Áno, v sociológii ide o jeden z najlepšie preskúmaných a empiricky potvrdených fenoménov. Sociológovia na celom svete dlhodobo potvrdzujú, že praktizujúci kresťania vykazujú výrazne vyššiu mieru občianskej, spoločenskej a politickej angažovanosti v porovnaní s nenáboženskou populáciou.
Tento jav sa v sociológii skúma najmä cez koncepty sociálneho kapitálu (social capital) a občianskej participácie (civic engagement).
Tu sú kľúčové štúdie, autori a mechanizmy, ktoré tento vplyv vysvetľujú:
1. Kľúčové sociologické výskumy
Robert Putnam: Bowling Alone a American Grace (Harvard University)
Profesor Robert Putnam patrí k najvýznamnejším sociológom súčasnosti. Vo svojich prelomových výskumoch dokázal, že:
- Náboženské komunity sú najväčším generátorom sociálneho kapitálu v západnej spoločnosti. Tvoria takmer polovicu všetkého sociálneho kapitálu v USA.
- Priepastný rozdiel v angažovanosti: Praktizujúci veriaci (tí, ktorí pravidelne navštevujú bohoslužby):
- Výrazne častejšie chodia voliť (vyššia volebná účasť o desiatky percent).
- Oveľa častejšie podpisujú petície, zúčastňujú sa na verejných zhromaždeniach a obecných zastupiteľstvách.
- Sú podstatne častejšie členmi rôznych občianskych združení, školských rád, záujmových spolkov a susedských komunít.
- Zaujímavosťou je, že veriaci sú aktívnejší nielen v cirkevných, ale aj v čisto sekulárnych (necirkevných) organizáciách.
Verba, Schlozman a Brady: Voice and Equality (Model občianskeho voluntarizmu)
Táto monumentálna politologicko-sociologická štúdia priniesla zásadné zistenie o tom, prečo sú kresťania politicky takí zdatní:
- Kostol ako „trenažér“ občianskych a politických zručností: Vo väčšine zamestnaní bežný manuálne pracujúci človek nezíska organizačné ani rečnícke zručnosti. V cirkevnom zbore alebo farnosti však bežní ľudia:
- organizujú charitatívne zbierky a podujatia,
- vedú stretnutia a verejne vystupujú s prejavom,
- spravujú financie a hlasujú v cirkevných radách.
- Tieto zručnosti si potom priamo prenášajú do verejného života, komunálnej i celoštátnej politiky. Cirkvi tak fungujú ako silný sociálny vyrovnávač – dávajú politický hlas aj ľuďom s nižším vzdelaním či príjmom.
2. Politická aktivita a mobilizácia
Kresťanstvo vytvára mimoriadne efektívnu infraštruktúru pre politickú mobilizáciu:
- Vysoká volebná disciplína: Z dát agentúr ako Pew Research Center alebo európskych volebných prieskumov vyplýva, že pravidelne praktizujúci kresťania patria k najdisciplinovanejším voličom. Volebná účasť v tejto skupine býva o 15 až 30 % vyššia než u sekulárnej mládeže či neaktívnych občanov.
- Pripravené sociálne siete: Ak chce politik alebo aktivista osloviť voličov, v sekulárnom prostredí je to náročné (ľudia sú izolovaní doma). Kresťania sa stretávajú osobne každý týždeň. Správa, leták či myšlienka sa v takomto prostredí šíri lavínovým efektom.
3. Historické príklady politickej zmeny vedenej kresťanmi
Sociológovia a historici často poukazujú na to, že mnohé z najdôležitejších politických hnutí moderných dejín vzišli priamo z kresťanského sociálneho aktivizmu:
- Zrušenie otroctva (Abolicionizmus): V Británii viedol hnutie proti otroctvu hlboko veriaci evanjelikálny politik William Wilberforce; v USA zohrali kľúčovú rolu kvakeri a kresťanskí aktivisti.
- Hnutie za občianske práva v USA (60. roky 20. storočia): Hnutie Martina Luthera Kinga Jr. (ktorý bol baptistickým pastorom) bolo organizované, financované a vedené cez sieť černošských protestantských zborov (Southern Christian Leadership Conference).
- Pád komunizmu v Strednej a Východnej Európe:
- Poľsko: Hnutie Solidarita (Solidarność) čerpalo masívnu logistickú, personálnu a morálnu podporu z katolíckej cirkvi a od pápeža Jána Pavla II.
- Slovensko: Katolícky disent, tajná cirkev a Sviečková manifestácia (1988) boli priamym predskokanom Nežnej revolúcie. Organizovali ich kresťanskí aktivisti (Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, František Mikloško, Ján Čarnogurský).
- Povojnová obnova Európy: Európsku integráciu (EÚ) založili hlboko veriaci kresťanskodemokratickí politici – Robert Schuman (katolík v procese blahorečenia), Konrad Adenauer a Alcide De Gasperi –, ktorí vychádzali z pápežských sociálnych encyklík.
4. Európske dáta (European Values Study a ESS)
Hoci je Európa vnímaná ako výrazne sekulárnejšia než USA, dáta z dlhodobých výskumov European Social Survey (ESS) a European Values Study (EVS) potvrdzujú:
- Európania, ktorí sa identifikujú ako praktizujúci kresťania, sú nadpriemerne zastúpení v komunálnej politike (starostovia, poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev).
- Vykazujú podstatne vyššiu mieru dôvery k susedom a inštitúciám (tzv. zovšeobecnená dôvera).
- Sú základom personálneho obsadenia dobrovoľných hasičov, potravinových bánk a opatrovateľských služieb na vidieku i v mestách.
5. Odvrátená strana: Polarizácia a „Kultúrne vojny“
Sociológovia však poukazujú aj na fenomén, ktorý sa v odbornej literatúre nazýva rozdielom medzi:
- Premosťujúcim sociálnym kapitálom (Bridging capital): Veriaci spolupracujú so sekulárnymi ľuďmi na riešení chudoby, školstva či lokálnych problémov.
- Spájajúcim/uzatvárajúcim kapitálom (Bonding capital): Kresťanské komunity sa niekedy politicky zaktivizujú spôsobom, ktorý rozdeľuje spoločnosť na „my“ a „oni“.
V súčasnosti to vidno napríklad v USA (silné politické spojenectvo bielych evanjelikálov s Republikánskou stranou) alebo v strednej Európe, kde sa politická aktivita kresťanov často silne koncentruje na tzv. kultúrno-etické témy (interrupcie, LGBT práva, rodová rovnosť). To vedie k tomu, že ich politická angažovanosť je veľmi silná a organizovaná, no zároveň polarizuje celú spoločnosť.
Zhrnutie
Sociologické štúdie jednoznačne potvrdzujú, že kresťania sú štatisticky oveľa spoločensky a politicky aktívnejší než sekulárna časť populácie.
Dôvodom nie je nejaké tajné sprisahanie, ale prirodzený sociologický fakt: kresťanstvo učí ľudí zodpovednosti za okolie, poskytuje im týždenný tréning organizačných a komunikačných schopností a dáva im k dispozícii fungujúcu sieť kontaktov, vďaka ktorej vedia presadiť svoje ciele vo verejnom priestore podstatne rýchlejšie ako izolovaní jednotlivci.