Lucia Plaváková taká zvláštna žena, ktorá vyslovene nenávidí mužov. Toto už je nezdravý feminizmus. Jedna vec je pozitívny feminizmus, kde sa pre ženy presadí niečo pozitívne, ale druhá vec je, keď je feminizmus postavený vyslovene na nenávisti voči mužom, čo je jednoznačne prípad Lucie Plavákovej. Osobne si myslím, že bohužiaľ, to sú také trošku smutnejšie prípady, ale nie je lesba ako lesba. Z nejakého dôvodu určitá časť lesieb nimi je len z toho dôvodu, že zažili nejaké sexuálne zneužívanie zo strany mužov, takže majú voči mužom odpor. Keď je takéto sexuálne zneužívanie dôvodom lesbickej orientácie, tak to nikdy nie je dobré. A toto sa mi zdá aj pri Lucii Plavákovej, že toto je tam ten dôvod.
Taktiež je veľmi zvláštne – nemôžem si pomôcť, ale dosť veľa lesieb sa aj verejne priznalo, že sú lesbami len kvôli tomu, že v detstve zažili nejaké sexuálne zneužívanie zo strany mužov a podobne, a to potom nie je moc dobrá motivácia na takúto orientáciu. Inak proti orientácii ako takej nič nemám, ale v prípade mužskej homosexuality som sa nestretol s takými ľuďmi, že by ich sexuálna orientácia bola ovplyvnená len tým, že mali nejaké nevydarené vzťahy s opačným pohlavím, so ženou. V prípade ženskej homosexuality je to však relatívne častý fenomén.
Protirečenia ideológií: Islam a LGBT, proruská mierová rétorika a ekologický aktivizmus
Ďalej aj taký vyslovene progresívny aktivista, sociológ Michal Vašečka, napríklad už začína dosť kritizovať stranu Progresívne Slovensko, čo už je čo povedať, keď sa ozve niekto z tohto názorového tábora. Však Michal Vašečka má v niektorých veciach celkom racionálne názory, ale v niektorých veciach má až vyslovene extrémistické, ľavicovo extrémistické názory. Napríklad počas migračnej krízy v rokoch 2015 – 2016 tento aktivista tvrdil, že je veľmi pozitívne a dobré to, aby do Európy prišlo čo najviac moslimských migrantov, čo je samozrejme také zvláštne. Je to protirečenie, lebo ako môžete byť za moslimských migrantov, keď ste zároveň za LGBT ľudí? To nejde dokopy, tieto dve veci jednoducho do seba nepasujú, to nejde. Moslimovia, respektíve islam, je veľmi konzervatívne náboženstvo, ktoré vyslovene žije aj z nenávisti voči LGBT ľuďom, je to jeden z hlavných pilierov ich viery, podobne ako u radikálnejších kresťanov, takže to nejde dokopy.
Všetky tieto fašistické ideológie si protirečia – extrémna ľavica aj extrémna pravica si v rôznych veciach protirečia. Na jednej strane proruskí aktivisti strašne nahlas vykrikujú, že sú za mier, ale zároveň milujú Putina, ktorý tú agresiu vyvolal. Sme teda proti vojne, ale obhajujeme ruskú agresiu – to je presne takéto protirečenie. Tým ľuďom vôbec nevadí, že si takto protirečia a že táto propaganda vôbec nepasuje dokopy. Podobne aj Eduard Chmelár je takýto propagandista, ktorý hlása, že je síce za mier, ale zároveň je za vojnu, lebo je za Rusko a veľmi tvrdo obhajuje ruskú agresiu proti Ukrajine. Tvrdí, že Rusko tú vojnu vôbec nevyvolalo, že Putin je najväčší mierotvorca na svete a všetci ostatní chcú vojnu – Západ chce vojnu, Európa chce vojnu, Amerika chce vojnu, len Putin chce mier. Toto Eduard Chmelár tvrdí, je to takáto propaganda, ale ľudia tomu veria, aj keď je to úplné protirečenie.
To isté vidíme aj pri ekologických aktivistoch – takisto úplné protirečenie: sme síce za ekológiu, ale chceme, aby sa v národných parkoch čo najviac rozmnožil lykožrút, aby tam vôbec neboli zelené stromy, aby tam bola len zničená príroda a aby tie miesta v národných parkoch vôbec neboli turisticky atraktívne. To je tiež veľké protirečenie, kde ideme úplne sami proti sebe. Všetky tieto fašistické ideológie – extrémistická ekológia, extrémistický feminizmus – si protirečia. Rovnako extrémistická ľavica na jednej strane obdivuje moslimských migrantov, ale na druhej strane je za LGBT ľudí, čo si samo osebe protirečí už v samom základe.
Kritika Progresívneho Slovenska, sociálne siete a algoritmy šíriace nenávisť (Pčolinský a Hlina)
Už aj Michal Vašečka tvrdí, že strana Progresívne Slovensko nie je dobrou alternatívou k súčasnej vláde, že sa príliš zameriavajú len na kritiku vlády, ale nemajú žiadne riešenia, čo je veľmi eufemisticky pomenovaný celý problém. Skutočnosť je taká, že strana Progresívne Slovensko reálne žije len z hejtu a z nenávistných výrokov na súčasnú vládu, a častokrát z výrokov, ktoré nie sú objektívne. Častokrát sú to rôzne dezinformácie, alebo kritizujú veci, ktoré by sami nevedeli urobiť lepšie. No ale keďže ľudská hlúposť je nekonečná, ľudia im naletia a dajú im hlas aj napriek tomu.
Veľmi dobre na túto vec upozornil aj samotný Peter Pčolinský, že poslanci za Progresívne Slovensko zverejňujú veľa videí, ktoré sú vyslovene nenávistné proti tejto vláde. Nie je to nejaké obsažné, nemá to kvalitný obsah, ale hlavné je, že šíria nenávisť, a to má potom na sociálnych sieťach veľký úspech. Hejt a nenávisť totiž algoritmy sociálnych sietí vždy propagujú a posúvajú do popredia, takže to bude mať vždy úspech. Nebudú predsa zverejňovať mierumilovné veci.
Na tomto systéme funguje a fičí celý Alojz Hlina. Niektorí ľudia Alojza Hlinu úplne zbožňujú a on má na sociálnych sieťach obrovitánsky výtlak, ale už aj novinári trošku prišli k rozumu a prestali mu všetko zverejňovať. V minulosti mu každú bombastickú aféru zverejnili, no samozrejme sa všetko ukázalo ako hoax. Novinárska etika bola úplne v háji, žiadne overovanie informácií. Dnes už aj novinári prišli na to, že Alojza Hlinu nebudú citovať, a už ho citujú len málokedy, keď niečo v úvodzovkách bombastické odhalí, lebo vedia, že je to proste hoax a obyčajná bublina na sociálnych sieťach. Dá sa na tom získať veľká popularita, lebo algoritmy sociálnych sietí budú nenávisť vždy propagovať. A to je úplne jedno, z akého názorového tábora – to isté sa týka aj krajne pravicového tábora, ktorý tiež šíri obrovské množstvo hejtu a nenávisti. Aby som bol objektívny, je to úplne rovnaké. Tá nenávisť, či už krajne pravicová, alebo krajne ľavicová, tie sociálne siete skrátka prevalcuje.
Konflikt Lucie Plavákovej s Rudolfom Huliakom a selektívne reakcie na Roberta Fica
Ktovie, prečo je vlastne Lucia Plaváková taká zatrpknutá voči mužom. Môže to byť aj veľmi citlivá vec. Častokrát existuje sexuálne zneužívanie, kedy samotný otec môže vlastnú dcéru sexuálne zneužívať, čo môžu byť veľmi citlivé veci. To by sme museli ísť naozaj veľmi hlboko do jej súkromia, pričom ona zatiaľ nebola ochotná o svojom súkromí viac hovoriť. Nemyslím si však, že tá nenávisť voči mužom z jej strany je náhoda; celkom isto tam v prípade Lucie Plavákovej museli byť nejaké zranenia ešte z detstva. Nepáči sa mi to.
Takisto sa mi nepáči, že už nie je schopná odpustiť ani Rudolfovi Huliakovi a stále to ešte rieši. Rudolf Huliak sa za tie naozaj škaredé vyjadrenia ospravedlnil a tiež vysvetlil, prečo sa tak škaredo vyjadril – mal vtedy ťažkú chvíľu, keďže sa akurát dozvedel, že mu zomrel blízky priateľ, a preto mal takú zlú náladu. Myslím si, že by aj ona mala vedieť takéto veci odpustiť a už to neriešiť. Taktiež nechápem, prečo sa na svojom Facebooku nevyjadrila k Robertovi Ficovi, ktorý sa o nej vyjadril dosť škaredo, ale rieši len Huliaka. Huliak určite zďaleka nemal také nenávistné vyjadrenia voči nej ako Robert Fico. Nie celkom tomu rozumiem – kým Huliak sa za svoje výroky ospravedlnil, o Robertovi Ficovi to neplatí. Možno dodatočne ešte niečo pridala, ale čo som naposledy pozeral, tak sa s reakciou na Roberta Fica veľmi neponáhľala.
Mimochodom, ani kultúrne vojny nie sú pre Rudolfa Huliaka témou číslo jeden. Občas sa k tejto téme vyjadrí, a nie zrovna pozitívne, ale zase niektoré jeho výroky boli relatívne tolerantné voči LGBT ľuďom. Nedá sa povedať, že by kultúrne vojny boli jeho nosnou témou – napríklad strana KDH je v oblasti kultúrnych vojen ďaleko radikálnejšia ako Rudolf Huliak. Lucia Plaváková o ňom hovorila, že je preňho typické, že nenávidí ženy a veľmi škaredo sa o nich vyjadruje, nad čím tiež krútim hlavou, pretože to vôbec nie je pravda. Určite sa nájdu politici, ktorí urážajú ženy ďaleko viac v porovnaní s Huliakom, keď sa už o týchto veciach bavíme.
Bohužiaľ, Lucia Plaváková je len jednou z osôb v strane Progresívne Slovensko. Predstavuje akúsi psychickú trosku, ktorá do politiky určite nepatrí. Mali by tam byť psychicky vyrovnaní ľudia, no takýchto exotov je tam, bohužiaľ, viac.
Kauza Šimečkovho mobilu zverejnená Marekom Vagovičom a dvojaký meter médií
Na záver by som sa ešte stručne vyjadril k strane Progresívne Slovensko, respektíve k mozgovej masáži okolo tejto politickej strany. Novinár Marek Vagovič zverejnil na adresu Progresívneho Slovenska naprostú mikroaférku a malinkú drobnosť – že mimovládna organizácia Marty Šimečkovej financovala mobilný telefón, paušál a volania pre svojho syna Michala Šimečku. Je to úplne drobná aféra a nič hrozné, no voliči Progresívneho Slovenska sa z toho išli psychicky zrútiť, novinár zožal obrovský hejt a strane Progresívne Slovensko začali kvôli tomu klesať preferencie.
Zaujímavé však je, že keď strana Smer zverejnila oveľa vážnejšie aféry, pri ktorých sa s odstupom času ukázalo, že boli jednoznačne pravdivé a závažnejšie – ako dvojité preplácanie faktúr a ďalšie veci –, tak to voličom PS zrazu vôbec neprekážalo. Novinári totiž dehumanizujú stranu Smer do takého extrému, že keď niečo povie smerák, je to podľa nich stopercentná lož, žiadny smerák nikdy nemohol mať pravdu a smeráci len stopercentne klamú. Ak čokoľvek povie smerák, je to brané ako neplatná informácia a klamstvo, čomu volič PS neverí, a preto ho to vôbec neovplyvní. No keď to povie niekto z iného názorového tábora, ako je Vagovič, ktorý inak stojí za opozičnými stranami, zrazu je to obrovský problém. Ľudská hlúposť je skutočne nekonečná, keď vidíme, ako sú ľudia naivní a ako si nedokážu nezávisle, objektívne a nestranne overovať informácie.
Je fascinujúce, že týmto ľuďom vôbec neprekáža voliť politickú stranu namočenú do korupcie od hlavy až po päty, a tieto Šimečkove aféry pre nich nie sú problém, pretože sa neustále vyhovárajú na Fica. Veľmi dobre to v rozhovore povedal aj Peter Pčolinský – hoci je v niektorých veciach extrémista –, kde vystihol naivitu voličov Progresívneho Slovenska, ktorým to v zásade neprekáža, lebo argumentujú štýlom „lebo Fico“. Stačí, ak vám médiá urobia dobrú mozgovú masáž, alebo sledujete len profily tejto strany na sociálnych sieťach, a nadobudnete pocit, že sa stačí vyhovoriť na Fica; ak je Fico satan, Šimečka je automaticky svätý. Ľudská hlúposť je nekonečná a je neskutočné, ako ľahko sa dá s ľuďmi manipulovať.
Porovnanie s českou politikou: Kauza Čapí hnízdo Andreja Babiša verzus kauzy Fialu a Rakušana (Bitcoin a Dozimetr)
Presne rovnaký fenomén funguje aj v Česku v kauze Čapí hnízdo, kde sa riešili úplne bezvýznamné veci o tom, či Babišova firma dodržala všetky dotačné podmienky. Sú to absurdné nezmysly. Navyše dcérska firma Agrofertu žiadala dotáciu len vo výške 10 % z celkového rozpočtu celého projektu. Pýtali naozaj zanedbateľné peniaze v pomere k celému projektu. Celé Čapí hnízdo stálo 100 % financií, no dotácia tvorila len 10 %, a kvôli týmto desiatim percentám z celého projektu – kde údajne nesplnili jednu podmienku, čo ani nie je isté, či médiá správne interpretovali – vznikol proti Babišovi neskutočný hejt, absolútna dehumanizácia v médiách, nenávisť a desaťtisíce popísaných článkov.
Na druhej strane, keď má Petr Fiala bitcoinovú kauzu, čo je čisto mafiánsky prípad, alebo keď má politická strana STAN a Vít Rakušan kauzu Dozimetr, čo bola čistá mafia, tak to zrazu nikomu neprekáža. To je zrazu úplne v poriadku, hoci sa tam diali doslova mafiánske praktiky. Voliči si povedia, že budú STAN voliť aj naďalej, lebo čo tam po mafii, a rovnako budú voliť aj koalíciu SPOLU. Vôbec im to neprekáža, pretože Babiš je podľa nich vraj oveľa horší. Nikto už síce nevie vysvetliť, prečo je horší, ale stačí, ak médiá postrašia naratívom, že Babiš je strašne proruský, čo vôbec nie je pravda. Naozaj sa preto nemožno čudovať ľudskej hlúposti v Česku, rovnako ako ani na Slovensku.