Súvisiaci odkaz
Cirkevné učenie o dedičnom hriechu priniesol do cirkvi zásah cisára. Nebola to iniciatíva cirkvi
Úvod a prehľad tém
Ahojte priatelia. V tomto podcaste a videu budeme riešiť viacero tém a bude to viac o takých filozofických témach. Doteraz som zverejnil článok o dedičnom hriechu a bolo to z veľkej časti umelou inteligenciou, za jej pomoci generované. Teraz by som sa k tejto téme vyjadril ako človek – ako som tie informácie spracoval.
A teda aj vysvetlím, prečo je z pohľadu kresťanskej filozofie ten dedičný hriech tak veľmi dôležitá vec, existenčne dôležitá vec. Ďalej budem hovoriť o úpadku spoločnosti ako takej za posledný čas, kedy dvaja vplyvní influenceri urobili s dvoma biskupmi rozhovor a takýmto spôsobom spropagovali Cirkev – čo je prejav úpadku spoločnosti.
Dedičný hriech ako existenčný pilier Cirkvi
Učenie o dedičnom hriechu – prečo je to také dôležité až existenčne dôležité pre kresťanov? Keby sa kresťania dozvedeli pravdu o tom, ako v histórii cirkvi vzniklo učenie o dedičnom hriechu, tak väčšina z nich by jednoducho skončila na psychiatrii v nejakej depresii, pretože by stratili svoj zmysel života. Prišli by totiž na to, že boli veľmi škaredo oklamaní cirkvou, ktorá ich udržiavala v nevedomosti.
Veriaci by prišli na to, že cirkev vlastne vôbec nepotrebujú. To je totiž pre kresťanov existenčne dôležitá vec: či tú cirkev ľudia potrebujú, alebo nepotrebujú. Bez dedičného hriechu a bez tohto učenia je cirkev v zásade úplne zbytočná, bezvýznamná inštitúcia, ktorá môže mať maximálne nejaký kultúrny význam. Môžete ísť na nejaké náboženské rituály, ale je to v zásade len kultúrny zážitok a nemá to hlbší spirituálny zmysel, pretože už nie ste závislí od spásy cirkvi.
Bez ohľadu na to, či ste kresťan, alebo nie, bez učenia o dedičnom hriechu budete spasení tak či onak. Pre sekulárneho človeka to môže byť jedno, ale pre kresťanov katolíkov sú to naprosto existenčne dôležité veci.
Pravdivosť umelej inteligencie a šialená história
Priznám sa, že keď som sa umelej inteligencie pýtal na dedičný hriech a na históriu cirkvi, na nejaké väčšie podrobnosti, musel som si to naozaj ešte mnohokrát overiť, či je to pravda. Tieto tvrdenia sa mi zdali až príliš odvážne. Napokon sa ukázalo, že umelá inteligencia mala skutočne pravdu a čerpala z reálnych dát, čo ma veľmi teší.
Veľmi nerád by som šíril akékoľvek informácie, ktoré by neboli overené, pretože by som nemal pokojný spánok, ak by som niečo šíril nezodpovedne. Nakoniec sa však ukázalo, že ide o pravdivé informácie o tom, aká šialená bola história katolíckej cirkvi. Ak by nebolo učenia o dedičnom hriechu, katolícka cirkev by možno bola rovnako inkluzívnou a tolerantnou filozofiou ako nejaký budhizmus či hinduizmus. Od toho má však katolícka cirkev v praxi sakramentsky ďaleko, čo všetci vieme a vidíme.
Na strane druhej, ani absencia učenia o dedičnom hriechu nie je garanciou toho, že náboženstvo bude slušne umiernené. Myslím, že ani Svedkovia Jehovovi napríklad neveria na učenie o dedičnom hriechu, a napriek tomu sú to veľmi extrémni náboženskí fanatici a fundamentalisti – ešte väčší ako katolíci. Takisto ani moslimovia, pokiaľ viem, neveria na dedičný hriech, a stále to nie je garancia toho, že náboženstvo bude tolerantné, inkluzívne či deradikalizované. Avšak učenie o dedičnom hriechu má obrovský vplyv na to, či niekto bude náboženský fanatik, alebo či sa to náboženstvo bude k fanatizmu utiekať.
Kritika teológie a historické bádanie
Je to také zvláštne a tragikomické, že kto študuje teológiu, má v rámci predmetov aj históriu cirkvi. Je naozaj zvláštne, že bežný radový kňaz alebo radový pastor o tejto histórii cirkvi ani nevie. Práve tejto veci sa venujem ja. Myslím si, že to, čo nájdete aj na mojej stránke, sú naozaj veľmi cenné materiály pre ďaleko širšie vedecké bádanie. O týchto témach sa dá napísať veľké množstvo rôznych diplomových prác, či už magisterských, alebo doktorandských. Sú to fantastické veci, ktoré určite stoja za ďalšie skúmanie. Ak by ste študovali všeobecnú filozofiu alebo psychológiu, je možné mať o takýchto témach diplomovú prácu, ale na teologickej fakulte by vám témy, ktoré riešim ja, určite nedovolili.
Veľmi zaujímavá PhD. práca je na Evanjelickej teologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe od Filipa Outratu. Hoci sa ten človek vyznaním javí ako katolík, je to asi liberálnejší katolík, keďže si vybral jednu z najviac kontroverzných teologických tém, akou je dedičný hriech. Hoci je tam niekedy trošku cítiť takú malú pachuť, že je ten človek trošku zaujatý a drží sa tradície, že si tam toho Augustína, ktorý bojoval za dedičný hriech, trochu viac zastával a niekedy kritizoval Juliána z Eclana, stále je to celkom dobrá práca. Človek tam našiel veľmi zaujímavé materiály a veci, o ktorých bežný radový kňaz, pastor alebo veriaci nemá ani najmenšie tušenie. Sú to veci, z ktorých ide mráz po chrbte.
Ani som netušil, že je to naozaj až takto dobre zdokumentované. Augustín v zásade urobil to, že mal úmyselne nejakých platených provokatérov, ktorí sa vydávali za kritikov dedičného hriechu. To prinútilo cisára Honoria zasiahnuť a úplne zakázať pôvodné učenie cirkvi, ktoré bolo dovtedy – teda učenie o tom, že dedičný hriech neexistuje.
Augustínova gnostická stopa a démonizácia sexuality
Ďalšie veľké nebezpečenstvo tohto dedičného hriechu je to, že Augustín mal vo svojej hlave a mysli stále to gnostické učenie. On bol predtým gnostik, ale z gnosticizmu interpretoval gnostické učenie tým najviac zvráteným spôsobom, o ktorom ani samotní gnostici nehovorili. Gnostici napríklad zvýrazňovali princíp veľmi silného dualizmu v zmysle dobra a zla. Strašne to zdôrazňovali. On si to však interpretoval veľmi svojským spôsobom.
Gnostici síce mali učenie, že telo, fyzická hmota alebo celkovo to, že žijeme v tomto svete, je niečo zlé, akýsi negatívny princíp, a že tento svet bol stvorený nejakým zlým alebo negatívnym bohom, preto sa negatívne vyjadrovali k hmote celkovo. To sa mohlo interpretovať aj tak, že sa negatívne vymedzovali voči sexualite. Ale Augustín si to interpretoval úplne inak ako gnostici. Aj takzvaní manichejci hovorili o niečom úplne inom ako Augustín.
Augustín vlastne prišiel s novým učením a princíp dobra a zla v katolíckej cirkvi veľmi radikálne posilnil. Cez cisára to presadil tak, že sexualita je to najväčšie zlo, zdroj všetkého zla a zdroj dedičného hriechu. Na strane druhej je tu cirkev, ktorá prináša spásu a ako jediná má patent na odpustenie hriechov. Máte aspoň sčasti šancu byť spasení, ak budete využívať všetky služby cirkvi, čím vlastne vytvoril ľudí totálne závislých od cirkvi.
Manželstvo ako „nutné zlo“ a historický egregor
No a Julián z Eclana, ten katolícky biskup, ktorý mal vlastnú manželku, rodinu a deti – to bol taký biskup – ten si manželstvo veľmi jasne zastával. Naopak, katolícka cirkev vtedy vyučovala, respektíve Augustín v nej pretlačil učenie, že manželstvo je samo osebe niečo zlé. Niektorí teológovia toto Augustínovo učenie neskôr možno zradikalizovali ešte viac než samotný Augustín.
Ničmenej aj samotný Augustín o tom hovorí veľmi jasne, že manželstvo je nejaké nutné zlo, pretože je prenášačom dedičného hriechu. Manželstvom sa plodia deti, čo je neoddeliteľné od sexuality, a tým, že je to spojené so sexualitou, automaticky je manželstvo vnímané ako niečo špinavé a zlé. Ideálom bolo byť mníchom alebo niekým, kto dodržiava celibát. To bol ideál cirkvi. Cirkev z tohto egregora čerpá dodnes.
Hoci už katolícka cirkev vníma manželstvo ako také pozitívne, najmä v tých kultúrnych vojnách teraz vidíme, ako sa prezentujú tie správne konzervatívne hodnoty a ako kresťania obhajujú rodinu. Je to také zvláštne, že o tejto veci najviac argumentujú katolícki aktivisti, ale v hierarchii katolíckej cirkvi sú najvyššie kňazi a biskupi – ľudia, ktorí žijú v celibáte, čo znamená, že so sexualitou ani s rodinou nemajú žiadne skúsenosti. Alebo keď už katolícki kňazi nejaké skúsenosti so sexualitou majú, tak je to nejaké sexuálne zneužívanie, čiže to nie je zdravá sexualita.
Je dosť zvláštne, akým spôsobom sa katolícka cirkev stavia k sexualite. Vidíme to dodnes – aj rôzni kresťanskí aktivisti v kultúrnych vojnách, či už na Slovensku, alebo v Spojených štátoch, sa snažia zakázať antikoncepciu, snažia sa zakázať sexuálnu výchovu a zabrániť tomu, aby sa deti na školách učili, že existuje niečo ako antikoncepcia a podobne. Vidíme, že spoločnosť, respektíve kresťanstvo, je dodnes poznačené tým historickým egregorom, že manželstvo, respektíve sexualita, je niečo zlé. Pozostatky tohto egregora majú stále veľmi silný vplyv na celú spoločnosť, nielen na náboženskú, ale dokonca aj na sekulárnu.
Kresťanstvo ako systém duchovného zotročenia
Kresťanstvo je systém duchovného zotročenia človeka. Nepovedal som to ja a nepovedal to ani nejaký ateistický filozof, ktorý kritizuje kresťanstvo, ale povedal to sám katolícky biskup Julián z Eclana. Je veľmi zaujímavé, že to povedal hlavne z dôvodu zavádzania novinky do katolíckej cirkvi, a tou bol Augustínov dedičný hriech, v ktorý kresťanské cirkvi veria dodnes.
Julián v diskusii s Augustínom argumentoval tým, že Augustín verí v zlého boha, ktorý trestá ľudí dedičným hriechom len za to, že sa narodili. Tak vidíme, že najvýznamnejší svätec v katolíckej cirkvi, Augustín, bol zákerný a zlomyseľný podvodník, ktorý korumpoval vplyvných cisárskych politikov a úradníkov. Podplácali ich, aby prenasledovali jeho názorových odporcov a aby nesôr aj násilím celej ríši nanútili učenie o dedičnom hriechu, a to bez akéhokoľvek demokratického procesu vo vnútri cirkvi.
Neskôr, keď sa aj cisár zmenil, katolícka cirkev, samozrejme, neprotestovala proti dedičnému hriechu, pretože toto učenie jej dávalo moc. A moc je ako droga. Keď už niekto tú drogu okúsi, už sa jej nevzdá. To sa presne udialo aj v katolíckej cirkvi. Potom už neexistovali koncily, ktoré by akýmkoľvek spôsobom diskutovali o existencii alebo neexistencii dedičného hriechu. Neskôr sa to už neriešilo, lebo to bola veľká droga.
Víťazstvo Augustína nad cisárom Honoriom
Zo začiatku som si myslel, či nebol cisár Honorius nejaký geniálny génius, ktorý si cirkev používal na svoje mocenské ciele. Sčasti to bola aj pravda, cisár Honorius mal také vyjadrenia, že mu to posilnilo moc. Argumentoval jednotnou ideológiou, že je veľmi dôležité, aby Rímska ríša bola zjednotená na základe jednotnej ideológie a takým spôsobom si posilnil moc – aj toto v zásade trochu hovoril.
Ale v skutočnosti víťazom celého tohto sporu o dedičnom hriechu bola samotná cirkev a samotný Augustín, ktorý s dosť hlúpym cisárom Honoriom doslova vybabral. Osobne si myslím, že cisár Honorius patril medzi cisárov s nízkou inteligenciou, ktorým Augustín celkom slušne prešiel cez rozum. V takom prípade sa naozaj stalo, že ani cisár si neuvedomil, že katolícka cirkev má väčšiu moc ako on. Hoci mal cisár ako panovník v rukách svetskú moc, skutočný a ďaleko silnejší vplyv mala katolícka cirkev. Tá rozhodovala o tom, kto bude spasený a kto zatratený. V skutočnosti mala katolícka cirkev na kontrolu más a veriacich ďaleko väčší vplyv ako cisár alebo svetský panovník samotný.
Influenceri a propagácia cirkevného úpadku
Ďalej za posledný čas až dvaja influenceri urobili rozhovory s biskupmi. Jednalo sa o Mariána Čekovského, ktorý urobil rozhovor s biskupom Trstenským. Ten biskup Trstenský je napríklad známy tým, že obhajoval Jána Vojtaššáka, známeho nacistického biskupa, nacistického zločinca, ktorý sa podieľal veľmi aktívne – a nielen pasivitou sa podieľal, ale až veľmi proaktívne sa podieľal na deportáciách Židov zo Slovenska do koncentračných táborov.
Ďalej zasa YouTuber alebo influencer Oski urobil rozhovor s biskupom Haľkom. Dokonca ten Oski sa až tak vopchal do zadku tomu biskupovi, že dokonca išiel až do jeho kancelárie; v jeho kancelárii dokonca urobil ten rozhovor, čo naozaj považujem za veľkú nadprácu aj zo strany toho YouTubera.
Je to prejav takých znížených vibrácií v celej spoločnosti. Dúfajme, že je to len nejaký krátkodobý výkyv a nie niečo dlhodobé. Musíme len v túto vec veriť a musíme byť optimisti. Ale je to jednoznačne úpadok spoločnosti, kedy namiesto toho, aby tí YouTuberi alebo influenceri robili rozhovory alebo podcasty s nejakými slušnými ľuďmi, nejakými kritikmi katolíckej cirkvi, ako som napríklad ja alebo nejakí ďalší aktivisti, tak namiesto toho ešte naopak propagujú úpadok a propagujú tú katolícku cirkev, čo považujem za chybu.
Financovanie a skrytá inzercia náboženstva
Ďalej je veľmi otázne, či obidvaja influenceri a obidvaja YouTuberi robili tie rozhovory zadarmo. To naozaj nevieme, tam do toho nevidíme. V každom prípade, u rôznych influencerov a YouTuberov je veľmi časté a typické, že im niekto platí. Môže to byť aj určitá forma nejakej skrytej inzercie. Ak katolícka cirkev naozaj disponuje neobmedzeným množstvom finančných prostriedkov, tak má z akých peňazí takého YouTubera ten biskup zaplatiť. To je to úplne najmenej. Peniaze sú úplne najmenej a nemusí to ten YouTuber robiť úplne slobodne a nemusí to robiť úplne zadarmo. To naozaj nevieme.
Je to úplne bežné a normálne, že nejaký influencer jednoducho robí inzerciu pre nejaké firmy, a takisto to môže byť aj nejaká inzercia pre konkrétne ideológie. To nie je problém, nie je to nič nové. Takže netvrdím, že obaja títo influenceri prijali nejaký úplatok alebo prijali nejaké peniaze od katolíckej cirkvi. Netvrdím, že je to na 100 percent pravda, ale hovorím o tom, že to môže byť s veľmi vysokou pravdepodobnosťou pravda. Tieto informácie by sme si museli overiť. To by ste sa museli s obidvoma pánmi reálne spoznať a museli by ste byť ich priateľmi, aby ste sa ich na to mohli spýtať, ako to vlastne bolo.
Porovnanie ľudských práv: Pohanstvo vs. kresťanstvo
V tejto časti budem hovoriť o téme histórie katolíckej cirkvi v oblasti ľudských práv. Porovnáme si, aké boli ľudské práva v pohanskej Rímskej ríši a aké boli v kresťanskej Rímskej ríši.
Miera náboženskej tolerancie bola na tú dobu na veľmi vysokej úrovni v pohanskej Rímskej ríši. Napríklad cisári vydali právne záväzné nariadenie, ktoré Židov zbavovalo povinnosti zúčastňovať sa na pohanských rituáloch. Kým pre bežných občanov to bola povinnosť zo zákona, rímski cisári boli natoľko inteligentní a múdri, že pre Židov vybavili výnimku. Uvedomovali si totiž, že by to zrejme vyvolalo občianske nepokoje. Táto výnimka sa týkala území v správe ríše, ako Palestína a Izrael, ale aj židovskej komunity na území súčasného Grécka a Turecka. Bol to naozaj veľký pokrok v oblasti ľudských práv a tolerancie.
Naopak, keď sa kresťanstvo dostalo k moci, prejavilo absolútne nulovú toleranciu voči Židom, pohanom či gnostikom. Všetkých ich vyhubili a vykantrili. Židia síce mohli fungovať aj v kresťanskej ríši a kresťanských monarchiách, ale mali asi také ľudské práva ako zvieratá a dobytok. Museli žiť v getách v neľudských podmienkach a s neľudským zaobchádzaním. Židia neboli považovaní za ľudí, ale za menejcenné bytosti, ktoré nemajú mať žiadne ľudské a občianske práva. Náboženská tolerancia kresťanstva bola teda niečím úplne iným.
Mýty a realita prenasledovania kresťanov
Ďalej sa veľmi hyperbolizuje a preháňa téma prenasledovania kresťanov počas pohanskej ríše. Často, aj keď cisár vydal nejaký právne záväzny dokument, reálne nebol vymáhaný. Niektoré tie dokumenty síce vyzerajú veľmi zle, akoby boli kresťania utláčaní, ale v skutočnosti zdanie klame. Tieto nariadenia a edikty často existovali len na papieri a v praxi sa neuplatňovali.
Pohanskí cisári nikdy nezakázali kresťanstvo ako celok, nikdy ho nezakázali celoplošne. Od kresťanov vyžadovali len to, aby sa raz za čas zúčastnili na pohanskom rituáli, čo malo skôr politický charakter. Pri týchto rituáloch sa demonštrovala lojalita a prisahala sa vernosť cisárovi. Pohanská filozofia z princípu nezakazovala uctievanie iných bohov. Keď kresťania vyhlásili Ježiša za Boha, pohania sa tomu nebránili. Mali synkretistickú filozofiu a nevadilo im, ak niekto popri pohanských bohoch uctieval aj Ježiša Krista. Nikto to v zásade neriešil. Rímski cisári len chceli, aby sa kresťania zúčastňovali na štátnych rituáloch, a vôbec im neprekážalo, ak sa odtiaľ vrátili k svojim kresťanským omšiam.
Pri pohanských rituáloch sa obetovali zvieratá, ale netreba si to predstavovať ako niečo nehumánne. Robilo sa to podobným spôsobom ako dnes na jatkách – zviera sa najprv omráčilo, aby čo najmenej trpelo. V podstate išlo o rituálne spracovanie mäsa. Naopak, veľké etické otázniky vyvolávalo obetovanie zvierat, ktoré vyžadoval židovský Boh, kedy zviera pri plnom vedomí bez omráčenia trpelo pri podrezávaní krku. Pohanské rituály toto nevyžadovali.
Kresťanská represia a násilná konverzia
Keď sa kresťanstvo dostalo k politickej moci, v žiadnom prípade netolerovalo paralelné vyznávanie dvoch náboženstiev. Najmä od 6. až 7. storočia začali tvrdé represie voči gnostikom a pohanom. Kresťania inovercov fyzicky likvidovali a štát ich tvrdými obmedzeniami ľudských práv donútil konvertovať. Tieto dôležité historické fakty by mali byť povinnou súčasťou učebných osnov na školách. Ľudia by tak pochopili, že kresťanstvo bolo zdrojom veľkého zla.
Kresťania sa nemôžu vyhovárať na to, že vtedy bola taká doba a nedbalo sa na ľudské práva. Pohania boli už dávno predtým ďaleko tolerantnejší. Osobne si to predstavujem tak, ako keď komunisti vyžadovali členstvo v ROH (Revolučné odborové hnutie) ako formu vyjadrenia lojality voči systému. Ak ste boli poslušní a mali ste členstvo, komunisti vám v zásade dali pokoj. Podobne to bolo v Rímskej ríši. Nikto neriešil, či veríte v pohanstvo, stačilo splniť zákonné minimum a zúčastniť sa na niektorých rituáloch. Potom už nikto neriešil, že popritom vyznávate kresťanstvo.
Samozrejme, nemôžeme si rímsku ríšu idealizovať, pretože v nej existovalo napríklad legálne otroctvo, čo je z dnešného pohľadu neprípustné. Avšak v porovnaní s kresťanstvom boli pohania neporovnateľne tolerantnejší. Najvplyvnejší teológ katolíckej cirkvi, Augustín, ktorý vybudoval celé jej teologické základy, otroctvo výslovne obhajoval a považoval ho za niečo pozitívne. Tvrdil, že je to prirodzený následok dedičného hriechu. On, ako bohatý biskup a papaláš, určite mal svojich otrokov, ako to bolo v tej dobe typické pre bohatých ľudí. Určite týchto otrokov na biskupských úradoch využíval, profitoval z toho, a preto otroctvo nekritizoval. Takto vyzerali ľudské práva v kresťanskej Rímskej ríši.
Ochranný egregor a prekážky v kritike Cirkvi
Ďalej by som sa v stručnosti vyjadril k histórii cirkvi ako takej. Ako som to už spomínal viackrát v minulosti, kresťanstvo má veľmi silný ochranný egregor, a tým pádom sa v spoločnosti veľmi ťažko presadzuje akákoľvek kritika cirkvi vrátane jej histórie. V praxi je potrebné vynaložiť veľmi veľa energie, aby sa vôbec nejaká kritika dostala na svetlo sveta k verejnosti. A to aj napriek tomu, že tá kritika je veľmi dobre a kvalitne odôvodnená kvalitnými vedeckými štúdiami.
Keď aj existujú nejaké vedecké štúdie, ktoré kritizujú kresťanstvo, tak väčšinou to nie je dané do potrebných súvislostí a do potrebnej kocky. Sem-tam ma prekvapí útržok nejakých, dokonca často priamo teologických prác. Niekedy ma samého prekvapí, že niektorí profesionálni teológovia o veľmi kontroverzných témach z histórie cirkvi naozaj napíšu relatívne kvalitné práce, čo aj mňa samého niekedy fascinuje a prekvapí. Hoci často aj tieto práce nie sú úmyselne dané do dostatočného kontextu toho, čo z toho vyplýva.
Napríklad veľmi zaujímavý baptistický profesor teológie síce nijakým spôsobom nespochybňoval Božskú Trojicu, ale hovoril o veľmi kontroverznej téme. Dokonca aj tento kresťanský teológ na rovinu priznal skutočnú históriu katolíckej cirkvi, čo sú naprosto desivé veci. Keby to kresťania počuli, tak by okamžite museli vyhľadať psychologickú pomoc, lebo by sa z tej nepríjemnej pravdy histórie cirkvi psychicky zrútili. On napríklad hovoril o tom, že kresťania v minulosti neverili na Božskú Trojicu, ale bola to Božská dvojica. Až neskôr sa evolučne do tej Božskej dvojice pridala Božská Trojica. Celé to kresťanstvo stojí na hlinených nohách. Ani tí kresťania v minulosti nemali jasné, či chcú uznávať Božskú Trojicu alebo Božskú dvojicu.
Biblia a pôvodné vnímanie Krista
Existujú veľmi kvalitné vedecké štúdie, respektíve veľmi kvalitnú odbornú publikáciu som o tejto téme napísal aj ja. V Biblii sa naozaj nikde nehovorí o božstve Krista. Prví kresťania jednoducho neverili na božstvo Krista. V Biblii sa jasne hovorí o tom, že prví kresťania jednoznačne považovali Krista za obyčajného proroka.
Sú tam veľmi jasné pasáže v Biblii, ktoré spochybňujú akékoľvek božstvo Krista, hlavne v tých Pavlových listoch, ktoré sa považujú za najstaršie biblické spisy. Takisto som sa venoval aj tej falošnej argumentácii cirkvi, ktorá sa odvoláva na nejaké dôkazy, ktoré by mali potvrdzovať božstvo Krista. Je pravda, že už aj mnohí prví, relatívne raní kresťania koncom druhého alebo až od tretieho storočia začali hovoriť o nejakom božstve Krista.
Musíme si uvedomiť, že to neboli židovskí teológovia alebo židovskí konvertiti, ktorí formovali kresťanstvo, ale predovšetkým pohanskí konvertiti. Títo pohanskí konvertiti sa pohanského myslenia úplne nevzdali a práve preto si tam nejaké pohanské prvky pridali. V tom rímskom náboženstve bolo úplne normálne a bežné, že sa z nejakého človeka urobil boh – zomrel nejaký človek a nesôr bol uctievaný ako boh. Takže pre nich to bola veľmi lákavá myšlienka. Prečo by sme nemohli urobiť z Krista Boha?
Prekrúcanie Biblie a pohanská inšpirácia
Mnohí kresťanskí teológovia sa týmito myšlienkami už v treťom storočí zaoberali a začali prekrucovať Bibliu, dezinpretovať ju a hovoriť o tom v rozpore s tým, čo hovorili židovskí konvertiti, ktorí v tom mali jasno – že je len jeden Boh. Pohanskí konvertiti v tom už tak jasno nemali. Postupne tam bolo vsunuté aj to božstvo Krista, hoci v Biblii to nemá absolútne žiadne opodstatnenie. Na svojom webe upozorňujem aj na viaceré zlé biblické preklady a manipulácie. To sú veci, ktoré by sa mali bežne vyučovať na základných a stredných školách ako povinný predmet, aby sa ľudia dozvedeli kritické argumenty na adresu cirkvi.
Ďalšia veľmi kontroverzná časť je dedičný hriech, a takisto to, že najprv bola Božská dvojica a až potom Božská Trojica. Existuje veľmi kvalitná vedecká štúdia profesora na filozofickej fakulte v Taliansku, ktorý krásne vysvetlil, že aj tá Božská dvojica, keď vznikala na Nicejskom koncile, bola inšpirovaná pohanstvom a pohanskou teologickou, respektíve mytologickou terminológiou. Spomínal sa tam pojem „homoousios“, čo v tej dobe znamenalo naprosto jasnú pohanskú inšpiráciu. Bolo vtedy úplne bežné uctievať takzvané dvojbožstvá – naprosto splynuté a zjednotené dvojbožstvá. Na základe toho vznikla Božská dvojica, Otec a Syn. Až neskôr vznikla Božská Trojica, keď sa k tomu pridal Duch Svätý.
Inštitucionálna nevedomosť a zločinecká podstata
Toto sú veci, ktoré od základov spochybňujú kresťanstvo. Je tragikomické, keď si nejaký katolícky kňaz myslí, že vyštudoval teológiu a pozná históriu cirkvi, a pritom ten človek dokopy nevie nič. Každý psychológ by o týchto veciach mal mať informácie a mal by ich vedieť, keďže psychológia je založená hlavne na filozofii. Kto študuje filozofiu, mal by mať tieto veci v študijných osnovách úplne jasne zarátané.
Čo ľuďom chýba, sú vedomosti o obrovskej zločineckej histórii katolíckej cirkvi. Je zvláštne, že ľudia nevedia, akým násilným a represívnym spôsobom bolo kresťanstvo presadené. Boli vykantrení akíkoľvek inoverci vrátane kresťanských odnoží, ako boli gnostici, ariáni a ďalší, ktorí boli silou a násilím potlačení.
V dnešnej dobe je veľmi nebezpečné hovoriť, že som konzervatívny kresťan alebo človek, ktorý vyznáva konzervatívne hodnoty. Je to nebezpečné, lebo to hraničí s krajnou pravicou, ktorá úzko súvisí so sympatiami k Adolfovi Hitlerovi. Každý, kto hovorí, že vyznáva konzervatívne hodnoty, sa odvoláva na tú temnú históriu katolíckej cirkvi, ktorá bola v minulosti vyslovene zločinecká. Dnes je to s tými ľudskými právami v katolíckej cirkvi o niečo lepšie, ale v minulosti to bola čisto zločinecká organizácia. Ak niekto povie, že sa odvoláva na konzervatívne hodnoty, znamená to, že sa vyjadruje k tej temnej histórii, kedy cirkev nerobila nič iné, len zločiny. Aj keď niekto povie, že robila charitatívnu činnosť, tie zločiny boli ďaleko významnejšie a väčšie.
Genocída a náboženské vojny
Len pre malú ukážku – zločinmi katolíckej cirkvi boli napríklad križiacke výpravy, ktoré nerešpektovali ľudské práva ani etické vedenie vojny, ale boli zamerané predovšetkým na genocídu civilistov. Nejakí nacisti boli v porovnaní s tými vojakmi z križiackych výprav fantastickí humanisti. Hoci aj nacisti bojovali proti civilistom, mali nejakú mieru, ale tí križiacki vojaci nemali zľutovanie s nikým. Redukovali to len na Židov a politických odporcov, ale križiaci masakrovali a likvidovali ženy aj deti bez akéhokoľvek zľutovania.
Málokto vie o takejto histórii katolíckej cirkvi. Hoci sa dejepis na školách vyučuje, o takýchto veciach sa nikto nedozvie – o zločineckej podstate katolíckej cirkvi a kresťanstva ako celku. Najdlhší vojenský konflikt medzi katolíkmi a protestantmi trvala 300 rokov. Bol to najväčší vojenský konflikt v dejinách planéty Zem a boli to čisto náboženské vojny. Kresťanstvo bolo vždy zdrojom všetkého zla a môžeme ho vnímať ako satanizmus, ktorý človeka privádza len k zlu.
Akýkoľvek kresťan, ktorý povie „som konzervatívny kresťan“, sa vedome a energeticky pripája na ten egregor zločineckej verzie kresťanstva a histórie katolíckej cirkvi. To je veľmi nebezpečné. Naopak, veľmi si vážim liberálnych kresťanov, ktorí sa snažia z kresťanstva vyberať len to pozitívne a vedome sa odpájajú od toho temného kresťanského egregora. Sú to napríklad fantastickí ľudia v Českobratskej cirkvi. Majú úžasnú, radikálne odlišnú teológiu. Keby nejaký katolícky kňaz počúval teologické úvahy tých českobratských pastorov, tak by ho z toho išlo od zlosti rozdrapiť. Musel by si zapchávať uši. Sú to veľmi odlišné rozdiely medzi inkluzívnou a exkluzívnou teológiou, respektíve tolerantnou teológiou, ktorá sa snaží šíriť lásku, a tou netolerantnou, odsudzujúcou a nenávistnou formou kresťanstva, akou je katolícka cirkev. To sú dosť veľké rozdiely.
Sponzoring a lobbying v kritike náboženstva
Ďalšia dôležitá vec je téma vzniku a sponzoringu mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú kritikou kresťanstva. V tejto oblasti nie je možné spoliehať sa na štát. Veľmi dôležitá je podpora súkromných sponzorov, pretože štát nikdy nebol a ani nebude efektívny. V konečnom dôsledku sa aj kresťanstvo presadilo takýmto spôsobom – malo dôležitých väčších sponzorov, bohatších ľudí. To bol významný faktor, prečo sa kresťanstvo v Rímskej ríši rozšírilo. Jednoducho sa nemôžeme spoliehať na to, že štát niečo vyrieši za nás. Nevyrieši. Je veľmi dôležité, aby súkromníci prevzali zodpovednosť do vlastných rúk.
Vidíme, že aj v Spojených štátoch sa takto veľmi presadila politická extrémna pravica. Jedným z takýchto ľudí je napríklad Charlie Kirk, ktorý si takýmto spôsobom zarába – platia ho takzvaní konzervatívni sponzori, aby mohol šíriť nenávistnú ideológiu kresťanského fašizmu. Takýchto ľudí je tam samozrejme viac, sú to obrovské organizácie a lobistické skupiny. Vidíme, že to funguje na Slovensku aj v Spojených štátoch. Určite sú akékoľvek konzervatívne organizácie spojené s extrémne pravicovými kresťanskými skupinami sponzorované aj z Ruska, ruskou vládou. To sa tu doslova hemží organizáciami ako Aliancia za rodinu, Aliancia pro rodinu a podobné nezmysly.
Vidíme obrovský výtlak tejto kresťanskej extrémnej pravice v politike, či už je to strana KDH alebo Matovičovi letniční kresťania ako Vašečka či Krajčí. To sú všetko kresťanskí nacisti. Táto kresťanská extrémna pravica v oblasti kultúrnych vojen chce vyčistiť spoločnosť od LGBT ľudí či transgender ľudí. Naozaj sa ukázalo, že tento lobing je veľmi úspešný, či už zo strany ruského štátu, ktorý sponzoruje tieto fašistické organizácie, alebo v Spojených štátoch a na Slovensku, kde sú sponzorované rôznymi americkými súkromnými sponzormi hlásiacimi sa ku konzervatívnym hodnotám.
Slovenská mentalita a nečinnosť podnikateľov
Pointa je v tom, že sa nemôžeme spoliehať na štát. Sponzori z opačnej strany, z opačného brehu a druhého názorového tábora, by mali začať sponzorovať takéto organizácie. Na Slovensku je však veľmi zvláštna mentalita. Myslím si, že tu nie je v móde sponzorovať čokoľvek rozumné. U podnikateľov to vôbec nie je typické. V Spojených štátoch je tá mentalita trochu odlišná, je to vnímané ako určitá spoločenská prestíž – že môžem sponzorovať niečo dobré a rozumné. Na Slovensku sa nič také medzi podnikateľmi nenosí.
Však tu nemáme ani jednu jedinú protikorupčnú mimovládnu organizáciu. Jednoducho nemáme, neexistuje nič také. Keď som napríklad diskutoval s protikorupčnými organizáciami – na Slovensku existujú len dve: Nadácia Zastavme korupciu a Transparency International – tak mi úplne na rovinu povedali: „Prepáčte, ale našou úlohou nie je riešiť korupciu ako takú.“ Nechceli riešiť Matovičovu korupciu, hoci som ju nahlasoval. Matovičovi ministri kradli desaťkrát toľko ako smerácki ministri. Pochopiteľne som si myslel, že sú to seriózni, nezávislí ľudia a nebudú mať problém zverejniť korupciu bez ohľadu na politickú príslušnosť. Nakoniec sa zamestnanci týchto dvoch organizácií priznali: „Máte síce pravdu, že Matovič kradne, ale našou úlohou sú politické boje a nie riešenie korupcie.“
Existujú veľmi nedôveryhodní ľudia, ktorí kritizujú mimovládne organizácie, či už je to extrémna pravica, alternatívne médiá alebo krajne pravicoví politici. To sú všetko nedôveryhodní ľudia, ktorým ja naozaj neverím a ich kritiku mimovládnych organizácií neberiem vážne. Ale ja som s tými zamestnancami reálne z prvej ruky komunikoval a oni mi to takto na rovinu povedali. Viac si o tom môžete dočítať na mojej stránke alebo v ďalších videách, kde túto komunikáciu rozoberám podrobnejšie.
Politické ambície sponzorov a úpadok hodnôt
Veľmi sa čudujem, že podnikatelia odvádzajú obrovské množstvo daní, ale nevedia sa zlúčiť do mimovládnych organizácií, ktoré by bojovali proti korupcii. Nemáme ani jednu serióznu organizáciu, sú tu len čisto politické organizácie. Nadácia Zastavme korupciu je sponzorovaná prevažne jedným z majiteľov ESETu, pánom Trnkom, a ten má čisto politické ambície. On naozaj nechce riešiť korupciu. Zamestnanci to majú jasne zakázané – majú riešiť len politiku a politické boje. To je všetko, čo od nich vyžaduje. Je to veľký rozdiel, keď sa niekto tvári ako protikorupčná organizácia, pričom je to čisto politická organizácia. Preto na tieto organizácie nemám dobrý názor a vidím v tom veľký problém.
Keď je na Slovensku takáto bieda, že nemáme ani jednu protikorupčnú organizáciu, ako potom môže vzniknúť niečo ďaleko rozumnejšie, ako sú organizácie zaoberajúce sa kritikou kresťanstva a náboženstva? To už považujem za naprosto nereálne. Práve toto je tá pointa, aby som vysvetlil, aký je tu úpadok spoločnosti. Máme na Slovensku napríklad Klub 500. Prečo sa v Klube 500 nerieši sponzoring organizácie, ktorá je skutočne protikorupčná? Títo podnikatelia si takto podpiľujú konár sami pod sebou. Kŕmia štát, platia štátu dane a vôbec im nezáleží na tom, aby založili aspoň jednu jedinú protikorupčnú organizáciu. Vôbec na tom nepracujú.
Príde mi to ako veľmi bizarná slovenská mentalita. Sponzorovať niečo rozumné tu neexistuje. Sú tu len šialene egoistickí podnikatelia, ktorí dbajú len na svoje záujmy a vôbec nie na verejný záujem a už vôbec nie na niečo nezištné. V konečnom dôsledku sa netreba hanbiť za to, že niečo sponzorujem. Práve naopak, je to spoločenská prestíž, že môžem spoločnosti pomôcť vytvoriť nejaké hodnoty. Podnikanie je vytváranie pozitívnych hodnôt a aj sponzoring je pozitívna hodnota. Toto na Slovensku prakticky neexistuje.
Boj o hodnoty a renesancia neonacizmu
Tým chcem dokázať, že keď to dokázali klerofašisti a kresťanskí fašisti v politike – vidíme to na Slovensku aj v Spojených štátoch – tak títo zlí ľudia dokážu na základe sponzoringu presadzovať zlé veci a kresťanský nacionalizmus. Hoci si myslím, že pomenovanie „kresťanský nacionalizmus“ je sakramentsky diplomatické. Sú to kresťanskí fašisti, žiadny kresťanský nacionalizmus neexistuje. Len v Spojených štátoch sa to takto ustálilo a eufemisticky sa tak hovorí o krajne pravicovej odnoži. Nie sú to žiadni fašisti ani neonacisti, ale „kresťanskí nacionalisti“. Je to veľmi eufemistické pomenovanie. Pred 15 rokmi to bol úplne neznámy pojem, nikoho by nenapadlo, že bude existovať nejaká krajná pravica odetá do kresťanských šiat. Dnes vidíme obrovskú renesanciu neonacizmu v kresťanskom prevedení.
Je to veľmi smutný pohľad. Keď títo zlí ľudia dokážu sponzorovať zlé veci, o čo skôr by mali byť dobrí ľudia schopní sponzorovať niečo dobré. Vidíme tu však naprostý nezáujem. Ja by som mal možno aj väčšie možnosti niečo zmeniť alebo vymyslieť, mohol by som založiť organizáciu na kritiku náboženstva, pokiaľ by sa našli ľudia, ktorí by mi niečo poslali. Ale na Slovensku nič také neexistuje. Slováci majú svojskú mentalitu, sú to egoisticky založení ľudia a sponzoring u nás prakticky neexistuje.
Určite by takéto osvetové organizácie, ktoré by šírili kritiku voči kresťanstvu, boli veľmi dobré. Takáto organizácia môže mať obrovské množstvo úloh. Môže to byť aj pozitívna lobistická organizácia, ktorá bude v politike lobovať za zníženie vplyvu cirkvi. Podobne ako vidíme veľmi silný lobizmus v oblasti krajnej pravice na každom kroku na Slovensku aj v Spojených štátoch, bolo by dobré, keby existovali aj pozitívne lobistické organizácie, ktoré sa budú snažiť prinášať do spoločnosti svetlo.
Osveta a boj za sekulárny verejný priestor
Veľmi zaujímavá iniciatíva, ktorú by mohla takáto organizácia sponzorovať, je napríklad iniciatíva za odstránenie krížov z verejných priestranstiev, najmä z turistických zón, ako sú vrcholy kopcov. Určite nie je rozumné ani správne tie kríže fyzicky likvidovať, ale je možné dať tam nálepku, že toto je iniciatíva za zrušenie krížov na verejných priestranstvách a že je správne to zrušiť. Môže tam byť odkaz na webovú stránku, ktorá sa tejto téme venuje, napríklad nejaký QR kód. Ľudia si to môžu načítať, pozrieť a uvedomia si, že to nie je dobré. Možno sa aspoň v niektorých turistických kluboch nájdu osvietení ľudia, ktorí ten kríž jednoducho demontujú a dajú ho dole.
V spoločnosti by mala byť taká mentalita, že kríže do spoločnosti jednoducho nepatria. Kríž je sám o sebe negatívny symbol, symbol utrpenia, takže je to nevkusné a nevhodné. Iná situácia je napríklad slovenský dvojkríž – to je niečo iné, to je národný symbol, ktorý je neutrálny a symbolizuje skôr niečo pozitívne.
Ďalej by takéto organizácie mohli organizovať detské tábory, kde by sa deti zoznamovali s kritikou náboženstva a kresťanstva, aby im hravou formou bolo prezentované, že cirkev je zlo. Takéto osvetové hnutie je veľmi dôležitá vec. Ďalej by takáto organizácia mohla robiť doplnkové vzdelávanie pre deti. Keď štát zlyhal v oblasti vzdelávania, tak aspoň rodičia môžu deti dať dobrovoľne na doplnkové vzdelávacie programy, ktoré ich môžu niečo naučiť v oblasti kresťanstva. Ďalej môžu vznikať nové súkromné školy, ktoré sa budú jasne riadiť hodnotami, ktoré sú aj na webovej stránke filozofia.nett.to. To je ďalšia možnosť, ako by deti mohli byť vzdelávané.
Médiá ako predajné prostitútky
A ďalej by takáto organizácia mohla platiť aj médiá a influencerov za to, aby dostali priestor názory a hodnoty kritiky kresťanstva. Ono to tak bežne funguje. Je to trpká pravda, ale ja som jeden z mála ľudí, ktorý mal možnosť vidieť hlboko do toho, ako fungujú novinári. Sú to v zásade obyčajné prostitútky – za čo im zaplatíte, to vám napíšu. Bohužiaľ to takto funguje a človek sa musí prispôsobiť systému, ktorý nefunguje ideálne. Nie je to o hodnotách, ale pokiaľ máte peniaze, môžete v médiách napísať čokoľvek.
Samozrejme, ideálne je spolupracovať s novinármi, ktorí sú vnútorne stotožnení s tým, čo robia. Verím, že sa aj takí nájdu, ale niekedy treba niečo zaplatiť aj šéfredaktorovi alebo redakcii ako takej, z čoho majú potom zisky aj vlastníci.
Kresťanský egregor v sekulárnej spoločnosti
Ďalej by som uviedol aj taký príklad toho, že kresťanský egregor sa netýka len náboženskej spoločnosti. Ten kresťanský egregor má, samozrejme, najsilnejší vplyv na tú náboženskú časť spoločnosti, ale ten vplyv stále v dosť silnej miere funguje aj na ľudí sekulárnych.
Príkladom je napríklad problematika pornografie. Keby sme robili nejaký prieskum verejnej mienky, tak väčšina ľudí by vám odpovedala, že by mal byť v rámci internetu v maximálnej možnej miere pornografický obsah zablokovaný osobám mladším ako 18 rokov. Hoci sa takéto tvrdenie len ťažko môže opierať o nejaké vedecké štúdie – či to neplnoletým skutočne škodí, pokiaľ si nejakú pornografiu pozrú. V dnešnej spoločnosti funguje taký zvláštny konzervativizmus a je tu silná mentalita, že to musí škodiť. Samozrejme, úplne iná situácia je to, pokiaľ nejakému dieťaťu tú pornografiu nejaký dospelý človek nedobrovoľne nanúti.
Samozrejme, môže vzniknúť aj závislosť na pornografii, ale skôr si myslím, že niekto môže získať závislosť tým, že pol dňa trávi nejakými počítačovými hrami. Skôr na počítačových hrách môže vzniknúť závislosť, ako na takomto niečom. Na všetkom môže vzniknúť závislosť, ale to neznamená, že je to nejaký vážny sociologický trend.
Chat Control a ideologické paradoxy
A vidíme, že niekedy aj extrémna pravica a extrémna ľavica nájdu svoju spoločnú reč. To vidíme napríklad v prípade ‚Chat Control‘, európskej smernice, kedy to bol skôr návrh extrémnej ľavice, ktorá je priam posadnutá kontrolou ľudí. Niektorí z tej extrémnej ľavice na jednej strane kritizujú Čínu za ľudské práva, a na strane druhej absolútne kopírujú nejaké regulačné zákony, ktoré sú v Číne a ktoré sú typické pre nejaké diktátorské štáty, kde akákoľvek komunikácia prechádza cenzúrou alebo kontrolou.
Je to také zvláštne, tie ideológie, ktoré si protirečia, je ich veľmi veľa. Aj kresťanstvo hlásalo lásku a nakoniec sa z toho stala najviac zločinecká ideológia, aká kedy v dejinách ľudstva existovala. Žiadna iná ideológia ako kresťanstvo toľko zla a toľko násilia nenapáchala. Alebo nejakí proruskí ľudia vám povedia, že sme strašne za mier, ale milujeme Putina a milujeme jeho vojnové zločiny. To je také protirečenie samo o sebe, ale ľudia na takéto protirečenia veria. Tie ideológie si veľmi často protirečia. Takisto aj tá extrémna ľavica hovorí, že sme strašne za ľudské práva, ale v prípade nejakého ‚Chat Control‘ im pod zámienkou ochrany detí vôbec nejde o ľudské práva.
Technologická diktatúra a kontrola veku
Osobne si myslím, že je veľmi pravdepodobné, že do budúcna ani pornografia nemusí byť tak prístupná ako dnes. Bude asi veľmi ťažké takéto veci aj nejako obchádzať, lebo je dosť možné, že na takýto obsah bude možné mať prístup len ako prihlásený používateľ. Ako prihlásený používateľ budete musieť odoslať svoj občiansky preukaz, musia vám schváliť, že máte viac ako 18 rokov a následne až potom budete mať nejaký prístup k tomuto. Naozaj tá legislatíva k tomu speje.
Na takýchto veciach by sa určite dohodli ako extrémna pravica, tak aj extrémna ľavica. Extrémna ľavica zase tvrdí, že oni vlastne chránia deti, takúto zámienku a výhovorku si nájdu, a zase extrémna pravica povie, že my sme za konzervatívne hodnoty, takže my to podporíme tiež. Na tomto sa v nejakých parlamentoch úplne rovnako dohodnú extrémisti z obidvoch názorových táborov.
Čo však význam má, je, aby nejakí dospelí ľudia komunikovali o téme, ako je pornografia, pretože niektoré veci vyzerajú ako veľmi autentické a nie sú skutočné. Napríklad to môžu byť rôzne znásilnenia, ktoré sú, samozrejme, dobrým hereckým výkonom vopred dohodnutých hercov na základe vopred dohodnutého scenára. Naozaj na dobrovoľnej báze hrajú niečo. To je, samozrejme, treba vysvetliť, že to nie je skutočné, že je to hrané a tak ďalej. Takéto veci treba vysvetliť, aby potom nejakí mladí ľudia nezobrali nejakú spolužiačku a nerobili to isté, čo videli v nejakom filme, pretože by to nemuselo dopadnúť dobre.
Náboženský vplyv na modernú legislatívu
Ale aj tu vidíme de facto také pozostatky, respektíve stále veľmi silne fungujúci kresťanský egregor, ktorý má ešte dodnes veľmi silnú podporu legislatívy. Niektoré také kontroverzné veci sú ešte v zákone aj na našom Slovensku, ktoré vyzerajú, akoby boli písané na fare. Niektoré tie časti Trestného zákona naozaj pôsobia, akoby boli písané na fare u nejakého pána farára podľa nejakých doslova až takých kresťanských konzervatívnych hodnôt nejakej katolíckej cirkvi. Akoby priam katolícka cirkev diktovala niektoré tie časti zákona, ako je napríklad pohoršovanie mladistvých, čo je taká veľmi kontroverzná časť zákona.
Keď si vezmete, čo môže byť všetko interpretované ako pohoršovanie mladistvých – keby nejaký dospelý človek nejakému neplnoletému človeku ukázal niečo na pornografii, tak už by v zásade spĺňal dosť prísny paragraf pohoršovania mladistvých v Trestnom zákone. Tak to sú už naozaj trošku také pritiahnuté za vlasy niektoré tie pasáže Trestného zákona, ktoré tam naozaj nemajú čo hľadať v sekulárnom štáte. Ale Slovensko asi nie je dobrým príkladom v oblasti sekulárneho štátu.
Jednoducho stále vidíme, že tá spoločnosť bojuje s problematikou démonizovania sexuality. Ďalší taký zákon, ktorý teraz vzbudil veľmi veľa pozornosti, je v americkom štáte Kalifornia. Schválili povinný zákon, že každý operačný systém musí povinne každému používateľovi vytvoriť nejaký profil. Profil, kde teda musí mať overený vek. To znamená, že budete musieť jednoducho poslať občiansky preukaz, aby ste mohli byť kategorizovaní, aký máte vek. Čo teda je veľmi radikálne narušenie súkromia a tam sa už nedá hovoriť o nejakom naozaj slobodnom internete. To už je naozaj dosť taká tvrdá diktatúra po vzore Číny, a pritom to schválili tí demokrati, ktorí sa tvária, že sú ako extrémna ľavica, ktorým tak strašne záleží na ľudských právach.
Spasiteľský syndróm a digitálna kontrola
Presne takýmto spôsobom to aj oni odôvodňujú, že my vlastne nerobíme nič zlé, my len vlastne chránime deti. Takže to sú zasa takí extrémisti, ktorí sa veľmi pomýleným a chorým spôsobom tvária, že im ide o ochranu detí. Možno sú posadnutí nejakým spasiteľským syndrómom, že si oni myslia, že zachraňujú deti takýmto spôsobom, ale to sa potom netýka len detí, ale naozaj aj dospelých. Aj ten dospelý človek si musí overiť vek a musí nejakým spôsobom preukázať, že on má viac ako 18 rokov. Aj on musí odoslať ten občiansky preukaz.
Na druhej strane tá vymáhateľnosť je trochu zložitejšia, čo sa týka zákona. Zase sa môžu nájsť nejaké spôsoby, ako sa to dá obísť. Ale keby v prípade, ak by boli politici až takí vychytralí, že by sa vlastne nedalo do Facebooku ani len prihlásiť bez verifikácie veku, tak v takom prípade sa to už obísť nebude dať. To overovanie veku na úrovni operačného systému funguje tak, že ten operačný systém môže kedykoľvek so serverom komunikovať, a tým pádom vlastne odoslať tú informáciu o tom veku. Na toto odborníci upozorňujú, že to môže v skutočnosti ešte ďaleko viac ublížiť deťom, lebo môžu nejakí útočníci špeciálne útoky zameriavať na mladých ľudí a v skutočnosti to dieťa môže ďaleko viac ohroziť.
Je dosť otázne, pokiaľ by boli až takí vychytralí nejakí politici a urobili by to, že ani na tie sociálne siete sa v podstate ani len neprihlásite bez takto upraveného operačného systému, ktorý verifikuje vek. V takom prípade sa to nebude dať tak ľahko obísť. Určite existujú nejaké metódy, ako by sa takéto veci dali hacknúť, to je to najmenej, ale na druhej strane je to problematické. Ak by toto dokonca politici urobili, že ani na Facebook sa ani len neprihlásite, alebo na YouTube, alebo kdekoľvek inde, tak v takom prípade jednoducho máte smolu. Budete musieť… A veľký problém je, že sa to nemusí týkať len Kalifornie, môže sa to potom rozšíriť podľa vzoru Kalifornie a môže to osloviť aj nejakú extrémnu ľavicu zase v Európskej únii. No a čo sa hovorí, po tichúčky sa chystá aj na úrovni Európskej únie niečo veľmi podobné.
Cenzúra a technologický kolos
Pokiaľ mám ešte informácie, tak aj existujú dosť veľké súdne spory medzi Európskou úniou a americkými pornoservermi a takisto aj so sociálnou sieťou X. Súvisí to s tým, že práve v kontexte aj tej sociálnej sieti X to tiež súvisí s nejakou nedostatočnou ochranou toho pornografického obsahu, čo je tiež považované za dosť kontroverzné. Neexistuje žiadna nejaká psychologická štúdia, ktorá by naozaj dokázala, že to, že na sociálnej sieti X je aj pornografický obsah prístupný, že to automaticky musí tomu mladému človeku aj škodiť nejakým spôsobom. To si nemyslím. To naozaj pochádza, takéto mienenie naozaj pochádza z toho kresťanského egregora. Ale vidíme, že keď sa spojí nejaká extrémna ľavica s extrémnou pravicou aj v rámci Európskej únie – to také tvrdé kresťanské jadro spoločne zase s extrémnou ľavicou – tak môžu takéto nezmyselné pokuty byť udelené.
A čo sa týka overovania veku opäť na úrovni operačného systému, tak v prípade, že budú nejakí programátori… Pokiaľ sa nepokakajú od strachu a budú ochotní zverejniť nejaké návody na to, tak určite to bude možné pre nejakého stredne pokročilého až pokročilého používateľa takéto nastavenia odstrániť. Určite sa to bude dať nejakým spôsobom odinštalovať. Každý programček, ktorý sa o takéto niečo zodpovedá, sa určite bude musieť dať nejakým spôsobom odinštalovať, nejakým spôsobom hacknúť. Tam je potom otázne, že či nejakým spôsobom bude ochota takéto nejaké návody zverejniť.
Všetko sa to dá a úplne najjednoduchšie je to na operačnom systéme Linux. Tam je to úplne už v samom základe, ten operačný systém je robený na maximálnu možnú nastaviteľnosť a tam je to až nepredstaviteľné, že by bolo nemožné také overovanie veku nejakým spôsobom deaktivovať, alebo si stiahnuť nejakú verziu toho Linuxu, ktorá neobsahuje to vekové obmedzenie. To by sa určite dalo. Takže tam je to to najmenej. Len potom je otázne, či sa potom človek bude môcť vôbec prihlásiť na nejaký Facebook a vôbec… To je potom otázne. Pokiaľ by už boli moc vycicaní tí politici, moc prešpekulovaní, tak by vedeli aj to… Už by sme naozaj potom boli na úrovni nejakej Číny, tá sloboda.
Len tak, ako je to trošku odbočenie od témy, ale v Číne majú drahší internet ako my v Európe, pretože sama o sebe tá cenzúra toho internetu, ktorá funguje v Číne, si málokto uvedomuje, že je to veľmi náročný technologický kolos. Realizovať cenzúru internetu nie je také jednoduché, to sú naozaj veľmi nákladné veci, ktoré si potom musí aj ten poskytovateľ internetu nejakým spôsobom započítať. Takže napríklad infraštruktúru na tú cenzúru internetu vybudovať je relatívne zložité, relatívne nákladné – aj hardvérovo aj softvérovo nákladné. Takže ono sa to dá, ale v Číne majú podľa mňa drahší internet ako v Európe. Je za tým to, že je to naozaj technologicky veľmi zložité. Teraz je už úplnou samozrejmosťou nejaké šifrovanie komunikácie cez internet, už je to ten HTTPS bežný štandard, ale musí sa to potom zložitými uzlovými spôsobmi obchádzať – takáto komunikácia, ako preraziť to šifrovanie, alebo využiť nejaké technológie, ako zabrániť, alebo ako dešifrovať tú komunikáciu a tak ďalej. To sú už také veľmi zložité veci. Ale to som už trošku odbočil od témy.
Rozporuplnosť islamu a sexualita
Taktiež veľmi zvláštny a rozporuplný názor na sexualitu má moslimské náboženstvo alebo islam. Na jednej strane, aby ženy nepokúšali mužov alebo ich nezvádzali, musia byť zahalené a v moslimskom svete nosiť šatky. Na strane druhej, keď sa pozrieme na to, čo je definícia neba alebo spásy v islamskom svete, tak je to predovšetkým sex. Paradoxne sa v moslimskej tradícii hovorí o 72 pannách, ktoré budú k dispozícii každému dospelému mužovi, ktorý sa dostane do neba.
Podľa islamskej definície je toto náboženstvo veľmi zmyselné. Vidíme, že takéto rozpory v náboženstvách sú úplne bežné, či už je to kresťanstvo, islam alebo akékoľvek toxické ideológie. Vždy sú tam tie rozpory naozaj obrovské. Na jednej strane sa teda musia ženy zahaľovať, na strane druhej majú moslimovia dovolené mnohoženstvo. Je to celé plné rozporov.
A ktovie, v akom veku majú byť tie panny, keďže podľa moslimskej tradície existujú aj detské sobáše. Či majú byť v predpubertálnom veku, v pubertálnom veku alebo po ňom, to nie je celkom jasné. Už o tom je to náboženstvo. Či už je to kresťanstvo alebo islam, je to vždy v rozpore s ľudskými právami a naozaj sú to obe naprosto zvrátené ideológie.
Islamský egregor a západná politika
Ktovie, možno aj z toho dôvodu je extrémna ľavica v západných štátoch tak posadnutá overovaním veku na internete a podobnými vecami. Možno to súvisí s konzervatívnymi hodnotami moslimského egregora. Možno už aj v západných štátoch má islamský egregor silnejší vplyv ako kresťanský konzervatívny egregor. Možno ten islam po energetickej stránke má silnejší vplyv na formovanie západnej politiky.
Možno aj toto je jeden z dôvodov, prečo s takýmito vecami prichádza aj extrémna ľavica. Vidíme, že extrémna ľavica si tiež veľmi odporuje. Na jednej strane tvrdia, že im ide o ľudské práva, no na strane druhej pozývajú do Európy islamských migrantov, ktorí majú veľmi jasný názor na ľudské práva – ich jediným snom je nastoliť právo šaría. To je v naprostom rozpore s ľudskými právami. Je to dosť zvláštne.
Považujem za veľkú chybu, aby každý človek, ktorý kritizuje nelegálnu migráciu z moslimských krajín, bol extrémnou ľavicou označovaný za prívrženca krajnej pravice. To je jednoducho omyl. Každý zdravo rozmýšľajúci človek by mal mať takýto názor a nemal by byť vždy onálepkovaný, že je extrémnou pravicou.
Zneužívanie kresťanstva v modernej politike
Ďalej som si všimol takú zaujímavosť, že hádam za nejakých posledných 100 rokov sa politici nikdy neoháňali kresťanstvom tak, ako za posledný čas. Vidíme to v Spojených štátoch, vidíme to na Slovensku a je to veľmi negatívna tendencia. Dá sa povedať, že istým spôsobom možno kresťanstvo ako také nikdy nebolo v spoločnosti také populárne ako dnes, ale len na základe spojenia s politickou extrémnou pravicou. Len na základe tohto má kresťanstvo ďaleko väčšiu a vyššiu popularitu.
Tí rôzni kresťanskí fašisti naozaj môžu mať napríklad odlišný názor na vakcináciu počas covidu, majú možno odlišné názory, tá kresťanská extrémna pravica, alebo odlišný názor na Rusko. Vidíme, že časť tej extrémnej pravice úplne zbožňuje Vladimíra Putina za vojnové zločiny proti Ukrajine. Túto časť a tento prúd napríklad zastupuje hnutie Republika. A potom je taká extrémna pravica, ktorá nie je antivaxerská a ktorá neschvaľuje Putinove zločiny, ale čo sa týka kultúrnych vojen, agresívneho boja proti sexualite, agresívneho boja proti transgender ľuďom, agresívneho boja proti LGBT ľuďom, tak tu má naprosto rovnaký názor nejaký Igor Matovič, nejaký Marek Krajčí alebo poslanec Vašečka. Tí sa navonok síce tvária, že my ako s extrémnou pravicou nič nemáme spoločné, až na to, že si veľmi rozumieme v tých kultúrnych vojnách, tak tam hovoria úplne to isté čo extrémna pravica. Tam nie je absolútne žiadny rozdiel.
Temná minulosť a energetický egregor
Takže naozaj na základe toho spojenia s tou politickou extrémnou pravicou je kresťanstvo teraz veľmi populárne. To treba uznať, ale je to také fašistické kresťanstvo, ktoré z toho kresťanstva vyťahuje len to negatívne. Vyľaďovanie sa len na ten negatívny historický egregor a vôbec oháňanie sa akýmikoľvek konzervatívnymi kresťanskými hodnotami je veľmi nebezpečné, lebo energeticky, po energetickej stránke, to znamená povedat to isté, že ja sa vyľaďujem na tú temnú, na ten temný kresťanský egregor, ktorý je stále existujúci, stále živý z pohľadu toho energetického hľadiska.
To nie je minulosť. Z pohľadu toho energetického hľadiska je ten čas niečo relatívne a je to to isté, akoby sa to stalo včera, tie rôzne zločiny katolíckej cirkvi. Hovoriť o nejakých konzervatívnych hodnotách je veľmi nebezpečné. To je ten fašizmus. Takže toto je veľmi nebezpečná vec.
A tiež, ako som to síce spomenul v jednom videu, ale môžem to zopakovať, že na jednej strane sa môže cirkev alebo cirkevný predstaviteľ vyhovárať, že tá extrémna pravica, oni si robia svoju vec, my sa im do toho ani nestaráme, oni sa oháňajú nejakými kresťanskými hodnotami na strane jednej. Na strane druhej aj samotná katolícka cirkev si niečo zobrala z tej extrémnej pravice. Z historického hľadiska sa voči transgender ľuďom správala katolícka cirkev veľmi tolerantne. Boli to eunuchovia, veľmi pozitívne sa o nich v Biblii píše. Existovali speváci kastranti, tretie pohlavie, transgender, ktoré bolo ešte nejakých 200–300 rokov dozadu veľmi populárne v Európe. Tí speváci v katolíckych kostoloch, ktorí boli vykastrovaní, veľmi pozitívne sa v minulosti katolícka cirkev stavala voči transgender ľuďom.
Ideologická inšpirácia a politická spolupráca
A teraz zrazu prišla extrémna pravica, spolupráca s extrémnou pravicou, a toto si katolícka cirkev sama k sebe zobrala. Dokonca katolícki biskupi podporili novelu ústavy, ktorá zakazuje transgender ľudí a prenasleduje ich. Takýmto spôsobom sa inšpirovala katolíka cirkev extrémnou pravicou. Je tam veľmi, veľmi intenzívna spolupráca. Neexistuje žiadne ospravedlnenie, neexistuje žiadna výhovorka, že tam nebola nejaká spolupráca, pretože bola.
Ďalej budem hovoriť o politickej situácii. Osobne si myslím, že v najbližších nejakých minimálne 20 rokoch bude Európa aj celý svet čeliť veľmi ťažkej a veľmi vážnej kríze, veľmi významnému zníženiu vibrácií v kolektívnom vedomí. Ten princíp toho zla bude jednoducho vyhrávať. Osobne si myslím, že v celej Európe budeme čeliť významnému posilňovaniu extrémnej pravice. A dokonca by som úplne nevylúčil ani to, že niekedy do budúcna môže aj celý Európsky parlament a celú Európsku komisiu ovládnuť politická extrémna pravica. Je to veľmi možné, je to veľmi pravdepodobné.
Ale to je len jeden zo scenárov. Nechcem nejakým spôsobom hovoriť o nejakej prognóze a úplne strašiť, že to tak jednoznačne bude a jednoznačne to musí byť. A to by bola naozaj veľmi nebezpečná situácia, lebo v takom prípade, pokiaľ by sa nejaká extrémna pravica dostala k moci, tak by sa mohlo stať to, že napríklad Európska komisia by podporovala nejaké neonacistické hnutia po celej Európe. Mohli by byť tieto neonacistické hnutia veľmi dobre financované a finančne zabezpečené a tým pádom by mali aj obrovský lobistický vplyv na celú spoločnosť. To by bol ten naozaj najviac temný a najviac čierny scenár. Dúfajme, stále sa snažím byť optimista a stále sa snažím veriť, že sa to nestane.
Radikalizácia a mediálny lobing v EÚ
Tiež bude veľmi závisieť od toho, akým spôsobom sa bude radikalizovať islamská komunita v Európe, ktorá je zatiaľ veľmi radikálna. Hovorí sa, že títo európski moslimovia sú ďaleko radikálnejší ako tí, ktorí v tých domácich moslimských krajinách žijú a fungujú, čo je veľmi nebezpečná tendencia. Ten pozitívny scenár by bol ten, že by naozaj existovali nejakí moslimovia, ktorí by odpadli od svojej viery a boli by ochotní o tom nejako verejne v médiách svedčiť a byť nejakými pozitívnymi influencermi, aké je to oslobodzujúce zbaviť sa toho náboženského fundamentalizmu islamu. Pokiaľ by sa darilo prezentovať nejakú umiernenú a deradikalizovanú formu islamu, tak to by bol ten pozitívny úspech. Ale samozrejme môžu existovať aj opačné tendencie, ktoré môžu hraničiť s nejakou občianskou vojnou a podobnými vecami.
Naopak dnes vidíme opačnú tendenciu. Zasa tá extrémna ľavica úplne valcuje tú Európsku úniu, Európsku komisiu. Teraz nedávno odhalili holandskí investigatívni novinári to, že za posledné roky Európska komisia investovala do mediálneho lobingu približne miliardu eur – lobing v prospech Green Dealu. Takže samozrejme tieto takéto veci pochopiteľne majú v západných štátoch, a nielen v západných štátoch, ale aj na Slovensku, veľmi významnú podporu.
Mnohí ľudia vám povedia aj na Slovensku, keby ste robili nejaký prieskum verejnej mienky, že je to super, že sa zdražuje energia. Alebo dokonca niektorí tí lobisti hovoria, že musíme ešte pritvrdiť s tým Green Dealom, lebo ešte keď pritvrdíme a pokiaľ úplne zlikvidujeme atómové elektrárne, tak zrazu tá cena klesne, cena energie, a vybudujeme nejaké veterné parky a solárne parky, tak zrazu zázrakom tá cena klesne. Samozrejme odborníci hovoria opak toho, ale niekedy sú tie články, ktoré človek číta, naozaj hraničiace so psychiatriou.
Podplatení novinári a pofidérna propaganda
Takže sa aj sám čudujem, že napríklad aj vo vlastníctve Penty, v denníku Trend, sa podarilo podplatiť nejakých novinárov, ktorí priamo píšu proti dokonca majiteľovi, proti Pente píšu. Však Penta je spoluvlastník Slovalca, čo je veľká priemyselná firma, ktorá potrebuje lacné energie, a tam im píšu novinári, sa úplne vysmievajú z nejakej jadrovej energie a hovoria, aké je to skvelé a super, celý Green Deal.
Alebo nedávno som videl taký doslova článok na Aktualitách, ktorý bol doslova chválospev, tiež to určite šlo od týchto lobistov, určite to bol sponzorovaný článok Európskou komisiou. Tam bol nejaký článok na Aktualitách v tomto médiu o tom, že prečo Čína dobre zvláda súčasnú energetickú krízu. Že je to kvôli tomu, že má veľa solárnych panelov. Čo je samozrejme veľmi pofidérna vec, nie je to podporené žiadnymi nejakými serióznymi dátami, je to naozaj veľmi subjektívne tvrdenie nejakého novinára, naprosto neodborný článok.
A takisto je to aj veľká propaganda, ktorá sa v médiách šíri, že Čína to nejako dobre zvláda, túto energetickú krízu. V Číne je mediálna cenzúra, takže keby aj nejaké problémy v Číne boli, tak nikto sa o tom nedozvie. Takže hovoriť o nejakej Číne na základe nejakých čínskych médií, že či tá Čína dobre zvláda tú krízu energetickú alebo nie – ja osobne si myslím, že aj Čínu to sakramentsky silne bolí, celá táto kríza energetická, ktorá aktuálne je s cenami pohonných hmôt.
Slovenská spoločnosť a politické oklamanie
Taktiež neviem, akým spôsobom aj voľby na Slovensku do budúcna dopadnú, keď vidíme, že tu rôzni influenceri propagujú cirkev, to znamená túto extrémnu pravicu propagujú. Teraz nedávno ešte Daniška so svojím… veľmi tvrdý krajne pravicový aktivista Daniška, ktorý je teda veľmi silne proruský, veľmi silne antivaxerský. Tá najtvrdšia extrémna pravica Daniška má teraz reláciu vo vplyvnej televízii TA3. Tak naozaj tá spoločnosť smeruje do hája. Osobne si myslím, že tá extrémna pravica má veľmi silnú tendenciu uspieť.
Takže uvidíme. V každom prípade, keby sa aj dostala k moci strana Progresívne Slovensko, tak nie je to dôvod na akúkoľvek oslavu. Oni majú tak extrémne veľa kostlivcov v skrini. Keby to média na nich všetko vytiahli, čo vedia – ja sám viem, čo som aj médiám posielal a všetko bolo cenzurované z viacerých dôvodov. Takže aj tí voliči tej strany Progresívne Slovensko sú naozaj oklamaní a nemajú najmenšie tušenie, koľko kostlivcov v skrini tá strana Progresívne Slovensko má. Je to všetko uvedené na mojej webstránke a vôbec by som sa opakoval. Ale naozaj tí voliči sú jednoducho oklamaní a nemajú najmenšie tušenie, keď si niekto myslí, že toto je nejaká spásonosná politická strana, tak je na veľkom omyle.
Kauza čurillovci a skrivené právo
Taktiež aj tá spoločnosť je zbytočne rozdelená. Nie každá kritika zo strany médií na adresu súčasnej vlády je založená na pravde. Niektoré veci sú naozaj vymyslené. Napríklad problematika čurillovcov a s ňou spojené nejaké legislatívne zmeny, tak na tomto sa nezávisle viacerí odborníci zhodujú z oblasti práva, že tam bolo to právo naozaj skrivené.
Skutočne je pravda to, že keď aj tí takzvaní čurillovci chceli tých smerákov nejakým spôsobom zatknúť, tak ani neboli schopní napísať nejaké obvinenie. Tam len niečo veľmi všeobecne napísali, že nejaké organizovanie nejakej zločineckej skupiny. Najprv tých ľudí dali do kolúznej väzby prakticky bez spáchania nejakého konkrétneho skutku, za čo vlastne mali byť obvinení, a potom až dodatočne sa pokúšali hľadať nejaké dôkazy. Takýmto hulvátskym spôsobom sa určite nedá fungovať. Nemôže takýmto spôsobom fungovať polícia. To v žiadnom prípade nemôže fungovať takto, to nie je v poriadku a zbytočne len takéto veci…
Smer, korupcia a schvaľovanie agresie
Tak nakoniec sa vlastne ukázali tí čurillovci, že asi až také zlé to s tou stranou Smer, čo sa týka korupcie, nebolo. Asi si aj niečo novinári povymýšľali. Ale to neznamená, že tá strana Smer je nejaká nevinná. Je to veľmi nebezpečná politická strana, ktorá veľmi silne inklinuje k tej krajnej pravici. Takže to je v skutočnosti asi ďaleko väčší problém ako korupcia. Samozrejme, že korupcia je v tej strane Smer, ale Matovič kradol desaťkrát toľko. To mi mnohým ľuďom môže škaredo zdvihnúť krvný tlak.
Tá politika a politické témy sú veci, ktoré naozaj veľmi rozdeľujú spoločnosť. Ale ja ako človek, ktorý vidí do tých zákulisných hier, čo naozaj patrím možno ani nie medzi nejaké jedno percento, naozaj len pár jednotlivcov, ktorí naozaj vidia do tých zákulisných mocenských hier, tak môžem potvrdiť, že je to jednoznačne takto. Čo sa týka korupcie, je tá strana Smer na tom lepšie v porovnaní s tými súčasnými opozičnými politickými stranami.
Na druhej strane to inklinovanie k tej extrémnej pravici je veľmi vážny problém. To je veľmi nebezpečná tendencia. To nemôžeme určite označovať, že je to v poriadku, lebo aj veľmi silne proruské postoje a antiukrajinské postoje súčasnej vlády sú… Tak sú našťastie chvalabohu prezentované viac verbálne ako skutkami. Ale aj verbálne môže politik veľmi škaredo ublížiť a veľmi škaredé nálady proruské vyvolávať, pokiaľ propaguje svoje proruské názory, že Ukrajina je agresor a Rusko je obeť, všetko vlastne otočiť. Schvaľovanie tej ruskej agresie, tak to sú škaredé veci.
Mali by sme túžiť po mieri, a nie po vojnovo-štvavých rečiach. Ako Robert Fico hovorí, že furt len schvaľovanie ruskej agresie. Takto sa to nemôže, nemôžeme sa takýmto spôsobom tváriť, že nám ide o mier, keď sa schvaľuje ruská agresia. Tak to nie je v poriadku. Naozaj si človek ako pozoruje, aj túto dosť hlúpu, primitívnu masu bežných radových ľudí, ktorí proste naletia aj politikom, či už z jedného alebo druhého názorového spektra.