Prečo nie je násilie v Starom zákone v poriadku?

Ak by sa Cirkev, pápež oficiálne dištancoval od Starého zákona, prenieslo by to nesmierne veľa dobra, radikálny Islam by sa o niečo umiernil. Pápež by dal by dobrý príklad aj moslimom – že násilie do náboženstva nepatrí. Už by sa ďalej moslimovia nemohli vyhovárať, že aj v kresťanstve je starý zákon.

Pozitívne udalosti vo Vatikáne

Pozitívna vec sa udiala na 2. vatikánskom koncile, ktorý sa k nekresťanským náboženstvám stavia veľmi kladne. Iste niektorí vzdelaní a múdri profesori vo Vatikáne pri poctivom študovaní kresťanstva si všimli mnoho podobných vecí, ktoré som si všimol ja, že aké je to kresťanstvo podvod. Hoci kvôli kariére sa nevzdali kresťanstva, ale aspoň prejavili svoje poznanie na 2. Vatikánskom koncile. Isteže, ak človek vidí aké je kresťanstvo podvod, potom logicky začne mať pozitívny postoj aj k iným, najmä východným náboženstvám.

Náboženský fanatizmus vs. umiernené kresťanstvo

Za nebezpečnú odnož kresťanstva je možno vnímať náboženský fanatizmus. Fanatický kresťan sa úplne otvára negatívnym energiám a je úplným otrokom. Každý citlivý človek musí vnímať z fanatického kresťana alebo kňaza, že je z neho cítiť negatívnu energiu. Medzi fanatické odnože kresťania patria cirkvi protestantského typu Kresťanské spoločenstvo Milosť, Apoštolská cirkev, z katolíckej cirkvi ide o rôzne hnutia a spoločenstvá ako je Koinonia Ján Krstiteľ, ZKSM (Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže), Spoločenstvo/resp. gospelová skupina eSPé.

Spoveď – sviatosť zmierenia: stredoveká praktika

Také niečo ako spoveď, do 21. storočia jednoznačne nepatrí. Je pod ľudskú dôstojnosť, aby veriaci ponižujúco vymenoval kňazovi všetky svoje najviac intímne hriechy a slabosti. Takéto praktiky boli pochopiteľné v cirkevnom stredoveku, ale do 21. storočia takéto sektárske praktiky jednoznačne nepatria. S pohľadu psychológie a šamanizmu človek robí rôzne hriechy a slabosti najčastejšie nie preto, že je za to „morálne zodpovedný“

Zneužívanie utrpenia cirkvou

Je nesmierne cynické a zlé, keď kňazi v nemocniciach chorým ľuďom vymývajú mozgy v ich najťažších chvíľach, keď sú blízko smrti alebo keď majú veľa utrpenia. Je cynické vymývanie mozgov, ak kňaz chorého človeka straší, že ak sa mu nedá vyspovedať, tak skončí v pekle.