Filozofická kritika kresťanstva

Kým ja som bol ochotný porozmýšľať nad argumentom, ktorý spochybňuje kresťanstvo, kresťania všemožne potláčajú v sebe rozmýšľanie, rozum a myslene. Argument spochybňujúci kresťanstvo sa snažia čo najrýchlejšie vyhodiť von so svojej mysle Existuje kategória kresťanov, ktorý vám na rovinu povedia, že ani nie sú ochotní s Vami diskutovať o argumentoch spochybňujúce dogmy náboženstva – majú … Čítať viac

Fascinujúca spojitosť. Juhoamerickí šamani tvrdia, že existujú negatívne mimozemské civilizácie ktoré potrebujú krv. V biblii sa tiež píše o bytostiach, ktoré potrebujú krv. Ako celá táto téma súvisí s fenoménom chupakabra? Chupakabra sú zvláštne zvieratá ktoré za záhadných okolností usmrtia a pijú krv z hospodárskych farmárskych zvierat

V článku sa budem odvolávať výlučne na seriózne akademické historické fakty, v snahe zrekonštruovať históriu v čo najviac objektívne.. Už v minulosti som písal články to téme pokresťančovania Slovanov a Európy, avšak tento článok bude písaný z úplne iného uhľa pohľadu. Budú to celkom nové informácie. Prečo sa presadilo kresťanstvo aj napriek tomu že ho nikto nechcel?

V prvom rade je treba jasne oddeliť fakty od mýtov. Kým kresťania argumentujú, že Slovanská spiritualita bola polyteistická viera vo viacero bohov, ako vieru kde sa uctievali drevené modly, seriózne vedecké fakty hovoria o niečom inom. Pravda je taká spiritualita Slovanov bola veľmi vyspelá, neverili na žiadne modly, neuctievali viacero bohov podobne ako v Rímskom a Gréckom náboženstve. Väčšina historikov, etnológov a archeológov sú podobného názoru.

Lebo si to praje Boh a Boha treba poslúchať (kresťania naleteli na falošnú predstavu boha ktorá nie je skutočná). Strach zo smrti. Tým, že ľudia naletia kresťanskej predstave o posmrtnom živote o nebe, pekle a očistci, sú najviac motivovaní práve strachom ako dopadnú po smrti. Strach zo smrti silne motivuje ľudí žiť nábožensky veľmi aktívne. Kresťanské pohrebné obrady silne posilňujú ľudí v motivácii báť sa smrti a veriť v kresťanský pohľad na posmrtný život

Náboženstvo sa oháňa pojmom „boh“. Čo bude po smrti? Kresťanstvo znamená vylaďovať sa na negatívne energie. Prečo psychológia nespochybňuje náboženstvo? Chýbajúci aktivisti na šírenie osvety o kresťanstve. Naozaj robí náboženstvo človeka lepším? Môže sa Katolícka cirkev reformovať?

Cirkev ako nástroj politickej moci a Nikejský koncil. Pápež sa koncilu nezúčastnil Pohanský prvok splodenia bohov Nicejskom vyznaní viery. … Ututlali pohanské prvky: zlý preklad Nicejského vyznania do slovenčiny a češtiny. Prvý carihradský koncil alebo prvý konštantínopolský koncil: Ježiš ako nie plnohodnotný Boh. Odvážna teória: naozaj verili kresťania v jedného Boha? Alebo verili vo viacero bohov?. Cirkev ako nástroj politickej moci – historický vývoj po cisárovi Konštantínovi a Theodosiusovi. Primát / prvenstvo rímskeho biskupa

Ďalej mladým ľuďom je nasľubované, ako sa úžasne a krásne ich život zmení k lepšiemu, ako úžasne budú „znovuzrodení“, „premenení“ a „prebudení“ ak prejdú na náboženský fanatizmus. Pýtam sa: ako sa môže brániť mladý človek tejto sektárskej manipulácii, keď mu nikto nepovedal, že ide o zákernú sektársku manipulatívnu akciu? Kto varuje mladých ľudí, aby sa nestali obeťami týchto fanatických kresťanských siekt? Veď ich nemá kto varovať. Sekty zneužívajú dezorientovanosť a neinformovanosť mladých ľudí.

Cez cirkev nevedie cesta k „Bohu“. Pôvodný kmeňoví amazonskí šamani vnímajú náboženskú predstavu Boha ako egregor – energetický zhluk stvorený samotnými ľuďmi. Vylaďovať sa na kresťanskú náboženskú predstavu Boha považujú za niečo nedobré. Ľudia majú dobrý úmysel hľadať Boha v kresťanskom spoločenstve, v cirkvi, v kostole – to samo o sebe je pekné – drsná pravda je ale taká, že fanatické kresťanské spoločenstvá ani cirkev nemajú nič spoločné s pravou spiritualitou

Človek je s princípu slobodná bytosť. Niekedy ale môže svoju slobodu veľmi rýchlo stratiť. Je tomu tak hlavne pri kresťanských spoločenstvách. Medzi náboženstvom a sektou je veľmi tenká hranica. Cez cirkev nevedie cesta k „Bohu“. A kto raz do kresťanského spoločenstva vstúpi, už prakticky nie je schopný vystúpiť, pretože človek má už slobodu úplne stratenú. Človek je v tomto prípade veľmi zraniteľný a veľmi krehký. Dotyčný človek si môže o sebe myslieť, že je slobodný, ale v skutočnosti tomu tak nie je.