Psychologické bariéry, ktoré bránia evolúcii a reforme cirkvi

Obsah

Absencia evolúcie v náboženstve a stotožňovanie Katolíckej cirkvi s Bohom

Ďalej budem hovoriť o náboženstve všeobecne. Bohužiaľ, celé kresťanstvo a Katolícka cirkev má extrémne silné mechanizmy proti tomu, aby to náboženstvo prechádzalo akoukoľvek evolúciou. Kým bežná, sekulárna spoločnosť neustále prechádza nejakou evolúciou, náboženstvo nikdy neprechádza evolúciou a vždycky bude len spiatočnícke. Je to veľmi nebezpečné, a zvlášť teraz za posledný čas, keď je úplne na vzostupe takýto kresťanský konzervativizmus a tento kresťanský nacionalizmus, tak to už je o to viac nebezpečnejšie.

A takisto je veľmi zlá vec, že sú tam veľmi silné ochranné mechanizmy proti akýmkoľvek reformám v Katolíckej cirkvi. Najväčšie nebezpečenstvo je to, že kresťan katolík nerozlišuje medzi cirkvou a Bohom. Hoci aj tá kresťanská predstava Boha je veľmi pomýlená, ale už aj toto by naozaj mali tí kresťania aspoň racionálne rozlíšiť. Keď sa do ich mysle vžijem, tak čisto z racionálneho hľadiska by mali vedieť rozlíšiť, kde už končí cirkev, čo je stopercentne ľudská organizácia a nulapercentne božská, a kde začína ten Pánbožko, kde je akýsi ten ideál.

Ochrana pedofilných kňazov, kauza biskupa Jána Vojtaššáka a útoky na Jána Rozeka

To oni nedokážu rozlíšiť. Toto je veľmi nebezpečná vec, lebo tým, že sa zbožšťuje aj tá Katolícka cirkev, tak katolícky kresťan v zásade neprizná akúkoľvek kritiku na adresu cirkvi. To je veľmi nebezpečná vec. Keď sa aj ja s nejakými náboženskými fundamentalistami rozprávam napríklad o aktivitách šéfa organizácie, ktorá pomáha obetiam sexuálneho zneužívania v cirkvi… Keď sa o tomto človeku bavíme, tak tomu fundamentalistovi vôbec nevadí to, ako tí katolícki kňazi, ktorí sexuálne zneužívajú, ublížia tým obetiam, že do konca života sú na invalidnom dôchodku alebo musia chodiť len po psychiatriách, to im vôbec nevadí. Neustále však riešia to, že tento Ján Rozek je zlý človek, považujú ho za provokatéra, ktorý poškodzuje dobré meno Katolíckej cirkvi, za úplne pomýleného človeka, ktorý si vraj rieši nejaké svoje vlastné psychické problémy.

Toto vám nejaký náboženský fundamentalista povie o Jánovi Rozekovi, čo je úžasný človek, jediný katolík, ktorého si ja naozaj vážim, ktorý má aspoň trošku štipku vážnosti a ktorý je schopný vidieť na Katolíckej cirkvi aspoň niečo kritické, že sa tam naozaj sexuálne zneužíva hromadne a je to dosť významný fenomén.

Toto je veľmi nebezpečné. Alebo takisto, keď človek počuje dvoch fundamentalistov baviť sa medzi sebou, vôbec ich nezaujíma to, že sa Katolícka cirkev snaží vyhlásiť za svätého nacistu Jána Vojtaššáka. To im vôbec nevadilo, ale pohoršovali sa nad tým, že Katolícka cirkev je v sekulárnych médiách a v sekulárnej sfére kritizovaná za to, že sa snaží nacistického biskupa z čias nacizmu vyhlásiť za svätého. Vadí im, že je poškodzované meno Katolíckej cirkvi, ale vôbec im nevadí samotná podstata.

Náboženský fundamentalizmus z pohľadu psychológie a odmietanie reality

Toto je vlastne veľmi nebezpečná vec, pokiaľ niekto pripisuje tej cirkvi božské vlastnosti, a to je veľmi silný psychologický mechanizmus. Sekulárny človek proste nedokáže toho náboženského pochopiť. To je úplne iný svet. Tí náboženskí fundamentalisti, tí konzervatívni, naozaj žijú vo svojom vlastnom svete. A to nie sú náboženskí fundamentalisti podľa ich vlastných slov, oni sa nepovažujú za náboženských fundamentalistov, oni si tak nehovoria. Oni sú len veľmi silní a veľmi úprimní katolíci, ktorí sa každý deň veľmi úprimne aj hodinu na kolenách pred krížom modlia, a to sú takíto kresťania. Oni sami seba nenazývajú tak, že sú fundamentalisti.

Vidíme však, aké je to veľmi nebezpečné, a už konečne by sa mali psychológovia dohodnúť a verejne prehlásiť, že náboženstvo je škodlivá vec, náboženstvo človeka psychicky poškodzuje a robí ho horším. Toto treba otvorene povedať, pretože tie dôkazy sú naozaj veľmi silné. Naozaj intenzívni katolíci, ktorí veľmi intenzívne vyznávajú cirkev, vám toto aj povedia, a to nielen kňazi, ale aj bežní radoví, laickí veriaci vám povedia, že to, že tam nejaký katolícky kňaz sexuálne zneužíva, ich absolútne nezaujíma. „Mňa sa len veľmi dotýka a veľmi ma bolí, že Katolícka cirkev má poškodzované dobré meno, že sa o týchto veciach hovorí aj v médiách, že zlé sekulárne médiá takto poškodzujú dobré meno nám ako Katolíckej cirkvi. Toto ma naozaj reálne zaujíma a reálne trápi. Čo tam potom, že nejakému človeku ten katolícky kňaz úplne zničí život?“ To je pre nich úplne okrajová vec, oni to bagatelizujú a zmenšujú. Povedia, že: „Tak dobre, jeden z milióna kňazov možno niekoho raz sexuálne zneužil.“ Takto sa to bagatelizuje a od týchto náboženských fundamentalistov furt počujete len prednášku, ako tento problém zmenšiť a čo najviac bagatelizovať.

Toto je veľmi nebezpečná vec, lebo oni nerozlišujú medzi Bohom a cirkvou. Cirkev je stopercentne ľudská organizácia a oni jej pripisujú absolútne božské vlastnosti a nie sú schopní prijať akúkoľvek kritiku. Práve preto existujú veľké konflikty aj medzi konzervatívnymi a liberálnymi kresťanmi, lebo tí liberálni kresťania dokážu na tej cirkvi vidieť aspoň niečo kritické, dokážu tie veci vnímať trošku racionálne a dokážu napríklad kritizovať to sexuálne zneužívanie. Alebo dokážu kritizovať aj to, že Katolícka cirkev sa snaží nacistického biskupa vyhlásiť za svätého, čo je naprostá nehoráznosť.

Dogmatizmus, zákaz antikoncepcie v rozvojových krajinách a katolícky egregór

Tí katolíci sa nevnímajú tak, že sú zlí. Žijú v takej bublinke, že sami seba nepovažujú za zlých ľudí. Považujú sa len za verných katolíkov, za veľmi úprimných katolíkov, a naozaj si myslia, že neexistuje nejaký rozdiel medzi cirkvou a Bohom. Jednoducho v tom nevidia rozdiel. A samozrejme, Boh je dokonalý ideál, čo znamená, že my nemôžeme priznať, že by cirkev mohla nejakým spôsobom zlyhať, alebo že by nejaký cirkevný predstaviteľ mohol nejako zlyhať, alebo že by nejaký kňaz mohol nejakým spôsobom zlyhať. V Katolíckej cirkvi neexistuje prijať takúto vec. Tí katolíci nemajú energiu pochopiť, že cirkev nie je Boh. Nedokážu to proste pochopiť, naozaj si tú cirkev zbožšťujú a v takom prípade sa naozaj nikde nedostaneme.

Nedokážeme vidieť nič kritické na Katolíckej cirkvi ani v tom najširšom zmysle, lebo už teraz je Katolícka cirkev „dokonalé božské dielo“. Takže je vôbec hriech pripustiť čokoľvek kritické na Katolícku cirkev, lebo to je rúhanie proti Bohu. Tým pádom, keď nevidíme nič kritické na Katolíckej cirkvi, tak tí veriaci absolútne odmietajú akékoľvek reformy a absolútne odmietajú akúkoľvek evolúciu Katolíckej cirkvi, ktorá je naozaj nevyhnutná. Naozaj toto nie je v súlade s 21. storočím, aby sa ešte zakazovala antikoncepcia a podobné veci, keď v rozvojových štátoch je obrovská populačná explózia, planéta Zem už nestačí uživiť takéto veľké množstvo ľudí a je to spoločensky nezodpovedné.

Aby v rozvojových krajinách, v nejakej Afrike alebo v latinskoamerických, juhoamerických krajinách strašil nejaký katolícky kňaz, že: „Ty sa dostaneš do pekla, pokiaľ použiješ antikoncepciu,“ pričom ten človek už má nejakých desať detí a ešte ho bude katolícky kňaz strašiť, že: „len nepouži antikoncepciu, lebo Pánbožko ťa usmaží v pekle,“ tak toto naozaj nie je v súlade s 21. storočím. A toto tí katolíci jednoducho nechápu. Povedia: „Však my nepotrebujeme žiadne reformy, naša Katolícka cirkev je absolútne dokonalé božské dielo. My tam nevidíme nejaký rozdiel medzi Bohom a cirkvou. Bože chráň, nerúhaj sa Bohu a netvrď, že treba nejaké reformy, lebo to je predsa rúhanie proti Bohu, to je spochybňovanie toho božského! To neexistuje, aby bolo na tom vidieť niečo kritické.“

Toto je veľmi nebezpečná vec a psychológovia by sa už naozaj mali na nejakých veľkých svetových konferenciách dohodnúť a reálne vyhlásiť nieže Katolícku cirkev, ale kresťanstvo a náboženstvo všeobecne za niečo veľmi škodlivé pre ľudskú dušu. Toto je veľmi dôležité, len k tomu samozrejme nedochádza, ako som už vysvetľoval v iných videách. Katolícka cirkev má príliš silný ochranný egregór, aby sa dočkala takéhoto celosvetového odsúdenia na odbornej úrovni. To takýmto spôsobom, bohužiaľ, nefunguje. Takže vidíme, že na naprosto necitlivého zombíka dokáže Katolícka cirkev ľudí premeniť.

Feudálna hierarchia ako „Boží rád“ a historické korene cirkevného zotročovania

A ako to vlastne fungovalo, keď ešte bola monarchia? Keď ešte bola monarchia, keď ešte bolo nevoľníctvo… Nevoľníctvo v Európe naozaj zaniklo len nedávno, len pred nejakými 100 až 150 rokmi dozadu zaniklo nevoľníctvo, z ktorého Katolícka cirkev finančne profitovala najviac, pretože tam boli tie obrovské dane, ktoré brala cirkev. Nebral ich ani centrálny panovník, ten nemohol brať dane od šľachticov a od poddaných, ale brala ich len Katolícka cirkev. Takže to nemohol dokonca ani centrálny panovník. No tak to bol vážny problém.

Katolícka cirkev premení človeka na naprosto necitlivého zombíka, ktorému je to absolútne jedno, ten človek je absolútne ľahostajný a ešte bude naozaj nenávidieť toho človeka, ktorý pomáha obetiam sexuálneho zneužívania. To si neviete predstaviť, aká nenávisť je u konzervatívnych kresťanov proti Jánovi Rozekovi, šéfovi organizácie na pomoc sexuálnym obetiam v Katolíckej cirkvi. To si neviete predstaviť, ako ho nenávidia, pretože ten človek naozaj ide aj do médií a hovorí o týchto veciach, ako tí biskupi kryjú týchto pedofilných kňazov. A tým katolíckym veriacim je to jedno. Osud tých obetí… Im vadí len to, že Katolícka cirkev má poškodzované dobré meno. Len toto oni riešia, toto sú ich súkromné rozhovory. Keď som bol aj ja z pracovných dôvodov donútený počúvať takéto veci, tak mi to bolo veľmi nepríjemné, ale ani som sa do tých diskusií nezapájal, lebo hovoriť s nejakým náboženským fundamentalistom je proste absolútny nezmysel.

Toto je naozaj veľmi nebezpečné, že aj keď sú Katolícka cirkev a kresťanstvo veľmi nebezpečná a jedovatá ideológia, táto ideológia nie je schopná prejsť akoukoľvek sebareflexiou a akoukoľvek evolúciou, lebo tých psychologických poistiek a psychologických pascí je tam tak veľa, že sa s tým nedá nič pohnúť. Jednoducho s tým nepohnete.

A ešte vtedy, keď existovalo nevoľníctvo, cirkev hlásala, že toto je Boží rád, toto je Božie usporiadanie: na vrchole hierarchie máte panovníka, ktorý bol samozrejme korunovaný pápežom, takže to je Bohom dosadený človek, potom je tu samozrejme cirkev, ktorá je tou elitou spoločnosti, potom je tu šľachta a potom sú tu otroci, nevoľníci, poddaní. A keď toto ľudia vnímali tak, že je to absolútne dané od Boha, tak si nikto nedovolil proti tomu nejako protestovať. Veď keď si ten najvyšší princíp, Pánbožko, naozaj takto praje toto usporiadanie, aby som ja bol otrokom, aby som ja bol nevoľníkom, aby som pre cirkev odvádzal obrovské dane, ktoré ma veľmi zaťažujú, a takisto pracoval ako otrok pre tú šľachtu a ešte okrem toho odvádzal dane cirkvi, tak to je proste ten najvyšší Boží rád, ktorý sa absolútne nespochybňuje.

Premena nevoľníctva na moderné psychologické otroctvo a paralela so Severnou Kóreou

V minulosti, keď bolo to nevoľníctvo, tak to bol čisto stopercentne cirkevný systém, nebolo na tom nič sekulárne, bolo to stopercentne cirkevné politické zriadenie. No a teraz už padla monarchia, padlo nevoľníctvo a nevoľníctvo už teda nefunguje, ale Katolícka cirkev dodnes tých ľudí spirituálne zotročuje a predovšetkým ich psychologicky zotročuje. Katolícka cirkev zotročuje svojich veriacich a tí veriaci povedia: „Však ja mám radosť, že môžem byť takýmto otrokom, otrokom, ktorý nemyslí, necíti, ktorý vlastne ani nechce žiadne reformy a nechce vidieť nič kritické na Katolíckej cirkvi, lebo ja som dokonalým otrokom svojej cirkvi, ktorá ma zotročuje a ktorá mi dáva nezmyselné príkazy a zákazy. A ja som ešte dokonca šťastný, že môžem byť takýmto zlatým, milým otrokom.“

Možno to isté by vám povedal nejaký nevoľník počas cirkevnej monarchie, taktiež by povedal: „Však ja som šťastný, že môžem byť takýmto otrokom, že môžem takto slúžiť cirkvi, že jej môžem odvádzať dane, že môžem slúžiť nejakému šľachticovi a pracovať preňho ako otrok, a ešte sa cítim šťastný.“ To isté by vám možno povedal nejaký človek v Severnej Kórei, pretože keď tí ľudia nemajú žiadne iné informácie, tak vám povedia: „Aký som ja šťastný, že môžem slúžiť svojmu politickému vodcovi, že môžem byť takýmto otrokom tohto politického systému, a ešte mám z toho dokonca radosť.“

Politika a politické záležitosti tam nie sú celkom oddeliteľné. Tie korelácie sú dodnes dosť silné, len sa možno to politické otroctvo teraz premenilo na psychologické otroctvo. Podstata však zostala dodnes rovnaká. Katolícka cirkev sa tých archetypov a historických egregórov dodnes nezbavila a katolícki veriaci sú dodnes otroci.

Relativita času, pretrvávajúce dedičstvo monarchie a Vatikánske zmluvy v Európe

Takisto ľudia, ktorí majú takzvané mimotelové schopnosti, tvrdia, že čas je niečo relatívne, a to isté hovorí aj kvantová fyzika – že akoby minulosť aj budúcnosť neexistovali. A toto sa naozaj týka aj tých kresťanských egregorov, že hoci sme sa zbavili monarchie ako takej, aj po páde monarchií v Európe tu stále máme dedičstvo tej monarchie. Stále má Katolícka cirkev veľmi silné páky, a to sa týka hlavne tých štátov, ktoré majú Vatikánsku zmluvu.

Tam si Katolícka cirkev pri tej Vatikánskej zmluve vybavila obrovské právomoci. A tú Vatikánsku zmluvu nemá len Slovensko, to majú skoro všetky západoeurópske štáty, v ktorých je viacej katolíkov ako protestantov. Skoro všetky tieto štáty majú túto Vatikánsku zmluvu a to dáva Katolíckej cirkvi obrovskú moc.

Vplyv Katolíckej cirkvi na školstvo a bezmocnosť riaditeľov škôl

Je to prístup do nemocníc a Katolícka cirkev má obrovské právomoci, čo sa týka školstva. Riaditeľ školy je napríklad absolútne „bezmocný panáčik“, ktorý vôbec o ničom nerozhoduje. O tom, kto bude vyučovať náboženstvo, rozhoduje samotný biskup. Takisto bol napríklad na Slovensku dosť veľký škandál, že na vyučovaní náboženstva hlásal nejaký katolícky kňaz nenávisť voči LGBT ľuďom. No a v zásade sa prišlo na to, že riaditeľovi to síce bolo veľmi ľúto: „Je mi to naozaj veľmi ľúto, že sa takéto veci stali, ale ja ako riaditeľ školy s tým, prebohaživého, nemôžem nič pohnúť. Ja toho kňaza nemôžem vyhodiť, o tom rozhoduje biskup. Ja som tu len bezmocný, bezvýznamný panáčik, ja o tom nič nerozhodujem.“

Alebo v prípade nejakého sexuálneho zneužívania, keď nejaký katolícky kňaz sexuálne zneužíval a je tým známy, riaditeľ školy ho nemôže odvolať, lebo o tom rozhodne biskup. A biskupi všelijako rozhodujú o týchto veciach, no oni nikdy nechránia obete. To, aby ten biskup chránil tú obeť, je úplne na poslednom mieste. Oni nikdy nemyslia na tú obeť, myslia len na dobré meno Katolíckej cirkvi. A to sa netýka len Slovenska, ale aj západoeurópskych krajín, takto to funguje.

Štátne financovanie náboženstva a nedotknuteľnosť kňazov typu Kuffa

Pokiaľ by bol nejaký katolícky kňaz extrémny náboženský fundamentalista typu Kuffa, riaditeľ nemôže takému človeku zakázať, aby vyučoval náboženstvo na školách – to neexistuje. A to sa netýka len Slovenska, ale aj západoeurópskych krajín. Toto je mocenský systém, ktorý si Vatikán vydobyl aj po páde monarchie, pričom monarchie boli oficiálne cirkevné zriadenia, kde panovníka vždy menoval a korunoval pápež alebo biskup. A dodnes sme sa tohto dedičstva nezbavili a možno bude ešte trvať nejakých sto, dvesto a možno aj tristo rokov, kým politici prídu k rozumu a oficiálne zrušia tie Vatikánske zmluvy, a hotovo. Toto už naozaj nepatrí do 21. storočia, aby Katolícka cirkev mala takúto obrovskú moc aj cez Vatikánske zmluvy.

A to som tu nevymenoval všetky možné absurdnosti – rôzna garancia cirkevných sviatkov, aby to boli dni pracovného pokoja, a tak ďalej. Takisto povinne na základe Vatikánskej zmluvy musia mať svojho vlastného duchovného správcu policajti, ozbrojené zložky a vojaci; musia mať svojho vlastného biskupa a kňaza, ktorý sa venuje policajtom a tak ďalej.

Takisto financovanie si Katolícka cirkev zabezpečuje takýmto spôsobom. Tam sa explicitne píše, že štát musí zabezpečiť financovanie Katolíckej cirkvi. To je asi tá najabsurdnejšia vec, lebo tie peniaze dávajú Katolíckej cirkvi najväčšiu moc – peniaze a školstvo. Absurdné je, že štátom platený kňaz, ktorý vyučuje náboženstvo, alebo aj katechéta, ktorého tam môže biskup dosadiť, je financovaný štátom, ale štát nerozhoduje o tom, kto tam môže učiť. Štátny zástupca, teda sekulárny riaditeľ školy, nerozhoduje, kto tam môže učiť, ale vyučuje sa tam za peniaze školy. Keby to bolo aspoň tak, že by to ten katolícky kňaz vyučoval zadarmo – nie, on je platený za štátne peniaze. Absurdné.

Vidíme, že dedičstvo monarchie ešte stále dodnes nie je vyriešené, stále nás ten čas z minulosti dobieha a stále sme sa nezbavili toho obrovského zla, ako je Katolícka cirkev, pri ktorej je psychologicky dokázané a preukázané, ako zotročuje ľudí a robí ich horšími.

Sekulárny štát ako jediný skutočný hýbateľ cirkevných reforiem

Jediné, čo dokáže urobiť reformu Katolíckej cirkvi, je sekulárny štát. Z histórie máme dokázané a preukázané, že keď Katolícka cirkev prešla nejakou reformou, bol to vždycky len štát, ktorý Katolíckej cirkvi urobil reformu. Možno jediná výnimka je Druhý vatikánsky koncil, čo bola čisto vnútrocirkevná záležitosť, taký menší zázrak v tých naozaj zlatých, krásnych 60. rokoch, kedy sa na celej planéte veľmi významne zvýšili vibrácie. Vtedy naozaj aj Katolícka cirkev vnútorne prišla na to, že už potrebuje nejaké reformy a že už azda aj stačilo nenávisti proti Židom, ktorí boli posielaní do koncentrákov aj vďaka Katolíckej cirkvi.

V minulosti bol totiž základným pilierom učenia katolíckej viery antisemitizmus a nenávisť voči Židom, takže bez veľmi silnej podpory kresťanskej viery by sa nacizmus v Európe vôbec neuplatnil a nemal by žiadnu podporu. Katolícka cirkev prešla nejakou sebareflexiou, konečne došlo k zmiereniu so Židmi a Katolícka cirkev konečne prestala hlásať nenávisť voči Židom.

Zrušenie nevoľníctva a možnosť vypovedania Vatikánskej zmluvy bez sankcií

Tie reformy – to som spomínal v minulom videu alebo v podcaste, ako to konkrétne prebiehalo – keď štátna moc konečne zrušila nevoľníctvo, to Katolíckej cirkvi veľmi významne pomohlo. Katolícka cirkev ekonomicky a mocensky extrémne profitovala práve z nevoľníctva a z daní, ktoré si ani panovník nemohol pýtať od nevoľníkov, ale pýtala si ich cirkev. Bolo to neskutočne výhodné pre Katolícku cirkev, keď mala svojich vlastných otrokov a nevoľníkov. Keď sa toto zrušilo, zrazu Katolícka cirkev prvýkrát začala hlásať lásku k robotníkom a začala bojovať proti vykorisťovaniu robotníkov vo fabrikách. Prvýkrát v dejinách Katolícka cirkev začala vôbec hlásať nejakú lásku alebo nejaké ľudské práva.

Túto reformu však urobila len sekulárna moc. A osobne si myslím, že rovnako to platí aj dodnes. Štátna moc môže urobiť obrovské množstvo zmien: absolútne zrušiť všetky výhody pre Katolícku cirkev a zrušiť Vatikánsku zmluvu, vypovedať ju. A keby Katolícka cirkev aj nejako protestovala proti vypovedaniu tej zmluvy, vôbec to nevadí, tá vec nie je nijako vymáhateľná zo strany Vatikánu, takže politici si z toho vôbec nemusia robiť ťažkú hlavu.

Ďalšia obrovská reforma Katolíckej cirkvi je absolútne zrušiť všetko financovanie pre Katolícku cirkev. Maximálne financovať úplne najvzácnejšie historické pamiatky, ktoré má Katolícka cirkev, alebo charitatívnu činnosť v nejakých rómskych osadách, keď to Katolícka cirkev bude robiť – nech sa páči, toto môže byť dotované. Ale na všetko ostatné Katolícka cirkev nedostane ani cent, a hotovo. V takom prípade okamžite dôjde k reforme Katolíckej cirkvi, Katolícka cirkev sa naozaj naučí trošku pokore a spoločnosť sa pekne, postupne očistí od náboženstva a bude to krásne.

Premrhaná šanca po roku 1989, klerofašizmus a ruská hybridná vojna

Obávam sa však, že k takýmto veciam môže pokojne dôjsť až po nejakých sto rokoch, lebo ešte bude dlho trvať, kým sa spoločnosť očistí od tohto extrémizmu, ako je náboženstvo. Osobne si myslím, že keby štát po osemdesiatom deviatom okamžite stopol akékoľvek dotácie pre Katolícku cirkev a absolútne by ju odstrihol od peňazí, dnes by bolo Slovensko krásnou, čistou, sekulárnou krajinou, kde by sa nemuseli neustále riešiť takéto nezmyselné veci ako kresťanský nacionalizmus a renesancia klerofašizmu, ktorý vidíme aj na Slovensku.

Takisto sme ako Slováci aj vďaka tomuto veľmi zraniteľní voči ruskej hybridnej vojne, pretože nie sme dostatočne sekulárny štát, keď ruská propaganda neustále tvrdí, že hlása konzervatívne hodnoty. Osobne si myslím, že po osemdesiatom deviatom roku sa, zdá sa mi, až jedenapolnásobil počet kostolov, lebo Katolícka cirkev dostávala obrovské milióny zo štátu a nevedela, čo s nimi robiť, tak začali stavať kostoly. Možno ľudia na vidieku by ani tak nechodili do kostola a Katolícka cirkev by na vidieku mala oveľa menšie možnosti fungovania.

Veľmi by pomohlo, keby politici úplne odmietli Vatikánsku zmluvu a odstrihli Katolícku cirkev od peňazí. Dnes by bola Katolícka cirkev určite ďaleko liberálnejšia, ďaleko pokornejšia a určite by sa tam nehlásal taký konzervativizmus, lebo katolícki kňazi by sa museli chcieť trošku zapáčiť aj veriacim a nemohli by hlásať konzervativizmus.

Kresťanský nacionalizmus, práca pre kňazov a postkomunistická kompenzácia v réžii Mikloška

Nemohli by hlásať kresťanský nacionalizmus a nejaké kultúrne vojny. Určite by to Katolíckej cirkvi veľmi významne pomohlo aj v jej reformách: jednak by sa vnútorne zmenila a jednak by stratila obrovskú moc, ktorú jej dávajú peniaze. Katolícki kňazi by museli normálne chodiť do práce, do zamestnania, pracovať aspoň na polovičný úväzok do nejakej fabriky, a potom by im nezostalo toľko energie na vymývanie mozgov, čo by bolo len a len dobré.

V akej krásnej krajine by sme si žili, keby bola Katolícka cirkev odstrihnutá od peňazí. Takisto by celá spoločnosť prosperovala s ďaleko lepším duševným zdravím, lebo vidíme, že náboženstvo preukázateľne škodí psychickému aj duševnému zdraviu, ako som to už spomínal. Z človeka to robí úplne bezcitnú, nemysliacu a necítiacu bytosť. A naopak, pokiaľ by došlo k oslobodeniu od náboženstva, tá spoločnosť by bola ďaleko lepšia, citlivejšia, zdravšia a empatickejšia, ako je dnes.

Bohužiaľ, po osemdesiatom deviatom roku bola taká mentalita, že: „Však zlí komunisti prenasledovali Katolícku cirkev,“ takáto propaganda vznikla, a preto to musíme za každú cenu Katolíckej cirkvi vykompenzovať, musíme ju za každú cenu čo najviac financovať a musíme jej to vrátiť. A vidíme, že to nedopadlo nijako dobre. Hlavne takíto politici ako Mikloško, to boli zástancovia tvrdého konzervatívneho prúdu, ktorí najviac bojovali za Vatikánsku zmluvu. Je to samozrejme zlé, lebo aj Mikloško ako kresťan katolík sa subjektívne cítil ukrivdený, že bol prenasledovaný za socializmu, veď bol aj disident a pochádzal z veľmi silného katolíckeho prostredia. No a vidíme, že to dopadlo veľmi zle.

Mýtus o lepšej Katolíckej cirkvi na Západe a situácia v Holandsku

Ďalej, aby nedošlo k nejakému omylu, že niekde v západnej Európe je tá Katolícka cirkev nejaká lepšia a čistejšia, že tam nie je taký náboženský fundamentalizmus, tak ono to psychologicky ani nie je možné. Aj katolícky kňaz na Slovensku, alebo aj niekde v Holandsku, čo je čisto liberálna krajina, kde síce Katolícka cirkev nie je až tak silne rozšírená, ale stále je tam zastúpená, vám bude de facto hovoriť to isté, možno trošičku málinko v iných farbách, ale v podstate to isté.

Netreba si idealizovať ani ten Západ. Jednoducho ten katolícky kňaz má rovnako zviazané ruky, aj čo sa týka slobody, ako aj niekde na Slovensku a tiež nemôže hlásať úplne hocičo. Hoci možno predsa tá odluka cirkvi od štátu v tom Holandsku má veľmi pozitívny vplyv na Katolícku cirkev a tí katolícki kňazi určite nie sú takí namyslení, že oni sú jedni jediní, ktorí majú patent na pravdu. Určite je tam tá pokora trošku asi väčšia, ale netreba si tú Katolícku cirkev v západnej Európe nejako idealizovať.

Popieranie sexuálneho zneužívania a útoky veriacich na obete v Česku a Taliansku

Veľmi zaujímavý rozhovor bol medzi šéfmi dvoch organizácií, ktoré bojujú proti sexuálnemu zneužívaniu v Katolíckej cirkvi. Jeden z nich bol Ján Rozek, veľmi známy český človek, a na strane druhej to bol zase šéf organizácie proti sexuálnemu zneužívaniu v Taliansku. Títo dvaja páni – dá sa to pekne vyhľadať na YouTube, môžete si vyhľadať ten rozhovor medzi týmito dvoma pánmi.

Vlastne presne o týchto istých psychologických vzorcoch hovoril, čo je známe aj tuto v Česku alebo na Slovensku, že je to úplné odmietanie aj samotných veriacich. Pre bežných radových veriacich je to príliš nepríjemná pravda, aby boli vôbec schopní priznať a uznať, že ich katolícky kňaz v ich farnosti sexuálne zneužíva. Práve naopak, obrovskej nenávisti čelia tie obete tohto sexuálneho zneužívania, lebo pre katolíckych veriacich je vôbec neprijateľné prijať tú nepríjemnú pravdu, že tento náš „úžasný“ katolícky kňaz, ktorý je z „úžasne čistej, dokonalej, božskej“ Katolíckej cirkvi a ktorý je úžasným sprostredkovateľom medzi nebom a zemou, medzi Bohom a človekom, nemôže predsa robiť takéto niečo, ako je sexuálne zneužívanie.

To je príliš ťažká záťaž na psychiku veriaceho: ako by mohol nejaký katolícky kňaz, ktorého ja považujem za dobrého, zlatého, milého človeka, ako by on mohol sexuálne zneužívať? Radšej budem nenávidieť toho človeka, tú obeť sexuálneho zneužívania, a budem ju podozrievať, že si to vymýšľa, ako priznať nepríjemnú pravdu, že môj „zlatý, milovaný“ katolícky kňaz mohol sexuálne zneužiť.

Katolícka cirkev ako sekta, ochranný egregór a naivita sekulárnej spoločnosti

Tam je proste mentalita toho, o čom som doteraz hovoril: prijať akúkoľvek kritiku Katolíckej cirkvi, že čokoľvek vo vnútri Katolíckej cirkvi nemusí fungovať tak, ako má, prijať akýkoľvek kritický argument a čokoľvek negatívne – na to ten katolícky veriaci nie je psychicky pripravený. A to je veľmi nebezpečný fenomén, ktorý naozaj robí z Katolíckej cirkvi sektu. My to delíme tak, že máme náboženstvo a sektu a treba medzi tým nejako rozlišovať, že na jednej strane máme náboženstvo, čo je tá správna, zdravá spiritualita, a na strane druhej tu máme nejaké sekty ako svedkovia Jehovovi, ktorí manipulujú a zotročujú ľudí. Ale v skutočnosti tam ten rozdiel nie je.

Katolícka cirkev má len ďaleko silnejší ochranný egregór a spoločnosť je k nej možno ďaleko tolerantnejšia, a práve preto sa to sekulárnym ľuďom môže takto zdať a môžu sa na Katolícku cirkev naivne dívať: „Však Katolícka cirkev nie je žiadna sekta, však to je registrovaná cirkev, čo by sme na tom mali vidieť zlé?“ V skutočnosti je to veľmi nebezpečná vec a práve toto je veľmi nebezpečná pasca aj u sekulárnych ľudí, ktorí si to môžu takto namýšľať.

Celosvetový fenomén zotročenia veriacich a vplyv egregóru na kolektívne nevedomie

Vidíme, že tieto isté príklady hovoril aj človek z Talianska z organizácie proti sexuálnemu zneužívaniu, že je to tam úplne to isté, čo na Slovensku a v Česku. Čo sa týka sexuálneho zneužívania, tí veriaci jednoducho nie sú schopní to prijať. Úplne rovnakí veriaci sú aj v Taliansku alebo na Slovensku, tam nie je nejaký rozdiel, sú to úplne rovnakí otroci. Hoci je to západná, ďaleko liberálnejšia krajina, to náboženstvo dokáže človeka tak zotročiť, že nie je veľký rozdiel medzi katolíckym veriacim na Slovensku a v Taliansku. Obidvaja sú úplne rovnakí otroci, ktorí nemyslia, necítia a tak ďalej.

Nie je to až taký veľký rozdiel, že by len Katolícka cirkev na Slovensku bola tým problémom. To je celosvetový fenomén, akým spôsobom zotročuje. A to sú, bohužiaľ, tie psychologické mechanizmy ako kresťanský egregór. To je príliš silný mechanizmus, taký silný psychologický efekt, ktorý má vplyv na kolektívne nevedomie aj individuálne nevedomie jednotlivých ľudí zároveň, že sa to jednoducho nedá nejako obísť a nedá sa to nejako „hacknúť“. Človek sa to snaží racionálne vysvetliť: „Však to nemusí byť všade také zlé, ako je to na Slovensku.“ No nie, všade je to rovnaké, takže až taký veľký rozdiel tam zase nie je.

Snaha pápeža Františka o reformu Katolíckej cirkvi a zapojenie laických veriacich

Alebo takisto aj samotný pápež František sa snažil reformovať Katolícku cirkev, ale nepodarilo sa mu to. Toto bolo veľké pozitívum pápeža Františka, ktorý dával veľmi veľký význam laickým veriacim, aby sa aj laickí veriaci podieľali na reforme Katolíckej cirkvi. A naozaj sa tam riešili aj takéto veci, ako je téma LGBT, ako je možno aj nejaký tolerantnejší prístup k LGBT ľuďom.

Ale samozrejme nedošlo k tomu, pretože ani v západnej Európe nie sú ľudia, ktorí by chceli… alebo nie sú takí katolíci, ktorí by boli liberálni. Proste Katolícka cirkev môže byť len konzervatívna, len taká, ktorá sa bráni tým reformám. Však môže sa stať, že sa zopakujú nejaké tie 60. roky ako počas Druhého vatikánskeho koncilu. Môže sa to stať, že sa takéto niečo zopakuje, že budú trošku nálady na nejaké reformy, ale aktuálne teda ani náhodou, vôbec nie.

Odmietnutie reforiem v oblasti LGBT a dogma o hriechu a treste v pekle

A teda aj pápež František sa o to pokúšal a na takéto veci sa vlastne pýtal laických veriacich. Ale ani od laických veriacich katolíkov, kde určite boli zastúpení aj tí západoeurópski katolíci, ktorí by mali byť liberálnejší, neprišla podpora – ani oni nechceli žiadne reformy v oblasti LGBT, aby sa vlastne nepovažovalo nejaké intímne spolužitie páru rovnakého pohlavia za hriech. Ako to v Katolíckej cirkvi je, je to jednoznačne prísne zakázané a prísne trestané, to „okamžite vás Pánbožko potrestá v pekle do konca života a už sa ani nedostanete z toho pekla“. Takže toto jednoducho nechceli, tí veriaci to nechceli a nežiadali od pápeža.

Psychologické poistky a storočné oneskorenie akejkoľvek cirkevnej evolúcie

Jednoducho, a naozaj je to pravda, že skutočne sa to „demokraticky“ takto rozhodlo v Katolíckej cirkvi, lebo ani samotní veriaci… sú absolútni otroci, ktorí nie sú schopní myslieť, tak jednoducho nechceli. Jednoducho nechceli, oni sa bránili tým reformám, pretože ani tí veriaci nemajú tú energiu to pochopiť, že Katolícka cirkev je aj kritizovateľná, že dá sa tam vidieť aj niečo kritické a malo by sa tam aj niečo reformovať.

Ako som už spomenul, aké sú tam veľmi silné psychologické mechanizmy, ktoré bránia akejkoľvek evolúcii. Tam máte obrovské množstvo psychologických bariér a psychologických poistiek proti tomu, aby tá Katolícka cirkev akýmikoľvek reformami vôbec prechádzala. Vždycky, keď aj prejde nejakou reformou, tak sa tá reforma vždycky udeje aj o niekoľko storočí neskôr, ako k tomu už malo dôjsť.