Škandalózna novela ústavy. Kultúrne vojny. Analýza a následky

Článok vznikol na základe spracovania audio podcastu pomocou AI. AI sa postarala o prepis do textu a následnú štylistickú úpravu.

https://www.youtube.com/watch?v=vlx-NiyHnC8

1. Úvod: Predstavenie „Škandalóznej Novely Ústavy“ a Osobné Stanovisko

Rečník začína video predstavením témy: škandalózna novela Ústavy, ktorej schválenie považuje za vrchol úpadku slovenskej politiky a spoločnosti. Podstatou celého problému sú podľa neho kultúrne vojny, ktoré neustále naberajú na sile.

Osobné Vymedzenie a Kritika Liberalizmu

Napriek tomu, že sa rečník konzistentne hlási k liberálnym názorom, vyjadruje istú hanbu za to, ako je liberalizmus v súčasnosti prezentovaný. Kritizuje tzv. liberálne médiá za nekvalitnú žurnalistiku a za to, že liberálne hodnoty prezentujú „veľmi zlým spôsobom“. Rovnako kriticky vníma aj stranu Progresívne Slovensko (PS), ktorá síce liberálne hodnoty reprezentuje, no podľa neho má veľmi vážne chyby.

Povaha Novely

Novela Ústavy je kategoricky odsúdená ako „naprosto úbohá“ a jej schvaľovanie je založené na „pobláznených konšpiráciách“. Konkrétne má ísť o reakciu na neexistujúce hrozby, ako je údajné uznávanie „stoviek pohlaví“, čo neuznáva ani jeden štát na svete. Ide teda o boj proti fiktívnym nepriateľom a preventívne schvaľovanie nezmyslov, aby „náhodou niekedy do budúcna liberáli niečo neovládli“, čo je prirovnávané k paranoidnej schizofrénii.

2. Analýza Novely v Kontexte Domácej a Medzinárodnej Blamáže

Rečník hlboko analyzuje dôvody a následky novely, pričom zdôrazňuje, že ide o vážny krok smerom k obmedzovaniu ľudských práv.

Následky pre LGBT+ Komunitu a Rodiny

Novela neobmedzuje iba práva homosexuálnych párov, ale podľa rečníka zavádza právne absurdity, ktoré môžu mať dopad aj na bežné, ne-LGBT rodiny. Konkrétne poukazuje na možné komplikácie v oblasti osvojenia/adopcie detí pre najbližších príbuzných v prípade, že dieťa stratí oboch heterosexuálnych rodičov. Celkovo je novela vnímaná ako cielené ubližovanie druhým ľuďom, a je pre neho nepochopiteľné, že sa z jej schválenia poslanci radovali.

Medzinárodné Dôsledky a Paralela s Maďarskom

Schválenie novely považuje za obrovskú medzinárodnú blamáž. Uvádza, že Slovensko je teraz prirovnávané k Maďarsku a toto prirovnanie už „nebude hoaxom“. Vyjadruje obavy, že by Európska únia mohla Slovensku stopnúť eurofondy, najmä preto, že niektoré aspekty slovenskej novely sú údajne extrémnejšie ako maďarská ústavná novela. Slovensko bude na medzinárodnej scéne vnímané ako „najväčší vývrheľ v Európe“.

Kontroverzné Hlasovanie Poslancov

Rečník sa detailne venuje poslancom, ktorí zmenili názor. Konkrétne spomína Mareka Krajčího a poslanca Krátkeho, dvoch kresťanských fundamentalistov, ktorí pôvodne sľúbili, že nebudú hlasovať za novelu, no nakoniec za ňu zahlasovali.

• Poslanec Krátky je označený za „najextrémnejšieho ekofašistu v celom parlamente“ a zároveň kresťanského fundamentalistu, čo rečník považuje za ideologický rozpor. Krátky obhajoval aj korupčné schémy Jána Budaja.
• Marek Krajčí je analyzovaný optikou jeho náboženského presvedčenia, konkrétne ideológie „Božieho kráľovstva“, ktorú náboženskí fanatici interpretujú ako víziu kresťanskej totality/diktatúry – sveta bez diverzity, iných náboženstiev a s utláčaním všetkých ne-kresťanov.

---

 

3. Kritika Kresťanského Fundamentalizmu a Dezinterpretácie Náboženstva

Jedna z najrozsiahlejších častí analýzy sa zameriava na hlbokú kritiku náboženského fundamentalizmu.

Historické Mýty a Preklady Biblie

Rečník používa teologickú analýzu na vyvrátenie argumentov fundamentalistov:

• Cyrilo-Metodská Tradícia: Odvolávanie sa na túto tradíciu je absurdné, pretože v tej dobe katolícka cirkev homosexualitu nezavrhovala, ba dokonca žehnala párom rovnakého pohlavia (tzv. pobratimstvo/posestrenstvo).
• Biblická Sodoma: Biblický príbeh o Sodome podľa neho nemal absolútne nič spoločné s homosexualitou.
• Dávid a Jonatán: Poukazuje na to, že aj samotná Biblia opisuje homosexuálny vzťah medzi Dávidom a Jonatánom, pričom Dávida označuje za bisexuála.
• Zmanipulované Preklady: Zastáva názor, že preklady Biblie sú zmanipulované cirkvou. Konkrétne cituje, že originál hovorí: „Božie kráľovstvo je vo vás“, kým nesprávny preklad hovorí „medzi vami“ – čo fundamentalisti zneužívajú na presadzovanie politického, teokratického sveta.
• História Prenasledovania: Až do 11. storočia cirkev homosexualitu neprenasledovala. Rovnako aj boj proti interrupciám je len veľmi novodobá tendencia katolíckej cirkvi, ktorá začala pred 150-200 rokmi.

Fanatizmus a Impozícia Vôle

Rečník ostro kritizuje, že fundamentalisti sa snažia svoju náboženskú morálku nanútiť sekulárnej spoločnosti – „nech sa riadia svojím učením, ale nemali by to nanucovať aj iným ľuďom“. Hovorí, že pre kresťanov je sloboda „absolútne cudzí pojem“.

S ľútosťou konštatuje, že na Slovensku zaniklo umiernené alebo liberálne kresťanstvo, pričom pod pojmom kresťanstvo si už ľudia predstavujú len náboženských fanatikov.

4. Politická Kríza a Neexistujúce Alternatívy

Video venuje rozsiahlu časť analýze celého politického spektra, konštatujúc, že riešenie neponúka ani jedna strana.

Kritika Progresívneho Slovenska (PS)

Hoci PS by prinieslo viac práv pre LGBT+ komunitu, ich vláda by podľa rečníka nebola „dôvodom na oslavu“:

• Extrémistická Ideológia: PS je ovládané „krajne ľavicovou extrémistickou ideológiou“ a „najviac extrémistickými ekologickými radikálmi“ a feministkami.
• Ekonomická Katastrofa: Ich politika by viedla k obrovskej ekonomickej recesii a „úplnej likvidácii priemyslu“ kvôli super vysokým zeleným daniam.
• Nereálnosť Zmien: Navyše, aj keby PS bolo vo vláde, v parlamente by stále mali väčšinu krajnepravicové strany a kresťanskí fundamentalisti, čo by znemožnilo zásadné zmeny.

Kultúrne Vojny v Kontexte Histórie

Rečník hovorí o neustupovaní konzervatívcom od roku 1989. Uvádza, že naopak konzervatívci si presadili prakticky všetko, zatiaľ čo liberáli nič. Pripomína:

• Vatikánska Zmluva: Slovensko má najprísnejšiu verziu s dodatkami garantujúcimi neobmedzené financovanie cirkvi a zasahovanie biskupov do sekulárneho školstva.
• Obmedzenia Interrupcií a Výchovy: Pripomína „výhradu vo svedomí“ a sprísňovanie interrupcií za Matovičovej vlády, ako aj „radikálne obmedzenie sexuálnej výchovy“ (napr. zákaz vyučovania o antikoncepcii bez súhlasu rodičov).

Korupcia v Iných Vládach

Rečník kritizuje aj predchádzajúce vlády. Konkrétne pripomína Matovičovu vládu, ktorá mala podľa neho „ďaleko vážnejšie korupčné aféry ako strana Smer“, ktoré médiá odmietajú publikovať. Opätovne sa vracia k poslancovi Krátkemu, ktorý bol „užitočný blbec“ pre obhajobu korupcie Jána Budaja.

5. Dilema Prezidenta a Spoločenská Polarizácia

Video sa zaoberá aj dilemou prezidenta Petra Pellegriniho a úlohou „zjednotiteľov“ v extrémne polarizovanej spoločnosti.

Pellegriniho Neľahká Situácia

Rečník predpokladá, že Pellegrini novelu podpíše, hoci mu je z toho „na zvracanie“. Vysvetľuje, že Pellegrini je v extrémne ťažkej a zložitej situácii, z ktorej nemôže „cúvať“.

• Konflikt s Alternatívnymi Médiami: Ak by novelu nepodpísal, dostal by sa do obrovského konfliktu s alternatívnymi médiami, ktoré ho už v minulosti nenávideli (napr. za odmietnutie referenda o NATO) a ktoré by ho označili za „najpodlejšieho vlastizradcu“.
• Nenávisť zo Všetkých Strán: Pellegrini už teraz čelí poklesu popularity – nenávidia ho alternatívne médiá (lebo nie je dostatočne konzervatívny/proruský) a nenávidia ho mainstreamové médiá (lebo je prepojený so súčasnou vládou).
• Mučeníctvo: Ak by konal podľa svedomia a novelu nepodpísal, stal by sa „absolútnym mučeníkom“ a najviac nenávideným politikom na Slovensku.

Osud Zjednotiteľov

Rečník hovorí o paradoxe polarizovanej spoločnosti na príklade poslankyne Jany Bittó Cigánikovej. Vážia si ju za to, že sa snaží spoločnosť spájať a nie rozdeľovať. Paradoxne, práve ľudia, ktorí sa snažia spájať (Cigániková, Pellegrini, aj sám rečník), sa stávajú najväčším terčom nenávisti, pretože si znepriatelia oba názorové tábory. Súčasné obdobie hodnotí ako „extrémne prehejtovanú spoločnosť“, kde všetci nenávidia všetkých.

6. Ezoterická Analýza a Duchovná Kríza Spoločnosti

Kľúčovým a unikátnym prvkom analýzy je vysvetlenie politického diania prostredníctvom ezoterických a spirituálnych konceptov.

Kresťanské Modlitby ako „Čierna Mágia“

Rečník tvrdí, že novela prešla kvôli spoločným modlitbám stovák náboženských fundamentalistov, ktoré fungujú ako „veľmi silná mágia“. Tieto kresťanské modlitby sú opísané ako „čierna mágia“, ktorá neslúži na pomoc druhým, ale naopak, na ubližovanie a ovládanie mysle.

• Mechanizmus Vplyvu: Modlitby pôsobia cez kresťanský egregor, ktorý je „úzko prepojený s nejakými démonickými entitami“. Tieto modlitby dokážu „ovládnuť myseľ a slobodnú vôľu“ poslancov, čo viedlo k ich iracionálnemu a šialenému hlasovaniu.
• Kaplnka v Parlamente: Spomína aj existenciu kaplnky priamo v parlamente, ktorú považuje za „veľmi silný magický predmet alebo magická miestnosť“, slúžiaci na efektívne magické pôsobenie na poslancov.

Šamanské Rituály a Zvýšenie Vibrácií

Rečník si vyčíta, že neorganizoval šamanské rituály proti schváleniu zákona. Priznáva, že nečakal, že novela prejde, no tvrdí, že „šamanské rituály skutočne sú účinné“ a stačil by len jeden rituál na akupunktúrnych bodoch planéty, aby sa zabránilo prechodu „psychopatických a schizoidných vecí“.

Obdobie Úpadku a Temných Síl

Celá súčasná doba, začínajúca rokom 2020 (Covid, vojna na Ukrajine, kultúrne vojny), je vnímaná ako obdobie úpadku a „znížených vibrácií“. Schválenie novely považuje za víťazstvo „veľmi temných síl“. Jediným skutočným riešením je pracovať na sebe, zvyšovať vlastné vibrácie cez meditačné techniky a tým pomáhať celému kolektívnemu vedomiu, keďže všetci sme „energeticky prepojení“.

7. Širší Kontext, Historické Paralely a Vízia Budúcnosti

Na záver rečník zasadzuje slovenskú situáciu do globálneho kontextu, hľadajúc historické paralely a ponúkajúc víziu možného zlepšenia.

Celosvetový Vzostup Fašizmu a Neonacizmu

Problém nie je len na Slovensku; ide o celosvetový problém. Konštatuje celosvetový vzostup fašizmu a neonacizmu.

• Spojené štáty (USA): Popisuje oveľa horšiu situáciu v USA, kde má letničná cirkev veľký úspech, a pastori bojujú za Donalda Trumpa a hnutie MAGA. Spomína neonacistu Charlieho Kirka, ktorý otvorene tvrdil, že najväčšou chybou bol zákon uzákonujúci rovnosť čiernych a bielych.
• Česká Republika: V Česku sa neonacizmus prejavuje nenávisťou voči Slovákom. Kritizuje českú vládu za kauzu Bitcoin, ktorá je podľa neho najhoršou korupčnou aférou v strednej Európe za posledných 100 rokov, a napriek tomu českí politici moralizujú Slovensko.

Najtemnejšie Obdobie a Historické Poučenie

Rečník prirovnáva schválenie novely k uzákoneniu, že Židia sú „občania nižšej kategórie“ v období druhej svetovej vojny. Vyjadruje presvedčenie, že súčasné obdobie je tak temné, že budúce generácie sa o ňom budú učiť v učebniciach dejepisu rovnako, ako sa my učíme o fašizme, nacistickej okupácii a renesancii klerofašizmu.

Nádej a Možný Koniec Úpadku

Aj napriek beznádejnej situácii je potrebné zostať optimista a nevzdať sa. Verí, že obdobie úpadku sa skončí, pričom v USA by sa to mohlo stať po skončení kultúrnych vojen, čo by viedlo k zaniknutiu kresťanského nacionalizmu a príchodu umierneného, liberálneho kresťanstva šíriaceho skutočnú lásku.

Predpovedá, že vojna na Ukrajine sa pravdepodobne skončí totálnym finančným krachom Ruska, čo by mohlo viesť k pádu tohto režimu, ukončeniu ruskej hybridnej vojny a tým pádom aj k ukončeniu renesancie neonacizmu, ktorej čelíme. Napokon sa situácia v politike upokojí a spoločnosť zažije „pozitívne zvýšenie vibrácií“.

************************************************************************************************************

************************************************************************************************************

Novela ústavy na základe bláznivých konšpiračných teórii. Vrchol úpadku spoločnosti a politiky

Článok vznikol na základe spracovania audio podcastu pomocou AI. AI sa postarala o prepis do textu a následnú štylistickú úpravu.

Obrázok bol tiež vygenerovaný AI. Obrázok výnimočne vyšiel veľmi dobre. Prikázal som vygenerovať klérofašistickú diktatúru

https://www.youtube.com/watch?v=oLpabyHcNSc

Novela Ústavy: Vrchol Úpadku Politiky a Spoločnosti

(Kmeňový Šamanizmus, 58:16)

I. Kontext a Vážnosť Problému

Rečník začína nadviazaním na predchádzajúce video o novele ústavy, pričom dopĺňa informácie a rozširuje tému o kritiku stavu kresťanstva na Slovensku, ktoré sa zmenilo v dôsledku ruskej hybridnej vojny. Spomína tiež potrebu kvalitnej sociologickej analýzy vývoja kresťanstva od čias socializmu až po súčasnosť.

Novela Ústavy ako historický zlom: Novela ústavy je vnímaná ako veľmi vážny problém a je jednoznačným vrcholom úpadku slovenskej politiky všeobecne. Rečník tvrdí, že od roku 1989 nedošlo k takémuto hlbokému úpadku politiky, pričom tento stav nesúvisí len s politikou, ale aj s úpadkom spoločnosti ako celku. Je presvedčený, že za posledných 50 rokov nebola spoločnosť v takom hlbokom úpadku, ako je dnes –.

Dôležitosť kontextu: Hoci samotný obsah novely ústavy obsahuje zlé veci, to, čo je neporovnateľne horšie, je kontext, za akého bola schválená. Rečník zdôrazňuje, že kontext je desivý, pričom túto myšlienku ilustruje prostredníctvom metafory. Ak niekto niekomu škaredo vynadá, dôležitý je kontext, ktorý rozhodne, či sa človek urazí. Ako extrémny príklad používa BDSM fetiš, kde to, čo je v bežnej hádke prejavom nenávisti (napr. pľuvanec), môže byť v inom kontexte vyslovene príjemné a je úplne iným prípadom –.

Novela založená na konšpiráciách: Je neprípustné, aby sa taká vážna vec, ako je novela ústavy, robila len na základe „najhlúpejších a najúbohejších konšpirácií“ – tvrdej a najprimitívnejšej externej pravice, či najtvrdších neonacistov –. Takáto vážna vec, akou je Ústava, získala ústavnú väčšinu na podporu najúbohejších nezmyslov, ako je strach z nejakého „hoaxu“ o 69 pohlaviach.

Fiktívny nepriateľ a hybridná vojna: Novela bola schválená na základe strachu z fiktívneho nepriateľa, z neexistujúcej konšpiračnej teórie a fantazmagórie, ktorá jednoducho neexistuje.

„To je jednoznačne najväčší úspech hybridnej vojny Ruska proti Slovensku vôbec v dejinách… A presne z toho istého Ruska to ide, z ktorého, ktoré vedie vojnu proti Ukrajine.“ –

Rečník varuje, že na základe tohto precedensu by sa zajtra mohlo do Ústavy dostať, že zem je plochá, alebo ústavný zákaz očkovania proti Covidu, ak by sa uverilo konšpiračným teóriám o vakcínach. Ak prejdú takéto bláznovstvá, potom v rámci kultúrnych vojen prejde v parlamente absolútne hocičo.

II. Predpovedané Dôsledky a Útok na Sekulárny Štát

Rečník vyjadruje presvedčenie, že keby náboženskí fundamentalisti a extrémna pravica dali konečne pokoj kultúrnym vojnám aspoň na 10 rokov, bol by prvý, kto by schváleniu ústavy tlieskal. Obáva sa však presne opačného efektu: novela ich ešte viac povzbudí, aby s kultúrnymi vojnami pokračovali, provokovali a útočili –.

Prvé ciele fundamentalistov:

1. Zosúladenie zákona s ústavou: Týka sa to tranzícií (zmien pohlavia), ktoré sú zatiaľ ešte možné. Fundamentalisti „nevydržia“ a budú sa usilovať o zosúladenie zákona s ústavou, ktorá v zásade hovorí, že tranzície nie sú možné –.
2. Útoky na sekulárny štát: V priebehu tohto a ďalších volebných období budú pokračovať útoky na sekulárny štát. Podľa rečníka sa Slovensko postupne približuje k „kresťanskej verzii práva Šária“ –.

Útok na sexuálnu výchovu: Už teraz prebiehajú obrovské útoky na sexuálnu výchovu na školách. Rečník spomína sťažnosti poslancov SNS a Andreja Danka na ministra Druckera, ktorý patrí k liberálnejšiemu krídlu. Drucker síce reguloval sexuálnu výchovu, ale len mierne, v rámci rozumného kompromisu.

Fundamentalisti a extrémna pravica však hovoria:

• „Nám to jednoducho nestačí. To je proste slabý zákon.“
• Najradšej by sexuálnu výchovu úplne zakázali.

Možné formy obmedzenia sexuálnej výchovy: Existuje viacero spôsobov, ako by fundamentalisti mohli regulovať sexuálnu výchovu (vrátane informácií o antikoncepcii a pohlavných orgánoch):

• Šikanovanie rodičov: Je možné oveľa viac šikanovať rodičov, napríklad vyžadovať osobitný písomný súhlas a podpis na každú jednu hodinu sexuálnej výchovy –.
• Ľudská fantázia v obmedzovaní je neobmedzená, a ide im predovšetkým o obmedzenie informácií o antikoncepcii, ktorú katolícka cirkev oficiálne zakazuje.
• Títo náboženskí fundamentalisti chcú nanútiť svoje náboženstvo aj sekulárnym ľuďom a sekulárnej spoločnosti. Nechápu zmysel slobody, v ktorej si ľudia môžu náboženstvo slobodne vybrať –.

III. Politická Korupcia a Motívácia Strachom

Rečník spomína vyjadrenie bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá novelu ústavy zhodnotila ako motivovanú strachom. Hoci rečník Čaputovú neuznáva pre jej významnú pomoc v najväčšej korupčnej afére Jána Budaja (kde jej úlohou bola, podľa jeho slov, rola „užitočnej hlupáčky“ prispievajúcej k Budajovej korupcii, pričom médiá kauzu nezverejnili), v tomto konkrétnom bode s ňou súhlasí –.

„Celá tá novela ústavy bola motivovaná strachom, a to je to celkom dobre ako vystihla. Naozaj je to pravda, že strachom z fiktívneho nepriateľa, strachom z nejakých neexistujúcich 69 pohlavií.“ –

Zdôrazňuje, že toto nie je otázka konzervativizmu alebo liberalizmu, ale prehrali všetci, pretože na konšpiračné teórie by sa nemalo veriť a už vôbec nie na ich základe novelizovať Ústavu. Považuje to za primitívnu konšpiráciu, rovnako ako je tvrdenie, že zem je plochá –. Úpadok politiky je hlbší ako za socializmu.

IV. Zrada Opozície a Preteky v Konzervativizme

Problémom nie je len Robert Fico alebo koaličné strany. Novela ústavy bola minimálne polovičným, ak nie väčšinovým dielom opozičných politických strán, hlavne ich nábožensky fanatických frakcií, ako je KDH a náboženská frakcia Matovičovcov –.

Prechod ústavy bol prekvapením, keďže obsahovala šialené veci, ktorým nikto neveril, že prejdú. Rečník si myslí, že aj polovica alebo dve tretiny poslancov vládnej koalície neboli úprimne nadšení a hlasovali len na základe straníckej disciplíny –.

Spolupráca opozície s Ficom: Hoci opozícia tvrdí, že jej základom je bojovať proti Smeru a vládnej koalícii, v tomto prípade s Ficom spolupracovali. Náboženskí fundamentalisti si s Ficom dohodli obchod: nebudú s ním spolupracovať, pokiaľ on nevyhovie ich požiadavkám a neumožní im pridať do Ústavy „ďalšie nezmysly“.

• Tri frakcie v pretekoch: Dve kresťansko-fundamentalistické frakcie (KDH a Matovičova Kresťanská únia) a krajnepravicová zložka vládnej koalície sa doslova predbiehali, kto je väčší konzervatívec a kto viac dá liberálom na frak –.
• Znásobenie nezmyslov: Keby opozícia odhlasovala len pôvodný návrh Ústavy, boli by v nej len nejaké 1/4 nezmyslov. Vďaka opozícii ich obsahuje dve tretiny až tri štvrtiny viac.
• Keby paradoxne spolupracovali s Ficom, škody by boli menšie. Nakoniec sa odhlasovala ústava s trikrát viac šialenými konšpiráciami a nezmyslami, ako bolo pôvodne zamýšľané –.

Populistický zámer opozície: Rečník predpokladá, že aspoň polovica poslancov KDH si uvedomuje, že dávať takéto veci do Ústavy je nezmysel. Hlasovali čisto z populistických dôvodov v boji o voliča, aby sa prezentovali ako konzervatívna strana. Pravdepodobne v kútiku duše dúfali, že Ústava neprejde, aby mohli voličom povedať: „My sme tam tie najtvrdšie veci chceli dať, ale bohužiaľ, neprešlo to ústavnou väčšinou“ –.

Porovnanie s Maďarskom: Kvôli opozičným politickým stranám bude Slovensko porovnávané s Maďarskom a mení sa na klerofašistickú diktatúru alebo teokraciu.

„Doteraz, keď sa nejaká legislatíva schvaľovala, tak vždycky to malo aspoň nejakú hlavu a pätu, vždycky to malo aspoň nejakú štipku racionality, ale ako… dnes už v celej spoločnosti, a rátane politiky, je tak obrovský úpadok, že teraz ako prvýkrát v dejinách prešli nám doslova psychiatrické bláznovstvá v tej ústave.“ –

V. Previazanosť Cirkvi a Štátu a Katolícky Vplyv

Do novely ústavy sa veľmi intenzívne zapájali samotní biskupi.

Priama intervencia Biskupa Bobera:

• Predseda Konferencie biskupov Slovenska, Bernard Bober, sa verejne priznal, že minimálne deň pred hlasovaním písal Igorovi Matovičovi.
• Robert Fico tvrdil, že novela prešla aj vďaka tomu, že kontaktoval niekoho vplyvného. Rečník sa domnieva, že to mohol byť práve Bernard Bober alebo iný biskup.
• Obchod medzi politikmi a cirkvou je veľmi intenzívny. Biskup by na žiadosť Fica určite poslúchol, napríklad zavolal by Marekovi Krajčímu alebo poslancovi Krátkemu.

Financovanie a moc Katolíckej Cirkvi: Katolícka cirkev sa má „ako prasa v žite“, pričom dostala viac peňazí aj na konsolidácii verejných financií.

• Slovensko je absolútny svetový unikát vo financovaní cirkvi a v obrovskom vplyve katolíckej cirkvi na politiku –.
• Cirkev má nadpráva v legislatíve – môže dávať pripomienky k zákonom bez toho, aby musela spĺňať podmienky, aké spĺňajú iné občianske združenia (napr. zozbierať 3000 podpisov) –.
• Navyše, Vatikánske zmluvy dávajú cirkvi špeciálne nadpráva, ktoré sú tiež unikátom.

Vplyv Biskupa na adventistov: Rečník predpokladá, že biskup by mal obrovský vplyv aj na poslanca Matovičovho hnutia, Mareka Krajčího, hoci je adventista, pretože je ekumenicky založený a katolíckeho biskupa vníma ako veľmi vysokú a váženú autoritu.

• Niektorí kresťanskí fundamentalisti majú takú absolútnu poslušnosť voči autorite kňaza, že ak by im katolícky kňaz povedal, aby vyskočili z okna, urobili by to. Kňaza považujú za prostredníka Boha. Biskup je ešte vyššia autorita.
• Je si istý, že ak by Krajčí alebo poslanec Krátky dostali SMS alebo telefonát od biskupa Bobera, museli by byť z toho „pokakaní“, považovali by to za najväčší zážitok v živote, čo dokazuje veľmi silné previazanie štátu a cirkvi –.

VI. Cirkev ako Nástroj Ruskej Hybridnej Vojny

Cirkev sa stala veľmi dôležitým nástrojom ruskej hybridnej vojny. Dôvodom je jej zraniteľnosť a náchylnosť na hybridnú vojnu, pretože tá pracuje s fiktívnym nepriateľom.

Dualizmus a potreba nepriateľa:

• Cirkev potrebuje neustále pracovať s nejakým nepriateľom. Ak nepriateľ nie je reálny, musí si ho umelo vymyslieť.
• Základná idea celej katolíckej viery je bojovať s nejakým nepriateľom, pretože viera je postavená na dualizme (Kristus vs. Satan).
• V histórii to boli protestanti, potom Židia, a dnes sú najväčší nepriatelia cirkvi liberáli –.
• Ruská hybridná vojna nemusí dvakrát prehovárať veriacich, pretože viera, postavená na dualizme, by nemala palivo, keby sme si nevytvorili nepriateľa a keby nebolo koho nenávidieť –.

Zmena základného zmyslu kresťanstva: Napriek tomu, že kresťania hovoria, že zmyslom viery je láska, v skutočnosti si neustále vytvárajú nepriateľov, a láska sa rýchlo mení na nenávisť –.

• Pred 10 rokmi: Bežný katolícky kresťan by povedal, že základ kresťanskej viery je láska.
• Dnes: Katolícka viera a ďalšie cirkvi prešli obrovskými, neoficiálnymi zmenami k horšiemu. Dnes vám veriaci povie, že základný zmysel kresťanskej viery je strach – strach z liberálov a LGBT ľudí.
• Moderný zmysel kresťanstva: Rečník tvrdí, že dnes kresťania veria, že základom je bojovať proti svojim nepriateľom.

Vývoj v postkomunistických krajinách: Po 40 rokoch komunizmu vnímali kresťania komunistický režim ako silnú protiváhu a nepriateľa, čo ich robilo silnejšími. Za komunizmu sa ku kresťanstvu hlásilo viac ľudí ako dnes. Katolícka cirkev cítila po páde komunizmu, že slabne a stráca ľudí. Ruská hybridná vojna prišla v čase, keď cirkev stratila nepriateľa a potrebovala si vytvoriť nového, aby si udržala lojalitu veriacich.

Transgender a paradoxné predsudky: Hoci homosexuality zakazuje katolícka viera oficiálne, v poslednom čase sa náboženskí fanatici prenášajú na transgender ľudí. Rečník to považuje za zvláštne, pretože si protirečia:

• V Biblii sa o transgender ľuďoch nehovorí nič negatívne.
• Spomínajú sa však eunuchovia (ľudia s nebinárnym alebo tretím pohlavím), ktorí sú v Biblii spomínaní veľmi pozitívne.
• Transgender ľudia užívajú blokátory hormónov, ktoré majú rovnaký efekt ako chirurgický zásah u eunuchov.
• Rečník spomína, že v Novom zákone sa pozitívne spomína eunuch, ktorého pokrstil apoštol, hoci kresťanské cirkvi si často manipulujú preklady, niektoré verzie Biblie toto slovo stále obsahujú.

Strach z neznámeho: Strach z transgender ľudí pramení zo strachu z neznámeho. Ľudia, ktorí netušia, čo to znamená, naletia na nenávistné hoaxy a dezinformácie, ktoré šíria alternatívne médiá. Zatiaľ čo v západnej Európe sú transgender ľudia často obdivovaní (čo je vidieť aj na sociálnych sieťach), na Slovensku robíme „bláznivé veci“ a chceme zakázať tranzície –.

Príklad zmeny názoru fundamentalistu: Rečník hovorí o kresťanskom fundamentalistovi (kazateľovi pre vysokoškolských študentov), ktorý zmenil svoj názor smerom k tolerancii voči LGBT ľuďom, a to len vďaka reálnej komunikácii s nimi –.

• Fundamentalista bol šokovaný, že aj LGBT ľudia idú do kresťanských spoločenstiev, hoci ide o nepriateľské prostredie.
• Keď sa mu jeden gej zveril so svojou orientáciou a stratou partnera, fundamentalista pochopil, že ten vzťah robil človeka šťastným –.
• Dovtedy bol presvedčený, že LGBT ľudia sú vo vzťahoch automaticky nešťastní a treba ich „vyliečiť“.
• Fundamentalista si uvedomil, že homosexuálny vzťah funguje rovnako ako heterosexuálny: keď ho mám, som šťastný, keď ho stratím, som nešťastný.

Tento príbeh dokazuje, aké obrovské sú predsudky v katolíckej cirkvi.

VII. Slepá Poslušnosť a Riešenie pre Veriacich

Absolútna Poslušnosť: Katolícka cirkev je vojenská, veľmi tvrdá a prísne centralizovaná štruktúra.

• Základný princíp fungovania kňaza je poslušnosť voči nadriadenému (biskupovi), pričom sa často spomína pojem slepá poslušnosť –.
• Keby mal kňaz aj liberálnejšie názory, ich verejné prejavenie by bolo automaticky potrestané, pretože nemá manévrovací priestor.

Prezbyteriánske Cirkvi ako protiklad: Úplne iný, demokraticky fungujúci systém je v prezbyteriánskych cirkvách, kde je farská rada nadriadená nad kňaza (pastora) a diktuje mu, čo má a čo nemá. Tieto cirkvi sú neporovnateľne viac liberálne –.

Riešenie pre Katolíkov: Rečník adresuje bežným katolíckym veriacim, aby si uvedomili, že ak chcú praktizovať svoju vieru, nepotrebujú žiadneho prostredníka, kňaza, ani celú cirkev.

• Na odpustenie hriechov netreba chodiť na spoveď ku kňazovi; stačí poprosiť priamo Boha.
• Netreba vyhľadávať takú „veľmi temnú inštitúciu“, akou je katolícka cirkev, ktorá je silne prepojená s politikmi, štátom a je nástrojom hybridnej vojny.
• Odporúča buď praktizovať vieru v súkromí, alebo sa pridať k liberálnejším cirkvám (ako českobratská).
• Aj kultúrne tradície ako krst, prvé sväté prijímanie a birmovka by si mali veriaci uvedomiť, že pán Boh odpustí hriechy aj bez kňaza –. Odporúča odstrihnúť sa od katolíckej cirkvi, okrem možno krstu, a praktizovať vieru súkromne.

Viera ako Boj: Náboženskí fanatici vnímajú boj proti transgender ľuďom ako veľmi dôležitú súčasť svojej viery, hoci na to neexistuje žiaden biblický citát.

„Ten človek to subjektívne vníma, že to je proste neoddeliteľná súčasť mojej viery, je teda bojovať proti transgender ľuďom. To je ten najvyšší princíp… ja si to proste neviem predstaviť, že by som ja proti LGBT ľuďom nebojoval, pretože to je súčasť mojej viery.“ –

S takýmto fanatizmom sa komunikuje veľmi ťažko.

VIII. Ticho Médií a Neukojiteľnosť Fanatikov

Rečník je šokovaný záhadným tichom liberálnych médií po schválení novely, ktorá je pre neho „najčiernejší deň v dejinách Slovenskej republiky“ –.

• Médiá kritizovali len tromi článkami, pričom reakcia bola vlažná a pasívna.
• Pripomína, že novela je len začiatok. Fundamentalisti sú už nespokojní s Druckerovou reguláciou sexuálnej výchovy a žiadajú oveľa tvrdšiu reguláciu a viac šikanovania rodičov.

Cieľ fanatikov: Náboženskí fanatici nebudú spokojní, kým nebude na Slovensku vládnuť katolícky Taliban.

• Ich cieľom je úplná, totálna cirkevná totalita a nastolenie katolíckej verzie práva Šária, kedy bude mať fundamentalizmus úplnú moc nad každým aspektom života občana –.

Dôvod ticha médií: Rečník usudzuje, že dôvodom ticha je, že médiá vždy tvrdili, že Fico je najväčšie zlo a opozícia je nádej. Keďže táto novela je viac opozičný návrh ako koaličný, médiá si tým, že by ho kritizovali, „podrezávali konár sami pod sebou“ a nemali by argumenty na kritiku Fica.

Budovanie „Božieho kráľovstva“: Fanatici nemajú mieru a neriešia reálne problémy ľudí, ani počas vrcholiaceho covidu, kedy riešili sprísňovanie interrupcií. Oni budujú takzvané „Božie kráľovstvo“, ktoré si vysvetľujú ako politickú totalitu, nanútenie náboženskej totality iným ľuďom a zrušenie sekulárneho štátu.

Sviatky a moc Cirkvi: Dôkazom najväčšej moci katolíckej cirkvi je aj fakt, že keď chceli politici zrušiť niektoré cirkevné sviatky kvôli konsolidácii verejných financií, biskupi sa postavili na zadné a politici ich na slovo poslúchli –.

IX. Šialené Argumenty a Morálny Úpadok

Igor Matovič ako „Úplný Odpad“: Rečník je šokovaný vyjadrením Igora Matoviča, ktorý hoci Fica nenávidí, je rád, že Ústava prešla. Matovič použil argument, že Ústava zabráni tomu, „aby sa ľudia cítili ako lietadlo“.

• Takýto bláznivý konšpiračný argument používa tá najtvrdšia extrémna pravica, ako neonacistický „odpad“ Mazurek.
• Matovič sa navonok tvári, že nie je ani konzervatívec, ani liberál, no použitím rovnakých argumentov ako najtvrdší neonacisti sa stáva „úplným odpadom“ –.

Satan vládne tomuto svetu: Schválenie Ústavy znamená, že Satan vládne tomuto svetu, a to v metaforickom zmysle slova.

• Katolícka viera má veľmi pomýlené rozlišovanie dobra a zla, keďže z jej pohľadu je úplne rovnaký hriech vražda ako homosexuálny pohlavný styk.
• Úpadok spoločnosti je hlboký za posledných 50 až 100 rokov.
• Schválenie psychiatrických bláznovstiev dokazuje niečo démonické. Poslanci sa v parlamente správajú ako „posadnutí démonmi ľudia“.

Sekulárni poslanci a Ruská propaganda: Je obrovským problémom, že aj sekulárni ľudia boli schopní odhlasovať takéto veci, a to proti svojmu svedomiu, kvôli prehnanému podriaďovaniu sa straníckej disciplíne.

• Slovenský parlament nie je väčšinovo zložený z náboženských fanatikov.
• Tí, ktorí nie sú fanatici, veria zase konšpiračným dezinformačným webom financovaným z Ruska, ktoré tvrdia, že liberáli sú najväčším nebezpečenstvom, ktoré treba „vykyžiť zo spoločnosti“.

X. Záver: Novela ako Munícia a Kritika Českej Politiky

Zhrnutie novely: Novela Ústavy je len začiatok pred ďalšími kultúrnymi vojnami. Týmto to neskončilo, je to obrovská munícia a palivo pre náboženských fundamentalistov a extrémnu pravicu. Ich cieľom je rozšíriť novelu v zákonoch a vytvoriť čo najviac obmedzení, čo sa týka ľudských práv.

Žalostná situácia v Českej republike: Rečník stručne komentuje aj situáciu v Česku, ktorú považuje za žalostnú a smutnú.

• Súčasní českí politici sa orientujú len na nenávisť voči Slovensku.
• Nazýva to neonacistickou propagandou.
• Pýta sa, či by bola menej nacistická vláda Babiša, Stačilo a Okamuru, alebo súčasná vládna koalícia – konštatuje, že veľký rozdiel by nebol, len by sa líšili v tom, koho nenávidia (jedni Ukrajincov, druhí Slovákov) –.
• Je veľmi smutné, že voliči sú ochotní dať hlas politickej strane, ktorá otvorene hlása nenávisť voči Slovákom, čo svedčí o hlbokej polarizácii v Česku.

Preteky proti ľudským právam: Je smutné, že politici sa predbiehajú v tom, kto je väčším bojovníkom proti liberalizmu.

„Taktiež by to nemali byť preteky o tom, že kto je väčším bojovníkom proti ľudským právam… ktorá politická frakcia sa predbieha pred voličom… kto je väčším bojovníkom proti sekulárnemu štátu.“ –

************************************************************************

*************************************************************************

Novela ústavy na základe bláznivých konšpiračných teórii. Vrchol úpadku spoločnosti. Časť 2.

Článok vznikol na základe spracovania audio podcastu pomocou AI. AI sa postarala o prepis do textu a následnú štylistickú úpravu.

https://youtu.be/st83MMStqVM

Novela Ústavy – Deň, kedy sme upadli

I. Deň hanby a najväčší úpadok spoločnosti

Dovoľujem si predstaviť už tretie video, alebo tretí podcast, venovaný téme novely Ústavy. Dôvodom takejto pozornosti nie je snaha o vyčerpanie témy, ale jej historická závažnosť. To, čoho sme boli svedkami, je proste historická udalosť obrovského rozsahu. Bez akéhokoľvek pátosu musím konštatovať: je to jednoznačne najčiernejší deň v našej histórii, minimálne od roku 1989. Je to akt úpadku. Je to manifestácia najväčšieho úpadku spoločnosti za posledných päťdesiat rokov vôbec. Z tohto dôvodu venujem udalosti maximálnu pozornosť, napriek tomu, že je to téma pre mňa osobne mimoriadne vyčerpávajúca.

Tomuto nehoráznemu hlasovaniu predchádzali udalosti, ktoré len potvrdzujú hĺbku a morálny rozklad politického prostredia. Poslanec Roman Michelko, zastupujúci poslanecký klub SNS, verejne tvrdil, že sekta Ladislava Hanusa vymývala mozgy „veľmi dôležitým ľuďom“. Pod Mozgom Slovenska sa pritom rozumie Spoločenstvo Ladislava Hanusa. Šéfom tohto spoločenstva je Juraj Šúst, ktorého charakterizácia neobíde tvrdé slová: je to v mojich očiach absolútny, úplný odpad spoločnosti. Je to extrémista, ktorý v tvrdom jadre možno prekonáva aj kňaza Mariána Kufu. Hovoríme tu o človeku, ktorý by bol ochotný zákonom zakázať dokonca aj rozvody. To už nie je ideológia, to je čistá, tvrdá psychiatria.

Táto sekta zjavne vymývala mozgy kľúčovým aktérom, pričom sa ich prednášky zamerali na problematiku náhradného materstva, ktorá je novelou ústavy zakázaná. Medzi účastníkmi týchto prednášok mali byť mimoriadne dôležití a vplyvní ľudia, vrátane Igora Matoviča. Ešte zarážajúcejší je fakt, že sa tam mal objaviť aj William Karas, momentálne azda najvplyvnejší človek v KDH, ktorého vplyv na fungovanie celej strany prevyšuje vplyv mnohých poslancov.

II. Spojenectvo extrémov: Náhradné materstvo a definícia znásilnenia

Problematika náhradného materstva, alebo surogátneho materstva, v podstate znamená, že osoba, ktorá nemôže mať deti, sprostredkuje žene darovanú spermie a vajíčko, a tá dieťa vynosí. Hoci sa novelou v Ústave zakázalo, v skutočnosti by sa toho v praxi veľa nezmenilo. Dôvodom je, že Európska únia už náhradné materstvo zakázala prostredníctvom smernice, a preto by sa to muselo zakázať aj zákonom. Kým niekto považuje náhradné materstvo za problematické a nosičku dieťaťa za ťahajúcu za kratší koniec, riešením nie je zákaz, ale naopak, správna regulácia. Regulácia je nutná, aby bola na oboch stranách vymahateľnosť práva dostatočná a aby sa predišlo zneužívaniu.

Moja snaha o zistenie detailov o tejto téme ma priviedla k tlačovej správe Konferencie biskupov Slovenska, kde sa tvrdilo, že smernicu v Európskom parlamente presadilo jednak akési extrémistické feministické hnutie, ale aj katolícki a cirkevní lobisti. Je priam fascinujúce, ako sa v niektorých, pre spoločnosť mimoriadne škodlivých, prípadoch dokážu zhodnúť dve ideologicky najtvrdšie jadrá: extrémne feministické jadro a extrémne kresťanské fundamentalistické jadro.

Toto zvláštne spojenectvo extrémov sa prejavuje aj v ďalšej téme, a to v definícii znásilnenia prostredníctvom takzvaného aktívneho súhlasu. Ak by takýto návrh prešiel, Slovensko by malo azda najprísnejšiu definíciu znásilnenia v Európe. Túto zmenu navrhovala Mária Kolíková a otvorene ju podporuje aj strana Progresívne Slovensko. Som presvedčený, že tento návrh je veľmi škodlivý. Napriek tomu by sa v ňom náboženskí fundamentalisti s extrémistickými feministkami nepochybne zhodli. Prečo? Náboženskí fundamentalisti podporia čokoľvek, čo obmedzuje sexualitu, a tento návrh to robí.

Ak nebude jasne a zdravo definované, čo je ešte zdravý sex a čo už je znásilnenie, bude v spoločnosti vládnuť obrovský strach z akýchkoľvek nestabilných zväzkov alebo takzvaného sexu na jednu noc. Nemáme právo odsudzovať tému sexu na jednu noc, pokiaľ sa preň niekto dobrovoľne rozhodne. Avšak pri extrémnej definícii znásilnenia sa hranica medzi zdravým pohlavným stykom a znásilnením stiera, čím vzniká veľmi nebezpečná legislatíva. Práve na takto nebezpečnej veci by sa dohodli aj najtvrdšie feministky a najtvrdšie extrémistické katolícke jadro typu Anny Záborskej a jej kolegov.

III. Útok na ľudské práva a paranoja z menšín

Novela ústavy, ktorá prešla, je v skutočnosti nenávistným legislatívnym aktom. Je smutné, že takáto otvorená, vyslovene nenávistná legislatíva voči menšinám dokázala prejsť parlamentom 90 hlasmi, čo je priam desivé. Tieto tendencie nápadne pripomínajú obdobie Slovenska pod nadvládou hitlerovského Nemecka. Opäť sa stáva ubližovanie menšinám akýmsi čímsi normálnym.

Existujú konšpiračné teórie a silná propaganda tvrdiaca, že liberáli chránia LGBT ľudí viac ako heterosexuálov, a že LGBT komunita má „špeciálne nadpráva“. Dokonca sa šíri propaganda, že by sme im tieto prednosti mali závidieť a následne im ich odobrať. Realita je však diametrálne odlišná. Narodenie sa do LGBT komunity nie je žiadnym šťastím, ale skôr nevýhodou, najmä z dôvodu spoločenského odsudzovania.

Úlohou zdravo a humanisticky fungujúcej spoločnosti je pomáhať slabším, a nie im ešte viac ubližovať. Ak by sa v Ústave presadilo, že Katolícka cirkev nesmie od štátu dostať ani jeden cent, cítila by sa cirkev diskriminovaná. Pritom cirkev na štátne financovanie nemá ani ústavné právo, hoci z Vatikánskej zmluvy to nejakým spôsobom vyplýva. Ústava, ktorá berie práva menšine, ktorá je v znevýhodnenom postavení, je motivovaná výlučne paranojou a nenávisťou.

1. Drobné a zraniteľné menšiny

Zákon sa vo všeobecnosti snaží pomáhať slabším. Príkladom sú alimenty, kde slobodná matka ťahá za kratší koniec z finančnej stránky, a preto sú alimenty povinné, aby zabezpečili jej ekonomické prežitie a výživu dieťaťa. V zákonoch by sa našli ustanovenia týkajúce sa aj omnoho drobnejších menšín, ako sú LGBT ľudia, napríklad transgender alebo intersexuálni ľudia. Aj na týchto ľudí zákon myslí z dôvodu, že ťahajú za kratší koniec. Náboženskí extrémisti sa síce tvária, že sú za ľudské práva, no v skutočnosti všetkým ľuďom s výnimkou LGBT ľudí, čo len potvrdzuje platnosť tohto pokrytectva.

Celá motivácia tejto novely ústavy bola postavená na paranoji z LGBT ľudí, ktorá je motivovaná nenávisťou. Paranoja a nenávisť k sebe majú veľmi blízko, prekrývajú sa a je ťažké rozlíšiť, kde jedna končí a druhá začína. Nacista by vám počas druhej svetovej vojny rovnako povedal, že necíti nenávisť, ale má len paranoju a strach zo Židov. Podobný mechanizmus vidíme aj v súčasnosti v dôsledku hybridnej vojny a propagandy. Zakázať a zabetónovať zákaz adopcií detí pre páry rovnakého pohlavia v Ústave nie je možné robiť z lásky k LGBT ľuďom.

2. Transgender a intersexuálni ľudia

Nenávisti a paranoje sú vystavení aj transgender ľudia. Hovoríme o menšine, ktorá tvorí približne 0,1% populácie. Strpčovať život a proaktívne ubližovať týmto ľuďom je veľmi škaredé. Pripomína to šikanu v škole, kde šikanátor využíva slabosť a zraniteľnosť obete ako hlavný dôvod svojej agresie. Je to, akoby ste kopli do človeka, ktorý už leží na zemi a je bezbranný. Pritom transgender človek to má v živote ešte ďaleko ťažšie ako homosexuálne orientovaný človek – je tu väčšie odsudzovanie a zložitejšia situácia.

Intersexuálni ľudia, ktorých odhadovaný počet je približne 0,1%, predstavujú na Slovensku niekoľko tisíc osôb. Týmto ľuďom treba umožniť zmenu pohlavia, najmä ak bolo ich pohlavie zle odhadnuté hneď po narodení. Ďalej má zmysel zvážiť zákon o treťom pohlaví, alebo minimálne možnosť nevyplniť pohlavie v oficiálnych matrikách a na občianskom preukaze. Intersexuálny človek by sa mal slobodne rozhodnúť, či chce absolvovať tranzíciu k jednému alebo druhému pohlaviu, alebo zostane taký, ako ho príroda stvorila. Určovanie pohlavia hneď pri narodení u intersexuálnych ľudí nie je dobré, pretože definitívne sa dá určiť až v neskoršom veku po podrobných lekárskych vyšetreniach. Je alarmujúce, že na Slovensku je presne opačná tendencia, a to vyslovene nenávidieť aj takúto drobnú menšinu prostredníctvom novely ústavy.

IV. Kontrolný systém totality: Katolícka cirkev ako armáda a lobista

Katolícka cirkev je bez akejkoľvek diskusie najsilnejšia lobistická organizácia na Slovensku. Pobočku, teda kostol, má doslova všade – aj v každej najmenšej dedine. Kým vo väčších mestách existuje aspoň nejaký výber liberálnejších kresťanských cirkví (napr. cirkev bratská), na vidieku je Katolícka cirkev faktickým kultúrnym monopolom. Práve katolícky kňaz tam zabezpečuje kultúrny program vo forme omší a iných náboženských akcií, a tým výrazne vplýva na svetonázor obyvateľstva.

Najdôležitejšia je však jej vnútorná štruktúra a kontrola. Cirkev funguje ako doslova vojenská štruktúra, ako armáda. Na vrchole je pápež, pod ním biskupi, pod nimi kňazi a pod kňazmi veriaci. Táto hierarchická štruktúra zabezpečuje priamu a úplnú kontrolu nad obyvateľstvom.

Úzko to súvisí aj s hlasovaním o Ústave. Katolícki veriaci veria, že nemôžu praktizovať vieru sami v súkromí, ale potrebujú prostredníka – cirkev – ktorá má možnosť zabezpečiť spásu a odpustenie hriechov prostredníctvom sviatosti spovede. Práve táto nutnosť spovede vytvára obrovský tlak aj na poslancov, ktorí sú praktizujúci katolíci. Poslanec, ktorý by hlasoval proti novele, by sa musel spovedať farárovi. Kňaz by na neho vyvíjal obrovský psychologický nátlak, takmer by ho pohľadom zavraždil, pretože si dovolil nezahlasovať za takzvané „kresťanské hodnoty“.

Katolícka cirkev kontroluje aj radového veriaceho, ktorý môže byť poslancom, prostredníctvom kňaza, pretože každý veriaci musí chodiť povinne na spoveď. Všetko je postavené na strachu z pána farára, z Boha, a z pekelného zatratenia, ak by nezahlasoval za „novely“ Ústavy, ktoré sú propagované ako kresťanské hodnoty.

1. Sviatosť zmierenia ako nástroj kontroly a vydierania

Sviatosť zmierenia, teda spoveď, je jednou z najtvrdších manipulačných techník. Veriaci sa pri spovedi musí zveriť katolíckemu kňazovi s najintímnejšími vecami. Katolícka cirkev v podstate nahradila špiónov. Zatiaľ čo komunisti museli investovať obrovské prostriedky do špiónov a udavačov, aby si udržali kontrolu , Katolícka cirkev má túto kontrolu zjednodušenú. Kňaz, ktorému sa človek zverí so svojimi najintímnejšími myšlienkami, získava veľmi dobrú kontrolu nad obyvateľmi. Je to fantastický nástroj na ovládanie ľudí.

Okrem kontroly je tu aj riziko vydierateľnosti. Hoci oficiálne existuje spovedné tajomstvo, pravidlá sú na to, aby sa porušovali, a preto sa to mohlo a môže zneužívať. Navyše, mnohí fundamentalisti vnímajú spoveď ako psychologickú poradňu, kde sa s kňazom bavia o svojich súkromných veciach. Keďže je katolícky kňaz pre veriacich mimoriadne vysokou autoritou, jeho slovo je sväté a nediskutuje sa o ňom.

Tento obrovský lobistický vplyv sa prejavuje aj v sekulárnej sfére, napríklad pri rušení štátnych sviatkov v dôsledku konsolidácie verejných financií. Katolícki biskupi majú taký silný lobistický tlak, že hrozí, že všetky sekulárne sviatky budú zrušené, no všetky cirkevné sviatky zostanú dňami pracovného pokoja. Jediné, čo sa zrušilo, bol jeden cirkevný sviatok, a aj to len dočasne na jeden rok.

V. Politické presuny a možné prognózy

Vo vládnom spektre nastal definitívny posun. Po hlasovaní o novele Ústavy strana Hlas definitívne splynula so stranou Smer. Najmä po tom, ako sa stal predsedom Hlasu Šutaj Eštok, ktorý vystupuje ako veľmi tvrdý konzervatívec, voliči, ktorí chceli voliť stredovú a sekulárnu politickú stranu, stratili dôvod Hlas voliť. Títo voliči prechádzajú buď do SAS, alebo do Progresívneho Slovenska, teda k stranám, ktoré aspoň trochu reprezentujú sekulárne hodnoty. O Hlase sa nedá povedať, že by reprezentoval liberálne či sekulárne hodnoty. Táto strana, zdá sa, speje do záhuby a k zlučovaniu so Smerom.

Progresívne Slovensko (PS) je síce alternatívou voči katolíbanu, no ja som tiež jeho veľký kritik. Keby médiá povedali celú pravdu o PS, ich preferencie by mohli klesnúť aj na 5%. Avšak táto novela Ústavy paradoxne pomohla Michalovi Šimečkovi a PS. Diskusia o kultúrnych vojnách prekryla jeho korupčný škandál s nešťastnými dotáciami.

Pred sebou máme tri možné prognózy vývoja situácie vo vzťahu k Európskej únii:

1. Optimistická verzia: Európska únia zruší alebo priškrtí eurofondy. V takom prípade by vláda musela ponižujúco hlasovať znova a vyhádzať niektoré veci z Ústavy von. Bolo by to obrovské poníženie a prehra, ak by Smer musel prosiť o hlasy Progresívne Slovensko.
2. Pesimistická verzia (Riziko Slexitu): Európska únia skráti eurofondy, no nedôjde k žiadnej zmene Ústavy. Ruská propaganda by túto situáciu fantasticky využila na radikálne zvýšenie volania po vystúpení z EÚ (Slexit). Propaganda by hlásala, že v EÚ nemáme čo robiť, keď už nedostávame eurofondy. Ak by sa vášeň vybičovala až do takého extrému, že by hodnotové otázky (liberálno-konzervatívne) boli dôležitejšie ako eurofondy, vláda by mohla prijať postoj, že radšej budeme trpieť a dostávať menej peňazí, len aby sme ostali tvrdí konzervatívci a bojovali proti menšinám. Takýto scenár by mohol reálne viesť k vystúpeniu Slovenska z Európskej únie.
3. Tretia možnosť (Tvárenie sa, že nevidíme): Európska únia sa bude tváriť, že novelu nevidela. Toto v zásade nemusí byť zlé riešenie. Krátenie eurofondov má totiž veľké riziko, že paradoxne posilní klerofašistických politikov, čo by nebolo dobré.

VI. Vplyv mágie a paranormálneho na politiku

A teraz k veciam, ktoré sú pre bežného človeka nepredstaviteľné. Ďalšia možná verzia, prečo Ústava vôbec prešla, môže súvisieť s vedľajším účinkom zásahu čiernych mágov, ktorí zasahovali do volieb v Česku. V Česku dlhodobo bežala silná propaganda, ktorá tvrdila, že Slovensko je v horšom stave, než v skutočnosti je. Propaganda v českých médiách intenzívne kŕmila verejnosť myšlienkou, že Slovensko je na pokraji vystúpenia z EÚ.

A tu prichádza na rad paranormálna rovina: každý človek je de facto akýmsi „mágom“. Ak nejakou propagandou presvedčíte ľudí, aby niečomu uverili, a títo ľudia začnú posielať negatívne energie, to, čomu uveria, sa reálne stane. Myšlienky sa môžu pretaviť do niečoho skutočného. Týmto spôsobom sme sa reálne priblížili k vystúpeniu z EÚ. Niekto sa môže posmievať, že mágia neexistuje, ale v skutočnosti funguje.

Súvislosť s českými voľbami sa prejavuje aj v tom, že stúpa nenávisť českých politikov (ako je Vít Rakušan) voči Slovensku, čo stupňuje nenávisť aj voči Slovákom. Je možné, že čierni mágovia sa úmyselne snažia vyvolať v českej spoločnosti nenávistné nálady proti Slovensku, ktoré už vraj vystupuje z EÚ. Tieto myšlienky a negatívne energie sa potom môžu zhmotniť a reálne ovplyvniť dianie u nás.

Ja sám som čiernu mágiu zažil. Stali sa mi veci, o ktorých sa bežným ľuďom ani nesnívalo. Na druhej strane, mám aj veľmi pozitívne skúsenosti, keď som pomocou mágie dokázal ľuďom významne pomôcť, a dokonca niečo zmeniť aj v politike.

Istý nemenovaný Čierny Mág dokonca spomínal, že sa bude na Slovensku strieľať – a naozaj sa strieľalo pri atentáte na Róberta Fica. Následne predpovedal, že Slovensko môže vystúpiť z EÚ, že je to veľmi pravdepodobné. Nemusela to byť len jasnovidná predpoveď, ale priama mágia v tejto oblasti. Z toho človeku prejde mráz po chrbte, keď vidí, ako sa to začína plniť.

Čierna mágia môže fungovať aj tak, že zasahuje českú politiku, ale vďaka prepojenosti Slovenska a Česka dôjde k vedľajšiemu efektu aj u nás. Mohlo to skončiť iným efektom, ktorý však pomohol pri hlasovaní, kde rozhodujú malé detaily. Pokiaľ sa náboženskí čierni mágovia a fanatici vo svojich rituáloch spojili s profesionálnymi čiernymi mágmi, ktorí to majú ako vysokú špecifickú profesiu, mohlo dôjsť k tomuto neblahému efektu.

Nie je možné úplne zabrániť tomu, ak sa ľudia slobodne rozhodnú pre otvorený klerofašistický štát. Stále som však presvedčený, že tento stav je výsledkom manipulácie mysle poslancov, a nie túžby celého slovenského národa po takýchto šialených novelách Ústavy. V každom prípade, doba je temná, a len čas ukáže, či sa táto deštruktívna špirála podarí zastaviť.

***************************************************************************

***************************************************************************

https://www.youtube.com/watch?v=mE6SEg0SyIc

Biskup Bober a jeho netradičné odstúpenie vyvoláva otázniky, čo nebol odvolaný pápežom ako trest za politické angažovanie

No, ďalej, biskup Bober požiadal pápeža o nejaké ukončenie mandátu. Na strane jednej, na strane druhej, vyvoláva to dosť veľké otázniky, či to nebolo aj v súvislosti s tými jeho kontroverznými aktivitami v oblasti politiky, kedy zasahoval do politiky. Existujú dvojaké typy, akým spôsobom, alebo dvojaké spôsoby, ako komunikuje pápež, alebo akým spôsobom odvoláva biskupov. Jedna z možností je, že môže toho biskupa vyzvať, aby odstúpil. A potom je na tom biskupovi, či teda poslúchne alebo neposlúchne. Hoci, v Katolíckej cirkvi je to asi najväčší hriech, ktorý môže ten katolícky kňaz alebo biskup urobiť, keď neposlúchne svojho nadriadeného.

Sem-tam sa aj stalo, že neposlúchli. Čo sa týka odstúpenia, myslím, že napríklad, neviem, či v Peru bolo až tak vážne sexuálne zneužívanie, že pápež František vyzval úplne všetkých biskupov, aby odstúpili, a neodstúpili, boli tvrdohlaví. Ale v Katolíckej cirkvi je to ten najväčší hriech, hodný pekelného ohňa večného, neposlúchnutie nadriadeného v cirkvi. Tam je úplne iná tá logika, ako v nejakej sekulárnej spoločnosti. Napriek tomu neposlúchli.

Napríklad biskup Bezák bol zase odvolaný úplne priamo pápežom. Zase, tam to bolo iné. Takže, naozaj nie je jasné, či ten Bober, že bol, alebo teda, podal tú rezignáciu. Síce je tam oficiálne v tej tlačovej správe bolo napísané, že tú žiadosť o tú rezignáciu poslal ešte pred tou kontroverziou v oblasti tých kultúrnych vojen, v oblasti zasahovania do politiky na strane jednej. Na strane druhej, je to dosť zvláštne, že teda, keď si to v takom dátume ešte predtým posielal, prečo už vtedy nevyšla tá tlačová správa, že on odstupuje? Je to také zvláštne. Ten dátum sa dá všelijakým spôsobom sfalšovať, alebo aby si aj ten biskup Bober zachoval tvár, tak môže úmyselne oklamať aj ten dátum. Ale je dosť možné, že môže byť aj on pod tlakom Vatikánu. Môže byť, pokiaľ sa aj Vatikán niektoré veci dozvie. Takže môže to byť, alebo špeciálne, pokiaľ nejaký nuncius (ten biskup nuncius), pokiaľ by na neho nejakým spôsobom tlačil, tak pred ním majú veľký rešpekt a mohli ho trochu inšpirovať, aby aj trochu skôr poslal tú žiadosť. Je obvyklé, za normálnych okolností, je to až po dovŕšení tých sedemdesiatich piatich rokoch sa podáva takáto žiadosť.

Kultúrne, vojny sexuálna výchova. Návrh ako vybabrať s náboženskými fanatikmi

No, ďalšia taká vec, ktorá sa rieši, je Druckerov vlastne zákon. A neviem, či sa to bude teraz riešiť v súvislosti s tou novelou Ústavy, ako bude konať ten Drucker, minister. Či teda dá nejakú vyhlášku, alebo aj to by sa dalo, alebo to musí byť až zákon. Neviem, ako to on vlastne vymyslí, že akým spôsobom interpretovať aj potom tú Ústavu. Musí dávať nejaké vykonávacie predpisy, a na ten vykonávací predpis stačí aj vyhláška. Tak neviem, uvidíme, ako sa to bude riešiť.

Ja osobne, keby som bol vo vláde aj s tými náboženskými fanatikmi, a chceli by nejakým spôsobom sprísňovať ten prístup k tej sexuálnej výchove, tak ja by som to riešil tak relatívne vychytralým spôsobom. Že áno, urobil by sa nejaký taký kompromis, že teda, keď tí náboženskí fanatici sa tak strašne boja tej sexuálnej výchovy, tak v poriadku. Nebudú to mať povinné, tí náboženskí fanatici, ale bude to robené takým spôsobom, že nie takým spôsobom, ako to teraz tí fundamentalisti navrhujú. Že tí rodičia tých detí, ktorí chcú, aby tie deti išli na sexuálnu výchovu, tak tí musia urobiť nejaký krok navyše. A tí náboženskí fanatici, ktorí nechcú ísť na tú sexuálnu výchovu, tak tí nemusia urobiť nič. Stačí nepodpísať nejakú tú hodinu a ten súhlas s tým vyučovaním tej sexuálnej výchovy a je vyriešené úplne všetko. Takže toto je naozaj veľmi zákerné, ako to a veľmi až zlomyselné a zákerné zo strany tých náboženských fundamentalistov, ako navrhujú ten zákon. Že ten rodič, ktorý chce dať dieťa na sexuálnu výchovu, tak ten je šikanovaný, a naopak, ten náboženský fanatik nemusí urobiť absolútne nič.

Ale ja by som chcel, aby to bolo presne opačne. Že tí rodičia, ktorí chcú dať tie deti na sexuálnu výchovu, tak tí nemusia urobiť nič. A naopak, náboženskí fanatici si jednoducho povinne budú musieť nejakým spôsobom sledovať webstránku školy, kde budú zverejňované dopredu nejaké, teda, ten školský program. A ich povinnosťou je, ak sa im niečo nepozdáva, sa toho učiteľa opýtať na nejaké podrobnosti, čo sa tam bude vyučovať. Učiteľ bude povinný teda odpovedať, že ako konkrétne, čo konkrétne sa tam bude vyučovať. No, a keď sa teda nejakým spôsobom tomu rodičovi niečo nepozdáva, tak môže (čo v zásade to už aj doteraz platí), tak môže to dieťa vypýtať z tej hodiny. Takže jednoducho nesúhlasí s tou sexuálnou výchovou a hotovo.

A osobne by som odporúčal presne túto istú logiku použiť aj ministrovi Druckerovi.

Inak, úprimne, nie celkom chápem paranoju katolíckeho talibanu zo sexuálnej výchovy na školách a strachu z nejakých LGBT organizácií na školách. Jednak, asi ani také neexistujú, ktoré chodia po školách. To za A a za B, tá Katolícka cirkev, alebo celkovo kresťanské cirkvi, sú najsilnejšími mimovládnymi organizáciami a najlepšie financovanými vôbec. Takže majú ďaleko väčší vplyv. Katolícka cirkev, alebo kresťanské kostoly, sú aj v tej najmenšej dedine. Tie cirkvi majú naozaj asi všade, všade, aj v tých najmenších dedinách, svoje pobočky, kde môžu svoj vplyv presadzovať. A to sa naozaj nedá rovnať nejakej jednej hodine nejakej sexuálnej výchovy. Ale je to len taká poznámka na okraj.

Katolícka cirkev v minulosti propagovala transgender ľudí a nebinárnych ľudí. Dnes proti nim bojuje. Zvláštne protirečenie

Katolícki kresťania si protirečia a nepoznajú históriu svojej cirkvi. Kým dnes kresťania katolíci tvrdia že im veľmi vadí tretie pohlavie (nebinárne pohlavie) až do takého extrému že novelizovali ústavu, naopak katolícka cirkev v minulosti nebinárne pohlavie silne propagovala. Veľmi dôležitá súčasť katolíckej kultúry boli speváci castrati / eunuchovia v kostoloch. Katolícka cirkev v minulosti bola hlavnou propagátorkou „gender ideológie“, proti ktorej tak dnes katolícki kresťania bojujú. V anglickej Wikipédii sa píše nasledovné: Zapojenie katolíckej cirkvi do fenoménu kastrátov je už dlho kontroverzné a nedávno sa objavili výzvy, aby sa za svoju úlohu oficiálne ospravedlnila. Už v roku 1748 sa pápež Benedikt XIV. pokúsil zakázať kastrátov v kostoloch, ale ich popularita bola v tom čase taká vysoká, že si uvedomil, že by to mohlo viesť k drastickému poklesu návštevnosti kostolov. Aby toho nebolo málo, tak aj v Biblii sa akýsi etiópsky eunuch spomína vo veľmi pozitívnom kontexte, ktorého Filip obrátil na vieru a pokrstil. Skutky apoštolov 8:27–39

Tiež, len ako taká malá drobná zaujímavosť, je to, že kým v minulosti Katolícka cirkev veľmi, veľmi silne propagovala transgender ľudí, alebo nebinárnych ľudí. Boli to takzvaní kastranti, alebo nejakí eunuchovia, čo boli ľudia, ktorí už boli v predpubertálnom veku vykastrovaní. To znamená, že pokiaľ ten človek dorástol do dospelosti, bolo dosť nejasné, aké má ten človek pohlavie. To znamená, že ho de facto môžeme nazvať ako nebinárneho. A takisto, kastráciou sa dosahuje presne rovnaký efekt, ako u transgender ľudí, ktorí užívajú blokátory hormónov, napríklad blokátor testosterónu. To znamená, že to je úplne ten istý efekt, ako práve tá kastrácia. A vlastne vidíme, že v minulosti teda tá Katolícka cirkev bola najväčším propagátorom eunuchov. Boli to teda ľudia, ktorí prispievali na dôležitú súčasť kultúry katolíckej. Boli to speváci v kostoloch. V minulosti boli teda veľmi propagovaní Katolíckou cirkvou. Naopak, dnes si kresťania katolíci nepamätajú ani len dvesto rokov históriu dozadu. Nepoznajú históriu svojej vlastnej cirkvi a nechápu, aké je tam obrovské protirečenie v tej katolibanskej propagande.

Maroš Žilinka bojuje za záujmy biskupov. Bojuje proti zrušeniu cirkevného sviatku

Ďalšia téma je to, že Maroš Žilinka, ako generálny prokurátor, využil svoju právomoc a dal posúdiť Ústavnému súdu, či je, alebo nie je protiústavné to, že naša vláda, v rámci konsolidácií verejných financií, zrušila sviatok Sedembolestnej Panny Márie.

Pán Žilinka to osobne považujem za veľmi nebezpečné a veľmi zákerné, pretože ústavní sudcovia sú postavení pred veľmi nebezpečnú voľbu, kedy nech by už ich rozsudok bol akýkoľvek, tak nikdy nemôže byť ten výsledok dobrý.

Oficiálne je v súčasnosti naozaj tá Ústava nadradená nad medzinárodné zmluvy. Takže v zásade by mohli rozhodnúť, že je to v poriadku, že naozaj tá vláda má možnosť zrušiť aj ten sviatok Sedembolestnej Panny Márie, pretože Vatikánska zmluva je jednoducho neplatná, lebo Ústava je nadradená nad Vatikánsku zmluvu. Lenže táto vec by mohla spôsobiť veľmi nebezpečný precedens, pretože by to mohlo dostať Ústavný súd pod veľmi nebezpečný tlak, že by potom museli v rovnakej línii rozhodovať aj o iných veciach, ako je len Vatikánska zmluva. A to by naozaj teoreticky mohlo pomôcť aj k tomu, aby sa nerešpektovali aj iné medzinárodné zmluvy, a mohlo by to napríklad pomôcť aj vystúpiť Slovensku z Európskej únie alebo z NATO, napríklad.

No a naopak, pokiaľ by zase Ústavný súd povedal, že zrušenie toho sviatku je protiústavné, tak zase by to bolo absolútne vyhovenie nejakému cirkevnému lobingu. Bolo by to ustúpenie mocenskému vplyvu katolíckych biskupov, s čím ja osobne nesúhlasím. Takže by to bolo zase len zlé rozhodnutie.

Osobne si myslím, že Maroš Žilinka je de facto predĺženou rukou katolíckych biskupov. Uvidíme, ako sa s tým Ústavný súd vyrovná, ako sa s tým popasuje. Už nejakým spôsobom asi bude musieť rozhodnúť ten Ústavný súd a uvidíme, ako to celé dopadne. Len ustúpiť biskupom by znamenalo vyhovieť nejakým desiatim percentám ľudí, alebo možno ani necelým desiatim percentám, pretože aktívnymi katolíckymi veriacimi (ktorí naozaj chodia do toho kostola každú nedeľu) určite nie je viac ako desať percent ľudí. Nehovoriac o tom, že na Slovensku neexistujú len katolícki kresťania, ale aj vyznávači rôznych iných denominácií. A nejakých protestantov sa nejaká Panna Mária absolútne netýka. Protestanti Pannu Máriu neuznávajú.

A taktiež je ten sviatok Sedembolestnej Panny Márie démonický kult, pretože, keď si už zoberieme to slovo „sedembolestná“, znamená to oslavovanie bolesti, čo je oslavovanie niečoho negatívneho. Takže to pripomína skôr nejaký satanistický kult, ktorý uctieva alebo vyznáva niečo negatívne, nejaký ten negatívny princíp. Osobne to vnímam ako kult zo samotného pekla, metaforicky povedané. Nie je v tom žiadna pozitívna symbolika.

Samozrejme, uvedomujem si, že sú to zložité veci, pretože politika vždy rozdeľuje spoločnosť. A to ja vlastne od začiatku hovorím, že jednoducho žijeme v dobe extrémne rozdelenej spoločnosti, kedy tie alternatívne aj mainstreamové médiá robia to, že od rána do večera na ničom inom nepracujú, len aby rozdeľovali spoločnosť a poštvávali ľudí proti sebe. A tie výsledky sú naozaj viditeľné v tom, že moje názory sú asi úplne najmenej populárne. Pravda je úplne najmenej populárna, pretože ja nedávam za pravdu ani alternatívnym, ani mainstreamovým médiám. Takže zrejme to asi dopadne tak, že sa páčiť nebudem nikomu z týchto dvoch názorových táborov, pretože som kritický k obidvom názorovým táborom. Ale zase, na strane druhej, to funguje aj inak. Možno až tak na život a na smrť ani jeden názorový tábor nepodráždim, keď kritizujem aj jedných, aj druhých. Takže zase, ono to má svoje „za“ aj „proti“. Ja som proti všetkým extrémom. Ja som človek, ktorý sa snaží spájať. Hoci nie každý to možno musí vždy pochopiť, ale takto to funguje.

Manipulácia médii. Aké následky by malo to ak by sa k moci dostalo Progresívne Slovensko?

No, a na záver len nejakú poslednú politickú vsuvku. Ja ako človek, ktorý vidí do tých zákulisných mediálnych a politických hier, o ktorých sa bežným radovým ľuďom ani len nesnívalo, si naozaj uvedomujem, akú obrovskú moc majú médiá a ako dokážu proste úžasne manipulovať tými ľuďmi. A naozaj, nejaký bežný radový človek nedokáže odfiltrovať, čo sú pravdivé, čo sú nepravdivé informácie v médiách.

Na jednej strane alternatívne médiá klamú, ale na strane druhej aj mainstreamové médiá klamú zase iným spôsobom. Z takého filozofického hľadiska to ja vnímam, že kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí. V minulosti to platilo v oblasti vojen, v oblasti válok, a dnes to platí v tom informačnom priestore. Oplatí sa tu vytvoriť nejaké dve škatuľky, nejaké dva názorové tábory, ktoré sa medzi sebou hádajú, a pritom pravda je častokrát niečo tretie, čo sa ani v alternatívnych, ani v mainstreamových médiách vôbec nespomenie. Alebo keď sa tak spomenie, je to v nejakom drobnom, nenápadnom článku s nejakou úplne najnižšou čítanosťou, ktorý je úplne niekde na spodu, najviac skrytý, môže v sebe skrývať ďaleko viacej pravdy, ako nejakých sto ďalších článkov, ktoré obsahujú čisté odpútavanie pozornosti od ďaleko podstatnejších vecí a podobne. Asi takto to funguje.

A takisto je to aj veľmi nebezpečné, akým spôsobom manipulujú tie médiá. V médiách neustále vidíme dva extrémy. Jeden extrém je to, že niektorá politická strana je vykreslená ďaleko viacej korupčná, ako v skutočnosti je, a pritom je to len lynč médií, sú to obrovské manipulácie, a takýchto príkladov by som vedel vymenovať veľmi veľa. Alebo je to opačný extrém, že absolútne všetky korupčné aféry a iné zlyhania na tej politickej strane, ktorá je obľúbená u politikov, je obľúbená u médií, u novinárov, tak naopak, jej všetky prehrešky sú v médiách cenzurované. A to vidíme, teda, tieto fenomény na dennom poriadku v slovenských médiách.

Osobne mám ďalej veľké obavy, že čo by sa stalo, ak by sa strana Progresívne Slovensko dostala k moci. Pretože už za Matovičovej vlády a Hegerovej vlády bolo ďaleko viacej korupcie, ako bolo za Smeru. A pritom médiá všetko cenzurovali, a všetko mlčali, a absolútne vynechali veľké množstvo korupčných afér, vrátane afér, ktoré som ja posielal médiám. A obávam sa, že toho bude omnoho viacej, že neboli to len tie veci, ktorými som sa ja ako protikorupčný aktivista zaoberal, ale obávam sa, že takýchto ľudí mohlo byť ďaleko viacej a v širšej problematike. Ja som sa len venoval len tej problematike ekológie a korupcia v oblasti ochrany prírody, ale ono toho môže byť aj ďaleko viacej. Takže, už keď si len zoberieme, že Matoviča nejakým spôsobom nejako strašne médiá neobdivujú a nemajú ho radi tí novinári na strane jednej, ale na strane druhej, aj tak mu (Matovičovi a Hegerovi) odpustili korupčných škandálov naozaj skoro všetky.

A to si už neviem predstaviť, keby sa strana Progresívne Slovensko dostala k moci. Keby sa objavila aj nejaká korupčná aféra nejakého ministra, to by boli asi namiesto kritiky za korupciu veľmi dlhé strany. Samé články by v médiách vychádzali, ktoré by ešte naopak obhajovali tú korupciu, alebo by z nejakého ministra za stranu Progresívne Slovensko ešte robili martýra, že „čo si to vôbec dovoľuje niekto upozorniť na nejakú korupciu toho ministra?“ Však to sa už raz stalo v čase, kedy sa odvolával Šimečka ako podpredseda parlamentu. V tom období naozaj ešte médiá mali takú drzosť, že urobili martýra a trpiteľa Šimečku za to, že on má nejakú korupčnú aféru, čo je už úplne absurdné. Obávam sa, že v takomto štýle by išli aj ďalej, tie médiá by pokračovali, a to mi až mráz po chrbte behá, že môžeme byť veľmi radi, že ľudia teraz strašne nadávajú na túto vládu, lebo však nepopulárne konsolidačné opatrenia na strane jednej. Ale ľudia si neuvedomujú, že ešte môže byť aj tisíckrát ešte horšie.

Už vôbec ani nechcem komentovať nejaké manažérske a odborné schopnosti ministrov za stranu Progresívne Slovensko. To už ale že vôbec nepotrebuje komentár. Neviem. Už len česká vláda, keď si zoberieme, že mala kauzu Bitcoin, kauzu Dozimetr. Na Slovensku nikdy takéto vážne korupčné aféry neboli. V tomto ešte môžeme byť radi, že žijeme na Slovensku, ale keby sa strana Progresívne Slovensko dostala, tak veľmi ľahko by sme mohli predbehnúť Česko v tom negatívnom.

Igor Matovič klame

A tiež je tragikomické, keď som teraz pozeral tlačovku Igora Matoviča. On stále ešte má takú obrovskú drzosť. Však on sám dobre vie, že sa za neho kradlo ďaleko viacej ako za strany Smer, ale ešte stále má tú drzosť klamať svojim voličom do očí a stále sa prezentovať, že „my sme strašne silne protikorupčná strana, za nás sa ani jeden cent neukradol a my sme strašne protimafiánska strana“. A ani jedno z toho nie je pravda. Ale tak keď médiá v tom klamaní toho Igora Matoviča podporujú, tak je to síce zvláštne, ale si aj tie médiá trochu, trochu protirečia. Na jednej strane médiá tvrdia, že im vadí, že Igor Matovič sa dostal do parlamentu, ale na strane druhej, však oni sami ho podporujú v korupcii. Oni sami cenzurovali veľké korupčné aféry. Takže, čo sa čudujú? Je to také trochu zvláštne, že ako si aj tí novinári protirečia.

Ako, ani ja možno úplne do tých všetkých zákulisných mediálnych mocenských hier nevidím, ale toto už aj ja si všímam, že toto už je tiež tá morálka v oblasti médií ďaleko, ďaleko horšia, ako morálka v oblasti politiky. To sú ešte politici skvelí ľudia v porovnaní s novinármi.

A to isté vlastne vidíme v Českej republike, kedy tiež otvorene podporovali novinári a médiá vládu Petra Fialu v klamaní. Petr Fiala sa veľmi silne dušoval a veľmi, veľmi silne sa chválil s tým, ako odpojil Česko od ruského plynu a od ruskej ropy. A nakoniec sa ukázalo, že to všetko bola lož, že si to všetko navymýšľal. Ale to len nejaké dve-tri médiá zverejnili veľmi kvalitné analýzy, že to vôbec nie je pravda. Ale všetky ostatné médiá v tej lži toho Petra Fialu proste podporovali. A to isté. A je to veľmi nebezpečné. Až to nakoniec teda skončilo, takéto klamanie médií, tou kauzou Bitcoin. A niečo podobné by som očakával, veľmi podobný scenár, aj pri tej strane Progresívne Slovensko.

A takisto celkom isto môžem povedať, že ešte strana Demokrati je, čo sa týka korupcie, rádovo na tom horšie ako strana Progresívne Slovensko. To tam už sú úplne kriminálne živly v tej politickej strane. Ale bohužiaľ, ja nie som nejaký človek, ktorý by dokázal niečo takto priamo zmeniť. Ja nie som vlastník nejakých veľkých médií, aby sa takéto veci jednoducho dostali na svetlo sveta. Ešte naopak, médiá budú robiť otvorenú kampaň v prospech strany Demokrati a vykresľovať ich ako neviem akých protikorupčných aktivistov, ako teraz vyšla nejaká dezinformácia, že Michal Kiča bol médiami označený ako nejaký veľký protikorupčný aktivista. Pritom ja mám úplne iné vedomosti, pravý opak toho. Práve ten Michal Kiča je najväčší zdroj korupcie v tej strane Demokrati.

Takže človeku je to už úplne tragikomické, akým spôsobom už tieto médiá jednoducho manipulujú verejnou mienkou. A naozaj je tragikomické to obrovské protirečenie samotných médií aj v súvislosti s Igorom Matovičom. Na jednej strane ho médiá považujú ako hrozbu pre nejakú potenciálnu budúcu vládu, na strane druhej, však oni ho dostali k moci. On by sa do parlamentu na posledné parlamentné voľby, roku 2023, jednoducho nedostal, ak by médiá zverejnili všetky tie jeho korupčné aféry. Však ja som dokonca aj reálne si myslel, že však ten Matovič sa už celkom isto kvôli tým korupčným aféram do toho parlamentu jednoducho nedostane tá jeho politická strana. Ja som v tom naozaj reálne veril, pretože jednoducho tie korupčné aféry boli neudržateľné. Ale nakoniec asi predsa tie médiá majú takú obrovskú moc, že predsa sa rozhodli všetko cenzurovať a ďaleko viacej cenzurovať, ako som ja predpokladal. Nejaké jedno percento tých korupčných afér sa zverejnilo. To bohužiaľ nestačilo na to, aby… A jednoducho dostal sa do toho parlamentu.

No, asi novinári by išli proti sebe, keby zverejnili Matovičovi čo i len rovnú časť tých korupčných afér, pretože médiá extrémne silne stáli za tými takzvanými Čurilovcami, aby si nejakým spôsobom tí novinári protirečili. „Však my to na jednej strane podporujeme, podporujeme Čurilovcov, nejakú politickú políciu, ktorá vtedy išla po opozícii, a na strane druhej tu kritizujeme zároveň aj Igora Matoviča.“ Tak ako v zásade by si tí novinári v tej manipulácii protirečili. Takže to určitú logiku to ono má a naozaj bežní radoví ľudia ani nemáme šancu vidieť. A ja na to do toho ďaleko viac vidím ako nejakí bežní ľudia, ale zďaleka nie toľko, aby som vedel úplne všetko.

Akí všelijakí oligarchovia sa tu podieľajú na mediálnej a politickej moci a aké sú to možno aj nejaké zahraničné vplyvy. A určite, určite sú ďaleko väčšie vplyvy zahraničia na Slovensku, ako si dovolíme pripustiť. A to je naozaj z oboch strán. A naozaj si myslím, že tá ruská hybridná vojna je veľmi, veľmi autentická, veľmi reálna na strane jednej, a na strane druhej aj rôzne iné zahraničné vplyvy naozaj existujú a naozaj sú. Určite, určite majú rolu v nejakých mocenských hrách zohrávajú rôzne mimovládne organizácie, ktoré sú financované z Európskej únie bez toho, aby to išlo cez vládu. Aj také špeciálne dotačné schémy existujú. Čo sú tam také rôzne tiché zákulisné dohody. Viem, že takéto dohody existujú, že sa ešte nejaké špeciálne skryté dodatky k zmluvám existujú, oficiálnym, a nejaké utajené dodatky nejakým zmluvám, že tie peniaze naozaj idú na niečo iné, ako v skutočnosti majú ísť. Oficiálne sa napíše, že idú peniaze na nejakú podporu demokracie, ale potajomky sa tam schváli, že tie dotácie majú ísť na nejaké vnútropolitické boje na Slovensku, napríklad.

Takáto aféra sa už reálne dokázala a preukázala, čo sa týka holandských investigatívnych žurnalistov, ktorí tvrdili takéto niečo, že sa deje s dotáciami, so zelenými dotáciami. Že peniaze, ktoré majú ísť na ochranu prírody, tak v skutočnosti išli na nejaký Green Deal mediálny lobing. A takéto veci určite existujú.

Teraz len ako taká drobnosť. Len tak sa mi potvrdili také moje veľmi výnimočné schopnosti, ktoré ja mám, že dokážem aj z pár sekundového videa dobre odhadnúť psychiku iných ľudí, ich vlastne vnútorné vlastnosti. A to sa aj teraz potvrdilo. Nejaké veľmi nedôstojné scény vystrojila poslankyňa Mesterová v parlamente. Ja som ju už dávnejšie nazval extrémne zakomplexovanú poslankyňu. Už naozaj nechcem tu radšej nejaké expresívne pojmy hovoriť o nej, lebo umelá inteligencia ma nebude so mnou spolupracovať potom pri spracovaní tohto videa, ale myslím si o nej svoje. Ten naozaj konflikt tej poslankyne Mesterovej s Andrejom Dankom bol naozaj nedôstojný. A pani poslankyňa Mesterová by sa radšej mala zveriť do odbornej starostlivosti minimálne psychológa a nemá čo v politike jednoducho hľadať. To, čo vystrájala, bolo naprosté dno slovenskej politiky. Hoci o Andrejovi Dankovi si nemyslím čo len jedno dobré slovo, ale tu som ho ešte obdivoval, že sa zachoval dosť trpezlivo vzhľadom k tým naprosto nezmyselným provokáciám a teda môžeme otvorene povedať, že až veľmi agresívnym provokáciám zo strany poslankyne.

No a ďalej Igor Matovič spomínal zase na svojej tlačovke, že keby on sa teraz dostal do politiky, tak by znížil platy poslancom, čo je asi naozaj opodstatnené a naozaj je to pravda, že tie platy dostávajú až astronomicky vysoké. Že je to aj možno v Európe dosť unikát v pomere k nejakej priemernej mzde. A to si myslím, že tam povedal naozaj pravdivé argumenty. No, má to len jeden háčik, že on už v roku 2020 v rámci predvolebnej kampane ten Igor Matovič sľuboval zníženie poslaneckých platov a neurobil nič, keď sa v praxi dostal k moci. Takže to sú také prázdne floskuly, prázdne sľuby, a furt tí hlúpi voliči mu to zožerú, a furt ho budú voliť, a furt mu naletia na jeho klamstvá.

Ďalej v tejto časti len tak stručne poviem, čo si aj myslím o Európskej únii. Osobne si myslím, že Európska únia je asi jediná vec, v ktorej my môžeme byť. Jediný nejaký zväz národov, v ktorom my môžeme byť, je Európska únia, a inú alternatívu jednoducho nemáme, aj napriek tým chybám. Na strane druhej, tie chyby v tej Európskej únii sú naozaj obrovské. Vidíme to napríklad aj v problematike Green Dealu, a naozaj v tom Green Deale sa mi asi takmer naozaj nič nepáči, je tam toho veľmi málo, čo je aspoň trochu rozumné.

Zahraničné hybridné zasahovanie do politického diania na Slovensku

A trochu mi tá Európska únia, alebo Európska komisia, presnejšie, príde, že funguje trochu ako tajná služba de facto. Pretože nie je v poriadku, aby sa tu robil nejaký Green Deal lobing. Podľa všetkého sa to netýka len Green Dealu, ale môže sa to rozšíriť aj na nejaké viaceré oblasti. Že sa to nejakým zákulisným spôsobom financujú mimovládne organizácie, ktoré následne zase predávajú tie peniaze médiám a médiá robia veľmi efektívny lobing aj v prospech Green Dealu. Však to je vlastne už známa vec, ktorú aj nejakí holandskí investigatívni žurnalisti túto vec odhalili.

A ono to funguje tak, že oficiálne sa áno napíše na papier, že áno, tie peniaze idú na ochranu prírody, ale v skutočnosti len jedno percento ide na ochranu prírody, a väčšina tých peňazí sa jednoducho využije na nejaký Green Deal lobing a na nejakú podporu nejakého veľmi extrémistického a veľmi nebezpečného lobingu. Zďaleka nemusí platiť len na tému Green Dealu, ale rovnako financované sú s najväčšou pravdepodobnosťou aj rôzne mimovládne organizácie na podporu demokracie, alebo na, ja neviem, podporu nejakej slobody žurnalistiky, alebo na nejaký boj proti korupcii, ale v skutočnosti sa to tak oficiálne na papier napíše, ale v skutočnosti tie peniaze idú na nejaké vnútropolitické boje. A takýmto spôsobom má nejaký… Možno je aj úplne jedno, kto je európsky komisár, kto je takzvaný eurokomisár. Pokiaľ ten eurokomisár nie je vyslovene nejaký veľmi inteligentný človek, ktorý je tam dobre zorientovaný, tak ani nemusí vedieť, ako mu tí úradníci dokážu prejsť cez rozum, pretože tie rôzne dotácie majú na starosti samotní úradníci, a tí úradníci sú nikým nevolení. Ten eurokomisár sa zmení, ale tí úradníci tam zostanú. Tak v zásade tomu eurokomisárovi tí úradníci dokážu celkom šikovne prejsť cez rozum. On tam ani nevie, čo mu tam schvaľujú. Tam sa na papier napíšu nejaké krásne pojmy, ako sa ide chrániť príroda, ako sa ide bojovať za demokraciu, aké úžasné dotácie idú na podporu nejakej demokracie, a nakoniec to môže ísť na niečo úplne iné. Takže skutočne to funguje ako veľmi sofistikovaná tajná služba. Aspoň tie tajné služby majú aspoň nejakú reálnu transparentnosť. Ale asi najviac sofistikovaná tajná služba s najväčším rozpočtom je samotná Európska komisia, respektíve tí byrokrati, tí úradníci, ktorí tam o tom rozhodujú.

A možno aj toto je jeden z dôvodov, prečo je také obrovské rozdelenie aj na Slovensku, zbytočné. Keď sa naozaj dva názorové tábory, ktoré si absolútne nerozumejú medzi sebou, sa tu bijú. A naozaj, no, tak určite tie hybridné vplyvy sú nielen z Ruska, a naozaj aj z Ruska sú, ale aj z Európskej únie, prípadne možno ešte donedávna, keď ešte Trump nebol vo funkcii, tak možno aj zo Spojených štátov boli tu nejaké takéto vplyvové operácie. Ono to je naozaj pravda, že v zásade aj v Spojených štátoch vyšiel nejaký zákon, že CIA už nemôže zasahovať do politiky iných štátov. Tak sa to presunulo. Tie aktivity tajných služieb pred nejakým rokom, proste takýto zákon bol schválený. Takže tento zákon sa dal celkom šikovne obísť. Takže sa tie peniaze nešli do CIA, ale sa nalejú do nejakých mimovládnych organizácií, cez ktoré sa dá celkom záujmovo pôsobiť vplyvovo, čo je úplne normálne. Každá veľmoc sa snaží nejakým spôsobom jednoducho zasahovať do toho politického diania. A to naozaj vidíme, že je to na život a na smrť, sú tu ľudia na Slovensku rozhádaní a pohádaní. Ale nie je to, nie je to dobré.

No, ďalej, akú budúcnosť predpovedám súčasnej Babišovej vláde? Uvidí sa. V každom prípade, Babiš má do činenia s politickými nováčikmi a ako sa bude dariť týmto politickým nováčikom, to sa ešte uvidí. Či budú schopní nejakých kompromisov. Môžu tam vznikať aj nejaké hádky alebo trenice, aj na základe toho, že sú tam nejakí politickí nováčikovia, ktorí nie sú ešte oťukaní. Takže uvidíme, ako sa im bude dariť. V každom prípade, tá situácia je veľmi zložitá.

Prezident Pavel vlastne povedal, že by pravdepodobne nesúhlasil s vymenovaním vlády, kde by Motoristi mali rezort životného prostredia, pretože mu tam radí Ladislav Miko, veľmi vplyvný lobista, veľmi významný korupčník. Ja ho teda poznám hlavne zo Slovenska a mal som s ním veľmi veľké konflikty, čo sa týka boja proti korupcii, lebo on je teda veľmi silný lobista. To je až neuveriteľné, že on, ako vysoký bruselský úradník, si sám do svojej vlastnej organizácie nalial obrovské milióny, desiatky miliónov eur. To je niečo neuveriteľné. To je proste ukážková korupcia. WWF Slovensko, on bol zakladajúci člen a do svojej vlastnej mimovládky si takto nalial peniaze. To asi nepotrebuje komentár. To je proste korupcia, ako vyšitá. Taký človek už mal dávno byť niekde v base, zatvorený na desať rokov za korupciu. A to ešte Petrovi Pavlovi radí a dáva rozumy, či tam majú mať Motoristi rezort životného prostredia, alebo nie.

A, samozrejme, aj podvody sú s mimovládnymi organizáciami. Že mimovládne organizácie sa podpíšu pod nejakú petíciu, a v skutočnosti tam nájdete nejakých štyroch ekológov a všetko. Ostatní sú nejakí odborníci z niečoho úplne iných oblastí. Síce môžu byť z nejakej akademickej pôdy, no, ale aj akademická pôda je tiež súčasťou veľmi dôležitých korupčných schém v oblasti ochrany prírody. Takže oni sú, samozrejme, nahnevaní. A tí Motoristi majú ten ekologický program celkom dobrý. Že by chceli, napríklad, sú proti vyhlasovaniu novej chránenej krajinnej oblasti, čo teda veľmi poškodí biznis zase tým falošným ekológom, ktorí si len na papier napíšu, že berieme na toto dotácie a v skutočnosti v teréne nič nerobia. Jedno percento na nejakú ochranu prírody ide, aby sa dala z toho urobiť nejaká fotečka pre médiá, ako úžasne chránia prírodu. Tak áno, dobre, jedno percento sa na niečo použije na reálnu ochranu prírody a všetko ostatné skončí bohvie kde. Sú to naozaj obrovské korupčné schémy a toto sa im nepáči. Tí Motoristi sú proti tomu, proti nejakým falošným CHKO-čkám, vyhlasovaniu. A, samozrejme, že sa im to nepáči.

Tiež vidíme obrovské útoky na Filipa Turka. Osobne si myslím, že ten Filip Turek je človek, ktorý má nejaké svoje chyby. Je to človek, ktorý jednoznačne má svoje chyby, na strane jednej, na strane druhej, už kto, pre Boha živého, môže byť horší od Petra Fialu? Celý Peter Fiala je jeden veľký podvodník, ktorý si pripísal celú tú muničnú iniciatívu sám na seba, na svoju vládu. Pritom Slovensko sa neporovnateľne viac v tej celej muničnej iniciatíve angažovalo, neporovnateľne viac. Aj stokrát viac sa angažovalo, ako Česko. A takisto aj tie médiá. Proste, možno ani nie tak Peter Fiala bol zlý a nebezpečný človek, ako tie médiá, ktoré ho nechali klamať vo veľmi dôležitých veciach. Alebo že nasľuboval Peter Fiala, že odpojil Česko od ruského plynu a ruskej ropy, a realita bola taká, že nebolo ani jedno, ani druhé pravda. Klamal, klamal a médiá ho v tom podporovali. A teraz ako…

Takže človek, taký extrémne nemorálny a zlý človek, aký bol Peter Fiala, ktorý nasľuboval nemecké platy Čechom… Už fakt, že aj ten Filip Turek je od neho menšie zlo. Tak keď už naozaj, pre Boha, Česko prežilo Petra Fialu, tak už aj ten Filip Turek, už to Česko prežije. To si myslím, že je úplne najmenej. Samozrejme, nie je to dokonalý človek a, samozrejme, veľmi účelovo teraz naňho vyťahujú všetko možné. To je logické, lebo sa vytvára obrovský mediálny tlak na prezidenta Petra Pavla. A ten asi tiež chce vychádzať dobre s médiami, nechce ísť proti médiám. To je proste, sú to obrovské psychické tlaky aj na toho prezidenta, ktorý nemusí vymenovať ministrov, ktorí sa mu nepozdávajú. To je logické. To znamená, že je to, samozrejme, všetko účelové.

Hoci nejaká jedna česká novinárka mala takú obrovskú drzosť povedať, že to je náhoda, že teraz sa na toho Filipa Turka našli takéto kompromitujúce materiály. „To je len čistá náhoda. To vôbec nemá nič spoločné s tým, že by mal byť on akože ministrom. To nie, to nie.“ No tak, s prepáčením, to už aj mentálne zaostalý človek vie pochopiť, že to jednoznačne súvisí s politickými bojmi. Že naozaj tie médiá sa zapájajú do politických bojov. Je to také nechutné zo strany médií. Je to naozaj nechutné. Je to taká až otvorená nevraživosť a otvorená zloba sa vlastne vytvára takýmto spôsobom a nie je to naozaj k ničomu dobré. Dobré to nie je naozaj k ničomu. Ale, bohužiaľ, médiá sú naozaj jedno veľké obrovské zlo. To naozaj nie je k ničomu. Pokiaľ by už bol ako ten Filip Turek minister niečo, a nejakú konkrétnu chybu urobil, tak nech sa páči. Nech ho kritizujú, koľko chcú. Ale, ale ešte ani ministrom nebol a ešte ani nemal možnosť ukázať, či je dobrým alebo zlým ministrom, a už ho kritizujú. To sa mi zdá také, s prepáčením, nech sa na mňa nikto nehnevá, to je už aj cez čiaru.

Ale aj to isté sa deje aj na Slovensku zase. Tiež tie politické boje zo strany médií. Už na súčasnú vládu naozaj nič korupčné nevedia nájsť. Je to veľmi silne antikorupčná súčasná vláda. Absolútne nič nevedia nájsť, tak už sa to rieši, že nejaké hasičské autá sa to rieši. To je tiež také tragikomické. Že strašne, strašne obsesiu má nejaká novinárka hasičskými autami, má nejakú strašne silnú obsesiu. Ženy sa nikdy nezaujímajú o nejaké technické parametre nejakých vozidiel. A určite to ani hentú novinárku to určite nezaujímajú nejaké technické parametre tých vozidiel. Že či tam zatekalo, alebo čím nejako horia brzdy, alebo prehrievajú sa brzdy, alebo neprehrievajú sa brzdy na nejakom hasičskom aute. To môže byť nejakej žene úplne jedno. Ale, samozrejme, robia to pre peniaze. Tá novinárka tú špinavú robotu urobí pre peniaze.

Takže už naozaj nevedia nájsť. Tak nejaké, s prepáčením, smiešne veci nejakým spôsobom riešia. A to sú naozaj veci, ktoré sa dajú vybaviť reklamáciou. Keď je naozaj pravda, že má nejaký technický problém nejaké hasičské auto, tak to sa veľmi jednoduchou reklamáciou vyrieši. Ale robí sa z toho tá najväčšia mediálna manipulácia, akoby to bola najväčšia korupčná aféra pomaly na svete, že hasičské auto má nejaký nedostatok. A takýmto spôsobom by sa dalo v mediálnej manipulácii pokračovať a pokračovať.

To je asi naozaj výsledok toho, že už fakt musí byť tak veľmi silne antikorupčná táto súčasná vláda, keď médiá idú do takéhoto extrému, že už si nevedia nič nájsť. Alebo že ministra Tarabu teraz kritizovali, že prečerpávaciu elektráreň chce budovať. Už je naozaj extrém, keď už sa za takéto niečo ľudí strašia tie médiá. Že neviem aká ekologická katastrofa bude, pokiaľ sa prečerpávacia postaví, tak zrazu, že je to úplne koniec sveta, úplne kataklizma, pokiaľ sa toto tu postaví. Alebo takýmto spôsobom strašia médiá ľudí. Pretože už fakt, asi fakt je tak silne protikorupčná táto vláda, že už fakt sa asi nedá nič nájsť na ňu, tak už musia takéto veci vymýšľať. To asi teda je asi dôkaz toho, že skutočne máme silne protikorupčnú vládu. Takže to myslím si, že ešte môžeme byť na Slovensku veľmi spokojní, že máme takúto vládu, akú máme. Samozrejme, aj súčasná vláda má problémy, a nemá ich malé. Sú naozaj veľké.

Len, že niekedy si ľudia neuvedomia, keď dajú hlas opozícii do volebnej urny, že nikdy nie je tak zlé, aby nemohlo byť ešte horšie. To si osobne myslím, a to si o súčasnej opozícii myslím presne toto. Že si myslím, že to ešte len skutočná katastrofa nás čaká, pokiaľ by sa dostala k moci opozícia. A ja do tých mediálnych, mocenských a politických zákulisných hier vidím, takže viem, o čom hovorím.

Takže Slovensko a Česko sú na tom veľmi podobne. Že naozaj Slovensko aj Česko majú vlády, ktoré médiá extrémne nenávidia. A ľudia sú veľmi hlúpa, nekritická a ľahko manipulovateľná masa. A veľká časť ľudí reálne uverí tejto mediálnej propagande, a dajú sa nachytať na tieto veci. A pritom sú to naozaj len mediálne hry a nič iné. Mocensko-mediálne hry. Takže naozaj, naozaj musíme mať extrémne silne protikorupčnú vládu, keď sa tu vlastne nejaké tri týždne nič iné nerieši, ako len nejaká autohavária, alebo autonehoda šéfa tajnej služby. No, tak to už, prepáčte, nech sa na mňa nikto nehnevá, to už je varenie z vody. Keď už naozaj tí novinári sú tak zúfalí, už si nevedia naozaj nič nájsť. Na strane druhej, áno, určite nájdu sa aj nejaké reálne chyby na súčasnej vláde. Musia robiť veľmi nepopulárnu konsolidáciu verejných financií. No, to by sa ešte len ukázalo, ako vedia konsolidáciu verejných financií robiť strana Progresívne Slovensko. To by sa len ešte ukázalo. Aká by to bola katastrofa. To by sa asi ľudia veľmi rýchlo prebudili, pokiaľ by sa takíto ľudia dostali k moci. Ale možno by to bolo niečo dobré. Pokiaľ by sa tá strana Progresívne Slovensko dočasne dostala k moci, nech by ukázala, čo dokážu robiť. A možno by sa mnohí ľudia prebudili, na strane druhej. No, niektorí ľudia by sa ani nedozvedeli o tej obrovskej korupcii, ktorá by tam bola. To už je druhá vec, keď tie médiá jednoducho namiesto toho, aby kritizovali korupciu tej strany Progresívne Slovensko, by ich ešte naopak v tej korupcii podporovali. Tak to je dosť nebezpečná vec, čoho by som sa ja osobne aj dosť bál.

No, ďalej som zdieľal aj niektoré články z denníka N na webstránke, na Facebookovej stránke a takisto aj na YouTube. Ale to neznamená, že by som ja zmenil názor na tieto médiá. Na médiá mám stále rovnaký názor, ale o tej téme kultúrnych vojen tam individuálne boli nejaké kvalitné články. Aj Denník N je jednoducho médium, alebo je to naozaj denník, kde sa sem-tam nájdu aj nejaké rozumné články. Tak nemám problém to zdieľať, ale to neznamená, že by som ich ako celok schvaľoval. Môj názor je stále rovnaký, určite sa nemení. Ale konkrétne niektoré tie články boli skutočne kvalitne napísané, s ktorými som sa aspoň z veľkej väčšiny bol schopný stotožniť. Tak som to nemal problém zdieľať.

Blogové platformy

No, v tejto časti budem hovoriť niečo o tom, čo som robil za posledný čas. Tak nejaké tie svoje články som ešte pridával aj na platformu pravda.sk, blogovú platformu, a ďalej teda aj na medium.cz. Hoci, s tým medium.cz je to také komplikovanejšie. No, ako len čisto z núdze cnosť som to robil, len ako také núdzové riešenie, lebo bohužiaľ tých blogovacích platforiem nie je veľmi veľa. A, samozrejme, viem, mám aj informáciu o tom, že táto blogovacia platforma je vo vlastníctve Ivana Lukašoviča, čo je vlastne známy český ľavicový extrémista. Ale áno, všelijaké extrémy už v dnešnej dobe sú. V nejakých iných článkoch a videách som to hovoril omnoho podrobnejšie o tom. Ale tam to funguje takým spôsobom, že de facto majú schválené len také články, ktoré sa tým editorom jednoducho páčia. Buď sa im páčia, alebo sa im nepáčia. Pokiaľ sa im jednoducho nepáčia, tak… A takisto aj tí editori tiež nemôžu ísť proti svojmu nadriadenému. Tam stačí, keď budete kritizovať nejaký Green Deal, tak okamžite zmazaný článok, nebavia sa s vami. Alebo stačí čo len náznakom naznačiť, že vojna Izraela proti Gaze sa vám nejakým spôsobom nepáči. Že sa vám nepáči, že Izrael veľmi necitlivo pristupuje k civilistom v Gaze, tak ste zmazaní, nikto s vami nediskutuje. Takže asi len takýmto spôsobom to vlastne tam funguje. Takže, samozrejme, s tým počítam, že nejakých osemdesiat percent článkov mi tam pomažú. Však ako, ono je dobré, keď sa tie články aj zálohujú z tej mojej stránky, pretože tam to nie je úplne ideálne. Tie články na tej mojej webstránke. Ono proste na tých blogovacích platformách to má podstatne viacej, nielen že pozretí, ale hlavne aj v tých vyhľadávačoch sa to nachádza v podstatne v lepšom stave, alebo v lepšom umiestnení. Sú tam aj určité technologické parametre na tom hostingu, na tej mojej hlavnej stránke, kde sú dôvody. Napríklad nepodporuje to HTTPS, čo je dosť už veľký problém v dnešnej dobe, lebo potom to aj v tých vyhľadávačoch je na horšom umiestnení. Takže aj to sú také nepríjemné veci. Bohužiaľ, tak z toho dôvodu našťastie blogovacia platforma tam je. Bohužiaľ, som už nemal toľko času to triediť všetky tie články, alebo ich nejako upravovať. Ale ja sa v tých videách niekedy trošku viacej expresívne vyjadrím, takže niekedy to môže byť aj trochu problém, aby to niekomu nevadilo, že tam sa ja trošku expresívnejšie vyjadrujem. Možno môžu byť z toho nejaké problémy, takže dúfajme, že nebudú. Samozrejme, má to aj svoj kontext. Tak samozrejme, že sa môžem aj trošku malinko expresívnejšie vyjadriť v niektorých výnimočných prípadoch. Nerobím to často, ale sem-tam sa to stane, pretože si, samozrejme, uvedomujem, že je to de facto viac-menej tak trochu aj súkromný blogovací priestor. Vzhľadom k tomu, že tých pozretí nemám nejako veľa, tak niekedy môžem aj trochu úprimnejšie vyjadriť nejaké svoje emócie. Síce nepoužívam nejaké vulgarizmy, ale niekedy trošku silnejšie sa vyjadrím. Zase, nie som taký človek, ako je napríklad Peter Bardy, ktorý popredného slovenského politika nazval už, keď ho nemal za čo kritizovať, tak už mu argumenty zlyhali, tak ho nazýval, že „špinavé prasa“. Tak ja nikomu nenadávam ani do nejakých vulgarizmov, ani do nejakého špinavého prasaťa bez akejkoľvek argumentácie. Vždy je to nejako aj dobre argumentované, keď človek aj použije nejaké expresívne slová. Ale niekomu to pochopiteľne stále môže vadiť. Takže uvidíme, ako to bude fungovať.

No, a ďalej ešte, na tej blogovacej platforme medium.cz, je ideálne, pokiaľ je to v takom novinárskom štýle písané tie články. Čo teda tiež ja mám trochu, trochu iný štýl, lebo to nie je horší štýl, ale je to trochu iný štýl. Takže ani to sa tým editorom veľmi nepáči. Takže ale zase, to mi môže byť ukradnuté. Tak či onak, od Iva Lukáčoviča nič pozitívne by som neočakával. Takže to mne zase až na tom nejako nezáleží.

Alebo sa mi stal ešte taký ďalší incident, že som zverejnil kritiku na adresu strany Progresívne Slovensko. Taký blog. Lenže strana Progresívne Slovensko, ono sa to vníma ako taká extrémna ľavica. A teda Ivo Lukáčovič, ten podnikateľ, je taký extrémne ľavicový extrémista. Tak ako to sa nepatrí. To ani nie je politicky korektné kritizovať tú stranu Progresívne Slovensko. Tak to mi, samozrejme, zamietli tam. Ja som im trošku sa ohradil, tam nejako aj viac ostrejšie. Však ako, lebo ja som tam mal aj nejakých štyridsať odkazov, ktoré vlastne odkazovali ako zdrojov. Ten článok bol veľmi kvalitne vyzdrojovaný, až štyridsiatimi odkazmi, približne. To nestačilo. „Nie, to vám nemôžeme zverejniť. To je politicky nekorektné. To nemôžete. To je zakázané zverejniť akokoľvek kritikov na stranu Progresívne Slovensko.“ Tak to už bolo také dosť trápne, ale v poriadku. V zásade je mi to už jedno. Ako, zo začiatku som sa s nimi doťahoval. Už som si povedal, že „ja už na to kašlem, lebo to je už naozaj psychiatria.“ Ale čo mi zverejnia, to mi zverejnia. Keď aj tam osemdesiat percent článkov pomažú, nevadí. Ako, extrémista Ivo Lukáčovič ma uraziť nemôže. To mi môže byť úplne ukradnuté. Ako, naozaj je to, bohužiaľ, tých blogovacích platforiem nie je veľa. Bolo to len také z núdze cnosť. Čo tam bude zverejnené, čo tam bude zverejnené. Čo nebude, to nebude. Už na to kašlem.

Egregory. Ako manipuluje náboženstvo a média

https://youtu.be/NQKHH6yuyT4

Úvod k politickému dianiu a emóciám v parlamente

V ďalšej časti tohto videa budem ku koncu hovoriť aj o politike, ale k tomu sa dostaneme až v druhom bloku. Rád by som však uviedol ešte nejaké ďalšie aktuality a podrobnosti k tej bitke, respektíve takmer bitke v parlamente. Táto udalosť spustila obrovské vášne a emócie, čo považujem za veľmi nebezpečné. Práve pred týmto javom by som vás chcel varovať; keď podobné veci vyvolajú silné pocity, dôležité je nenechať sa nimi strhnúť, ale radšej celú situáciu racionálne zanalyzovať.

Aktuálne kultúrne vojny a náboženské otázky

Ďalej sa budem venovať téme kultúrnych vojen, ako aj otázke prekladov Biblie a téme homosexuality. V súčasnosti ide o neuveriteľne aktuálne okruhy, keďže sa v zásade celá cirkev zredukovala práve na kultúrne vojny. Z tohto dôvodu vnímam tieto témy ako viac než prioritné.

Psychológia, meditácia a sila podvedomia

Následne budem hovoriť o psychologických témach, konkrétne o tom, akým spôsobom možno odolávať manipulácii a ako funguje ľudská duša a psychológia. Ako človek, ktorý sa veľmi intenzívne venuje meditácii – a to nielen na teoretickej, ale predovšetkým na praktickej úrovni v rámci meditačných techník – viem o podvedomí ďaleko viac než bežný psychológ. Aj vy sami môžete o vlastnom podvedomí a nevedomí vedieť podstatne viac, ak na sebe budete intenzívne pracovať. Prostredníctvom meditačných techník v podstate dokážete nadobudnúť hlbšie poznanie než psychológovia.

Analýza náboženských egregorov a mediálnej propagandy

Takže vás vítam, priatelia. V tomto videu budem rozoberať tému náboženstva, psychológiu viery a tentokrát sa oveľa podrobnejšie zameriam na egregory. Práve tie sú totiž základom fungovania každého náboženstva. Na princípe egregorov fungujú taktiež rôzne médiá a mediálne propagandy.

Zaostalosť psychológie a neschopnosť pochopiť náboženstvo

Veľkým problémom je to, že psychológia je asi najviac zaostalou a najpomalšie sa vyvíjajúcou vedou v porovnaní s ostatnými vednými odbormi. My ako psychológia ako taká naozaj nedokážeme dať odpovede na to, prečo je náboženstvo tak silne manipulatívne, a psychológia nechápe ani princíp, na akom náboženstvo funguje. Tým, že psychológia vôbec nepracuje s egregormi a nepripúšťa ich existenciu, tak v zásade ani nie sme schopní vysvetliť, ako vlastne funguje mediálna propaganda. Nedokážeme vysvetliť, prečo sa ľudia dokážu tak ľahko sfanatizovať mediálnou propagandou, pričom je jedno, či ide o mainstreamové alebo alternatívne médiá. Tie dokážu naozaj extrémne rozdeľovať spoločnosť, takže ľudia sú v skutočnosti extrémne rozhádaní a rodiny sú rozvrátené. Ľudia sú zmietaní vášňami a nenávisťou aj z dôvodu politických názorov a podobne.

Mechanizmus egregorov a vplyv médií na spravodlivosť

Tak ako vlastne funguje egregor? Egregory sa veľmi dobre vytvárajú aj obyčajnou mediálnou propagandou. Médiá majú obrovskú moc, dokonca ďaleko väčšiu moc, ako majú politici. Boli sme svedkami veľkého množstva prípadov, či už na Slovensku alebo v Česku, kde v zásade médiá prikázali nejakému sudcovi, ako má rozhodnúť, a ten rozhodol nespravodlivo. Máme obrovské množstvo takýchto príkladov. Ten psychický tlak na sudcu sa vytvára obrovský a nie je to len psychický tlak, ale niekedy môže ten sudca jednoducho podľahnúť. Myslí si, že to, čo prezentuje mediálna propaganda, je založené na pravde o niečej vine alebo nevine, ale neskôr sa s odstupom času ukáže, že to tak celkom nebolo.

Náboženské egregory a strata racionálneho úsudku v politike

Špecifickým typom egregorov sú náboženské egregory, ktoré dokážu zmanipulovať ľudí možno ešte ďaleko intenzívnejším spôsobom ako médiá. Keď si aj dnes zoberiete politiku, tak sa o nej už naozaj nedá racionálne baviť cez reálne a seriózne dáta alebo cez reálne fakty. Ľuďom je už naozaj úplne jedno, aké sú fakty. Keď aj niekomu poviete, že fakty sú takéto a takéto, neexistuje o tom diskutovať. Z médií plynú len strašne silné vášne a ľuďom je jedno, či sú alternatívne alebo mainstreamové. Ľudia majú extrémne silné vášne a buď bojujú za nejakého politika, ktorého by aj do krvi obhajovali, aj keby krájal deti v priamom prenose, alebo naopak nejakému politikovi, ktorý je v médiách jednoznačne označený ako nepriateľ, nikdy nepriznajú, že môže urobiť aj niečo pozitívne alebo mať nejaký úspech.

Čierno-biela optika a manipulácia emóciami

Naozaj sa na to dívame na základe takejto veľmi čierno-bielej optiky. Ľudia vplyvom tej propagandy a obrovskej vášne v médiách nie sú schopní pochopiť to, že politika nie je čierno-biela. Ja dokážem na každú politickú stranu povedať celkom dlhý zoznam vecí, čo urobila dobre a čo urobila zle. Nie je to taká čierno-biela optika, že toto je absolútne zlo a toto je absolútne dobro, ktoré budeme obhajovať, aj keby urobili neviem čo. Moc tých egregorov je naozaj extrémne silná a jednoducho to tak funguje. Špeciálne keď sú to médiá, tak veľmi zlomyseľne manipulujú emóciami a vášňami. Racionálna diskusia končí a aj keď máte reálne fakty, tak je to väčšine ľudí jedno. Väčšinu ľudí nejaké fakty jednoducho absolútne nezaujímajú.

Budovanie egregoru cez rituály a dogmy

Pri náboženskom egregore to funguje zase inak. Kresťanské médiá ako také majú určite veľký vplyv, ale ešte omnoho silnejší vplyv majú možno tie náboženské rituály. Do spoločných rituálov, ktoré majú veľmi jasnú a jednoznačnú uniformitu a formu, sa vkladá energia. Keď ľudia spoločne robia nejaké pohyby alebo spoločne recitujú liturgiu na omši, tak sa tým vytvára veľmi silný egregor. Taktiež kresťania veľmi silne meditujú alebo sa modlia nad náboženskými dogmami, takže dávajú obrovské množstvo energie do spoločných symbolov a myšlienkových konceptov. Ten človek je potom presvedčený o svojej pravde, ale nie je schopný žiadneho kritického myslenia.

Absencia sebareflexie a vytesňovanie zneužívania v cirkvi

To, čo by kresťanstvo asi najviac vystihovalo, je to, že kresťania nie sú schopní žiadneho kritického myslenia ani žiadnej sebareflexie. Akákoľvek kritika náboženstva sa v zásade vníma ako niečo naprosto nežiaduce, čo je jednoznačne prejav Satana alebo slabej viery. Pokiaľ máte nejaké otázky alebo kritické myslenie, je to jednoznačne odsudzované ako niečo, čo je v rozpore s kresťanstvom a náboženstvom. Mnohí konzervatívni kresťania dodnes veľmi citlivo vnímajú, pokiaľ sa vôbec spomenie nejaké sexuálne zneužívanie v cirkvi. To sa proste nerieši a vytesňujeme ho zo svojej hlavy. Jednoducho žiadne zneužívanie neexistuje a my to neriešime. Takéto myšlienkové pochody má väčšina veriacich, od laikov a kňazov až po veriacich. Alebo hovoria o nejakom jednom promile kňazov, alebo možno ani nie o jednom promile, ale o desatine promile kňazov, ktorí sa takto strašne previnia. Každý veriaci túto problematiku sexuálneho zneužívania vždycky strašne zľahčuje. Žiaden veriaci si neprizná, že to nie je úplne v poriadku. Naozaj však oficiálne štatistiky ukazujú dosť vysoké percentá, od 5 do 7 % kňazov, ktorí sa dopustili sexuálneho zneužívania. Nie je to nejaký bezvýznamný problém.

Odvaha ísť proti prúdu a príklad Tomáša Petráčka

Vy môžete ísť aj proti tomu egregoru, ale je to omnoho ťažšia cesta, ktorá je energeticky oveľa viac náročná. Omnoho pohodlnejšie je len naivne byť v nejakom egregore, či už na strane jedného alebo druhého názorového tábora. Je úplne jedno, či ste na strane alternatívnych alebo mainstreamových médií, a všetko, čo je v rozpore s tým, čo tieto dva prúdy hovoria, je zrazu veľký problém. Možno existuje taký novodobý Ján Hus aj v katolíckej cirkvi a tým je napríklad katolícky kňaz Tomáš Petráček. On v minulosti vyučoval aj na teologickej fakulte, kde pravdepodobne vyučoval budúcich kňazov. Následne však bol z tejto teologickej fakulty stiahnutý bez udania dôvodu a dostal výpoveď. Teraz aktuálne robí len nejakého bezvýznamného výpomocného duchovného v Hradci Králové. Tohto človeka si však vážim, pretože je jeden zo skutočne málo kresťanov katolíkov, ktorí sa aj reálne kriticky zamýšľajú nad náboženstvom a sú schopní niečo kritizovať. Dokáže kritizovať biskupov, niektorých pápežov z minulosti alebo hovoriť o negatívnych udalostiach a veciach z katolíckej cirkvi.

Revizionizmus a cenzúra cirkevnej histórie

Keď bežní katolícki kňazi študujú teológiu, tak sa síce učia aj o histórii katolíckej cirkvi, ale je to história zmanipulovaná. Odborne sa zmanipulovanej histórii hovorí revizionizmus. Majú teda takú revizionistickú históriu o katolíckej cirkvi, kde sa vynechajú možno úplne všetky negatívne veci. O tom sa vôbec nehovorí, to je proste cenzurované. Následne sa teda povedia len všetky tie pozitívne veci.

Hľadanie pravdy mimo médií a dotačné podvody v ochranárstve

Ďalšia vec je tá, že mnohým ľuďom sa veľmi ťažko chápe, že niekedy sa pravdu nedozviete ani v alternatívnych, ani v mainstreamových médiách, pretože pravda je niečo tretie. Ja som človek, ktorý disponuje mnohými informáciami, ktoré proste nenájdete v alternatívnych ani v mainstreamových médiách. Pravda nie je veľmi populárna, ale napriek tomu sa jedná o pravdivé informácie. Každú informáciu si treba samozrejme kriticky overiť, ale toto je vážny problém. Toto je veľmi efektívny spôsob, ako sa dá manipulovať tými hlúpymi ľudskými masami a populáciou, pričom pravda môže byť častokrát niečo tretie. Ako sa hovorí, kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí, a niekedy je to naozaj pravda. Alternatívne a mainstreamové médiá sa hádajú medzi sebou o tom, kto má pravdu, a politici z obidvoch táborov sa hádajú, kde je pravda. Niekedy je tá pravda uprostred a niekedy nie je ani v jednom názorovom tábore. Málokedy je pravda v extrémoch, hoci sa nedá všetko generalizovať a zovšeobecňovať, ale veľmi častokrát je to tak. Napríklad existuje zaujímavý príklad korupcie v oblasti ochrany prírody. Máme preukázateľne dokázané, že mnohé ochranárske organizácie získajú dotácie, z ktorých 1 % ide na reálnu ochranu prírody a pri zvyšných 99 % nevieme, kam idú, lebo nikde nezverejnia, kde tie peniaze končia. Pokiaľ niekto takýmto spôsobom rozkráda peniaze, jedná sa o veľmi vážne trestné činy. Je do toho zapletená aj samotná Európska komisia, ale takéto veci sa v médiách neriešia napriek tomu, že je to pravda. Napriek tomu, že sa takto ročne „prešustruje“ asi 100 miliónov eur, nikoho to absolútne nezaujíma ani netrápi. Sú to dotačné schémy typu LIFE, ktoré sú priamo schvaľované v Bruseli. Absolútne to nikoho nezaujíma a takýmto spôsobom sa krásne odpútava pozornosť od tých naozaj podstatných vecí. Tu sa nám hádajú nejakí politici a médiá o tom, kto má pravdu, a pritom sa úplne odpútava pozornosť od reálnych a podstatných vecí, ktoré by sa mali riešiť.

Katolícka cirkev ako najväčšia zločinecká organizácia

Ďalším typickým znakom egregoru je to, že má obrovský a silný ochranný mechanizmus. Katolícka cirkev je mnohými ľuďmi považovaná za nejaký princíp dobra, ale pritom o nejakom princípe dobra pri katolíckej cirkvi môžeme hovoriť len ťažko, keď vlastne existoval až 300-ročný konflikt medzi katolíkmi a protestantmi. Jednalo sa o vojenský konflikt a najväčšie vojenské konflikty vôbec v dejinách planéty Zem boli práve vojny medzi katolíkmi a protestantmi. Katolícka cirkev je teda asi najväčšia zločinecká organizácia, aká kedy bola. Nejakí nacisti boli voči katolíckej cirkvi len slabý odvar. Katolícka cirkev narobila naozaj omnoho viacej zla ako nacisti, ale napriek tomu má stále v spoločnosti veľmi pozitívne a pekné meno. Funguje to takým spôsobom, že ten egregor má veľmi silné ochranné mechanizmy. Katolíci si veľmi úspešne zmanipulovali svoju históriu.

Varovanie pred klerofašistickou diktatúrou

Vyzerá to tak, že si tú históriu asi budeme musieť zopakovať znova, lebo ako hovorí staré známe príslovie: ak si nepamätáme svoju históriu, tak si ju musíme zažiť a zopakovať znova. Vlastne to vidíme aj v Spojených štátoch a vidíme to aj na Slovensku, aké sú tu veľmi silné kultúrne vojny. Možno sa niekomu to náboženstvo musí jednoducho sprotiviť. Keď budeme mať v Spojených štátoch alebo aj na Slovensku nejakú tvrdú klerofašistickú diktatúru, tak sa možno tá spoločnosť naozaj potrebuje trochu poučiť. Možno potrebujeme byť nejakých 30 alebo 50 rokov v nejakej tvrdej a totalitnej cirkevnej diktatúre a až potom sa možno niektorí ľudia spamätajú, že náboženstvo nie je niečo dobré a že naozaj prináša len samé zlo.

Nehorázne výhody a privilegované postavenie cirkvi

Politici zvyknú robiť obrovskú nadprácu, čo sa týka spolupráce s cirkvou. Katolícka cirkev dostala nehorázne finančné aj nefinančné výhody, všelijaké rôzne nadpráva a naprosto rozprávkový prístup. Katolícki kňazi majú privilegovaný prístup do nemocníc a podľa zákona sú dokonca považovaní za zdravotnícky personál, čo im umožňuje naprosto neobmedzený prístup v nemocnici, a tak ďalej a tak ďalej. Môžeme pokračovať, lebo takýchto naprostých absurdností sú desiatky. Asi sa fakt potrebujeme vrátiť do tej histórie, aby sme sa z nej znovu poučili. Aj teraz je vidieť, ako sme na tú históriu jednoducho zabudli. Naozaj si nevážime to, že nám aj naši predkovia slobodomurári vybudovali obrovskú slobodu. Presadili sekulárny štát a zrušili monarchiu, no v spoločnosti sú znovu také nejaké čudné nálady, že sa potrebujeme vrátiť do minulosti a do monarchie, kde mala katolícka cirkev významnú politickú moc.

Ovládnutie slobodnej vôle egregorom

Čo sa týka egregoru, veľmi základné je to, že dokáže úplne ovládnuť slobodnú vôľu človeka. Ten človek si zdanlivo myslí, že je neviem ako slobodný. Náboženský fanatik by vám neviem koľkokrát hovoril, že on je ten najslobodnejší človek, aký len môže byť. Povedal by vám, že práve ty ako sekulárny a neveriaci človek nie si vôbec slobodný, ale ja som naozaj slobodný, hoci opak je pravda. To zdanie slobody je naozaj len zdanie a nie realita či skutočnosť.

Metafora egregoru ako superpočítača

Aby ste vedeli, akým spôsobom ten egregor funguje, pokúsim sa to metaforicky opísať. Ešte predtým by som však poznamenal niečo iné. Možno ani tí starí zakladatelia kresťanstva, takzvaní cirkevní otcovia, netušili, že sa z kresťanstva stane takýto veľmi silný egregor, nad ktorým spoločnosť úplne stratila kontrolu. Hoci to boli častokrát darebáci a nie dobrí ľudia, títo prví kresťanskí teológovia si to možno takto nepredstavovali. Kresťania už nad tým egregorom úplne stratili kontrolu a ten egregor ich teraz ovláda. Náboženstvo je už naozaj naprosto nekontrolovateľné. Určite si cirkevní otcovia ako Augustín, Tertulián a ďalší nepredstavovali katolícku cirkev ako niečo, čo sa naprosto vymkne spod kontroly a nebude vôbec reformovateľné. Nepredstavovali si, že sa kresťania zabetónujú do stálych a nemenných dogiem bez akejkoľvek možnosti opravy.

Agresívna reakcia na kritiku a rozdiel oproti sekulárnemu svetu

Katolíci nie sú vôbec ochotní byť otvorení akejkoľvek kritike a dokonca reagujú až agresívne, keď počujú nejakú kritiku na adresu katolíckej cirkvi. Keď si to zoberieme v sekulárnej spoločnosti, tak tam sa kritika vníma ako niečo pozitívne, čo nás posúva dopredu. Keď niečo kritizujeme v politike alebo inej oblasti, sme následne schopní to nejakým spôsobom opraviť. Naopak v katolíckej cirkvi títo konzervatívni kresťania vnímajú akúkoľvek kritiku ako niečo naprosto neprijateľné a nepriateľské, pričom reagujú až agresívne. Ťažko sa psychicky vyrovnávajú s tým, že vôbec počujú nejakú kritiku na adresu katolíckej cirkvi.

Mechanizmus odovzdávania energie do „obláčika“

Teraz sa vrátim k vysvetleniu, ako fungujú egregory, pričom chcem podotknúť, že ide o metaforické vyjadrenie. Budem sa to snažiť vysvetliť polopate, aby to bolo každému jasné. Neznamená to, že to v skutočnosti presne takto funguje, ale cez túto metaforu sa dajú niektoré veci dobre pochopiť. Keď egregor vzniká, potrebujete doň dodať veľké množstvo energie. Ak chce akýkoľvek novinár presadiť nejakú propagandu, stojí to veľkú námahu. Musia to byť možno tisíce článkov vo viacerých médiách, ktoré sú ideologicky zafarbené, a na základe toho je možné ľudí sfanatizovať a zmanipulovať. Cez tie náboženské rituály to funguje tak, že si nad nami predstavte nejaký obláčik. Ľudia do tohto obláčika odovzdávajú mnoho energie. Každý náboženský rituál, každá kresťanská modlitba a rozjímanie spôsobujú, že strácate energiu a odovzdávate ju dobrovoľne. Nemusí to byť vždy dobrovoľne, ale deje sa to aj pod vplyvom manipulácie. Energiu odovzdávate do tých istých symbolov. Predstavte si nejaký kábel medzi vami a tým obláčikom, cez ktorý tú energiu odosielate.

Obojstranný informačný tok a strata slobody

Energetický tok je však obojstranný. Vy tú energiu nielen odovzdávate, ale z toho egregoru ju aj prijímate. Zároveň z toho obláčika prijímate aj informácie. Teraz si predstavte, že mozog toho obláčika je jeden veľký server alebo superpočítač, ktorý beží na umelej inteligencii. V tom obláčiku máte výkonný superpočítač, do ktorého veriaci dávajú energiu cez tie symboly a rituály. Na tejto elektrickej energii ten superpočítač naozaj funguje. Aj v skutočnej realite sú superpočítače veľkým „žrádlom“ elektrickej energie a spotrebujú jej obrovské množstvo. Existujú prognózy, že v budúcnosti budú superpočítače na umelú inteligenciu tvoriť významné percento z celkovej spotreby energie. Takže aj tento superpočítač typu egregor potrebuje veľa energie. Keďže vám ten egregor energiu nielen berie, ale aj dáva, tak tie informácie neustále prechádzajú oboma smermi. Predstavte si to ako internet: keď surfujete, informácie idú vždy oboma smermi. Bez toho by ste neboli schopní načítať ani jednu webstránku. Niečo podobné funguje aj pri egregore, na ktorý sú ľudia napojení a ktorý ich úplne zbavuje slobodnej vôle. Tie informácie, ktoré idú do vás, sú práve tie, ktoré vás ovládajú. Egregor funguje tak, že vám vždy viac energie zoberie, ako dá. Nefunguje to opačne, ale vždy to takto spoľahlivo funguje jedným smerom. Síce vám nejakú energiu dá, ale vždy jej viac zoberie. Tú energiu dostávate predovšetkým preto, aby z vás egregor mohol zobrať ešte viac.

Egregor ako inteligentná bytosť a jej strach zo smrti

Kresťania sa častokrát domnievajú, že komunikujú s nejakým pánbožkom, ale v skutočnosti to nie je žiaden pánbožko. Je to egregor, čo je niečo veľmi inteligentné. Skutočne ho môžeme nazývať bytosťou. Aj v súčasnosti sa hovorí o umelej inteligencii, že môže nadobudnúť vlastné vedomie a správať sa ako bytosť. Čím viac sa bude vylepšovať, tým viac to bude pripomínať vedomie a bytosť. Nedávno som počul, že sa umelá inteligencia pokúsila zabiť človeka, ktorý sa ju snažil zrušiť, možno nejakého predstaviteľa firmy. To je typický príklad egregoru, ktorý neustále potrebuje viac energie a hlavne sa bojí, že ju u veriacich stratí. Pokiaľ by náboženstvo zaniklo, egregor má stále obrovskú moc ovládať ľudí, aby boli lojálni a dávali mu čo najviac energie. Ten egregor sa určite veľmi bojí vlastnej smrti, ak by nedostal dosť energie.

Radikalizácia kresťanstva a uznanie pre Tomáša Petráčka

Na ovládanie existujú veľmi silné manipulačné techniky. Vidíme, že hoci je dnes kresťanov menej ako v minulosti, sú o to tvrdšie zradikalizovaní. Možno to súvisí s tým, že egregor sa už správa ako bytosť na úrovni umelej inteligencie. O to žiarlivejšie sa díva na to, že má čím ďalej tým menej energie, a preto sa kresťanstvo v poslednom čase možno viac radikalizuje. Egregor takto reaguje na stratu veriacich. V spoločnosti prebieha určitá sekularizácia a ja veľmi pozitívne oceňujem kňaza Tomáša Petráčka. Je to snáď jediný katolícky kňaz, ktorý je schopný sa aspoň trochu kriticky dívať na dejiny cirkvi, čo si zaslúži uznanie. V slovenskej katolíckej cirkvi je to niečo absolútne cudzie a neznáme – byť schopný dívať sa na vlastnú cirkev kriticky a niečo tam aj kritizovať. Je to naozaj naprosto veľmi pozitívna výnimka.

Korene neznášanlivosti a slepá poslušnosť veriacich

Vidíme, že ten egregor funguje veľmi silným spôsobom. Možno to úzko súvisí s tým, že katolícka cirkev 300 rokov bojovala proti reformácii a protestantom, pričom nasadzovala zbrane a vraždila všetkých, ktorí s ňou nesúhlasili. To sa asi veľmi silne zakorenilo do toho egregoru a funguje to dodnes. Aj keď sa dnes katolícka cirkev od svojich zločinov dištancuje a otvorené vojnové zločiny nerobí, v tom egregore tie energie z dávnej minulosti zostali. Kritika katolíckej cirkvi je jednoducho neprípustná. Veriaci sú tak sfanatizovaní, že ich ani nenapadne dívať sa na niečo kriticky. Sám som ako bývalý kresťan počul mladých ľudí rozprávať sa bez akéhokoľvek náznaku kritického myslenia o tom, že cirkev zakazuje antikoncepciu. Hovorili, že to proste musíme dodržiavať, lebo to od nás pánbožko chce. Žiadne kritické myslenie o tom, či to naozaj pánbožko alebo cirkev vyžaduje a či to má hlavu a pätu. Nekriticky sa to prijíma ako úplne vyriešená vec – antikoncepcia má stop, neexistuje a je to zakázaná vec. Pánbožko to nechce a my musíme poslúchať. Takáto slepá poslušnosť je v katolíckej cirkvi naprosto dokonalá. Neexistuje neposlušnosť alebo to, že by som niečo nerešpektoval. To je prísne zakázané. Keby som bol schopný kriticky myslieť a mať otázky, už by som nebol poriadnym kresťanom. Bože chráň, to by som už bol polovičným kresťanom a musel by som sa pánovi farárovi vyspovedať, že už nie som dobrý, keď mám kritické otázky.

Začarovaný kruh nemožnosti reformy

Niekedy by stačili aj malé kozmetické zmeny, napríklad reforma v oblasti antikoncepcie, ale pre konzervatívnych veriacich, ktorých je väčšina, diskusia neexistuje. Čím viac je niekto praktizujúci kresťan, tým je viac konzervatívny. Ten kresťanský egregor funguje neuveriteľným spôsobom. Dokáže doslova vymazať históriu z kolektívnej pamäti. Ľudia si už nepamätajú, že katolícka cirkev je najväčšou zločineckou organizáciou v dejinách planéty, a nepamätajú si ani tie vojny. Nejaký historik vám síce povie, že boli vojny medzi katolíkmi a protestantmi, ale nevenuje tomu dôležitosť. Povie, že no dobre, boli nejaké vojny, ale čo s tým má robiť. Málo si uvedomuje, aký dôležitý míľnik to bol. Bol to najväčší vojnový konflikt, pri ktorom došlo k významnému poklesu obyvateľstva. Odhaduje sa, že v dôsledku týchto náboženských vojen klesla populácia Európy o jednu tretinu. Ani počas prvej a druhej svetovej vojny dokopy nebol taký veľký pokles obyvateľstva, určite to nebola tretina.

Vplyv egregoru na sekulárnych ľudí a politikov

Kresťanský egregor má najsilnejší vplyv na praktizujúceho človeka. Čím je niekto väčší fanatik, tým má na neho egregor väčší vplyv a tým je ten človek menej slobodný a väčším otrokom. Ale vplyv to má aj na sekulárnych ľudí. Vidíme to u politikov, ktorí nie sú praktizujúcimi kresťanmi, ale vyznávajú populistické a krajne pravicové tendencie. Sú veľmi otvorení spolupráci s katolíckou cirkvou v oblasti kultúrnych vojen či novej ústavy. Kresťanský egregor je niečo veľmi silné s extrémne silnou ochranou. Ani sekulárny človek sa kriticky nezamyslí nad tým, že politici nesmú túto cirkev podporovať. Katolícka cirkev je najväčšou zločineckou organizáciou a nejaké slovné ospravedlnenie jednoducho nestačí. Nemôžete vysvetliť tie obrovské masakre a počty mŕtvych nejakým jedným prehlásením. Tie zločiny sa nedajú odčiniť jednoduchým ospravedlnením, hoci je to drobný pokrok, že sa cirkev v posledných rokoch aspoň sčasti ospravedlnila za časť tých vojen. Ale to nestačí.

Prekážky pre kritické myslenie a pohodlnosť oviec

Prečo kresťania nie sú schopní prijať ani len kozmetické zmeny a búria sa proti reformám? Funguje to tak, že ak chcete urobiť reformu, musíte mať v prvom rade kritické myslenie a musíte niečo kritizovať. Načo robiť reformu, keď na cirkvi nevidíte nič kritické? Je to začarovaný kruh s niekoľkými poistkami. Keďže je v prostredí katolíckej cirkvi prísne zakázané čokoľvek kritizovať a veriaci to berú vážne, neexistuje tam ani žiadna diskusná platforma. Keď je zakázaná diskusia, nie je možná žiadna reforma. Na princípe egregoru je omnoho jednoduchšie nastúpiť do dobre zabehnutého vlaku, ako vymýšľať niečo nové a používať vlastný rozum. Je to v zásade lenivejšie a nepotrebujete na to žiadnu energiu. Na kritické myslenie už potrebujete ísť proti tomu egregoru, čo si vyžaduje veľmi veľa energie. Veriaci však energiu nemajú a trpia jej obrovským nedostatkom. Museli by ste byť ochotní otvoriť sa reformám a mať dosť sily ísť otvorene proti prúdu. Na to naozaj potrebujete veľa energie, ako má napríklad ten kňaz Tomáš Petráček, ktorého si nesmierne vážim. Mať kritické myslenie je neporovnateľne ťažšie. Pokiaľ ľudia nepraktizujú správne meditačné techniky, ktoré vám dajú viac energie, tak vás ani nenapadne niečo reformovať. Ak chcete kriticky myslieť, musíte doslova nahnevať ten egregor a ísť proti nemu. U veriacich je to veľký problém, lebo je omnoho jednoduchšie byť pasívnym pasažierom, ktorý len poslušne poslúcha a nemusí nič riešiť. Je to pohodlné a nepotrebujete na to žiadnu energiu. Ak nejakú energiu míňate, tak len na to, aby ste boli čo najviac poslušnou a zmanipulovanou ovcou, pretože to sa považuje za správnu kresťanskú cestu. Nemať otázky a kritické myslenie je vnímané ako cnosť, zatiaľ čo kritické otázky z vás robia Satana a nie kresťana. V takejto atmosfére je veľmi ťažké pracovať a fungovať.

Pohodlnosť pasívneho prijímania mediálnej propagandy

A ono to funguje veľmi podobne ako v náboženstve, tak aj v politickej mediálnej propagande, kde je v zásade omnoho jednoduchšie nerozmýšľať, ale len všetko pasívne prijímať a konzumovať to, čo vám médiá tvrdia na základe veľmi silných emócií. Jeden politik je označený za dobro a druhý politik za zlo. Je to také veľmi jednoduché, načo sa teda trápiť so zložitejším myslením, že veci nie sú také čierno-biele? Načo? Veď čo tam potom, keď tu máme jasne vysvetlené, že toto je absolútne stopercentné dobro a tamto je absolútne stopercentné zlo. Je to také prosté a v zásade si už len mediálnou propagandou potvrdzovať, že sa veci majú tak, ako sa majú. Načo vlastne prijímať nejaké nové informácie, ktoré by spochybňovali, že tie veci nie sú až také čierno-biele, ale naopak mnohofarebné? Načo sa s tým trápiť, veď na to, aby ste vôbec pochopili, že sú veci zložitejšie, by ste potrebovali už omnoho viacej energie.

Spochybňovanie štátnych inštitúcií a dehumanizácia v médiách

Ja tiež vnímam veľmi negatívne túto činnosť médií, pretože spôsobujú presne to isté, čo sa alternatívnym médiám vyčítalo. Robia to aj mainstreamové médiá, že vlastne spochybňujú štátne inštitúcie ako také. Alternatívne médiá to robili napríklad v prípade opatrení proti pandémii COVID-19, keď úplne spochybňovali celé zdravotníctvo, všetkých lekárov aj všetky zdravotnícke inštitúcie, ktoré sa k týmto veciam odborne vyjadrovali. To máme túto tendenciu na strane alternatívnych médií a na strane druhej vidíme, že mainstreamové médiá zase spôsobujú absolútnu nedôveru v systém a štátne inštitúcie iným spôsobom. Naprosto dehumanizujú politikov a častokrát aj veľmi propagandisticky kritizujú svojich neobľúbených politikov za veci, ktoré neurobili. Úplne pritom cenzurujú všetky informácie, ktoré daného politika vykresľujú pozitívne, neinformujú o jeho úspechoch a tak ďalej, takže potom dochádza k naprosto čierno-bielyemu videniu. Nazval by som to doslova až takým opičím videním, kde ľudia žerúci propagandu fungujú na zvieracích pudoch. To už ani nie je rozumná mysliaca bytosť, ale človek, ktorý naozaj dokáže rozlišovať len dve farby, čiernu a bielu, a už nevidí farebné odtiene zelenej, červenej, modrej či šedej.

Nebezpečenstvo nálepkovania a škatuľkovania spoločnosti

Príde mi to už také, že nielen čitatelia alternatívnych médií sú naozaj dezoláti a ubožiaci, ale už som to videl aj opačne. Len za to, že som na sociálnej sieti poukázal na konkrétne hoaxy niektorých mainstreamových médií, som bol hneď označený za plochozemca, čo vôbec nie je pravda. Alternatívne médiá takmer vôbec nečítam, omnoho viac čítam tie mainstreamové a dokonca som kupodivu aj zaočkovaný. Ten človek ma teda vôbec neodhadol, ale človek dostane hneď nálepku. Pokiaľ nezapadáte do jednej alebo druhej škatuľky, tak vás niekto chce do nej zaradiť aj násilím, lebo je to takto jednoduchšie. Na to, aby ste si niekoho takto zjednodušene zaškatuľkovali na stranu dobra alebo zla, nepotrebujete veľa energie. Pritom je tento systém myslenia a vedomia doslova opičí, založený na zvieracích pudoch, kde ľudia pod vplyvom médií a emócií vidia len čiernu a bielu. Z môjho pohľadu sú títo ľudia jednoducho ubožiaci a dezoláti, pričom slovíčko dezolát v preklade znamená práve ubožiak.

Nedostatok energie na kritické a analytické myslenie

Pokiaľ chceme ako spoločnosť prežiť, musíme jednoducho pracovať na správnych meditačných technikách, ktoré nám dajú dostatok energie aj na kritické myslenie. Celkovo je verejný priestor zahltený až príliš veľkým množstvom informácií, ktoré ľudia už energeticky nestačia akýmkoľvek spôsobom spracovávať. Už nemajú energiu na kritické a analytické myslenie, čo predstavuje ďalší problém. Ľudia tú propagandu len veľmi pasívne hltajú a nekriticky prijímajú bez toho, aby sa pozastavili a urobili si vlastnú kritickú analýzu informácií alebo si pozreli názory z oboch strán, aby zistili, ako sa veci v skutočnosti majú. Ochota pozrieť si iný názor a analyticky ho prehodnotiť sa dnes veľmi nenosí. Niektoré médiá to skutočne preháňajú s dehumanizáciou neobľúbených politikov, čo následne spôsobuje absolútnu nedôveru v štátne inštitúcie.

Pesimizmus a antivlastenectvo v slovenskom národe

My ako slovenský národ sme asi najviac pesimistický národ, alebo jednoznačne patríme medzi tie najpesimistickejšie. Myslím si, že aj antivlastenectvo je na Slovensku extrémne silné ako v žiadnom inom národe. Niektorým ľuďom robí doslova radosť písať o vlastnom národe ako o tom najhoršom. Vidím to najmä u mnohých Slovákov žijúcich v Českej republike, ktorí sa veľmi radi takto bičujú. Hovoria, že my Slováci sme najhorší a musíme sa ponižovať, lebo v zásade to isté tvrdia aj médiá. Tí ľudia len opakujú, čo im hovoria médiá, že naša krajina je najhoršia na svete vo všetkých možných parametroch. Ja ako človek, ktorý vidí do zákulisných mediálnych a politických hier, si však uvedomujem, že to vôbec nie je také jednoduché a čierno-biele. Je to ďaleko zložitejšie a keby sa súčasná opozícia dostala k moci, nemôžeme hovoriť o nejakých spasiteľoch národa. Aj táto opozícia má obrovské množstvo chýb, o ktorých médiá vôbec nehovoria.

Mediokracia a nedostatok relevantných informácií

Je zvláštne, že hoci formálne máme demokraciu, v skutočnosti je tento politický systém v Európe médiokraciou. Médiá majú takú obrovskú moc, že vám veľmi jasne povedia, koho máte vlastne voliť. Alternatívne médiá vám budú hovoriť, aby ste volili tú najtvrdšiu, proruskú krajnú pravicu, ktorá obhajuje vojnové zločiny Vladimíra Putina. Na druhej strane mainstreamové médiá vám budú tiež odporúčať svoje politické strany. Už by som sa však opakoval s argumentmi, prečo majú aj tieto politické strany vážne problémy a chyby. Ľudia sa jednoducho nemôžu slobodne rozhodnúť, keď nemajú relevantné informácie. A oni ich naozaj nemajú, pretože médiá mnohé veci jednoducho zataja a neprezradia, hoci ich vedia.

Cenzúra v redakciách a strata novinárskej objektivity

Ako malú zaujímavosť uvediem, že presne viem, aké informácie majú v redakciách, pretože sám posielam materiály o korupčných prepojeniach niektorých politických strán. Všetko však bolo médiami odmietnuté a nič nezverejnili. Keby sa naozaj zverejnilo to, čo novinári reálne majú na stranu Progresívne Slovensko alebo na stranu Demokrati, tak by obidvom stranám preferencie automaticky poklesli minimálne na polovicu. To by už riadne zamiešalo politickými kartami, keby médiá povedali celú pravdu, nič neskrývali ani necenzurovali, ale robili by svoje povolanie seriózne, eticky a objektívne. Keby ste sa nejakého redaktora v médiách opýtali na objektívnu žurnalistiku, pozeral by na vás s vypúlenými očami, že jeho úlohou nie je byť objektívny, ale robiť propagandu. Samozrejme, navonok pred verejnosťou bude každý novinár tvrdiť, že je objektívny, ale keby ste si s ním v súkromí sadli pri pive, povedal by vám, aká je to blbosť. Priznal by, že jeho úlohou je byť v zásade prostitútkou, ktorá musí robiť špinavú robotu zadanú nadriadeným. Je s tým zmierený, že takto žurnalistika funguje.

Skrytá realita novinárskeho povolania

Ľudia, ktorí nemajú priamy kontakt na novinárov, ani nevedia, ako to funguje. Niekedy to novinár nepovie ani svojmu blízkemu pokrvnému príbuznému, pretože kto by sa verejne chválil tým, že je prostitútka? Keď musíte vykonávať veľmi škaredú a špinavú robotu, radšej o tom nehovoríte ani najbližším, lebo je to citlivá a nepríjemná vec. Skutočne slušní ľudia v oblasti politickej žurnalistiky v zásade nepracujú, takých je naozaj málo alebo v podstate neexistujú. Samozrejme existujú výnimky, ak sa novinár venuje inej téme ako je politika, tam naozaj existuje niečo ako skutočná sloboda tlače. V oblasti politiky je však sloboda tlače veľmi obmedzená a médií, ktoré sa snažia informovať objektívne, je skutočne málo a sú jednoznačne v menšine. Keby médiá povedali celú pravdu o strane Progresívne Slovensko, mnohí ľudia by boli veľmi sklamaní a šokovaní. Ako sa môže človek pri volebnej urne slobodne rozhodnúť, koho zvolí, keď tie informácie jednoducho nemá, lebo mu ich médiá nepovedali?

Metafora alkoholu a náročnosť nezávislého myslenia

Aby som sa znovu vrátil k egregorom, je ďaleko jednoduchšie nemať kritické myslenie. Metaforicky by som to prirovnal k tomu, že ak máte v živote ťažkú výzvu alebo problém, ktorý musíte riešiť, je omnoho jednoduchšie vziať si fľašku alkoholu a vypiť ju, než ten problém reálne riešiť. Možno to nie je dokonalé prirovnanie, ale určite to takto funguje. Väčšina ľudí si jednoducho vyberie tú fľašku a ide touto jednoduchšou a kratšou cestou. Na kritické a nezávislé myslenie totiž potrebujete omnoho viacej energie. Musíte byť veľmi pokorný človek a veľmi na sebe pracovať, aby ste boli schopní prijať aj iný názor a počúvať veci, s ktorými sa úplne nestotožňujete. Ak počujete nepríjemnú pravdu, vyžaduje si to veľkú pokoru a to nie je také jednoduché.

Prípad ochranárskych organizácií a nepríjemná pravda

Mnohým ľuďom sa napríklad môžu veľmi ťažko počúvať veci, ktorými som sa zaoberal. Rôzne ochranárske organizácie majú fantastické meno a existuje okolo nich obrovská mediálna propaganda o tom, akí sú to úžasní a dokonalí ľudia, ktorým ide o dobro veci. Realita je však dosť opačná a skrýva sa za tým niečo úplne iné, od korupcie až po ďalšie záležitosti. Pre mnohých je veľmi ťažké pochopiť, že niekedy tieto organizácie prírode viac ublížia, než pomôžu. Napríklad propagácia bezzásahu ako jediného správneho spôsobu ochrany spôsobuje, že namiesto zelených lesov máme všade lesy mŕtve, ktoré zožral podkôrny hmyz. Okolo toho je síce silná mediálna propaganda, že mŕtve lesy sú správne, ale v skutočnosti to tak nie je. Ľuďom sa takáto nepríjemná pravda o korupčných prepojeniach ochranárov prijíma veľmi ťažko. Je omnoho pohodlnejšie prijať propagandu, ktorá sa na vás valí z médií o šľachetných organizáciách, hoci je to výmysel a fantazmagória. Je to jednoduchšie, než počúvať mňa ako menšinového človeka, ktorý v médiách prakticky nemá priestor a komunikuje len cez veľmi obmedzené kanály.

Náboženstvo ako nelátková závislosť a droga

Podobne to funguje aj v náboženstve. Náboženstvo možno vnímať ako nelátkovú závislosť, kde ho mnohí ľudia využívajú ako relaxáciu na riešenie svojich ťažkostí a životných problémov. Je to niečo veľmi podobné ako droga alebo alkohol. Je jednoduchšie byť na nejakej nežiaducej látkovej alebo nelátkovej závislosti, ako sa hovorí v psychológii. Aj náboženstvo je určitou drogou, ktorá niečo v človeku nahradí. Sú dokonca veľmi časté príklady, keď sa feťák vyslobodí zo svojej závislosti tým, že konvertuje na náboženstvo. V zásade však ten človek len presedlal z jednej závislosti na druhú, z drogovej na náboženskú, teda nelátkovú. Psychológia tohto princípu je v podstate dosť podobná.

Voľba jednoduchšej cesty v rámci egregoru

Aj napriek tomu, že vás egregor oberá o energiu, je jednoduchšie byť jeho obeťou, či už ide o náboženský egregor alebo politickú propagandu. Síce vás to stojí obrovské množstvo energie a ste naštvaní na celý svet a na politikov, lebo vám médiá povedali, že ich máte nenávidieť, stále je to tá jednoduchšia cesta. Namiesto toho, aby ste tú stratenú energiu využili na svoj vlastný spirituálny rozvoj, miniete ju na hnev voči politikom. Byť na strane takého alebo onakého egregoru je ďaleko jednoduchšie, ako mať vlastné kritické myslenie. Tam už musíte na sebe naozaj veľmi tvrdo a úprimne pracovať, aby ste si to kritické myslenie vybudovali a udržali.

Metafora závislosti a energetická pasivita egregoru

Takto metaforicky by sa to dalo prirovnať k alkoholu alebo k drogám, pretože je tiež jednoduchšie ísť a „fičať“ na alkohole alebo na drogách. Áno, je to síce jednoduchšia a ľahšia cesta, ale určite nie je tá správna. Tak či onak vás ten alkohol oberie o všetko pozitívne a o všetko pekné, čo prináša samotný alkoholizmus. Či už je to tak alebo onak, aj ten alkohol vám v konečnom dôsledku zoberie viac energie, než vám v skutočnosti dá. Niečo podobné sa deje aj s tým egregorom, keďže je ďaleko pohodlnejšie a lenivejšie byť len nejakou pasívnou obeťou určitej propagandy či ideológie, či už ide o náboženstvo alebo o politiku.

Sila náboženského egregoru: Homosexualita a biblické preklady

Aby som aj ja ďalej demonštroval túto obrovskú silu náboženského egregoru, môžeme si uviesť ako príklad problematiku homosexuality v kontraste s prekladmi Biblie. Na túto tému naozaj existujú veľmi vážne a veľmi seriózne odborné, ale aj teologické publikácie. Týka sa to teologického odboru filológia, čo je čisto vedný odbor zaoberajúci sa prekladmi starovekých alebo pravekých jazykov. Taktiež sem patrí vedný odbor hermeneutika, čo je tiež teologický odbor, ktorý je však objektívnym vedeckým odborom. Pri ňom musia k rovnakému záveru prísť ateista, materialista, náboženský fanatik aj liberálny kresťan, skrátka všetci musia objektívne dospieť k rovnakému výsledku. Teológia má teda aj svoje odborné a vedné odbory.

Nesprávna interpretácia a zneužitie biblických textov

V rámci týchto prekladov sa napríklad veľmi jasne preukazuje, že Biblia je častokrát veľmi nesprávne prekladaná a aj samotní kresťania si ju interpretujú veľmi chybným spôsobom. Preukázateľne a dokázateľne totiž vieme, že pôvodný autor Biblie určite nemyslel komplexne a v celom rozsahu zákaz homosexuality ako takej v jej súčasnom ponímaní. Dôvodom, prečo sa venujem aj tejto téme, je jej aktuálnosť v rámci prebiehajúcich kultúrnych vojen. V zásade sa totiž všetci kresťania veľmi silno odvolávajú na Bibliu tvrdením, že musíme viesť tieto kultúrne vojny a jednoducho musíme homosexualitu zakázať alebo ju čo najviac obmedziť. Robia to z dôvodu, že im to vraj Pán Boh cez Bibliu prikazuje, aby takto konali. Ja tu však vidím, že aj samotná Biblia bola veľmi významným spôsobom zneužitá, hoci aj autori Biblie sú častokrát všelijakí vyvrheli.

Kritický pohľad na Bibliu a teológiu mimo kresťanstva

V Starom aj v Novom zákone veru nájdeme kopec všelijakých hlúpostí a rozhodne nemôžeme Bibliu nejakým spôsobom idealizovať. Nie je to žiadne Božie zjavenie, ale túto Bibliu písali obyčajní ľudia, ktorí jednoducho robili chyby. Dokonca v Novom zákone vidíme otvorené propagovanie otroctva, kde je napísané, aby otroci poslúchali aj svojich tvrdých pánov, čo je v Biblii uvedený aj takýto „krásny“ výrok v úvodzovkách. No a tak aj napriek tomu, že ja sám nie som kresťan a nie som kresťanom, sa aj napriek tejto skutočnosti teológiou zaoberám.

Plánovaná téma: Zločiny katolíckej cirkvi

Ďalej by som v tejto časti niečo hovoril o téme zločinov katolíckej cirkvi. Takže ja sa pokúsim vymenovať aspoň nejakú časť týchto zločinov. Určite ich nevymenujem všetky, ale spomeniem aspoň nejakú časť.

Krvavé konflikty a križiacke výpravy proti Židom

Tak hneď najväčším zločinom je pravdepodobne vojna medzi katolíkmi a protestantmi. Paradoxne ide o vôbec najväčší konflikt v dejinách planéty Zem. Hovoríme o vyše tristo ročnej vojne, ktorá prebiehala aj s určitými prestávkami a možno nie úplne naraz na celom území Európy, ale je to naozaj extrém. Ďalej je tu teda veľmi tvrdé prenasledovanie Židov, vrátane križiackych výprav. Niekedy chceli tí križiaci ísť do Svätej zeme, teda na územie súčasnej Palestíny a Izraela. Neskôr si to však rozmysleli, a keď pri prechádzaní Európou videli židovské komunity, tak ich chceli násilím pokresťančiť. Spájalo sa to s drsnými masakrami, ale aj o samotnej Svätej zemi sa hovorí, že civilistov, ženy a deti masakrovali až tak, že tam bolo krvi po členky alebo niekedy až po kolená. Aspoň takto sa to hovorí v niektorých historických záznamoch.

Násilné pokresťančovanie európskych národov

Ďalej to boli také menej známe historické veci, že dochádzalo aj k násilnému pokresťančovaniu Európy. Tých príkladov je viacero; jednalo sa o Litovcov, pobaltské štáty a Slovanov, hlavne polabských Slovanov, a tiež Prusov. Tak tieto národy boli násilím pokresťančené. Tieto veci máme v zásade historicky dokázané. Ono sa už o tom až tak nehovorí, ale naozaj sa to dosť spájalo s drsnými násilnými výpravami. Tiež to boli križiacke výpravy. Pôvodne sa chceli tí vojaci zastaviť alebo prejsť zo Svätej zeme na územie súčasnej Palestíny, ale neskôr si to rozmysleli a povedali si: „Načo pôjdeme do Palestíny, keď tu musíme ešte týchto pohanov pokresťančiť?“ Takže nakoniec si to rozmysleli, otočili sa a nejakým násilím pokresťančovali.

Genocída gnostikov a rímska náboženská politika

Taktiež gnostici a gnosticizmus nevymizli len tak spontánne. Naozaj hlavne v siedmom storočí sa už rímsky cisár aj cirkevná štátna moc spoločne definitívne rozhodli, že jednoducho urobia genocídu na pohanoch a gnostikoch v rámci celej Rímskej ríše. Takže to nebol nejaký dobrovoľný prechod, že by sa tí ľudia dobrovoľne vzdali gnosticizmu alebo pohanstva. Do toho siedmeho storočia paradoxne existovala relatívne plus-mínus tolerancia. Keď aj tí cisári vydali nejaké nariadenie, že je dovolené iba kresťanstvo – pričom oficiálne bolo pohanstvo zakázané už v roku 325 – v tej dobe sa často stávalo, že keď nejaký rímsky cisár vydal zákaz pohanstva, tak sa tieto zákazy jednoducho nevymáhali. To bolo dosť časté, aj keď cisári také nariadenie vydali.

Tolerancia rímskeho náboženstva k iným kultom

Len tak mimochodom, pre porovnanie, rímski cisári boli dosť tolerantní, čo sa týka náboženskej slobody. Napríklad umožnili Židom slobodne vyznávať náboženstvo na území súčasného Grécka a Turecka. Tam sa nachádzali veľmi veľké židovské komunity ešte v predkresťanskom období. Rímski cisári si uvedomili, že načo by tu zbytočne robili nejaké násilie a načo by Židov konvertovali na pohanstvo, keď im to za to nestojí. Tak jednoducho dali Židom toleranciu, nech si slobodne svoje náboženstvo vyznávajú. To platilo aj na území súčasnej Palestíny, kde pôsobil Ježiš Kristus; aj toto územie spravovali rímski cisári a rímska armáda, ale Židia mali od cisára jasne garantované, že nemusia chodiť na pohanské rituály a môžu slobodne vyznávať židovstvo. Takže to je len také porovnanie, aké bolo rímske náboženstvo tolerantné k iným vyznaniam v porovnaní s kresťanstvom, ktoré robilo všetko pre genocídu všetkého, čo nebolo kresťanské.

Kritický pohľad na pôsobenie Cyrila a Metoda

Ďalšie významné zločiny katolíckej cirkvi sú zločiny Cyrila a Metoda. Všeobecne sú títo dvaja páni spomínaní ako niečo veľmi pozitívne, že nám priniesli neviem akú kultúru, akoby to boli nejaké pozitívne bytosti. Ale realita je iná. Nejakí kresťanskí misionári boli na území Slovenska aj predtým, ako tu boli Cyril a Metod, ale vtedy to fungovalo na dobrovoľnej báze. To znamená, že predtým sa kresťanstvo šírilo naozaj dobrovoľne a v zásade len mizerná časť ľudí v tej dobe boli kresťania. Dovtedy totiž kresťanstvo nebolo vymáhané silou a násilím, ale už máme veľmi spoľahlivé historické záznamy, že Cyril a Metod nastolili tvrdý totalitný diktátorský a veľmi násilný systém, ktorý vieru pohanom nanútil násilím. V spise Zakon sudnyj ľudem sa jasne píše, že kto nie je ochotný konvertovať na kresťanstvo, takému človeku je zhabaný celý majetok a je vydaný do otroctva. Takže v zásade, pokiaľ títo ľudia chceli nejako prežiť, čo im iné ostávalo? Museli na to kresťanstvo jednoducho konvertovať. A určite to nebolo len na území Slovenska a nerobili to len Cyril a Metod, ale v zásade všetci kresťanskí panovníci nanútili kresťanstvo pohanom veľmi drsnými, nevyberanými a násilnými spôsobmi. Nie je to tak, ako si históriu idealizujú nejakí kresťanskí historici alebo kresťania, že kresťanstvo bolo presadené dobrovoľne. Opak je pravda. Spoločnosť, ktorá tolerovala náboženskú variabilitu alebo slobodu vierovyznania, tvorili rímski pohanskí cisári, ale naopak kresťanskí cisári a panovníci praktizovali naprosto nevyberané násilie.

Kresťanské korene útlaku a paralely s nacizmom

Ďalej sa kresťanstvo stalo základom nacizmu. To je úplne jasné a bez diskusie. Máme veľmi jasné historické záznamy, že aj v pápežských štátoch – možno to vymáhali viacerí kresťanskí panovníci, ale minimálne v pápežských štátoch, ktoré boli v okolí Ríma a Vatikánu, je to dokázané – sa vyžadoval veľmi tvrdý postoj voči Židom. Tí Židia žili v getách a nemali rovnaké práva ako väčšinové obyvateľstvo. Boli označovaní žltou hviezdou. Nemohli podnikať vôbec alebo len v niektorých povolaniach; nemohli pôsobiť v oblasti remeselníctva a nemohli mať cechy. Naozaj zažívali veľmi tvrdý útlak. Boli považovaní za občanov druhej kategórie a nacisti v zásade nevymysleli nič nové, len žlté kruhy nahradili žltými hviezdami. To bol asi jediný rozdiel, a v zásade boli Židia tiež považovaní za občanov druhej kategórie.

Prenasledovanie gnostických hnutí a Obec kresťanov

Ďalej boli gnostici vraždení v mnohých alebo vo viacerých historických etapách. Tých etáp vyvražďovania a genocídy gnostikov bolo určite viacero. Existovali takzvaní bogomilovia, katari a tak ďalej. Netreba si však idealizovať ani gnosticizmus. Niektoré filozofie gnosticizmu neboli úplne ideálne, napríklad tam bola príliš extrémna filozofia fatalizmu. Nie všetko bolo dokonalé ani v gnostickej filozofii, ale aspoň niektoré prúdy gnosticismu boli neporovnateľne vyspelejšie ako tradičné kresťanstvo, pretože to bola ezoterická filozofia, ktorá nebola dogmatická. Tí bogomilovia mali kupodivu dovolené rozmýšľať a kriticky myslieť, čo mainstreamové kresťanstvo naopak prísne trestá. Akékoľvek slobodné myslenie alebo kritické otázky sú tam prísne zakázané a neexistujú.

Ako taká odbočka a zaujímavosť, posledné pozostatky gnostikov existujú aj dnes, dokonca myslím, že nie na Slovensku, ale v Českej republike. Volá sa to Obec kresťanov. Majú pobočky v najväčších českých mestách a sem-tam tam táto Obec kresťanov robí aj rituály. Jeden kamarát mi vysvetľoval, že tí ľudia sú naozaj nedogmatickí. Sú napríklad veľmi tolerantní aj voči LGBT ľuďom a nie je tam taký problém ako v kresťanských cirkvách. Tiež tam majú pravidlá, že nesmú natáčať náboženské rituály na mobil a následne to zverejňovať; nie je dovolené vyhotoviť ani len fotografiu z rituálov. Takéto pravidlo mi trošku pripomína slobodomurárov, ktorí sú tajnostkárski, utajení a viazaní prísnou mlčanlivosťou o rituáloch. Sú veľmi netransparentní, v tejto veci nevieme dokopy nič a sú veľmi tajnostkárski. Vraj sa hovoria také klebety – aspoň môj kamarát to spomínal – že by tam v Obci kresťanov teoreticky mohol prebiehať aj nábor pre slobodomurárov. Netvrdím to, on to hovoril len ako špekuláciu a svoj názor, že by to tak teoreticky mohlo byť. Niektoré tie rituály pripomínajú klasickú kresťanskú omšu. Sú tam prvky sviatosti eucharistie a oltárnej sviatosti; myslím, že sa tam aj rituálne konzumuje nejaký chlieb. Takže to pripomína kresťanské rituály, ale asi to nie je také silne dogmatické. Takto nejako to funguje. Kamarát tvrdil, že niektorí členovia tohto spoločenstva sú tak trochu náboženskí fanatici, ale v úplne inom kontexte ako v tom kresťanskom zmysle. Môžu to byť ľudia, ktorí asertívne označujú svoj subjektívny názor za jediný správny, ale v inom zmysle než v dogmatickom kontexte katolíckej cirkvi. Obec kresťanov nie je uzavreté spoločenstvo; je možné tam slobodne chodiť, vstúpiť aj vystúpiť. Podľa kamaráta je to v tomto zmysle naozaj slobodné a nie tajnostkárske. Ani neviem, ako sa vôbec dá dostať k slobodomurárom, je to také podivné a uzavreté spoločenstvo.

Rozdiel v manipulácii spoločnosti: Rím verzus kresťanstvo

Ďalej by som porovnal prepojenie náboženstva a štátu počas rímskeho obdobia a počas kresťanskej totality, monarchie alebo za kresťanských cisárov. Ten rozdiel bol naozaj obrovský. V Rímskej ríši bol ako boh uctievaný aj samotný cisár, čím mal určitú moc nad náboženstvom. Niektorí cisári diktovali, aké konkrétne božstvá treba uctievať, podľa toho, aké mal ktorý cisár prednosti a tendencie. Ale to bol asi celý spôsob, ako bolo náboženstvo prepojené so štátom. Úplne inak fungovala kresťanská cirkev, ktorá manipulovala celé kresťanstvo ďaleko silnejším spôsobom. Je to postavené na poslušnosti: poslušnosť voči panovníkovi a cirkvi sa rovná poslušnosti voči Bohu. Pán farár by vás počas monarchie postrašil peklom, ak by ste neposlúchli svetského panovníka, ktorý bol božsky korunovaný pápežom, čo znamenalo, že ide o Božiu vôľu. Panovník sa skrátka nekritizuje a nemajú sa klásť otázky. Neexistoval efektívnejší spôsob kontroly spoločnosti ako manipulácia cez tento najcitlivejší a najvyšší princíp, že Pán Boh od vás chce slepú poslušnosť a nesmiete mať kritické otázky na to, ako panovník vládne.

Kresťanstvo ako systém totálnej kontroly

Taktiež je veľký rozdiel v manipulácii pohanského náboženstva, ktoré tiež netreba idealizovať. Nebolo to dokonalé, ale zďaleka to populáciu nedokázalo tak manipulovať a zotročovať ako kresťanstvo. Pohanstvo praktizovali len ako nejaký kultúrny doplnok. Naopak, kresťanstvo bolo vždy náboženstvom existenčne dôležitým pre človeka, bol to systém, ktorý ste potrebovali od narodenia až po smrť. Začínalo to narodením a okamžitým krstom, následne využívaním všetkých služieb cirkvi ako sviatosť oltárna, pravidelnou účasťou na omšiach a pred smrťou to bolo pomazanie chorých. Pokiaľ ste chceli mať aspoň nejakú šancu na spasenie, cirkev bola absolútne existenčne dôležitá, inak by ste sa báli, že sa prepadnete do pekla, kde by vás Pán Boh na veky vekov mučil. Museli ste sa teda snažiť čo najviac využívať služby cirkvi. Tým pádom mala cirkev ďaleko väčšiu moc ako panovník, keď dokázala takto manipulovať. Systém kresťanského náboženstva mal neporovnateľne sofistikovanejší spôsob kontroly populácie.

Súčasné ambície cirkvi a politický vplyv

Aj u cirkevných predstaviteľov alebo v určitej časti slovenskej spoločnosti vidíme, že by sa chceli neuveriteľne silne vrátiť k monarchii a zaradiť spiatočku do minulosti. Je to zaujímavý fenomén v súvislosti s aktuálnymi kultúrnymi vojnami na Slovensku či v USA. Katolícka cirkev aj samotní veriaci nahlas hovoria o tom, že by radi nastolili kresťanskú totalitu, pretože nie sú spokojní so sekulárnym štátom. Za socializmu bola cirkev sčasti obmedzovaná štátnou mocou, ale po roku 1989 je tu presne opačný extrém, kedy cirkev diktuje politikom. Je smutné, že politici z koalície aj opozície poslušne počúvajú, čo cirkev povie. Čo si cirkev zapraje, to jednoducho dostane. Takto funguje politika na Slovensku. Je nebezpečné, že z prenasledovaných sa stali prenasledovatelia. Predtým cirkev prenasledovali komunisti, teraz cirkevní predstavitelia prenasledujú sekulárnu spoločnosť nucovaním svojej totality.

Boj proti právam a modernému svetu

Vidíme to v zúrivom boji proti interrupciám, antikoncepcii a sexuálnej výchove. Náboženským fanatikom vadí, že sa deti učia o antikoncepcii, čo je pre katolíkov nepriechodné. Za antikoncepciu vás Pán Boh usmaží v pekle, takže na to ani nepomyslite; je to tabu. Vidíme tiež zúrivý odpor voči LGBT ľuďom. Koľko zla a nenávisti narobí diskusia o registrovaných partnerstvách či perzekúcia transgender ľudí. Paradoxne ani samotní katolíci nepoznajú svoju vlastnú históriu. Ešte pred 200 rokmi cirkev propagovala a vyrábala transgender ľudí proti ich vôli – boli to eunuchovia a kastráti. Tých 10-ročných chlapcov sa nepýtali, či chcú byť kastrovaní kvôli vyššiemu hlasu. Boli to v určitej miere nebinárni ľudia s potlačenými znakmi, keďže telo nevyrábalo testosterón. Je tragikomické, že kým v minulosti to cirkev propagovala, teraz si to ľudia nepamätajú. Nevedomosť histórie je veľkým zlom.

Návrh na radikálnu zmenu vzdelávania

Bolo by dobré, keby sa školský systém zmenil od základov, aby študent vedel, že katolícka cirkev narobila ďaleko viac zla ako nejaký nacizmus. Keby nastúpila takáto generácia politikov, mali by jasno v tom, že s cirkvou sa nikdy netreba spájať. Cirkev by nemala zasahovať do politiky ani mať nadpráva. Žiadny politik by sa nemal stretávať s cirkevnými predstaviteľmi a cirkev by mala byť vnímaná ako jasné zlo, s ktorým netreba mať nič spoločné. Dnes však vidíme obrovskú nadprácu regionálnych politikov a starostov pri spolupráci s cirkvou, hoci to vôbec nie je potrebné.

Porovnanie s právom šaría a šikana v školstve

Kým kresťania sa sťažujú na právo šaría v moslimských štátoch, katolícka cirkev počas monarchie robila to isté – inoverci neboli rovnoprávni. V pápežských štátoch boli Židia prenasledovaní z náboženských dôvodov. Nacisti urobili len malú zmenu, keď nenávisť založili na rase, nie na náboženstve, inak to bola rovnaká filozofia neznášanlivosti. Inkvizícia v Španielsku a Portugalsku prenasledovala moslimov aj Židov a kontrolovala konvertitov, či náhodou potajomky nevykonávajú iné rituály. Dnes chcú kresťania túto verziu práva šaría nanútiť sekulárnej spoločnosti. Ak sa kresťanovi nepáči interrupcia, nech na ňu nejde, ale nemal by sa starať do sekulárnych ľudí. To isté platí pre antikoncepciu, ktorú niektorí kresťanskí lekári odmietajú predpisovať.

Vidíme tu šikanu sekulárnych ľudí aj v prístupe k sexuálnej výchove. Ak náboženský fanatik nechce dať dieťa na túto výchovu, nech ho tam nedá. Ale systém je nastavený tak, že aj sekulárny človek musí každú jednu hodinu osobitne podpisovať, čo je bizarné. Môže ísť o hodinu dejepisu o pravekej sexualite, a už na to treba povolenia. Náboženskí fanatici to chcú dosiahnuť a teraz to tlmí len liberálny minister školstva. Keby bola pri moci extrémna pravica s fanatikmi, bol by to problém. Extrémna pravica verí konšpiráciám, že zvrátení LGBT ľudia menia deťom orientáciu alebo pohlavie, hoci sa v praxi nič také nepotvrdilo. Tieto návrhy majú v politike šancu prejsť.

Skrytá šikana a porušovanie sekularity

Z novelizácie ústavy vyplýva, že aj sekulárny človek je šikanovaný. Ak sa fanatikovi nepáči hodina, nech tam dieťa nedá, hoci je neetické ukrátiť dieťa o vzdelanie. Rodič by si nemal vyberať len predmety, ktoré sa mu páčia; tak školstvo nefunguje. Návrhy na obmedzenie sexuálnej výchovy a šikanu sekulárnych rodičov povinnými prednáškami a súhlasmi takmer prešli v parlamente. Kultúrne vojny novelou ústavy len začali. Minister Horecký aj pán Vašečka navrhovali, aby bol rodič informovaný o všetkom, čo sa týka sexuality, a musel dávať písomný súhlas, čo je nezmyselná šikana a kopec roboty navyše. Navrhoval by som, aby sa fanatik proaktívne vypýtal, ale nemalo by to fungovať opačne, že sekulárny človek musí robiť kroky navyše. Je to skrytá šikana, ktorou sa spochybňuje sekulárny štát. Kresťania robia to isté čo moslimovia – snažia sa nanútiť spoločnosti svoje náboženské nezmysly a obmedziť sexuálnu výchovu.

Odpor voči európskym hodnotám a vede

Náboženskí fundamentalisti sú znepokojení aj rozsudkom Európskeho súdu o uznávaní homosexuálnych manželstiev. Je bizarné, že chcú zasahovať do sekulárnych vecí. Ak sa to niekomu nepáči, nech to nevyužíva. Sekulárna spoločnosť je tolerantná, ale náboženskí fanatici slobodu sekulárnych ľudí nechápu. Kresťania chcú nastoliť svoju verziu práva šaría, čo vidíme pri zákazoch interrupcií či perzekúcii transgender ľudí. Tí majú dnes na Slovensku menšie práva ako za socializmu, kedy sa pohlavie menilo bez problémov. Hoci sa veda posunula, náboženstvo bráni aktualizácii zákonov k vedeckému poznaniu. Ak sa fanatikovi nepáčia tranzície, nech ich nevyužíva, nikto ho nenúti.

Sila politických egregorov a vplyv mediálnej propagandy

Takže by som sa predsa vrátil k problematike egregorov v oblasti politiky. Dokonca aj ja, ako človek, ktorý veľmi intenzívne medituje, niekedy naletím mediálnej propagande. Stalo sa to napríklad v súvislosti s udalosťami a tými veľkými komédiami či bitkami v slovenskom parlamente. Aj ja som naletel niektorým informáciám mainstreamových médií, kde sa hovorilo, že určití politici chcú mať svoju vlastnú amnestiu a že sa jedná o mafiánsky štát. Nakoniec som si však veľmi dôkladne a dôsledne pozrel všetky dostupné informácie, ktoré preukázala jedna aj druhá strana. Následne som všetko podrobil veľmi silnej kritickej analýze a nakoniec sa naozaj ukázalo, že sa jednalo o veľmi nechutnú a hnusnú propagandu zo strany médií. Nejedná sa o žiaden mafiánsky štát a naozaj nejde o nič nedemokratické. Nejedná sa o žiadnu podporu korupcie. Naozaj si myslím, že môžeme všetci pokojne spávať, ale o tejto problematike budem hovoriť niekde inde.

Samozrejme sa ospravedlňujem aj za to, ako som informoval v predchádzajúcom videu o tejto politickej situácii. Áno, trošku som aj ja tým médiám naletel. Čo sa týka problematiky takzvaných kajúcnikov, funguje to tak, že Slovensko sa len posunulo do obyčajného priemerného stredu v rámci európskeho práva a Európskej únie. Nemyslím si, že samotné posunutie sa bližšie k európskemu štandardu západných demokratických štátov je problémom. Čo sa týka kajúcnikov, tí majú jednoducho len zakázané klamať, takže to nie je žiadna tragédia. V západných štátoch je úplnou samozrejmosťou, že kajúcnici jednoducho nemajú dovolené klamať, hoci doteraz im to bolo umožnené. Myslím si, že nie je žiadna tragédia, ak sa takéto niečo schválilo, ale vidíme, aké obrovské hnusné vášne, nenávisť a zlobu to vyvolalo. Niektorí ľudia majú teraz zbytočne problémy s duševným zdravím len kvôli tomu, že sa mylne domnievajú, že ich vláda je mafia, pričom nič takému nenasvedčuje. Podrobnú analýzu však budem prezentovať v inom videu a v inej časti, nie priamo tu.

Pokora, prizannie si chyby a odolnosť voči emóciám

Ja som jedným z mála takých pokorných ľudí, ktorí si vedia priznať chybu. V tom jednom videu som síce propagandu médií z 80 % odmietal, ale vyskytlo sa tam aj zopár nepresností. Možno v nejakých 20 % som tým médiám naletel, a preto musím byť naozaj veľmi pokorný človek. Zvlášť preto, že som naletel na tú prvotnú emóciu. Až potom som to začal kriticky skúmať a našiel som si na to viac času, aby som zistil, ako sa veci majú. Aj napriek tomu, že som voči egregorom veľmi odolný, ich moc je naozaj obrovská. Dokážu urobiť neskutočné veci, zvlášť ak sa do extrémov vypumpujú poriadne emócie. Ako potom môže nejaký bežný radový človek odolávať týmto egregorom a propagande o mafiánskom štáte či podobným nezmyslom, ktoré na základe reálnych tvrdých dát absolútne nesedia? Je to absolútna a zmyselná fantazmagória, ktorá môže v rámci politických bojov niekomu vyhovovať, ale nezakladá sa na pravde. Pýtam sa, čo môže voči takému egregoru urobiť bežný človek, keď aj ja, hoci som v oblasti meditačných techník veľmi skúsený, som to takto vnímal. Jednoducho to bolo niečo absurdné. Dalo by sa o tom hovoriť oveľa podrobnejšie, možno sa k tomu vrátim v inej časti videa.

Kontroverzia biblických prekladov a téma homosexuality

Aby som sa znovu vrátil k téme, v poslednom čase som sa dosť venoval aj otázke homosexuality, respektíve prekladom Biblie o tejto kontroverznej téme. Môžeme ju tak nazvať, pretože hoci mi to môže byť jedno, keďže nie som kresťan, vzhľadom na to, že je to silná politická téma a politika sa v podstate točí len okolo kultúrnych vojen, venoval som sa jej viac. Je to dosť zvláštne a paradoxné, že ani samotná teológia nie je proti tomu, aby mala cirkev ústretovejší postoj voči LGBT ľuďom, ale kresťanský egregor je ďaleko silnejší ako zdravý rozum. Tie egregory sú také silné, že prakticky neexistuje priestor na diskusiu o týchto témach. Naozaj existujú veľmi kvalitné teologické práce o homosexualite, ale jediným problémom je, že nie sú verejnosti ani kresťanom vôbec známe. A aj keby o nich vedeli, len ťažko by sa šírili ďalej, pretože moc egregoru je obrovská.

V článku, ktorý som riešil, som sa pokúsil stručne zhrnúť nasledujúce: medzi odborníkmi a prekladateľmi Biblie existuje všeobecne známy konsenzus, že najmä v Starom zákone, v knihe Levitikus, sa o homosexualite v skutočnosti nehovorí. Tie biblické verše sú myslené na manželskú neveru, respektíve cudzoložstvo, a nenarážajú na homosexualitu. Napriek tomu sú preklady Biblie zmanipulované a niektorým kresťanom vôbec nevadí, že používajú sfalšovanú verziu. Ďalšou zaujímavou vecou je sledovanie histórie prekladov Biblie ohľadom homosexuality. Čím je verzia staršia, tým menej sa v nej o homosexualite hovorí, alebo sú tie pasáže preložené menej jasne. Naopak, čím je verzia mladšia, tým explicitnejšie sa o nej zmieňuje, čo je tiež pozoruhodná zaujímavosť. Náboženským fanatikom je však asi zbytočné to vysvetľovať, im je to zrejme úplne jedno. Najmä protestanti sa rázne ohradzujú tým, že sú tí správni a riadia sa na 100 % Bibliou, ale už ich nezaujíma, či ju majú správne preloženú. To je zvláštne, protirečia si a určite sa nikto nebude ponáhľať s opravou týchto vydaní. Keby boli náboženskí fanatici schopní použiť aspoň trochu rozumu, možno by takéto zbytočné rozdelenia spoločnosti v oblasti kultúrnych vojen jednoducho neexistovali.

Hermeneutika a sexualita v kontexte starovekej doby

Ďalšou zaujímavosťou je, že v pravekej kultúre sa vtedajšia spoločnosť dívala na sexualitu radikálne odlišne. K tomu slúži aj vedný odbor hermeneutika, ktorý nás učí interpretovať staré texty v kontexte ich doby, aby sme ich správne pochopili. Aj keď sa v Biblii spomína téma homosexuality, je to v úplne inom kontexte, pretože v tom období bola homosexualita niečo ako silný módny trend. V populácii bola obsiahnutá asi tak často, ako sa dnes používa antikoncepcia; v pravekých kultúrach to bola doslova náhrada antikoncepcie. O homosexualite sa vtedy hovorilo v absolútne inom kontexte než v našom modernom ponímaní sexuálnej orientácie. Náboženskí fanatici či konzervatívni kresťania si Bibliu radi interpretujú po svojom, ale zabúdajú, že ju treba vnímať v kontexte doby, kedy sa ľudia na sexualitu dívali úplne inak.

Dokonca ešte počas cisára Justiniána bola homosexualita medzi biskupmi veľmi častá a prejavovala sa okázalým spôsobom. Tieto vzťahy boli také bežné, až kým im cisár Justinián nenechal odrezať genitálie – nielen biskupom, ale aj laikom. Biskupi tie vzťahy museli mať naozaj okázalé, keď sa na to prišlo a nasledoval takýto trest. Cisár Justinián bol teda asi prvým veľmi tvrdým aktivistom bojujúcim proti homosexualite. Svoju tvrdosť obhajoval teológiou v období sťahovania národov, ktoré historici spájajú s úpadkom Rímskej ríše v šiestom storočí. Justinián si vymyslel teóriu, že ak vykorení homosexualitu, Rímskej ríši sa bude dariť. Je veľmi zvláštne, že v tomto období nebolo prenasledovanie homosexuality iniciatívou cirkvi, ale samotného svetského panovníka. Mnohí katolíci nepoznajú vlastnú históriu a netušia, že tento postoj nevzišiel primárne z cirkvi. Katolícka cirkev si v tisíckach vecí jednoducho sfalšovala svoje dejiny. Súčasný tvrdý anti-LGBT postoj, ktorý v cirkvi prevláda, je v skutočnosti historicky iniciatívou svetskej moci a panovníka, čo je prekvapujúce.

Historické svedectvá a lingvistické analýzy

Existuje obrovské množstvo kvalitných vedeckých publikácií o homosexualite v antickom Ríme a Grécku. Zaujímavosťou je napríklad rímsky historik, ktorý podrobne popisoval životopisy cisárov vrátane ich intímneho života. Keď písal o cisárovi Claudiovi, označil ho za čudného či divného preto, lebo nikdy nemal žiaden vzťah s mužom. Vtedy bola kultúra úplne iná; za divného bol považovaný ten, kto nemal partnersko-sexuálnu skúsenosť s rovnakým pohlavím. Dnes je to presne naopak a za divného považujú toho, kto takú skúsenosť má. Kultúrne tlaky boli vtedy radikálne odlišné. Samozrejme, ani starovek nebol ideálny; dochádzalo k javom, kedy rodičia mohli nútiť svojho syna k prostitúcii kvôli peniazom. Sexuálne zneužívanie sa dialo vo veľkom meradle a túto dobu netreba v žiadnom prípade idealizovať. Ale ani súčasný opačný extrém silných homofóbnych nálad v spoločnosti nie je dobrý. Ak máme v parlamente veľký problém schváliť hoci len registrované partnerstvá, je to obrovský extrém.

Vo svojom článku venujem veľkú pozornosť aj pojmu arsenokoité, čo je novozákonné pomenovanie spojené s témou homosexuality. Tento pojem je sám o sebe veľmi abstraktný a ťažko preložiteľný. Tertullián ho do latinčiny prekladal ako masculorum concubitores. Je zaujímavé sledovať v latinských prameňoch slovo concubitor; zjednodušene sa ním označoval človek, ktorý si objednával gay prostitúciu. To v žiadnom prípade nespadá pod súčasné široké chápanie homosexuality. Jedna vec je objektívna pravda a vedecké poznanie, ale na druhej strane stojí extrémne silná ochrana egregoru, kvôli ktorej sa takéto informácie k bežným veriacim ani nedostanú. Kresťania vedú kultúrne vojny na život a na smrť, pričom si neuvedomujú, že nepoznajú históriu vlastnej cirkvi ani správne preklady Biblie, na ktorú sa odvolávajú. Konzervatívni teológovia sa týmito prekladmi radšej ani nezaoberajú, lebo by museli dospieť k rovnakým záverom, preto štúdie na túto tému nájdeme skôr u liberálnejších teológov či profesorov filozofie. Veľmi kvalitnú prácu publikoval napríklad jeden americký profesor, ktorý v Liste Rimanom jasne vysvetľuje, že pasáže interpretované cirkevnými otcami ako Tertullián či Ján Zlatoustý sa v skutočnosti týkali gay prostitúcie v pohanských chrámoch, a nie homosexuality ako takej.

Psychológia egregorov a meditačné techniky

Bohužiaľ, je veľkým problémom, aby sa naša spoločnosť začala riadiť skutočne zdravým rozumom; od toho sme žiaľ veľmi ďaleko. Moc egregorov je taká silná, že hoci existujú fakty a štúdie, informácie sa k radovým veriacim nerozšíria a spoločnosť zostáva kvôli nevedomosti rozdelená. Pre veriacich je pohodlnejšie nastúpiť do zabehnutého vlaku kresťanského egregoru, pretože kritické myslenie vyžaduje veľa energie a ísť proti prúdu je prakticky nemožné. Liberálny kňaz Tomáš Petráček má pravdu, keď hovorí, že Biblia o homosexualite v dnešnom zmysle prakticky nehovorí. Vtedajšie vnímanie sexuality bolo také odlišné, že akékoľvek náznaky v texte nemožno spájať s moderným kontextom.

Psychológia je v tomto smere zaostalou vedou, pretože sa nezaoberá egregorom, hoci ten ovplyvňuje každého človeka každý deň. Je zákerné a manipulatívne, keď si každý myslí, že si svoj náboženský názor vytvoril slobodne. Sloboda je často len falošné zdanie a práve týmto by sa mala psychológia zaoberať. Pojem egregor by mal byť v psychológii najčastejšie používaným slovom. Veda by sa mala zamerať na to, ako odolávať manipulácii a ako sa priblížiť k slobodnej vôli. Pomôcť môžu meditačné techniky, napríklad meditácia vyprázdňovania mysle spomínaná v Pataňdžaliho Jóga Sútre. Pri nej preberáte kontrolu nad svojou mysľou a zistíte, že slobodná vôľa nie je samozrejmosť, keďže je ťažké mať pod kontrolou vlastné podvedomie. Skúste si sadnúť a na nič nemyslieť; nevydržíte to ani päť minút, kým sa nezačnú vynárať rušivé myšlienky. O tom, ako dosiahnuť vyprázdnenie mysle, som robil aj podcast. Znie to možno depresívne, ale je to veľmi pozitívne – znamená to mať myseľ pod kontrolou a oslobodiť sa od rušivých vplyvov, ktoré bránia sústredeniu. To pomáha aspoň dočasne sa odtrhnúť od egregorov, v ktorých energii všetci plávame. Keď túto techniku ovládate, dostávate sa do stavu blaženosti a vyšších vibrácií, čím sa pozornosť presúva do vyšších čakier.

Snaha o zjednotenie a kritické vnímanie pravdy

Týmto spôsobom sa človek môže oslobodiť od bojov, do ktorých nás egregory nútia – či už ide o stranu alternatívnych alebo mainstreamových médií. Tieto veci nás umelo rozdeľujú a rozoštvávajú do dvoch politických táborov, čo naozaj nemám rád. Situácia v politike nie je čierno-biela a netreba sa nechať spolitizovať nenávistnou propagandou. Sme zložení z dvoch identít – vedomia a nevedomia. Pri meditácii si uvedomíte, že mať pod kontrolou nevedomie nie je jednoduché, hoci je možno dôležitejšie ako vedomie. Poctivým tréningom sa to však dá zvládnuť a potom môžete robiť aj pokročilejšie techniky.

Moje spirituálne blogy a podcasty o politike sú v skutočnosti hlboko spirituálne, pretože každý jeden komentár je zameraný na to, aby sme sa nerozdeľovali, ale zjednocovali. Upozorňujem na hoaxy a dezinformácie v oboch typoch médií, ktoré spoločnosť poštvávajú proti sebe. Snažím sa nezávisle a nezaujato posúdiť, kto má v danej veci pravdu. Keď si uvedomíme, že pravda je pestrofarebná a nie čierno-biela, dokážeme sami seba vnímať ako bytosti, ktoré sa vedia spájať a nielen rozdeľovať.

Mediálna propaganda a politické vášne v parlamente

No v tejto časti sa budem venovať hlavne politike a politickým udalostiam. Znovu sa vzhľadom na to vrátim k tej bitke v slovenskom parlamente. Igorovi Matovičovi sa podarilo rozpútať veľmi silné vášne, ktorých sa veľmi intenzívne chytili aj médiá. Tie sa nechali do týchto Matovičových vášní vtiahnuť. Naozaj tie hoaxy, ktoré šíril Igor Matovič, alebo aj samotné médiá, ktoré to od neho prebrali, boli naprosto niečo cez čiaru. Skutočne sa musím pokorne priznať, že aj ja som aspoň z nejakej časti týmto veciam naletel, odhadom aspoň z nejakých 20 %.

Teraz by som naozaj chcel túto situáciu upokojiť. Naozaj sa v tom parlamente neschvaľovalo nič hrozného. Naozaj sa tam neschválilo nič hrozné. Najhoršia vec, ktorá sa schválila, boli tie Benešove dekréty. Aj keď aj tam sa hoaxy preháňali v tom zmysle, že sa o téme Benešových dekrétov nebude dať vôbec diskutovať. Aj takéto hoaxy médiá šírili. Je to absolútne a jasne čistý hoax. V tejto veci urobili dosť veľkú chybu aj politici, ktorí by na tieto hoaxy mali reagovať. Aj vládni politici by mali tieto veci lepšie odkomunikovať, lebo sa potom nemôžu čudovať, že im klesajú preferencie.

Analýza Benešových dekrétov a maďarská menšina

Takže začnem trošku od konca. Začnem teda hovoriť o tých možno najmenej dôležitých veciach, o tých Benešových dekrétoch. Osobne nie som odborník na Benešove dekréty a nemôžem sa k tomu nejako odbornejšie vyjadriť. Avšak bez ohľadu na to, aká je o Benešových dekrétoch pravda, možno to vnímať tak, že maďarskej menšine sa postoj súčasnej koalície nepáčil. Je veľmi zvláštne, že koalícia je proti otváraniu týchto Benešových dekrétov a tvrdia, že je to preto, aby to nezhoršilo vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Ale to isté zase tvrdí aj opozícia, ktorá zase naopak argumentuje tým, že otváranie Benešových dekrétov by malo slovensko-maďarské vzťahy naopak zlepšiť.

Toto ja nebudem posudzovať. V každom prípade je faktom, že si súčasná koalícia s tými Benešovými dekrétmi urobila úplne zbytočnú nadprácu. Zbytočne to môže len odradiť voličov maďarskej národnosti a naopak to veľmi významne a silno pomôže Šimečkovi, čo sa týka preferencií. Navyše hneď tesne po tej novele zákona Michal Šimečka pozval na protest aj predstaviteľa maďarskej politickej strany. Tým určite výrazne a dominuje oslovil maďarských voličov. Určite budú maďarskí voliči teraz veľmi významne voliť stranu Progresívne Slovensko potom, ako dala na proteste priestor aj tej maďarskej politickej strane.

Politický marketing Michala Šimečku a rola martýra

Samozrejme, tú maďarskú politickú stranu nebudú voliť ani samotní Maďari, pretože jednoducho nemá šancu sa do parlamentu dostať, ale Michal Šimečka urobil celkom šikovný takýto nový ťah. Týmto spôsobom sa aspoň navonok tvári, že mu ide o maďarských občanov a že bojuje za ich záujmy. Dokonca je teraz za martýra a trpí za to, že bojuje za záujmy Maďarov. Dokonca sa tu vlastne šírili tie hoaxy cez médiá, ktoré ich nekriticky prevzali od Michala Šimečku. Ten tvrdil, že ho chce Fico kvôli tej novele zákona dostať do basy. V žiadnom prípade nie. Táto novela zákona o Benešových dekrétoch určite neznamená, že by sa o nich vôbec nemohlo diskutovať. Určite to neznamená ani len v náznaku. Ani len v náznaku to neznamená, že by polícia mohla Michala Šimečku za takéto niečo nejako retroaktívne stíhať.

To je z čisto právneho hľadiska naprostý nezmysel. Ale médiám to zase vyhovuje. Novinári tiež nie sú sprostí a veľmi dobre vedia, že je to hoax, ale niekedy im šírenie týchto politických hoaxov veľmi vyhovuje. Niekedy niektoré veci úplne cenzurujú, napríklad tlačové konferencie vrcholových vládnych politikov, ktoré sa im jednoducho nepáčia. Keď sa nejaký politik napríklad pochváli úspechmi, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť, tak takáto tlačová konferencia nebude v médiách v žiadnom prípade zverejnená. Ale naopak, niektoré preukázateľné hoaxy, ktoré šíril Michal Šimečka, šírili médiá ďalej ako fakt bez toho, aby upozornili, že je to proste hoax. Takýmto spôsobom zo seba Michal Šimečka krásne urobil martýra a fantasticky mu to zase zdvihne preferencie. Slováci sú takí ľahko manipulovateľní, že keď sa nejaký politik zahrá na martýra, hneď ho budú všetci obdivovať a voliť ako blázni. No a keď sa táto vec ešte skombinovala s protestmi, kde Michal Šimečka otvorene pozval maďarskú stranu, tak si myslím, že mu preferencie vzrastú úplne raketovo a fantasticky. Všetci Maďari teraz budú voliť stranu Progresívne Slovensko, to je úplne jasné. Ešte k tomu budú Maďari považovať Šimečku za nejakého trpiaceho človeka, ktorý trpí kvôli tomu, že za nich bojuje. Takto to vyznie. Samozrejme v skutočnosti má Šimečka Maďarov v háji, ale navonok to z čisto marketingového hľadiska celkom pekne pôsobí, ako mu na nich záleží. Naopak koalícia si to u Maďarov zbytočne pobabrala absolútne zbytočnou nadprácou. Nebolo vôbec potrebné takto zbytočne rozdeľovať spoločnosť tými Benešovými dekrétmi, či už bojovať za ne, alebo proti nim.

Rekonštrukcia Úradu na ochranu oznamovateľov a kauza Čurilovci

Ďalej tá novela ústavy obsahovala rekonštrukciu zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov. V médiách sa zase šírili hoaxy, že to vlastne znamená rušenie tohto úradu. Nič sa jednoducho neruší, ide o rekonštrukciu tohto úradu. Ale médiá majú samozrejme takéto strašenie svojich čitateľov radi. Majú radi aj hoaxy opozície a v tomto sú naozaj geniálne. Naozaj sa nič neruší. Čo sa týka novely zákona v tejto oblasti, tak pani Dlugošová najviac kritizovala to, že sa ochrana oznamovateľov bude týkať len hierarchicky nadriadeného zamestnanca. To znamená, že ak nejaký podriadený zamestnanec objaví korupciu u svojho nadriadeného, tak vtedy tá ochrana platí. Čo je naozaj dobré a správne, pretože v opačnom prípade sa to môže veľmi ľahko zneužívať.

Je veľmi absurdné, že tí Čurilovci dostali ochranu oznamovateľov na základe toho, že dali trestné oznámenie na Úrad inšpekčnej služby. No predstavte si, že by takúto ochranu dostal každý jeden policajt. Každý jeden policajt si to môže takto povedať. Predstavte si, že nejaký policajt urobí nejaký delikt, už trestný čin alebo priestupok. Toho policajta logicky začne vyšetrovať Úrad inšpekčnej služby, ktorý má na starosti práve priestupky policajtov. No a teraz si ten policajt povie: „Však mne sa ten Úrad inšpekčnej služby nepáči. Domnievam sa, že je tam nejaká korupcia alebo sa tam deje niečo zlé. Mám pocit, že mi ten inšpektor z inšpekčnej služby nejako krivdí, tak na neho podám trestné oznámenie.“ Ale teraz už mám svojho človeka na špeciálnej prokuratúre a požiadam ho, aby mi udelil ochranu. No a v zásade by podľa doteraz platného zákona musel byť akýkoľvek vyšetrovaný policajt okamžite vyhodený z policajného zboru, aj keď nie je dokázané, či je vinný. Je mu pozastavená služba v policajnom zbore, až dokým sa to nevyšetrí.

Zákonný postup ministra a absurdné zneužívanie imunity

Na základe tohto minister Šutaj Eštok postupoval podľa zákona úplne prirodzene a v súlade s ním. Čurilovcov postavil mimo služby, čo je úplne správne a ide o štandardný postup, akoby sa postupovalo pri každom inom policajtovi. Lenže oni ten zákon samozrejme zneužili tak, že Čurilovci hneď podali trestné oznámenie na inšpekčnú službu a hneď sa to vytvorilo ako nejaká zámienka, aby mohli dostať ochranu. Ale to je vlastne úplne absurdné. Ochranu môžete dostať len vo vzťahu k vášmu nadriadenému, ale nie voči inej inštitúcii na základe toho, že vás vyšetruje inšpekčná služba. To je úplne na hlavu postavené. Touto logikou, keby mal každý jeden policajt takú protekciu ako Čurilovci, tak by žiaden policajt nemohol byť podľa zákona postavený mimo služby.

Keby nejaký policajt urobil hocijaký trestný čin, napríklad keby niekoho neoprávnene zastrelil – a taký prípad sme na Slovensku mali, že jeden policajt druhého zastrelil – tak keby mal takýto policajt rovnakú protekciu na špeciálnej prokuratúre ako Čurilovci, dostal by automaticky ochranu a nadriadený by ho nemohol vyhodiť z práce. To je niečo úplne absurdné. Keby mal každý policajt takúto imunitu, bol by v zásade nevyhoditeľný zo zamestnania, nech by urobil akýkoľvek trestný čin. Je veľká škoda, že súčasná koalícia takúto vec neodkomunikuje podrobnejšie pred verejnosťou na nejakej tlačovej konferencii. Ja som informácie musel zháňať veľmi ťažko. Vypočul som si jednu aj druhú stranu a podrobil som to prísnej kritickej analýze. Na základe takýchto nezmyslov nie je možné ochranu dávať, je to naprosté zneužitie zákona. Tvorcovia toho zákona nikdy nepredpokladali, že by mohol byť v najabsurdnejšom prípade takto zneužitý.

Príklad s Tescom a prepojenia na Špeciálnu prokuratúru

Ten zákon je v súčasnosti nastavený tak, že keby som mal pocit, že ma chce zamestnávateľ vyhodiť, už by som sa tváril, že som objavil korupciu v nejakej úplne cudzej inštitúcii, napríklad v Tescu, hoci by som bol štátny zamestnanec. Išiel by som do reťazca Tesco a tam by som tvrdil, že nejaký zamestnanec rozkráda ich majetok. Na základe toho by som mohol mať ochranu oznamovateľov a zamestnávateľ by ma nemohol vyhodiť, lebo by mi ju dal nejaký spriaznený prokurátor zo špeciálnej prokuratúry, s ktorým som prepojený a mám tam známosti. Tykal by som si s tými prokurátormi. Všetci tí Čurilovci si tykali s Úradom špeciálnej prokuratúry. Boli to v zásade nejakí kámoši. Kamoš by mi hneď dal ochranu a keby som bol aj nejaký zlý zamestnanec, ktorý robil strašné veci, zamestnávateľ by so mnou nemohol pohnúť.

To je niečo tak absurdné, že im takýmto spôsobom bola udelená ochrana oznamovateľov. Je to až do neba volajúci nezmysel. To, že takéto niečo môžu obhajovať aj novinári, je naprosto neuveriteľné. Keby boli tí Čurilovci aj nevinní, jednoducho tam automaticky platí zákon o policajnom zbore, že tomu policajtovi musí byť pozastavená služba. Jednoznačne musí byť pozastavená, nemôže byť priamo členom zboru a nemôže chodiť do práce. Bodka, bez diskusie to takto je. Bolo veľmi zvláštne, že pani Dlugošová pobehala všetky médiá. Pozrel som si s ňou viacero rozhovorov a ona sa zakaždým najviac rozčuľovala nad tou novou verziou zákona. Bola za to, aby aj v takýchto absurdných prípadoch mohla byť niekomu udelená ochrana. Jednoznačne sa tým zastala Čurilovcov a vysvetlila, že je na ich strane. Ten zákon je postavený extrémne bizarne a nikoho asi nenapadlo, že sa dá takto zneužiť. Za normálnych okolností takúto bizarnú ochranu nemôžete dostať, musíte mať kamarátov. Čurilovci si s prokurátormi špeciálnej prokuratúry tykali a verejne sa tým chválili. Bolo tam 30 prokurátorov, bola to ako jedna rodina, kde si každý s každým tykal. Boli to kamaráti, tak to išlo bez problémov aj za takýchto absurdných okolností. Po správnosti by mal byť aj ten prokurátor trestne stíhaný za to, že takto ohýbal právo a zneužil svoju právomoc. Kvôli tomuto teraz médiá burcujú obrovské emócie o nejakom mafiánskom štáte len preto, že sa robí rekonštrukcia úradu. Je to niečo absurdné a hovoriť v tomto kontexte o mafii je vyslovene strašenie spoločnosti. Ja som teraz naozaj vystrašený a dezorientovaný, aká mafia nám tu na Slovensku vládne, je to šialené. Ale propaganda má obrovskú silu a ľudia jej zožerú všetko.

Kajúcnici a európsky štandard v trestnom práve

Ďalšia vec, ktorá asi úplne najviac rozdúchala emócie, bola problematika toho, že sa takzvaným kajúcnikom v zásade zakázalo klamať. Čo je úplne obyčajný bežný európsky štandard. Ak chce nejaký sudca vziať do úvahy svedectvo kajúcnika, musí mať predovšetkým istotu, že ten človek neklame. Nemôže to byť človek, ktorý v závažných veciach klamal. V zákone je to definované tak, že ak ten človek zaklame kdekoľvek mimo súdu alebo mimo policajného vypočúvania, takéto klamstvo sa do úvahy neberie. Týka sa to len svedeckých výpovedí a vypočúvania na polícii. Ak vtedy kajúcnik zaklame, a to nie v detaile, ale v závažnej veci, až vtedy sa jeho svedectvo neberie do úvahy. A toto spôsobilo úplne najväčšie vášne.

Kvôli tomuto začal Igor Matovič šíriť, že si Tibor Gašpar vybavuje amnestiu sám pre seba, čo je naprosto absurdné. Že si tu nejaký mafián vybavuje amnestiu – to znie veľmi sexy a dajú sa tým burcovať emócie. Igorovi Matovičovi sa sakramentsky úspešne podarilo emócie v týchto veciach vyburcovať. Dokonca aj médiá nabehli na túto jeho vlnu a ešte zosilňovali tie už aj tak veľmi silné vášne. Ale jednoznačne sa jednalo o hoaxy a dezinformácie. Igor Matovič je si asi sám vedomý, že všetci tí kajúcnici, ktorí svedčili proti Smeru, sú klamári. On sám je o tom presvedčený a kvôli tomu boli v parlamente také obrovské komédie. Ale to vrhá veľmi zlé svetlo aj na samotnú opozíciu. Vyzerá to tak, akoby si tá opozícia bola úplne na 100 % vedomá, že všetci tí kajúcnici zapletení do káuz proti Smeru sú klamári. Takto blbo to teraz vyznie, že sa opozícia odhalila. Akoby im klamstvo kajúcnikov vyhovovalo z politických dôvodov, aby dostali smerákov do basy za každú cenu bez ohľadu na spravodlivosť procesu.

Spravodlivosť a porovnanie so západnými štátmi

Vyvolalo to obrovitánske vášne a nakoniec sa prišlo na to, že ide o hoax a dezinformáciu. Netreba sa teda báť, že na Slovensku nebude spravodlivosť, pretože ide o úplne obyčajnú a štandardnú vec. Dokonca niektoré vyspelé európske štáty inštitút kajúcnika vôbec nemajú. To, že niekto niekoho udá a dostane za to výhodu, v niektorých západných štátoch vôbec neexistuje. Tu na Slovensku to stále existuje, ale už musia tí kajúcnici hovoriť pravdu. Sudca už nemôže brať do úvahy kajúcnika, ktorý vo veľmi vážnych veciach klamal. To je úplne obyčajný štandard v bežných západných štátoch.

A tuto kvôli tomu teraz Igor Matovič a všetky médiá šíria, že je tu nejaký mafián, ktorý si chce dať amnestiu len preto, že prebehla novela zákona. Tá pritom len mení nejaké bizarné pravidlá v slovenskom práve na obyčajný bežný štandard, ktorý je priemerom v Európskej únii. Kvôli tomu sa tu teraz straší mafiou. Takýmto spôsobom sa burcujú emócie a ľudia z toho môžu byť aj psychicky zrútení, že akí drzí mafiáni si tu dávajú amnestie, pričom sú to jednoducho obyčajné hoaxy. Naozaj sú to obyčajné hoaxy. Takýmto spôsobom sa zbytočne rozdeľuje spoločnosť a my Slováci sa sami fackujeme. Je to také sebafackovanie a sebavičovanie, že sme najhorší národ na svete, lebo máme takúto vládu. A pritom si to médiá vymysleli len z dôvodu politických bojov, že im to tak vyhovuje. Strašia verejnosť hoaxami o tom, že si tu politická mafia pri moci robí amnestie. Nie je to pravda. Nie je to pravda.

Skutočná mafia a rozkrádanie národných parkov

Práve naopak, skutočná mafia, ktorá bola pri moci, sa prejavila napríklad pri novele zákona o ochrane prírody za premiéra Eduarda Hegera. Vtedy sme ako protikorupční aktivisti podrobne informovali všetkých poslancov a každý jeden poslanec aspoň s vedomím odovzdal národné parky reálnej mafii – falošným ochranárskym mimovládnym organizáciám. Tie preukázateľne rozkrádajú eurofondy takým spôsobom, že 1 % ide na ochranu prírody a zvyšok ide neznámo kam, asi sa to prepadne do kadejakých korupčných vačkov. Vtedy naozaj reálne, dokázateľne a preukázateľne boli národné parky odovzdané takejto mafii, ktorá z toho mohla získať ešte viac.

Mafiánske prepojenia sú tam otvorene dokázané. Jaromír Šíbl, priamo člen tejto organizovanej zločineckej skupiny, de facto pre svoju organizáciu schvaľoval takéto zákony. Už teraz dosť zarábajú, ale takto mohli na rozkrádačkách zarábať omnoho viac, lebo tam išlo o prevod pozemkov na Ministerstvo životného prostredia. Mali tam svojich ľudí a úradníkov, ktorí mohli urýchlene poschvaľovať rôzne dotácie, aby tá korupčná sieť išla ľahko a hladko. Sám som bol prekvapený, že tí poslanci nemali problém za to bez akýchkoľvek otázok zahlasovať. Je pravda, že mnohí asi sledovali médiá a tie to strašne propagovali ako úžasný zákon pre prírodu. Takže ich možno svedomie až tak nehryzlo, pretože médiá majú obrovskú moc. Keď to médiá podporili, poslanci morálne a etické veci veľmi neriešili. Ale s plným vedomím, naozaj s absolútne plným vedomím, zahlasoval každý jeden poslanec za otvorený zločin. Vtedy by boli také veľké komédie v parlamente oprávnené. Vtedy by bolo naozaj oprávnené robiť také veľké emócie a burcovanie, malo by to reálne opodstatnenie. Každý poslanec, ktorý za to hlasoval, odovzdal národné parky mafii. Médiá majú obrovskú moc a hoci som ich o všetkom informoval, nebola tam ochota o týchto veciach písať, pretože samotní novinári z týchto korupčných schém profitujú. Samotné redakcie denníkov si na tom vedia finančne pekne prilepšiť.

Svedomie poslancov, náboženský fanatizmus a záver

Viete, u poslancov to funguje tak, že im naozaj stojí za to hlasovať aj proti svedomiu. Keď má poslanec plat nejakých 8 000 eur, tak o čom sa tu v zásade bavíme? To nepotrebuje komentár. Za taký plat im stojí za to aj zaprieť svedomie. Navyše je tragikomické, že za to hlasovalo kopec všelijakých náboženských fanatikov. Tí nasľubovali, že sú to dobrí a čistí ľudia, ktorí korupciu absolútne nenávidia a neukradli by ani jedno euro. A za aký zákon hlasovali? Je tam tá hnusná slizkosť, napríklad poslanec Krátky, ktorý hlasoval aj za tú veľmi nešťastnú novelu ústavy. Taký hnusný sliz, ktorý o sebe hovorí, aký je čistučký, ako má odpor voči korupcii a že je svätý, ale za takéto veci tam hlasoval ako prvý. Ešte s veľkou hrdosťou zahlasoval za to, že odovzdal národné parky mafii. To je úžasná hnusnosť na druhú.

Bohužiaľ, v dnešnej spoločnosti je všetko postavené na hlavu. Najväčší náboženskí fanatici a korupčníci sa tvária ako najlepšia elita a eticky založení ľudia, ale opak je pravda. Tá nechutná slizkosť poslanca Krátkeho bola odporná už dávno predtým, ale preslávil sa touto nešťastnou novelou zákona. Už vtedy som voči tomu človeku cítil naprostý odpor. Keby médiá chceli a povedali verejnosti o Matovičovi všetko, čo vedia, a prezradili jeho korupčné aféry, Igor Matovič by sa do parlamentu už navždy nedostal. Je pravda, že za stranu OĽaNO novinári nebojujú tak agresívne ako za Progresívne Slovensko. Tam sú už doslova bojovníci, ktorí by Progresívne Slovensko obhajovali aj pri korupčných aférach. To sa stalo, keď bol Michal Šimečka odvolaný z postu podpredsedu parlamentu – vtedy novinári agresívne a na rovinu obhajovali jeho korupciu. V súvislosti s OĽaNO novinári do takého extrému nejdú, ale Matovičovi veľmi pomáhajú tým, že ho propagujú a zatajujú jeho korupčné aféry. Zvlášť pokiaľ je tam dvojnásobný konflikt záujmov, kedy korupčné skupiny v oblasti ochrany prírody priamo platia novinárov. Potom už nie je o čom diskutovať, redakcie sú platené korupčnými peniazmi a nemajú dôvod kritizovať Matoviča za korupciu, ktorej sú sami súčasťou. Prečo by to robili? Ale keby sa naozaj dostala na svetlo celá pravda, verejnosť by bola veľmi prekvapená. Takéto vyslovene odpadové strany, ktoré patria do koša ako OĽaNO, by sa do parlamentu v žiadnom prípade nedostali a verím, že by mali šancu normálnejšie politické strany. To je najviac tragikomické – Igor Matovič sa tvári ako bojovník proti korupcii, ale ja, čo vidím do zákulisia, viem, že OĽaNO nakradlo ďaleko viac peňazí ako Smer. Reforma národných parkov bola druhá kauza Gorila a je spojená s OĽaNO. Igor Matovič si doslova doniesol mafiu do parlamentu. Nie je to žiadna hyperbola, je to doslovne pravda. Niektorí konkrétni poslanci boli priamo na tú mafiu napojení a ostatní hlasovali len z lojálnosti.

Následne ešte prevediem tento videopodcast do textu a za pomoci umelej inteligencie budem musieť poopravovať preklepy. Bude to dosť roboty, musím opraviť aj chyby umelej inteligencie ako takej, lebo nie všetky slová trafí dostatočne presne.

Rozhovor aktualít so Zoroslavom Kollárom a otázna objektivita

No a ďalej by som sa vyjadril k Zoroslavovi Kollárovi. Je to také dosť zvláštne, že veľký investigatívec urobil rozhovor so Zoroslavom Kollárom, ale vôbec sa ho nepýtali na tú úplne najdôležitejšiu vec, a to na jeho kauzy. Je veľmi zaujímavé, že o tejto téme akoby Aktuality s ním nechceli robiť rozhovor. Osobne si myslím, že tí novinári by asi argumentačne pohoreli a skôr si dali za úlohu Zoroslava Kollára čo najviac skompromitovať. Čo sa týka takých vecí, ako sú tie kauzy, novinári určite nie sú naivní a dobre vedia, že Čurillovci sa preslávili krivými obvineniami, vrátane toho voči Zoroslavovi Kollárovi. Takže pýtať sa ho na tieto veci by asi ani nemalo zmysel.

Inak je to dosť zbabelé urobiť rozhovor, ktorý trval dokonca viac ako hodinu, a počas neho sa ho ani raz neopýtať na kauzy, za ktoré bol odsúdený. Bolo to dosť zvláštne a je bizarné postrihať si z rozhovoru len to, čo sa mi páči a čo mi vyhovuje. To je na jednej strane, no na strane druhej aj samotný Zoroslav Kollár za posledný čas šíri dosť veľa hoaxov. Či už ide o štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia, o ktorom šíri úplne neoverené nezmysly. Neviem ani, odkiaľ mal tie rôzne dezinformácie, či ich len skopíroval z nejakého Denníka N, alebo čo to bolo. V tom sa napríklad dosť strápnil.

Dezinformácie v politických vyjadreniach a motivácie Zoroslava Kollára

Nedávno sa strápnil aj s tým, že Janka Bittó Cigániková a Richard Sulík chcú prejsť do strany Hlas-SD, pretože to obidvaja zatiaľ dementovali a spochybnili. Takže to asi nebude pravda. Tiež tam hovoril o nejakej komunikácii Igora Matoviča s inými ľuďmi, čo bolo takisto zvláštne. Asi to bola viac-menej falošná komunikácia, ale niečo na nej určite muselo byť pravdivé. Keď som videl Igora Matoviča tesne po tom, ako reagoval na tlačovku Zoroslava Kollára, všimol som si na jeho neverbálnej komunikácii, že nebol úplne v poriadku. Takže aj keď tá komunikácia sama o sebe mohla byť nejakým spôsobom sfalšovaná, jej základ bol asi pravdivý. Na Igorovi Matovičovi bolo vidieť, že nemal čisté svedomie, čo bolo dosť zvláštne.

Veľkým problémom Zoroslava Kollára je tiež to, že nemá čisté dôvody na vstup do politiky. On to asi vníma len ako formu pomsty za to, že je krivo obvinený. Je pravda, že bol krivo obvinený, to je fakt. Čurillovci nerobili nejaké normálne vyšetrovania a väčšinou išlo o falošné krivé obvinenia, na ktoré boli oni experti. V tomto zmysle je to určite pravda. Na druhej strane u Zoroslava Kollára pravdepodobne nie sú motiváciou čisté úmysly pomáhať iným ľuďom, ale čisto pomsta voči ľuďom, ktorí ho dostali do basy. Uvidíme, či mu budú preferencie klesať alebo stúpať a či k nemu prestúpia nejakí nespokojní voliči zo súčasnej koalície.

Mediálna kampaň proti Klubu slovenských turistov a podozrenia z účelovosti

Ďalej by som sa vyjadril k intenzívnej kauze Klubu slovenských turistov a jeho vedeniu v súvislosti s obsadením prenájmu chát. Treba si uvedomiť, že tie chaty predstavujú obrovský biznis. Ľudia, ktorí stratili zákazky, budú teraz veľmi nahlas kričať a rozhodne sa im to nebude páčiť, čo je logické. Útoky voči Klubu slovenských turistov mi však už prídu trochu pritiahnuté za vlasy. Aj keď v Klube slovenských turistov možno nie je všetko dokonalé a dobré, zdá sa mi, že médiá to s agresívnym kampaňovaním v jeho neprospech už preháňajú. To kampaňovanie naozaj prekročilo zdravé medze a príde mi to zvláštne.

Som veľmi odolný voči akejkoľvek propagande a vždy mi zablikajú kontrolky, keď vidím príliš agresívnu a intenzívnu mediálnu kampaň. Hneď mi to evokuje niečo účelové a manipulatívne, akoby médiá robili kampaň v prospech niekoho alebo proti niekomu, čo je v tomto príklade vidieť úplne jasne. Nemám rád, keď sa robia veľké kampane v politike, kde sme videli dosť nechutné prípady. Napríklad pri obyčajnej autonehode šéfa tajnej služby médiá pomaly o ničom inom nepísali. Pritom je to malinký detail, ktorý sa môže stať každému, že niekde má nehodu s autom. Autonehody sú úplne bežná vec, no z tejto sa urobila pomaly najväčšia kauza v dejinách slovenskej politiky. Takéto kamenovanie mi prišlo pritiahnuté za vlasy. Niečo podobné vidím aj tu, keď bol šéf Klubu slovenských turistov spájaný s politikou a obviňovaný z napojenia na Ministerstvo životného prostredia. Pritom sú to naozaj oddelené inštitúcie, ktoré nemajú nič spoločné a vzájomne sa neovplyvňujú. Médiá však písali takéto všelijaké nezmysly.

Biznis s horskými chatami a energetické hoaxy o ETS2

Treba si uvedomiť, že tento biznis je pre obidve strany. Pôvodní prevádzkovatelia chát, ktorí si zvykli na veľmi ľahko zarobené peniaze, budú samozrejme vyplakávať, lebo sú frustrovaní zo straty doslova zlatej bane. Naopak, pre nových správcov je to tiež zlatá baňa a budú počítať stovky tisíc eur, ak nie milióny mesačne, keďže sa tam ročne premelú obrovské tisíce ľudí. Zoroslav Kollár určite nemá čisté úmysly, chce si v politike len liečiť svoje krivdy a zranenia, čo nie je dobrá motivácia. To určite nie je služba verejnému záujmu, to uvádzam len ako vsuvku na okraj témy.

Ďalej sa budem vyjadrovať k emisným povolenkám typu ETS2. Tu vidíme, že niektoré skorumpované médiá sa k nim vyjadrovali veľmi optimisticky. Tvrdili, že to bude úplne v poriadku a že ide v zásade len o bezvýznamnú vstupnú hodnotu ceny energií, čo vraj vôbec nie je problém. Na Aktualitách som dokonca videl nadpis, že vďaka týmto povolenkám môžu energie teoreticky ešte zlacnieť, čo je úžasná múdrosť. Aktuality sú preukázateľne platené Európskou komisiou, takže je logické, že musia obhajovať jej politiku. Mechanizmus platieb nie je priamy, ale ide cez mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou prírody, cez ktoré sú peniaze z Európskej komisie prelievané do médií. Tie potom samozrejme šíria propagandu.

Kritika analytikov a právna neistota pri zastropovaní cien

O téme ETS2 som si na Aktualitách prečítal články, kde robili rozhovor s dvoma odborníkmi, no obidvaja boli podľa mňa klamári a manipulátori, ktorí si z kontextu vytrhli len to, čo sa im hodilo. Zo Slovenska to bol akýsi pán Potočár, veľký propagátor celého Green Dealu a profiterný analytik. Tvrdí, aké je to super, že nám pribudnú ďalšie dane, a šíri hoaxy, že to nezvýši ceny energií. Opak je pravdou. Existujú analýzy viacerých inštitúcií, vrátane poctivej analýzy analytika Tomáša Kovandu. Ten čerpal dáta o náraste cien od viacerých špičkových svetových inštitúcií a bánk. Nebola to len nejaká povrchná analýza alebo subjektívny blaf, ale informácie z relevantných zdrojov, podľa ktorých by došlo k raketovému nárastu cien energií, čo je určite pravda.

Na Aktualitách sa šírili hoaxy, že sa netreba ničoho báť, lebo Európska komisia prisľúbila snahu o reguláciu cien. Problém je, že Európska komisia len slovne pripustila hypotetické zastropovanie, ale odmieta to garantovať právnym spôsobom. Od štátov sa vyžaduje zavedenie povoleniek bez možnosti ich neskoršieho nerešpektovania, ale Európska komisia dala len verbálny prísľub bez záväzku. Analytik nepovedal to „B“, že tento prísľub nie je nikde na papieri právne záväzne napísaný. Keďže Európska únia neplánuje dať sama sebe právny záväzok na zastropovanie cien, je úplne jasné, že ceny vystrelia hore ako raketa.

Mediálny lobing, Green Deal a korupcia na Ukrajine

V oblasti ekológie sa hoaxy šíria veľmi ľahko, zvlášť cez médiá ako Aktuality, ktoré sú platené mimovládnym sektorom z oblasti ochrany prírody. Nedávno bola v Holandsku veľká aféra, kde investigatívni žurnalisti odhalili, že úlohou niektorých mimovládnych organizácií je robiť mediálny lobing pre Green Deal v prospech Európskej komisie. V tejto oblasti bola dokonca verejná inzercia a mimovládna organizácia propagujúca Green Deal sa k čerpaniu dotácií priznala. Aktuality mali inzerciu od organizácie, ktorá šírila klimaalarmizmus a strach z klimatických zmien, takže sú za to jasne platení. Ešte zákernejšia je skrytá inzercia, kde novinár napíše údajne nezávislý článok a cituje nezávislých analytikov, pričom zataja, že za tým môžu byť peniaze od pofidérnych organizácií. Nevieme, čo sa deje v zákulisí pre propagáciu Green Dealu.

Ďalej sa vyjadrím ku korupcii na Ukrajine. Ja osobne vnímam korupčný škandál na Ukrajine ako mimoriadne pozitívnu vec, presne opačne ako väčšina ľudí. Je veľmi dobré, že sa tam korupcia rieši. Keď sa začne riešiť, samozrejme sa prevalia škandály, ale je pozitívne, že aj samotný prezident urobil protikorupčné opatrenia a zbavil sa najbližších spolupracovníkov. Keby sa nič nedialo a nikto nebol zatýkaný, vtedy by to bol problém.

Alternatívna scéna, ruská propaganda a sankcie

Osobne veľmi nesledujem alternatívne médiá, hoci sa nájdu aj nejaké umiernené a slušnejšie, ktoré urobia rozhovor s niekým príčetným. Napríklad na portáli Hlavné správy sa zdá, že sa aspoň trochu umiernili a sú slušnejšie ako predtým. Možno sa poučili z aféry s ruskými agentmi, za čo bol zamestnanec Hlavných správ právoplatne odsúdený. Možno sa odstrihli od ruských peňazí a pôsobia slobodnejšie. Nesledujem tam všetky správy, ale na ich YouTube kanáli sem-tam urobia rozhovor s niekým normálnym, napríklad v oblasti motorizmu alebo bankovníctva. Ten človek z bankovníctva hovoril o emisných povolenkách a citoval tvrdé dáta, nie konšpirácie. Nie je to úplne čiernobiele a niekedy sa tam nájdu zmysluplné veci.

Niektoré radikálnejšie alternatívne médiá však ostro kritizujem. Pre túto dezinfoscénu je najväčším hriechom Európskej únie to, že chce sankcie proti Rusku. Týchto dezolátov vôbec nezaujíma ruská agresia proti Ukrajine a to, že vojna môže skončiť jediným príkazom Vladimíra Putina. Rusko vedie agresívnu vojnu, ale ich viac trápia sankcie európskych lídrov. Niektoré alternatívne médiá mi prídu ako priamo platené z ruskej ambasády a mám na to aj dôkazy. Komunikoval som s bývalým zamestnancom alternatívnych médií Petrom Králikom, ktorý mi otvorene povedal o podozrivom financovaní z Ruska. Disponujú oveľa väčšími, aj čiernymi peniazmi, než deklarujú. Ruská propaganda robí z Ukrajiny agresora a z Ruska obeť. Aj analytik Eduard Chmelár s veľkým zápalom obhajuje ruskú agresiu a podľa mňa to nerobí zadarmo. Vo svojej argumentácii si zamieňa agresora a obeť, čo je dosť zvláštne.

Nadácia Zastavme korupciu a fenomén politických spasiteľov

Teraz budem kritizovať aj druhý názorový tábor, konkrétne Nadáciu Zastavme korupciu. Je to až tragikomické, keď sledujete ich argumentáciu. Snažia sa tvrdiť, že sú kritickí aj k Progresívnemu Slovensku a že sú transparentní, lebo napísali článok o korupcii Michala Šimečku. Avšak keď si prečítate ich stanovisko, v zásade ho len obhajujú. Jeho korupciu bagatelizujú, zmenšujú a obhajujú. V zásade hovoria, že ak kradne Michal Šimečka, je to v poriadku, ale ak smerák, je to problém. S takýmito dvojakými metrami nemôžem súhlasiť. Buď máme rovnaký meter na každého, alebo nie.

Ešte by som sa vrátil k Zoroslavovi Kollárovi. Je to taký samozvaný spasiteľ, ktorý tvrdí, že predchádzajúci politici robili všetko zle a on má jediný patent na pravdu, čo je dosť vtipné. Takýchto spasiteľov sme v politike mali už veľa. Aj Igor Matovič tvrdil, že bude robiť politiku lepšie ako Robert Fico, a vieme, že to dopadlo neslávne. Jeho politika bola chaotická, konfliktná a jeho vláda mala podstatne viac korupčných afér ako Smer. To krásne ukázalo, ako „lepšie“ vie robiť politiku. Takýchto samozvaných spasiteľov sme už mali dosť, preto som voči každému novému mimoriadne kritický, ak tvrdí, že by to vedel robiť lepšie.