https://youtu.be/HggOu6PqEUA
Ahojte, priatelia. V tomto videu budem hovoriť o aktuálnych spoločenských a politických témach. Zhodnotím, čo sa za posledný čas stalo.
V tomto videu sa budem venovať zaujímavým témam, napríklad novinkám, ktoré som sa dozvedel o najvplyvnejšom Čechovi, Ivovi Lukačovičovi. Je to obrovský mediálny magnát a oligarcha, ktorý má násobne väčšiu moc ako nejaký predseda vlády – ako vo všeobecnosti médiá majú väčšiu moc ako politici. Takže si povieme niečo bližšie o tomto českom Goebbelsovi. Naozaj, tento človek je taký zákerný a zlý, že má karmu úplne rovnakú ako Goebbels, nakoľko sa jeho denníky veľmi šovinisticky vyjadrujú na adresu Slovenska.
Tiež budem hovoriť o Andrejovi Babišovi, o aktuálnej situácii v Česku a o informáciách, ktoré v médiách vôbec nezazneli. Určite je veľmi zaujímavé a obohacujúce, keď sa ja vyjadrím k téme politiky ako človek, ktorý vidí do zákulisných hier aj k najmocnejším ľuďom. A najmocnejšie sú hlavne médiá, respektíve ľudia, ktorí za nimi stoja. Takže aj o týchto mediálnych mocenských hrách budem hovoriť.
Tiež sa budem venovať viacerým cirkevným témam.
Umelá inteligencia pri prepise reči
Čo sa týka umelej inteligencie, samotná nahrávka nie je dielo umelej inteligencie, ale už pri prevode reči na text pracuje umelá inteligencia, respektíve robí aj nejaké tie jazykové korektúry. Samozrejme, musím to aj ja všetko potom prekontrolovať. Je to dosť vyčerpávajúce, lebo bohužiaľ, ani zatiaľ tá umelá inteligencia nie je taká dobrá, hlavne v slovenčine.
Stále tam nájdete na jednu stranu A4 dve až tri chyby. A je to dosť vyčerpávajúce to znovu čítať a následne ešte teda opravovať chyby. Ak máte dvojhodinový podcast, hneď máte 25 strán A4, a tak si môžete prepočítať, koľko chýb tam treba opravovať. To je asi na tom najviac vyčerpávajúce. Tiež sa aj ja snažím neustále učiť a vylepšovať, akým spôsobom spolupracovať s umelou inteligenciou, aby som využil jej potenciál čo najviac. Napríklad vytvoriť podnázvy k prepísanému podcastu, aby bol text prehľadnejší.
Situácia na Ukrajine a mierová zmluva
Ešte raz by som sa veľmi stručne vyjadril k situácii na Ukrajine. Tá mierová zmluva (návrh) od Trumpa bola veľmi bizarná, pretože sa v zásade písalo niečo v tom kontexte, že najprv musí Ukrajina odovzdať Rusku dosť veľké množstvo územia a až potom vôbec môže nastať diskusia o nejakom prímerí. Takže to je úplne absurdné.
Až potom môžu byť nejaké garancie, pokiaľ najprv Ukrajina musí odovzdať územia, a nie opačne – že najprv garancie alebo najprv prímerie, a až potom. Alebo takzvaná demilitarizovaná zóna, ktorá má vzniknúť, kde by oficiálne nemal byť ani ukrajinský, ani ruský vojak, ale už nie je žiadna garancia toho, že by demilitarizovaná zóna bola aj chránená. To znamená, že Rusi by ako prvé urobili to, že by hneď porušili zmluvu a bez boja by obsadili ďalšie územie. Bolo by veľmi jednoduché, ako by to dopadlo.
Sankcie proti Rusku
Údajne to ešte stále funguje tak, že Ukrajina je tlačená do toho, aby odovzdala územie; tá diskusia zo strany Trumpa a jeho ľudí úplne nevyhasla.
Ďalej, čo ja osobne vnímam ako veľmi nebezpečné, je, že v prípade, keby aj došlo k prímeriu, zrušili by sa sankcie proti Rusku. Pokiaľ sa nejakým spôsobom nezmení politické vedenie k niečomu lepšiemu, nepredpokladám, že by mohlo dôjsť k mieru, alebo že by to vôbec bolo reálne.
Ale teda, že by vôbec bolo možné zrušiť sankcie, pretože ak by Západ automaticky zrušil sankcie proti Rusku len kvôli tomu, že by Rusi pristúpili na prímerie, to by bolo veľmi nebezpečné. Rusko by to mohlo znovu ekonomicky posilniť a následne by o niekoľko rokov mohli vojnu spustiť znovu. Osobne si myslím, že kým tam bude Putin pri moci a nenastúpi tam nejaký umiernený človek, tie sankcie jednoducho musia pokračovať. A bolo by veľmi nebezpečné, pokiaľ by nepokračovali.
Krach ruskej ekonomiky
Osobne si myslím, že keby sa aj tie sankcie teraz zrušili, Rusko by skrachovalo. Že keby bolo prímerie a sankcie sa zrušili, krach alebo vážna finančná kríza by Rusko neminula. Možno nie hneď o rok, nie o dva roky, ale možno o nejakých 10 rokov. Pretože tá vojna musí mať na ruskú ekonomiku následky na niekoľko desiatok rokov. Takže osobne si myslím, že pokiaľ by sa ešte spojili nejaké ďalšie priťažujúce faktory v súvislosti s ruskou ekonomikou, k čomu môže dôjsť veľmi ľahko, tak aj keby boli sankcie zrušené a bolo prímerie, nemuselo by to zabrániť krachu ruskej ekonomiky. A samozrejme, nehovorím, že by sa to stalo hneď o rok alebo o dva, ale môže to byť kľudne o nejakých 10 rokov ako vlečúci sa problém.
Samozrejme, boli aj veľmi naivné názory, že ruská ekonomika už úplne kľakne už do polroka od začiatku vojny. Napríklad Martin Svarovský, taký pofidérny analytik, mal takéto názory. Hneď som vedel, že toto je veľmi prestrelený a bláznivý názor, že toto nebude pravda. Ale naozaj môže dôjsť k problémom, pokiaľ Rusko bude viesť vojnu dlhšie.
Mobilizácia a občiansky odpor
Tiež má Rusko veľkú výhodu v tom, že nemobilizuje vojakov, alebo ich mobilizuje násilným spôsobom len v minimálnej miere. Ukrajina to má v tejto veci dosť ťažšie, že musí násilne vojakov odvádzať a mobilizovať. Takže v tomto ohľade ťahá Rusko za dlhší koniec.
Na jednej strane si myslím, že to pravdepodobne nie je nekonečný zástup ľudí, ktorí sú ochotní za veľké peniaze ísť zomrieť na Ukrajinu z Ruska. Podľa môjho názoru sa tento zásobník a rezervoár ľudí ochotných bojovať dobrovoľne na strane Ruska vyčerpá a nie je nekonečný, a v takom prípade by už mohlo byť aj samotné Rusko v úzkych. To je môj názor.
Vlastne Putin sa veľmi bojí plošnej mobilizácie v celom Rusku, pretože v takom prípade by už aj jemu išlo o holý zadok. Už by aj on mohol stratiť moc, lebo by tam naozaj mohlo dôjsť k príliš veľkému občianskemu odporu, ktorý by reálne mohol znamenať to, že by Putin mohol stratiť moc.
Cynická logika odškodného
Určite Putin nechce dobrovoľne stratiť moc, takže sa bude do poslednej chvíle vyhýbať tomu, aby urobil všeobecnú mobilizáciu v Rusku. Môže dôjsť aj k takémuto fenoménu. Nehovorím, že musí k tomu dôjsť, ale osobne si myslím, že ani ten rezervoár ľudí z chudobných regiónov Ruska nie je neobmedzený.
Ono to tam asi tak nejako funguje na cynickej logike – v Rusku: síce áno, viem, že zomriem na tej Ukrajine, ale možno aspoň zabezpečím rodinu. Vraj sú tam potom dosť veľké odškodné za to, keď vojak padne. Tá rodina vraj dostane celkom slušné odškodné.
Na strane druhej, ani s tým odškodným to asi nie je také jednoduché, lebo k nemu dochádza len v prípade, že rakvu padlého ruského vojaka reálne fyzicky dovezú smerom do Ruska. Pokiaľ sa vojak niekde stratí – a takých je možno väčšina – tak k odškodnému nie vždy dôjde. Takže ani to zase nie je úplne také jednoduché.
Ivo Lukačovič
No, ďalej som sa dozvedel nové informácie o českom Goebbelsovi, neonacistovi Ivovi Lukačovičovi, významnom vlastníkovi médií. Je to už obrovský extrém, do akej miery tento človek šíri nenávisť voči slovenskému národu, a je to veľmi smutné.
Tento človek vlastne zaberá väčšinu mediálneho trhu v Česku, čo dokonca viedlo k tomu, že sa ním zaoberal Úrad pre hospodársku súťaž z dôvodu, že príliš veľa moci a príliš veľa mediálneho trhu je sústredené v jeho médiách. Naozaj veľmi zlý, zákerný a nemorálny človek, má príliš veľký vplyv.
Síce to nie sú aktuálne informácie, ale niečo som si o ňom vyhľadával na YouTube. Asi tak rok dozadu sa riešilo, že sa ním zaoberal aj Úrad pre hospodársku súťaž (na Slovensku sa tomu hovorí asi protimonopolný úrad). Riešilo sa tam aj to, že podnikateľovi Michalovi Srnadovi už zrejme veľmi vadil protislovenský postoj Lukačovičových nenávistných, neonacistických médií.
Michal Srnada sa s Ivom Lukačovičom stretol, no po tom stretnutí to malo možno presne opačný efekt. Možno že sa Ivo Lukačovič ešte viac zatrpkol a v médiách bolo ešte viac nenávistného obsahu proti Slovensku. Stretnutie asi skôr skončilo nejakou hádkou. Michal Srnada mal záujem o odkúpenie časti jeho médií, ale nakoniec k tomu nedošlo.
Lukačovič ako autista a rozdeľovanie spoločnosti
Som si 100% presvedčený, že Ivo Lukačovič je jednoznačne autista, ktorý si možno ani neuvedomí, koľko škôd a zla narobí svojimi médiami a akým spôsobom rozdeľuje spoločnosť.
V zásade sa ten človek asi drží filozofie, že za to, že na Slovensku je proruská vláda, môžeme politikov dehumanizovať do neobmedzenej miery a šíriť proti nim neobmedzené množstvo dezinformácií.
Ani to nie je také jednoznačné, že slovenská vláda je proruská. Čo sa týka vonkajšej komunikácie, áno, ale čo sa týka reálnych činov, neexistuje štát, ktorý by viac podporoval Ukrajinu, hlavne čo sa týka zbraní a munície, ako Slovensko. Takže si myslím, že je to v tejto oblasti celkom jednoznačné. Jedna vec je, čo politici pred voľbami navonok odkomunikujú, a druhá vec je, čo sa reálne robí.
Nehovoriac o tom, že slovensko-ukrajinské diplomatické vzťahy sú oveľa lepšie ako česko-ukrajinské vzťahy. Slováci mali ďaleko častejšie medzivládne rokovania. Myslím, že Česko-Ukrajina mala iba raz medzivládne rokovanie, a slovensko-ukrajinská Ficova vláda mala asi štyri. Aj to len hovorí o tom, aké diplomatické vzťahy majú jednotlivé vlády. Ale propaganda v Česku hovorí niečo iné.
Stretnutie Lukačoviča s Fialom
Tiež je veľmi zaujímavé, že sa vlastne veľký podporovateľ Petra Fialu, Ivo Lukačovič, priamo stretol s Petrom Fialom. Niektoré menšie české médiá na túto vec upozornili a uviedli, že na to majú jednoznačné dôkazy – že Ivo Lukačovič sa s Petrom Fialom stretával (v tom čase, keď ho chcel Michal Srnada kúpiť). Je to dosť zvláštne.
Aby ste vedeli, kto je Michal Srnada – je to majiteľ jednej z najväčších firiem v Česku, ktorá sa predovšetkým zameriava na zbrojársku výrobu, hlavne na Slovensku, kde vlastní zbrojárske firmy. Takže tento človek by určite mal dosť peňazí na kúpenie dezinformačných portálov Iva Lukačoviča.
Osobne si myslím, že Ivo Lukačovič je síce vplyvný a mocný muž, ale na druhej strane môžu byť aj takíto ľudia paradoxne veľmi opustení. Nemusia mať reálnych priateľov. Ten človek je naozaj opustený autista. Možno mu ani nemá kto povedať, že s tou nenávisťou proti slovenskému národu to skutočne preháňa.
Potom, samozrejme, komunikuje len so svojimi hierarchicky podriadenými ľuďmi a tí mu úprimne nemôžu nič povedať do očí. Ak vyjadríte voči nadriadenému nesúhlas, logicky okamžite letíte a prídete o mastný flek. Takže tam je to úplne jasné, že jeho priamo podriadení mu úprimne nikdy nič nepovedia, hoci sa s tým, čo od nich Ivo Lukačovič chce (aby šírili toľko nenávisti), nemusia stotožňovať. Asi sa s tým ani oni sami nestotožňujú, ale proste zhora je im riadne povedané, čo majú robiť. Neposlúchneš, prídeš o flek. Koniec diskusie.
Účinnosť mediálnej manipulácie
Ďalšia vec je, že nepotrebuje komentár, keď sa najvplyvnejší český mediálny oligarcha, v zásade najvplyvnejší človek v akejsi tieňovej českej vláde, ktorý má ďaleko väčšiu moc ako politici, stretne so svojím politikom, ktorého veľmi podporuje, s Petrom Fialom. To asi nepotrebuje komentár.
Je vidieť, že mozgová masáž a obrovská manipulácia médií veľmi účinne funguje, pretože napriek tomu, že Fialova vláda bola otvorená mafia (kauza Dozimeter, kauza Bitcoin – čisto mafiánske kauzy najťažšieho kalibru), obe politické strany neskončili vo voľbách až tak zle. Tá manipulácia zo strany médií je neuveriteľne efektívna.
Ľudia vôbec nemajú kritické myslenie. Všetko len konzumujú nekriticky, čo im tie médiá naservírujú, a nikto sa kriticky nezamýšľa, či to nie je nejaká manipulácia. To, že strana Spolu a strana STAN dostali toľko hlasov, koľko dostali, a že STAN vôbec neskončila mimo parlamentu, si myslím, že je neuveriteľne efektívna manipulácia médií, na čele ktorých stojí hlavne Ivo Lukačovič, ktorý pokrýva väčšinu, alebo najväčšiu časť, českého mediálneho trhu.
Mediálna manipulácia skutočne funguje veľmi dobre v kontexte, že sa napríklad neustále odpútavala pozornosť z Česka na Slovensko. Obrovsky drsná propaganda proti Slovensku typu: „Voľte Petra Fialu, lebo inak dopadnete ako Slovensko.“ Pričom sa o Slovensku informovalo extrémne manipulatívne a zákerné, akoby to bola tisíckrát horšia krajina, ako reálne je. Naozaj nechutná dezinformačná propaganda.
Samozrejme, ako som už v minulosti uvádzal, aj toto mohla byť hlavná motivácia Iva Lukačoviča informovať o Slovensku takto nenávistne – aby sa odpútala pozornosť od všetkých neúspechov Fialovej vlády. Filozofia takého typu: „Síce Fialova vláda nie je nič moc, ale ak budete voliť Babiša, dopadnete ako Slovensko. Takže radšej voľte menšie zlo, tú Fialovu vládu, tie politické strany, ktoré sú v jeho košiari.“
Problémy so zostavením vlády
Samozrejme, české médiá narobili obrovské škody, lebo teraz má Babiš veľmi veľký problém zostaviť vládu. Je nútený spolupracovať aj s veľmi nešťastnou politickou stranou, a to je strana SPD Okamura, aj kvôli tomu, že Babiš nedostal dostatočný počet hlasov. Keby Babiš dostal ešte väčší počet hlasov (keby sa hlasy, ktoré dali koalícii Spolu a voliči strany STAN, presunuli do strany ANO), mohlo by mať Česko naozaj dôstojnú vládu bez extrémnej pravice.
Počet hlasov politických strán z Fialovej vlády sa síce znížil oproti voľbám pred štyrmi rokmi, ale aj tak som si myslel, že prepad bude ďaleko väčší, neporovnateľne väčší. Veď to sú otvorené neuveriteľné veci, že ľudia sú tak zmanipulovaní, že nemajú problém ísť k volebnej urne a dať hlas otvorenej mafii, tým mafiánskym politickým stranám. Nechápem to.
Keby naozaj nebola iná alternatíva. Babiš je naozaj slušný človek, ktorý nikdy nemal korupčné aféry, čo je úplne iná rovina. Kauza Čapí hnízdo, ktorú som si študoval, je obyčajná mediálna manipulácia. To naozaj nie je nič.
Vydieranie Andreja Babiša
Čo sa vlastne deje v Česku? Petr Pavel veľmi dlhý čas vydieral Andreja Babiša veľmi zákerným spôsobom. Až tak veľmi sa o tom v médiách nehovorilo, ale bolo to veľmi drzé a zákerné zo strany Petra Pavla.
Ústava Českej republiky hovorí prezidentovi veľmi jasne, že musí vymenovať novú vládu. Určite nie je v zákonnej kompetencii prezidenta posudzovať, či je nejaký politik v údajnom konflikte záujmov alebo nie. Ja len môžem odhadovať, čo za takýmto drsným vydieraním mohlo byť.
Určite za tým môže byť nejaký tlak médií, aby prezident Pavel nemal v médiách nálepku, že je Babišov spojenec, a tak sa mu to vymenovanie vlády snažil čo najviac sťažiť. Ďalšia vec je, že sa možno Petr Pavel obklopil veľmi zlými ľuďmi a právnikmi, ktorí mu radili jednoznačne veľmi zle.
Ďalšia vec je aj nejaké rozhodnutie českého súdu, ktorý sa postavil proti Babišovi, ale v praxi vieme, že médiá majú ďaleko väčšiu moc ako súdy. A keď súdy konali pod obrovským tlakom médií, ktoré šírili obrovské množstvo hejtu a nenávisti proti Babišovi, je logické, ako vlastne rozhodli. Takisto máme obrovské množstvo príkladov na Slovensku, napríklad v súvislosti s Čurilovcami, kedy je dokázané, že médiá majú ďaleko väčšiu moc ako polícia a súdy. Určite sa to rovnako deje aj v Česku.
Súd, keď dostane niečo politicky exponované, musí pískať podľa toho, čo hovoria médiá, ktoré majú najväčšiu moc. Takisto, pokiaľ aj prezident Pavel chce byť za dobre s médiami, nemôže len tak ľahko vymenovať Babišovu vládu.
Rozhovor so Zoroslavom Kollárom a cenzúra
Ďalej som si všimol zaujímavý rozhovor so Zoroslavom Kollárom na portáli aktuality.sk. Čo si ja o Zoroslavovi Kollárovi myslím? Osobne si nemyslím, že tento človek nepáchal trestnú činnosť, pretože ho vyšetrovali Čurilovci, a Čurilovci sa rovnajú podvodníci. Už aj dokonca Marek Vagovič musel aspoň sčasti priznať, že tí Čurilovci sú jednoducho darebáci, že mali takzvané technické spisy. Keď už aj Marek Vagovič, ako najväčší zástanca Čurilovcov, je pod vplyvom faktov nútený aspoň sčasti priznať, že tam nebolo všetko v poriadku, tak si myslím, že je to veľmi vážna vec.
Hoci je Zoroslav Kollár právoplatne odsúdený, keď niekoho mučíte v kolúznej väzbe, neviem, jeden rok, v zásade sa vám ten človek prizná ku čomukoľvek. Takisto aj sudcovia zo Súdnej rady upozorňujú na to, že kto je právoplatne odsúdený, to ešte nie je garancia toho, že ten človek je aj reálne vinný.
Na druhej strane, ja absolútne pohŕdam Zoroslavom Kollárom. Pre mňa je to hlúpy človek, ktorý inklinuje k extrémnej pravici a ku konšpiráciám, a to je odo mňa veľmi vzdialené. Tiež mám extrémne zlý pocit z jeho politickej strany. Keď narýchlo pozbieral pochybných ľudí z ulice, ktorých možno ani on sám nepozná, ani sa na nich nemôže spoľahnúť v prípade, že by sa reálne dostal k politickej moci, mal by som dosť veľké obavy. Ale stále je to lepšie ako Republika.
Teraz, aby som sa vrátil k tomu rozhovoru. Rozhovor bol veľmi zaujímavý, aj napriek tomu, že ja vôbec nepoznám Zoroslava Kollára a absolútne ním pohŕdam. Osobne som človek, ktorý má zmysel pre objektivitu a spravodlivosť, a naozaj by sa médiá mali ku každému politikovi, bez ohľadu na to, z akého politického tábora je, správať rovnakým metrom. A to sme v prípade tohto rozhovoru nevideli.
Rozhovor trval niečo cez jednu hodinu a novinári si z neho vystrihli len nejakých 17 minút, čo sa im hodilo. Takže to už naozaj zaváňa cenzúrou. Skutočne to takto niektoré médiá fungujú, ako fungovali médiá bežne za socializmu, kedy existovala oficiálna štátna cenzúra. Toto je jednoznačne cenzúra. Nemôžete si vytrhnúť z kontextu a postrihať nejaké videá a vybrať si z toho, čo sa vám hodí, len aby ste takýmto spôsobom skompromitovali politického protivníka. Týmto spôsobom médiá nesmú a nemôžu fungovať.
Priznanie novinára
Neviem, možno budeme prekvapení a dajú nakoniec aspoň nejakú ďalšiu časť toho rozhovoru. Uvidíme, ale zatiaľ sa tak nestalo. Dokonca, ten novinár sa úplne na konci priznal. Zoroslav Kollár zverejnil celý rozhovor na svojom oficiálnom YouTube kanáli a tam bolo vidieť, že sám novinár sa priznal: „Možno vám tam budeme tú časť rozhovoru cenzurovať. Možno to nebudeme zverejňovať celé.“ Toto ten novinár tam úplne na rovinu povedal. Len ho parafrázujem. Treba naozaj potom, keď si to pozriete, počúvať s porozumením.
On to tam naozaj tak povedal: „Ja ešte ani neviem, čo vlastne s tým rozhovorom urobím, lebo sa rozhovor neuberal takým spôsobom, ako by som si ja predstavoval.“ Niečo v takomto kontexte tam hovoril. Z toho úplne jasne vyplynulo, že určite ten rozhovor nevyjde celý. Myslím, že sa v tom kontexte novinár celkom jasne vyjadril, že s najväčšou pravdepodobnosťou ten rozhovor nevyjde v celom znení. To tam ten novinár úplne na rovinu povedal. Z kontextu jeho slov to jednoznačne vyplývalo. A čo je ale veľmi vzdialené od slobodnej žurnalistiky.
PR agentúra vs. žurnalistika
Tam už naozaj nemôžeme hovoriť o slobodnej žurnalistike, ale o nejakej PR marketingovej agentúre strany Progresívne Slovensko. Dokonca, ja som to už aj zverejňoval na Facebooku, že šéfredaktor Peter Bárdy sa už ani nesnaží tváriť, že je niečo iné ako len PR marketingová agentúra strany Progresívne Slovensko. Keď si dokonca do svojej relácie pozve známu korupčníčku Martu Šimečkovú, čo je jednoznačná podpora korupcie.
Na jednej strane jednej politickej strane korupciu kritizujeme (ako napríklad súčasnej vládnej strane) a iným politickým stranám korupciu naopak podporujeme. V zásade je to úplne jasné. Pokiaľ si niekoho pozvete do relácie a veľmi priateľsky sa s ním bavíte, tak asi schvaľujete, či už priamo alebo nepriamo, jednoducho schvaľujete korupciu.
Keď niekto z nášho spriazneného názorového tábora kradne peniaze, je to v poriadku. Naopak, pokiaľ kradne niekto z nášho nepriateľského názorového táboru, budeme ho okamžite kritizovať.
Nafukovanie korupčných káuz
Ani nehovoriac o tom, že nie všetky korupčné aféry, ktoré odhalili (v úvodzovkách) médiá, sa zakladali na pravde. Veľmi častokrát sa ukazuje – a ako skúsený protikorupčný aktivista (a nielen ako protikorupčný aktivista, ale aj ako človek, ktorý veľmi intenzívne komunikoval s novinármi) dokážem rozlíšiť – viem na základe tohto veľmi dobre odlíšiť, či je nejaká korupčná aféra fiktívna alebo sa zakladá aspoň sčasti na pravde.
Alebo veľmi častokrát sa stane, že áno, nejaká drobná korupčná aféra sa udiala, ale 10% z toho je pravda a 90% je nejaká propaganda, že sa to veľmi nafúkne. A naopak, pri strane Progresívne Slovensko – nedostali sa ani k moci, ale už tam je každý druhý politik z tejto strany namočený v otrasnej korupcii a vedel by som o tom hovoriť veľmi dlho.
Naozaj mi z toho prišiel taký zlý pocit. Ten novinár tam na konci vlastne povedal, že nie je slobodný. On úplne na rovinu povedal, že jeho úloha je čo najviac skompromitovať Zoroslava Kollára. To mu dal zamestnávateľ takúto úlohu a je to jednoznačne v rozpore s tým, aby zverejnil nejaký obsah, kde sa ten politik obhajuje. Kde napríklad aj kritizoval prácu novinárov, to sa už novinárom jednoznačne nepáčilo. To už musí byť cenzurované.
Progresívne Slovensko
Aktuálne má strana Progresívne Slovensko veľmi vysoké preferencie, a to vo mne vyvoláva veľké obavy. Keby sa dostala k moci, došlo by k obrovskej koncentrácii moci do jedných rúk. Ide hlavne o mediálnu moc, ktorá má obrovský a ďaleko väčší vplyv ako politická moc.
Tým pádom by extrémne mocné médiá podporovali stranu Progresívne Slovensko, čo je veľmi nebezpečné. Ak médiá príliš rozmaznajú politikov, tí sa nebudú vôbec chcieť ani snažiť.
Predpokladaná mediálna cenzúra
Ďaleko zákernejšia vec je, že ja už vidím do tých zákulisných mediálnych hier. Novinári, a špeciálne investigatívni, sú už schopní a ochotní cenzurovať. Aktuálne sú tak nastavení a dohodnutí, že keby sa strana Progresívne Slovensko dostala k moci a keby aj rozkradla 100 miliónov eur, dvesto miliónov eur alebo aj pol miliardy eur, tak to jednoducho budú cenzurovať. Nenapíšu o tom nič, aj keby o týchto informáciách vedeli.
Mám aj svoje vlastné skúsenosti s médiami, čo sú schopní dokázať. Poslal som médiám informácie o najväčšej rozkrádačke v dejinách Slovenska, ktorá sa diala na Ministerstve životného prostredia, keď bol ministrom Ján Budaj (jedna z najväčších rozkrádačiek), a v médiách nevyšlo ani mäkké f.
Určite bude dochádzať k podobnému, keď bude strana Progresívne Slovensko pri moci. Mediálna cenzúra bude obrovská.
Pokiaľ sa médiá dozvedia o nejakej korupcii, budú mlčať. Pokiaľ sa niečo dostane do médií cez aspoň trochu slobodné médiá, stále budú mlčať. Pokiaľ sa to už naozaj nejako prepukne tak, že sa nebude dať mlčať, začnú to nejakým spôsobom zatĺkať, obhajovať korupciu, zmenšovať závažnosť korupcie alebo sa to pokúsia relativizovať. Takže to bude fungovať na takomto princípe.
Médiokracia namiesto demokracie
My na Slovensku jednoznačne nemáme demokraciu, pretože demokracia môže fungovať iba vtedy, ak sa volič rozhodne skutočne slobodne a na základe pravdivých informácií. A tie informácie, čo sa v politike deje, sa ľudia z médií nedozvedia. Jedným politikom je veľmi krivdené, chcú ich úplne zničiť, a druhú skupinu politikov a iné politické strany sú médiá schopné podporovať aj v tých najväčších špinavostiach.
Ďalší problém v strane Progresívne Slovensko, okrem korupcie, ktorá bude nehorázne veľkých rozmerov: kým na súčasnú vládu médiá hádžu špinu, pričom 80 percent vecí sa ani nezakladá na pravde (kritika častokrát pramení z veľmi falošných korupčných afér, pri ktorých sa neskôr ukáže, že to bolo sfalšované a nezakladalo sa na pravde), na strane druhej korupciu v Progresívnom Slovensku vyslovene podporovali.
Tento precedens už určite urobili minimálne počas kauzy odvolávania Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Vtedy médiá išli úplne do extrému, keď dokonca robili zo Šimečku martýra, hoci bol jednoznačne spájaný s korupciou. Neboli to žiadne hoaxy, boli to naozaj pravdivé informácie – že Marta Šimečková, mamka Michala Šimečku, bola jednoznačne namočená do veľmi vážnej korupcie.
Napríklad médiá vtedy úplne cenzurovali celú jednu tlačovku ministra spravodlivosti. To sú veľmi vážne veci. Neviem, koľkokrát by potom mohli kritizovať ministra spravodlivosti, pokiaľ by zaklamal, ale pravda bola 100-percentná. A práve preto to médiá úplne cenzurovali. Takto nemôžu médiá fungovať – že to, čo chceme, budeme cenzurovať.
Extrémizmus v ekológii
Ďalej je tu absolútne šialený extrémizmus v oblasti ekológie. Títo ľudia chcú extrémistickú ekológiu, takisto aj veľmi extrémistické feministky – to je už naozaj obrovský extrém. Všetkých umiernených ekológov a umiernené feministky jednoducho povyhadzovali zo strany a zostalo tam len tvrdé, radikálne krídlo v oblasti ekológie, s čím ja absolútne nemôžem súhlasiť.
V záujme propagácie strany Progresívne Slovensko by médiá nemali problém dokonca ani obhajovať drakonické zelené dane. Možno by naozaj bežala propaganda typu: „Ideme zachraňovať planétu“. Ľudia sú nekonečne hlúpa a ľahko manipulovateľná masa. Viem si predstaviť, že na každého druhého človeka by aj takáto absurdná propaganda reálne zaberala. Že už ide koniec sveta, tak musíme drakonicky zvýšiť zelené dane, musíme si všetci utiahnuť opasky, musíme zlikvidovať celý priemysel len preto, aby sme zachránili planétu. Viem si predstaviť, že polovica ľudí absolútne bez problémov na takúto propagandu skočí.
Kritické myslenie u ľudí je nula. Pokiaľ im médiá nejakým spôsobom spropagujú takúto politiku Progresívneho Slovenska, ani tá strana nebude dramaticky strácať na preferenciách, pokiaľ by sa dostali k moci. Tým som si 100-percentne istý. Podobne to fungovalo aj v Českej republike, kde politické strany z Fialovej vlády vôbec dramaticky nestratili po voľbách, po tej krutej vláde, ktorá bola doslova mafia s absolútne obrovskými korupčnými aférami. Naozaj, Ficova vláda nikdy nemala takto vážne korupčné aféry, ako je kauza Dozimeter alebo kauza Bitcoin.
Falošná ekológia Progresívneho Slovenska
Taktiež sa mi nepáči, že strana Progresívne Slovensko je veľmi silne proti životnému prostrediu. A to je tiež veľmi zákerné, že sa prezentuje ako ekologická politická strana. Ale ja, ako človek, ktorý má extrémne silný vzťah k prírode a som veľmi silný ochranca prírody, to takto nevnímam.
Naozaj je to krajne ľavicová falošná zelená propaganda v médiách, že táto strana je zobrazovaná ako zelená, hoci v skutočnosti nie je zelená ani ekologická. Ekoterorizmus nie je ekológia. To si nemôžeme zamieňať nejaký ekoterorizmus alebo ekofašizmus so skutočnou, reálnou ochranou prírody a so skutočnou, reálnou ekológiou.
Práve preto vznikajú aj veľké konflikty medzi slušnými ekológmi a slušnými ochrancami prírody (ako som ja) a medzi tými falošnými ochrancami prírody, ktorí sa len tvária, že sú ochrancami, a v skutočnosti nie sú. Či už sa to týka napríklad korupcie v oblasti ochrany prírody, kde sa eurofondy rozkrádajú absolútne šialeným spôsobom. Sme schopní dokázať, že len jedno percento ide na ochranu prírody a ostatné sa rozkradne a ide pravdepodobne na nejaký zelený lobing, ktorý je veľmi silný hlavne v médiách.
To sú veľmi vážne, absolútne šialené korupčné aféry, čo si bežný človek, ktorý nevie o priamych dôkazoch, ani nedokáže predstaviť, že takéto niečo vôbec môže byť pravda.
Porovnanie s ruskou propagandou
Strane Progresívne Slovensko ide o ekológiu asi takým spôsobom, ako ide ruskej propagande o mier. Ruská propaganda je plná slovíčka mier, mier na Ukrajine, lenže čo si reálne pod tým mierom predstavujú, to je už druhá vec. To sa ani nedá nazvať mierom. Ruská propaganda chce asi taký mier, aby bolo Rusko za vojenskú agresiu odmenené a Ukrajina čo najviac potrestaná a ponížená.
Za takýchto okolností nikdy nebola podpísaná žiadna mierová zmluva, že by bol agresor nevídaným spôsobom odmenený a obeť nevídaným spôsobom potrestaná. Takýmto spôsobom to nemôže fungovať. Asi chcú taký mier, že nech Ukrajina dobrovoľne odovzdá celé svoje územie ruskej armáde bez boja, a takým spôsobom už bude mier. To je asi tak naivné. A taktiež by, samozrejme, ruská armáda potom mohla pokračovať ešte ďalej do Európy, pokiaľ by už mali Ukrajinu podmanenú.
Vidíme veľa protirečení v propagande. Žiadna iná propaganda nie je tak plná slovíčka mier, ako je ruská propaganda. Ruská propaganda len neustále hovorí o mieri, ale nie je to úprimné. A takisto je to aj so stranou Progresívne Slovensko, respektíve s celou mediálnou mašinériou, ktorá za ich falošnou ekológiou stojí. Aj tá v úvodzovkách mediálna ekológia je falošná ekológia. Tá mediálna ochrana prírody je naozaj falošná ochrana prírody.
Médiá a korupcia v ekológii
V zásade som aj ja na to prišiel v rámci svojej protikorupčnej činnosti, že naozaj aj médiá dostávajú obrovské peniaze, obrovské úplatky, aby pracovali v prospech korupčných schém v oblasti ochrany prírody. Oni to nerobia úplne slobodne. Tieto informácie máme na základe reálnej komunikácie s reálnymi novinármi.
Žijeme nie v demokracii, ale v médiokracii, kedy vám médiá nadiktujú, koho máte voliť na základe klamlivých informácií, a nie na základe pravdivých informácií. Za takýchto okolností sa to nedá nazvať demokraciou.
Za veľmi ľúbivými slovami o ochrane prírody sa často skrýva poškodzovanie prírody. Pokiaľ pod zámienkou ekológie poviete, že dáme národný park do bezzásahového režimu, je to síce „sexy“, ale potom sa z tohto územia stane mŕtvy les, zožratý lykožrútom, pretože tam máte veľmi jasne zakázané robiť akékoľvek opatrenia proti šíreniu lykožrúta. Máte tam zakázané vysádzať stromy. Na jednej strane sa tvárime, akí sme ekológovia, akí chceme vysádzať stromy, ale na druhej strane v bezzásahovom území máte zakázané vysádzať stromy.
V dôsledku bezzásahového režimu, kde sú mŕtve stromy, dochádza k erózii pôdy. Korene, ktoré držia pôdu pokope ako taká sieťka, tam chýbajú. Už sa nám stalo, že v dôsledku pôdnej lavíny v Tatrách zahynuli dve turistky. Zomreli. To nie sú nejaké teoretické veci. Takisto aj obce, ktoré sú v blízkosti bezzásahových mŕtvych lesov, strácajú vodozádržnú funkciu, takže záplavy sú niekedy veľmi silné. Tieto veci sa už reálne stali – že ľudí v obciach vytopilo. Práve takúto falošnú ekológiu nám strana Progresívne Slovensko propaguje aj za veľmi silnej podpory mediálnej mašinérie.
Stratená objektívna žurnalistika
Naozaj tam bude treba sledovať tlačové konferencie opozičných politických strán, hoci aj tie médiá budú, samozrejme, bojkotovať tlačové konferencie. Budete musieť sledovať opozičné politické strany na ich oficiálnych sociálnych sieťach alebo YouTube kanáloch, aby ste sa vôbec dozvedeli, čo sa tam hovorí. Lebo inak to médiá budú úplne bojkotovať a cenzurovať akúkoľvek kritiku.
Tiež je veľký problém, že na Slovensku sa v zásade úplne vytratilo niečo ako objektívna a nezávislá žurnalistika. Také niečo na Slovensku neexistuje, alebo ak áno, je to len veľmi malá časť mediálneho trhu. Hoci sa navonok všetci novinári tvária, že sú objektívni, keby ste sa reálne v súkromí rozprávali s nejakým novinárom, ten by vám úplne na rovinu povedal, že „nezávislá žurnalistika? Robíš si srandu? Robiť slobodnú, objektívnu žurnalistiku? To už dávno zaniklo na Slovensku, nič také neexistuje.“ Novinár by na vás pozeral, akoby ste spadli z Mesiaca.
Naozaj je to nechutné zapájanie sa do politických bojov. Jednu politickú stranu sa snažíme úplne zlikvidovať a robíme preto absolútne neetické veci. A druhú politickú stranu, ktorú zase podporujeme, budeme absolútne cenzurovať všetky negatívne informácie o nej a budeme klamať čitateľov, aká je to úžasná alternatíva voči súčasnej vláde, ako napríklad strana Progresívne Slovensko. Akí sú to úžasní, dokonalí ľudia. Keby predseda Michal Šimečka v priamom prenose krájal malé deti, boli by to ochotní cenzurovať. Je to jeden z najväčších extrémov.
Dehumanizácia a polarizácia
Médiá prispievajú k obrovskej polarizácii spoločnosti. Tiež nesúhlasím s tým, že súčasné médiá veľmi silne dehumanizujú súčasnú vládu. Tá dehumanizácia je obrovská a veľmi nebezpečná.
Keď s niektorými ľuďmi, ktorí sú zmanipulovaní tými médiami, komunikujem, vôbec nie sú schopní diskutovať, vôbec nie sú schopní kritického myslenia, vôbec nie sú schopní pochopiť, že aj médiá nemusia byť vždy objektívne a môžu si niektoré korupčné aféry aj vymýšľať. Hoci sú veľmi silné fakty k tomu, že nejaká konkrétna korupčná aféra bola vymyslená len v rámci mediálneho boja, ten človek je naozaj extrémne agresívny. Vidí vládneho politika až tak extrémne dehumanizovaného, že neprizná nič, že by aj ten politik mohol mať v niečom pravdu. Ten politik bude vždy klamať a nikdy v ničom nebude mať pravdu. Ten politik len 100-percentne vo všetkom klame a nikdy nemôže mať pravdu.
Aj keď sa ten politik obháji, že si médiá v niektorých prípadoch vymysleli falošnú korupčnú aféru (čo sa niekedy veľmi jasne preukázateľne a dokázateľne stalo), ten človek to neakceptuje. Naozaj vidí toho politika absolútne dehumanizovaného.
Taktiež, ak som ja niekde kritizoval médiá, na sociálnych sieťach som bol označený, že som automaticky plochozemec. Takáto argumentácia spôsobuje, že spoločnosť je extrémne rozdelená. To isté sa týka aj Česka. Aj Andrej Babiš je v médiách extrémne dehumanizovaný a môže tam byť presne rovnaký fenomén ako to, o čom hovorím na Slovensku.
Rozdelenosť spoločnosti
Veľmi ma mrzí táto rozdelenosť spoločnosti, kedy sme tu rozdelení na dva extrémne rozhádané názorové tábory, ktoré si absolútne nedokážu rozumieť. Len ako zaujímavosť: teraz nedávno som si pustil len pár sekúnd, nejakých 30 sekúnd, čisto náhodné video z alternatívnych médií, hoci vôbec nesledujem alternatívne médiá. Bola to úplná katastrofa. Mainstreamové médiá sú ešte o trošku menšie zlo v porovnaní s tými alternatívnymi médiami.
Tam sa vlastne Norbert Lichner veľmi zavzdušňoval nad tým, že aká je to obrovská nehoráznosť, že Európska únia chce sankcie proti Rusku, že tí európski politici z Európskej komisie sú nacisti, pretože chcú sankcie proti Rusku. Takáto, s prepáčením, hulvátska krčmová komunikácia je absolútna stoka.
To tiež nepotrebuje komentár. Takže, samozrejme, mainstreamové médiá sú o trošku menšie zlo, ale naozaj len o trošku menšie zlo. Myslím, že aj tieto mainstreamové médiá ošklivo rozdelili spoločnosť a s tou dehumanizáciou vládnych politikov to skutočne niekedy preháňajú.
Úrad na ochranu oznamovateľov
Ďalšia vec, ktorá sa veľmi búrlivo rozoberá, je novela zákona o Úrade na ochranu oznamovateľov. Faktom je, že súčasná šéfka tohto úradu je obyčajná aktivistka, ktorá pristupuje k Čurilovcom veľmi zaujatým spôsobom. Je logické, že táto krivda a nespravodlivosť vyvoláva nejaké pnutie.
Trestné činy Čurilovcov a nespravodlivosť
Keď už aj najväčší zástanca Čurilovcov, Marek Vagovič, dokonca prizná, že títo ľudia spáchali veľmi vážne trestné činy, za ktoré im hrozia mnohoročné tresty, a uzná existenciu takzvaných technických spisov, ktorými pracovali, tak asi niečo na tom pravdy bude. Asi Čurilovci nebudú žiadni svätí anjelici.
Navyše, potvrdila sa autenticita komunikácie, kde sa doslova tešili z toho, pokiaľ nejaký ich väzeň spáchal samovraždu v dôsledku doslova mučiacich praktík v kolúznej väzbe. Takže to neboli asi nejakí dobrí chlapci a nemôžeme ich ľutovať.
Celkovo, keď sa pozrieme na procesy s Čurilovcami v rokoch 2020 až 2023, vidíme, že nespravodlivosť nemôže nikdy viesť k niečomu dobrému. Roberta Fica sa aj tak nepodarilo dostať do basy na základe čisto politických procesov. Maximálne čo to spôsobilo, bolo to, že ho to ešte viac zradikalizovalo smerom doprava.
Osobne som zástancom rovného prístupu ku každému. Nemôžeme povedať, že Robert Fico si nezaslúži spravodlivý súdny proces len preto, že je Robert Fico. Len kvôli tomu, že ho médiá nenávidia, ho nemusíme absolútne dehumanizovať a nesmieme mu uprieť spravodlivý súdny proces. Osobne nesúhlasím s takýmto prístupom, aký presadzuje opozícia alebo väčšina mediálneho trhu. Ja som objektívny, nestranný a nezaujatý človek, ktorý jednoznačne hovorí, že prístup musí byť rovný ku každému.
Je naozaj absurdné, že šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov robí pofidérny aktivizmus, kde jednoznačne obhajuje a zastáva sa Čurilovcov, kryjúc ich špinavosti. Týchto ľudí, ktorí sa doslova vytešovali, že umučili ľudí vo väzbe až do samovraždy, nepovažujem za dobrých.
Skúsenosti s korupciou a mimovládne organizácie
Nehovoriac o tom, že ja som s Čurilovcami mal veľmi zlé skúsenosti. Nahlásil som korupciu v oblasti ochrany prírody na Budajovom ministerstve, ale nemáme žiadne informácie o tom, že by polícia začala konať. Nič nekonala, Čurilovci kryli všetku kriminalitu. Naozaj kriminalitu nevídaného rozmeru. Korupčné kauzy Jána Budaja, bývalého ministra, sú skutočne asi rovnako veľkého rozsahu ako kauza Gorila.
Taktiež mám veľmi zlý pocit z pani Dlugošovej, pretože pracovala v mimovládnej organizácii VIA IURIS. Ja mám s mimovládnymi organizáciami veľmi zlé skúsenosti, hoci nie priamo s VIA IURIS. Konkrétne mám veľmi negatívne skúsenosti s organizáciami ako je Transparency International a Nadácia Zastavme korupciu.
Po komunikácii s nimi mi úplne jednoznačne a na rovinu povedali: „Ste na zlej adrese. Prečo nás žiadate, aby sme bojovali proti korupcii? Naša úloha sú len politické boje proti strane Smer. Choďte do… s tým, že hovoríte o korupcii nejakých Matovičových ministrov. To nás absolútne nezaujíma, to nie je naša úloha. Naša úloha je hľadať špinu len na stranu Smer a nič iné nás nezaujíma.“ Asi takýmto spôsobom tá komunikácia prebiehala.
Samozrejme, s VIA IURIS nemám vyslovene takúto negatívnu skúsenosť, ale osobne si myslím, že sa táto organizácia od iných mimovládnych organizácií veľmi nelíši. Že je to len obyčajná PR marketingová agentúra strany Progresívne Slovensko.
Prepojenie na politiku a dezinformácie
Dlugošová je manželka Miroslava Kocúra, ktorý nie je poslancom, ale len bežným radovým členom strany Progresívne Slovensko. Tam by som nevidel problém. Nemyslím si, že strana Progresívne Slovensko by cez Miroslava Kocúra nejakým spôsobom vybavovala u Dlugošovej, ako má rozhodnúť. To je veľmi naivný názor, to si naozaj nemyslím.
Naozaj netreba mimovládne organizácie obviňovať z nejakých konšpiračných teórií, že sú platené CIA alebo Sorosom. To sú absolútne ľahko vyvrátiteľné hoaxy dezinformačných alternatívnych médií. Ale čo sa týka mojich reálnych skúseností, sú to pravdivé informácie, že sú to len obyčajné PR marketingové agentúry v prospech strany Progresívne Slovensko. To je jednoznačne pravda, overená priamo z prvej ruky.
Reálne to vychádzalo z komunikácie s týmito ľuďmi, ktorí môžu tú komunikáciu potvrdiť. Za Nadáciu Zastavme korupciu to bola pani Xénia Makarová. Za Transparency International si presne nepamätám, ako sa tá pani volala, ale mám to niekde poznačené.
Za Nadáciou Zastavme korupciu stojí napríklad veľmi vplyvný oligarcha z ESETu, pán Miroslav Trnka. Je to veľmi nenápadný človek, ktorý asi len raz v médiách vystúpil, ale pritom je to de facto tieňová vláda na Slovensku. Je to človek, ktorý naozaj ťahá za nitky. Jednak má vo vlastníctve denník N, takže za všetku nenávisť, ktorú ten denník šíri, jednoznačne stojí tento človek. A takisto stojí aj za Nadáciou Zastavme korupciu, ktorá sa netají tým, že sú to verejne známe informácie.
Musím ešte dodať, že Nadácia Zastavme korupciu je jedna z mála mimovládnych organizácií, ktoré aspoň trochu transparentne prezradia nejaké finančné toky. Napríklad táto nadácia platí Aktuality. Spolupracujú, ale tá spolupráca nie je zadarmo. Nepovedia už, že nadácia platí peniaze Aktualitám, aby im zverejnili nejakú propagandu. Pán Trnka, tento vplyvný oligarcha, platí aj Aktuality, ale v akej výške, to naozaj nevieme. To sú už zákulisné, utajené informácie.
Určite tam nejaké peniaze sú. Je to vlastne obyčajná inzercia, ktorú si oni zaplatia na nejakú propagandu. Je dobré, že sa aspoň priznajú, aj keď taja finančné toky, že oficiálne spolupracujú. Aj to je aspoň sčasti transparentné.
Morálna závadovosť a nestrannosť
Aby som ešte povedal pointu celej veci: Naozaj nemám dobrý pocit, že pani Dlugošová je jednoznačne morálne veľmi závadová osoba, pretože pracovala v mimovládnej organizácii, ktorej základom bolo klamať a robiť propagandu proti vybraným politickým stranám a naopak propagandu v prospech iných politických strán.
Človek s takouto slabou morálnou integritou, ktorého klamstvo je bežná súčasť práce, si nemôžme naivne myslieť, že táto mimovládna organizácia VIA IURIS je z pohľadu etiky na tom nejako lepšie ako iné mimovládne organizácie, ako Transparency International a Nadácia Zastavme korupciu. Osobne som skeptický, že by táto organizácia bola lepšia od tých predchádzajúcich.
Myslím si, že už len z toho dôvodu, že pracovala v takejto silne politicky exponovanej organizácii, nemôže byť táto osoba nestranná. Nikdy sa nemala stať šéfkou tohto úradu, pretože jej bežná pracovná náplň bolo klamať. Čo asi bude robiť? Robiť nejakú propagandu. Takže nemôžeme od nej očakávať, že táto osoba bude nestranná, objektívna, nezaujatá. Preto je myslím si správne, že by politici mali tento úrad jednoducho zrušiť a vytvoriť znovu.
Konflikty vo vládnej koalícii a hystéria médií
Veľmi zvláštnym, prekvapivým a nepochopiteľným spôsobom sa zachoval aj slovenský prezident. Nechápem jeho vystúpenie, kedy tú novelu veľmi ostro a tvrdo kritizoval. Tam už pravdepodobne dochádza aj k nejakým konfliktom medzi Šutajom Eštokom a Pellegrinim, pretože samotný Šutaj Eštok vlastne navrhol tento zákon, ale Pellegrini ho zase veľmi ostro kritizoval. Takže asi pravdepodobne na zákulisných úrovniach dochádza k veľmi tvrdej slovnej výmene a konfliktom aj medzi Šutajom Eštokom a Pellegrinim. Nechápem celkom, prečo si dal takúto nadprácu, keď kritizoval túto novelu.
V médiách je, samozrejme, z týchto vecí obrovská hystéria. Médiá nerobia nič iné, ako len robia politiku. Novinári sú politickejší ako politici, zapájajú sa do mocenských hier ešte ďaleko intenzívnejšie a viac ako samotní politici. Takže, samozrejme, je teraz v médiách obrovská hystéria, obrovský krik okolo tejto novely zákona.
Zrýchlené legislatívne konanie
Je tiež veľmi správne, že sa to urobilo aj v zrýchlenom legislatívnom konaní. V opačnom prípade by médiá okolo toho omnoho dlhšie kampaňovali a o to viac rozdeľovali spoločnosť. Keby to išlo cez dlhší legislatívny proces, opozícia by robila dlhšie demonštrácie, získavala si na tom politické body a o to viac by bolo v spoločnosti pachuti a nenávisti. Je veľmi správne a dobré, že sa to prešlo zrýchleným legislatívnym konaním, aby sa spoločnosť zbytočne nerozdeľovala.
Podvody Európskej komisie
Všeobecne je s nezávislosťou mimovládnych organizácií dosť veľký problém, pretože dotácie dostávajú predovšetkým z Európskej únie. Už máme jasné a preukázateľné dôkazy od investigatívnych novinárov z Holandska, že Európska únia (alebo Európska komisia) robí aj podvody typu, že oficiálne sa napíše, že eurofondy idú na takúto a takúto vec, no reálne idú na podporu politickej propagandy politickej strany, ktorá propaguje politiku Green Deal Európskej komisie.
Niečo podobné je aj s týmito čisto politickými mimovládnymi organizáciami. Keď už sa raz vytvoril precedens, že sama Európska komisia podvádza s eurofondami a tie reálne idú na niečo iné, ako je oficiálne určené, osobne si myslím, že je vysoko pravdepodobné (hoci na to nemáme priame dôkazy), že podobnému fenoménu dochádza aj pri týchto čisto politických mimovládnych organizáciách. Tie používajú boj proti korupcii ako nástroj likvidácie politických oponentov.
Európska komisia si povie, že táto politická strana je nám sympatickejšia ako iná, a my chceme túto politickú stranu podporiť. Hoci sa oficiálne povie, že dotácia pôjde na nezávislú protikorupčnú činnosť, v skutočnosti je v nejakom neoficiálnom dodatku zmluvy napísané, že musíte podporiť takéto a takéto politické strany a proti takýmto a takýmto politickým stranám (ktoré nie sú možno až také lojálne voči Európskej komisii) sa máte snažiť ich zničiť. Je veľmi vysoko pravdepodobné, že k takýmto fenoménom reálne dochádza.
Kontrola úradníkov EK
Je to extrémne zákerná manipulácia, keď sa Európska komisia tvári ako symbol boja proti korupcii, a pritom je u nich tá korupcia najväčšia. V prípade tých takzvaných zelených dotácií je jasne dokázané a preukázané, že to takto bolo. Je však dosť možné, že sú rozšírené aj takto veľmi zákerné praktiky, ktoré sú možno ešte horšie a nebezpečnejšie ako praktiky zlých tajných služieb.
Aj tajná služba má nejaké kontrolné mechanizmy, ktoré bránia jej zneužitiu, ale Európsku komisiu už nemá kto kontrolovať, tam nie sú nejaké kontrolné mechanizmy. Eurokomisár sa síce vymeniť môže, ale ten úradník tam zostane natrvalo. A ten úradník veľmi ľahko prejde cez rozum európskemu komisárovi. Eurokomisári sa menia každých päť rokov, ale tí prefíkaní úradníci tam zostávajú trvalo, a nie je problém prejsť tomu eurokomisárovi cez rozum.
Aj toto môže byť jeden z dôvodov, prečo je práca mimovládnych organizácií veľmi špinavá a zlá. Povinnosťou každej mimovládnej organizácie je naozaj absolútne nestranný a nezávislý prístup a merať každú politickú stranu rovnakým metrom, a nie dvojakými metrami alebo dvojakými kilometrami.
Naozaj, z pani Dlugošovej nemám dobrý pocit. Myslím, že jej prepojenie na stranu Progresívne Slovensko vôbec nie je problém, to je úplne v poriadku. Ale ďaleko väčší problém je jej bývalé členstvo vo veľmi pofidérnej mimovládnej organizácii.
Martina Holečková
Ďalej sa vyjadrím k veľmi zvláštnemu fenoménu, akým je poslankyňa Holečková. Je to jednoznačne veľmi zákerná, zlá a cynická žena.
Keď syn Roberta Fica zohnal dotácie pre chudobného mrzáka, ktorý nemal ruky ani nohy, Holečková to označila za korupciu syna Roberta Fica, ktorý si vraj nakradol pre seba. Faktom je, že 100 % dotácií išlo len tomu mrzákovi, aby ho bolo možné zamestnať. Keď niekto takýmto zákerným spôsobom klame, hovoríme už o otvorenom cynizme a hyenizme zo strany tejto poslankyne.
Predsudky voči mužom a konflikt s Tarabom
Poslankyňa Holečková sa znovu preslávila. Je veľmi známa tým, že má absolútne predsudky voči mužom. To sa prejavilo napríklad v politickej diskusii na TA3, kde bol minister Taraba a Holečková na strane druhej. Strašne útočila na ministra Tarabu.
Hoci ja tiež Tarabu nejakým spôsobom neuznávam a nesúhlasím s jeho názormi na kultúrne vojny, a je pravda, že niekedy sa na adresu žien (napríklad prezidentky) nevyjadroval dobre, keď bol ešte v opozícii. Keď sa stal ministrom, uvedomil si zodpovednosť a začal komunikovať podstatne slušnejšie.
Ona sa sťažovala, že on ju (a celú opozíciu) kritizoval, hoci ju kritizoval vecne, konštruktívne a predovšetkým slušne. Ona vlastne povedala: „Vy ste veľmi zlý človek, mizogýn, ktorý sa veľmi škaredo o mne vyjadrujete. Vy sa vždycky len zle a škaredo vyjadrujete o ženách.“ Pritom bol v tej relácii absolútne slušný. Skôr by som neslušnú komunikáciu pripísal poslankyni Holečkovej. Ako nestranný a nezaujatý pozorovateľ som komunikáciu zo strany Holečkovej jednoznačne označil za veľmi zlú.
Neakceptovateľné správanie a porovnanie s Bartekom
Holečková je slobodná matka. Nedávno mala svadbu (neviem, či s otcom dieťaťa, alebo si našla niekoho iného). Je dosť možné, že mala nejakú zlú skúsenosť s mužmi, a preto má aj také predsudky voči mužom. Možno ten človek neplatil alimenty, možno ju týral, znásilňoval, alebo neviem čo. Ale keď má takéto obrovské predsudky voči mužom…
Obrovské predsudky voči mužom sme videli aj v prípade Barteka. Nechcem sa len Barteka zastávať, je to nevzdelaný človek s hulvátskou komunikáciou. Ale v porovnaní s Alojzom Hlinom je Bartek absolútne skvelý chlap. Povedzme si na rovinu, že hulvátska komunikácia zo strany Alojza Hlinu je tisíckrát horšia. Hlinu už ani nesledujem, absolútne ma nezaujíma. Šíri 90 % hoaxov proti vláde a len 10 % kritiky sa ukáže ako pravdivá. Prečo by som mal sledovať človeka, ktorý 90 % klame? Je to ako nejaký psychopat. Nehovoriac o tom, že jeho krčmová, agresívna komunikácia nepotrebuje komentár. Takže si myslím, že Bartek je ešte skvelý človek v porovnaní s Hlinom.
Bartek sa v parlamente naozaj úprimne ospravedlnil. A ona to nazvala, že toto ospravedlnenie vôbec nebolo dostatočné, a namiesto ospravedlnenia to bol podľa nej útok. To už, s prepáčením, naozaj hraničí s psychiatrickým vyšetrením. A nielen hraničí, ale už má reálny zmysel psychiatrické vyšetrenie, či táto osoba netrpí reálnou schizofréniou. Sú to už naozaj príznaky bludov, keď už niekto takéto niečo povie. To je absolútne cez čiaru.
Jej vystúpenie v televízii TA3 (videl som to, hoci nepozerám všetky politické diskusie) bolo absolútne nedôstojné. Taraba ju kritizoval slušne a vecne, aj v kontexte kritiky celej opozície. Ona to hneď pochopila tak, že on, ako zlý človek, ju nemôže kritizovať, lebo akákoľvek kritika je v zásade nenávisť voči ženám. Politické diskusie nemôžu prebiehať takýmto spôsobom, keď je pani Holečková nekritizovateľná, pretože ak ju aj vecne a slušne kritizujete, hneď vás označí, že ste mizogýn.
Našťastie nie sú všetky poslankyne také psychopatky, sú tam aj slušnejšie ženy v parlamente. Ale táto Holečková je jednoznačne úplne najväčší extrém. Povedal by som, že je ešte väčšia… ako poslankyňa Mesterová, ktorá je tiež veľmi známa agresívnou komunikáciou a nepotrebuje komentár. Hneď po Holečkovej je druhý extrém poslankyňa Mesterová. Stačí si pozrieť minútu, akým spôsobom komunikuje. Každý človek, ktorý ešte nestratil poslednú štipku zdravého úsudku a rozumu, si musí otvorene povedať, že to je úplná katastrofa. Hysterickým a agresívnym spôsobom komunikovať – to nepotrebuje komentár.
Andrej Danko: Podobnosť s Matovičovou politikou
Parlament je plný psychických trosiek. Je ich tam veľa.
Andrej Danko sa vždy vyhranil voči Matovičovi, že keď sa dostane k moci, nikdy nebude taký zlý ako Matovič. Ale reálne vidíme, že Dankova politika je veľmi podobná Matovičovej, a vidíme to na viacerých úrovniach. Či už komédie robil v súvislosti s tým, že sa nestal predsedom parlamentu (hádzal sa o zem a trucoval).
A takisto aj teraz Danko povedal, že nebude chodiť na koaličné rady, ak bude mať Robert Fico poradcu Miroslava Lajčáka. To vnímam ako dosť bizarný prípad, ktorý už naozaj pripomína politiku Igora Matoviča. Je to absolútne absurdné a nehorázny bizár, aby Andrej Danko diktoval Ficovi, akých má mať poradcov. To je presne to isté, čo robil Matovič.
Cirkev, rozvody a sekulárna spoločnosť
Ďalšia novinka v politike je novela Občianskeho zákonníka. Liberálne krídlo malo k tomuto zákonníku pripomienky, chceli napríklad doplniť registrované partnerstvá alebo aspoň posilniť inštitút dedenia a zdieľania zdravotníckych informácií.
Ešte omnoho silnejšie slovo k tejto novele má samotná cirkev. V zákonníku sa hovorí o zjednodušení rozvodov. Aktuálne sú rozvody robené dosť stredovekým spôsobom, kedy sa legislatíva snažila rozvody čo najviac sťažiť. Pred súdom sa musia vysvetľovať neviem aké dôvody, prečo sa ľudia rozvádzajú. To je už na dnešnú dobu trošku neaktuálne. Možno by to obstálo v 19. storočí, ale v 21. storočí nie.
Konferencia biskupov Slovenska sa však otvorene ohradila voči tomu, že im to vadí. Uvidíme, či teraz urobia nejakú výnimku. Zatiaľ všetci politici na slovo poslúchali biskupov úplne vo všetkom. Uvidíme, či budú v novele sekulárne prvky, alebo to bude len podľa kresťanskej verzie práva šaría. Je to trošku problém. Katolíci nerobia nič odlišné od práva šaría, od moslimov. Naozaj chcú nanútiť sekulárnej spoločnosti nejaké svoje zákony. Pokiaľ sa rozvody nepáčia katolíkom, tak nech sa nerozvádzajú, ale nemusia nútiť svoje normy sekulárnej spoločnosti.
Európsky súd a nožnice medzi politikou a verejnosťou
Ďalšia vec, ktorá určite priliala olej do ohňa, bol rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý hovorí o akceptácii homosexuálnych sobášov miestnymi úradmi. To, samozrejme, poriadne zdvihlo krvný tlak náboženským extrémistom a extrémnej pravici, čo sa v zásade dalo očakávať. Táto vec ide do konfliktu s nešťastnou novelou ústavy.
Ani som nevedel, že v Maďarsku sú registrované partnerstvá dovolené. Slovensko, spoločne s Poľskom, sú pravdepodobne asi posledné krajiny, kde ešte nejaké registrované partnerstvá neexistujú, čo je dosť zvláštne a spiatočnícke.
Nazval by som to tak, že sa tu otvárajú nožnice medzi sekulárnou spoločnosťou a Slovenskom ako takým a politikou. Politika zďaleka nereprezentuje väčšinovú spoločnosť. Politici si idú svoje a verejnosť si ide svoje. Takýmto spôsobom sa roztvárajú nožnice medzi politikou a verejnou mienkou. Tí politici naozaj len všetko do bodky plnia, čo im cirkev povie. Či sú z takého alebo onakého politického spektra, všetci politici na slovo poslúchajú cirkev úplne vo všetkom.
Na strane druhej, myslím si, že ani na Slovensku by bežná verejnosť nemala nič proti registrovaným partnerstvám, okrem tvrdej extrémnej pravice a náboženských fundamentalistov.
Vplyv náboženských fundamentalistov na legislatívu
Faktom je, že od roku 1989 až po dnes sa v legislatíve nepresadilo nič liberálne. No presadilo sa asi 15 rôznych noviel zákonov extrémnej pravice alebo náboženských fundamentalistov. Dalo by sa to vymenovať naozaj veľmi dlhým zoznamom:
- komplikované tranzície
- novela ústavy, že manželstvo môže byť len medzi mužom a ženou (čo našťastie aspoň nevylučuje registrované partnerstvá)
- posledná novela ústavy, vlastne dodatky k Vatikánskym zmluvám, ktoré dávajú cirkvi obrovskú moc zasahovať do školstva a školského prostredia. Katolícky biskup si diktuje, kto bude na kresťanských školách vyučovať. Je to výlučne v kompetencii biskupa.
- výhrada vo svedomí
- komplikácia tranzície (napríklad).
Umiernenie Roberta Fica
Ešte taká pozitívna vec, ktorá sa stala za posledný čas, je to, že našťastie podľa všetkého sa zdá, že Robert Fico sa zase trošku skrotil a umiernil. Mal také zlé obdobie (hovoril som o tom v predchádzajúcom podcaste), kedy sa správal ako úplný blázon. Našťastie, teraz sa zdá, že sa znovu vrátil k nejakej norme. Dúfajme, že to bol len nejaký krátky výkyv a už to nebude pokračovať. Asi mal Robert Fico nejaké zlé obdobie, neviem, čo sa s ním dialo, ale bolo to veľmi zvláštne. Našťastie je to už trošku lepšie.