Filozofia, Egregory a Politika: Kritický pohľad na Cirkev a Spoločnosť

Úvod do filozofického podcastu a prehľad tém

Ahojte priatelia. Tak po dlhom čase robím aj nejaké nové video, podcast o téme filozofie. V predchádzajúcom videu som teda vysvetľoval, že aj prečo som sa tak dlho neozval. V predchádzajúcom videu som teda predovšetkým predstavil novú stránku a v tomto videu budem hovoriť teda hlavne o filozofických témach.

Témy tohto videa budú o nebezpečnom zbližovaní alebo splynutí, fúzii extrémnej politickej pravice a cirkvi v niektorých témach, alebo kresťanskej viery, pretože kresťanská viera prechádza obrovskými zmenami za posledný čas a smerom k horšiemu. Akým spôsobom to funguje aj s opakovaním histórie z druhej svetovej vojny, kedy tiež tá fúzia medzi cirkvou a nacistickými zločinmi bola veľmi veľká, či už to bolo na Slovensku, či už to boli katolícki ustašovci.

No a ďalšia téma budú letniční kresťania, ktorí majú obrovský spasiteľský syndróm. A je to veľmi dôležitá téma, pretože keď si zoberieme Donalda Trumpa, tak za ním stoja de facto letniční kresťania a aj Slovenska sa táto vec týka.

Ďalšia téma bude Jozef II., čo bol teda neuveriteľný fenomén, ktorému sa podarilo naozaj niečo nemožné. O tomto, dá sa povedať, že najväčšom hrdinovi Európy, snáď ho môžeme takto nazvať, tak určite stojí za to o o ňom niečo povedať. Akým spôsobom dokázal ďaleko drastickejšie zregulovať a obmedziť cirkev, ako si ani komunisti nedovolili, ani neboli schopní, čo bol proste obrovský úspech.

No a ďalšia téma bude o téme egregorov, pretože tá problematika egregorov je veľmi dôležitá. Je to naozaj čisto psychologická téma. A tým, že je tá psychológia ako najviac zaostalý vedný odbor, ktorému sa nedarí ako iným vedným odborom, tak bohužiaľ je to taká okrajová téma, ale v skutočnosti úplne najviac dôležitá. Nezabudnite si pozrieť aj prepis tohto videa zase v článku. Bude to taký viac uhladený text, pretože tá umelá inteligencia aj to, čo tu ja hovorím, dokáže prepísať do takého štylisticky viac uhladeného a upraveného jazyka alebo formy.

Ja som aj dosť veľa hovoril o egregoroch, ale teraz o tej téme budem hovoriť ešte o takých veciach, o ktorých som nehovoril. Nebudem sa opakovať a teraz budem hlavne hovoriť z pohľadu psychológie, alebo z pohľadu takej psychologickej terminológie o tých egregoroch niečo navyše poviem.

 

Problematika egregorov a zaostávanie psychológie

Tak možno predpokladám, že ste čítali môj predchádzajúci článok o téme egregorov. Ono to síce bol taký výstup umelej inteligencie, ten článok, ale netreba podceňovať ani tú umelú inteligenciu, pretože aj ona už dosť veľa vecí dokáže a myslím, že tam boli celkom zaujímavé výstupy. Špeciálne som ja dával tie otázky umelej inteligencii v tom zmysle a s tým zameraním, aby mi povedala niečo viacej o tom, či sa aj v psychológii niečo píše o egregoroch ako takých a či teda aspoň niečo obmedzené o tých egregoroch skutočne existuje.

Avšak určite to nie je nejaká super ústredná téma psychológie, hoci v tej psychologickej terminológii môžu byť tie egregory nazývané rôzne. Častokrát sa to spája s pojmom kolektívne nevedomie, s ktorým prišiel aj Gustav Jung, hoci aj ten Gustav Jung to zmieňoval trošku v inom kontexte ako ja – ja a nie veľmi v súvislosti s problematikou náboženskej alebo mediálnej manipulácie, -on o tom hovoril všeobecne v inom kontexte. Potom ešte aj niektorí následne ďalší, noví psychológovia mali nejaké publikácie odborné o tejto téme alebo nejaké odborné knihy, ale po väčšine to nie sú nejakí veľmi významní psychológovia, ktorí by boli extrémne známi a citovaní. Nie sú to nejakí ľudia, ktorí majú nejaký väčší výtlak, ktorí by boli nejakí poprední profesori psychológie na nejakej Cambridgeskej alebo Harvardskej univerzite, čo je dosť veľká škoda.

Ja som teda z tohto dôvodu aj veľký kritik psychológie ako takej, pretože – a nehovorím to prvýkrát – tá psychológia je najviac zaostalá veda spomedzi všetkých vied. Ak by sa psychológia rozvíjala tak rýchlo dopredu, ako sa rozvíja IT odbor, a najnovšie teraz umelá inteligencia, tak v zásade by dnes bola tá psychológia na úplne inej úrovni a problematika egregorov by bola v takýchto prípadoch naprosto téma číslo jedna. Takže pre psychológiu je to len skutočne je to naprosto okrajová téma.

 

Mechanizmus fungovania egregorov v spoločnosti a politike

Takže vysvetlime si presne aj z pohľadu psychológie, ako vlastne tie egregory fungujú. A je to veľmi vážna a dôležitá vec, pretože sa týka každého z nás, týka sa každý deň nášho každodenného života veľmi úzko a veľmi silne. Tie egregory fungujú na to, aký máme politický názor, ako dokáže aj to náboženstvo tak fantasticky silne manipulovať tých ľudí a teda dokáže tak silne manipulovať tých ľudí, že proste tých ľudí nenapadne ani len v náznaku akékoľvek kritické myslenie v oblasti náboženstva – praktizújúceho vážne veriaceho kresťanom katolíka, tak ten človek ani nepochopí, alebo pozerá, že čo to má byť, čo je to za rúhanie proti Bohu kritizovať cirkev. Kritizovať cirkev sa rovná kritizovať Boha, proste kritika neexistuje, bodka. Je to naprosto bláznovstvo, naprostá manipulácia.

Alebo sme tu mohli vidieť naprostý šialený fenomén, kedy ľudia počas Covidu verili na to, že nechoďte sa ľudia dať zaočkovať, lebo cez tú očkovaciu vakcínu vám potom niekto dá nejaký čip. Ten čip vám cez tie žily asi nejako prejde do mozgu a následne vám bude ovládať váš mozog. Ako Bill Gates vás chce začipovať a ovládať vám mozog. Takže takáto propaganda bežala, že naprosté šialenstvo, ktoré sa už ani naozaj nedá vysvetliť racionálne. A toto na Slovensku polovica ľudí verila na takúto vec v tom čase, čo je naprosté šialenstvo, akože naprosto kolektívne šialenstvo. Na tom tiež fungujú tie egregory a tak ďalej, alebo obrovské politické rozdelenie na taký a onaký politický tábor.

Aj na Slovensku koalícia a opozícia, alternatívne mainstreamové médiá… Ja som trošku ako človek, ktorý je veľmi odolný voči akýmkoľvek propagandám, akýmkoľvek egregorom. Hovorím, že nerozdeľujte sa ľudia, prosím vás pekne. To je jedno, či koalícia, či opozícia, všetci sú rovnakí hajzlíci a ja ako človek, ktorý vidí do tých zákulisných hier, do tej politiky, o ktorej sa bežnému človeku ani v náznaku nesnívalo, ja veľmi dobre viem, ako to tam funguje. A hovorím, všetci politici sú rovnakí. Rozdiel je v tom, že jeden je extrémista v jednej oblasti, druhý je extrémista v druhej oblasti, ale keď si aj tie politické strany spriemerujete, ich klady a zápory, tak v zásade skoro všetky politické strany sú na rovnakej úrovni. Tam naozaj nie je nejaký podstatný alebo veľký rozdiel. Za to, že niekto je ľavicový fašista a druhý pravicový fašista, jeden je extrémna pravica, druhý extrémna ľavica… A teraz ako čo? Ja v tom absolútne žiaden rozdiel nevidím, ale bežný človek, ktorý patrí do tej 99% konzumnej masy, ktorá všetko zožerie, každú propagandu či už v jednej alebo druhej strane, tak takí ľudia v tom vidia sakramentsky veľký rozdiel. No ja v tom rozdiel nevidím, či je tam nejaká extrémna pravica a extrémna ľavica, pre mňa sú obidvaja rovnako pošahaní blázni a extrémisti. Ja v tom veľký rozdiel nevidím.

Takže aj toto rozdelenie tiež veľmi funguje na tých egregoroch. No ale vráťme sa znovu k tej psychológii, tak ono to funguje na úrovni kolektívneho nevedomia. To naozaj myslím, že už aj Gustav Jung vlastne prišiel s týmto pojmom, že jednoducho existuje niečo ako kolektívne nevedomie. A to je veľmi dôležitý pojem, pretože čo je to vlastne nevedomie? Nevedomie je nejaký proces v našom vedomí, môže to byť aj na úrovni mozgu, ale v našom vedomí, ktorý nie je vedomý, ktorý nie je pre to naše vedomie viditeľný. A toto je veľmi zákerné, pretože je to kolektívne a predsa to nevidíme. Pretože keď máme nejakého nepriateľa, ktorého vidíme, tak už logicky vieme proti nemu bojovať a vieme aspoň robiť určité opatrenia proti tomu. Napríklad pokiaľ ochoriete, tak si vyhľadáte nejakého lekára proti tomu niečomu negatívnemu. Ten lekár vám nejakým spôsobom pomôže, nasadí vám nejakú liečbu a tak ďalej. Choroba je viditeľný nepriateľ, proti ktorému vy viete bojovať. Alebo nemoc po česky.

Na strane druhej, to nevedomie je už veľmi zákerná vec, pretože tam už musíte naozaj ovládať pokročilé meditačné techniky, aby ste vôbec dokázali pozorovať v sebe rôzne nevedomé procesy. A to už každý nevie. Takže či už keď je nejaký človek sfanatizovaný nejakou politickou ideológiou, alebo mediálnou ideológiou, alebo náboženstvom, tak skutočne to kolektívne nevedomie na toho človeka pôsobí veľmi silne a častokrát akákoľvek racionálna diskusia s takýmito ľuďmi nemá zmysel. Takisto aj ja som mal také obdobie, kedy som sa snažil aj pomáhať ako kresťanom a niektorým sa oslobodiť od otroctva náboženstva, ale neskôr som prišiel na to, že to má v skutočnosti ešte presne opačný efekt. Ešte možno ďaleko viacej to toho človeka ešte sfanatizuje alebo… V zásade nemá to nejaký zmysel, ten človek je maximálne len taký podráždený, nahnevaný na vás, a len vám bude nejakú negatívnu energiu posielať a to je tak asi všetko. Ako moc veľký význam to nemá. Takisto je to aj veľmi silná droga, to náboženstvo, to je proste ako… proste závislosť, proste sú abstinenčné príznaky, pokiaľ by ten človek čo i len mal pomyslieť na to, že z tej jeho náboženskej nezmyselnosti, do ktorej dal toľko veľa energie, bolo to úplne zbytočné a podobne. Takže ono je to veľmi ťažké.

Teraz sa už naozaj o to nepokúšam, omnoho väčší význam má robiť prevenciu. Samozrejme v ideálne usporiadanej spoločnosti by naozaj malo byť už úplným základom školského systému, by malo byť aj nejaké preventívne opatrenia robiť. A učiť tie deti, čo je to náboženstvo, čo je to egregor, prečo je to náboženstvo škodlivé, prečo je zlé. Takéto veci, ktoré sa dočítate na mojej stránke alebo v mojich videách, bohužiaľ, to by mali byť základné učebné osnovy po správnosti. Ale nie je tomu tak.

 

Temná história cirkvi a jej prepojenie s totalitnými režimami

To, akým spôsobom veľmi silne dokáže ten kresťanský egregor pôsobiť, je to, že ako môže mať taká inštitúcia ako cirkev tak dobré a pozitívne meno v spoločnosti ako takej? Aj napriek tomu, že keď si zoberieme históriu cirkvi, tak fakt to bol len jeden zločin za druhým. To akože jedno percento možno niečoho pozitívneho tá katolícka cirkev počas svojej histórie urobila, ale 99 percent bolo negatívnych vecí, či už nejaký násilný spôsob pokresťančovania celej Európy. To nebolo v žiadnom prípade dobrovoľné, to si tak aj tí nábožensky založení ľudia si tak predstavujú, že to kresťanstvo bola tak úžasná a tak dokonalá filozofia, že tí pohania už naozaj neodolali a jednoducho museli konvertovať na to kresťanstvo, pretože to bolo tak božie, úžasné božie zjavenie, že to proste oni neodolali. Oni museli okamžite konvertovať na to kresťanstvo, to naprosto neodolateľné to kresťanstvo bolo, nedalo sa mu odolať.

No opak bola pravda, tam naozaj sa veľmi tvrdé represie v Rímskej ríši robili. Takisto aj ešte možno ešte omnoho tvrdšie, tvrdším spôsobom ako v Rímskej ríši bolo presadzované kresťanstvo napríklad na území Slovenska, zákon súdny ľuďom, tak tam to bolo ešte ďaleko drastickejšie ako ten spôsob pokresťančovania v nejakej Rímskej ríši, kde teda pod hrozbou nejakého… Proste pokiaľ ste vy nekonvertovali na území súčasného Slovenska, tak vám bol zhabaný majetok a vy ako človek ste prepadli do otroctva, stal sa z vás jednoducho otrok. No a samozrejme, že to bola aj veľká motivácia byť aj nejakým udavačom. Každý človek, ktorý poznal nejakú rodinu, ktorá nebola ochotná nejakým spôsobom konvertovať, tak veď ako ten udavač mohol mať z toho, mohol mať kľudne nejaký zaujímavý profit. Že mohol mať z toho nejakú odmenu, že toho človeka udal, že nechcel konvertovať na kresťanstvo, tak šup do otroctva a skvelé obrovské množstvo peňazí z toho muselo byť z tohto obchodovania s ľuďmi. Takže aj takéto veci sa určite diali a určite boli. Takže kto by teda akože nechcel konvertovať na kresťanstvo za takýchto okolností, keď to bola absolútne existenčná vec? Nikto nechce byť asi dobrovoľne sám otrokom, radšej ste to kresťanstvo prijali. Takže toto sú ako oficiálne veci v histórii.

No a keby sme tu všetky zločiny vymenovali, čo katolícka cirkev urobila, či už to bol najdlhší vojenský konflikt medzi katolíkmi a protestantmi… To vôbec ako… Prvá a druhá svetová vojna sa to nedá porovnávať, to bol ďaleko neporovnateľne väčší vojenský konflikt a to boli vojna medzi katolíkmi, protestantmi. Vlastne nejaké násilné vyhladenie akýchkoľvek iných kresťanských skupín ako boli gnostici, ariáni, ktorí teda boli tak akože hanlivo označení, že to boli kacíri, lebo v skutočnosti to boli tiež veľmi bohaté filozofické prúdy, ktoré určite mali tej spoločnosti čo dať, ale tá pluralita názorov nebola povolená a bolo všetko násilím poničené.

A v neposlednom rade ešte, čo aj málokto vie, že skutočne aj vlastne nacisti sa veľmi intenzívne inšpirovali kresťanstvom ako takým. Tá nacistická ideológia… Síce tí kresťania, či už to boli rôzne tie židovské getá alebo označovanie židov žltou hviezdou, tak podľa Svätej inkvizície, podľa nejakého pápežského štátu mal byť každý žid označený žltým kruhom. Nacisti prišli len so žltou hviezdou, tak to len taká malinká drobná modifikácia bola. Kým tá katolícka cirkev mala nejakú neznášanlivosť voči židom na základe náboženstva, tak nacisti určitým židom mali nenávisť na základe rasy, ale v zásade tá podstata bola rovnaká. Akože či sa na základe toho, lebo on ho nenávidí. Takže takisto obrovská fúzia a obrovská, teda, obrovsky silná spolupráca medzi, počas druhej svetovej vojny, medzi katolíckou cirkvou a nacistami, alebo respektíve nejakou Hlinkovou gardou a podobne. Určitá asistencia aj pri deportáciách židov zo strany katolíckej cirkvi určite existovala, určite bola. Takže aj tá, napríklad na území Slovenska, jednoznačne bola táto spolupráca.

Je také dosť tragikomické, že nejaký ten biskup Trstenský sa ako ospravedlňoval za zločiny katolíckej cirkvi, ale nebolo to veľmi úprimné. Také ospravedlnenie, nebola tam ani nejako explicitne spomenutá druhá svetová vojna a deportácie židov, na ktorých sa tiež na území Slovenska podieľala katolícka cirkev. A dokonca teraz ešte vlastne na Facebooku nedávno propagoval biskup Trstenský aj Jána Vojtaššáka, ktorý bol teda veľmi dôležitá osobnosť, ktorý teda bol veľmi dôležitý človek, ktorý tiež priložil ruku k dielu k deportáciám židov. A už na jeho pozícii toho Jána Vojtaššáka, biskupa, by bolo zločinom čo i len mlčať. Čo i len mlčať a nepokúsiť sa zabrániť tým deportáciám a nie to ešte proaktívne pomáhať, alebo ešte proaktívne dokonca udávať niektorých židov. Tak to už bolo naozaj extrém. Takže to ako veľmi nevadí tomu, takže naozaj toto ospravedlnenie za tie zločiny cirkvi nemožno vnímať ako úprimné zo strany tých biskupov. Ktorí ako v úvodzovkách sa síce akože ospravedlnili za nejaké zlé veci, ale skôr aj také ospravedlnenie typu to bolo, že je nám ľúto, že od nás z cirkvi nejakí ľudia odišli. Ani tak nebolo im ľúto tých zločinov ako to, že je nám ľúto, že sme trošku pohoršili ľudí, že kvôli tomu oni od nás odišli. Že skôr im to, že ľudia odchádzajú od tej cirkvi, že skôr to im bolo akoby ľúto, nie tie zločiny samotné.

Takže aj to bolo také trošku trápne a neúprimné to ospravedlnenie, ktoré vôbec nemalo nejakú váhu a nejaký zmysel. Alebo ako sa môže ten biskup Trstenský ospravedlňovať za zločiny katolíckej cirkvi, keď tam má takého vyvrheľa ako je kňaz Marián Kuffa, ktorého už dávno mal exkomunikovať za svoje nenávistné prejavy neonacistické? Otvorený neonacistický kňaz, ktorý tam naozaj nemá čo v tej katolíckej cirkvi hľadať a ešte stále ho neodvolal. Takže to je naozaj smutné.

 

Diagnostika spoločenských problémov a nedostatky psychológie

Takže je to veľký problém, že práve tá cirkev tie egregory jednoducho dokáže veľmi silne manipulovať. Keď nejaká väčšia skupina ľudí do nejakej ideológie, do nejakých myšlienkových vzorcov dáva veľmi veľa energie, čo v prípade kresťanov sú teda veľmi intenzívne rôzne modlitby. To, akým spôsobom tá psychológia… V zásade môžeme povedať, že psychológia je vedným odborom, ktorý de facto stojí na mieste. Všetky ostatné vedné odbory idú nejakým spôsobom napredujú, idú nejakým spôsobom dopredu, ale psychológia je taká úbohá veda, ktorá de facto stojí na jednom mieste vývojovo a de facto sa nikde neposúva. Maximálne môžeme vnímať ako pozitívne, že nejakým spôsobom v oblasti transgender ľudí sa tá psychológia a psychiatria niekde posunula, niekde ďalej v tom poznaní. Napríklad bola aj tá rodová dysfória vyradená zo zoznamu porúch, čo je určite možno vnímať ako pozitívne, pretože vždycky proste aj z pohľadu histórie, keď vieme, tak problematika transgender bola, nie je vynálezom nejakej novej doby, ale to je hlboká historická vec, ktorá bola vždycky počas histórie ľudstva veľmi známa. Len jediný rozdiel, že sa to nazývalo trošku inou terminológiou. V minulosti sa to volalo eunuch, dnes sa to povie nejaký transgender človek. Takže ako v zásade ten efekt je naozaj rovnaký. A neskôr to vysvetlím aj podrobnejšie.

Takže na to, aby sme nejaký problém mohli riešiť, tak najprv musí byť ten problém vôbec pomenovaný. Je to niečo podobné ako pri diagnostike, diagnostika napríklad v oblasti zdravotníctva. Najprv musí ten lekár zistiť diagnózu. Niekedy ten lekár dokáže absolútne hneď na prvýkrát určiť vám nejakú diagnózu a niekedy sa stane, že ten lekár ani nepodarí sa mu vôbec zistiť diagnózu alebo príčinu, z ktorého pramení ten zdravotný problém. Niekedy musíte obehnúť neviem koľko odborníkov lekárov, aby vôbec vám prišli na to, čo vlastne akú chorobu máte a čo vám vlastne má ten lekár liečiť. Niečo podobné, to funguje aj v oblasti trebárs automechaniky. Keď nejaký automechanik robí, tak tiež je niekedy môže byť veľmi ľahké zistiť nejakú príčinu nejakej poruchy, niekedy to môže byť veľmi ťažké. Len samozrejme, ten najväčší základ a niekedy možno aj väčšina energie je niekedy zistiť aj tú príčinu, kde je ten problém.

Takisto v oblasti IT máte nejaký počítačový program, teraz ten počítačový program nefunguje. Niekedy je možné tú príčinu zistiť veľmi ľahko, niekedy veľmi ťažko, niekedy je to v zásade až možno 90% práce tých programátorov, aby vôbec diagnostikovali, že kde je problém. Už keď sa príde na to, kde je problém, už je to brnkačka, už opraviť. Takže niečo podobné je to aj s tými egregorrmi, že tá psychológia ani len nie je v tom štádiu, že by vôbec vedela diagnostikovať aj tú chorobu celej spoločnosti. Ten najväčší a najzákladnejší problém, akým sú tie egregory, ako je napríklad aj tá náboženská manipulácia. Čo vnímam ako veľmi vážny problém. A ešte keby sme aj vôbec mali pomenovaný ten problém, ešte neznamená, že tým egregorom aj reálne sme schopní odolávať. Pretože odolávať tým egregorom dokážeme až vtedy, pokiaľ začneme na sebe pracovať aj v oblasti správnych meditačných techník. Takže my nie sme ani len v tom štádiu, že by sme mali čo i len diagnostikovanú vlastne tú problematiku. Takže to je naozaj, v akom zúfalom stave sa tá psychológia nachádza, tak to je veľmi vážny problém, kde nemáme ani len pomenovaný problém. Ani len pomenovaný problém nemáme. To je veľmi zlé.

 

Manipulácia v médiách a politický marketing

My vo všeobecnosti ako ľudia dokážeme sami seba dobre manipulovať. Akože aj ja ako človek, ktorý je v tých oblasti psychológie, alebo v oblasti tých meditačných techník, ako človek, ktorý tomu nevedomiu sa veľmi dobre rozumiem a veľmi aj v praxi s ním veľmi intenzívne pracujem v meditačných technikách, tak môžem povedať, že ľudia veľmi dobre vedia robiť tie egregory. Vidíme to či už v oblasti reklamy. Môžem povedať, že reklamy sú na veľmi dobrej úrovni, čo sa týka marketingu. Aj pomocou reklám vy dokážete v skutočnosti veľmi dobre vytvárať egregory, pekné nejaké slogany reklamné. Takisto aj nejakí… vždycky napríklad aj pri tom marketingu si tí marketéri dávajú pozor, aby aj tá politická strana mala nejaký jednotný slogan v rámci tej jednej predvolebnej kampane. Pretože pokiaľ by ste to vy rozdelili na obrovské množstvo sloganov, tak ten egregor, tá energia by sa rozptýlila na viacero tých sloganov a už by to nebolo také účinné. Vždy je najlepší nejaký jeden, dva slogany na tých billboardoch a v celej predvolebnej kampani, nech je to sústredené. Nie je dobré nejako moc rozdeľovať tie… rozdeľovať tú energiu. Aj toto každý marketér vie, vo všeobecnosti majú politici takisto aj veľmi dobrý marketing. Nemôžem povedať, že by boli nejakí amatéri, vo všeobecnosti politické strany to majú na dobrej úrovni zvládnuté.

Takisto aj novinári ako takí tiež majú ten marketing veľmi dobre zvládnutý, aj z oblasti politickej propagandy. Nemôžem povedať, že by novinári ako takí urobili nejakú strategickú chybu v manipulácii verejnosti. Ako skutočne to robia dosť dobre. Ako len taký malinký drobný príklad môžem uviesť to, že Matovičovi médiá cenzurovali rôzne korupčné aféry, o ktorých sa samozrejme ja ako človek do tých zákulisných hier vidím, takže viem, aké vážne korupčné aféry mali Matovičovi ministri. Kradlo sa ďaleko viac, ako keď bola pri moci strana Smer. To nikto nevie vo verejnosti. Dokonca u niektorých ľudí to môže až vyvolať doslova zúrivosť, lebo oni sa v médiách dočítali, že ten Matovič, to je ten síce trošku taký uletený človek, ale veľmi silne protikorupčný. My naňho nedopustíme. Niektorých ľudí to môže strašne nahnevať, ale je to veľmi nepríjemná pravda pre niektorých ľudí, ale naozaj za Matoviča sa kradlo viacej ako za Smeru. Môže mi to niekto vyčítať, nemusí sa to každému páčiť, nepríjemná pravda sa ťažko počúva pre niektorých ľudí, ale je to pravda. Ja tieto veci mám veľmi konkrétnymi dátami podložené.

A ideme ďalej. Takže a toto vlastne médiá… Vlastne aj jeden z viacero dôvodov bolo aj to, že by si tie médiá de facto podkopávali konár pod sebou, pokiaľ by mu necenzurovali tie aféry. A tam sa doslova až proaktívne cenzurovali tie informácie, o ktorých sa o Matovičovi vedeli. Pretože keby mu to nejako prezradili tieto aféry novinári, tak by to de facto, by spochybnili aj tých čurillovcov, ktorí mali veľmi silnú afinitu na osobu Igora Matoviča. Tak by si v zásade podpílili konár a ohrozili by tú legitimitu aj tých čurillovcov napríklad. A túto chybu naozaj neurobili médiá, že v tej manipulácii verejnosti, že by proste zverejnili nejaké aféry Igora Matoviča. Túto chybu jednoznačne neurobili, pretože de facto by tí čurillovci boli veľmi silne spájaní s tým Matovičom. A pokiaľ by sa povedalo, že však Matovič ešte kradne viac ako strana Smer, tak čo tu máme, na čo akých čurillovcov? Aký vôbec majú nejaký zmysel, akú by mali legitimitu nejakí čurillovci? Žiadnu. Takže ako ono je to také… Takže toto musím povedať, že neurobili žiadnu nejakú chybu tí novinári. A hovorím, to je ďaleko špinavšia vec v oblasti médií, tam sa robia ešte ďaleko špinavšie veci ako v politike samotnej. Hoci už aj politika samotná je veľmi špinavá vec, ale ešte málokto vie, že ešte existujú aj špinavšie veci, ako je politika, a to sú samotné médiá. Čo tam sa naozaj deje, to sú veci… Nikto by médiá ani nečítal, keby vedel, čo sa tam aké škaredé špinavosti robia. Tá politika je aspoň na očiach verejnosti a je tam nejaký systém kontroly, ale v oblasti médií, tak tam de facto neexistuje žiadna kontrola. Žiadne nejaké kontrolné mechanizmy, nič. Proste tam ako nejaké špinavé obchody, jeden nejaký novinár s nejakými korupčnými skupinami, urobí to, nikto nevie z bežnej verejnosti.

 

Zmena postoja Cirkvi k transgender ľuďom a historický kontext

Ale to som trošku odbočil od témy. Ideme ďalej. Ďalšia vec, ktorá veľmi zaujímavým spôsobom súvisí s egregormi, je vývoj katolíckej cirkvi. Že naozaj vidíme ten egregor je niečo ako umelá inteligencia. To skutočne je nejaký program, ktorý skutočne rozmýšľa a ktorý naozaj robí všetko pre to, aby si udržal čo najviac priazeň, čo najviac energie aby si udržal. A vlastne vidíme, že katolícka cirkev skutočne zavádza do svojej viery aj novinky. A medzi tie novinky patrí aj veľmi silná podpora novej ústavy, ktorá naprosto likviduje, dehonestuje transgender ľudí. A vlastne vidíme, že nemožno vnímať ako prekvapenie, že katolícka cirkev nenávidí homosexuálov. To má dlhú historickú tradíciu, to už ani samotní katolícki veriaci nevedia, že vlastne tú obrovskú nenávisť voči LGBT, voči homosexualite, zaviedla samotná cirkev. Nikdy to nebola iniciatíva cirkvi, ale bol to cisár Justinián I., ktorý vlastne de facto zasahoval do vnútorných cirkevných záležitostí. Ktorý dokonca nemal problém ako odrezať genitálie minimálne dvom biskupom, kde je dokázané, že ten s nimi nejako s cirkvou nepáral. Ako ten veľmi jasne ukázal, že kto je tu pán. Že nie, tá cirkev vládne, ale ten panovník je ešte nad tou cirkvou a ten panovník si používa tú cirkev ako manipulačný prostriedok. Takže lebo keď niektorí biskupi v tej dobe ešte naozaj, ako tá homosexualita bola aj u biskupov veľmi rozšírená a tá cirkev ešte nemala také jasné smerovanie. Boli nejaké kritické hlasy nejakých teológov na tému homosexuality, ale nebolo to nejaký všeobecný zákaz. Že by to bolo absolútne zakázané, ale ako ten biskup, teda ten cisár Justinián, už veľmi jasne, jasným spôsobom dal najavo, že ja už ako tú homosexualitu chcem veľmi jasne vylúčiť zo spoločnosti.

No tak to sa mu celkom podarilo túto kultúru odstrániť, ktorá ešte z pozostatkov nejakej tej pohanskej kultúry bola teda veľmi významne rozšírená, aj čisto z kultúrnych dôvodov, nejaký taký bisexuálny životný štýl. Tak to sa mu celkom úspešne podarilo a na základe aj tohoto ako… Takže na jednej strane tá cirkev alebo náboženskí veriaci v dnešnej dobe vám povedia, že to, čo nám hovorí cirkev, to je autentické božie zjavenie od našich svätých biskupov, od našej svätej cirkvi, ktorá takto v minulosti rozhodla. No ale v skutočnosti to nebola žiadna cirkev, bol to v skutočnosti panovník, ktorý tú obrovskú nenávisť voči tej homosexualite… taký veľmi prísny zákaz zaviedol. Že keď by sa hromadne odrezávali genitálie aj ľuďom, ktorí teda mali nejaké homosexuálne správanie v tej dobe. Vrátane ani biskupov to neobišlo.

No ale teraz, aby sme sa teda vrátili, že k tomu, že vlastne toto je naozaj novinka. Že vlastne vždycky tá katolícka cirkev tých transgender ľudí veľmi silne podporovala. Eunuchovia boli vždycky v cirkvi vnímaní veľmi pozitívne, dokonca aj v byzantskej, kresťanskej byzantskej ríši, boli tí eunuchovia veľmi významne podporovaní. A eunuchovia sú de facto to isté čo transgender ľudia, tam nie je nejaký rozdiel veľký. Tým, že tá kastrácia sa v prevažnej väčšine robila v predpubertálnom veku, to znamená, že taký človek, taký eunuch, keď si dal nejaké ženské oblečenie na seba a nechal si narásť nejaké dlhšie, dlhé vlasy, tak by ste v zásade ten človek bol na nerozoznanie od ženy. Na nerozoznanie od ženy. Takže vždycky tá katolícka cirkev vnímala pozitívne tých eunuchov. Ešte dokonca ešte nedávno, nejakých 200 rokov dozadu, bola na území súčasného Talianska veľmi intenzívne rozšírená kastrácia takzvaných kastrátov. Čo boli tiež eunuchovia, tiež sa to robilo v predpubertálnom veku tá kastrácia a ako vtedy sa to vnímalo ako niečo veľmi pozitívne v tej dobe. Že to vlastne tí ľudia, tí kastráti, boli v podstate elita národa alebo elita tej spoločnosti, alebo taká vrchná časť tej spoločnosti. Niekedy mohli aj nútiť svoje dieťa rodičia ku tej kastrácii, aby možno tá rodina získala nejaké vyššie finančné príjmy alebo nejaké vyššie spoločenské postavenie na základe toho, že keď mali takéhoto speváka, takzvaného kastrát, v rodine. Takže naozaj to ešt 200 rokov dozadu bola táto tradícia veľmi silne zakorenená, čo de facto bolo už včera, 200 rokov dozadu, to bolo naozaj, to ešte naši pradedovia si na to pamätajú.

Takže a teraz vidíme, aký obrovský obrat urobí ten egregor, že niekedy aj nejaké novinky dokáže ten egregor do seba nasať. Že niekedy ako sú to síce také výnimky, ale stáva sa to, že aj nejaké nové učenie ten egregor dokáže do tohto kresťanstva do seba nasať. A teraz keď si poviete nejakí kresťania, nedajú dopustiť na, teda, keď poviete nejakému kresťanovi, že prečo bojuje, alebo sa opýtate nejakého kresťana, že prečo tak bojuje proti transgender ľuďom, prečo ich tak strašne nenávidí? Pretože to z mojej viery vyplýva takáto vec, ja proste musím nenávidieť tých LGBT ľudí, aj vrátane tých transgender ľudí, pretože to vyplýva z mojej vlastnej viery. Dokonca už teraz sú aj tie LGBT ľudskoprávne organizácie hlásia, že už tá hlavná nenávisť voči homosexuálne orientovaným ľuďom nie je, že už toto nie je úplne hlavná téma. Že to už ako tá, dokonca sa ešte zvyšuje tolerancia voči homosexuálne orientovaným, ale naopak znižuje sa tá tolerancia a tá nenávisť sa hlavne sústredí, či už v extrémnej pravici a zároveň aj nenávisť zo strany cirkvi sa hlavne koncentruje voči transgender ľuďom. A čo je také veľmi zvláštne, pretože ani zo žiadneho učenia cirkvi nikde nevyplýva, že by katolícka cirkev alebo katolík mal nenávidieť transgender človeka. To nikde nie je napísané. Takže žiaden oficiálny dokument, na rozdiel od homosexuality, kde to je, kde tá historická tradícia je extrémne dlhá. Takže od nejakého 5. alebo pardon asi 6. storočia, od cisára Justiniána, tak tam to bolo veľmi jednoznačné. Aj to vlastne ani nevedia ani katolíci, katolícki veriaci, tú históriu katolíckej cirkvi, že nebolo to také jednoduché, že ten zákaz nebol hneď okamžitý. Ani v samotnej Biblii nevyplýva zákaz tej homosexuality, to už je vlastne iná téma, ktorej by som sa inde venoval, že vlastne tí katolícki veriaci nepoznajú ani svoju vlastnú históriu, ani len v náznaku.

Takže dá sa to vysvetliť len takým spôsobom, že vlastne súčasní katolícki veriaci časť tej extrémnej pravice, alebo časť tých neonacistov alebo ich ideológie neonacistickej, prijali do svojej viery vlastnej. A to je veľmi nebezpečné, pokiaľ vlastne časť tej extrémnej pravice, alebo časť neonacistickej ideológie je vnímaná časťou veriacich, alebo by som povedal, že až väčšinou veriacich, vnímaná ako súčasť, nevyhnutná súčasť viery. Pokiaľ sa v mene Boha vlastne takáto nenávisť ospravedlňuje, tak to je veľmi nebezpečné. Toto čo sa deje v katolíckej cirkvi, je veľmi nebezpečné, to je naozaj.

Vidíme, že existujú viaceré kresťanské prúdy. Niektoré tie kresťanské prúdy sú ako úplne čistokrvná krajná pravica. To znamená, že aj nenávisť voči Ukrajine, aj takisto nejaká antivaxerská propaganda. Že sú zároveň antivaxeri aj protiukrajinskí. Ale potom máme nejakých kresťanov, ktorí zase naopak, síce odmietajú tú nenávisť voči Ukrajine a nie sú nejakí vyslovene proruskí, a teda odmietajú nejaké hoaxy o téme Covidu a o téme očkovania na strane jednej. To je napríklad Marek Krajčí, alebo ja takýchto ľudí, kresťanov katolíkov, veľmi poznám. Ale keď sa ide na tému transgender, tak tam zrazu majú, alebo nejaká téma LGBT, tak tam na tom majú úplne jasný jednotný názor. Treba zakázať sexuálnu výchovu, treba zakázať transgender ľudí, treba zakázať homosexuálne orientovaných ľudí. Na tomto, na tejto veci sa absolútne zhodnú s nejakou tou krajnou pravicou, tou neonacistickou krajnou pravicou a s neonacistami na sa úplne, úplne na rovnakej úrovni. Všetci tí náboženskí fundamentalisti sa na tejto veci zhodnú. Tí náboženskí fundamentalisti sa možno nezhodnú na téme Covidu, na téme Ukrajiny, ale veľmi, veľmi jasne sa zhodnú, tam sú úplne jednotní na téme nejakých transgender ľudí, alebo nejaká problematika sexuálnej výchovy. Tak na tom sa zhodnú teda veľmi jasne.

 

Opakovanie histórie a fúzia náboženstva s neonacizmom

A tiež vlastne vidíme aj s tým kolektívne nevedomím Gustav Jung, ako popredný psychológ, spájal aj slovíčko archetyp. A to vlastne tiež vidíme, že vlastne tá história sa furt má nejakú veľmi silnú tendenciu opakovať. A vidíme, že teraz až mne takto až normálne zimomriavky idú teraz po tele, až taký mráz po chrbte mi teraz prešiel, keď človek naozaj úplne v plnej autenticite vidí, ako sa tá história opakuje. Že približne pred 100 rokmi tá katolícka cirkev veľmi intenzívne spolupracovala s nemeckými nacistami a dnes vlastne sa to isté presne opakuje, že zase sa tí neonacisti absolútne spájajú, alebo ešte možno ďaleko viac nebezpečnejším spôsobom sa spájajú neonacisti s cirkvou. Že možno vtedy ani počas tej druhej svetovej vojny tá katolícka cirkev nevnímala ako úplnú fúziu katolíckej viery a tej nacistickej ideológie, ale dnes tá ideológia tých neonacistov, došlo k úplnej fúzii katolíckej, alebo úplnému splynutiu katolíckej viery a časti neonacistickej ideológie, že vlastne treba transgender ľudí zadupať do zeme. Treba ich zničiť, treba ich zlikvidovať, treba ich nenávidieť. Ako naposledy to teda vyvrcholilo veľmi nešťastnou novelou ústavy, kedy už je oficiálne vyhlásené, že akékoľvek tranzície sú zakázané, čo dokonca aj za socializmu, kedy zďaleka tá psychológia nebola v tejto oblasti na takej úrovni ako dnes, tak už vtedy vedeli, aj tí za socializmu, už vtedy bola tá medicína alebo psychológia na takej úrovni, že vedeli, že tie tranzície sú potrebné, sú dôležité. Dnes ani to možné nie je.

Na strane druhej to nie je nejaké prekvapivé, že tá katolícka cirkev bojuje proti ľudským právam a bojuje proti menšinám, pretože to si zoberieme celú históriu katolíckej cirkvi, tak to bol zločin, zločin, zločin. Porušenie, alebo teda potláčanie ľudských práv a tak ďalej. Zásadne môžeme povedať, že asi taká sloboda bola v nejakej katolíckej monarchii, alebo kresťanskej monarchii, ako je dnes sloboda v nejakom Afganistane, kde teda oficiálne vedie politickú moc Taliban. Tak asi takáto sloboda prejavu bola. Tiež pokiaľ by ste v nejakom Talibane hlásali nejakého kresťanského misionára, nejaké kresťanstvo, tak by vás tam okamžite popravili. To isté by sa stalo aj v nejakej monarchii kresťanskej, keby ste vy hlásali nejaký, ja neviem, islam, alebo nejaký budhizmus, alebo čokoľvek, tak ako okamžite by vás popravili a hotovo. By sa s vami ako nebavili, úplne rovnaký typ slobody.

Takže tiež je také zvláštne a je také zvrátené, že niektorí kresťania, katolíci si myslia, že čím budeme viacej kresťanskí, a dokonca aj tá krajná pravica to hovorí, že musíme mať veľmi silne katolícke, konzervatívne kresťanské hodnoty, aby sme boli určitou protiváhou proti tej islamizácii Európy. Tak to je naprosto bláznivé a naprosto šialené takéto niečo povedať, ako môžu byť aj kresťania vzorom pre moslimov. Nie sú naprosto v ničom kresťania vzorom pre moslimov. Katolícka cirkev má za sebou ďaleko viac, ďaleko väčšie a vážnejšie zločiny ako samotný islam. Takže tam ako nie je o čom hovoriť. Jediný rozdiel medzi kresťanstvom a islamom je to, že je to ten islam, je nejakých niekoľko stoviek rokov vývojovo pozadu za kresťanstvom. Možno nejakých 500 rokov vývojovo pozadu je. Teraz sa v tom islame deje presne to isté, čo sa možno nejaké náboženské vojny sú v tom islame. To presne to isté sa dialo aj v Európe pred nejakých 500 rokmi, katolíci, protestanti medzi sebou bojovali. Ako jediný, aký je rozdiel medzi kresťanstvom a islamom, je to, že je tam posunutý čas, ale inak je to úplne to isté. To kresťanstvo, islam, jeden zločinecký systém na zotročenie ľudí, druhý zločinecký systém na zotročenie ľudí. Tam nie je absolútne nejaký veľký rozdiel.

A tiež si tak aj uvedomujem, že ako môžu byť aj vzorom kresťania pre moslimov, keď vlastne vidíme, že v prípade aj toho práva šaría, čo je také právo, ktoré je také zlúčenie práva štátneho a zlúčenie práva náboženského. Tak ako môžu byť aj títo kresťania vzorom pre moslimov, keď vlastne aj my sami vidíme, ako tá katolícka cirkev, alebo cirkev všeobecne, zasahuje do politiky a aké sú aj veľmi silne lobistické tlaky. A to nielen na Slovensku, ale aj vlastne vidíme to aj v Spojených štátoch, keď nejakí letniční kresťania riadia Donalda Trumpa. Tak aj tam vlastne sme svedkami, aj tam vlastne vidíme to, akým spôsobom vlastne sa snažia demontovať sekulárny štát a nastoliť nejakú kresťanskú totalitu, ktorá bude potláčať všetky ľudské práva.

 

Pozitívne a negatívne aspekty egregorov: Jazyk a značky

Tak aby som to ešte zopakoval, tak egregory si my ľudia dokážeme veľmi ľahko vytvárať, ale nie sme sa schopní voči nim brániť. Takže jedným smerom to ide ľahko, druhým smerom to ide ťažko a je to veľký problém.

Ďalšie tak uvediem ešte také ďalšie príklady egregoru. Egregor nemusí nevyhnutne znamenať niečo negatívne. Môže to znamenať aj pozitívne. Napríklad samo o sebe jazyky ako také, alebo jazykové prostredie nejakej krajiny, je možno vnímať ako pozitívny egregor. Aj ja mám niektorých príbuzných, ktorí žijú napríklad v západoeurópskych štátoch. No a teda hoci mama je Slovenka a väčšinou s deťmi rozpráva po slovensky, tak predsa tým deťom ide ten jazyk ďaleko lepšie, ktorý nie je slovenčina. No a je to aj z toho dôvodu, že nedá sa to nejako racionálne vysvetliť. Ako bolo to také veľmi zvláštne, ale v skutočnosti keď si my zoberieme, že ako tie egregory fungujú, tak už to samo o sebe, že sa nachádzate na území nejakej krajiny, tak to je už v tom energetickom prostredí. Keď sa vy nachádzate, tak to dieťa je v ďaleko intenzívnejšom styku a intenzívnejšom kontakte s energiami práve a egregorom toho jazyka tej danej krajiny západoeurópskej a nie je to tá slovenčina, aj keď teda mama výlučne len slovensky rozpráva a väčšinu času sa venuje tým deťom. Takže ono sa to nedalo nejako racionálne vysvetliť, no ale v skutočnosti sa to dá veľmi ľahko vysvetliť, pretože jednoducho ten egregor nepôsobí len na základe nejakého racionálneho jazyka, ale aj na tej energetickej úrovni. Že logicky keď je v tom prostredí ten človek jazykovom v tej danej krajine, tak jednoducho ten jazyk sa omnoho ľahšie naučí, už len z dôvodu toho prostredia energetického a nemusí ani racionálne ten človek až tak veľmi komunikovať v tom jazyku.

Takže mnoho vecí sa nám nedá racionálne vôbec vysvetliť, že prečo sú také aké sú, nevieme si s tým poradiť. Ale pokiaľ vlastne prídeme na to, že ako fungujú tie egregory, tak zrazu nám niektoré veci, ktoré sa vôbec nedajú vysvetliť, sa vysvetliť dajú. Takisto aj tá extrémna zaslepenosť náboženská a zadubenosť tých náboženských fanatikov a fundamentalistov, ktorí nie sú schopní ani len jeden milimetrík nejakú kritiku priznať na adresu svojej cirkvi. To sa nedá nejako racionálne vysvetliť, ako môže byť nejaký človek až taký sprostý. No ale keď ani psychológia na to absolútne že žiadnu odpoveď nemá, ani len z jedného percenta to psychológia nedokáže vysvetliť. Naozaj len strašne malé percento sa tých psychológov zaoberá nejakými egregorrmi. Sú nejaké, dá sa povedať, že odborné publikácie v tejto oblasti, ale nie sú to nejaké veľmi významne známe medzi psychológmi aj tieto publikácie. A nie je to nič významné, žiaľ, ale ďalej máme ďalší taký príklad využívania egregoru, kde sa teda s tými egregorrmi veľmi vedome a veľmi cieľavedome pracuje, je samo o sebe marketing a reklama.

Marketing a reklama, keď nejaký komerčný produkt treba nejakým spôsobom spropagovať, tak veľmi vedome sa s týmito vecami pracuje. A môžem otvorene povedať, že ja ako človek, ktorý je veľmi skúsený v tých meditačných technikách a veľmi dobre sa rozumiem podvedomiu, tak nemôžem povedať to, že by reklama ako taká bola na nejakej zlej úrovni. Myslím si, že využívajú naprosto maximálny potenciál aj jednotlivé marketingové firmy. Vôbec to nerobia zle. Takisto môžeme povedať, že je na veľmi dobrej marketingovej úrovni dezinformačná kampaň My sme les, že skutočne to robia takým spôsobom… Špeciálne keď tam bol hlavne ten Marek Kuchta v tejto organizácii, a ktorý bol profesionálny marketér, tak môžem otvorene povedať, že skutočne to mal na veľmi dobrej úrovni prepracované. Že skutočne to teda veľmi veľa ľudí sa dalo zmanipulovať a osloviť týmito falošnými ekofašistickými ekológmi, ktorí teda veľmi sofistikovaným spôsobom šíria rôzne dezinformácie v oblasti ochrany prírody. Ja to už radšej ani nesledujem, lebo by som sa zbytočne rozčuľoval nad tými dezinformáciami, ktoré sú ale veľmi nebezpečné. Tieto dezinformácie, ktoré sú proti verejnému záujmu a to sa ešte proti nám môže vypomstiť. Určite nie je v prospech spoločnosti, pokiaľ sa šíria nejaké dezinformácie, že medveďov je málo a že im hrozí vyhynutie, hoci sú premnožené a v dôsledku premnoženia ten stret medzi medveďom a človekom je čím ďalej častejší.

A mnohé ďalšie vlastne informácie, že vlastne lykožrútom zožraté lesy, to je tá správna ochrana prírody. Treba, aby boli všetky lesy zničené lykožrútom, tak to je tá správna ochrana prírody. Už ľudia sú úplne zmanipulovaní s tým, lebo je im povedané, že to je tá správna ekológia. A naozaj môžem povedať, že z pohľadu marketingu to bolo naprosto geniálne zvládnuté. Takisto aj napríklad taká kampaň Osloboďme národné parky, kedy sa teda lobovalo za tie korupčnú schému v oblasti ochrany prírody. To sa úspešne podarilo pri tej reforme tých národných parkoch. V úvodzovkách reforma, to bola v skutočnosti deforma. Tak naozaj akože sa podarilo vlastne devastáciu národných parkov cez premnoženého lykožrúta sa naozaj podarilo spropagovať, ako to je tá skutočne správna ochrana prírody, ktorú treba robiť. A ešte myslím, že taká krásna taká kampaň, také Osloboďme národné parky, už len ten samo o sebe ten slogan je neuveriteľne lákavý a s obrovskou podporou médií. To malo obrovitánsky výtlak a väčšina ľudí si myslím, že aj jednoducho naletela na to, že naozaj si mysleli, že toto je tá správna ochrana prírody. Ten Ján Budaj ako minister, ktorému dávali takú politickú podporu táto ekofašistická organizácia, tak naozaj ľudia na to reálne naleteli. Ale nie je všetko zlato, čo sa ligoce, nie všetko, čo je zvonku krásne pozlátené, je aj také pekné zvnútra. Nie všetko, čo má dobrý marketing, je aj naozaj skutočne dobrá úprimná ochrana prírody. Bolo to len lobovanie za korupciu. Však vlastne aj tá iniciatíva My sme les, oni sa v zásade aj priznali verejne k tomu, že ich sponzorovali ešte ďalšie korupčné organizované zločinecké skupiny v oblasti ochrany prírody. Veď to nie je nič tajné, ktoré z týchto korupčných scén profitovali a chceli ešte viacej profitovať z toho.

Ďalej teda ako samo o sebe marketing a značka, tak samozrejme napríklad nie je veľmi výhodné zakaždým meniť názov firmy alebo meniť nejaké logo značky. To sa robí len vo výnimočných prípadoch. Nikdy to nejakí ani marketéri veľmi neodporúčajú meniť to logo. Je to naozaj jednoduché a logické, lebo keď sa už raz vytvorí tá značka, to meno tej značky, ten egregor, už je neskoro to meniť. Nie je výhodné to meniť, nie je rozumné to meniť, nie je dobré to meniť. Jednoducho potom sa tá energia jednoducho roztriešti do viacerých smerov toho egregoru a nikdy to nie je dobré. Takže no a takisto takisto je, keď sa robí na niečo reklama, tak nie je rozumné ani dobré, pokiaľ neviem nejaká firma robí reklamu na tú istú vec cez nejako cez viacero sloganov a cez viacero nejakých osobitných reklám. Vždycky sa to naozaj koncentruje tá energia len do niečoho nejakého jedného konkrétnej reklamy, jedného konkrétneho sloganu a nikdy to nie je nejaké roztrieštené na viacero kúskov.

 

Kresťanstvo ako nástroj politickej kontroly

Takže vlastne preto možno tej tým cisárom, rímskym cisárom, diktátorom, bolo veľmi výhodné vlastne odstrániť… Aby mali čo najväčšiu kontrolu nad obyvateľstvom, tak nebolo veľmi výhodné nejakým spôsobom uznať, keby štát uznával viacero nejakých filozofických prúdov, ktoré by v mieri medzi sebou nažívali. To nebolo veľmi výhodné. Viacero tých filozofických prúdov ako sú gnostici, ariáni a všetky tie kresťanské prúdy, keby medzi sebou… a takisto ešte aj gnostici sa na neviem koľko prúdov filozofických delili, tak to nebolo veľmi výhodné. Omnoho väčšiu moc ste mali, pokiaľ ste ten proste vytvorili nejakú jednotnú náboženskú ideológiu, ktorú bude len štát podporovať a nie to nejakým spôsobom roztriešťovať ten egregor. A tú jednotu ste naozaj dosiahli len na základe toho, že pokiaľ ste nejakú jednotnú ideológiu vymysleli a všetko ostatné ste násilím zakázali, tak takým spôsobom dosiahnete tú kontrolu nad tým obyvateľstvom najefektívnejšie, najlepšie. A to sa tým rímskym cisárom naozaj podarilo.

Teraz je veľmi bolestivé priznať aj kresťanom, že vlastne to kresťanstvo nikdy nemalo nejaké čisté úmysly. Vždycky to bol len nástroj, odjakživa vlastne to kresťanstvo vzniklo len pre účel jednoducho manipulácie tej hlupej masy, manipulácie a kontroly obyvateľstva. Nikdy to nebol nejaký čistý úmysel nejakého uctievať nejakého pánbožka. Vždycky to bol len vlastne nástroj, tá cirkev nástroj panovníkov na ovládanie ľudí. A naozaj možno pokiaľ by tu nebolo kresťanstvo, ale to pohanstvo plynulo pokračovalo, tak osobne si myslím, že aj tá demokracia ako demokratický systém by sa už možnože v nejakom 11. alebo 12. alebo 15. storočí tu nastolil a nie až takto neskoro v 20. storočí vôbec v Európe vzniklo niečo ako demokracia. Pretože naozaj to náboženstvo veľmi efektívnym spôsobom tie náboženské monarchie kontrolovali to obyvateľstvo. A v zásade vidíme, že tie, že tá poslušnosť tých kresťanov katolíkov je naprosto dokonalá ešte dodnes. Ešte dodnes nejaký katolík ani nie je schopný vám vlastne povedať, že cirkev je vôbec čo i len trošku kritizovateľná, nie je schopný vidieť akúkoľvek chybu na tej cirkvi. A to je veľmi nebezpečné, začarovaný kruh, lebo načo my budeme robiť nejakú iniciatívu za reformu tej cirkvi, keď my nie sme schopní vidieť akúkoľvek chybu na tej cirkvi, pretože už teraz je to dokonalé božie dielo, do ktorého sa nerýpe? Proste cirkev je dokonalé božie dielo a do dokonalého božieho diela sa nesmie akýmkoľvek spôsobom kritizovať a spochybňovať. Musíme len držať hubu a krok a byť len dokonalo poslušní. To je jediné, čo pánbožko od nás chce. A bodka. A v zásade vidíme, že tá kontrola dodnes naprosto dokonalým spôsobom funguje.

Alebo aj ako poslanci, kresťanskí poslanci v parlamente hlasujú len podľa toho, ako im biskupi odporúčia, že musia teda proste naprosto spiatočnícky zákon, ktorý nás tu 100 rokov dozadu vracia, zakázať úplne tranzície, čo sme úplne čierna diera vo vláde v Európe. Ale keď nám to povie nejaká vyššia autorita, nejaký pán biskup, nejaká konferencia biskupov Slovenska, tak my musíme slepo poslúchať jednoducho to od nás pánbožko, čo od nás chce pán biskup, ktorý ako prostredník medzi Bohom a ľuďmi, tak to proste o tom sa nediskutuje. Proste my musíme poslúchať, poslúchať, poslúchať a hlavne nerozmýšľať, nerozmýšľať, nerozmýšľať. Byť len poslušné tupé ovce bez akéhokoľvek rozumu. A v zásade vidíme, že tá kontrola je dodnes naprosto dokonalá. Naprosto tej katolíckej cirkvi od začiatku to vzniklo len pre účel kontroly a manipulácie populácie a je tomu tak vlastne dodnes. Dodnes sú naprosto zotročení a zúbožení katolícki veriaci a dodnes nedokážu nejako slobodne rozmýšľať a myslieť.

 

Kontroverzné blahorečenie Anky Kolesárovej

Ďalší taký veľmi zvláštny fenomén kresťanského egregoru je blahorečenie Anky Kolesárovej, čo je teda taká neuveriteľne bizarný fenomén, pretože katolícka cirkev má nejaké oficiálne pravidlá, za ktorých je možné niekoho vyhlásiť za ako svätého. Aktuálne je už teda v štádiu nejakého blahorečenia tá Anka Kolesárová a je to taký naozaj bizarný prípad, pretože tu boli tie pravidlá porušené a samotný Vatikán ich dokonca porušil. Že asi aj Vatikán sa snažil len nejakým spôsobom vyhovieť nejakým nejakým lokálnym náladám v tej katolíckej cirkvi. Tá Anka Kolesárová bola vyhlásená len na základe toho, že sa stala obeťou znásilnenia, obeťou zločinu nejakého ruského vojaka. Takže to neviem, že keby sme mohli už pomaly úplne každého človeka vyhlásiť za svätého len kvôli tomu, že sa stal obeťou zločinu a vyhlásiť ho za mučeníka, že proste to je teda neskutočný bizár. Ako že oni to tak tí kresťania katolíci vlastne nejako vysvetľujú si, že ona je úžasná svätica len na základe toho, že nechcela byť znásilnená. No tak to je teda neuveriteľný bizár. Ako keby každá sekulárna žena chcela byť znásilnená, ako… To je úplne normálne, že či ako či je niekto ako katolík alebo je sekulárny človek, lebo je neveriaci človek, tak žiadna žena nechce byť ako znásilnená. Však to je normálne. Teda keby sme teda potom už, keď teda keď tak ako katolíčka Kolesárová nechcela byť znásilnená, tak keby chceli všetky sekulárne ženy akoby chceli byť znásilnené, akoby nemali nič iné ako sekulárna ženy na práci, len ako žiadať mužov o znásilnenie. Asi takto, to už fakt mi to až takto príde tá bizarná katolícka logika.

Takže ono vlastne na to, aby ste mohli byť ako mučeník vyhlásený za svätého podľa pravidiel katolíckej cirkvi, jednoducho musíte aj mať nejaké vysoké zásluhy v oblasti kresťanstva. Musíte pre nejakú tú kresťanskú vieru zomrieť a toto nebolo dodržané. Toto pravidlo jednoznačne nebolo dodržané, pretože toto s kresťanskou vierou nemalo absolútne nič spoločné. Ani možno nejako veľmi extrémne veriaca nebola tá Anka Kolesárová, len nejakí náboženskí fanatici si s ňou urobili modlu. Ale ono je to asi tak už funguje v tej katolíckej cirkvi, že tá posadnutosť tou sexualitou v tej katolíckej cirkvi je tak extrémna a tak veľká, že ten boj proti sexualite je tak extrémny v tej katolíckej cirkvi, že už až tak zaslepení tí katolíci tým bojom proti sexualite, že už im to ani nevadí, že porušili v zásade pravidlá toho blahorečenia. Že jednoducho hlavná vec, že tá Anka Kolesárová je akýmsi symbolom odporu voči sexualite ako takej, že sa stala vlastne symbolicky symbolom vlastne odporu a alebo symbolom odmietania sexuality ako takej. A celá katolícka cirkev je založená len na boji proti sexualite. De facto je tam len na tú sexualitu celé učenie katolíckej cirkvi sa sústredí a koncentruje. 90% je o sexualite, je to presexualizovaná, celá katolícka cirkev je presexualizovaná, len ten sex je alfa omega všetkého. Musíme zakázať všetkých LGBT ľudí, to sú proste, to je zakázané. Musíme zakázať používanie antikoncepcie, sex je dovolený len na to absolútne nevyhnutné, to znamená na pre účel rozmnožovania bez akejkoľvek antikoncepcie. Nesmie teda ten ten muž mať ani tú ejakuláciu mimo pošvy ženy, takzvaná prerušovaná súlož, pretože už aj to je forma nejakej antikoncepcie.

Takže je to je to naozaj naozaj extrém a že vôbec to ani tým katolíkom nevadí, že v zásade oni porušujú porušujú nejaké pravidlá. Že asi tá posadnutosť tou sexualitou je tak extrémna, posadnutosť tým bojom proti sexualite, že absolútne tým katolíkom je to jedno a jednoducho to neriešia, že porušili v zásade pravidlá toho blahorečenia. Takže ono vlastne tá Anka Kolesárová dopadla takým spôsobom, že teda logicky, že nechcela byť znásilnená, tak ju ten v odhnevu ju ten nejaký ruský vojak jednoducho zabil, zastrelil, alebo už neviem ako, čo s ňou urobil. Takže toto bolo vlastne na základe toho, tohoto ju chcú vyhlásiť za svätú, celí katolíci.

Takže ono v zásade vidíme, že niekedy aj ten, dokonca aj proti samotnému egregoru kresťanskému idú, ide sa, voči oficiálnym aj pravidlám katolíckej cirkvi. Ale keď to má byť asi tá sexualita je tak veľmi dôležitá pre tých katolíkov, že už čokoľvek, čo je nejaký symbol odporu voči sexualite, tak to to je hneď veľmi propagované, veľmi uznávané. Že asi takto sa to dá nejako vysvetliť.

 

Spasiteľský syndróm letničných kresťanov

No ďalej sa budem venovať téme letničných kresťanov a ich spasiteľskom syndróme, čo je veľmi zaujímavá téma a zaujímavá problematika. A tým, že aj ja mám niektorých príbuzných, ktorí sú pomýlení ľudia v tých letničných sektách, tak mám nejaké informácie. O niektoré veci sa mi aj oni nejako podelia, aké veci sa dejú aj v tej oblasti tých letničných kresťanov. Takže z tohto mám aj niektoré informácie z prvej ruky.

Tak aktuálne letniční kresťania riešia doslova svoje vlastné komplexy. Tí letniční kresťania riešia problematiku spasiteľského syndrómu takým spôsobom, že oni si myslia, tí letniční kresťania, že bez nich by sa ani planéta Zem netočila, že sú tak extrémne nepostrádateľní pre celú spoločnosť. Že napríklad nejakí náboženskí fundamentalisti zo Spojených štátov chodia robiť nejaké náboženské rituály do Hirošimy a Nagasaki. Že pravdepodobne ide o nejaké očistenie toho miesta od tej atómovej bomby, o nejaké duchovné očistenie toho miesta. Pravdepodobne sa tam verí v to, že nejakým spôsobom sa aj Spojeným štátom bude lepšie dariť, ak nejaký náboženský letničný kresťan proste príde v úvodzovkách nejakým spôsobom vyriešiť nejaké krivdy z nejakej minulosti a nejakým spôsobom možno odprosiť tie Spojené štáty za tú minulosť, že tam bola tá atómová bomba nejakým spôsobom hodená.

Tak mne osobne to príde nejako takto podobne, že naozaj ten spasiteľský syndróm u tých náboženských fundamentalistov je tak extrémny a tak obrovský. Alebo že ďalší náboženský fundamentalista alebo nejaký letničný kresťan zase chodí nejakým spôsobom v úvodzovkách riešiť nejaké krivdy z minulosti v oblasti sudetských Nemcov. Že tam sú nejaké krivdy, však naozaj to boli reálne krivdy, ale prečo na to potrebujeme nejakého letničného kresťana? Že aby sa nejako zase Česku darilo lepšie, tak na území Česka chodí po tých oblastiach, kde sú tí sudetskí Nemci, a tam robí nejaké odprosovacie rituály za nejaké tie krivdy tých sudetských Nemcov alebo čo, aby sa asi tomu Česku nejako lepšie darilo alebo čo.

Takže naozaj tí náboženskí fundamentalisti, oni fakt už majú taký spasiteľský syndróm, že naozaj oni si myslia, že bez nich by sa aj planéta Zem prestala točiť. Že sú tak existenčne dôležití tí letniční kresťania, že fakt akože bez nich ani táto planéta Zem by neexistovala, pokiaľ by letniční kresťania neexistovali. To je proste úplne, že oni sú úplne existenčne dôležití. Toto je veľmi nebezpečná vec. Aj nacisti si možno mysleli, že my sme tí vyvolení, bez nás, bez nás ako bez nacistov, proste ten svet nedokáže fungovať. My sme existenčne dôležití a nakoniec vidíme, ako dopadol celý nacizmus. A to isté je veľmi nebezpečné, pokiaľ si aj nejakí letniční kresťania namýšľajú, že my sme tí viac, my sme viac. My ako jedna skupina ľudí, my sme tí viac nad tých ostatných, bez nás to proste nemôže fungovať. My sme tí vyvolení, proste my sme tá elita celého sveta, my sme tí predurčení riadiť celý svet, my letniční kresťania. Bez nás to proste nejde.

Toto je veľmi, veľmi nebezpečná vec, takéto elitárstvo, takéto namýšľanie si nejakého spasiteľského syndrómu. A pritom nejakí len naprostí úbožiaci, zakomplexovaní psychologicky, nejakí duchovní mrzáci si potrebujú riešiť nejaké svoje komplexy, ale toto reálne je medzi letničnými kresťanmi takáto mentalita. Že takto, že Česku sa bude nejako lepšie dariť, lebo my tu urobíme nejaké odprosovacie rituály za to, že nejakí sudetskí Nemci, no. Tak ako toto už naozaj bez týchto naprostých pošahaných bláznov by sa už fakt tá planéta Zem ani netočila, veru. Fakt. Toto už je naozaj extrém. Toto už je naozaj extrém, toto náboženské šialenstvo, to už je fakt škoda komentovať. A toto je naozaj veľmi nebezpečné, toto je skutočne to, že aj nacisti si mysleli, že my sme tí vyvolení a predurčení riadiť celú planétu Zem, a ako to dopadlo. Proste to je veľmi nebezpečná vec.

Podobne je to úplne to isté, ako keď sa nejaká jedna rasa nadraďuje nad ostatné rasy. To je veľmi nebezpečná vec, robili to Nemci napríklad, nacistické Nemecko to robilo. Ale vlastne rovnako nebezpečné je aj to, keď sa aj nejaké náboženstvo alebo nejaká náboženská skupina sama seba vyhlási za to, že my sme tí vyvolení, my sme tí viac, my sme tá elita. My sme tí predurčení. To je úplne to isté. Či je to na základe, keď sa niekto vlastne sám seba vyhlási za nejakého lepšieho od ostatných na základe rasy, alebo na základe nejakého náboženského smerovania. To je veľmi nebezpečná vec, keď sa niekto vlastne považuje za to, že je niečo viac. To môže len naozaj len veľmi zle dopadnúť a nie je nejakým prekvapením to, že tí letniční kresťania sa tak strašne potrebujú podobať, alebo strašne potrebujú spolupracovať s tou krajnou extrémnou pravicou, s tými neonacistickými hnutiami, či už na Slovensku, alebo v USA vidíme to isté.

Tak je to len ako taká malá zaujímavosť, no. A už keď tých letničných kresťanov riešime, tak vlastne Marek Krajčí sa priznal, že prečo vlastne prešla tá novela ústavy na základe jeho hlasu. Tak ten Marek Krajčí vlastne vysvetľoval ako jednu z tých troch vecí, čo ho najviac motivovalo, že ho inšpiroval Charlie Kirk. To bola jedna z tých troch vecí, že prečo on hlasoval za naprosto stredovekú spiatočnícku novelu ústavy, ktorá nás naozaj radí na Slovensku medzi tie najzaostalejšie krajiny v oblasti ľudských práv. Tak prečo za to hlasoval taký letničný kresťan, ktorý vlastne o sebe tvrdí, že šíri lásku a že kresťanstvo je ako základ nejakej lásky? Tak vlastne sa odvoláva na človeka, ktorý celý život zasvätil šíreniu nenávisti. A to bol Charlie Kirk. No tak toto sú teda naozaj úžasní tí letniční kresťania. Toto už je fakt elita národa, teda fakt. Naprostí pošahaní šialenci, veru, celí tí letniční kresťania, to je úplne odpad.

Alebo tiež ešte taký zaujímavý príklad vysvetlím, ako fungujú egregory a znovu sa k nim vrátim. Že tá spoločnosť veľmi silne odsudzuje neonacizmus alebo nejakú neznášanlivosť na základe rasy. To spoločnosť ako taká veľmi silne odsudzuje, pretože sme sa poučili z toho nemeckého nacizmu, ktorý narobil obrovské množstvo zla. Ale si musíme uvedomiť, že rovnako nebezpečná nenávisť je aj na základe náboženstva. A tá neznášanlivosť na základe náboženstva je obrovská a veľmi silná. A to už je ďaleko viacej tolerované v spoločnosti, keď si nejaký letničný kresťan o sebe myslí, že on má právo nenávidieť sekulárnu spoločnosť, alebo má právo zrušiť ľudské práva sekulárnym ľuďom. Že má právo obmedziť sexuálnu výchovu, má právo zakázať a nenávidieť LGBT ľudí, alebo celkovo bojovať proti tej sekulárnej spoločnosti a vnímať ju ako nepriateľa. Tak a voči tomuto je spoločnosť ako taká veľmi silne tolerantná. Že na jednej strane veľmi silne odsudzujeme tú rasovú nenávisť, ale už neodsudzujeme tú nenávisť na základe nejakého náboženstva. Pretože tam už je ten ochranný egregor tej cirkvi a náboženstva veľmi silný.

Pretože ten egregor nepôsobí len na veriacich ako samotných. Na nich ten egregor pôsobí naozaj najsilnejšie, ale veľmi silne pôsobí, už síce slabšie, ale stále dostatočne účinne pôsobí ten egregor aj na ľudí, ktorí sú sekulárni, ktorí až tak nemusia to náboženstvo aktívne vyznávať. A jediné riešenie je kvalitné vzdelanie a správne meditačné techniky, ktoré tomu pomáhajú, aby človek bol odolnejší voči egregorom.

 

Paralela medzi letničiarmi a radikálnymi ekológmi

Ďalej by som porovnal letničných kresťanov s radikálnym ekologickým ľavicovým hnutím, hlavne v Európe. Tieto dve skupiny majú toho veľmi veľa spoločného, pretože obidve skupiny trpia spasiteľským syndrómom. Ten spasiteľský syndróm o tých radikálnych ekofašistov, ekológov spočíva hlavne v tom, že títo ľudia sa pasujú do role spasiteľov planéty, ktorí zachraňujú celú planétu pred globálnym otepľovaním.

No a vidíme, že ako ten spasiteľský syndróm zachraňovania planéty dopadol pri týchto veľmi radikálnych ekológoch, v Európe máme úplne najvyššie ceny energií na svete. Ekonomika upadá, priemysel upadá, priemysel je likvidovaný. Konkurencieschopnosť priemyslu je v háji. Takže toto je akože výsledok týchto našich úžasných ekológov, ktorí majú obrovský spasiteľský syndróm, ako zachraňujú planétu cez tú Európsku úniu.

Inak to som ani nevedel, že akým spôsobom Európska komisia môže vydierať aj Európsku radu, pretože Európska rada je vždycky zložená či už z ministrov jednotlivých členských štátov, ale takisto aj, alebo prípadne z premiérov a prezidentov štátov Európskej únie. Takže to som ani nevedel, že Európska komisia dokáže celkom slušne vydierať aj samotnú tú Európsku radu. Pretože aby vôbec bol nejakým spôsobom predložený nejaký návrh, návrh, aby sa buď nejaký bláznivý návrh Európskej komisie buď úplne vyškrtol alebo zakázal, alebo naopak, aby sa nejaký rozumný návrh predložil, tak na to treba nejakého európskeho úradníka, že on to musí nejakým spôsobom reálne ten návrh fyzicky napísať a fyzicky nejakým spôsobom predložiť. Nemôžu to priamo tí, priamo nejaký premiér členskej skupiny alebo členskej krajiny Európskej únie, nemôže on priamo to predložiť. Musí čakať na nejakého byrokrata, ktorý samozrejme sa nebude ponáhľať, aby zrušil nejaké pofidérne Green Dealy. Bude to naťahovať až ponovať tú strunu do poslednej chvíle. Až keď ho tam naozaj ako, musí aj tisíckrát poprosiť tá Európska rada, aby vôbec ten človek už konečne odvolal nejaký pošahaný Green Dealový návrh nebezpečný, ktorý likviduje ekonomiku. Takýmto spôsobom akože dokáže celkom slušne vydierať aj tá Európska komisia aj samotnú tú Európsku radu, ktorá je síce nadradená nad formálne nad tú Európsku komisiu, ale v skutočnosti ten systém toho vydierania tej Európskej rady zo strany Európskej komisie je dosť silný. Keď tam nejaký bude naprosto úmyselne nejaký bruselský úradník robiť nejaké obštrukcie, to som ani nevedel, to naozaj, toto sa mi naozaj podarilo, nie sú to nejaké konšpirácie, sú to naozaj overené informácie. Že ono ten systém toho vydierania je celkom ako efektívny. Jednoducho pokiaľ úmyselne bude ten úradník robiť obštrukcie, tak tí samotní Európska rada môže aj jednohlasne odhlasovať, že nechce alebo chce niečo, ale pokiaľ ten úradník bude robiť nejaké obštrukcie, tak jednoducho tá Európska rada je… Tak som sa dlho čudoval, že prečo je tá Európska rada vždycky taká neefektívna, prečo rôzne pofidérne Green Dealy tam prechádzajú veľmi ľahko. A neskôr som vlastne prišiel na to, že ono tá Európska komisia má celkom, alebo ten bruselský úradník, má celkom slušné páky, ako dokáže vydierať aj tú samotnú Európsku radu. A to sú dosť ako drsné praktiky, o ktorých sa až tak v médiách nehovorí, ale sú to ako veci, ktoré určite fungujú a určite sa to využíva naplno.

Ale už to som trošku odbočil od témy. No tak tiež vlastne netreba sa nechať uchlácholiť aj propagandou samotnej strany Progresívne Slovensko, respektíve ich ekologických členov, ktorí sa niekedy môžu tváriť, že my nie sme až takí zlí ekológovia, veď my sme trošku aj takí umiernení, až takíto ako slušnejší ekológovia. Ale opak je pravda. Netreba sa nachytať touto propagandou. Veď aj Ján Budaj, keď bol minister, tak aj respektíve jeho štátni tajomníci, tak tiež tvrdili, že my sme tí slušnejší ekológovia, veď my ako nemáme problém komunikovať aj s nejakými inými ľuďmi, ktorí majú iný názor, aj s ľuďmi, ktorí sú takí slušní ľudia, umiernení ekológovia, alebo aj ľudia, ktorí nie sú priami ekofašisti pošahaní. A oni sa takto navonok komunikovali, tvárili, ale v skutočnosti ich reálne činy zodpovedali niečomu úplne inému, že išli tú ekofašistickú ideológiu, išli ako valec, išli ako diktátori, čo im ako sily dovolili. A čo im politická moc dovolila, tak to v podstate naozaj jednoducho išli a absolútne ich nezaujímalo, nezaujímal nejaký verejný záujem. Napríklad sa tvárili, že tá reforma národných parkov nejakým spôsobom prinesie nejaký turizmus, v skutočnosti opak je pravda, turizmus môže len oslabiť ten národný park a určite to neposilní. Určite lykožrútom zožraté stromy, ktoré nemôžu sanovať tie lesníci, tak tie nebudú turistov priťahovať. Ďalej ani nejaké stanovanie nie je možné v národných parkoch, kde sú najprísnejšie stupne ochrany, tam si vy nemôžete rozložiť stan a povedať si, že ja prespím. Takže o nejakom turizme sa nedá hovoriť, nemožno, nie je ani reči, akým spôsobom oni robili tú ekológiu.

Ale hlavne sa tvárili, že ako oni veľmi podporujú cestovný ruch, hoci samozrejme všetci odborníci boli jasne proti. Ale samozrejme aj médiá úmyselne ako aspoň sa tvárili, živili zdanie, médiá živili zdanie, že má to nejakú väčšiu podporu odbornej verejnosti. V skutočnosti len veľmi úzky počet odbornej verejnosti súhlasil s tou reformou národných parkov – len nejaké lobistické skupiny, ktoré, alebo len nejakí odborníci, ktorí majú z toho nejaký profit a korupčný profit z tých korupčných schém na falošnú ochranu prírody, čo sú teda bežné veci.

 

Jozef II.: Panovník, ktorý dokázal skrotiť cirkev

V ďalšej časti sa budeme stručne venovať Jozefovi II., čo bola taká veľmi pozitívna osobnosť. To, čo sa Jozefovi II. ako panovníkovi rakúsko-uhorskému podarilo, tak to je proste niečo naprosto, naprosto neuveriteľné. To bol obrovský zázrak, že sa mu takéto niečo vôbec podarilo. Ani komunisti neboli schopní takýmto spôsobom obmedziť tú moc cirkvi a takýmto drastickým spôsobom zregulovať tú činnosť cirkvi, ako sa to podarilo Jozefovi II.

Myslím, že až nejakú jednu tretinu kláštorov úplne zrušil, alebo ja neviem, či až jednu polovicu, čo si myslím, že ani komunistom sa až takéto veľké hodnoty nepodarilo dosiahnuť. Myslím, že prepadnutie úplne všetkého majetku cirkvi štátu – čo si dnes predstavte, čo i len jeden kostol, keby v dnešnej dobe, alebo čo i len meter štvorcový štát nejakým spôsobom zoštátnil cirkvi, koľko by to bolo protestov v dnešnej dobe. A vtedy, keď bol Jozef II., tak úplne všetok majetok bol zoštátnený tej cirkvi a vlastne celá cirkev sa stala de facto… akože sa stali všetci kňazi, všetci biskupi zamestnancami štátu. Boli de facto, sa stali nejakými štátnymi úradníkmi.

A mal to tak tvrdo zregulované, že dokonca ešte aj pápež išiel – čo to bolo vtedy veľmi neobvyklé – pápež išiel na návštevu k samotnému Jozefovi II. a ešte na kolenách ho prosil, aby teda neobmedzoval tak cirkev. A teda ten Jozef II. si z toho ťažkú hlavu nerobil. Tak ako, pápež si síce povedal svoje, ale Jozef II. mu jednoducho nevyhovel. Jednoducho mu nevyhovel a nedal sa nejakým spôsobom zastrašiť. To je úplne niečo nepredstaviteľné v dnešnej dobe. Naozaj, všetci politici sú absolútne posratí z nejakých biskupov, úplne pokakaní, akože, keď nejaký biskup niečo povie alebo nejaký cirkevný predstaviteľ, tak všetci politici sa len klaňajú všetkým politickým predstaviteľom. A to je o niečom úplne inom.

Tak to bol naozaj taký veľmi pozitívny míľnik v dejinách a ešte na tú dobu to bolo teda veľmi, akože aj nejaké iné monarchie sa nad tým dosť pohoršovali, že akým spôsobom teda veľmi tvrdo zreguloval tú katolícku cirkev. Napríklad ešte veľmi tvrdo zreguloval aj samotné kňazské semináre, kde dokonca mali v tých kňazských seminároch tí katolícki kňazi alebo seminaristi – budúci kňazi – mali aj nejakú výučbu o téme osvietenstva alebo nejakých takýchto sekulárnych témach. Takže určite si ten Jozef II. teda dal veľmi záležať na tom, aby tí náboženskí kňazi neboli vedení k nejakému tvrdému náboženskému fanatizmu a fundamentalizmu, ako je to dnes.

V dnešnej dobe sa hovorí alebo robí na tých kňazských seminároch to, čo sa odborne nazýva v katolíckych kruhoch, že je to „formácia“. A pod tým slovíčkom formácia rozumej totálny náboženský brainwashing a totálna náboženská indoktrinizácia a budovanie čo najsilnejšieho náboženského fundamentalizmu. Nejedná sa o žiadnu formáciu, ale to, čo oni nazývajú formácia, je totálny náboženský brainwashing, kde v doslova až v takom mníšskom uzavretom prostredí žijú tí seminaristi a je im vtĺkané do hlavy, ako musia byť čo najtvrdší náboženskí a čo najzaslepenejší a zadubení náboženskí fanatici.

Takže toto ani komunisti jednoducho zďaleka nemali takú schopnosť vlastne až takto zasahovať do vnútorných záležitostí cirkvi, ako sa to podarilo tomu Jozefovi II. Takže to sú neuveriteľné veci, čo sa mu podarilo. Ešte dokonca izoloval biskupov od pápeža, že izoloval ich komunikáciu medzi biskupmi a pápežom. Že všetko muselo… akákoľvek komunikácia musela ísť cez panovníka, cez Jozefa II. Len čo tam nejaký úradník toho Jozefa II. schválil, len tá sa taká komunikácia mohla medzi biskupmi a pápežom prebiehať. Takto bola tak drastická a tak tvrdá regulácia tej cirkvi, že to ani komunistom sa ani v náznaku takéto niečo nepodarilo. Že na to nemali gule ani komunisti, na to fakt nemali gule ani komunisti, čo sa tomu Jozefovi II. ani len v náznaku nepodarilo nič komunistom ako urobiť, čo sa podarilo Jozefovi II.

Tak bol to úžasná, úžasná bytosť, ten Jozef II. Veľmi silná bytosť, ktorá veľmi silne vedela odolávať určitým egregórom náboženským. Ako keď teraz nejaký biskup niečo povie, tak už sa všetci politici úplne trasú, idú sa úplne pokakať z nejakého biskupa. A teda ten Jozef II., to bol taký veľmi silný, tvrdý, odolný človek, že nepokakal sa ani dokonca z pápeža. Ani dokonca z pápeža sa nepokakal ten Jozef II. Proste, ten tam išiel na kolenách žiadať, aby toľko nereguloval tú cirkev, ten pápež, ale Jozef II. ako bol veľmi, veľmi psychicky odolný človek. A takýchto ľudí je naozaj jeden z milióna ľudí, je takto psychicky odolný, že dokážu ešte tak obrovskému tlaku odolať, ako je pápež. A absolútne neustúpiť a naozaj byť tvrdý a neoblomný. Takže takýchto ľudí je doslova jeden z miliónov.

Takáto úžasná a dokonalá bytosť, ktorá proste dokázala odolávať aj takým obrovským tlakom, ako sú aj tie náboženské egregóry, ktoré sú neskutočne silné. To tam bežný človek tomu nie je schopný odolávať. Takže hovorím, to je proste naozaj siedmy div sveta, že katolícka cirkev v spoločnosti má také dobré meno, aj napriek tomu, že tak takéto obrovské zločiny má za sebou. Ale zase ono to funguje na tom princípe tých egregórov. Jednoducho tie egregóry sú tak veľmi silné, také veľmi silné ochranné mechanizmy dokážu tej katolíckej cirkvi tie egregóry vytvoriť, že jednoducho tá spoločnosť má na tú cirkev z nejakého dôvodu veľmi dobrý názor, veľmi dobré meno. Pretože to je neuveriteľne silná mágia. Tie egregóry, to sú naozaj veľmi silné veci, ktoré veľmi silne pôsobia na ľudí a naozaj je strašne málo ľudí, ktorí dokážu odolávať tej manipulácii tých egregórov.

Preto je naozaj veľmi strašne málo, to sú veľmi vzácni ľudia, ako do takejto miery, ako je ten Jozef II. To bola fakt úžasná bytosť, niečo nepopísateľné, že sa dokázal voči takému obrovskému zlu ako cirkev postaviť takto proste zoči-voči. Fakt to naozaj potrebovalo… ako komunisti ani po členky nesiahali tomu Jozefovi II. Ani len po členky. To komunisti boli nula. Proste Jozef II., to bol naozaj úžasný človek, ktorý naozaj bol schopný aj tú cirkev očistiť od toho obrovského zla. Na druhej strane on to nerobil úplne nezištne, on to zase… tam boli aj určité mocenské tradície. Tá cirkev a svetská moc si konkurovali a logicky ten panovník sa snažil aj tú cirkev využiť vo svoj mocenský prospech a takýmto spôsobom si upevniť moc. Ale k niečomu to bolo dobré, že to skutočne tú cirkev naučilo trošku tej pokore.

A teraz vlastne tí biskupi, tým, že nie sú vôbec obmedzovaní štátnou mocou, tak sú tak morálne veľmi pokazení. Až príliš veľa slobody majú a sú čím ďalej tým arogantnejší, čím ďalej tým drzejší, aj tí biskupi. A čím ďalej chcú zavádzať spiatočku do nejakého stredoveku, do nejakého tmárstva, do nejakého slepého náboženského fundamentalizmu. Že tým viac to aj tých biskupov jednoducho kazí, tá ich sloboda, ktorú jednoducho dostávajú.

V ideálnom štáte, ktorý naozaj funguje dobre, by tá cirkev mala byť v rámci možností čo najviac zregulovaná. Nemyslím si, že nejaké tvrdé represie alebo nejaký úplný zákaz by bol dobrý, to by mohlo mať presne opačný efekt. Ale myslím, že by malo byť, podobne ako je fajčenie dnes zregulované, naozaj extrémne zregulované fajčenie. Na nejakej krabičke cigariet máte teda škaredé obrázky nejakej rakoviny, takisto aj cigarety sú zaťažené neviem akou nejakou 80-percentnou spotrebnou daňou alebo nejaké takéto. Väčšinu tej ceny tých cigariet spôsobuje jednoducho spotrebná daň.

Tak prečo nezregulovať aj tú cirkev takýmto spôsobom? Mala by byť regulovaná a mal by tam byť nejaký štátny dozor. Naozaj by to malo fungovať, aspoň za socializmu aspoň sčasti bola nejakým spôsobom regulovaná tá cirkev. „Prenasledovaná cirkev“ – to je veľmi tvrdé slovo, určite nebola prenasledovaná, ale bola trošičku regulovaná. Trošičku bola regulovaná, takto to môžeme nazvať, ale nedá sa povedať, že by to bolo nejaké prenasledovanie. To v žiadnom prípade nie.

 

Nekritický prístup politikov a spoločnosti k cirkvi

Ďalšia taká vec je to, že prečo tá katolícka cirkev má také dobré meno. Myslím, že špeciálne v tých postkomunistických krajinách má tá cirkev veľmi dobré meno. Môže to byť aj z toho dôvodu, že v minulosti sa ľudia cítili tými komunistami veľmi utláčaní a tá cirkev bola nejakým spôsobom taký symbol určitej… za socializmu bola jediná legálna opozícia voči tomu komunistickému, socialistickému režimu, bola tá cirkev. Takže z tohto dôvodu si aj tá cirkev asi vyslúžila také lepšie meno a zotrvačnosťou ešte v tej mentalite to možno tak nejakým spôsobom zostáva, že tá cirkev, to je ten princíp toho dobra, lebo však to je tá opozícia voči niečomu zlému. Tie komunistické moci síce… komunisti síce nie sú už dnes pri moci, ale možno tá mentalita tak nejakým spôsobom zostáva, že ešte v tých postkomunistických krajinách je to také akoby možno také silnejšie, že ľudia z nejakého dôvodu majú k tej cirkvi nejakú takú väčšiu dôveru, že je to taký ako ten pozitívny princíp alebo niečo také.

Nechápem, že prečo aj tí politici sa takto akože neustále majú tendenciu pchať do zadku katolíckej cirkvi. Možno je tam nejaká taká poverčivosť, poverčivosť, že teda keď ten pozitívny princíp, tú cirkev, to kresťanstvo teda podporím – vyššie dotácie pre cirkev, kým všade sa konsolidujú verejné financie, len cirkev dostane – jediná inštitúcia, ktorá dostane viac peňazí. Tak možno aj tí politici sú takí poverčiví, že však Pánbožko ma snáď požehná, na budúce voľby budem mať viacej hlasov, keď ja sa budem pchať do zadku cirkvi, keď podporím ten „princíp dobra“. No len v žiadnom prípade sa v skutočnosti nedá hovoriť o nejakom princípe dobra. To naozaj len z veľkej nevedomosti a neznalosti aj nejakej histórie, historických pomerov.

Naozaj, keď si zoberieme históriu cirkvi, tak zločin, zločin, zločin, zločin. To bola celá história cirkvi. Nič dobré, tam jednoducho nič dobré nebolo. Takže cirkev mala tak obrovské peniaze, tak obrovské majetky za nejakého stredoveku, že proste v zásade to bol štát v štáte. De facto to bol veľmi veľký, obrovský podnikateľský subjekt. Nejakým nečestným spôsobom sa cirkev dostala aj k nejakým… ja neviem či k tretine alebo štvrtine pozemkov, majetku, s ktorými podnikala. Takže logicky mala obrovské peniaze aj financovať nejakú tú charitatívnu činnosť. Tak to je úplne logické. Alebo aj nejaké vzdelanie podporovať. To bol štát v štáte tá cirkev. Takže nebolo to niečo neštandardné, čo by robila, keď aj nejakú malinkú drobnú charitatívnu činnosť tá cirkev robila. Nebolo to nič neštandardné v tej dobe zafinancovať aj nejaké vzdelanie alebo čo. Takže hovorím, to jedno percento bolo niečo pozitívne a všetko ostatné bolo naozaj negatívne a samé zločiny.

A určite sa aj tomu Jozefovi II. vyhrážala cirkev, že „ty skončíš v pekle, ty darebák, lebo si nás ako cirkev obmedzil“. Ale určite sa on nedal tým zastrašiť. Psychicky odolný človek, ktorému dnes keby nejaký biskup povedal nejakému politikovi, že „ty skončíš v pekle, lebo nás ako cirkev nesponzoruješ“, tak už by sa hneď pokakal nejaký politik a už by hneď robil nejaké kompromisy s cirkvou. Keby nejaký biskup povedal, že „ty skončíš v pekle, lebo chceš odluku cirkvi od štátu“, už by aj nejaký politik utekal a už by sa pokakal od strachu, že sa naozaj do toho pekla dostane. Naopak, ten Jozef II. nebol taká bábka ako títo dnešní politici, ktorí sa idú úplne pokakať z celej cirkvi nešťastnej.

Alebo ako Zuzana Čaputová, ktorá sa snažila síce byť v úvodzovkách ako nejaká liberálka alebo nejaká sekulárna, ale v skutočnosti veľmi často chodila nejaké kláštory ženské navštevovať. Tiež mala veľmi silnú potrebu sa pchať do zadku nejakej cirkvi, alebo sa často aj s pápežom stretávala, hoci nemusela v rámci nejakej náplne práce. A o Pellegrinim ani nehovorím, tam je to ešte častejšie. Tak to neboli takéto bábky, naprosto bezvýznamné nuly – súčasní moderní politici. Ten Jozef II., to bola skutočná osobnosť, skutočný človek, skutočný vzor našej spoločnosti a skutočne odolný človek, ktorý naozaj dokázal odolávať aj takýmto nejakým vyhrážkam, ktoré mu určite chodili, že „ty smrad, ty skončíš v pekle, lebo nás ako cirkev obmedzuješ“. Proste on sa tým nedal nejakým spôsobom zastrašiť takýmito vecami. Lebo v prvom rade tí biskupi a celá cirkev skončí v pekle, lebo to je ten zdroj toho zla. Cirkev bola vždycky ten najväčší zdroj zla, nie možno ani tá svetská moc až tak veľmi.

Takže netreba sa tým nechať nejakým spôsobom zastrašiť. No ale v dnešnej dobe to ako je úplne niečo iné. Každý je pokakaný z tej cirkvi, každý politik. A takýchto odvážnych politikov naozaj potrebujeme, ako Jozef II., ktorí skutočne dokážu aj regulovať tú cirkev, ktorí naozaj majú na to guráž, majú na to gule. Nie takéto bezvýznamné bábky, bezvýznamné nuly, kde jednu skutočnú osobnosť nenájdete v tej politike. Keby sa nejakému Michalovi Šimečkovi nejaký biskup začal vyhrážať, že „skončíš v pekle, lebo chceš odluku cirkvi od štátu“, tak už hneď na druhý deň by už bolo po odluke cirkvi od štátu. Takýchto politikov máme.

Na Slovensku sa nedá ani odluka cirkvi od štátu urobiť, a nie to ešte skutočná regulácia tej cirkvi. Treba skutočne obmedziť tú činnosť, podobne ako sa fajčeniu obmedzuje činnosť. Sú tam obrovské regulácie na fajčenie. Takisto nemôžete na autobusovej zastávke len tak fajčiť, je to zakázané. Sú tam obrovské množstvá regulácií na to fajčenie. Takisto aj tá cirkev by mala byť nejakým spôsobom… mal by byť nejaký regulačný rámec, ktorý tú činnosť cirkvi obmedzuje.

Určite aj za socializmu aspoň nejaký malinký drobný regulačný rámec existoval. Napríklad komunisti dávali nejaký obmedzený počet ľudí, ktorí sa môžu prihlásiť do kňazského semináru. Ďalej, keď nejaký kňaz bol aj mimo toho semináru nejako vysvätený, tak potom už ten štátny súhlas nedali, aby pôsobil. Potom museli nejakí tí kňazi v podzemí pôsobiť, aby vôbec mohli pôsobiť. Takže boli tam aspoň nejaká malinká drobná regulácia. Nie nejaká veľká, ale strašne malinká. Takisto myslím, že tie kňazské semináre boli aspoň trošku pod kontrolou tej štátnej moci, že možno by sa tam takýto nechutný fanatizmus, ako sa dnes v tých seminároch kňazských rozvíja, kde tá takzvaná formácia existovala, tak možno za toho socializmu sa tieto veci aspoň sčasti trošku stlmili a zregulovali, aby tí kňazi aspoň trošku boli príčetní a normálni.

Alebo aj v Česku, keď vlastne došlo k odluke cirkvi od štátu, tak dokonca musel štát vyplatiť nejaké cirkevné reštitúcie katolíckej cirkvi. Tak vidíme, že za Jozefa II. dokonca nemal problém skonfiškovať všetok majetok cirkvi a teraz ešte kvôli tomu, že je odluka cirkvi od štátu, tak sa štát úplne poserie a pokaká a ešte za Babišovej vlády vyplácali nejaké obrovské miliardy tých cirkevných reštitúcií. Že či by tie reštitúcie tá cirkev ešte chcela získať aj po tom, čo od Jozefa II. stratili tie majetky. To sú naprostí šialenci v tej cirkvi. Možnože ešte nielen od komunistov čo stratili, možno aj od Jozefa II. čo stratili, by tá cirkev chcela naspäť. To sú naprosté bláznovstvá. Vidíme, že dokonca ani v takej ateistickej krajine ako je Česko, dokonca ani tam nemôže ten politik si robiť čo chce. Aj tam vlastne sa mu začne vyhrážať tá cirkev, že „dobre, ale my potrebujeme reštitúcie“. Takže je to tiež také zvláštne. Tam muselo nejaké obrovské odškodnenie urobiť tej cirkvi kvôli tej odluke.

Na druhej strane je ťažko povedať, ako by to skončilo na súde. Či keby to na nejaký ústavný súd tá cirkev dala, či by vyhrala ten súd alebo nevyhrala. Možno by záležalo, akí schopní advokáti by zastupovali tú stranu štátu, nakoľko by boli schopní a šikovní, či by sa im cirkev nesnažila nejaké úplatky dať, aby úmyselne tí advokáti slabo obhajovali ten štát. Ako by to celé dopadlo, to netuším. Nie som v tejto veci nejaký vzdelaný odborný právnik, ale myslím si, že pokiaľ by boli naozaj schopní advokáti na strane štátu a boli by to jasne neskorumpovateľní ľudia, tak si myslím, že by to mohlo nejak aj dobre skončiť.

Čo sa týka zmeny ústavy, nebolo vôbec ani potrebné robiť takéto veci, ktoré úplne obmedzujú LGBTI ľudí ako na Slovensku, ale naopak, mala byť novela ústavy o tom, aby jednak vatikánske zmluvy boli neplatné a jednak, aby aj v prípade, že by sa cirkev chcela na Ústavný súd odvolávať v prípade nejakej odluky cirkvi od štátu a v prípade, že by sa nevyhovelo tým reštitúciám, tak aby tá cirkev jednoducho nemohla ten súdny spor vyhrať. Pokiaľ by v tej novele ústavy a zákone bolo jasne definované a jasne napísané, že jednoducho v tejto veci sa nemôže cirkev sťažovať v oblasti reštitúcií. A bodka. Tak to by bol dobrý nápad. Toto bolo veľmi nešťastné, čo sa v tej novele ústavy schválilo na Slovensku, kedy to bol vlastne úplný zákaz nejakých tranzícií, čo sme teda naprostý unikát svetový. Je to úplne spiatočnícke, to ako málo štátov na svete má tie tranzície úplne zakázané.

 

Politický pôvod dogmy o dedičnom hriechu

Ďalej som sa dozvedel veľmi zaujímavú informáciu o téme dedičného hriechu, čo je úplne najdôležitejšia dogma kresťanstva, pretože bez tejto dogmy by kresťanstvo kresťanstvom nebolo. Predtým, než bolo učenie o dedičnom hriechu v kresťanstve zavedené, tak cirkev pripúšťala, že spasení môžu byť nielen kresťania, ale aj nekresťania. Ale potom, keď sa toto učenie prijalo, tak sa to pre tých nábožensky veriacich stalo proste úplne existenčným problémom. Museli využívať všetky služby cirkvi, aby mali aspoň nejakú šancu, že budú po smrti spasení. Cirkev sa tak stala absolútne existenčnou vecou, bez ktorej sa jednoducho nedá fungovať. Týmto spôsobom sa cirkev stala naprosto mocenskou organizáciou, od ktorej boli ľudia existenčne absolútne a totálne závislí.

No a vlastne som sa teraz dozvedel novú informáciu, že v skutočnosti to nebola iniciatíva cirkvi ako takej, ale bola to hlavne iniciatíva samotného panovníka a samotného cisára zaviesť túto novinku, akou je dedičný hriech. Pápež bol totiž vždycky proti Augustínovi. Pápež Zosimos bol vždycky veľmi tvrdo proti Augustínovi. Augustín bol vynálezcom dedičného hriechu a tejto novinky. Tiež prebiehala nejaká komunikácia medzi pápežom a cisárom, ale určite prebiehala komunikácia aj medzi pápežom a Augustínom. Cisárovi sa Augustínov koncept jednoznačne páčil ďaleko viacej, pretože mu priniesol ďaleko viacej moci. Dedičný hriech dal cirkvi obrovskú moc s tým, že cirkev bola vlastne de facto ako servis alebo akási služba pre cisára, ktorá mu teda prinášala obrovskú moc. Tým, že ja dám cirkvi väčšiu moc a cirkev je moja podriadená inštitúcia, tak aj ja ako panovník logicky získam tiež ďaleko viacej moci, keď budem tie hlúpe masy cez tú cirkev ovládať.

Takže sa to tomu cisárovi veľmi oplatilo a pre svoje vlastné mocenské ciele sa rozhodol veľmi dobre. Navyše v tom čase bola v Rímskej ríši obrovská spoločenská kríza a u cisára bola určite obrovská tá túžba upevniť si nejakú moc. Vlastne prišiel na to, že Augustínov model sa mu zapáčil jednoznačne viac ako tradičný cirkevný model, ktorý uznával spásu nielen kresťanov, ale aj nekresťanov. Toto sa cisárovi nepáčilo, keď ľudia neboli od cirkvi úplne závislí. Ale vytvoriť na cirkvi existenčne úplne závislých ľudí, to bolo pre toho cisára veľmi dôležité. Prinieslo mu to ďaleko viacej moci.

A doterajšie tradičné učenie cirkvi, ktoré dedičný hriech neuznávalo, bolo zakázané vlastne nie z iniciatívy cirkvi. Nebolo to zakázané nejakým dobrovoľným spôsobom, ale výsostne násilným spôsobom na základe veľmi tvrdých represií. Sám cisár všetkým biskupom pod hrozbou veľkých trestov násilným spôsobom nanútil uznať existenciu dedičného hriechu. Dalo to obrovskú moc aj cirkvi samotnej a dalo to obrovskú moc aj samotnému cisárovi, keď vlastne vytvoril nejaké náboženstvo, na základe ktorého boli ľudia od cirkvi naprosto závislí.

Myslím si, že to, čo sa vtedajšiemu cisárovi Honoriovi podarilo, tak to bolo doslova perpetuum mobile na ovládanie ľudí alebo na kontrolu populácie, na manipuláciu populácie. Bolo to naprosto perpetuum mobile. Nikdy nikto nič lepšie ešte nevymyslel. My môžeme byť veľmi radi, že žijeme v dnešnej dobe, kedy je spoločnosť aspoň sčasti sekulárna, hoci má tá cirkev stále nejaký podiel na politickej moci, ale zďaleka to nie je také zlé, ako to bolo za monarchie. Takže môžeme byť ešte stále veľmi radi, že žijeme v takejto spoločnosti, v akej žijeme, pretože tá manipulácia zo strany politikov a médií nie je taká silná, ako bola vtedy za monarchie alebo za nejakého rímskeho cisára.

Vtedy bola proste tá cirkevná moc alebo cirkevno-štátna moc na takej veľmi vysokej úrovni, ako sa to ešte nikomu nikdy v histórii na tejto planéte nepodarilo urobiť. Toto bol ten najdokonalejší manipulačný systém na manipuláciu populácie, aký kedy bol vymyslený, keď ste v zásade ako veriaci človek, hlboko veriaci človek, nemali inú možnosť, ako poslúchať cisára a poslúchať štátnu moc. Cirkevno-štátna moc, to bolo zlúčené úplne do jedného. Pokiaľ si neposlúchal štátnu moc, bolo to úplne to isté, akoby si neposlúchal samotného Boha. Ak nebudeš štátnu a cirkevnú moc poslúchať, tak bez diskusie pôjdeš jednoducho do pekla. Jednoducho ste boli od tej cirkvi absolútne závislí. Cirkev vám veľmi jasne vysvetlila, že musíte byť voči panovníkovi lojálni a tak ďalej. Bol to naozaj najdokonalejší spôsob, bolo to doslova perpetuum mobile na politickú manipuláciu, na politickú kontrolu a na politickú moc.

Nikto nikdy v histórii nič viac dokonalé na naprosto totálnu manipuláciu nevymyslel. Tí cisári boli síce do určitej miery schopní manipulovať aj cez to pohanské náboženstvo, ktoré bolo tiež zlúčené s tou štátnou mocou, ale to nesiahalo ani len k jednému percentu a nebolo to tak manipulatívne, ako sa tá manipulácia populácie urobila cez to kresťanské náboženstvo. Pritom je to u mnohých veriacich až tragikomické, že si veriaci myslia, že je ich cirkevné učenie autentickým Božím zjavením. Myslia si, že tí cirkevní biskupi na tých konciloch rozhodli vždycky správne, ako sa má tá katolícka viera uberať, pretože tí katolícki biskupi boli vždycky vedení Duchom Svätým. Celé učenie katolíckej cirkvi je postavené na tom, že to bolo priamo od Boha a priamo od cirkvi.

Avšak tu máme jasne a preukázateľne dokázané, že už vtedajší Augustínovi kritici už vtedy veľmi jasne upozorňovali na to, že Augustín paktuje s cisárom. Biskup Augustín predložil cisárovi naozaj veľmi lákavý návrh, ktorý radikálne posilnil moc aj cisárovi, aj cirkvi samotnej. Hoci to aj samotný pápež odmietal, napriek tomu sa to podarilo presadiť. Dokonca aj samotný pápež bol najprv proti Augustínovi, ale pokiaľ ho k tomu neskôr cisár prinútil, tak už bol zrazu za Augustína a už jeho učenie o dedičnom hriechu podporovali. Takže už to bolo zrazu inak.

Boli to také veci a toto učenie o dedičnom hriechu nebolo teda nikdy iniciatívou cirkvi, nebolo nikdy na žiadnom koncile schválené, ale bolo panovníkom veľmi priamo nariadené, priamo nariadené cisárom. Takže to bol úplne iný systém a úplne iná rovina. Je to také tragikomické a smutné, keď sa človek na tých náboženských fanatikov naozaj díva, na tých úplne zbláznených do toho náboženstva, ktorí do tých náboženských sračiek a nezmyslov dávajú neskutočne obrovské množstvo energie. Pritom si ani neuvedomia, že celé učenie o dedičnom hriechu nemalo v zásade s kresťanstvom vôbec nič spoločné. Bolo to vlastne nariadenie nejakého panovníka a nevychádzalo to vôbec z vnútra cirkvi, ale vychádzalo to naprosto jasne z násilných a despotických pokynov cisára, ktorý to cirkvi násilím nanútil.

Toto Augustínovo učenie… Však ani Augustín nebol naprosto nejaký významný teológ. Významným sa stal možno len na základe toho, že sa cisárovi veľmi zapáčil a cez tú štátnu moc sa stalo populárne aj jeho učenie. Kým to cisár cirkvi nenanútil, tak to v zásade ani nebol nejaký významný alebo populárny človek a nebol možno ničím výnimočný. Už vtedy Augustínovi kritici na to teda veľmi jasne upozorňovali, že Augustín s tým cisárom až príliš paktuje. Mnohí veriaci, vlastne všetci kresťanskí veriaci si to nechcú priznať, ale kresťanstvo nikdy nemalo čisté úmysly. Vždycky to bol kresťanstvo len nástroj na ovládanie tých hlúpych a nevedomých más. Nikdy to nebol nejaký systém, ktorý by učil ľudí k tomu, aby boli slobodní a aby sa mohli nejako rozvíjať. Vždycky to naozaj slúžilo len na manipuláciu ľudí.

Mnohí kresťania si vlastne neuvedomujú, že keď ich tá cirkev núti si dať pokrstiť svoje dieťa, tak všetci kresťania majú z toho obrovský strach, že musia to svoje dieťa pokrstiť. Čo keby náhodou to dieťa v nejakom nižšom veku umrelo a nedajbože by sa chudiatko do pekla dostalo? Čo by sa chudiatku nedajbože stalo? Takže v zásade aj to, že sa tie nemluvniatká krstia, celá táto tradícia vlastne pochádza z toho, že sa krstia kvôli dedičnému hriechu. To znamená, že je to práve to učenie, ktoré v cirkvi násilím presadil cisár Honorius. Je to dosť také tragikomické, že si to mnohí ľudia ani neuvedomujú, že krstenie detí nie je iniciatíva cirkvi. Nikdy to nebola iniciatíva z vnútra cirkvi, ale vždycky to bola iniciatíva násilnej svetskej moci, ktorá sa snažila svoju moc úplne upevniť.

Ale takisto sa aj samotným katolíckym kňazom a pastorom kresťanským takáto vec veľmi ťažko počúva, že by v zásade prijali takéto učenie, že dedičný hriech neexistuje. Všetci pastori totiž bojujú o to, aby mali vo svojich farnostiach a vo svojich zboroch čo najviac ovečiek. A teraz, keby veriacim povedali: ‚Však načo tu ku mne do kostola chodíte, keď v zásade spasení budete tak či onak, bez ohľadu na to, či kresťania budete, či nebudete, či budete do môjho kostola alebo do môjho zboru chodiť, alebo nie?‘ Každý ten pastor o moc bojuje a bojuje o to, aby mal tých ovečiek a veriacich čo najviac. Takže mu to logicky nebude vyhovovať. Žiadnemu pastorovi, žiadnemu kňazovi. To by sa musel svojej moci on dobrovoľne vzdať a ovečkám dobrovoľne povie, že: ‚Však vy ma tu vlastne ani nepotrebujete.‘ To je veľmi pokorujúce a veľmi ťažké. Žiaden nejaký duchovný človek, žiaden nejaký duchovný vodca, či už je to kňaz alebo pastor, tak nebude takejto myšlienke otvorený, pretože by o svoje ovečky sám prišiel, a to určite nechce.

 

Návrh na sekulárnu starostlivosť o duševné zdravie, na miesto náboženstva

Ďalej mi napadá taká dobrá myšlienka, akým spôsobom urobiť prevenciu voči náboženstvu a prevenciu voči tomu, aby ľudia riešili svoje problémy v náboženstve. Lebo veľmi často sa ľudia utiekajú k náboženstvu z toho dôvodu, že sa takým spôsobom snažia riešiť svoje problémy. Majú subjektívne nejaký pocit, že im to po psychologickej stránke pomáha – to náboženstvo. Lenže náboženstvo, to je droga. To je podobné ako alkohol. Ono vám to síce povrchne pomôže, ale ešte viacej uškodí. Takže z jednej strany vám to trošku pomôže a z druhej strany ešte viacej uškodí, takže to nie je riešenie.

Môj návrh alebo názor je taký, že by po správnosti malo existovať niečo ako kultúra psychológie. Že v každej, aj v tej najmenšej obci, by mal byť namiesto kňaza jednoducho psychológ. A mal by byť tento psychológ štátom platený. A ktokoľvek, kto má nejaké boľačky na duši, nejaké problémy, nejaké trápenie, tak šup za týmto psychológom si riešiť problémy a nemať namiesto toho katolíckeho kňaza.

Mimochodom, keby sa presunuli všetky tie peniaze, ktoré idú teraz do cirkvi na platy duchovných, keby sa presunuli na platy psychológov, ktorých by platil štát, tak by to úplne bohate stačilo na to, aby naozaj doslova v každej, aj tej najmenšej dedine, bol jeden psychológ, ktorý sa jednoducho stará o duševné zdravie tých ľudí. O psychológii ako takej síce nemám dobrú mienku, stále je to podľa mňa zaostalá veda, ale zase na strane druhej, tá psychológia je stále lepšia ako riešiť veci nábožensky.

Ďalej by v každej tej obci mohol mať tento psychológ ako štátny zamestnanec na starosti namiesto kultúrneho programu, ktorý robí pán farár alebo cirkev, organizovanie nejakých detských táborov a ďalší kultúrny program pre deti, mládež aj dospelých, vrátane nejakých trebárs koncertov a tak ďalej. Nevidím v tom žiadny problém.

Osobne si myslím, že aj umelá inteligencia bude zohrávať do budúcna veľkú rolu a tie pracovné pozície by sa mali presunúť z priemyslu práve do takýchto psychologických povolaní. Myslím si, že by mal byť aspoň v každom minimálne meste aspoň jeden psychológ, ktorý by sa mal nejako viacej špecializovať aj na náboženskú manipuláciu – človek, ktorý pomáha ľuďom oslobodiť sa od toho náboženstva.

Podobne ako máme protialkoholické liečebne – my ten alkohol úplne nezakážeme, nie je stopercentne zakázaný, ale zase poskytujeme tým ľuďom, alkoholikom, nejakú liečbu. Tak minimálne niečo takéto by malo existovať a fungovať. Mali by existovať aj nejaké kampane, aby ľudia vedeli, že keď sa niekto chce nejakým spôsobom vyliečiť aj z tej závislosti od náboženstva, tak má minimálne k dispozícii nejakého psychológa. To by bolo naozaj dobré, keby takáto nová kultúra začala v spoločnosti fungovať.

Inak mimochodom, je to také bizarné, že štát vlastne neobmedzene dotuje katolícku cirkev, ale ten štát si už nekladie žiadne podmienky. V zásade aj celé to kňažské štúdium, kňažské semináre, kde sú neskutočne hulvátskym a neskutočne extrémistickým spôsobom fanatizovaní aj samotní katolícki kňazi a seminaristi. Štát to síce financuje zo svojich peňazí, ale nemá žiadne podmienky. Minimálne by to malo fungovať tak, ako aspoň za socializmu – nejaké drobné regulačné podmienky by ten štát mal od cirkvi vyžadovať. Aby aspoň neboli tí kňazi fanatizovaní takým hulvátskym spôsobom. To je tam doslova až také totálne náboženské sektárstvo a brainwashing. To nie je len náboženský brainwashing, tam naozaj prebieha sektársky brainwashing. Oficiálne sa to nazýva „formácia“, ale tá formácia je termín veľmi eufemistický. Je to naozaj doslova hrubý, hulvátsky fanatizmus, ku ktorému sú vedení tí budúci kňazi a seminaristi.

Takže aj v takýchto veciach by si mal štát určiť pravidlá. Kľudne môže štát podporiť finančne aj cirkevné školy, ale mal by si dať zároveň podmienku: „Dobre, umožníte vy ako cirkevná škola prístup aj nejakým externým pedagógom, ktorí budú vyučovať aj o sexuálnej výchove.“ Aby tie deti vôbec vedeli, čo to vlastne je nejaká hormonálna antikoncepcia, čo to je kondóm a čo je to vlastne de facto znásilnenie. Aby sa deti dozvedeli, čo to je, aby to bola prevencia v rámci vzdelávania voči prípadným prípadom znásilnenia. Aby aj tie deti vedeli, čo majú robiť, pokiaľ sú nejako sexuálne zneužívané a podobne.

To si myslím, že by bol dobrý nápad. Keď už štát povie, že bude financovať aj cirkevné školy, tak za takýchto a takýchto podmienok. Dať si veľmi jasné podmienky a nie len jednostranne, že cirkev má neobmedzenú slobodu a štát to úplne financuje, ale nemá žiadne podmienky. To je úplne bláznivé. V celej spoločnosti to takto nefunguje – vždy ten, kto niečo sponzoruje, si dáva aj podmienky. V spoločnosti to funguje, len pre cirkev to neplatí. To je niečo neuveriteľné.

Naozaj, už tie časy, kedy v politike existovali skutočné osobnosti, ako Jozef II., ktorý sa s cirkvou nepáral, ktorý veľmi tvrdo proti nej zakročil a veľmi tvrdo ju zreguloval, tak takéto skutočné osobnosti dnes nemáme. Aj komunisti boli v tomto úplne obyčajní primitívni zbabelci, ktorí nevedeli tú cirkev zregulovať ani len tak, ako to dokázal Jozef II. Takže to bolo niečo úplne absurdné. Komunisti boli hlupáci a zbabelci, Jozef II. bola skutočná pozitívna osobnosť.

 

Riziká islamizácie Európy a zlyhanie multikulturalizmu

Ďalej len veľmi stručne by som sa vyjadril k problematike islamizácie v Európe. Ani tento fenomén, ani tento problém nemožno nejakým spôsobom podceniť. Na jednej strane počas rokov 2015 – 2016, kedy tá migračná kríza bola na svojom vrchole, tak sa migráciou strašili možno tie alternatívne médiá aj vo väčšej miere, ako to bol v skutočnosti problém. Na strane druhej je tu aj opačný extrém tej extrémnej ľavice, ktorá sa zase snaží úplne bagatelizovať a zmenšovať problematiku islamizácie Európy a problematiku migrácie. Snažia sa tvrdiť, že je to len nejaká téma extrémnej krajnej pravice, nejaká hrozba islamizácie Európy, ale v skutočnosti je to vážny problém. Myslím si, že už vo Francúzsku, ak sa nemýlim, je nejakých 10 % moslimov, čo by mohla byť aj celkom slušná voličská základňa na nejakú moslimskú stranu.

Ja zatiaľ túto problematiku nejako podrobne nesledujem, ale myslím si, že to už je celkom slušný aj volebný výtlak. Môžeme byť ešte veľmi radi, že s nejakým zázrakom neexistujú zatiaľ, alebo nemám vedomosť o tom, žeby existovali nejaké moslimské strany. Automaticky, pokiaľ by si niekto založil nejakú moslimskú stranu a pokiaľ by sa nejako viacej politicky angažovali moslimovia, tak si myslím, že by celkom slušnú politickú stranu dokázali urobiť, ktorá by už mala slušný volebný výtlak. V takom prípade môžeme očakávať, že táto politická strana jediné, čo bude žiadať v politike, je to, aby sa oslabili ľudské práva vo všetkých smeroch. Aby sme sa postupne približovali v postupných krôčikoch k nejakému právu šaría, k nejakému možno zrušeniu nejakých tranzícií alebo zrušeniu nejakých výhod – nehovorím, že výhod, pretože nikdy nedostali žiadne výhody LGBT ľudia, ale k zrušeniu registrovaných partnerstiev. To si viem predstaviť, že by mohol byť celkom vážny problém.

Pokiaľ by ešte tá situácia gradovala, nemožno úplne vylúčiť aj, bohužiaľ, veľmi smutné a pesimistické scenáre, že by sa v prípade, žeby sa tí moslimovia začali veľmi intenzívne plodiť, aby ich populácia nejakým spôsobom rástla a dosiahli by v niektorých štátoch o nejakých 100, 200, 300, 500 rokov nejakú hodnotu, že by tých moslimov bolo približne 50 na 50 – 50 % bielych pôvodných obyvateľov a 50 % moslimov. Je veľmi ťažké povedať, ako by to potom neskôr dopadlo. Zvlášť, keď v takom prípade by skutočne legálnym spôsobom mohlo dôjsť k nastoleniu práva šaría, pretože jednoducho tie moslimské strany by sa v tej politike presadili.

Takto legálnym spôsobom by sme sa znovu mohli vrátiť v Európe, alebo aspoň v niektorých štátoch, o niekoľko stoviek rokov dozadu. Do takej atmosféry, ako tu kedysi bola za nejakej cirkevnej monarchie pred 500 alebo 300 rokmi. Môže sa na nejakých 50 alebo 100 rokov takáto nejaká diktatúra zachovať. Je to veľmi vážny a nepríjemný problém. Bolo by dobré, keby dochádzalo k nejakej deradikalizácii tých moslimských komunít v tých západných štátoch, ale to je veľmi ťažký a zložitý problém.

Myslím si, že čím by sa mohlo začať, je zrušenie akýchkoľvek náboženských škôl, či už kresťanských alebo moslimských. Takto by sa to mohlo celé vyčistiť – zrušiť akékoľvek náboženské školy, pretože tam určite dochádza k významnej radikalizácii. Takisto na školách by tie moslimské deti mali mať povinnosť chodiť do tých sekulárnych škôl. Nemali by byť žiadne náboženské a tam by mohol tiež nejaký deradikalizačný program fungovať. V tých školách by sa vysvetľovalo, prečo to nie je v poriadku, prečo nie je dobrý nejaký náboženský fundamentalizmus a fanatizmus, ako fungujú náboženské egregory, ako dokážu manipulovať človekom a tak ďalej.

To len ja nejaké riešenia dávam, ako by sa to dalo robiť. Ďalší veľký problém je v tom, že v parlamentných voľbách v Holandsku majú volebné právo dokonca aj ľudia, ktorí majú len prechodný pobyt. V Holandsku môžu títo ľudia už mať reálne volebné právo, čo je podľa mňa dosť také naprosto absurdné. Nejaký migrant, ktorý je ešte v štádiu nejakého žiadateľa o azyl, môže mať prechodný pobyt a môže reálne k volebnej urne prísť. Tam sa nejakému moslimovi z nejakého Iraku preukáže nejakým občianskym preukazom, pustia ho k volebnej urne a môže odvoliť. Takéto úplne absurdné zákony by sa tiež mali úplne hneď zrušiť. My si nejakým spôsobom idealizujeme, aké sú dokonalé niektoré západné krajiny, ale tie západné krajiny majú tiež dosť veľa problémov a tiež tam nie je všetko dokonalé. Samozrejme, aj na Slovensku je veľmi veľa problémov, ale aj v týchto krajinách.

Bude veľmi závisieť od toho, akým spôsobom sa bude radikalizovať aj tá nová generácia tých moslimov. Doteraz máme také informácie, že dokonca ešte ďaleko radikálnejší sú títo európski moslimovia, čo je naozaj paradox. Sú radikálnejší ako tí moslimovia, ktorí prichádzajú priamo z tých moslimských krajín. To je taký zvláštny paradox, že k tej radikalizácii tam ešte vo väčšej miere dochádza. Toto je veľmi ťažké nejakým spôsobom regulovať. Tam by skutočne mal zasiahnuť štát a nejakým spôsobom to regulovať – veľmi tvrdou reguláciou dohliadnuť na celé náboženstvo vrátane kresťanstva až po islam. Naozaj by mal štát ďaleko viacej zasahovať. Na strane druhej tí moslimovia to môžu vnímať veľmi negatívne a veľmi citlivo, pokiaľ sa dozvedia, že jednoducho nejakí sekulárni ľudia, ktorí nie sú moslimovia, rozhodujú alebo zasahujú do nejakých vnútorných náboženských záležitostí moslimov ako takých.

Je to veľmi zložité a veľmi ťažké. Pokiaľ by ten štát vytvoril nejakú komisiu z nejakých umiernených moslimov, ktorí by možno o takýchto veciach rozhodovali, tak by sa to možno ešte nejako dalo. Ono je to veľmi problematické takéto veci vôbec riešiť. Takisto si musíme uvedomiť, že ten islam ako taký má obrovský silný ochranný egregor a je veľmi ťažké do takýchto náboženstiev reálne nejakým spôsobom zasahovať. Na to skutočne potrebujete veľmi veľké „gule“ a to nemôžu byť takí padavkovia politici, akí v súčasnej dobe existujú. Potrebujeme takých politikov, ako bol Jozef II., čo bol naozaj silný človek, ktorý sa dokázal postaviť veľmi silne proti prúdu. Takýchto v dnešnej dobe nemáme – či už proti kresťanstvu alebo proti islamu sa takýmto spôsobom postaviť je veľmi zložité.

V neposlednom rade je veľmi ťažké nejakým spôsobom regulovať ten islam aj z dôvodov čisto voličských. Politici robia to, čo chcú voliči. A keď si voliči nechcú pohnevať moslimských voličov, tak ich nebudú nejako regulovať alebo riešiť. Ale je to veľký problém, ktorý v budúcnosti môže narásť – to, ako sa aj tá mladá generácia bude radikalizovať. Zatiaľ to naozaj nevyzerá veľmi dobre, nie je to ten tolerantný islam, čo sa v súčasnej dobe šíri medzi moslimami. Považujem za zázrak, že zatiaľ ešte neexistuje nejaká moslimská politická strana, ktorá by mala nejaký veľký alebo významný výtlak.

Čo sa týka napríklad zákazu sexuálnej výchovy a vzťahovej výchovy, na tom by sa dokonca dokázali aj niektorí konzervatívni kresťania s moslimami zjednotiť. Aj takéto veci sú v budúcnosti možné. Teraz je to možno predčasné hovoriť, ale nemožno to vylúčiť. Možno o nejakých 20 – 50 rokov, keď si niekto bude prehrávať toto video, tak to, čo hovorím, bude veľmi prorocké. Aj toto môže byť taká vec, že na tomto sa aj moslimovia, aj kresťania, ktorí sú inak veľkí náboženskí nepriatelia, vedia zhodnúť. Zhodnú sa na tom, že treba zakázať LGBT, sexuálnu výchovu, antikoncepciu alebo vzťahovú výchovu, kde sa vyučuje o téme sexuálneho zneužívania. To je pritom veľmi dôležité, aby aj to dieťa vedelo nejako odolávať hrozbám sexuálneho zneužívania. Ale takéto veci treba podľa nich zrušiť – to sa nepáči ani kresťanom, ani moslimom. To sa týka sexuality a o sexualite ani slovo netreba hovoriť. O sexualite sa má podľa nich hovoriť len vtedy, keď má slúžiť na účel rozmnožovania a bodka. Ale znásilňovať sa môže, pokiaľ to robí pán farár alebo nejaký moslimský duchovný, pokiaľ takto niekoho sexuálne zneužíva, to je dovolené, to sa môže.

Aj k takýmto veciach možno bude dochádzať. Tiež je veľmi nebezpečné, a myslím, že v západných štátoch je už taká mentalita, že dochádza k určitej renesancii kresťanstva. Možno si tak myslia, že kresťanstvo chcú ako nejakú protiváhu voči islamizácii. Možno aj z toho dôvodu má aj cirkev trošku väčšiu popularitu v tých západných štátoch. Mám také informácie, že ľudia, ktorí žijú v západných štátoch, mi tvrdia, že je tam veľa takzvaných katechumenov. Nie je to nejako demograficky veľmi významné, ale v kostole máte možnosť vidieť, pokiaľ chodíte v západnej Európe pravidelne do kostola, že je tam relatívne pravidelne zopár katechumenov. Katechumen je človek, ktorý sa v dospelosti stal kresťanom a v dospelosti bol pokrstený. Takýto fenomén tam v západných krajinách je viditeľný, ale našťastie to nie je nejako demograficky významné.

Môže to však viesť k tomu, že dôjde k nejakej radikalizácii kresťanstva ako k nejakej pomýlenej protiváhe voči islamu. Ani to by nebolo dobré, pretože by zbytočne k náboženským vojnám mohlo dochádzať, keby sa ešte napojilo to kresťanstvo na svoje staré archetypy a ťažké zlé energie z minulosti. Po tej energetickej stránke tie energie z minulosti jednoducho nezmiznú, stále má tá história tendenciu sa nejakým spôsobom opakovať. Nemožno vylúčiť ani nejakú občiansku vojnu v Európe medzi radikálnymi kresťanmi a radikálnymi moslimami. To sú veľmi pesimistické scenáre a dúfam, že k nim nedôjde, ale úplne sa to vylúčiť nedá. Je veľmi nebezpečné nejakým extrémnym kresťanstvom reagovať na jeden extrém, ktorým je islam. To by bolo nesprávne, pretože náboženstvo vždy rozdeľuje. Sekulárna spoločnosť by to vedela mierumilovne vybaviť, ale tí náboženskí fanatici z jednej aj druhej strany by všetko chceli len vojnami riešiť. To by nebol dobrý nápad.

Všeobecne nejaké náboženské moslimské školy sú veľmi nebezpečné, pretože také dieťa ani nie je v kontakte s realitou a nemá vôbec žiadny vzťah alebo kontakt so sekulárnou spoločnosťou ako takou. Ani ju nespozná, nie je s ňou v kontakte, a to je veľmi nebezpečné, pokiaľ k takýmto izoláciám dochádza. V ideálnom prípade by mala mať nejaká štátna moc schopnosť zasiahnuť. Pokiaľ je nejaký radikálny islamský vodca, tak by mal mať štát schopnosť zasahovať a takýchto duchovných vodcov odvolávať. Lenže všetci moslimovia sú radikálni a myslieť si, že nájdeš nejakého umierneného moslimského duchovného, to je vážny problém. To tiež nie je také jednoduché a aj tí veriaci by to vnímali asi veľmi citlivo, pokiaľ by nejaká štátna moc zasahovala do náboženských vecí. Zvlášť, pokiaľ by tá štátna moc nebola moslimská, ale sekulárna európska. To by asi veľmi ťažko znášali, mohlo by to nejaké sociálne nepokoje spôsobiť. Sú to veľmi zložité veci. Ten ochranný egregor toho náboženstva je tam silný. Je to mimoriadne zložitá vec. Takých odvážnych a silných politikov, ako bol Jozef II., už v Európe nikdy nebudeme mať. Boli to úžasní ľudia, úžasné bytosti.

 

Komercionalizácia viery a mediálna depresia

Ďalej poviem takú zaujímavú pikošku, že teda istý veriaci sa mi sťažoval, že on počúva takých známych pánov farárov, dvoch podcasterov, ktorí nejakým spôsobom komentujú Bibliu, interpretujú ju. No a neskôr im tam začali behať reklamy. Ja mu tam tomu človeku vysvetľujem, však ako, preto sú tam tie reklamy, lebo oni si ich tam sami dali tie reklamy, že preto to je. Že nie, nie, však to páni farári, oni sú nekomerční, oni nemôžu takéto niečo robiť, to nie je možné. Tak som mu to musel dlho, aj hodinu vysvetľovať, že jednoducho si tie reklamy naozaj dali oni sami.

A je to trošku aj také pohoršujúce, aj na tom som sa ja pohoršoval. Však ten kňaz má výplatu, má plat. Takže naozaj je to také, že ešte si privyrábať na tých reklamách je trošku bizarné a je to až absurdné. Pretože ten kňaz má naozaj dostatočný plat na to, aby mal na jedlo, oblečenie, lízing na auto a ešte aby si mohol kupovať aj benzín alebo palivo do auta. Na Slovensku sú kňazi veľmi dobre platení. Takže je to trošku také bizarné, ale budiž.

No a tak ako mu to nešlo do hlavy, vlastne tu si človek asi uvedomí, že prečo aj tým náboženským veriacim je veľmi ťažké prijať, že kňaz z ich farnosti mohol sexuálne zneužívať nejaké deti. Pretože naozaj tí ľudia veria na tých kňazov až kultovým spôsobom. Oni sú naozaj Boží prostredníci medzi Bohom a človekom a jednoducho pre veriacich je veľmi ťažké prijať aj nejakú nepríjemnú pravdu o katolíckom kňazovi, o ktorom naozaj veria, že to je ten Boží prostredník.

Tak asi je veľmi ťažké s takýmito ľuďmi jednoducho argumentovať. Toto naozaj bola len malá drobnosť, to, že si na tých podcastoch ešte zarábali reklamami. Omnoho vážnejšie veci ešte katolícki kňazi robia, ako je sexuálne zneužívanie. Ako sa potom ľudia ešte môžu zmieriť s tým, že ich obľúbený katolícky kňaz niekoho sexuálne zneužíva, keď nie sú schopní prijať ani takú maličkosť, ako to, že si dali na svoje podcasty reklamy? To nie je dobré, to nie je zdravé. Naozaj to náboženstvo je vec, ktorá neskutočným spôsobom zotročuje človeka.

Na jednej strane, no na strane druhej, náboženstvo nie je jediný zdroj zla na tomto svete. Tých zdrojov je ďaleko viac. Niekedy môže byť menšie zlo ísť do kostola na nejakú kázeň, ako si prečítať niektoré médiá, nejaký Denník N, kde furt len riešia nejaké politické vojny a robia stále nejaké politické kampane a vykresľujú Slovensko ako najhoršiu krajinu na svete, alebo najhoršiu krajinu v Európe. Lebo sa to novinárom hodí z dôvodu nejakých politických bojov a zasahovania do nich. Potom sú ľudia naozaj veľmi depresívni.

Niekedy už fakt môže byť menším zlom ísť do kostola ako si denne prečítať desiatky nenávistných článkov na nejakom Denníku N alebo nejakých Aktualitách a ďalších médiách. Človek je naozaj naplnený depresiami, keď aj v oblasti politiky počuje obrovské množstvo dezinformácií a vykresľuje sa tá politická situácia ďaleko horšie, ako v skutočnosti je. Pričom naozaj tá vec nie je nejaká čiernobiela. Netreba veriť na čiernobiele veci. Skutočne je to ďaleko viac zložité a pestrofarebné.

Časť kritiky zo strany mainstreamových médií na adresu súčasnej vlády je opodstatnená, časť je jednoducho vymyslená a hrozným, škaredým spôsobom dezinterpretovaná. Netreba naozaj médiám veriť všetko. Médiá by nikto nečítal… ja v zásade už tiež tie médiá veľmi nečítam, lebo jednoducho dobre viem, aké škaredé špinavé hry sa tam robia. Byť novinárom je ďaleko špinavšia robota ako byť politikom. Politik má aspoň nejakú transparentnosť, sú tam aspoň nejaké kontrolné mechanizmy, ale v zásade ten novinár si môže robiť absolútne neobmedzené bláznovstvá, ktoré sa mu len zapáčia. Na Slovensku je naozaj bezbrehá sloboda žurnalistiky, až je to veľmi zlé a nebezpečné.

Potom už ľudia majú absolútnu nedôveru v štát a štátne zriadenie ako také. Sú tu až také extrémne protištátne nálady. Na jednej strane je jeden extrém – diktatúra, kde nemôžete ani jedno slovíčko kritiky povedať na adresu politika, ako je napríklad Rusko alebo Bielorusko a tak ďalej. Na strane druhej je opačný extrém na Slovensku, kde tie médiá vnášajú až naprostú nedôveru v štát a štátne zriadenie, že ľudia sú v úplnej depresii a myslia si, že politici od rána do večera nič iné nerobia, len sa snažia ubližovať ľuďom a robiť len zlé veci. To tiež nie je pravda. Toto je naozaj vážny problém.

Aktuálna politická situácia a kritika justície

Ďalej na záver sa budem v stručnosti venovať aj téme politika, politike. Úprimne sa musím priznať, že za posledný čas som bol tak veľmi zaneprázdnený, že ani politiku som veľmi nemal čas sledovať. Čo sa týka Iránu, tak tam si myslím, že je tu nejaký potenciál, že táto situácia sa môže upokojiť, môže sa ukludniť, pretože naozaj pár dní predtým som sa ja zúčastnil veľmi mocných šamanských rituálov. Kde sme síce ten Irán ako taký priamo neriešili, ale skôr také všeobecné zvýšenie vibrácií, na takýchto veciach sme pracovali, vrátane upokojenia situácie v politike. A myslím si, že to má potenciál nejakým dobrým koncom skončiť, aby sa aj tá situácia upokojila a nejako viacej neeskalovala.

Ono je síce relatívne jednoduché zabiť toho náboženského diktátora v tom Iráne, ktorý teda… ono to politické zriadenie v Iráne de facto na takom princípe funguje, že priamo hierarchicky najvyššie postavený politik je samotný islamský duchovný. A v zásade nejaký parlament a nejaký prezident Iránu, tak to sú len také bezvýznamné bábky, ktoré v zásade nemajú žiadnu moc. Samotný aj ten islamský duchovný priamo rozhoduje o tom, že kto a aká politická strana, aký politik vôbec má právo kandidovať a aký nie. To znamená, že v zásade on má úplne pod kontrolou celú politiku. Iránsky prezident je naprosto bezvýznamná bábka, ktorá nemá absolútne žiadnu moc. A už nejakí členovia parlamentu, tak tí už vôbec nie, to sú naprosto bezvýznamní ľudia. To znamená, že to je veľmi tvrdá islamská diktatúra. No ale je síce jednoduché zbombardovať, zabiť toho islamského vodcu, ale to neznamená, že to bude znamenať zmenu režimu. Takže od toho je veľmi ďaleko. Môže po ňom nastúpiť nejaký umiernený diktátor alebo ešte radikálnejší. To si naozaj nedovolím odhadnúť.

Ďalej som si všimol veľmi zaujímavý obrat Maroša Žilinku, ktorý sa za posledný čas veľmi politicky angažuje. Doteraz sa Maroš Žilinka tváril veľmi apoliticky, neutrálne, že nechcel nejakú politiku riešiť a nechcel nadržiavať ani jednej politickej strane, ani druhej politickej strane. Teraz už sa politicky veľmi jasne vyfarbil. Naozaj tento obrat nechápem, prečo to urobil. To naozaj nevyzerá nejako dobre. To skutočne vyzerá, ako keby generálneho prokurátora voľakto vydieral alebo niečo také. Alebo mu nejaký veľmi štedrý úplatok bol sľúbený, že pokiaľ on otočí o 180 stupňov, tak mu nejaký oligarcha, ktorý stojí za opozíciou, dá nejakú štedrú odmenu. Nejaký milión eur alebo koľko, neviem, inak si to fakt neviem vysvetliť, prečo sa generálny prokurátor takto čudne správa. Najskôr generálny prokurátor podporil ministra vnútra, čo sa týka politickej polície čurillovcov, že tých čurillovcov akoby odstavil od služby, a teraz je zase proti tomu. To je až úplne tragikomické, až úplne vtipné – to politické angažovanie.

Tiež on sa vlastne sťažuje, že súčasná vláda nejakým spôsobom viacej nestíha korupciu, že sú tam tie štatistiky veľmi zlé, on hovoril. No len na strane druhej, však ja sám veľmi dobre viem, čo som posielal na e-mail na adresu generálnej prokuratúry. Aké vážne korupčné aféry tam boli. Takže nech sa on nevyhovára, však podkladov má dosť aj samotná generálna prokuratúra. Takže ako, je to tiež také trošku trápne, človeku to príde až také vtipné. No tak ako ty, idiot, predovšetkým sťažuješ sa sám na seba, však ty si za to zodpovedný ako sám generálny prokurátor. On sa vyhovára na políciu, polícia sa vyhovára na generálneho prokurátora, ale ja viem, čo som posielal na generálnu prokuratúru. A generálna prokuratúra, aj keď sa to nespísalo všetkými tými procedúrami trestného oznámenia, tak tá generálna prokuratúra má zákonnú právomoc aj bez toho začať vyšetrovať tú korupciu. Takže tam neexistuje žiadna právna prekážka, takže to je také.

Celý ten Maroš Žilinka mi príde úplne vtipný a neviem, či mám už plakať, alebo sa smiať nad tým. Samozrejme, že aj mne je to ľúto, mala by sa tá korupcia ďaleko viacej stíhať. Tých dôvodov by sa dalo asi filozofovať veľmi veľa. Jeden z dôvodov je to, že keby akýkoľvek policajt sa snažil korupciu vyšetrovať v súčasnej opozícii, ktorej je teda veľmi veľa, tej korupcie, to vôbec nie sú nejaké malé veci, vôbec toho nie je málo… ale keby to začali vyšetrovať, určite by sa báli zase ďalšej pomsty. Pretože čurillovci naozaj nemali nejakú mieru a nemali akékoľvek zábrany. Takže jednak je tam určite aj táto úroveň toho strachu, že okamžite, ak by sa zmenila vláda, tak by okamžite nasledovala nejaká pomsta. A určite nikto nechce byť v nejakej kolúznej väzbe na nejaký rok alebo rok a pol, aby ste tam boli zatvorení medzi štyrmi stenami v nejakej tme a v nejakých veľmi zlých podmienkach hygienických aj iných. Takže nikto nechce byť nejako mučený nejakou najtvrdšou formou väzby. A takisto musíte myslieť aj na svoju rodinu, že aj vaša rodina potrebuje nejaké finančné príjmy. Pokiaľ by ste tam vy hnili v tej väznici, tak musíte myslieť aj na svoju rodinu, manželku, či to stihne uživiť nejaké deti. To sú naozaj veľmi vážne veci, to si každý policajt dvakrát rozmyslí, či do takéhoto rizika pôjde, alebo nepôjde. Takže samozrejme, žiadnemu policajtovi by sa nechcelo takéto niečo robiť.

No a tiež je to naozaj tragikomické. Hovorím, tej korupcie naozaj bolo veľmi veľa, čo sa dialo napríklad za Jána Budaja, ministra. Však to sú naprosto absurdné veci. Že Výskumný ústav vodného hospodárstva dá obrovskú zákazku bez akéhokoľvek výberového konania, bez akejkoľvek transparentnosti dá zákazku za 27 miliónov združeniu Broz. No aby som bol stopercentne presný, tak nie úplne všetky peniaze z tých 27 miliónov išli združeniu Broz, ale väčšina áno. A takže to je také naprosto absurdné, že v rámci nejakého ekologického projektu prekopať nejaký kanál, nejaká stavebná firma… tak akoby si tú stavebnú firmu, ktorá má bagre a nákladné autá, nevedela objednať priamo Výskumný ústav vodného hospodárstva, ale museli mať ešte nejakého prostredníka, združenie Broz, ktoré to nikdy predtým nerobilo. Tak príde mi to také trošku naozaj bizarné. No a takisto, tu je naprosto čistý, krásny a jasný príklad korupcie – takéto niečo. A nikto za to nie je zodpovedný. Opozícia si môže naozaj z toho posmievať, aká je neschopná tá polícia, že nevie ani tú korupciu samotnej opozície vyšetrovať. To je naozaj veľmi zvláštne, ale je to tak, je to naozaj tak.

Mikulec má nejakú podivnú chatu za pol milióna eur, čo si nemal žiadnu šancu zarobiť ani zo svojho ministerského platu na takéto niečo legálne a nikoho to naozaj netrápi. Doteraz nie je ani samotný Roman Mikulec nejakým spôsobom stíhaný za takúto korupciu. A takto by sme mohli pokračovať v desiatkach vecí.

 

Slovenská politická scéna a obhajoba Andreja Babiša

Ďalej si myslím, že „dobre už bolo“ a už lepšie tak ľahko nebude, čo sa týka aj tej politiky. Osobne si myslím, že od 89. roku toto je ešte taká posledná normálna vláda, ktorú ešte relatívne máme. Že tie nasledujúce vlády, ktoré budú nasledovať po tejto, nech už to bude tá vláda akákoľvek, tak bude to veľmi smutný pohľad a veľmi smutná vec. To je môj názor. Čiže osobne si myslím, že tu môže byť taká možno aj desať až dvadsať rokov trvajúca veľmi ťažká politická kríza a takého úpadku spoločnosti. Osobne si myslím, že je to dosť možné, lebo naozaj vidíme, ako sa v celej spoločnosti radikalizuje tá situácia. Extrémna pravica, extrémna ľavica a teraz si vyberte, že kto je tu nejaké menšie zlo.

To je možno niečo podobné ako počas druhej svetovej vojny a tesne po nej. Že na jednej strane boli komunisti, na strane druhej boli nacisti. No tak akože sice sme sa radovali, že sme porazili nacizmus, ale nasledovala obrovská tyrania komunizmu v strednej Európe. Takže moc sme si nepomohli a toto tu je tiež taká nejaká podobná situácia. Ešte možno zložitejšia, že naozaj tu nedá sa hovoriť o akomkoľvek menšom zle. Možno v prípade medzi nacistami a komunistami asi tí komunisti boli menšie zlo, ale tu naozaj sa pri tých politických prúdoch nedá hovoriť o nejakom menšom zle. Tá situácia je veľmi zložitá. Časť kritiky zo strany mainstreamových médií na adresu súčasnej vlády je opodstatnená, časť je jednoducho vymyslená a hrozným, škaredým spôsobom dezinterpretovaná. A netreba naozaj médiám veriť všetko. Médiá by nikto nečítal, pokiaľ by… však ani ja v zásade už veľmi nečítam tie médiá, lebo jednoducho dobre viem, aké škaredé špinavé hry sa tam robia. Byť novinárom je ďaleko špinavšia robota ako byť politikom. Politika má aspoň nejakú transparentnosť, sú tam aspoň nejaké kontrolné mechanizmy, ale v zásade ten novinár, on si môže robiť absolútne neobmedzené bláznivstvá, ktoré sa mu len zapáčia. Na Slovensku je naozaj bezbrehá sloboda tej žurnalistiky, až je to veľmi zlé a nebezpečné.

Potom už ľudia majú absolútnu nedôveru v štát a štátne zriadenie ako také. Sú tu absolútne také až extrémne protištátne nálady. Na jednej strane je jeden extrém – diktatúra, kde nemôžete ani jedno slovíčko kritiky povedať na adresu politika, ako je napríklad Rusko alebo Bielorusko a tak ďalej. A na strane druhej opačný extrém na Slovensku, kde tie médiá naprostú nedôveru v štát a štátne zriadenie vnášajú, že ľudia sú v úplnej depresii a myslia si, že naozaj politici od rána do večera nič iné nerobia, ako sa snažia ubližovať ľuďom a robiť len zlé veci. Tak toto tiež nie je pravda. Takže toto je naozaj vážny problém.

Matovič sa vyjadruje o transgender ľuďoch ako o ľuďoch, ktorí sa raz cítia ako žena, raz muž a raz ako dáždnik sa cítia. No takýmto spôsobom, keď sa tento človek urážlivo vyjadruje, tak naozaj má úplne rovnakú rétoriku ako nejaká tá najtvrdšia krajná pravica, ako nejaká Republika. Tak to v zásade tiež nie je žiaden rozdiel. KDH to isté. Takže vlastne Matovič je extrémna pravica, strana KDH je extrémna pravica v dôsledku tých kultúrnych vojen. Máme tam úplne psychicky labilného a pošahaného predsedu strany SaS, Gröhlinga, ktorý absolútne nezvláda vedenie tej strany. Naozaj nepovažujem za psychicky zdravého toho človeka.

Potom máme vlastne Šimečku. K tomu sa nechcem vyjadrovať, už som sa v predchádzajúcich videách vyjadroval veľa o tej strane Progresívne Slovensko. Takže tam sú zase… či už je to super korupčná politická strana, tá bude desaťkrát kradnúť ako nejaká strana Smer, ale médiá to budú všetko cenzurovať. To je veľmi nebezpečná situácia. No ďalej a takisto tá oblasť extrémizmu v oblasti ekológie je tiež veľmi vážny problém. Ako hovorím, možno ešte nejakí nemeckí Zelení sú umiernenejší v porovnaní s týmito ekofašistami, ktorí sú v strane Progresívne Slovensko.

Takže to je ďalšia pohroma, ďalšia katastrofa pre Slovensko. Potom, keby strana Smer sa chcela nejakým spôsobom spojiť do vlády, tak jedine s Republikou, čo sú teda tvrdá neonacistická strana. Keď sa zase Progresívne Slovensko dostane k moci, ktovie, ako to dopadne. Budú mať dve cesty, ktorými môžu ísť. Že buď sa budú snažiť nejakým spôsobom spoločensky zodpovedne konať a ukončia nejaké tie politické vojny tých čurillovcov, politicko-policajné vojny… že buď sa budú snažiť tú situáciu upokojiť, alebo naopak sa môžu snažiť tú situáciu ďaleko viacej hrotiť a vytvárať ďaleko väčšie napätie v spoločnosti, ktoré môže hraničiť aj s nejakou občianskou vojnou. Kedy by tu naozaj boli zatváraní nejakí politickí protivníci do basy bez akejkoľvek diskusie. Kľudne sa môže stať to, že všetci smeráci budú v base a potom strana Smer bude de facto zlikvidovaná a všetky tie politické hlasy, ktoré išli do strany Smer, sa presunú do Republiky a Republika tu bude mať nejakých 30 alebo 45 % voličských preferencií. Aj takéto scenáre pesimistické by som stopercentne nemohol ani vylúčiť, aj keď snažím sa byť optimista a dúfajme, že sa to nestane.

Lebo naozaj vidíme, že keď si tak vezmeme tú mediálno-politickú mašinériu, tak im v zásade tá Republika až tak nevadí, ale vadí im strana Smer. Tých smerákov chcú dostať do basy, nie predstaviteľov strany Republika. O tom sa až tak veľmi nehovorí. Takže ako tu naozaj nemožno vylúčiť ani takúto situáciu pobláznenú. Naozaj tá politicko-mediálna mašinéria, to sú naozaj nebezpeční šialenci, na ktorých naozaj nemám moc pozitívny názor. Takže ako hovorím, buď máme jednu možnosť, je to, že bude zostavovať vládu strana Republika so Smerom, alebo bude druhá možnosť… hovorím, tiež táto veľmi tvrdá ľavica s veľmi tvrdou pravicou sa budú musieť nejakým spôsobom spojiť. Zase ten Matovič, ktorý sa vyjadruje o transgender ľuďoch ako o ľuďoch, ktorí sa cítia ako dáždnik, tak takýto človek bude zase v jednej vláde so stranou Progresívne Slovensko, ktorí sú zase vyslovene liberáli. Tak to naozaj neviem si predstaviť, ako takéto niečo by fungovať vôbec aj mohlo.

Takže naozaj, „dobre bolo“. Od 89. skutočne si myslím, že toto je jednoznačne najväčšia kríza a to nehovorím na základe nejakého psychologického spomienkového optimizmu. Myslím si, že naozaj je to pravda. Možnože bol aj nejakým spôsobom démonizovaný ten Vladimír Mečiar aj v médiách, že myslím, že nebolo to ani keď ten Vladimír Mečiar bol pri moci, že nebolo to úplne čiernobiele a nie všetko, čo ten človek robil, bolo zlé. Že nemyslím si, že ani tá situácia za Vladimíra Mečiara bola tak zlá, ako je teraz a hrozí, že je a bude.

Tiež je veľmi vážnym problémom a veľmi ťažkými skúškami prechádza aj… bude prechádzať aj Západná Európa, ako si poradí s islamizáciou Európy a ako si poradí aj s radikalizáciou vlastne toho islamu, ktorý v Západnej Európe je veľmi vážny problém. To nie sú nejakí tolerantní moslimovia, ktorí rešpektujú sekulárny štát. To nie sú ľudia, ktorí by boli zmierení s tým, že nie je v politike nastolené právo šaría. No ale na druhej strane kresťania nie sú vzorom pre tých moslimov, keď aj oni chcú neustále kultúrne vojny. Aj oni chcú nastoliť nejakú kresťanskú verziu práva šaría. Aj kresťanskí politici, hlavne tí spiatočnícki kresťania, zvlášť to vidíme či už v Spojených štátoch, alebo na Slovensku, je to veľmi vypuklé a veľmi výrazné. Možno v západných štátoch to kresťanstvo je aspoň trošku slušnejšie, aspoň trošku umiernenejšie, ale na Slovensku tí kresťania na rovinu hovoria, že my tu chceme nastoliť nejakú kresťanskú totalitu, kresťanskú diktatúru. Takže naozaj nie sú nejakým pozitívnym vzorom. To, čo na moslimoch tí kresťania kritizujú, to oni sami robia. Takže ako, je to vážny problém, keď ani tí kresťania nie sú nejakým vzorom pre tých moslimov.

No a v Česku naozaj úprimne povedané nechápem, ako môžu byť ľudia takí sprostí aj v Českej republike. Ale nehovorím, že Slováci sú múdrejší, to neznamená takýmto spôsobom, aby som to nejako porovnával Čechov a Slovákov, aby to niekto nepochopil zle. Ale nechápem, ako ľudia môžu byť tak ľahko manipulovateľní aj médiami, že prečo ľudia takto nenávidia aj toho Babiša. Alebo aj tie médiá… no tak predovšetkým ľudia veria tomu, čo im povedia médiá. No a tie mediálne útoky na Babiša sú veľmi silné. Pretože aká alternatíva voči Babišovi existuje? Aká lepšia alternatíva? Či už čisto mafiánska politická strana ODS, ktorá tam s drogovými kartelmi obchoduje… doslova na tej najtvrdšej mafii toho darknetu? Tak buď toto môže byť alternatíva. Druhá alternatíva môže byť strana STAN, ktorá tiež má čisto mafiánsku kauzu, napojenú na mafiu, kauza Dozimeter. Tak buď to môže byť alternatíva, alebo neviem, čo ešte iné by mohlo byť. Alebo strana Piráti môže byť alternatíva – naprosto manažérsky neschopní ľudia, naprosto neúspešní politici, ktorí by chceli nejaký Green Deal zaviesť, ktorý zničí všetok priemysel. Ktorí by všetky tieto popletené ekofašistické návrhy posvaľovali. Tak to je potom zase ďalšia alternatíva.

Myslím, že je to veľmi vzácny politik, ten Andrej Babiš. Pokiaľ nebude Andreja Babiša v politike, tak naozaj potom už budú len pravicové alebo ľavicové extrémy, alebo doslova nejaké mafie. Mafiánske politické strany, ktoré sú v Česku, sú naozaj extrémna pravica, extrémna ľavica a tak ďalej, ale slušné politické strany tam nie sú. Alebo ešte títo náboženskí fanatici sú tam – strana, ktorí tiež do tých kultúrnych vojen by sa chceli zapájať. Takže neexistuje nejaká lepšia alternatíva. No niekto vyčíta tú kauzu Čapí hnízdo tomu Babišovi, ale ja som si to podrobne naštudoval a to jednoducho jednoznačne je mediálne nafúknutá kauza. Jednoznačne niektoré úrady pod obrovským tlakom médií konali a konali nesprávne. Jednoducho to nebola tak vážna korupčná aféra, ktorá by bola nejakým vážnym problémom. Ešte to bola problematika ešte vtedy, keď ani Babiš nebol v politike. Tak ešte tomu vyťahovali takú nejakú kauzu a nebolo to nič vážne. To boli naozaj drobné detaily sa tam riešili, že či ten Babiš na to pre tú svoju firmu splnil všetky podmienky pre tú dotáciu, alebo nie. A v zásade kvôli takejto nezmyselnej blbosti sa naozaj tisíce článkov len o tejto jednej kauze napísalo, sú až tak posadnutí s tým Babišom v tom Česku.

Či tam existuje aj nejaký taký latentný rasizmus proti Slovákom – Babiš je teda národnosťou Slovák, ktorý v českej politike funguje. Či tam nie je nejaký taký rasizmus, alebo je tam nejaká taká závisť toho, že ten Babiš je predsa úspešný podnikateľ. A napríklad aj Ivo Lukačovič je ďalší podnikateľ, ktorý môže mať nejakú takú závisť voči tomu Babišovi, že Babiš je úspešnejší podnikateľ ako Ivo Lukačovič. A môže to byť nejaké také súperenie. Nechápem, kde tá nenávisť sa berie voči tomu Babišovi – až taká naprostá dehumanizácia tohto človeka. Ale hovorím, lepšia alternatíva neexistuje a lepšia politická strana neexistuje v parlamente v Česku. Potom už len nejakí pravicoví alebo ľavicoví fanatici a mafia. Len takéto extrémy tam existujú.

Takisto celkom taká vtipná propaganda v českých médiách beží, že Babiš je nejaký veľmi silne proruský politik, čo vôbec nie je pravda. Z žiadneho jeho vyjadrenia to nevyplýva, žeby mal nejaké proruské názory. Takže ono treba si toho Babiša veľmi vážiť, pretože pokiaľ by odišiel Babiš z politiky a strana ANO z politiky ako takej, tak naozaj v tom parlamente skutočne zostane len úplne odpad politický. Tam by naozaj nebolo koho voliť – buď mafia, extrémna pravica, extrémna ľavica. Naozaj treba si to veľmi vážiť. Na Slovensku nemáme ani jednu takúto politickú stranu umiernenú a fakt veľmi tým Čechom závidím, že tam aspoň jednu takúto politickú stranu majú. Na Slovensku je to úplne všetko buď extrémna pravica, extrémna ľavica… všetko medzi týmito extrémami je. Takže tam sa nedá o ničom diskutovať.

Ešte strana Hlas vyzerala tak, že ako trošku taká slušnejšia, umiernenejšia, ale ani o strane Hlas sa nedá povedať, že je nejakým spôsobom umiernená. Po tom hlasovaní o tej novele Ústavy už sa naozaj nedá hovoriť, že je to slušná politická strana. To už jednoznačne sa vyprofilovali smerom k tej extrémnej pravici. Zase strana SaS, ten Branislav Gröhling, ten zase tvrdí, že všetkých smerákov treba za každú cenu bez nejakého spravodlivého procesu dostať do basy. To tiež sa mi nepáči, pretože takéto niečo môže vyvolať nejaké občiansku vojnu. Nejaké takéto krivdy a nespravodlivosti naozaj môžu produkovať len ďalšiu nespravodlivosť. Nemyslím si, že toto je v poriadku a je správne. Takže to sa mi tiež nejako nepozdáva – tento systém. Takisto aj samotná Mária Kolíková, ktorá je členkou tejto strany, tiež sa mi nepáčia jej rôzne politické vyjadrenia, ktoré tiež vlastne hovoria len tých smerákov len treba za každú cenu do basy dostať bez nejakého spravodlivého procesu. Keď toto ona na rovinu hovorí, tak s tým sa ja nemôžem nejakým spôsobom stotožniť. Takéto niečo len skutočne nejakú občiansku vojnu môže vyvolať, ale nemôže to takto fungovať. To len nejaké nepokoje môžu ďalšie nepokoje spôsobiť a nikdy to nebude nejaké požehnané.

Keď si vezmeme ako úžasnú veselú dvojicu Alojza Hlinu a poslankyňu Holečkovú, tak jeden väčší blázon ako druhý. Ktorí si úplne vymýšľajú rôzne falošné korupčné aféry, ktoré sa ukázali ako nepravdivo založené, neboli založené na pravde. Skutočne táto veselá dvojica trošku hraničí s duševným zdravím, ten ich politický aktivizmus. Toľkokrát sa ukázalo, že tí ľudia šírili hoaxy a nie sú schopný sa z toho poučiť. Šírili sme hoax predtým, budeme znova nabudúce šíriť. To sa takýmto spôsobom nedá fungovať. Takíto všelijakí poloblázni keď sú v politike, na to ja nemám moc pozitívny názor. Holečková je polobláznivá a Hlina je úplný blázon. To naozaj nechcem ani komentovať, to je úplný hulvát.

 

Záver: Technické novinky a bezpečnosť stránky

Dobre, no a ďalej mi ukazuje, ako funguje moja webstránka, tak mám tu nejaké štatistiky, na ktoré sa pozerám. Aspoň mi tam zobrazuje, že už niekoľko doslova počet útokov hackerských bolo odrazených. Hoci, samozrejme, veľmi ťažko aj vyhodnotiť tieto veci, to by som si musel ešte mnoho vecí doštudovať, ako to vlastne aj tieto štatistiky interpretovať, čo to presne znamená. Lebo nechce sa mi veriť, žeby napríklad niekto robil DDoS útoky, keď tam ako na prvý pohľad je vidieť, že je to proti tomu zabezpečené. Môže to nejakým spôsobom regulovať príliš agresívne nejaké aktivity umelej inteligencie, príliš agresívne prehľadávanie ten systém napríklad. Môže to vyhodnotiť ako DDoS útok, pokiaľ príliš intenzívne nejaký systém umelej inteligencie skenuje. Inak si to neviem presne vysvetliť, ale dosť by som sa čudoval, lebo hovorím, to aj na prvý pohľad v priebehu niekoľkých sekúnd dokážem zistiť, či je nejaká stránka zabezpečená napríklad proti DDoS útokom, alebo nie je. Bežný radový človek to nevie, ako sa k tomu dostať, ale ja ako človek, ktorý sa dokáže dostať aj k nejakým neviditeľným dátam pre bežnú verejnosť, ono to je celkom jednoduché zistiť. Odborníci to vedia zistiť, ako sa to dá. Takže ono to tam pekne zobrazí. Bolo by to trošku bizarné, ale hovorím, pokiaľ by sa niekto o to pokúšal… nechce sa mi to veriť, neviem, či mám tým štatistikám veľmi veriť. Ale v každom prípade tá firma, ktorá ma chráni, tak od nej mám takéto dáta.

No a ďalej sa veľmi teším, ako znovu nové modely umelej inteligencie otestujem. Akým spôsobom prepíšu tento podcast, ako to bude kvalitné, ako to bude fungovať. Nejedná sa o úplne verejne dostupné systémy, je to skôr pre tú odbornú verejnosť, nie tak ani laicky určenú. Takže bude to veľmi zaujímavé, takéto nové vychytávky v oblasti AI vyskúšať. Takisto aj na tej webstránke som využil najväčšie množstvo vychytávok, tých najmodernejších technológií, aké sa len dali. Takže si myslím, že to bude celkom zaujímavé.