Demokratický typ cirkvi. Presbyteriánske / kalvinské cirkvi umožňujú rýchlejšiu reformu
Asi v tejto časti budem hovoriť niečo o téme reformy cirkvi a aj o organizačnom zriadení jednotlivých cirkví. Mne osobne sa jednoznačne najviac pozdávajú cirkvi, ktoré sú presbyteriánskeho alebo kalvínskeho typu. Jedna takáto cirkev je v Česku, je to Českobratrská cirkev, a na Slovensku toto kritérium spĺňa Reformovaná kresťanská cirkev. Ide o decentralizované fungovanie tej cirkvi a môžeme hovoriť dokonca o nejakom demokratickom zriadení v takejto cirkvi. Českobratrská cirkev napríklad nemá ani nejakú hierarchiu, nemajú biskupov, a to je veľmi dobré.
A takýmto spôsobom, keď tá cirkev funguje, tak tie reformy prebiehajú v tej cirkvi omnoho lepšie a rýchlejšie. To, čo v Katolíckej cirkvi trvá aj tristo, štyristo rokov, je v týchto cirkvách v zásade možné okamžite. Fungovanie týchto cirkví je také, že v zásade niečo ako farská rada, zložená z obyčajných bežných, radových veriacich, je de facto nadradená a nadriadená kňazovi, nadradená nad pastora. A keď by pastor niečo zlé povystrájal alebo povyvádzal, tak ho majú právo, moc odvolať. A taktiež aj farská rada musí príchod nového kňaza tiež odobriť. Musí, určite sú tam niečo – určite to prebieha niečo ako nejaký pracovný pohovor, kde ten pastor, alebo adept na toho pastora, musí odpovedať na mnoho otázok.
Ďalej mám informácie od niektorých ľudí, že tá Českobratrská cirkev je na katolícke pomery, ale že extrémne liberálna. Ale že naozaj extrémne liberálna. Asi v takom stave, ako je teraz Českobratrská cirkev, bude nejaká Katolícka cirkev asi o nejakých päťsto rokov, až po nejakú polovicu tisícročia. Tam je to o niečom úplne inom, to fungovanie tej Českobratrské cirkvi. Už tá slovenská verzia tej cirkvi, to neviem, ako to tam funguje. Tam nemám nejaké informácie z prvej ruky. Je to cirkev, ktorá je sústredená hlavne na južnom Slovensku. Je to väčšinovo taká pre maďarskú menšinu. Takže neviem sa k tomu vyjadriť. Nemám informácie z prvej ruky, ale myslím si, že minimálne o mnoho stupňov je liberálnejšia aj táto slovenská verzia tej cirkvi. Možno nie je tak liberálna, ako tá Českobratrská, ale si myslím, že stále omnoho liberálnejšia.
Je to omnoho lepšie, keď je tá moc tej cirkvi, alebo v tom cirkevnom spoločenstve, decentralizovaná. Pretože v opačnom prípade, v tých hierarchických štruktúrach, dochádza k zneužívaniu moci zo strany toho pastora, alebo kňaza, a to je zlé. A taktiež aj ten pastor musí omnoho citlivejšie naslúchať a počúvať tých veriacich, čo oni hovoria, čo si oni prajú, čo oni chcú. Čím vlastne nedochádza k takému naozaj zneužívaniu moci, ako to je úplne bežné v Katolíckej cirkvi. A pokiaľ ešte tam ani nie je tá hierarchia tých biskupov, tak je to omnoho, omnoho jednoduchšie. Nemusí sa nikomu zodpovedať ten pastor.
Naopak, úplne opačný extrém je v Katolíckej cirkvi, kde už aj na tých kňazských seminároch je budúcim kňazom vtĺkané do hlavy, že tá jediná a najvyššia dogma, ktorá je v Katolíckej cirkvi, je poslušnosť a vernosť cirkevnému nadriadenému, biskupovi. To je tá úplne najdôležitejšia vec, aká len môže byť v tej Katolíckej cirkvi. To je tá jediná vec, ktorú v rámci toho náboženstva ten Pán Boh od vás chce – jednoducho byť slepá poslušnosť biskupovi. Že keď aj cítite nejakú krivdu, že aj keď máte pocit, že vám ten nadriadený nejakým spôsobom krivdí, jednoducho musíte to pokorne prijať. Tá poslušnosť, to je tá najvyššia hodnota. Naozaj, a to v Katolíckej cirkvi funguje takto naozaj dobre, že možno nejaké spory v Katolíckej cirkvi sa dajú vyriešiť, ale že veľmi jednoducho: „kto je nadriadený, ten má pravdu a nediskutuje sa.“
A takýmto spôsobom, ale nie je možné robiť žiadne reformy. Pretože aj ja, ako bývalý kresťan katolík, som bol v kontakte s viacerými katolíckymi kňazmi a oni sa až úplne triasli pred autoritou toho biskupa. Neexistuje, aby kňaz povedal čokoľvek kritické na adresu biskupa. Verejne to už vôbec nie. Asi by na druhý deň ten katolícky kňaz bol vyhodený z práce, ak by povedal čo len pol krivého, alebo pol kritického slovíčka na biskupa. To neexistuje. Už len súkromne, keď som aj počul nejakých kňazov, ako o biskupovi hovorili, tak to sa doslova triasli pred nejakou autoritou biskupa. Však ako, je to človek, ktorý je nadriadený, ktorý má asi určite aj nejakú takú úradnú moc, aj možno nejakú takú duchovnú moc, duchovnú autoritu. Išli sa z neho úplne pokakať, nejakí tí katolícki kňazi.
A takýmto spôsobom, ale nie je možné robiť žiadne reformy, pretože keď sa chce robiť nejaká reforma, tak musia byť v kontakte s realitou aj tí biskupi, a tí určite nie sú v kontakte s realitou. To sú ľudia, ktorí žijú v nejakej svojej vlastnej bubline. Akékoľvek žiadne kritické argumenty z cirkvi sa k biskupom jednoducho nedostávajú. Oni si žijú vo svojom vlastnom svete, vlastnej bubline a nepovažujú akékoľvek reformy v tej cirkvi za potrebné. Katolícka cirkev funguje ako armáda. Doslova, tá hierarchia tam zohráva extrémne silnú rolu.
A jediným spôsobom, ako by bolo možné nejaké reformy v Katolíckej cirkvi urobiť, aby bola aspoň trochu znesiteľnou inštitúciou, je, že by pápež najprv musel nejakým spôsobom evanjelizovať medzi samotnými biskupmi. A nejak špeciálne zamerať evanjelizáciu len pre samotných biskupov a nejakým spôsobom ju napríklad odôvodniť veľmi silnými teologickými argumentmi toho, aby sa urobila aj ráznejšia reforma, napríklad nejaký tolerantnejší prístup k LGBT ľuďom, aby sa to trebárs nepovažovalo v tej cirkvi za hriech (nejaké tie vzťahy). Určite tie teologické argumenty sú veľmi silné. Ja som sa napríklad aj takýmto veciam venoval, teologickým argumentom v tejto oblasti.
Takže je to možné, ale tam by najprv musel nejakým spôsobom ten pápež, napríklad cez svojich nejakých podriadených úradníkov, organizovať nejaké špeciálne evanjelizačné programy, nejaké špeciálne duchovné cvičenia trebárs pre samotných biskupov, ale to už by naozaj musel byť veľmi múdry ten pápež. Veľmi múdry, veľmi prezieravý a svojím spôsobom aj v dobrom zmysle prefíkaný, čo teda veľmi neočakávam a od súčasného pápeža už vôbec nie. Je to silne konzervatívny pápež. Ale pokiaľ by niekedy do budúcna bol aspoň trochu normálny pápež, ktorý by aspoň nejaké trochu reformy chcel zaviesť v Katolíckej cirkvi, tak mal by takéto nejaké možnosti. A následne by to na nejakom koncile mohla byť takáto vec vlastne oznámená.
Dá sa argumentovať. Mnohí teológovia vlastne argumentujú, že nejaký ústretovejší prístup k LGBT ľuďom nie je možný. Ale aj takýto teologický argument je veľmi mylný, pretože aj učenie Katolíckej cirkvi sa už mnohokrát reformovalo, mnohokrát menilo, aj v omnoho, omnoho vážnejších veciach, ako je téma LGBT. Takže určite by to bolo možné. A taktiež sa to dá aj, čo sa týka interpretácie Biblie. Takisto táto možnosť tu je. Už dnes mnohé výroky z Biblie kresťanskej cirkvi priamo nejakým spôsobom neuplatňujú. A to je jedno, či z Nového alebo Starého zákona. Dokonca aj v tom Novom zákone sa nájdu také bláznivé veci a tak zlé, alebo tak nemorálne a tak neetické veci, ktorými sa naozaj súčasná cirkev neriadi. To znamená, že takýto prístup by sa mohol rozšíriť aj na tie výroky o téme homosexualita. Je to možné.
A samozrejme, Katolícka cirkev potrebuje aj ďalšie reformy. Napríklad, keď som si pozeral pôvod Českobratrské cirkvi, ako sa táto cirkev vyvíjala, tak tam nejakí tí zakladatelia, otcovia tejto cirkvi, dokonca hlásali, že náboženský fanatizmus je niečo výslovne zlé, niečo výslovne negatívne. Ale naopak, v Katolíckej cirkvi dodnes (a to ešte bolo nejakých dvesto rokov dozadu, kedy sa tá Českobratrská cirkev zakladala), v Katolíckej cirkvi pravý opak – dodnes sa považuje za väčšiu cnosť, čím ste väčší náboženský fanatik, ako za ten správnejší prístup k tomu Pánovi Bohu. V Katolíckej cirkvi dodnes je ten fanatizmus považovaný za niečo pozitívne.
Tolerantnosť k iným náboženstvám je vec, v ktorej má tá Katolícka cirkev čo doháňať. Hoci na Druhom vatikánskom koncile sa naznačoval nejaký tolerantnejší prístup na strane jednej, na strane druhej, v praxi sa to nejakým spôsobom neuchytilo.
Takisto obrovské reformy je možné robiť v Katolíckej cirkvi v oblasti kultúrnych vojen. Môže nejaký pápež aj nejakou encyklikou alebo nejakým iným oficiálnym dokumentom vyhlásiť akékoľvek kultúrne vojny za nesprávnu cestu v tej katolíckej viere, za kacírsku, a to by tiež Katolíckej cirkvi veľmi prospelo.
Vidím obrovitánsky rozdiel medzi tými cirkvami kalvínskeho typu a medzi tými cirkvami hierarchickými. Už dokonca aj tie protestantské cirkvi sú na tom omnoho lepšie. Oni v zásade väčšina tých protestantských cirkví, vrátane Evanjelickej cirkvi, tam biskupi fungujú takým spôsobom, že sú volení na vopred zadaný čas, na nejaké funkčné obdobie, a potom sa tá voľba, voľby, znovu opakujú. To znamená, že tam ten demokratický princíp naozaj je, naozaj funguje, a tam nejaké reformy aj je možné robiť v tých Evanjelických cirkvách. Hoci aj tá súčasná Evanjelická cirkev na Slovensku je extrémne konzervatívna na strane jednej, pokiaľ by boli v celej spoločnosti nejaké liberálnejšie nálady, a takisto aj samotní pastori, pokiaľ by bola nejaká nálada, nejaké liberálnejšie nálady medzi nimi, tak určite aj na základe nejakých oficiálnych dokumentov by to nebolo až také problém schváliť, pretože je tam aspoň sčasti, aspoň čiastočný, obmedzený demokratický princíp, že aspoň tých biskupov si oni volia.
A aktuálne, tak aj v Evanjelickej cirkvi, ako aj v Katolíckej cirkvi, sú také nálady, že základný zmysel celého kresťanstva sú kultúrne vojny, že si vieru zredukovali len na takýto spôsob. A naozaj je to pravda, že tú cirkev to možno robí silnejšiu, že možno by ten počet tých veriacich ďaleko rýchlejšie klesal, ďaleko rýchlejšie by ľudia z tej cirkvi odchádzali, pokiaľ by tá cirkev nemala nejakého nepriateľa. Pretože nepriateľ je palivo kresťanskej viery. To je proste základ. Kresťanská viera by jednoducho nemohla fungovať, nemohla existovať bez nepriateľa. Prečo by ľudia mali byť kresťanmi, pokiaľ by nemali proti komu bojovať?