Úvod a príčiny palivovej krízy
Ahojte, priatelia! V tomto videu budem hovoriť o téme, o ktorej som doteraz nehovoril. Ide o politologickú analýzu Izraela a Palestíny, ale ako prvú vec budem hovoriť o veľmi aktuálnej téme, ktorou je palivová kríza. Vysvetlíme si teda, prečo táto palivová kríza vlastne vznikla. A paradoxne, budete veľmi šokovaní, že za celou touto vecou sú letniční kresťania. Nie je to žiadna konšpirácia, sú to veľmi dobre podložené informácie, ktoré, žiaľbohu, v médiách veľmi nezaznievajú.
Vojna v Izraeli a Pásme Gazy
Budem hovoriť aj o relatívne aktuálnej téme, a to o veľkej vojne medzi Izraelom a Palestínou, kedy bolo prakticky celé Pásmo Gazy izraelskou armádou zbombardované. Vyjadrím sa teda aj k tejto téme. Je to zložitá problematika a je veľmi zvláštne, že na Slovensku nemáme ani jedného odborníka, ktorý by sa k tejto téme relevantne vyjadril. Myslím si, že v Česku bol aspoň jeden – bývalý izraelský vojak, ktorý hovorí po česky a neskôr sa vrátil do Česka. O tejto téme hovorí veľmi kvalifikovane, ale na Slovensku nemáme ani jedného človeka, ktorý by sa v tejto problematike vyznal, alebo by aspoň vedel, o čo tam vlastne išlo. Budem teda o týchto veciach hovoriť.
Politická situácia a osobný postoj k mieru
Budem hovoriť aj o politickej situácii v samotnom Izraeli. Hneď na začiatku chcem zdôrazniť, že som veľmi umiernený a konsenzuálny človek, takže odo mňa neočakávajte žiadne extrémy, či už na jednu, alebo na druhú stranu. Osobne zastávam názor, že aj Izrael, aj Palestína majú nárok na existenciu, hoci na Slovensku, ale aj vo svete všeobecne, vidíme obrovskú nevraživosť a nenávisť. Niekto tvrdí, že Palestína nemá právo na existenciu a treba ju aj s Palestínčanmi vyhladiť. Na druhej strane sa však objavujú aj presne opačné názory, týkajúce sa antisemitizmu a tak ďalej. O týchto veciach si teda povieme niečo podrobnejšie.
Zameranie na medzinárodného diváka a úspech webstránok
„No a podstatne väčšiu čítanosť majú moje webstránky ako toto video, zvlášť tie anglické verzie. To znamená, že ono to možno bude ešte o to zaujímavejšie pre zahraničných čitateľov, takže možno sa budem snažiť to viacej špecializovať pre takého medzinárodného diváka ako pre slovenských občanov. No, len aby ste mali taký všeobecný prehľad, tak podstatne väčší úspech ako tento YouTube kanál majú tisícnásobne úspešnejšie anglické verzie a anglické preklady tej mojej webstránky. To je len ako taká poznámka na okraj.“
Letniční kresťania a palivová kríza
Za súčasnú palivovú krízu môžu letniční kresťania. Ide o verejne známe veci, ktoré sa dajú reálne dohľadať, a hneď vysvetlím, ako a prečo to tak je. Predovšetkým sa jedná o poradcov prezidenta Trumpa a vôbec nie je žiadnym tajomstvom, že sú to prevažne letniční kresťania. Nie sú to žiadni slušní, umiernení kresťania, ale je to veľmi tvrdá a radikálna krajná pravica letničných kresťanov, ktorí sa naozaj netaja tým, že Trumpova politika by sa mala jednoznačne upínať výlučne na Izrael. Ich politika sa má točiť len okolo Izraela. Sú to ľudia, ktorí vlastne vyznávajú takzvaný kresťanský sionizmus a títo pastori sa reálne verejne k týmto veciam vyjadrujú. Vo všeobecnosti platí o letničných kresťanoch, že vyznávajú takzvaný kresťanský sionizmus, čo znamená, že veľmi silne podporujú politiku Benjamina Netanjahua. Je to také zvláštne a paradoxné, že v samotnom Izraeli Benjamina Netanjahua väčšina ľudí nenávidí a najradšej by ho poslali niekam do hája, a tu ho niektorí pobláznení pastori a krajne pravicoví extrémisti budú obhajovať ešte viac ako samotní Izraelčania. Je to zvláštny paradox a bizár, ale takto to funguje.
Symbolika a politické extrémy v Izraeli
U letničných kresťanov je typické, že majú veľmi často vo svojich cirkvách a zboroch vyvesenú izraelskú vlajku, čo je dosť vážny problém. Na jednej strane tá izraelská vlajka reprezentuje viacero vecí, ako napríklad židovský národ, a pokiaľ ju vnímame takto, tak je to v poriadku a schvaľujem to. Ale pokiaľ sa už jedná o podporu politiky Benjamina Netanjahua a jeho nešťastnej krajne pravicovej vlády, tak je to iné. Benjamin Netanjahu je vnímaný ako krajne pravicový politik, ktorým vždy bol a nikdy nebol iný, ale vo vláde má ešte ďaleko tvrdších a radikálnejších extrémistov, než je skutočná ortodoxná krajná pravica. Benjamin Netanjahu má vo vláde aj takých extrémistov, ktorí úplne narovinu povedia, že palestínsky národ treba vyvraždiť, vyhladiť a pozabíjať. Predovšetkým sa to týka tých krajne pravicových strán, ktoré majú blízko k ortodoxným židom. Netreba si však predstavovať, že každý jeden Izraelčan súhlasí s ortodoxnými židmi, pretože si osobne myslím, že väčšina reálnych izraelských občanov tých ortodoxných židov naozaj nenávidí. Sú to naozaj pošahaní extrémisti a nevidíte tam nejaký rozdiel v tom, kto má menej nenávisti, či nejaký radikálny moslimský kazateľ, alebo nejaký radikálny ortodoxný rabín. Ortodoxné židovstvo je naozaj spojené s obrovskou nenávisťou voči palestínskemu národu.
Postoj letničných kresťanov k sionizmu
Aby som sa vrátil k letničným kresťanom, tak toto je dosť vážny problém, že skôr tí letniční kresťania vnímajú a interpretujú izraelskú vlajku ako podporu politiky Benjamina Netanjahua a jeho vlády, než ako samotný pozitívny vzťah k židovskému národu. Toto je už vážny problém, že letničné kresťanstvo je tá najviac zvrátená forma kresťanstva, ktorá je založená len na nenávisti a na porušovaní ľudských práv, s čím sa jednoducho nedá súhlasiť. Ďalej je veľmi nebezpečné, ak sa niekto verejne prihlási k tomu, že nesúhlasí s politikou Benjamina Netanjahua a je automaticky označený za antisemitu. Už aj s takýmito primitívnymi diskutérmi som sa stretol tu na Slovensku. Keby som bol na nejakom izraelskom diskusnom fóre a tam by ma nejaká časť ľudí obviňovala z niečoho takého, tak by som sa veľmi nečudoval, ale na Slovensku sú takíto extrémisti, ktorí ma za vyjadrenie nesúhlasu s vládou Benjamina Netanjahua na sociálnych sieťach hneď označili za antisemitu. Musíme si dať pozor na takéto slová, pretože potom klesáme hlboko na dno, na morálne dno, ak sa tá diskusia zníži na takúto primitívnu krčmovú úroveň, s čím naprosto nesúhlasím. Letniční kresťania sa verejne hlásia k ideológii kresťanského sionizmu a teraz je veľmi dôležité si zadefinovať a veľmi citlivo zadefinovať problematiku toho, čo to vlastne sionizmus je. Má to totiž viacero významov, má to aj pozitívny význam, aj negatívny význam a treba si v týchto veciach upratať a mať v tom poriadok, aby nedošlo k nejakému nepochopeniu. Úplná oficiálna definícia sionizmu je tá, že by mal vzniknúť nejaký štát Izrael a mal by existovať židovský štát. V podstate je to úplne v poriadku a nič tomu nevyčítam, čo sa týka tejto definície, ale v praxi to má trošku iný význam. Problém je v tom, že existencia izraelského štátu je veľmi zložitá, komplikovaná a citlivá téma, pretože nie je možné vytvoriť izraelský štát bez mierovej cesty. Dá sa to len vojenskou cestou, pretože neexistujú žiadne mierové metódy v tejto veci a tu už narážame na dosť vážny problém, že nie je možné bez útlaku Palestínčanov vytvoriť nejaký židovský štát v jeho plnej veľkosti. To už je vážny problém, aby sa zase neporušovali ľudské práva Palestínčanov.
Geopolitická prehra Spojených štátov a Irán
Teraz by som sa chcel znovu vrátiť k tejto palivovej kríze. Faktom je to, že jednoducho Spojené štáty túto vojnu proti Iránu prehrali, jednoznačne tú vojnu prehrali, pretože takú škaredú a zlú reputáciu, akú majú teraz Spojené štáty, ešte nemali nikdy v histórii. Vždy tie Spojené štáty mali nejakú pozitívnu rolu, ale teraz si tie Spojené štáty, respektíve Donald Trump, za takéto zlé meno môže jednoducho sám. Ak by nedošlo k zablokovaniu Hormuzského prielivu, tak možno by sa to dalo nazvať ako vojna s dobrým koncom, ktorá skončila víťazstvom, ale keď došlo k tomu, k čomu došlo, že došlo k zablokovaniu Hormuzského prielivu a keď raketovo stúpla cena ropy a cena pohonných hmôt, tak to už nemožno vnímať ako úspech. To už je jednoznačne prehra a Iránci sa môžu Spojeným štátom vysmievať do očí. Práve naopak, ešte to ten iránsky režim posilnilo a ešte viac zomklo. To, že im síce nejakého moslimského vodcu zabili, tak tam ešte ďaleko radikálnejší islamský vodca nastúpil na jeho miesto, čo ten Irán urobilo ešte silnejším. Celý iránsky režim je tvrdý islamistický režim, v ktorom má hierarchicky najvyššie slovo nejaký moslimský duchovný a v zásade tí politici sú úplne bezvýznamné bábky, ktoré nemajú žiadnu moc v rukách. O všetkom rozhoduje nejaký klerikálny a klerofašistický islamský politik, ktorý je zároveň aj duchovným vodcom, a takto funguje ten režim. Týmito útokmi ten režim neoslabili, pretože ten človek mal nástupcu a na jeho miesto nastúpil zase nejaký ešte možno radikálnejší vodca, čo ten Irán urobilo ešte silnejším. Tieto útoky síce z krátkodobého hľadiska Irán určite oslabia, ale z dlhodobého hľadiska to ten režim ešte posilní. Iránsky režim bude mať o to viac dôvodov a motiváciu na najbližších minimálne 25 rokov investovať čo najviac do armády a dávať do nej ešte väčší rozpočet. Z dlhodobého hľadiska bude ten iránsky režim silnejší a bude mať ešte väčšiu motiváciu vyvíjať jadrové zbrane. Podľa dostupných informácií síce boli nejaké útoky na zariadenia, ktoré obohacujú urán, ale odborníci zase varujú, že Iránci nie sú nejakí hlúpi a dali si to hlboko pod zem. To znamená, že oni to tam môžu bombardovať koľko chcú, tie zariadenia na obohacovanie uránu sú stále funkčné a stále sa im nič nestalo. Takisto odborníci hovoria, že nemajú problém si tú jadrovú zbraň vyrobiť, pretože majú na to dostatok technológií.
Neúspech vojenskej stratégie a postoj Európy
Jednoznačne to vnímam ako prehru a výhra Spojených štátov by to možno bola vtedy, pokiaľ by došlo k reálnej zmene režimu a bola by tam nastolená nejaká umiernená sekulárna vláda, ale vidíme, že k tomu nedošlo ani len v náznaku, práve naopak. Práve preto to vnímam ako jednoznačne niekoľkonásobne prehratú vojnu, ktorej výsledkom je, že iránsky režim je ešte silnejší a máme obrovskú palivovú krízu. V médiách, vrátane našich západných primitívnych a hlúpych médií, je trošku propaganda a videl som dosť primitívne články o tom, ako Čína perfektne zvláda túto palivovú krízu. Skutočnosť a pravda je však taká, že paradoxne najviac tie ázijské štáty poškodí táto ropná kríza. My v Európe máme len vysoké ceny energií, ale fyzicky tej ropy máme dostatok, no v Ázii to spôsobilo nárast cien a zároveň aj reálny fyzický nedostatok tejto vzácnej suroviny, akou je ropa. Cez Hormuzský prieliv totiž prechádzajú dodávky smerom do Ázie, takže to určite bolí aj Čínu. Je síce pravda, že elektromobily sú v Číne podporované, ale ani tie elektromobily úplne všetko nenahradia. Osobne si myslím, že tú Čínu táto palivová kríza bolí určite ďaleko viac ako Európu. Takisto Izrael síce z krátkodobého hľadiska svojho nepriateľa oslabil, ale z dlhodobého hľadiska ho jednoznačne posilnil. To znamená, že aj pre Izrael sú to teraz veľké problémy, pretože aj samotný Izrael bude musieť dávať ďaleko viac peňazí na armádu, ktoré by inak mohli ísť na zdravotníctvo, školstvo či dôchodky. Teraz pôjde väčšina toho rozpočtu jednoznačne na armádu, pretože aj oni musia očakávať z dlhodobého a strategického hľadiska, že sa Iránci budú chcieť pomstiť najbližších minimálne 25 rokov. Iránci si tento ponižujúci útok Spojených štátov a Izraela, pri ktorom bol zabitý aj najvyšší islamský vodca, určite zapamätajú a do armády budú dávať násobne viac peňazí ako doteraz. Ďalším problémom je to, že európske armády nie sú ochotné miešať sa do tejto vojny medzi Iránom a Spojenými štátmi. Donald Trump chcel doteraz okupovať Grónsko, čo spôsobilo obrovský diplomatický problém, diplomatický šok a zhoršenie diplomatických vzťahov medzi Spojenými štátmi a Európou. A teraz zase Donald Trump od európskych lídrov žobre o to, aby mu pomohli v jeho vojne, tak je logické, že tí európski lídri sa do toho nechcú miešať. Ktovie, či by to dopadlo dobrým koncom, aj keby sa tam reálne angažovala európska armáda. V každom prípade je faktom to, že odborníci upozorňujú na to, že Spojené štáty majú dosť veľký nedostatok presne takej vojenskej techniky, ktorá by slúžila na odmínovanie, a v tejto veci sú európske armády vybavené lepšie. Toto je dosť veľká achillova päta a slabá stránka armády Spojených štátov, že na to majú techniku skôr tie európske štáty. Teraz vidíme, že európske štáty sa nechcú miešať do vojny Donalda Trumpa a ten je na ne z tohto dôvodu nahnevaný. Je to však jednoznačne jeho vojna, vojna jeho letničných kresťanov a jeho letničných poradcov, tak nech si vypije to, čo si sám vytvoril.
Poškodená reputácia Spojených štátov za vlády Donalda Trumpa
Ďalší problém je aj to, že veľmi ťažkým spôsobom poškodil reputáciu Spojených štátov Donald Trump. Všetci ľudia sa teraz hnevajú, že za túto palivovú krízu môžu Spojené štáty, a naozaj môžu, spoločne s Izraelom. Takže je to vážny problém. Donald Trump pred voľbami sľuboval to, že urobí Ameriku znovu veľkou, a vidíme, že sa mu podaril presne pravý opak toho. Žiaden americký prezident neurobil zo Spojených štátov Ameriku tak malou, ako Donald Trump. Takže je to vážny problém na niekoľkých úrovniach. Je to niekoľkonásobne prehratá vojna voči Iránu a veľmi ťažký reputačný trapas pre Spojené štáty. Namiesto toho, aby ľudia Ameriku obdivovali, tak sa teraz všetci na Ameriku hnevajú, že majú vysoké ceny pohonných hmôt. Takže to je problém.
Vplyv letničného kresťanstva na politiku
A vidíme, že za všetkým stoja tí letniční kresťania, ktorí teda veľmi silne radia Donaldovi Trumpovi. Existujú aj oficiálne videá, viaceré videá kolujú po internete, ktoré som videl, ako teda veľmi intenzívne Donald Trump spolupracuje s letničnými kresťanmi, teda s letničnými pastormi a kresťanskými kazateľmi. To je tá najviac zvrátená forma kresťanstva, to letničné kresťanstvo, ktoré je najviac nebezpečné, najviac manipulatívne a najviac zotročujúce človeka. Takže tí letniční kresťania ovládajú Donalda Trumpa. Zaujímavé je, že tí letniční kresťania sa aj najviac angažujú v politike. Žiaden iný typ kresťanov sa až tak veľmi neangažuje v politike. To vidíme na Slovensku a v Spojených štátoch úplne to isté. Väčšina tých kresťanov, ktorí sú najviac politicky aktívni, sú letniční. Takže Slovensko a Spojené štáty majú v tejto veci toho dosť veľa spoločného.
Vzťah k Izraelu a vláde Benjamina Netanjahua
Tí letniční kresťania veľmi silne vyzývajú, aby bol Donald Trump čo najviac lojálny a čo najviac poslušný voči Izraelu. To sa naozaj podarilo veľmi úspešne docieliť, že skutočne Donald Trump počúva jediného politika, a tým je Benjamin Netanjahu. Teraz vidíme, ako to dopadlo, a dopadlo to veľmi zle. A netreba nejakým spôsobom… bol by som veľmi nerád, ak by toto moje video akýmkoľvek spôsobom nabádalo k nejakému antisemitizmu. V žiadnom prípade. Ani si neviete predstaviť, ako samotní Izraelci nenávidia Benjamina Netanjahua, takže nie všetci s ním súhlasia. Nesúhlasia ani s tou krajne pravicovou vládou, ktorá tam je, s tými pobláznenými ortodoxnými židmi, ktorých naozaj väčšina Izraelcov jednoducho nenávidí. Takže aby sme si nemysleli, že teraz všetci židia, jednoducho celý židovský národ, stojí za tou nešťastnou vládou, ktorú majú v Izraeli. Vonkoncom nie.
Postoj k ortodoxným židom a palestínska otázka
Dôvod, prečo sa takto negatívne vyjadrujem o ortodoxných židoch – a to si treba otvorene povedať, že ortodoxní židia netvoria väčšinu izraelských občanov, chvalabohu – tak dôvod, prečo sa o nich negatívne vyjadrujem, je to, že títo ľudia sa veľmi rasisticky vyjadrujú k Palestínčanom a k palestínskemu národu. Takže to je veľmi vážny problém. Nemajú problém hovoriť o otvorenom vyhladení palestínskeho národa, Palestínčanov a tak ďalej. Z tohto dôvodu sa o nich negatívne vyjadrujem. To, že židia v minulosti veľmi trpeli počas druhej svetovej vojny a počas nacizmu, neznamená, že majú právo robiť na Palestínčanoch to isté alebo niečo podobné. Takže toto je môj názor a moje stanovisko.
Izraelské ambície v Libanone a regionálne hrozby
V poslednom rade sa izraelský premiér Netanjahu nechal počuť, že už im nestačí len územie súčasnej Palestíny, ale už majú zálusk aj na Libanon. Chcú vytvoriť nejakú nárazníkovú zónu medzi Izraelom a Libanonom, čo je naozaj pravda, že ten Hizballáh v tom Libanone reálne je a je to regionálna hrozba pre Izrael ako taký na strane jednej. Ale na strane druhej, možno o čo izraelským politikom ide ešte viac, je to, že majú zálusk na nejaké imperialistické ciele, aby si rozšírili to územie aj pod zámienkou hrozby toho Hizballáhu. Jednoducho si chcú rozšíriť územie Izraela z nejakého dlhodobého hľadiska aj o územie súčasného Libanonu. O to vlastne ide aj tým veľmi tvrdo nacionalistickým jadrám v Izraeli, a to nie je žiadne tajomstvo.
Územná expanzia a rezolúcie OSN
Ďalej, podľa rezolúcie OSN mal Izrael nárok len na územie Palestíny, ale v skutočnosti si obsadil aj Golanské výšiny, ktoré patria Sýrii. Takže ten Izrael sa rozširuje aj smerom do Sýrie, dodnes okupuje Golanské výšiny a teraz sa Benjamin Netanjahu takto verejne a nahlas vyjadril k tomu, že si nárokuje aj územie Libanonu. Je určite pravda, že Hizballáh ohrozuje z Libanonu aj samotný Izrael, to je pravda, ale to neospravedlňuje urobiť z toho nejakú nárazovú zónu, ktorú by Izraelčania radi vybombardovali, podobne ako vybombardovali Gazu a vyrovnali ju so zemou, aby tam mali nejakú nárazníkovú bezpečnostnú zónu, ktorú by neskôr asi začali jednoducho okupovať.
Skryté ciele nárazníkovej zóny
Ľudia, ktorí sa už trošku rozumejú problematike konfliktu medzi Palestínou a Izraelom, už vedia, že vytvorenie bezpečnostnej nárazníkovej zóny je len taký zastierací manéver. Je to až sekundárna vec, ktorá nie je pre Izrael až taká dôležitá, pretože v skutočnosti sa tým sleduje tá radikálna verzia sionistickej ideológie. Z dlhodobého hľadiska je tam určite plán to územie okupovať a pripojiť ho k Izraelu.
Nevyužitý potenciál Európskej únie
Tu vlastne nevyužíva svoj plný potenciál Európska únia, ktorá má obrovskú silu. Európska únia má na Izrael ďaleko silnejšie páky ako Spojené štáty. Spojené štáty môžu maximálne stopnúť nejaké zbrane, čo je síce silná páka, ale Európska únia má zase veľmi silné ekonomické páky. Izrael je geograficky bližšie k Európskej únii ako k Spojeným štátom. Tá geografická vzdialenosť hovorí jasnou rečou, že Izrael je bližšie k Európe. Takisto má Európska únia vyššie HDP ako Spojené štáty, takže Európa je ďaleko silnejšia ekonomická sila. Myslím si, že keby napríklad Ursula von der Leyen len verejne prehlásila, že pokiaľ Izrael neprestane s vojnou, tak zváži nejaké sankcie, tak by bol okamžite mier. Izrael si totiž naozaj nemôže dovoliť žiadne sankcie.
Zlyhanie európskej diplomacie
Európa mohla byť v tomto trošičku razantnejšia a viac sankcie vymáhať, nielen Izrael slovne kritizovať. Je pravda, že niektorí európski lídri, vrátane predstaviteľov Európskej komisie, Izrael kritizovali, ale nikdy nespomenuli slovíčko sankcie. V tomto zmysle tam skutočne nejaké sankcie mohli byť. Európu by to nejakým spôsobom nepoškodilo, ak by nespolupracovala s Izraelom, pretože je to malý štát, ale Izrael by to veľmi poškodilo. Keby Európska únia realizovala nejaké sankcie, Izrael by to veľmi bolelo.
Ekonomické oslabenie Izraela
Izrael na tom nie je ekonomicky dobre vzhľadom na to, že dlhodobo vedie veľmi intenzívnu vojnu, najmä v posledných rokoch proti pásmu Gazy. Je určite ekonomicky veľmi oslabený a Izraelu by nebolo jedno, keby Európska únia zaviedla sankcie a snažila sa proaktívnejšie vyjednávať. V tomto zmysle európska diplomacia naozaj zlyhala a dalo sa urobiť viac pre to, aby boli dodržiavané ľudské práva aj v pásme Gazy.
Sila jednotnej Európy
Keby Európska únia reálne uvalila sankcie, tak Benjamin Netanjahu by aj na kolenách prišiel prosiť Ursulu von der Leyen alebo Kaju Kallasovú, ktorá má na starosti diplomaciu. Určite by išiel do Bruselu prosiť, aby tie sankcie zrušili. Európa má v týchto veciach jednoznačne navrch, pokiaľ by využila svoje diplomatické a vyjednávacie kapacity. My Európania si ani neuvedomujeme, akú obrovskú moc a zodpovednosť za celú planétu máme. Európska únia ako celok je najsilnejšia ekonomika na svete a má najväčšie HDP. Jednotlivé európske štáty samy o sebe nemajú takú veľkú moc, ale keď sa jednotne dohodnú na spoločnej stratégii, tak je tá moc obrovská. V tom sú Spojené štáty o niečo menšie, či už ide o ekonomickú silu alebo o HDP.
Postoj Bidenovej a Trumpovej administratívy k Izraelu
Bidenova administratíva, keď videla, ako izraelská armáda zneužíva tie americké zbrane na boj proti civilistom, tak sa tá Bidenova administratíva veľmi jasne ohradila voči tomu, aby to Izrael nerobil. Dokonca došlo aj k nejakému čiastočnému, respektíve v dosť veľkej miere, pozastaveniu dodávok zbraní do Izraela. To bola Bidenova administratíva. Naopak, keď Donald Trump prišiel k moci, tak ako prvú vec povedal, že má už Ukrajinu úplne v háji. Preňho je jediná priorita Izrael a len do Izraela chce presmerovať všetky zbrane a Ukrajina je až kdesi na poslednom mieste. Toto bolo hneď prvé vyjadrenie Donalda Trumpa, čo nie je nijakým prekvapením. Pre letničných kresťanov je jediná priorita Izrael, to je súčasť ich náboženstva.
Lobing a finančná podpora letničných kresťanov
Hovoria sa také klebety, hoci nemáme na to nejaké dôkazy, že môže dokonca existovať aj nejaká finančná podpora zo strany Izraela pre letničných kresťanov v Spojených štátoch, pretože je to veľmi silná lobistická skupina. Táto investícia sa im jednoznačne vráti, pokiaľ to Izraelčania robili a pokiaľ izraelská vláda financovala letničných kresťanov, tak sa im tá investícia jednoznačne oplatila. Minimálne by sa oplatilo finančne podporovať tú časť letničných kresťanov, ktorí majú nejaké politické ambície, najmä politické ambície v Bielom dome. Tá investícia by sa im sakramentsky dobre oplatila, bez diskusie. Izraelská vláda by bola hlúpa, ak by finančne nepodporila tých politicky angažovaných letničných kresťanov, pretože to je veľmi rozumná vec. Je to veľmi silná lobistická skupina a vidíme, že v zásade celý Donald Trump je riadený letničnými kresťanmi.
Dopady Trumpovej politiky a postoj k Ukrajine
Vidíme, ako to dopadlo, reputácia Spojených štátov je úplne v troskách. Prehratá vojna, vysoké ceny pohonných hmôt, toto je úžasný výsledok politiky letničných kresťanov, ktorí riadia Donalda Trumpa. Ja osobne proti Spojeným štátom nič nemám, ani nič proti Američanom, naopak, je mi veľmi ľúto, že letniční kresťania takto poškodzujú dobré meno Spojených štátov. Zneužívajú senilného starca Donalda Trumpa na svoje ideologické a politické ciele, ktoré zbytočne poškodzujú reputáciu Spojených štátov.
Alternatívy v americkej politike a verejná mienka
Keby bol prezidentom J. D. Vance alebo nejaký podobný pošahaný náboženský fundamentalista, tak tiež nie som si úplne istý, či by to dopadlo lepšie a či by to bola lepšia politika ako súčasná politika Donalda Trumpa. Jedna vec je, že J. D. Vance je aspoň kognitívne pri zmysloch a nemá stareckú demenciu, to je jediná výhoda J. D. Vancea. Či by však aj on nebol obklopený letničnými kresťanmi, to neviem a nemyslím si, že by jeho politika bola ovela lepšia ako politika Donalda Trumpa. Politika Donalda Trumpa bola veľmi pohoršujúca a niektorí ľudia aj na Slovensku hovoria o Spojených štátoch, akoby všetci Američania súhlasili s tou politikou Donalda Trumpa, ktorá tak strašne podporuje vládu Benjamina Netanjahua, aby vraždili civilistov bombami. Určite to nie je pravda, Donalda Trumpa väčšina ľudí nepodporuje ani v Spojených štátoch a už vôbec nie jeho sionistickú politiku. Väčšina Američanov s ním nesúhlasí, preto chcem aj na Slovensku upokojiť nejaké antiamerické nálady. Bol by som nerád, ak by sa o Američanoch na Slovensku vyjadrovalo so škaredou nenávisťou, pretože ani politika Donalda Trumpa nie je v Spojených štátoch verejnosťou podporovaná.
Obnova hebrejčiny ako národného jazyka
Ďalšia zaujímavá vec je to, že v súvislosti so vznikom štátu Izrael bolo treba vytvoriť aj nový jazyk a tým novým jazykom je hebrejčina. To bola určite veľmi náročná úloha pre hebrejských jazykovedcov, lebo už dvetisíc rokov sa hebrejčina ako jazyk nepoužívala. Takisto tá priveka hebrejčina sa radikálne líši od tej novej hebrejčiny. Keby ste aj poznali Bibliu a Starý zákon úplne dokonale naspamäť, ale pokiaľ by vám niekto doslovne preložil nejakú časť tej starej hebrejskej Biblie, tak by ste jednoducho neuhádli, ktorá časť Biblie to je. Je to radikálne odlišný jazyk, veľmi symbolický a tie privekí jazyky sa radikálne líšia od súčasných moderných jazykov. To sa nedá ani porovnávať, je to proste také kostrbaté, ťažké a veľmi symbolické, metaforické vyjadrovanie, ktoré sa veľmi ťažko prekladá. Preložiť priveké jazyky do súčasného moderného jazyka je extrémne náročné.
Historické korene a vplyv aramejčiny
Už počas Ježiša sa hovorí, že sa historicky používala aramejčina a nepoužívala sa hebrejčina, to vtedy nebol používaný jazyk. Už vtedy to bolo niečo podobné ako dnes latinčina. Latinčina ako jazyk síce existuje, ale nie je aktívne používaný. Najbližšie k latinčine majú Taliani, ale aj tá moderná taliančina sa dosť líši od latinčiny a bežný Talian po latinsky nerozumie. Takže tam sa musel úplne od kostry vybudovať celý jazyk. Osobne si myslím, že tí izraelskí jazykovedci sa najviac inšpirovali tou aramejčinou a museli tam inkorporovať nejaké gramatické pravidlá, najmä z aramejčiny. Zároveň tam urobili nejaké svoje svojské zmeny, aby to nebola úplná kópia aramejčiny. To by vám už vedeli zodpovedať väčší odborníci na tieto jazyky. Sú to veľmi citlivé veci aj pre samotných Izraelčanov, lebo sa museli inšpirovať inými národmi. Aramejčina má ešte nejaké posledné drobné zvyšky v arabských krajinách, napríklad v Sýrii, hoci je otázne, či sa táto komunita zachová pod tlakom arabskej väčšiny. Týmto sa izraelskí jazykovedci mohli inšpirovať, plus semitským jazykom je aj arabčina, takže tam mohla byť aj nejaká drobná inšpirácia z arabských jazykov. Keďže Arabi boli vždy veľkí súperi Izraelčanov, tak sa to snažili nejakým spôsobom zamaskovať alebo upraviť, napríklad výslovnosť alebo gramatiku, aby to nebolo úplne to isté čo arabčina. Tá nová hebrejčina a stará hebrejčina sú veľmi odlišné jazyky, ktorým by možno ani súčasní Židia nerozumeli.
Jazyk jidiš a chazarský pôvod
Ďalší veľmi zaujímavý jazyk je jidiš, ktorý sa tiež v Izraeli používa, ale ľudia, ktorí ho používajú, čelia tvrdému prenasledovaniu zo strany ortodoxných Židov. Jazyk jidiš používa hebrejské písmo, ale je to germánsky jazyk. V minulosti veľké etnikum, ktoré prijalo židovské náboženstvo, bolo európske etnikum, chazarský národ. Chazarský národ je teraz spájaný s krajne pravicovými konšpiráciami alebo konšpiráciami Arabov, ktorí nemajú radi Židov. Nie všetko o Chazaroch, čo sa dočítate na internete, je pravda. V každom prípade je faktom, že veľká časť Židov, ktorí sa vrátili do Izraela, si reálne oficiálne priznáva svoj chazarský pôvod a nehanbia sa za to. Ten chazarský národ reálne existoval, nie je to žiadna konšpirácia ani dezinformácia. Bol to európsky germánsky národ, ktorý prijal židovské náboženstvo. Veľmi sa to podobá na nemčinu. Niektorí ľudia, keď boli v Izraeli, sa čudovali, prečo tí ľudia hovoria po nemecky, hoci to bol jidiš. Sú tam ešte zvyšky Židov, ktorí majú tú chazarskú identitu. Na druhej strane, ortodoxným Židom, ktorí hovoria po hebrejsky, to vadí a chcú, aby sa Chazari naučili po hebrejsky. Sú tam spory medzi jednotlivými židovskými komunitami o zachovanie chazarskej kultúry. Ja osobne som za to, aby sa každá kultúra zachovala, či je chazarská alebo židovská. Treba si však dávať pozor, nie všetko v literatúre o Chazaroch je pravdivé, lebo je to niekedy spájané s antisemitskými konšpiráciami.
Definícia židovstva: Náboženstvo, etnikum a genetika
Je veľmi zložité definovať, kto je vlastne Žid. Môžeme človeka definovať na základe viacerých kritérií, napríklad podľa náboženstva, podľa etnika alebo podľa najprísnejšieho kritéria, ktorým je genetika. Podľa nejakej genetickej semitskej línie sa dá určiť, či je niekto Žid. Tých definícií je veľa. Slovíčko etnikum nevyhnutne neznamená, že musíte mať reálne semitského židovského predka, stačí, ak vyznávate židovské náboženstvo. Čo sa týka genetického zloženia súčasných občanov Izraela, tam je to zložitejšie, pretože aj významný germánsky národ, ako sú Chazari, prijal v minulosti židovské náboženstvo. To znamená, že väčšina z nich má pravdepodobne typický európsky genetický pôvod. To však neznamená, že Izraelčania alebo Židia nemajú nárok na svoj vlastný štát. Je správne, aby sa židovská kultúra zachovala a rozvíjala. S tým genetickým pôvodom je to zložitejšie, pretože logicky dochádzalo k asimilácii a migračným vlnám Židov so semitským pôvodom smerom do Európy, ale veľká časť bola aj európske etnikum, ktoré prijalo židovské náboženstvo.
Jazyk jidiš a územné nároky
To, že veľká časť Židov rozpráva jazykom jidiš, a to nielen na území Izraela, ale aj mimo neho, tak určite dosť oslabuje nejaké územné nároky Izraela voči Palestíne. Dosť to oslabuje tento argument. Na strane druhej si osobne myslím, že ten Izrael má právo mať, alebo Židia majú mať právo na tento židovský štát, pretože ide o židovské etnikum, ktoré nie je viazané na nejaký genetický pôvod. To slovíčko etnikum sa s týmto nespája, takže naozaj to židovské etnikum má právo mať nejaký štát, ale musí to byť za predpokladu, že budú rešpektované všetky ľudské práva aj tých Palestínčanov. Nie je možné vybombardovať celú Gazu bez akéhokoľvek rešpektovania práv civilistov.
Humanitárna blokáda a jej dôsledky
Vlastne ešte veľmi dôležitá poznámka k tomu je to, že Izrael robil takzvanú humanitárnu blokádu, že ani nejaké humanitárne konvoje vôbec nepustil k tým civilistom, voči čomu už neexistuje žiadna výhovorka. Tam už naozaj ide o to, že ten Izrael sa veľmi nenávistne voči tým Palestínčanom správa, že nerešpektoval ani tých civilistov, ani ich práva, ale urobil všetko pre to, aby aj tí civilisti čo najviac trpeli. Tým pádom sa jednoducho vytvoria lepšie podmienky na vyčistenie tej Palestíny od Palestínčanov a následne sa to uvoľní pre Židov alebo Izraelčanov.
Teórie o pôvode jidiš a aškenázskych Židoch
Ďalej som si ešte dodatočne pozeral, že áno, existujú dosť veľké spory a nie je to až také jednoduché, že by sa ten jazyk jidiš až tak veľmi nespájal s chazarským národom. To je veľmi zaujímavé, teraz som sa dočítal, že existujú aj takéto teórie. Však ono je to veľmi logická teória, že ten chazarský národ nejakým spôsobom migroval z Ázie do Európy a z neho vlastne vznikol ten jazyk jidiš a toto etnikum takzvaných aškenázskych Židov, ktorí rozprávajú tým jazykom jidiš.
Germánsky pôvod a európski konvertiti
V každom prípade, bez ohľadu na to, či je ten jazyk jidiš spojený s chazarským národom alebo nie, tak tá argumentácia je dosť silná v tom, že väčšina tých Židov pravdepodobne pochádzala od nejakých konvertitov z európskeho obyvateľstva. Pochádzajú z európskeho obyvateľstva, keď rozprávajú tým jazykom jidiš, ktorý má jednoznačne germánsky pôvod. Niektorí ľudia, ktorí boli v Izraeli, dokonca hovorili, že im to úplne pripomínalo nemčinu. Už to samo o sebe, že veľká časť Židov rozpráva týmto jazykom jidiš, hovorí, že tam asi nebude až taký veľmi silný genetický semitský pôvod, ale skôr nejaký európsky pôvod.
Rozmanitosť genetického pôvodu
To však samozrejme neznamená, že treba úplne spochybňovať všetkých Židov a ich semitský pôvod, pretože určite existujú aj takí, ktorí majú reálny semitský pôvod. Časť občanov Izraela určite má ten semitský pôvod a časť pravdepodobne veľmi nie, vzhľadom na to, že si dodnes zachovali ten jazyk jidiš. Z toho dôvodu predpokladáme, že nebudú mať ten semitský pôvod geneticky nejaký veľmi významný. Samozrejme, aj to sú určite zase nejaké antisemitské konšpirácie, ktoré hovoria o tom, že stopercentne všetci Židia majú buď chazarský pôvod alebo európsky pôvod. Tak ani to nie je úplne pravda, pretože je to určite rozmanité a určite sú tam aj takí, aj takí. Osobne nie som zástancom žiadneho extrému.
Ortodoxný judaizmus a téma homosexuality
O ortodoxných židoch, respektíve o judaizme všeobecne, je veľmi zaujímavé pozorovať, že sa správajú veľmi homofóbne, alebo majú ich teológiu dosť silne homofóbnu voči LGBT ľuďom. Keď som mal možnosť pozerať nejaké židovské preklady Starého zákona, konkrétne knihu Levitikus, ktorá sa má vyjadrovať k téme homosexuality, tak je to tam de facto rovnako alebo podobne preložené ako v kresťanských Bibliách. To znamená nesprávne. V súčasnosti je v celospoločenskom kontexte veľmi jasný konsenzus medzi odborníkmi, že práve táto časť Biblie je preložená zle a je preložená nesprávne a že sa v skutočnosti homosexuality vôbec netýka, nie je tam žiadna kritika homosexuality ako takej. Vidíme teda, aký obrovský vplyv má kresťanstvo, že dokonca kresťanstvo má vplyv aj na teológiu judaizmu. Interpretácia Biblie, respektíve preklady Biblie majú obrovský psychologický vplyv na vývoj judaizmu. Je to dosť paradoxné, pretože práve izraelskí odborníci by mali byť najväčší experti na hebrejčinu a na jej preklady, ale zjavne si nedali na tom veľmi záležať, na dôslednom a vernom preklade pôvodnej hebrejskej Biblie. Možnože existujú nejaké naozaj kvalitné preklady hebrejského originálu Biblie do modernej hebrejčiny, ale nemám o tom informácie. Všetky verejne dostupné preklady, ktoré som našiel, tak mali tento preklad nesprávne preložený a je to dosť ponižujúce pre ortodoxných židov, že si nevedia ani ukontrolovať to, aby preklady Biblie neboli ovplyvnené kresťanstvom. Toto je veľmi vážny reputačný problém aj pre izraelský judaizmus, keď ich verzia prekladu Biblie má chybu, ktorá bola jednoznačne prepasírovaná z kresťanskej kultúry. Na toto tvrdenie mám jednoznačne podložené stopercentné vedecké dôkazy.
Historický vznik štátu Izrael a Palestíny
Vysvetlím úplne základné historické veci, aký je rozdiel medzi Izraelom a Palestínou a ako historicky vznikali tieto dva štáty. V minulosti existovala len Palestína. Neskôr, najmä po druhej svetovej vojne alebo aj počas druhej svetovej vojny, sa tam presťahovali dosť veľké komunity židovské. Potom vznikali nejaké konflikty medzi židmi a Palestínčanmi. Potom aj dosť veľa imigrantov z arabských štátov prešlo do Palestíny, keď tam boli nejaké židovské aj západné investície. V roku 1947, dva roky po skončení vojny, OSN schválila dosť takú kontroverznú rezolúciu, s ktorou súhlasil vtedajší Sovietsky zväz, že v zásade nejaké tie konflikty medzi židmi a arabmi sa vyriešia takým spôsobom, že na 52 % územia Palestíny vznikne židovský štát Izrael a na viac ako 40 % vznikne štát palestínsky, alebo bude ponechaný ten štát palestínsky. Bolo to vtedy dosť samo o sebe kontroverzné, pretože v zásade to znamenalo deportácie tých Palestínčanov z územia a bolo to spojené s porušovaním ľudských práv. Respektíve, to asi bolo myslené takým spôsobom, aby nedochádzalo k tým deportáciám, že si to budú len nejakým spôsobom politicky kontrolovať, ale nebudú tam nejakým spôsobom vytláčať Palestínčanov z ich pôvodných domovov a ich pôvodných príbytkov. Možno to nebolo myslené nejako zle. Musíme aj chápať tých politikov a všetky tie štáty, ktoré za to hlasovali, pretože to bolo veľmi citlivé obdobie po nacistickom besnení, kedy boli masovo vyhladzovaní židia.
Holokaust a historické fakty o koncentračných táboroch
V koncentračných táboroch skončilo 6 miliónov židov, respektíve boli aj vyvraždení, avšak približne ešte dvojnásobný počet bolo celkovo ľudí, ktorí boli v koncentračných táboroch. Tí nacisti nedávali do koncentračných táborov len židov, ale každého človeka, ktorý nesúhlasil alebo vyjadril nejaký odpor s nacistickým režimom, tak išiel do koncentračného tábora. Takých ľudí bolo približne ďalší dvakrát toľko, takže všeobecne zomrelo v tých koncentračných táboroch 11 miliónov ľudí a z nich bola taká väčšia polovica židia. Bolo to približne pol na pol. Niekedy sa okolo toho robí propaganda z obidvoch strán. Na jednej strane tu máme nejakú antisemitskú propagandu, ale na strane druhej aj propaganda štátu Izrael je celkom silná. Bežne ani my v Európe nevieme, že v skutočnosti to bolo tak pol na pol, že polovica ľudí v koncentrákoch boli židia a polovica nežidia. Sú to veľmi dobre historicky podložené veci.
Územná expanzia Izraela a porušovanie ľudských práv
V praxi sa ani táto zmluva, ktorá vyplývala z OSN, nedodržala a skončilo to dosť veľkou vojnou a jednoznačným víťazstvom Izraela. Izrael začal ovládať ďaleko väčšie územie, ako bolo tých sľúbených 52 %, bolo to až okolo 82 % územia a pochopiteľne, že to vytvorilo veľké pnutie a napätie s okolitými arabskými štátmi. Došlo aj k veľkej migračnej vlne, kedy tí Palestínčania, ktorí tam boli, tak boli vytláčaní zo svojho pôvodného územia a zo svojich domovov, vyháňaní či už samotnými vojakmi, alebo aj prípadne nejakými demolačnými mechanizmami, ktoré im zbúrali tie domy a podobne. Došlo tam k dosť veľkému porušovaniu ľudských práv, čo je vnímané ako dosť vážny problém. Na jednej strane je to ušľachtilá myšlienka, aby aj židia mali svoj vlastný štát po tom, čo zažili obrovské utrpenie počas druhej svetovej vojny, to je dobrá vec. Len na strane druhej urobiť to nejakou mierovou cestou bez porušovania ľudských práv, bez toho, aby tam tých pôvodných Palestínčanov nemuseli nejakým násilím vyháňať, to už je dosť vážny problém.
Názorové prúdy v rámci Izraela
Treba otvorene povedať, že nie všetci Izraelčania súhlasia s tým, aby Izrael ešte ďalej a viacej rozširoval to svoje územie. Aj medzi samotnými izraelskými občanmi sú na to rôzne názory. Je tam nejaký taký tvrdý nacionalistický prúd, ktorý veľmi jasne hovorí, že Palestínčania sú naši nepriatelia, to nie sú ani ľudia, to sú nejakí podľudia, s ktorými si môžeme robiť, čo chceme. Nemusíme rešpektovať žiadne ľudské práva, môžeme ich kľudne aj pozabíjať alebo aspoň násilne niekde vyhnať za hranice a môžeme si neobmedzene rozširovať svoje územie. Na strane druhej sú aj nejakí umiernenejší ľudia medzi samotnými izraelskými občanmi, ktorí tvrdia, že pozor, my sme zástancovia ľudských práv a nechceme, aby sa územie Izraela ďalej viac rozširovalo, pretože sa to nedá robiť bez toho, aby sme porušovali ľudské práva. Takže aj tam sú jednoznačne rôzne názory, nie každý Izraelčan súhlasí s touto politikou Netanjahua. Potom sú asi úplne najradikálnejší tí ortodoxní židia, ktorí sú možno to najtvrdšie krajne pravicové jadro, ktoré najviac radikálne volá po porušovaní ľudských práv Palestínčanov. Môžu si to ospravedlňovať cez nejaké výroky z Tóry alebo výroky z Biblie, že im Pánboh dovolil si s tými Palestínčanmi robiť, čo chcú. Myslím, že aj nejako tak teologicky sa to zdôvodňuje, že Palestínčania sú nejakí Filištínci, a keď nejaký Jahve starým židom povedal, že treba viesť vojnu proti Filištíncom a máte právo ich aj úplne pozabíjať a vyhladiť, tak sú tí ortodoxní židia o to viac povzbudení a majú to vo svojom morálnom kompase ospravedlnené, že majú právo aj vyvraždiť tých Palestínčanov.
Konflikt s Hamasom a sporné financovanie
Potom tu máme relatívne nedávny konflikt, kedy aj raketami z pásma Gazy ten Hamas zaútočil proti Izraelu. Túto vec veľmi zaujímavým spôsobom komentuje aj bývalý izraelský vojak, ktorý už žije v Česku a hovorí českým jazykom. On hovorí, že veľmi dobre rozumie, aké sú pomery v Izraeli, a že Netanjahuovi už dlhé roky aj niekoľko desiatok rokov vyčítali to, prečo finančne podporuje Hamas. Toto bolo vždy verejne známe v izraelských médiách a všeobecne v Izraeli sa to desiatky rokov o tom vedelo, že Netanjahu podporuje Hamas a nikdy to financovanie nezastavil. Je to také zvláštne, prečo svojho nepriateľa takto finančne sponzoroval. Možno sa to vysvetľovalo z toho dôvodu, že keď budeme svojho nepriateľa platiť, tak ten nepriateľ nebude proti nám útočiť, možno takáto filozofia tam bola. On vlastne takýmto spôsobom vyčítal, že čo sa čudujete, že ten Hamas proti Izraelu zaútočil, keď svojho vlastného nepriateľa finančne ten Izrael podporoval.
Vojna v Gaze a stratégia „pokus-omyl“
Na druhej strane je pravda, že ten Hamas reálne ten Izrael ohrozuje a izraelská armáda má morálne právo nejakým spôsobom reagovať na to a má morálne právo zabíjať členov Hamasu. Na strane druhej, práve tento český novinár, ktorého meno je David Shorf, vysvetľuje to, že ten vojak nemá šancu rozlíšiť, kto je terorista a kto je civilista. Celá tá vojenská akcia Izraela je vedená spôsobom pokus-omyl. Na jedného teroristu pripadne ďalších desať civilistov, takýmto štýlom je vedená vojna. Takisto, pokiaľ máte nejaké spravodajské informácie, tak nie každá spravodajská informácia je rovnakej kvality. Niekedy je len malá menšina takých informácií, kedy máte stopercentnú istotu, že na takomto a takomto mieste, na takýchto GPS súradniciach sa nachádza nejaký terorista. Väčšina takýchto informácií je len na základe nejakej pravdepodobnosti. Vy sa tam hráte s nejakou pravdepodobnosťou, či je to pravdivá alebo nie je to pravdivá informácia, šuchnete tam nejaké bomby a veríte, že snáď tam medzi tými civilistami bude aj nejaký terorista. Takýmto spôsobom je tá vojna vedená. Je to veľmi zložitá vec.
Ciele Netanjahuovej politiky a osud civilistov
Sionistickej ideológii a Netanjahuovej politike to v podstate vyhovuje, cieľom je čo najviac rozšíriť územie Izraela na úkor Palestíny. Jemu úplne vyhovuje zbombardovať celé pásmo Gazy a celé pásmo Gazy úplne zrovnať so zemou, aby tých ľudí odtiaľ jednoducho vyhnal. Potom má ďaleko lepšie podmienky na to, aby sa tam Izrael rozšíril. Pokiaľ sa celé to pásmo Gazy úplne vyludni, tak sa to v zásade uvoľní pre židovský štát. Aj z tohto dôvodu im to veľmi vyhovuje. Veľká časť ľudí sa tam jednoducho nevráti do nejakých rozbombardovaných domov, lepšie im bude možno v nejakých utečeneckých táboroch, ako sa pokúšať na totálnych ruinách niečo znovu postaviť.
Historické pamiatky v pásme Gazy
Už len úplne okrajovo, možnože aj nejaké veľmi vzácne historické pamiatky v tom pásme Gazy sú, možno aj nejaké dvetisíc rokov staré stavby, ktoré pravdepodobne boli takýmto bombardovaním poškodené. Nie som odborník na tieto historické veci, ale myslím si, že vzácne historické pamiatky sa tam nájdu a pravdepodobne ani tie neboli ušetrené pred bombardovaním. Nemám informácie, že by už izraelská armáda začala pásmo Gazy úplne zaberať alebo že by tam začali stavať židovské osady, ale oni to nemusia robiť hneď. Stačí, že na niekoľko desiatok rokov tých ľudí odtiaľ vyženú a málokto by sa do tých ruín vracal. Asi takáto je tá situácia.