https://www.cas.sk/tip-od-vas/trenera-obvinili-zo-sexualneho-zneuzivania-chlapca-detaily-hnusu-v-satni-toto-nasli-v-mobile
**********************
Aktualizácia 19.3.2026
Celý prípad má toľko čudných a bláznivých rozporov, že neviem či polícia koná tak absurdne, alebo média šíria hoaxy a robia si zo svojich čitateľov „totálnu prdel“, prípadne či je to kombinácia oboch. Ak novinári šíria hoaxy, by mali prijať trestnoprávnu zodpovednosť za takto vážne poškodzovanie dobrého mena polície, prokuratúry a súdu.
V predchádzajúcom článku Nového Času písala novinárka, že trénerovi hrozí 12 ročné väzenie len za explicitné fotky a že v šatni sa nič sexuálne nedialo. Iný novší článok tvrdí, že polícia je názoru, že došlo k sexuálnemu styku, avšak nemajú na to svedka a svedkyňa hovorí len o prítomnosti trénera a chlapca v šatni a nevidela nič sexuálne.
Jedná o bizarný prípad plný rozporov a ktovie aká je pravda a či sa nejedná o krivé obvinenie. Z článku vyplýva, že tréner si vymenil s chlapcom 13000 len v jednej aplikácii správ za posledných 6 mesiacov, čo určite nie je pravda, pretože to by musel byť tréner supermanom aby posielal denne 70 správ – to sa z kapacitných dôvodov nedá stíhať. Šíria novinári hoax, alebo naozaj polícia a súd robia z trénera supermana s nadprirodzenými schopnosťami?
V jednom článku píše novinárka, že chlapa s trénerom mala načapať futbalová funkcionárka, a v novom článku píšu že je to mala byť priamo matka chlapca.
V jednom článku sa píše že v šatni svedkyňa nevideli nič sexuálne, v druhom článku sa píše že polícia je názoru že niečo sexuálne sa dialo. Pokiaľ by svedkyňa menila výpoveď alebo by samotná polícia argumentovala takýmito nejasnosťami kto je v prípade hlavný svedok, bolo by podozrenie na krivé obvinenie vysoké.
V jednom článku Nového času sa píše že tréner išiel do preventívnej väzby, v novom článku sa píše že do kolúznej väzby.
Sme svedkami aj čudných rozporov v médiach. Kým TV JOJ tvrdí o chlapcovi v pubertálnom veku 12 rokov, naopak Nový čas hovorí o chlapcovi vo veku 11 rokov. Možno sa snaží bulvár zveličovať.
**********************
Podozrenie zo zlyhania systému a riziko krivého obvinenia
Podľa denníka Nový Čas mal 29-ročný tréner futbalu poslať 11-ročnému chlapcovi explicitné fotografie a za to mu hrozí 12-ročné väzenie. V skutočnosti je tam ďaleko vážnejší problém zlyhania polície v tomto prípade. Celý prípad zaváňa krivým obvinením a ďalšími nezrovnalosťami.
Politické zneužitie a ideologické ovácie
Prípad potešil hlavne priaznivcov extrémnej konzervatívnej pravice na Slovensku, hlavne ľudí, ktorých by sme mohli nazvať ako priaznivcov kresťanského nacionalizmu, ale aj všeobecne sympatizantov politických strán, ako je hnutie Republika, ktoré majú blízko k neonacizmu. Nasledovali veľké ovácie, že ako dobre naložila polícia tomu zlému liberálovi. Skôr títo ľudia riešili problematiku orientácie, že sa toto sexuálne zneužívanie, alebo náznak sexuálneho zneužívania presnejšie povedané, mal udiať medzi rovnakým pohlavím. Tak skôr riešili túto tému, zjavne by týmto ľuďom až tak veľmi nevadilo, ak by sexuálne zneužívanie prebiehalo na heterosexuálnej úrovni. Takže naozaj to človek hlavne čítal v diskusiách diskutérov na takejto úrovni.
Trestné oznámenie na hlinených nohách
Športový futbalový klub podal trestné oznámenie na tohto trénera len na základe toho, že nejaká športová funkcionárka videla toho chlapca a trénera v šatni samých. Podávať trestné oznámenie len na základe takýchto vecí je jednoznačne nesprávne, vzhľadom k tomu, že uvedená svedkyňa nevidela nič, čo by súviselo so sexualitou. Takýmto spôsobom môže človek aj nejakým krivým obvinením alebo nejakým zbytočným trestným oznámením aj niekomu veľmi škaredo ublížiť a to je nesprávne.
Teatrálny zásah a porušenie práv obvineného
Tiež veľmi kontroverzne vyznieva aj to, že v chlapcovom mobile našli nejaké explicitné fotografie, ale už polícia urobila teatrály zásah – kukláči a tí u toho trénera nenašli nič, čo nepôsobí veľmi dôveryhodne. Na jednej strane treba veľmi jasne odsúdiť akékoľvek sexuálne zneužívanie a netreba ho nejakým spôsobom zľahčovať. Na strane druhej si musíme uvedomiť, že aj každý obvinený človek má právo na spravodlivý proces, pri ktorom je dodržaná aj ľudská dôstojnosť toho obvineného, čo vyžaduje aj zákon, ale tu vlastne toto pravidlo bolo jednoznačne porušené.
Jednoznačne zásah kukláčov v takomto prípade je naprosto cez čiaru. Je to naozaj zbytočná demonštrácia sily a je to naozaj zbytočné zneužitie moci polície v takýchto prípadoch. Kukláči sa naozaj používajú len v prípade odhaľovania nejakého organizovaného zločinu pri nejakých ťažkých ozbrojených páchateľoch a tu to bolo naprosto neadekvátne. Je naozaj cynické a neľudské sa vytešovať z nejakého aj nespravodlivého procesu a nejakého neprimeraného a nespravodlivého zásahu polície, pretože aj ten obvinený má nejaké nejaké základné práva.
Možné motivácie: Homofóbia a tlak na štatistiky
Prečo policajti takto konali ako konali? Tých dôvodov je viacero. Jedna z možností je aj to, alebo jeden z dôvodov je to, že tí policajti pravdepodobne mali aj nejaké homofóbne motivácie. Že v prípade, že by sa nejaké takéto sexuálne zneužívanie dialo v prípade heterosexuálneho postavenia, tak asi by toľko komédie okolo celého prípadu nebolo a určite by nezasahovali kukláči. To je niečo podobné, ako keby nejaký učiteľ raz nejaké dievča na chodbe treskol po zadku alebo pleskol po zadku a za to by mu vykopávali kukláči dvere v jeho rodinnom dome. To si myslím, že keby sa takéto niečo udialo, to už by aj polícia mala veľký problém vo svojej reputácii, ale v prípade, že sa to stane v takomto prípade ako toho futbalového trénera, tak tam to až tak veľmi nevadí. Tam to spoločnosť relatívne akceptuje alebo dokonca ešte chváli takýto vyložene drakonický zásah polície.
Osobne si myslím, že každý slušný človek by mal mať nejakú základnú štipku empatie a nemôžeme sa vytešovať z takéhoto vyložene neľudského zaobchádzania aj s obvineným, ktorému boli porušené skoro všetky ľudské práva pri tom policajnom zásahu alebo pri postupe polície. Tak správny človek by sa nemal z tohto tešiť, pretože to nie je správne.
No ďalšia motivácia polície, prečo konala ako konala, je to, že najvyššie vedenie polície tlačí aj na tých lokálnych policajtov, aby mali nejaké výsledky v oblasti sexuálneho zneužívania, aby proste stíhali alebo odstíhali nejaký minimálny počet prípadov. Na tých policajtov sa robí obrovitánsky tlak na takéto niečo, aby konali. Takže chcem sa aj trošku tých policajtov zastať, že aj oni to majú veľmi ťažké. Niekedy sú doslova donútení nejaké krivé obvinenie vykonštruovať, pretože oni potrebujú nejaký minimálny počet tých obvinení mať. V opačnom prípade môžu mať od nadriadených veľmi vážne problémy.
Trauma dieťaťa spôsobená vyšetrovaním
Ďalej možno, že aj tí kukláči už dlho nezasahovali, možno nejaký mesiac nezasahovali, tak boli aj radi, že konečne majú tú možnosť zasiahnuť. Hoci veľmi neprimeraným spôsobom, takýmto neprimeraným zásahom môžete veľmi škaredo úplne zbytočne ublížiť aj tomu obvinenému, ktorý si tiež zaslúži nejakú ľudskú dôstojnosť. Ale čo je ešte ďaleko horšie, je to, že tá polícia aj tomu chlapcovi ublížila. Jednoznačne to, že pokiaľ nejaký dospelý človek nejakému dieťaťu pošle nejaké explicitné fotografie, je to samozrejme odsúdeniahodné, je to zlé, hoci ani to nevieme, či vôbec bola pravda, či tie explicitné fotografie nebolo nejaké krivé obvinenie, či nejakému chlapcovi tam niekto nepodstrčil nejaké explicitné fotografie a potom mu povedal, že choď s tým na políciu, že toto mi poslal nejaký môj tréner. Ťažko povedať.
Ale vôbec to, že ten chlapec pravdepodobne musel vypovedať ako svedok na polícii, je vážny problém. Už len nachádzať sa v kancelárii nejakej kriminálnej polície je veľmi nepríjemná vec aj pre dospelého človeka. Človek sa tam nerád zdržuje, polícia je už samo o sebe silová zložka štátu. Takisto aj ako som chodil do autoškoly, tak tiež inštruktor nám vysvetľoval, že ľudia majú obrovský stres a strach z toho policajta – komisára, ktorý robí tie skúšky v tej autoškole. Tak sa snažil nás povzbudzovať, že nebojte sa, aj policajt je len človek. Už len z toho, že ten policajt zastupuje tú silovú zložku štátu, má určitý rešpekt.
Takže je to úplne normálne a prirodzené a neviem si predstaviť, ako sa musel cítiť nejaký chlapec, ktorý musel vypovedať. Nejaký 11-ročný chlapec, ktorý musel v neskutočných stresoch vypovedať niekde v kancelárii nejakej kriminálnej polície. Tak určite takéto niečo mu ďaleko väčšiu traumu spôsobilo ako nejaké explicitné fotografie. To si osobne myslím, že v tomto je to veľmi jasné. Takže všetci sa naozaj pohoršujú nad nejakým trénerom, ale už si nikto nedomyslí, že tá polícia tomu chlapcovi nepomerne a ďaleko viac ublížila. Určite si ten chlapec donesie obrovskú traumu z takéhoto niečo aj na celý život, že musel tam nejaký rozklepaný pred nejakým policajtom vypovedať.
Riziko nátlaku a absentujúca obhajoba
Neviem ako to funguje, či tam aj bol v tej kancelárii na polícii sám, alebo či aj nejakí rodičia tam boli, alebo či tam bol nejaký psychológ. Je veľmi dôležité, aby nedochádzalo k tomu nejakému nátlaku, aby toho chlapca nejakým spôsobom nenútil vypovedať aj niečo, čo nezažil, aby mu nedával nejaké sugestívne otázky a podobne. Je veľmi dôležité, aby aj nejaký dospelý človek tam kontroloval spravodlivosť tohto procesu, pretože inak si tí policajti môžu zľahčiť svoju prácu a veľmi ľahko z toho môže vzniknúť nejaké krivé obvinenie.
No a ďalej aj vôbec to, že trestné oznámenie len na základe toho, že videli nejakého žiaka a trénera v šatni, je dosť kontroverzné. Tam sa pravdepodobne riešili nejaké spory v medziľudských vzťahoch medzi športovým klubom a medzi tým trénerom. Asi tam už museli byť predtým nejaké napäté vzťahy, pretože za normálnych okolností sa za takéto veci nedáva trestné oznámenie, zvlášť keď tam nič sexuálne nikto nevidel, tak určite tam nie je dôvod na trestné oznámenie.
Ďalej je dosť neštandardné, a to je asi prvýkrát v histórii možno v Česku a na Slovensku za nejakých posledných 35 rokov, kedy v prípade nejakého potenciálneho náznaku možného sexuálneho zneužívania bol obvinený daný do preventívnej väzby, čo je veľmi netradičné. Mohlo to byť aj z toho dôvodu, že ten tréner mohol byť už v takom veľkom strese, že možno ani nevyužil právo na využitia svojho obhajcu, ktorého má zadarmo, ktorého má takzvaný ex offo. Tak možno vlastne v takom strese aj jednoducho nevyužil túto možnosť, alebo možno mu to ani nejako policajti nenaznačili, že má takúto možnosť. Aj to sa môže diať. Myslím, že by to mali nejako – je povinnosťou toho policajta upozorniť toho obvineného, že má takéto právo. Kto vie, či mu to vôbec navrhli a v takom prípade, pokiaľ nevyužijete obhajcu a nemá vás kto obhajovať, tak kľudne sa môže stať, že naprosto nespravodlivým spôsobom aj vás šupnú do preventívnej väzby.
Demonštrácia sily voči domnelému priestupku
Čo si myslím, že asi by už ani ten obvinený po takom veľmi stresujúcom zásahu nejakých kukláčov… A to si povedzme, že to je naozaj trauma na celý život, pokiaľ vám nejakí kukláči tam vykopnú dvere a vás odvedú. To je naozaj veľmi vážny problém. Nejaký ťažký mafián alebo nejaký človek, ktorý sa nejako živí nejakou násilnou trestnou činnosťou, je psychicky zmierený a psychicky pripravený na takýto zásah, ale nejaký človek, ktorý možno ani to nevieme, či vôbec bola pravda, že poslal nejaké explicitné fotografie, tak určite neočakáva, že mu raz nejaké komando kukláčov nabehne do rodinného domu. Takže to je naozaj veľmi stresujúce a je to naozaj takie porušenie takej základnej ľudskej dôstojnosti aj prípadného človeka podozrivého z nejakého priestupku.
V skutočnosti to bol priestupok. Takéto veci sa jednoznačne by sa mali riešiť na úrovni priestupku a keby bol naozaj správny postup, tak v prvom rade, ak majú takéto dôkazy aj ten športový klub, tak jednoznačne je úlohou športového klubu jednoducho tohto trénera vylúčiť a zabezpečiť, aby už nikdy nikoho netrénoval. To je jednoznačné riešenie a takéto niečo sa môže potom následne riešiť nejakou blokovou pokutou na polícii. To nie sú nejaké vážne veci.
Čo je skutočné zneužívanie?
No a ďalej aj ľudia nerozlišujú medzi skutočným sexuálnym zneužívaním a medzi tým, že nejaký tréner pošle nejakú explicitnú fotografiu, čo je samozrejme zlé a nevhodné, ale pod toto by sa vám žiaden psychológ nepodpísal, že toto by stačilo na to, aby to dieťa malo z toho nejakú traumu. To určite z toho traumu nebude mať. Nie je to dobré, nie je to slušné, nie je to správne. Je to možno niečo podobné, ako keby nejaký učiteľ v škole pleskol po zadku nejakému dievčaťu. Je to samozrejme veľmi nevhodné, je to veľmi zlé, ale nebude mať z toho nejaké traumatické následky.
To skutočné sexuálne zneužívanie je o tom, že tam skutočne ten človek, tá obeť, má v živote obrovské utrpenie, obrovský strach a obrovské trápenie, obrovské traumy na celý život. A to nebolo v tomto prípade splnené. To by určite nestačilo, muselo by tam byť niečo ďaleko viac – nejaký veľmi silný aj osobný kontakt, minimálne nejaké dotyky by tam museli byť veľmi intenzívne.
Dvojaký meter: Sekulárna prísnosť verzus cirkevný egregor
Polícia koná podľa nejakého katolícko-konzervatívneho ideálu, že na jednej strane to, že nejaký pán farár tam kadekoho znásilnil, to nám vôbec nevadí, to neriešime. Ale naopak, pokiaľ je to v oblasti nejakej tej sekulárnej spoločnosti sa čo i len nejaký drobný náznak udeje, tak zas tá polícia v tomto prípade až veľmi neprimerane zasiahla a veľmi neprimerane konala. Keď aj bolo nejaké trestné oznámenie podané, tak kľudne sa to mohlo riešiť obyčajným predvolaním na výsluch a týmto mohlo jednoducho končiť. Jednoducho nie je možné ani nie je správne obviniť niekoho alebo nejakým spôsobom trápiť nejakého človeka, keď neexistujú na to dostatočne silné dôkazy. Pretože v opačnom prípade môžete aj veľmi škaredo ublížiť iným ľuďom.
Rozpory medzi mediálnym obrazom a realitou
Takže vlastne máme neustále nejaké obrovské problémy. Na jednej strane máme veľmi veľký počet prípadov, kedy sa nejaké sexuálne zneužívanie zo strany polície nekonalo. A potom máme zas opačný extrém, kedy sú to veci, ktoré hraničia alebo zaváňajú krivým obvinením alebo až nejakými veľmi extrémnymi a neprimeranými zásahmi polície. A zvlášť je veľmi veľká chyba sa z takejto práce polície vytešovať. To je obrovska chyba. Jednoducho ľudia nie sú schopní čítať s porozumením. Na jednej strane fantastický, bombastický nadpis tá novinárka toho článku tam napísala, že čo strašné urobil tréner, ale mňa skôr pohoršilo, čo strašné urobila polícia. Aké obrovské množstvo škôd a tráum jednak v prvom rade tomu malému chlapcovi sa veľmi škaredo ublížilo. Neviem si predstaviť, aké obrovské utrpenie pre toho malého chlapca museli byť takéto policajné výsluchy.
V ideálnom prípade by ani nemal byť ten človek v kontakte s políciou. V nejakom príjemnom, pokojnom prostredí a pokojnej atmosfére by mal byť vypočutý u nejakého psychológa ten chlapec. Aj ten psychológ by sa musel zaručiť, že nebude dávať žiadne sugestívne otázky a následne tento posudok sa potom môže poslať polícii. Ideálne by to malo byť takto, takto by to malo fungovať.
Kritériá pre spravodlivé trestanie
A takisto potom aj výška toho trestu by sa vždy mala… Jediné kritérium, ktoré rozhoduje o výške trestu v prípade sexuálneho zneužívania, by mal byť len psychologický posudok psychológa, že do akej miery tá obeť má nejakú traumu a do akej miery nie. Samozrejme ideálne, pokiaľ to robí nejaký psychológ, ktorý sa dlhodobo špecializuje na tému sexuálneho zneužívania a tejto problematike a téme sa rozumie. Podľa toho by sa malo aj rozhodnúť, či sa to bude kvalifikovať ako priestupok alebo ako trestný čin a tak ďalej.
Úpadok spoločenskej empatie
Tak to je môj názor a tiež mi to príde trošku taký úpadok celej spoločnosti, že tu sa rôzni diskutéri z toho strašne vytešujú z takéhoto neprimeraného a nespravodlivého zásahu polície. Nemám z toho moc dobrý pocit, pokiaľ sa niekto vytešuje z utrpenia iných ľudí. Ja osobne som dosť empatický človek a nepáči sa mi takéto niečo. To je niečo podobné, ako pokiaľ nejaký človek leží na zemi a ešte preto, že ten človek je zraniteľný a leží na zemi, tak ešte si do neho kopneme. Osobne mne toto nejako neimponuje, ja osobne nemám takýto prístup k tomu.
Mediálny hyenizmus bulváru
Takže vyvolalo to veľké ohlasy spoločnosti. Ako pre bulvár je to fantastická téma, na ktorej sa dá hyenisticky priživiť, ale už sa veľmi nad tým nerozmýšľa, koľko sa ublíži aj v prvom rade tomu malému chlapcovi a aj tomu trénerovi, ktorý sa možno naozaj správal nevhodne. Nie je to dobré, nemalo by sa to diať, ale ten postup tej polície a takisto prokurátora, ktorý tiež ten prokurátor musel dať súhlas na takýto teatrálny zásah kukláčov… Tak aj zo strany súdu tam bol veľmi neštandardný postup. Pravdepodobne aj z toho dôvodu, že asi v takom strese aj zabudol alebo nemal energiu a silu psychickú využiť nejaké služby nejakého advokáta. Tak môže dôjsť k takýmto veciam. Hoci po takom stresujúcom zásahu nejakého policajného komanda asi by ťažko mal nejaký potenciálny obvinený pokračovať v trestnej činnosti, to si myslím, že je asi dosť silná demotivácia, keď vám nejaké komando nabehne do domu. Takže asi nemáte moc veľký motív pokračovať v trestnej činnosti.
V každom prípade ťažko sa k tomu aj vyjadriť, pretože máme len útržkové informácie z médií. Ale to, čo vlastne z médií máme, tak je v úplnom rozpore nadpis článku a reálny obsah článku. Vlastne my tam vidíme obrovské rozpory medzi jedným a druhým a jediné, čo z toho vyplýva, je naprosto neprimeraný zásah polície. Nielenže neprimeraný, ale až by som povedal… neviem ako to slovami označiť.
Polícia v zajatí politických extrémov
Takže vidíme, že neustále sa osciluje medzi tými dvoma extrémami. Že na jednej strane niekedy polícia vôbec nekoná a konať má, a na strane druhej zase keď polícia koná, tak koná zle. To sme videli aj v prípade tých čurillovcov, sme videli, že dlho polícia predtým nekonala, ale potom začala – keď nabehli čurillovci, tak začala veľmi intenzívne konať. Ukázalo sa, že v zásade nejakých 90 percent boli všetko krivé obvinenia.
Nenávisť voči obetiam v cirkevnom prostredí
And vo všeobecnosti v prípade sexuálneho zneužívania má obeť z oblasti cirkvi ďaleko ťažšie. Pretože aj ten Ján Rozek, čo je taký asi najviac významný človek, ktorý pomáha obetiam sexuálneho zneužívania, on hovorí, že tú obeť začali ľudia nenávidieť, že ako si to ona dovolila nejako podozrievať nejakého kňaza z nejakého sexuálneho zneužívania. To je veľmi nebezpečná vec, pretože v prípade, že sa to v sekulárnej spoločnosti stane, že dôjde k nejakému sexuálnemu zneužitiu, tak automaticky ten učiteľ je okamžite vylúčený zo školy a už nikdy sa v oblasti školy nezamestná. Nikdy sa už nezamestná ako učiteľ a jednoznačne to spoločnosť ako taká odsúdi. Na strane jednej.
Na strane druhej v prípade, že to urobí sexuálne zneužívanie katolícky kňaz, tak k tomu už je tá spoločnosť ďaleko viac tolerantná. Tam je veľmi silný ochranný egregor tej katolíckej cirkvi. K tomu sa už moc ťažká hlava nerobí, ešte je tá obeť podozrievaná, že nejako ohovára dobrého pána farára. Nám tu ohovára nejaká zlá obeť, ktorá si namyslela to sexuálne zneužívanie a že dokonca až tak veľké útoky boli na adresu tých obetí, že sa museli doslova presťahovať u nás z nejakého vidieku do Bratislavy, aby už prestali byť aj tie obete obťažované nejakými zastancami pána farára. Nejakými veriacimi, ktorí si mysleli, že tá obeť ho krivo obvinila.
Dvojitý meter pri znášaní traumy
Tak to zas vidíme opačný extrém a v takom prípade si myslím, že aj desaťkrát väčšia trauma z toho sexuálneho zneužívania v prostredí cirkvi je v prípade tej obeti, keď to okolie ešte namiesto toho, aby vás to okolie chápalo a chcelo vás podržať a chcelo vám pomôcť a bolo na vašej strane, tak ešte sa všetko okolie voči vám obráti. Tak aj to psychické znášanie tej traumy z toho sexuálneho zneužívania je aj stokrát ťažšie ako v prípade toho sekulárneho prostredia, kde je to úplne jasné, že to sexuálne zneužívanie je zlé, nepatrí do tej spoločnosti. Kým sexuálne zneužívať začne nejaký učiteľ alebo nejaký tréner, tak okamžite už nikdy nebude trénerom a nebude učiteľom, už nikdy nebude môcť pracovať s nejakou mládežou. Na strane jednej. Na strane druhej v prípade, že to urobí katolícky kňaz, tak tam ešte na stranu toho kňaza sa celý biskupský úrad postaví a urobí všetko preto, aby celú kauzu ututlali, niekde len maximálne preložia toho kňaza z jednej farnosti do druhej a môže si v kľude pokračovať v ďalšej trestnej činnosti. Tak tam vidíme dosť dvojaké metre.
Zhrnutie: Systémové zlyhanie štátu
Takže aby sme to vlastne zhrnuli, že ako vlastne ten celý prípad vyzerá, celý tento trestný prípad. Tak v prvom rade je najsmutnejšie to, že tá polícia nepomerne viac ublížila. Že pravdepodobne vôbec neublížil tomu dieťaťu tréner, ale predovšetkým polícia. Pretože už len mladí ľudia v autoškole majú obrovské stresy pred policajtom a už si neviem predstaviť, aké musel mať ten malý chlapec, ktorý tam musel vypovedať. Aké on musel mať stresy. To za prvé. Za druhé, celé to trestné oznámenie trošku zaváňa indíciami, že mohlo to byť nejaké riešenie nejakých osobných sporov a osobných konfliktov aj takýmto vykonštruovaným trestným oznámením zo strany toho športového klubu futbalového. To za druhé. A za tretie vidíme naprosto neprimerané rozhodnutia a neprimerané postupy zo strany polície, prokuratúry, ale aj súdu.
Aj toto neprimerané konanie mohlo byť jednak spôsobené nevhodnou motiváciou alebo príliš silným nátlakom na policajtov, aby už konečne mali výsledky v oblasti sexuálneho zneužívania nejaké. Tí policajti sú povinní, je to síce neoficiálne, ale oni sú naozaj povinní minimálny počet obvinení mať. Tí policajti a pokiaľ nemajú minimálny počet obvinení, tak tí policajti jednoducho musia aj krivé obvinenie vykonštruovať, lebo v opačnom prípade by sa im nadriadení veľmi tvrdo vyhrážali. Takže toto je vlastne ďalšia motivácia.
Homofóbny kontext a drakonické postupy
A ďalšia motivácia tej polície sa zdá byť aj trošku ten homofóbny kontext. Typicky také konzervatívne Slovenské – to je, že my sme ako správni Slováci hrdí, musíme byť hlavne dobrí homofóbi. Takže trošičku aj ten homofóbny kontext mi tam hrá do toho celého kontextu, že podľa mňa by sa takto tvrdo určite nepostupovalo v prípade nejakého heterosexuálneho zneužívania. No a pokiaľ sú policajti ukrivdení, že ja ich tu nejakým spôsobom kritizujem, ohováram, tak nech sa naozaj predovšetkým sťažujú na tú novinárku, pretože predovšetkým toto ja čerpám z jej článku. Z jej článku toto naozaj jednoznačne vyplýva, že ten postup tej polície bol ďaleko naprosto katastrofálny, to ako bez komentára.
Ale zase keď si to tak zoberieme, tak aj takýto nespravodlivý postup zo strany polície nie je nejakým prekvapením, keď si zoberieme celú našu spoločnosť vo všetkých spoločenských sférach. Tak asi to, čo by najviac tú spoločnosť ako takú vystihovalo, je slovíčko nespravodlivosť na všetkých možných úrovniach a ani v tomto prípade to nie je výnimka. Naozaj sa jedná o veľmi neštandardný postup polície. Za normálnych okolností by takto polícia určite nekonala len na základe toho, že videli trénera a jeho žiaka v šatni. To ako samo o sebe nestačí ani len na na to, aby ten policajt vôbec mohol predvolať na výsluch toho trénera, pretože to je príliš obecné popísanie situácie.
*********
Tiež v tom článku je veľká záhada, že chýba aj tá četová komunikácia. Hovorí sa tam len o nejakom posielaní nejakých fotiek, ale už vôbec sa nehovorí o samotnom obsahu tej komunikácie, čo je tiež dosť zvláštne, akým spôsobom to napísala ten článok tá novinárka. Takže áno, určite existujú aj skutoční kriminálnici v oblasti sexuálneho násilia a potom určite existujú aj krivé obvinenia.
Záhady vyšetrovania a legislatívne pasce
Približne polovica západných štátov má v zákone definované to, že definícia znásilnenia je aj vtedy – to znásilnenie sa považuje za znásilnenie, pokiaľ žena nedá súhlas k tomu pohlavnému styku. Čo je na jednej strane dobré a správne, je to niečo prísnejšia legislatíva, ako je na Slovensku. A zvlášť špeciálne teda argumentujú zastancovia tejto legislatívy to, že predovšetkým táto úprava chráni tú ženu v prípade, že ja neviem, je tá žena opitá alebo nadrogovaná, tak za takých okolností sa už aj to považuje za znásilnenie, čo je veľmi správne, čo je veľmi dobré na jednej strane.
Na strane druhej vlastne celá takáto právna úprava zvyšuje aj právnu neistotu aj riziko krivého obvinenia. Tak to len taká súvisiaca téma, ktorú rozviniem. No a zástancovia tejto legislatívnej úpravy vlastne hovoria, že oni majú nejaké štatistiky a podľa ich štatistík jednoducho nejaké krivé obvinenia prakticky neexistujú. Zvlášť také feministické hnutia týmto argumentujú. Ono v skutočnosti je to pomýlená argumentácia a neplatná argumentácia, pretože štatistiky o krivých obvineniach sa robiť jednoducho nedajú, jednoducho to nie je možné.
Už by som naozaj veľmi chcel vidieť, ako nejaké feministické hnutia behajú po väzniciach a pýtajú sa väzňov, ktorí boli odsúdení za nejaké znásilnenie, že či to ich odsúdenie bolo krivé obvinenie alebo reálne obvinenie. To určite tam takto nebehajú. A takisto pochybujem, že by mali aj nejaké feministické hnutia prístup ku všetkým vyšetrovacím spisom a na základe toho robili nejaké štatistiky. To takisto pochybujem, že by sa niekomu chcelo všetko čítať každý jeden prípad v nejakej danej krajine. To je naprosto nereálne a nemožné. Takže ono v skutočnosti žiadne štatistiky neexistujú.
Čo znamená „súhlas“?
Ale ako určite aj k čomu vlastne môže pri tejto legislatívnej úprave dochádzať ku krivému obvineniu, tak tých dôvodov je viacero. Ten zákonodarca príliš myslí na tú ochranu tej obeti, ochranu tej ženy, ale už vôbec sa nemyslí na ochranu aj pred nejakým krivým obvinením. Aj v tomto zmysle by malo byť veľmi jasne zadefinované, že čo to vlastne znamená to čarovné slovíčko súhlas. Či aj neverbálny súhlas sa považuje za súhlas, či nerieši sa, či takýmto spôsobom nejaká žena pred sexom dá ten súhlas, po sexe už odoberie ten súhlas. Či takýmto spôsobom sa nemôžu riešiť nejaké partnerské alebo manželské spory, keď sa tá žena môže úmyselne a zlomyseľne chcieť nejakým spôsobom pomstiť nejakému partnerovi alebo manželovi, s ktorým sa práve rozvádza napríklad.
Alebo to môže byť tam veľmi veľký priestor na zneužitie toho, že nejakí dvaja ľudia sa dobrovoľne dohodnú na sexe, všetko sa zdá byť v poriadku, ale zrazu tá žena môže vydierať toho muža, že ak mi ty nedáš 500 eur za sex – hoci sa na žiadnych peniazoch nedohodli, že sa tam bude niečo platiť – ale ak ty mi nedáš 500 eur, tak ja ťa krivo obviním na polícii a budem vypovedať, že jednoducho som ti na ten sex nedala súhlas. Nemôžeme démonizovať ani tú sexualitu a nemôžeme démonizovať alebo odsudzovať aj ľudí, ktorí hľadajú len nejaké jednorazové alebo občasné sexuálne skúsenosti alebo občasné sexuálne zážitky. Netreba tú sexualitu nejakým spôsobom démonizovať, že sama o sebe tá sexualita je zlá. To je veľmi silne zakorenené v tej spoločnosti.
Sex na jednu noc a riziko vydierania
Áno, určite aj ten takzvaný sex na jednu noc nie je niečo zlé samo o sebe, ako sa to vo všeobecnosti v našej veľmi silne konzervatívnej a kresťanskej spoločnosti vníma ako niečo zlé, ako niečo špinavé, ako niečo nevhodné. Tak s tým ja osobne nesúhlasím. Netreba odsudzovať ani takýchto ľudí. Lenže tam sa potom môže byť aj pre toho muža dosť veľké riziko, lebo môže aj nejaká žena takýmto spôsobom vydierať toho muža takýmito vydieračskými praktikami. Takže treba aj tú legislatívu naozaj upraviť v dostatočnej miere, aby sa chránila aj tá obeť, ale jednak aj bola dostatočne silná ochrana pred potenciálnym krivým obvinením. A táto vec nie je celkom doriešená.
Respektíve nie je doriešené aj to, pokiaľ sa nejakí ľudia dohodnú na tom takzvanom sexe na jednu noc, či ten dohodnú sa na nejakom WhatsAppe, že sa teda stretnú, ale či potom ešte ten súhlas aj tesne predtým pohlavným stykom si má ten muž pýtať alebo nemá pýtať. Či to stačí len na tom WhatsAppe, že sa už takto dohodli, alebo ešte tesne pred tým sexom sa majú nejako… má sa tej ženy spýtať verbálne, či teda to môže prebehnúť alebo nie. Takéto veci nie sú celkom doriešené a takéto štatistiky to ani nikto nevie, že koľko tých krivých obvinení vlastne bolo alebo koľko nebolo. To naozaj nikto nevie a nikto jednoducho neskúma. A keď aj niekto hovorí, že má nejaké štatistiky, že v zásade tam nejakých len nejaké 1 percento nejakých krivých obvinení bolo, tak to si naozaj vycucal z prsta. To sú nejaké pofidérne štatistiky, ktoré o ničom nehovoria.
Sexuálna osveta verzus tabuizácia
No a čím viacej sa bude démonizovať a tabuizovať téma sexuality, ako je to v náboženskom katolíckom konzervatívnom prostredí, kde sa vlastne ani to slovíčko sex je už vôbec vysloviť je hriech… U tých konzervatívnych katolíkov, tak tam o to viacej je priestoru na akékoľvek sexuálne zneužívanie. Čím viacej tomu tej sexualite bude daný mladý človek rozumieť, tak o to nižšia pravdepodobnosť že bude obeťou nejakého sexuálneho zneužívania. A to je veľká chyba a to je veľký problém.
Radosť z nešťastia druhých
Takže záverom ešte by som sa vrátil k tomuto trestnému prípadu. Tak ako mnoho ľudí sa z toho radovalo, že aké je to super, ako tá polícia zasiahla. V takomto kontexte komentáre boli a veľké ohlasy to malo na strane jednej. Ale na strane druhej nemali by sme byť cynickí a nemali by sme sa radovať z toho, že tá polícia naozaj veľmi škaredým spôsobom ublížila predovšetkým tomu malému chlapcovi. A takisto by sme sa nemali radovať a tešiť z toho, že aj ten obvinený, že s ním polícia až príliš cynicky zaobchádzala a príliš neľudsky zaobchádzala. Zase aj ten obvinený jednoducho má nejaké svoje práva a aj ten obvinený má právo na nejaký spravodlivý proces a to sme teda tu zjavne nevideli.
Ľudská hlúposť a bulvárna návnada
A bohužiaľ som aj teda veľmi pohoršený aj z tej ľudskej hlúposti. Však nie nadarmo si každý deň opakujem starý známy výrok Alberta Einsteina, že ľudská hlúposť nepozná hraníc. Ľudia nie sú schopní ani čítať s porozumením a naozaj ľudia naletia na tú kostičku, na tú návnadu, ktorú im dá ten bulvárny novinár, ale už si pritom neuvedomia, aká tá skutočnosť reálne je. Ani ľudia nechápu, len si nejaký nadpis prečítajú, ale už vôbec nepochopia, že naprosto nadpis a reálny obsah článku sú v naprostom rozpore a v naprostom opaku. Tam naozaj správny nadpis toho článku by bolo, pokiaľ by tam bolo napísané, že naprosto katastrofálne zlyhanie polície v prípade nejakého možného sexuálneho zneužívania. Tak to asi by skôr by to asi podľa všetkého ďaleko lepšie a viac vystihovalo ako toto.
Tréner ako obeť ideológie krajnej pravice v polícii
No a tiež je to trošku bizarné, pokiaľ by aj ten športový klub futbalový mal nejaké vedomosti, že ten chlapec má nejaké explicitné fotografie od tohto trénera, tak aj tí ľudia by nemali hneď a okamžite dávať to trestné oznámenie, pretože predovšetkým hlavne ublížili tomu chlapcovi. Ako hlavne ublížili tomu chlapcovi a tomu trénerovi takisto veľmi škaredým spôsobom. Mne to trošku také pripomína také typické správne kresťanské konzervatívne veci, že automaticky všetko, čo je niečo so sexualitou spojené, musíme hneď automaticky démonizovať, aj keď je preukázateľne alebo jednoznačne si myslím, že ten chlapec nemal z toho nejakú psychickú traumu. Samozrejme nie je to dobré, nie je to príjemné, nie je to správne, ale nemal z toho nejakú traumu a z toho dôvodu to nebolo nejakým spôsobom až takto nutné riešiť. Stačilo to naozaj riešiť na úrovni nejakého priestupku alebo takisto teda predovšetkým odstránenia toho trénera z pozície toho trénera a určite to nestálo za takéto komédie.
Aj v prípade, že je nejaký problematický učiteľ na škole a trebárs nejaký raz za týždeň niekde na chodbe nejakej žiačke plesne po zadku, tak tiež nie si nemyslím, že sa takéto veci bežne riešia nejakým trestným oznámením. Skôr sa to možno rieši nejakým slovným napomenutím a následne, pokiaľ by ani slovné napomenutie zo strany riaditeľa nepomohlo, tak sa to rieši vyhadzovom, ale nemyslím si, že je nevyhnutné nejaké trestné oznámenie.
Takže trošičku aj takéto užité homofóbne pozadie za tým cítim, že skôr akoby tam bola tá homofóbia trošičku taká motivácia, možno aj zo strany tých ľudí, ktorí to trestné oznámenie podávali a takisto aj zo strany tej polície. Že v prípade, že by sa niečo podobné dialo v rámci nejakej heterosexuálnej interakcie, tak asi by sa to až takto hrubou silou neriešilo.
Démonizácia sexuality v slovenskej kultúre
No a ďalší problém je to, že na takom ako katolíckom konzervatívnom Slovensku sa verí, že aj ja neviem, nejaká explicitná fotografia, neviem akým spôsobom môže už sama o sebe nejakého malého, neplnoletého človeka neviem ako ťažko psychicky poškodiť. Ono to naozaj súvisí s tou kultúrou, takou tvrdo konzervatívnou kultúrou, kresťanskou. Na Slovensku to kresťanstvo naozaj veľmi démonizuje tú sexualitu.
Augustiniánsky odkaz: Sexualita ako zdroj zla
Vlastne Augustín prišiel s takou svojou teóriou, ktorá sa dodnes v katolíckej cirkvi alebo v kresťanstve vo všeobecnosti drží, že v zásade tá sexualita je prenášačom dedičného hriechu z človeka na človeka. Takže on vlastne urobil zo sexuality naozaj zdroj všetkého zla a práve preto sa naozaj preceňuje aj nejaký význam nejakej pornografie aj na mladých ľudí.
Prístup mládeže k obsahu pre dospelých
No ako, netvárme sa a nebuďme naivní, že aj nejaké neplnoleté dieťa si raz za čas na nejakú pornostránku nezájde. Podľa mňa sa to deje úplne bežne. Nemusia sa s tým nejako deliť s rodičmi tí mladí ľudia, ale podľa mňa sa takéto veci jednoznačne dejú, sú úplne bežné a predovšetkým si nemyslím, že to toho mladého človeka neviem ako psychicky poškodí. Že to je skôr taký konzervatívno-kresťanský pohľad na svet, že automaticky, pokiaľ nejaké neplnoleté dieťa si samo vyhľadá nejakú pornografiu, tak ho to zrazu neviem ako ťažko poškodí. Možno už niektorí konzervatívci by boli aj za cenzúru úplne všetkých pornografických webov.
O dôležitosti otvorenej komunikácie
No a teraz aj trošku odbočím od témy, že ako je veľmi dôležité, aby sa predchádzalo aj sexuálnemu zneužívaniu, že ako je veľmi dôležité hovoriť aj o tej sexualite veľmi otvorene aj deťom predovšetkým. To vlastne vnímame aj v prípade nejakého pornofilmu, alebo pornofilmov bežných, a treba aj vysvetliť ten význam a zmysel tých pornofilmov aj tým deťom, že v realite to inak funguje ako v nejakom tom pornofilme.
Pornofilm verzus realita: Riziká pre mládež
Ako veľmi bežné a úplne obyčajné aj v nejakom porne je to, že nejaký chlap proste príde za nejakou mladou slečnou, hoci bežne na ulici, postupne ju nejakým spôsobom začne hladiť po prsiach alebo inde. No a zrazu aj dôjde k nejakému sexu, či už kľudne aj na verejnosti, alebo potom neskôr niekde v posteli. A tam dôjde aj k sexuálnemu spojeniu. Treba jednoznačne aj tým mladým ľuďom vysvetliť, že pozor, toto je hrané, že to nie je autentické, nie je skutočné. Pretože v opačnom prípade naozaj ten mladý človek si to môže myslieť, že takto to funguje aj v realite a môže dôjsť k nejakému sexuálnemu zneužitiu, že nejakú náhodnú ženu nejaký mladý človek začne robiť to isté s ňou, čo v pornofilme, a v realite to dopadne úplne inak. Asi najskôr nejakým trestným oznámením.
Význam osvety pri prevencii zneužívania
Takže aj takýmto spôsobom sa veľmi dá efektívne predchádzať tomu sexuálnemu zneužívaniu, pokiaľ sa o takýchto veciach veľmi dobre hovorí. A sú také samozrejme videá aj v tej pornografii, kde je to na prvý pohľad vidieť, že je to hrané, ale niekedy sú tak dobré tie herecké výkony, že niektorí aj tí pornoherci a pornoherečky by sa fakt akože uživili aj v reálnom filme, nielen pornografickom, ale aj normálnom reálnom filme, že niekedy to vedia fakt akože veľmi dobre zahrať, že je to síce všetko dohodnuté a všetko hrané, ale v skutočnosti to pôsobí ako autentické.
Naivná viera v okamžité poškodenie dieťaťa
Takže ono to vlastne vychádza z nejakej naivnej viery, že automaticky, ak nejaké dieťa nejakú pornografiu uvidí, tak ho to musí automaticky veľmi ťažko psychicky poškodiť. Ja osobne s týmto nesúhlasím. Inak je veľmi zaujímavá vec to, že v grécko-rímskej kultúre bola úplne bežná takzvaná chrámová prostitúcia a neviem, ako to tam fungovalo, že či mali prístup k tejto chrámovej prostitúcii aj tie deti, či sa na to dívali alebo nie, ako to bolo vtedy. To by sa tiež dalo zistiť, či aj deti boli toho svedkami alebo nie. A tiež máme teda dosť záznamov historických, jasné teda záznamy aj o tom, že bola tá chrámová prostitúcia aj heterosexuálna, aj homosexuálneho charakteru. Že boli aj také aj také a práve chrámová prostitúcia toho homosexuálneho charakteru je v Biblii, v tom Pavlovom liste kritizovaná. Ak si dobre pamätám, tak List Rimanom.
Náboženský fundamentalizmus v trestnom zákone
A tiež aj v Trestnom zákone na Slovensku sa nachádza taký veľmi kontroverzný paragraf, ktorý hovorí o nejakom trestnom čine za nejaké pohoršovanie mladistvých, čo mi trošku príde také dosť kontroverzné, akoby to bolo písané priamo nejakým katolíckym pánom farárom – niektoré tie pasáže toho Trestného zákona. Že to je trošku v rozpore aj so sekulárnym štátom, až takto nejako démonizovať sexualitu. Tu de facto možno vnímať ako nejaké pohoršovanie mládeže, pokial o nejakej sexualite sa nejaký rodič baví s nejakým dieťaťom, alebo pokiaľ chce v oblasti sexuality niečo vysvetliť nejaký syn, alebo nejaká dcéra chce niečo vysvetliť v oblasti sexuality, sa na to opýta rodiča a ten rodič trebárs ukáže na nejakom pornofilme, ako niečo funguje. No a teraz keby pravdepodobne už aj toto bolo vnímané ako nejaké pohoršovanie mládeže, pokiaľ by rodič takéto niečo urobil.
Katolícky konzervativizmus verzus sekulárny štát
Mne osobne sa to nejako veľmi nepozdáva, netreba nejakým spôsobom démonizovať tú sexualitu. Ale to je explicitne v tej kultúre kresťanskej konzervatívnej na Slovensku veľmi silne zakorenené, že tá sexualita je samo o sebe nejaké zlo, ktoré v žiadnom prípade sa nemá nejako riešiť. Takže akoby som to zhrnul, že tá polícia naozaj postupovala podľa takého katolíckeho konzervatívneho kresťanského ideálu v rozpore s nejakým sekulárnym štátom.
Fúzia kresťanskej viery a extrémnej pravice
A v zásade tá katolícka konzervatívna kresťanská viera dnes už úplne splynula s extrémnou pravicou. Už v zásade sa ani veľmi nerozlišuje, že kde končí extrémna pravica a kde začína kresťanstvo v oblasti kultúrnych vojen a v oblasti nejakých konzervatívnych hodnôt. Hovoria úplne to isté. Neonacistická politická strana Republika a nejaký konzervatívny katolícky veriaci vám povedia úplne to isté v oblasti kultúrnych vojen, že naozaj je tu takýto falošný konzervativizmus. Že na jednej strane nám vôbec nevadí, že nejaký katolícky kňaz desiatky obetí sexuálne zneužíva a tie obete majú veľmi ťažké psychické následky, že majú chuť k samovražde alebo sú na hranici samovraždy – tak to na jednej strane im vôbec nevadí týmto ľuďom. To je ako keď sa to v cirkvi robí a nejaká cirkevná autorita keď sa dopustí nejakého sexuálneho zneužívania, tak vtedy to nie je až taký vážny problém. Ale pokiaľ to nejaký sekulárny človek urobí, tak zrazu to problém je.
Hysterické reakcie moci
Tak tam sú zase až prehnane hysterické reakcie zase do opačného extrému. Tam, kde polícia konať má, tam nekoná, a tam, kde konať až tak veľmi aktívne netreba, tak tam zase až hyperaktívne, až rádioaktívne koná polícia. A to v poriadku určite nie je.
Nerealistické predstavy o ochrane mladistvých
Ďalšia veľmi dôležitá poznámka je to, že súd alebo sudkyňa sa veľmi pomýlila v tom, ak sa domnieva, že tým, že toho trnavského trénera pošle do drakonickej preventívnej väzby, že takýmto spôsobom ochráni mladistvých. To je veľmi naivný názor, pretože ďalších možno tisíc dospelých ľudí si úplne bežne všelijaké explicitné fotografie posiela.
Mýtus o asexuálnej mládeži a prirodzená zvedavosť
Tiež je naivná predstava o neplnoletých, že sú to asexuálne bytosti. Nie je to tak, nie je to pravda. Dokonca aj ja z vlastnej skúsenosti som od mladých ľudí mal všelijaké možné návrhy a vždy som ich musel odmietnuť. Takže sú to veci naozaj bežné. Niekedy aj ten neplnoletý, ktorým lomcuje puberta, tak tú sexualitu možno ešte ďaleko intenzívnejšie rieši ako my dospelí a zo zvedavosti sa snažia spoznávať tú sexualitu, zaujímajú sa o túto tému.
Kedy explicitný obsah skutočne škodí?
Nahota alebo explicitné fotografie alebo porno môže poškodiť tých mladých ľudí vtedy, pokiaľ nejaký trebárs rodič povie a doslova násilím nanúti tomu dieťaťu nejaké, že „teraz musíš nejakú hodinu pozerať povinne nejaké porno“. Tak v takom prípade by asi aj naozaj mohlo mať to dieťa nejaké vážne psychické následky, ktoré by mohli byť problémom. Ale samo o sebe to dieťa nemôže nejakým spôsobom psychicky poškodiť.
Neprimeranosť súdneho rozhodnutia v porovnaní s inými hrozbami
Skôr by som videl nejaký problém, pokiaľ je napríklad v škole nejaký problematický učiteľ, ktorý má tendenciu viac či menej šikanovať deti. Tak skôr z takéhoto učiteľa môžu mať nejaké následky tie deti, ale v tomto uvedenom prípade asi nie. Takže samo o sebe rozhodnutie tej sudkyne je dosť bláznivé. Nepozdáva sa mi to, nepáči sa mi to, lebo čo to má aký význam, keď ďalších možno tisíc dospelých ľudí robí možno ďaleko horšie veci alebo ďaleko významnejšie veci ako uvedený trnavský tréner.
Drakonický postup polície a zodpovednosť dospelých
Takže ono je to dosť také zvláštne, že tá polícia veľmi drakonicky postupuje, a nielen polícia, ale aj prokuratúra a súdy v tomto prípade. A dokonca nemáme ani také informácie, či aj ten chlapec si nejako proaktívne nevypýtal tie explicitné fotografie od toho trénera. My nevieme, aká komunikácia tam bola. Aj ten chlapec, nemožno ho označiť za úplne asexuálneho, že by sa ho sexualita vôbec nejakým spôsobom nedotýkala, netýkala sa ho vôbec, takto to určite nefunguje. Samozrejme, správna reakcia toho dospelého je nevyhovieť takejto žiadosti, pokiaľ aj takúto žiadosť dostane, ako je poslanie nejakej explicitnej fotografie. To je úplne jasné.
Kontrasty slovenskej justície a bagatelizácia násilia
Takže ono sú tu také veľmi veľa extrémov a máme na Slovensku, že na jednej strane som počul nejaké prípady, že bola aj nejaká žena reálne znásilnená, a napriek tomuto súd, pokiaľ tam neboli nejaké stopy po nejakom otvorenom násilí, po nejakých zraneniach, tak to súd vyhodnotil tak ako priestupok.
Systémová skrivodlivosť: Od ignorovania tráum po hyperaktivitu
Že na jednej strane takúto skrivodlivosť a nespravodlivosť máme zase aj do opačného extrému, kedy zase až moc hyperaktívne koná tá polícia. Že na jednej strane, áno, máme niekedy prípady, že tam bolo reálne znásilnenie, nejaký psychológ v posudku dokáže, že tá žena mala nejaké skutočne reálne psychické dôsledky, celoživotné psychické traumy z toho, ktoré sa budú do konca života s ňou vliecť ale súd to vyhodnotí ako priestupok na jednej strane.
A na strane druhej tu máme takéto úplne opačné extrémy, kedy tá polícia zase konala naozaj naprosto neprimerane a nesprávne opačným extrémom pri trnavskom trénerovi.