{"id":3791,"date":"2026-07-26T19:18:26","date_gmt":"2026-07-26T17:18:26","guid":{"rendered":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/?p=3791"},"modified":"2026-08-08T12:11:10","modified_gmt":"2026-08-08T10:11:10","slug":"cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/","title":{"rendered":"Cirkev st\u00e1ro\u010dia profitovala z otroctva, poddanstva, nevo\u013en\u00edctva. Cirkevn\u00e1 da\u0148 10% \u00farody pre v\u0161etk\u00fdch. Na ve\u013ek\u00fdch pozemkoch mala vlastn\u00fdch otrokov \/ nevo\u013en\u00edkov"},"content":{"rendered":"<div id=\"ez-toc-container\" class=\"ez-toc-v2_0_86 counter-hierarchy ez-toc-counter ez-toc-grey ez-toc-container-direction\">\n<div class=\"ez-toc-title-container\">\n<p class=\"ez-toc-title\" style=\"cursor:inherit\">Table of Contents<\/p>\n<span class=\"ez-toc-title-toggle\"><a href=\"#\" class=\"ez-toc-pull-right ez-toc-btn ez-toc-btn-xs ez-toc-btn-default ez-toc-toggle\" aria-label=\"Toggle Table of Content\"><span class=\"ez-toc-js-icon-con\"><span class=\"\"><span class=\"eztoc-hide\" style=\"display:none;\">Toggle<\/span><span class=\"ez-toc-icon-toggle-span\"><svg style=\"fill: #999;color:#999\" xmlns=\"http:\/\/www.w3.org\/2000\/svg\" class=\"list-377408\" width=\"20px\" height=\"20px\" viewBox=\"0 0 24 24\" fill=\"none\"><path d=\"M6 6H4v2h2V6zm14 0H8v2h12V6zM4 11h2v2H4v-2zm16 0H8v2h12v-2zM4 16h2v2H4v-2zm16 0H8v2h12v-2z\" fill=\"currentColor\"><\/path><\/svg><svg style=\"fill: #999;color:#999\" class=\"arrow-unsorted-368013\" xmlns=\"http:\/\/www.w3.org\/2000\/svg\" width=\"10px\" height=\"10px\" viewBox=\"0 0 24 24\" version=\"1.2\" baseProfile=\"tiny\"><path d=\"M18.2 9.3l-6.2-6.3-6.2 6.3c-.2.2-.3.4-.3.7s.1.5.3.7c.2.2.4.3.7.3h11c.3 0 .5-.1.7-.3.2-.2.3-.5.3-.7s-.1-.5-.3-.7zM5.8 14.7l6.2 6.3 6.2-6.3c.2-.2.3-.5.3-.7s-.1-.5-.3-.7c-.2-.2-.4-.3-.7-.3h-11c-.3 0-.5.1-.7.3-.2.2-.3.5-.3.7s.1.5.3.7z\"\/><\/svg><\/span><\/span><\/span><\/a><\/span><\/div>\n<nav><ul class='ez-toc-list ez-toc-list-level-1 ' ><ul class='ez-toc-list-level-3' ><li class='ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-1\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Cirkevni_nevolnici_a_otroci_v_sluzbach_Boha_Obrabala_cirkev_tuto_podu\" >Cirkevn\u00ed nevo\u013en\u00edci a otroci v slu\u017eb\u00e1ch Boha: Obr\u00e1bala cirkev t\u00fato p\u00f4du?<\/a><\/li><\/ul><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-2\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Konfiskacie_ako_nastroj_budovania_majetku_Od_Rimskej_rise_po_formovanie_statov\" >Konfi\u0161k\u00e1cie ako n\u00e1stroj budovania majetku: Od R\u00edmskej r\u00ed\u0161e po formovanie \u0161t\u00e1tov<\/a><ul class='ez-toc-list-level-3' ><li class='ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-3\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Rimska_risa_Od_minoritnej_sekty_k_statnemu_monopolu_na_moc_a_podu\" >R\u00edmska r\u00ed\u0161a: Od minoritnej sekty k \u0161t\u00e1tnemu monopolu na moc a p\u00f4du<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-4\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Mec_a_kriz_Dobyvatelska_politika_Velkej_Moravy_a_konfiskacie\" >Me\u010d a kr\u00ed\u017e: Dobyvate\u013esk\u00e1 politika Ve\u013ekej Moravy a konfi\u0161k\u00e1cie<\/a><\/li><\/ul><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-5\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Teologicka_legitimizacia_a_podpora_utlaku_Protestovala_Cirkev_proti_nevolnictvu\" >Teologick\u00e1 legitimiz\u00e1cia a podpora \u00fatlaku: Protestovala Cirkev proti nevo\u013en\u00edctvu?<\/a><ul class='ez-toc-list-level-3' ><li class='ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-6\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Dogmaticka_opora_Patristika_a_sv_Tomas_Akvinsky\" >Dogmatick\u00e1 opora: Patristika a sv. Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-7\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Absencia_institucionalneho_protestu_a_krvave_potlacanie_sedliackych_vzbur\" >Absencia in\u0161titucion\u00e1lneho protestu a krvav\u00e9 potl\u00e1\u010danie sedliackych vzb\u00far<\/a><\/li><\/ul><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-8\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Temna_tvar_Velkej_Moravy_Otrokarsky_stat_a_biznis_s_%E2%80%9Edusnikmi%E2%80%9C\" >Temn\u00e1 tv\u00e1r Ve\u013ekej Moravy: Otrok\u00e1rsky \u0161t\u00e1t a biznis s \u201edu\u0161n\u00edkmi\u201c<\/a><ul class='ez-toc-list-level-3' ><li class='ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-9\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Obchod_s_dusami_Institut_%E2%80%9Edusnikov%E2%80%9C_a_komodifikacia_ludi_za_spasu\" >Obchod s du\u0161ami: In\u0161tit\u00fat \u201edu\u0161n\u00edkov\u201c a komodifik\u00e1cia \u013eud\u00ed za sp\u00e1su<\/a><\/li><\/ul><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-10\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Zaver\" >Z\u00e1ver<\/a><ul class='ez-toc-list-level-3' ><li class='ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-11\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#1_Vyber_desiatkov_na_cirkevnej_a_slachtickej_pode\" >1. V\u00fdber desiatkov na cirkevnej a \u0161\u013eachtickej p\u00f4de<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-12\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#2_Tri_typy_dani_pre_slachtu_krala_a_cirkev\" >2. Tri typy dan\u00ed: pre \u0161\u013eachtu, kr\u00e1\u013ea a cirkev<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-13\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#3_Teologicke_argumenty_pre_odovzdavanie_desiatkov\" >3. Teologick\u00e9 argumenty pre odovzd\u00e1vanie desiatkov<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-14\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#4_Indoktrinizacia_propaganda_a_strasenie_peklom\" >4. Indoktriniz\u00e1cia, propaganda a stra\u0161enie peklom<\/a><\/li><\/ul><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-15\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Podarilo_sa_v_Europe_zrusit_feudalizmus_skorej_na_protestantskych_uzemiach_ako_katolickych_Nazor_Jana_Husa_a_Jana_Kalvina_na_nevolnictvo\" >Podarilo sa v Eur\u00f3pe zru\u0161i\u0165 feudalizmus skorej na protestantsk\u00fdch \u00fazemiach ako katol\u00edckych?  \r\nN\u00e1zor J\u00e1na Husa a Jana Kalvina na nevo\u013en\u00edctvo?<\/a><ul class='ez-toc-list-level-3' ><li class='ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-16\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#1_Podarilo_sa_zrusit_feudalizmus_a_nevolnictvo_skor_na_protestantskych_uzemiach\" >1. Podarilo sa zru\u0161i\u0165 feudalizmus a nevo\u013en\u00edctvo sk\u00f4r na protestantsk\u00fdch \u00fazemiach?<\/a><ul class='ez-toc-list-level-4' ><li class='ez-toc-heading-level-4'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-17\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Zapadna_Europa_Zanik_nevolnictva_uz_v_stredoveku_skorom_novoveku\" >Z\u00e1padn\u00e1 Eur\u00f3pa (Z\u00e1nik nevo\u013en\u00edctva u\u017e v stredoveku \/ skorom novoveku):<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-4'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-18\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#Vychodna_Europa_%E2%80%9EDruhe_nevolnictvo%E2%80%9C\" >V\u00fdchodn\u00e1 Eur\u00f3pa (\u201eDruh\u00e9 nevo\u013en\u00edctvo\u201c):<\/a><\/li><\/ul><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-19\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#2_Nazor_Jana_Husa_na_nevolnictvo\" >2. N\u00e1zor J\u00e1na Husa na nevo\u013en\u00edctvo<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-20\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/#3_Nazor_Jana_Kalvina_na_nevolnictvo\" >3. N\u00e1zor Jana Kalv\u00edna na nevo\u013en\u00edctvo<\/a><\/li><\/ul><\/li><\/ul><\/nav><\/div>\n<p><span style=\"background-color: #ffff00;\">Je pravda \u017ee v minulosti sa ve\u013ek\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina ekonomickej aktivity s\u00fastredila na po\u013enohospod\u00e1rsku \u010dinnos\u0165 \u010do \u00fazko s\u00faviselo s nevo\u013en\u00edctvom, poddanstvom? <\/span><br \/>\r\n<span style=\"background-color: #ffff00;\">Ko\u013eko percent obyvate\u013eov Eur\u00f3py boli nevo\u013en\u00edci? <\/span><br \/>\r\n<span style=\"background-color: #ffff00;\">Ako dlho v Eur\u00f3pe fungovalo nevo\u013en\u00edctvo poddanstvo? Bolo cie\u013eom franc\u00fazskej revol\u00facie zru\u0161i\u0165 feudalizmus a nevo\u013en\u00edctvo? <\/span><br \/>\r\n<span style=\"background-color: #ffff00;\">Ko\u013eko percent p\u00f4dy, po\u013enohospod\u00e1rskej p\u00f4dy v minulosti vlastnila cirkev? <\/span><br \/>\r\n<span style=\"background-color: #ffff00;\">Obr\u00e1bala cirkev t\u00fato p\u00f4du a pracovali na nej otroci-nevo\u013en\u00edci? Ako cirkev z\u00edskala p\u00f4du v R\u00edmskej r\u00ed\u0161i a na Ve\u013ekej Morave? <\/span><br \/>\r\n<span style=\"background-color: #ffff00;\">Z\u00edskala cirkev najviac p\u00f4dy od pohanov ktor\u00ed odmietli konvertova\u0165 ke\u010f im skonfi\u0161kovali majetok? Protestovala cirkev v\u00f4bec niekedy v dejin\u00e1ch proti nevo\u013en\u00edctvu, alebo naopak z neho profitovala? <\/span><br \/>\r\n<span style=\"background-color: #ffff00;\">Doch\u00e1dzalo k tomu, \u017ee si bohat\u00ed ve\u013emo\u017ei, \u0161\u013eachta vo Ve\u013ekej Morave kupovali odpustky predajom otrokov \/ du\u0161n\u00edkov cirkvi? Doch\u00e1dzalo k tomuto zvr\u00e1ten\u00e9mu biznisu obchodovaniu?<\/span><\/p>\r\n<h3 id=\"cirkevn-nevo-n-ci-a-otroci-v-slu-b-ch-boha-obr-bala-cirkev-t-to-p-du-\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Cirkevni_nevolnici_a_otroci_v_sluzbach_Boha_Obrabala_cirkev_tuto_podu\"><\/span>Cirkevn\u00ed nevo\u013en\u00edci a otroci v slu\u017eb\u00e1ch Boha: Obr\u00e1bala cirkev t\u00fato p\u00f4du?<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>Najz\u00e1va\u017enej\u0161ou ot\u00e1zkou kritickej anal\u00fdzy je, \u010di cirkev skuto\u010dne obr\u00e1bala tento rozsiahly majetok prostredn\u00edctvom pr\u00e1ce otrokov a nevo\u013en\u00edkov, alebo \u010di nach\u00e1dzala mor\u00e1lnej\u0161ie alternat\u00edvy. Historick\u00e9 z\u00e1znamy, listiny a testamenty prominentn\u00fdch biskupov odpovedaj\u00fa jednozna\u010dne: \u00e1no, vyu\u017e\u00edvanie otrockej a neslobodnej pr\u00e1ce bolo \u00fastredn\u00fdm pilierom cirkevn\u00e9ho hospod\u00e1rstva. Kl\u00e1\u0161tory a biskupstv\u00e1 nielen\u017ee p\u00f4du kontrolovali a prenaj\u00edmali, ale akt\u00edvne na nej vyu\u017e\u00edvali tis\u00edce cirkevn\u00fdch nevo\u013en\u00edkov, a najm\u00e4 v neskorej antike a ranom stredoveku aj klasick\u00fdch, bezpr\u00e1vnych otrokov [cite: 8, 10, 13, 16, 19].<\/p>\r\n<p>Ke\u010f bohat\u00ed svetsk\u00ed feud\u00e1li alebo konvertovan\u00ed barbarsk\u00ed kr\u00e1li darovali cirkvi p\u00f4du, nedarovali pr\u00e1zdnu zem; darovali ju automaticky ako funguj\u00faci podnik, \u010do zah\u0155\u0148alo v\u0161etky \u013eudsk\u00e9 bytosti, ktor\u00e9 boli k danej p\u00f4de prip\u00fatan\u00e9. Cirkev sa tak, \u010dasto obhajuj\u00fac to ako \u201esilu okolnost\u00ed\u201c, stala priamym a drsn\u00fdm vlastn\u00edkom \u013eudsk\u00fdch bytost\u00ed [cite: 10, 16].<\/p>\r\n<p>Katol\u00edcka cirkevn\u00e1 historiografia a apologetika (napr\u00edklad pri odkazovan\u00ed na listiny p\u00e1pe\u017ea Gregora Ve\u013ek\u00e9ho) s ob\u013eubou tvrd\u00ed, \u017ee tzv. \u201ecirkevn\u00ed nevo\u013en\u00edci\u201c mali v porovnan\u00ed so svetsk\u00fdmi nevo\u013en\u00edkmi lep\u0161ie a stabilnej\u0161ie podmienky. Koncily napr\u00edklad zakazovali biskupiom \u017eiada\u0165 od cirkevn\u00fdch nevo\u013en\u00edkov viac pr\u00e1ce, ne\u017e bolo zvykom, a cirkevn\u00ed nevo\u013en\u00edci neboli \u00fadajne vystaven\u00ed riziku, \u017ee bud\u00fa svojvo\u013ene predan\u00ed do cudziny [cite: 16]. Av\u0161ak toto zdanliv\u00e9 \u201ebezpe\u010die\u201c predstavovalo v skuto\u010dnosti brut\u00e1lnu, systematick\u00fa pascu. Pr\u00e1ve spom\u00ednan\u00fd in\u0161tit\u00fat m\u0155tvej ruky (neodcudzite\u013enosti cirkevn\u00e9ho majetku) toti\u017e znamenal, \u017ee ani biskupi, ani op\u00e1ti zv\u00e4\u010d\u0161a <em>nemohli<\/em> svojich nevo\u013en\u00edkov prepusti\u0165 na slobodu, preto\u017ee prepustenie \u013eudsk\u00e9ho kapit\u00e1lu predstavovalo \u00fabytok a odcudzenie majetku, ktor\u00e9 cirkevn\u00e9 pr\u00e1vo zakazovalo [cite: 16, 17, 19].<\/p>\r\n<p>Skuto\u010dnos\u0165ou tak je, \u017ee \u013eudia, ktor\u00ed sa dostali do podru\u010dia kl\u00e1\u0161torov alebo biskupstiev, boli v tomto vykoris\u0165ovate\u013eskom syst\u00e9me uv\u00e4znen\u00ed permanentne. Stratili ak\u00fako\u013evek n\u00e1dej na soci\u00e1lnu mobilitu \u010di z\u00edskanie osobnej slobody, pri\u010dom ich gener\u00e1cie po st\u00e1ro\u010dia pracovali na cirkevn\u00fdch poliach, p\u00e1lili tehly, dor\u00e1bali v\u00edno a mreli p\u0161enicu v mlynoch, za ktor\u00fdch pou\u017eitie museli dokonca plati\u0165 poplatky (tzv. <em>multure<\/em>) kl\u00e9ru, \u010d\u00edm generovali obrovsk\u00e9 prebytky a priamy zisk pre in\u0161tit\u00faciu [cite: 2, 16].<\/p>\r\n<p>Pr\u00edkladom transform\u00e1cie r\u00edmskeho otrok\u00e1rstva pod hlavi\u010dkou cirkvi je testament biskupa Bertrama z Le Mans zo za\u010diatku 7. storo\u010dia. Bertram, vplyvn\u00fd a bohat\u00fd cirkevn\u00fd hodnost\u00e1r, disponoval obrovsk\u00fdm mno\u017estvom otrokov. Hoci niektor\u00fdm vo svojej v\u00f4li udelil slobodu, t\u00e1to manumisia nebola bezpodmiene\u010dn\u00e1 \u2013 osloboden\u00ed otroci (a ich potomkovia) museli na\u010falej plni\u0165 \u0161pecifick\u00e9 pracovn\u00e9 a pe\u0148a\u017en\u00e9 povinnosti pre blaho biskupstva a cirkvi, \u010d\u00edm sa klasick\u00e9 otroctvo iba plynule transformovalo na celo\u017eivotn\u00e9 cirkevn\u00e9 nevo\u013en\u00edctvo, formuj\u00face z\u00e1klad stredovek\u00e9ho syst\u00e9mu poddanstva [cite: 19].<\/p>\r\n<p>Na margo tvrden\u00ed, \u017ee cirkev st\u00e1la na \u010dele boja za postupn\u00e9 ru\u0161enie otroctva, treba uvies\u0165, \u017ee cirkev v neskor\u0161\u00edch obdobiach sama nev\u00e1hala vr\u00e1ti\u0165 sa k priamemu vlastneniu otrokov, ak to bolo ekonomicky v\u00fdhodn\u00e9. A\u017e do polovice 19. storo\u010dia vlastnil napr\u00edklad Jezuitsk\u00fd r\u00e1d (Spolo\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ova) v koloni\u00e1lnom Marylande (USA) viac ako tristo africk\u00fdch otrokov, ktor\u00ed pracovali na plant\u00e1\u017each generuj\u00facich financie pre katol\u00edcke in\u0161tit\u00facie. T\u00fato otrock\u00fa pracovn\u00fa silu r\u00e1du bez ak\u00fdchko\u013evek mor\u00e1lnych \u0161krup\u00fa\u013e n\u00e1sledne v roku 1838 predal do Louisiany, aby splatil dlhy [cite: 6, 10, 20]. Toto dokazuje, \u017ee in\u0161titucion\u00e1lne vlastnenie a obchodovanie so zotro\u010denou \u013eudskou silou zo strany kl\u00e9ru nebolo iba chybou ran\u00e9ho stredoveku, ale chladnou a hlboko zakorenenou hospod\u00e1rskou praxou, ktor\u00fa cirkev opustila a\u017e vtedy, ke\u010f sa otroctvo stalo leg\u00e1lne a politicky neudr\u017eate\u013en\u00fdm na sekul\u00e1rnej \u00farovni.<\/p>\r\n<h2 id=\"konfi-k-cie-ako-n-stroj-budovania-majetku-od-r-mskej-r-e-po-formovanie-t-tov\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Konfiskacie_ako_nastroj_budovania_majetku_Od_Rimskej_rise_po_formovanie_statov\"><\/span>Konfi\u0161k\u00e1cie ako n\u00e1stroj budovania majetku: Od R\u00edmskej r\u00ed\u0161e po formovanie \u0161t\u00e1tov<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Jeden z naj\u010dastej\u0161ie pestovan\u00fdch m\u00fdtov o raste cirkevn\u00e9ho majetku tvrd\u00ed, \u017ee cirkev zbohatla v\u00fdhradne v\u010faka hlbokej viere \u013eudu a dobrovo\u013en\u00fdm, v\u010fa\u010dn\u00fdm darom zbo\u017en\u00fdch don\u00e1torov, ktor\u00ed jej odkazovali svoje dedi\u010dstv\u00e1. Kritick\u00fd a do prame\u0148ov siahaj\u00faci poh\u013ead do v\u00fdvoja neskor\u00e9ho r\u00edmskeho pr\u00e1va a ranostredovek\u00fdch dona\u010dn\u00fdch list\u00edn v\u0161ak odha\u013euje diametr\u00e1lne odli\u0161n\u00fa realitu: najr\u00fdchlej\u0161\u00edm, najmas\u00edvnej\u0161\u00edm a najbrut\u00e1lnej\u0161\u00edm motorom prvotn\u00e9ho rastu cirkevn\u00e9ho bohatstva bola priama aplik\u00e1cia \u0161t\u00e1tneho n\u00e1silia, podporen\u00e9ho z\u00e1konmi, a systematick\u00e9 konfi\u0161k\u00e1cie majetku ideologick\u00fdch, n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch a nesk\u00f4r etnick\u00fdch oponentov \u2013 prim\u00e1rne pohanov, &#8220;heretikov&#8221; a \u017didov.<\/p>\r\n<h3 id=\"r-mska-r-a-od-minoritnej-sekty-k-t-tnemu-monopolu-na-moc-a-p-du\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Rimska_risa_Od_minoritnej_sekty_k_statnemu_monopolu_na_moc_a_podu\"><\/span>R\u00edmska r\u00ed\u0161a: Od minoritnej sekty k \u0161t\u00e1tnemu monopolu na moc a p\u00f4du<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>Tesne pred vydan\u00edm Mil\u00e1nskeho ediktu v roku 313 n. l., ktor\u00fdm sa kres\u0165anstvo zlegalizovalo, tvorili kres\u0165ania v rozsiahlej R\u00edmskej r\u00ed\u0161i pod\u013ea odhadov historikov pribli\u017ene len 10 % obyvate\u013estva [cite: 21, 22]. Po\u010das necel\u00e9ho jedn\u00e9ho storo\u010dia sa v\u0161ak z prenasledovanej n\u00e1bo\u017eenskej men\u0161iny stala dominantn\u00e1, exkluz\u00edvna a mocensky netolerantn\u00e1 \u0161t\u00e1tna in\u0161tit\u00facia. Tento mas\u00edvny demografick\u00fd a najm\u00e4 majetkov\u00fd rast rozhodne nebol len v\u00fdsledkom pokojnej misijnej \u010dinnosti a evanjeliz\u00e1cie. Bol v\u00fdsledkom tvrd\u00fdch donucovac\u00edch a vyhladzovac\u00edch opatren\u00ed r\u00edmskych cis\u00e1rov, ktor\u00ed sa po konverzii rozhodli systematicky a plo\u0161ne odobera\u0165 p\u00f4du, poklady a moc prastar\u00fdm r\u00edmskym a helenistick\u00fdm kultom, a odovzd\u00e1va\u0165 ich novobudovanej Cirkvi [cite: 17, 21, 22, 23].<\/p>\r\n<p>Proces za\u010dal u\u017e cis\u00e1r Kon\u0161tant\u00edn Ve\u013ek\u00fd, ktor\u00fd s\u00edce cirkevn\u00e1 trad\u00edcia oslavuje ako oslobodite\u013ea, no on s\u00e1m nev\u00e1hal konfi\u0161kova\u0165 ohromn\u00e9 poklady pohansk\u00fdch chr\u00e1mov, zhadzova\u0165 sochy bo\u017estiev a demolova\u0165 antick\u00e9 sv\u00e4tyne (napr\u00edklad Venu\u0161in chr\u00e1m v Jeruzaleme, ktor\u00fd zb\u00faral, zhabal p\u00f4du a na jeho mieste postavil kres\u0165ansk\u00fa baziliku) s chabou v\u00fdhovorkou, \u017ee ide o &#8220;reklam\u00e1ciu&#8221; posv\u00e4tn\u00e9ho priestoru. Kon\u0161tant\u00edn z\u00e1rove\u0148 presadil z\u00e1kony zv\u00fdhod\u0148uj\u00face klerikov a pou\u017eil \u0161t\u00e1tne vojsko na potla\u010denie donatistov (heretickej kres\u0165anskej sekty), pri\u010dom im zhabal majetky [cite: 21, 22, 23].<\/p>\r\n<p>Skuto\u010dn\u00fd zlom a teror, ktor\u00fd definit\u00edvne presunul obrovsk\u00e9 pozemkov\u00e9 imp\u00e9ri\u00e1 do r\u00fak cirkvi, v\u0161ak pri\u0161iel za vl\u00e1dy r\u00edmskych cis\u00e1rov Gratiana a Theodosia I. v druhej polovici 4. storo\u010dia. Cis\u00e1r Gratianus, silne ovplyvnen\u00fd tvrd\u00fdm mil\u00e1nskym biskupom sv. Ambr\u00f3zom, v roku 382 urobil bezprecedentn\u00fd krok: zru\u0161il v\u0161etky \u0161t\u00e1tne dot\u00e1cie pre star\u00e9 r\u00edmske kulty, odmietol titul <em>Pontifex Maximus<\/em>, a \u010do je hospod\u00e1rsky najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie, skonfi\u0161koval obrovsk\u00e9 pozemky a bohat\u00e9 majetky pohansk\u00fdch k\u0148azsk\u00fdch kol\u00e9gi\u00ed (vr\u00e1tane starobyl\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu Vest\u00e1lok) a znemo\u017enil im dedi\u010dn\u00e9 pr\u00e1va. Tieto majetky boli nasmerovan\u00e9 do \u0161t\u00e1tnej pokladnice a n\u00e1sledne do cirkevn\u00fdch r\u00fak [cite: 21, 23].<\/p>\r\n<p>Dielo skazy pre antick\u00fd svet dokonal Theodosius I., ktor\u00fd urobil z nicejsk\u00e9ho kres\u0165anstva jedin\u00fa povolen\u00fa a povinn\u00fa \u0161t\u00e1tnu n\u00e1bo\u017eensk\u00fa doktr\u00ednu v r\u00ed\u0161i (roku 380). Nasledovali dekr\u00e9ty, ktor\u00e9 pr\u00edsne zakazovali n\u00e1v\u0161tevu ak\u00e9hoko\u013evek pohansk\u00e9ho chr\u00e1mu \u010di vykon\u00e1vanie ritu\u00e1lov, a to pod hrozbou drakonick\u00fdch trestov vr\u00e1tane straty osobn\u00e9ho majetku. Kres\u0165ansk\u00ed biskupi a sfanatizovan\u00ed mn\u00edsi, kryt\u00ed imperi\u00e1lnymi dekr\u00e9tmi, viedli agres\u00edvne davy, ktor\u00e9 p\u00e1lili, plienili a obsadzovali chr\u00e1my a p\u00f4du ne-kres\u0165anov [cite: 21, 23]. Najradik\u00e1lnej\u0161ie opatrenia nesk\u00f4r priniesol byzantsk\u00fd cis\u00e1r Justini\u00e1n I. v 6. storo\u010d\u00ed, ktor\u00fd nariadil zatvorenie sl\u00e1vnej Plat\u00f3novej Akad\u00e9mie v At\u00e9nach (v r. 529), zak\u00e1zal pohanom u\u010di\u0165 a priamo konfi\u0161koval nehnute\u013enosti a s\u00fakromn\u00e9 majetky v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed odmietli prija\u0165 kres\u0165ansk\u00fd krst, pri\u010dom im v krajnom pr\u00edpade hrozil aj trestom smrti [cite: 21, 23]. Katol\u00edcka cirkev tak v\u010fa\u010d\u00ed za priepastn\u00fd fundament svojho ran\u00e9ho ohromn\u00e9ho majetkov\u00e9ho portf\u00f3lia priamej a ne\u013e\u00fatostnej r\u00edmskej \u0161t\u00e1tnej represi\u00ed a majetkov\u00e9mu vyvlast\u0148ovaniu svojich n\u00e1zorov\u00fdch odporcov [cite: 17, 21, 22].<\/p>\r\n<p>Rovnak\u00fd model nesk\u00f4r katol\u00edcki kr\u00e1li aplikovali na \u017didoch. V mnoh\u00fdch eur\u00f3pskych monarchi\u00e1ch (napr. v Anglicku za kr\u00e1\u013ea Henricha III.) sa be\u017ene st\u00e1valo, \u017ee ke\u010f \u017did pod\u013eahol n\u00e1tlaku a konvertoval na kres\u0165anstvo, kr\u00e1\u013e mu paradoxne zhabal v\u0161etok majetok s argumentom, \u017ee \u0161t\u00e1tna pokladnica stratila bud\u00face da\u0148ov\u00e9 pr\u00edjmy z jeho \u0161peci\u00e1lneho pr\u00e1vneho \u0161tat\u00fatu &#8220;kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho nevo\u013en\u00edka&#8221; (<em>serf of the Crown<\/em>) [cite: 8, 24]. Aj pri tomto obsk\u00farnom syst\u00e9me hrala cirkev \u00falohu tich\u00e9ho spojenca svetsk\u00fdch konfi\u0161k\u00e1ci\u00ed v mene jednoty viery.<\/p>\r\n<h3 id=\"me-a-kr-dobyvate-sk-politika-ve-kej-moravy-a-konfi-k-cie\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Mec_a_kriz_Dobyvatelska_politika_Velkej_Moravy_a_konfiskacie\"><\/span>Me\u010d a kr\u00ed\u017e: Dobyvate\u013esk\u00e1 politika Ve\u013ekej Moravy a konfi\u0161k\u00e1cie<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>Zatia\u013e \u010do r\u00edmska prax stanovila model, na \u00fazem\u00ed ranostredovek\u00fdch Slovanov \u2013 a \u0161pecificky vo Ve\u013ekej Morave \u2013 sa prijatie a \u0161\u00edrenie kres\u0165anstva uk\u00e1zalo ako mimoriadne efekt\u00edvny ospravedl\u0148ovac\u00ed mechanizmus pre vojensk\u00fa, mocensk\u00fa a hospod\u00e1rsku expanziu moravsk\u00fdch knie\u017eat.<\/p>\r\n<p>Dom\u00e1ci, \u010dasto naivn\u00fd romantick\u00fd narat\u00edv vykres\u013euje Ve\u013ek\u00fa Moravu pod vplyvom sol\u00fanskych bratov, sv. Cyrila a Metoda, ako pacifistick\u00fd \u0161t\u00e1t zjednoten\u00fd byzantskou kult\u00farou, vzdelanos\u0165ou a vierou, ktor\u00fd trpel \u00fatokmi Frankov [cite: 25, 26, 27]. Akoko\u013evek pr\u00ednosn\u00e1 bola kodifik\u00e1cia hlaholiky a preklady staroslovien\u010diny, modern\u00e1 archeol\u00f3gia a pramenno-historick\u00fd v\u00fdskum poukazuj\u00fa na krut\u00fa re\u00e1lpolitiku tohto \u00fatvaru. Ve\u013ek\u00e1 Morava, najm\u00e4 za vl\u00e1dy mocn\u00e9ho knie\u017ea\u0165a Sv\u00e4topluka I. (vl\u00e1dol 870\u2013894), uplat\u0148ovala rovnako drsn\u00fa doktr\u00ednu \u2013 sp\u00e1jala vojensk\u00e9 v\u00fdboje so \u0161\u00edren\u00edm viery, \u010do jej dod\u00e1valo politick\u00fa legitimitu pred susedmi [cite: 28, 29, 30].<\/p>\r\n<p>Sv\u00e4topluk doviedol Ve\u013ek\u00fa Moravu k jej absol\u00fatnemu \u00fazemn\u00e9mu a mocensk\u00e9mu zenitu, pri\u010dom prekro\u010dil hranice dne\u0161nej Moravy a Slovenska a anektoval \u00fazemia Vislanov (Po\u013esko), \u010cechov, Sliezsko, Lu\u017eice a Pan\u00f3niu [cite: 28, 29, 30]. Ak\u00e9 boli podmienky t\u00fdchto \u0165a\u017een\u00ed? P\u00e1pe\u017e \u0160tefan V. v liste namierenom Sv\u00e4toplukovi explicitne a obdivne spom\u00edna, \u017ee Sv\u00e4topluk zv\u00ed\u0165azil nad <em>&#8220;\u010derstvo pokrsten\u00fdm \u013eudom&#8221;<\/em>, ktor\u00fd v boji zdecimoval a <em>&#8220;odvr\u00e1til ho od pohanstva k zvykom kres\u0165anstva&#8221;<\/em> [cite: 30]. V dochovan\u00fdch prame\u0148och, najm\u00e4 v <em>\u017divote Metoda<\/em>, sa priamo popisuje n\u00e1siln\u00fd konflikt s nemenovan\u00fdm, no <em>&#8220;ve\u013emi mocn\u00fdm pohansk\u00fdm knie\u017ea\u0165om usaden\u00fdm na Visle&#8221;<\/em> v dne\u0161nom Po\u013esku, o ktorom moravsk\u00e1 propaganda tvrdila, \u017ee prenasledoval kres\u0165anov. Sv\u00e4topluk na\u0148ho za\u00fato\u010dil, zajal ho a pod hrozbou sily ho don\u00fatil prija\u0165 kres\u0165ansk\u00fd krst [cite: 28, 30].<\/p>\r\n<p>Konverzia porazen\u00fdch pohansk\u00fdch kme\u0148ov (Vislanov \u010di srbsk\u00fdch kme\u0148ov) k r\u00edmskemu alebo byzantsk\u00e9mu kres\u0165anstvu nebola v \u017eiadnom pr\u00edpade len teologick\u00fdm v\u00ed\u0165azstvom; bola nevyhnutne a bezv\u00fdhradne spojen\u00e1 so stratou ich politickej nez\u00e1vislosti a ekonomick\u00fdch zdrojov. P\u00f4da, z ktorej \u010derpala elita porazen\u00fdch, prech\u00e1dzala do r\u00fak loj\u00e1lnej moravskej nobility. Z archeologick\u00e9ho aj komparat\u00edvneho b\u00e1dania je zrejm\u00e9, \u017ee ak\u00e9ko\u013evek pohansk\u00e9 chr\u00e1my, posv\u00e4tn\u00e9 h\u00e1je, obetisk\u00e1 a zdroje natur\u00e1lnych pr\u00edjmov t\u00fdchto kme\u0148ov boli plynule pohlten\u00e9 vznikaj\u00facou administrat\u00edvno-cirkevnou sie\u0165ou [cite: 4, 28, 30, 31]. Tak ako Viching spravoval mocn\u00e9 nitrianske biskupstvo, novo vznikaj\u00face farnosti potrebovali z nie\u010doho \u017ei\u0165. Najjednoduch\u0161\u00edm sp\u00f4sobom, ako nov\u00fa in\u0161titucion\u00e1lnu cirkev na Morave zaopatri\u0165, bola hromadn\u00e1 konfi\u0161k\u00e1cia po\u013enohospod\u00e1rskych \u00fazem\u00ed odporuj\u00facich nepriate\u013eov. Cirkev a panovn\u00edk konali v dokonalej symbi\u00f3ze: panovn\u00edk zlomil vojensk\u00fd odpor nepriate\u013ea, cirkev ideologicky zlomila jeho identitu a prebrala jeho materi\u00e1lne z\u00e1zemie.<\/p>\r\n<h2 id=\"teologick-legitimiz-cia-a-podpora-tlaku-protestovala-cirkev-proti-nevo-n-ctvu-\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Teologicka_legitimizacia_a_podpora_utlaku_Protestovala_Cirkev_proti_nevolnictvu\"><\/span>Teologick\u00e1 legitimiz\u00e1cia a podpora \u00fatlaku: Protestovala Cirkev proti nevo\u013en\u00edctvu?<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Z\u00e1kladom pretrv\u00e1vaj\u00facej defenz\u00edvnej argument\u00e1cie mnoh\u00fdch apol\u00f3gov je tvrdenie, \u017ee Cirkev ako in\u0161tit\u00facia v priebehu stredoveku s\u00facitila s chudobn\u00fdmi, zakladala \u0161pit\u00e1ly a akt\u00edvne bojovala proti in\u0161tit\u00facii nevo\u013en\u00edctva. Seri\u00f3zna anal\u00fdza fundament\u00e1lnych teologick\u00fdch diel, cirkevn\u00e9ho pr\u00e1va a historick\u00fdch precedensov v\u0161ak sved\u010d\u00ed o pravom, nezmierite\u013enom opaku. Cirkev nevo\u013en\u00edctvo nielen\u017ee plne akceptovala a vn\u00fatorne adaptovala pre svoj hospod\u00e1rsky rast, ale \u010do je z\u00e1va\u017enej\u0161ie, priamo vytvorila dogmatick\u00fa, filozofick\u00fa a mor\u00e1lnu z\u00e1klad\u0148u na jeho legitimiz\u00e1ciu pred samotn\u00fdmi trpiacimi ro\u013en\u00edkmi. Pri\u010dom tvrdo, \u010dasto aj vojensky, zakro\u010dila proti ak\u00fdmko\u013evek radik\u00e1lnej\u0161\u00edm pokusom o jeho rozlo\u017eenie.<\/p>\r\n<h3 id=\"dogmatick-opora-patristika-a-sv-tom-akvinsk-\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Dogmaticka_opora_Patristika_a_sv_Tomas_Akvinsky\"><\/span>Dogmatick\u00e1 opora: Patristika a sv. Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>Aby cirkevn\u00ed hodnost\u00e1ri prepojili u\u010denie o Kristovi s drsnou realitou vlastnenia in\u00fdch \u013eud\u00ed, museli vybudova\u0165 siln\u00fd filozofick\u00fd kon\u0161trukt. U\u017e v dobe neskorej antiky Cirkev bez v\u00e4\u010d\u0161\u00edch probl\u00e9mov prevzala a internalizovala neskoror\u00edmske \u0161trukt\u00fary otroctva a kolon\u00e1tu, dodaj\u00fac im teologick\u00fa pe\u010da\u0165.<\/p>\r\n<p>Sv\u00e4t\u00fd August\u00edn (354 \u2013 430), jeden z najvplyvnej\u0161\u00edch cirkevn\u00fdch otcov, obh\u00e1jil existenciu otroctva v kres\u0165anskom svete mimoriadne temn\u00fdm sp\u00f4sobom: ozna\u010dil ho za priamy a nevyhnutn\u00fd d\u00f4sledok, ba priam Bo\u017e\u00ed trest za dedi\u010dn\u00fd hriech, ktor\u00fdm je za\u0165a\u017een\u00e9 \u013eudstvo. Pre patristick\u00fa kres\u0165ansk\u00fa teol\u00f3giu tej doby nebolo svetsk\u00e9 zotro\u010denie tela d\u00f4le\u017eit\u00e9, preto\u017ee sa zd\u00f4raz\u0148ovalo, \u017ee utrpenie je len do\u010dasn\u00e9, zatia\u013e \u010do skuto\u010dn\u00e1 sloboda bola exkluz\u00edvne &#8220;duchovn\u00e1&#8221; a prich\u00e1dzala a\u017e po smrti. Ak bol kres\u0165an uvrhnut\u00fd do otroctva \u010di nevo\u013en\u00edctva, malo to sl\u00fa\u017ei\u0165 pre jeho duchovn\u00fd rast [cite: 19, 32].<\/p>\r\n<p>O dev\u00e4\u0165 storo\u010d\u00ed nesk\u00f4r, na vrchole stredovekej vzdelanosti, tento intelektu\u00e1lny syst\u00e9m dov\u0155\u0161il a upevnil Sv\u00e4t\u00fd Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd (1225 \u2013 1274), ktor\u00fd do katol\u00edckej dogmatiky brav\u00farne integroval starovek\u00e9 Aristotelovo u\u010denie, vr\u00e1tane Aristotelovho presved\u010denia o prirodzenej nerovnosti \u013eud\u00ed. Akvinsk\u00fd vo svojom gigantickom diele s\u00edce uznal, \u017ee otroctvo odporuje abstraktn\u00e9mu ch\u00e1paniu prirodzen\u00e9ho stavu \u010dloveka pred rajsk\u00fdm p\u00e1dom (teda pred prvotn\u00fdm hriechom, kedy boli v\u0161etci rovn\u00ed), av\u0161ak brilantne vyargumentoval, \u017ee v padlom a poru\u0161enom svete, v ktorom \u017eijeme, je otroctvo \u010di nevo\u013en\u00edctvo v s\u00falade s in\u0161tit\u00faciou &#8220;jus gentium&#8221; (pr\u00e1va n\u00e1rodov) [cite: 19, 32, 33, 34]. Tvrdil, \u017ee hierarchick\u00fd \u00fatlak je nielen prospe\u0161n\u00fd, ale absol\u00fatne nevyhnutn\u00fd pre zachovanie soci\u00e1lneho a hospod\u00e1rskeho poriadku, a \u017ee \u013eudia s ni\u017e\u0161ou inteligenciou a robustnej\u0161ou postavou s\u00fa prirodzene ur\u010den\u00ed na to, aby sl\u00fa\u017eili intelektu\u00e1lnej\u0161ej vrstve [cite: 32, 34].<\/p>\r\n<p>U\u010denie stredovekej a novovekej Cirkvi bolo hlboko prepleten\u00e9 s te\u00f3riou o tzv. &#8220;ve\u013ekom re\u0165azci bytia&#8221; (<em>The Great Chain of Being<\/em>). Tento rigidn\u00fd model vesm\u00edru, od Boha k anjelom, od kr\u00e1\u013eov ku \u0161\u013eachte, kl\u00e9ru a\u017e po ro\u013en\u00edkov, vt\u013akal poddan\u00fdm mas\u00e1m do hl\u00e1v fatalistick\u00e9 presved\u010denie. Boh osobne a nezvratne ur\u010dil kr\u00e1\u013eov a cirkevn\u00fa hierarchiu na to, aby vl\u00e1dla, a nevo\u013en\u00edkov stvoril na to, aby trpezlivo a ve\u010dne pracovali na ich poliach [cite: 1, 2]. Rebelova\u0165 proti po\u017eiadavk\u00e1m zemep\u00e1na alebo biskupa znamenalo rebelova\u0165 proti z\u00e1konom univerza a proti samotn\u00e9mu Bohu [cite: 1, 2].<\/p>\r\n<h3 id=\"absencia-in-titucion-lneho-protestu-a-krvav-potl-anie-sedliackych-vzb-r\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Absencia_institucionalneho_protestu_a_krvave_potlacanie_sedliackych_vzbur\"><\/span>Absencia in\u0161titucion\u00e1lneho protestu a krvav\u00e9 potl\u00e1\u010danie sedliackych vzb\u00far<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>Pretvorenie otroctva na prip\u00fatanie k p\u00f4de formou nevo\u013en\u00edctva (ako ho presadil \u010diasto\u010dne aj p\u00e1pe\u017e Gregor Ve\u013ek\u00fd na cirkevn\u00fdch obrovsk\u00fdch panstv\u00e1ch) nevzniklo prim\u00e1rne z \u00facty k \u013eudskej d\u00f4stojnosti, ale preto, lebo usaden\u00fd nevo\u013en\u00edk z ro\u013en\u00edckej rodiny, ktor\u00fd bol chr\u00e1nen\u00fd, si dok\u00e1zal produkova\u0165 ob\u017eivu s\u00e1m, bol motivovan\u00fd zalo\u017ei\u0165 si rodinu (\u010d\u00edm plodili \u010fal\u0161\u00edch nevo\u013en\u00edkov pre p\u00e1na) a nevy\u017eadoval n\u00e1kladn\u00fd dozor bacha\u013eov s bi\u010dom, ak\u00fd panoval na r\u00edmskych latifundi\u00e1ch. I\u0161lo o r\u00fddzu ekonomick\u00fa racionaliz\u00e1ciu vykoris\u0165ovania, pri ktorej cirkev profitovala a stabilizovala spolo\u010dnos\u0165 [cite: 7, 13, 16, 19].<\/p>\r\n<p>Ke\u010f pre\u0165a\u017een\u00ed nevo\u013en\u00edci kone\u010dne odmietli slepo akceptova\u0165 tento paralyzuj\u00faci teologick\u00fd kon\u0161trukt a masovo povstali za svoje baz\u00e1lne ekonomick\u00e9 pr\u00e1va, in\u0161titucion\u00e1lna cirkev (tak katol\u00edcka, ako aj vznikaj\u00faca protestantsk\u00e1 hierarchia) sa takmer v\u017edy postavila na stranu ich katov a utl\u00e1\u010date\u013eov.<\/p>\r\n<p>Historicky najbrut\u00e1lnej\u0161\u00edm a najpreukaznej\u0161\u00edm pr\u00edkladom tohto teologick\u00e9ho a politick\u00e9ho zlyhania je Nemeck\u00e1 sedliacka vojna na prelome rokov 1524 a 1525, ktor\u00e1 patr\u00ed medzi najv\u00e4\u010d\u0161ie soci\u00e1lne revolty pred rokom 1789. Desiatky tis\u00edc nemeck\u00fdch, rak\u00faskych a \u0161vaj\u010diarskych nevo\u013en\u00edkov, in\u0161pirovan\u00fdch a radikalizovan\u00fdch vo\u013en\u00fdm, nez\u00e1visl\u00fdm \u010d\u00edtan\u00edm Biblie, sa vzb\u00farilo proti nekone\u010dnej robote, obmedzovaniu pr\u00edstupu k lesom a vode a ne\u00famern\u00fdm daniam. Sp\u00edsali revolu\u010dn\u00fd manifest, zn\u00e1my ako &#8220;Dvan\u00e1s\u0165 artikulov&#8221; (<em>The Twelve Articles<\/em>). V \u0148om, na z\u00e1klade vlastnej interpret\u00e1cie P\u00edsma, \u017eiadali zru\u0161enie nevo\u013en\u00edctva a pr\u00e1vo ded\u00edn voli\u0165 si vlastn\u00fdch lok\u00e1lnych far\u00e1rov, namiesto dosadzovania cirkevn\u00fdch byrokratov, ktor\u00ed z nich sali peniaze. Tret\u00ed z artikulov explicitne a sebavedomo deklaroval: <em>&#8220;Vzh\u013eadom na to, \u017ee Kristus n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch bez v\u00fdnimky vyk\u00fapil a vyslobodil&#8230; je v absol\u00fatnom s\u00falade s P\u00edsmom, aby sme boli slobodn\u00ed&#8221;<\/em> [cite: 14, 35].<\/p>\r\n<p>Ako reagovala najvy\u0161\u0161ia teologick\u00e1 vrchnos\u0165? Martin Luther, hoci bol radik\u00e1lnym reform\u00e1torom v ot\u00e1zke odpustkov, v ot\u00e1zke dekon\u0161trukcie soci\u00e1lneho feudalizmu sformuloval stanovisko, ktor\u00e9 priam dokonale ladilo s tis\u00edcro\u010dnou temnou trad\u00edciou katol\u00edckej in\u0161titucion\u00e1lnej moci. Luther vyhl\u00e1sil po\u017eiadavku sedliakov na zru\u0161enie osobn\u00e9ho nevo\u013en\u00edctva za l\u00fape\u017e, teologick\u00fd omyl a \u010dist\u00e9 r\u00fahanie. Kategoricky argumentoval, \u017ee evanjelium s\u013eubuje veriacim jedine vn\u00fatorn\u00fa slobodu du\u0161e, v \u017eiadnom pr\u00edpade v\u0161ak neprip\u00fa\u0161\u0165a politick\u00fa rovnos\u0165, oslobodenie tiel alebo siahnutie na sv\u00e4t\u00e9 majetkov\u00e9 pr\u00e1va \u0161\u013eachty [cite: 14, 35]. Ke\u010f povstanie nabralo na radikalite a sedliaci plienili kl\u00e1\u0161tory, Luther vo svojich mimoriadne nen\u00e1vistn\u00fdch pamfletoch otvorene vyz\u00fdval svetsk\u00e9 knie\u017eat\u00e1 a \u0161\u013eachtu, aby rebeluj\u00facich sedliakov <em>&#8220;bili, \u0161krktili a bodali, tajne i verejne, tak ako sa mus\u00ed zabi\u0165 besn\u00fd pes&#8221;<\/em>.<\/p>\r\n<p>V\u00fdsledkom tejto jednotnej ideologickej fronty, kde svetsk\u00e9 zbrane posv\u00e4tili cirkevn\u00e9 per\u00e1, bol neop\u00edsate\u013en\u00fd masaker viac ako 100 000 ro\u013en\u00edkov, ktor\u00ed boli za\u017eiva up\u00e1len\u00ed, zmasakrovan\u00ed me\u010dmi alebo obesen\u00ed, pri\u010dom ich snaha o vymanenie sa z \u00fatlaku bola utopen\u00e1 v krvi na \u010fal\u0161ie takmer tri storo\u010dia [cite: 14, 35, 36]. In\u0161titucion\u00e1lna katol\u00edcka cirkev sa v tomto aspekte vz\u0165ahu moci k poddan\u00fdm absol\u00fatne a bez v\u00fdhrad zhodovala s Lutherom \u2013 soci\u00e1lny poriadok a majetky museli by\u0165 zachovan\u00e9 za ka\u017ed\u00fa cenu a pr\u00eds\u013eub slobody patril a\u017e do priestoru za hrobom [cite: 14, 36].<\/p>\r\n<h2 id=\"temn-tv-r-ve-kej-moravy-otrok-rsky-t-t-a-biznis-s-du-n-kmi-\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Temna_tvar_Velkej_Moravy_Otrokarsky_stat_a_biznis_s_%E2%80%9Edusnikmi%E2%80%9C\"><\/span>Temn\u00e1 tv\u00e1r Ve\u013ekej Moravy: Otrok\u00e1rsky \u0161t\u00e1t a biznis s \u201edu\u0161n\u00edkmi\u201c<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Slovensk\u00fd i \u010desk\u00fd n\u00e1rodn\u00fd romantick\u00fd m\u00fdtus tradi\u010dne, no mylne vykres\u013euje Ve\u013ek\u00fa Moravu pod l\u00e1skav\u00fdm vplyvom sv. Cyrila a Metoda ako holubi\u010d\u00ed n\u00e1rod ro\u013en\u00edkov, vysoko spiritu\u00e1lne zalo\u017een\u00fd a zjednoten\u00fd novou vyspelou kres\u0165anskou byzantskou kult\u00farou, br\u00e1niaci sa germ\u00e1nskej agresii.<\/p>\r\n<p>Modern\u00e1 a od m\u00fdtov osloboden\u00e1 historick\u00e1 veda, podlo\u017een\u00e1 detailn\u00fdm archeologick\u00fdm v\u00fdskumom (v Mikul\u010diciach, Starej Kou\u0159imi, Nitre \u010di Bojnej) a anal\u00fdzou p\u00edsomn\u00fdch prame\u0148ov, v\u0161ak s definit\u00edvnou platnos\u0165ou potvrdzuje radik\u00e1lne odli\u0161n\u00fa a omnoho brut\u00e1lnej\u0161iu ekonomick\u00fa realitu. Ve\u013ek\u00e1 Morava na vrchole svojej vojenskej a politickej moci v 9. storo\u010d\u00ed patrila medzi absol\u00fatne hlavn\u00e9 uzly obchodu s otrokmi a lu\u010fmi v Eur\u00f3pe [cite: 4, 25, 37, 38, 39].<\/p>\r\n<p>Rozpr\u00e1vkov\u00e9 bohatstvo moravsk\u00fdch rannostredovek\u00fdch knie\u017eat, vr\u00e1tane Rastislava a Sv\u00e4topluka I., rovnako ako budovanie ich rozsiahlych, palis\u00e1dami chr\u00e1nen\u00fdch opevnen\u00fdch hrad\u00edsk a vybavovanie vojensk\u00fdch dru\u017e\u00edn, nepoch\u00e1dzalo prim\u00e1rne z agr\u00e1rnej produkcie miestnych ro\u013en\u00edkov (ktor\u00e1 bola necyklick\u00e1 a primit\u00edvna). Zlat\u00e9 \u0161perky a drah\u00e9 luxusn\u00e9 predmety poch\u00e1dzali z predaja \u013eud\u00ed [cite: 4, 25, 38, 39]. Vojensk\u00e9 v\u00fdpravy ve\u013ekomoravsk\u00fdch knie\u017eat proti susedn\u00fdm kme\u0148om (okrem Frankov bojovali proti Vislanom na severe, rozvracali pohansk\u00e9 kmene smerom do \u010ciech a Potisia) mali okrem politickej dominancie jedin\u00fd hlavn\u00fd hospod\u00e1rsky cie\u013e: masovo lapa\u0165 a zbiera\u0165 vojnov\u00fdch zajatcov z radov ne-kres\u0165ansk\u00e9ho (pohansk\u00e9ho) obyvate\u013estva [cite: 25, 28, 30, 38].<\/p>\r\n<p>T\u00edto ukoristen\u00ed, bezpr\u00e1vni \u013eudia boli n\u00e1sledne pred\u00e1van\u00ed fransk\u00fdm (bavorsk\u00fdm) a najm\u00e4 prosperuj\u00facim \u017eidovsk\u00fdm obchodn\u00edkom, s ktor\u00fdmi mali moravsk\u00e9 elity intenz\u00edvne kontakty. T\u00edto merkantiln\u00ed sprostredkovatelia hnali z\u00e1stupy uv\u00e4znen\u00fdch slovansk\u00fdch otrokov na juh, pozd\u013a\u017e zn\u00e1mych jant\u00e1rov\u00fdch a transeur\u00f3pskych ciest (najm\u00e4 do Ben\u00e1tok), kde bol v tomto obdob\u00ed obrovsk\u00fd dopyt po pracovnej a vojenskej sile. V Ben\u00e1tkach boli t\u00edto zajatci s mimoriadnym a obrovsk\u00fdm ziskom pred\u00e1van\u00ed do islamsk\u00e9ho (arabo-moslimsk\u00e9ho) sveta na Pyrenejskom polostrove (Al-Andalus) a v severnej Afrike, alebo do Byzancie [cite: 8, 25, 38]. Moravsk\u00e9 knie\u017eat\u00e1 tak v\u00fdmenou za \u013eudsk\u00e9 m\u00e4so z\u00edskavali luxusn\u00fd orient\u00e1lny hodv\u00e1b, byzantsk\u00e9 sklo, drah\u00e9 perly a predov\u0161etk\u00fdm kvalitn\u00e9 fransk\u00e9 a ben\u00e1tske striebro a oce\u013eov\u00e9 me\u010de, \u010d\u00edm si zabezpe\u010dovali vojensk\u00fa dominanciu.<\/p>\r\n<p>Tento obrovsk\u00fd, systematick\u00fd a krut\u00fd v\u00fdvoz \u013eud\u00ed z n\u00e1\u0161ho geopolitick\u00e9ho priestoru bol nato\u013eko mas\u00edvny, \u017ee sa nav\u017edy vryl do lexik\u00f3nu z\u00e1padnej civiliz\u00e1cie: slovo pre &#8220;otroka&#8221; v mnoh\u00fdch dne\u0161n\u00fdch eur\u00f3pskych jazykoch (anglick\u00e9 <em>slave<\/em>, nemeck\u00e9 <em>Sklave<\/em>, stredovek\u00e9 latinsk\u00e9 <em>sclavus<\/em>, arabsk\u00e9 <em>saqaliba<\/em>) nevzniklo n\u00e1hodou. Etymologicky je priamo, organicky a historicky odvoden\u00e9 pr\u00e1ve od slova \u201eSlovan\u201c, a to kv\u00f4li enormn\u00e9mu, \u0165a\u017eko uverite\u013en\u00e9mu po\u010dtu predan\u00fdch slovansk\u00fdch zajatcov do Stredomoria a Ar\u00e1bie po\u010das existencie \u00fatvarov ako bola Ve\u013ek\u00e1 Morava [cite: 38].<\/p>\r\n<h3 id=\"obchod-s-du-ami-in-tit-t-du-n-kov-a-komodifik-cia-ud-za-sp-su\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Obchod_s_dusami_Institut_%E2%80%9Edusnikov%E2%80%9C_a_komodifikacia_ludi_za_spasu\"><\/span>Obchod s du\u0161ami: In\u0161tit\u00fat \u201edu\u0161n\u00edkov\u201c a komodifik\u00e1cia \u013eud\u00ed za sp\u00e1su<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>Ak\u00e9 bolo prepojenie tohto tvrd\u00e9ho otrok\u00e1rskeho a n\u00e1sledne rodiaceho sa nevo\u013en\u00edckeho syst\u00e9mu s narastaj\u00facimi \u0161trukt\u00farami ranostredovekej in\u0161titucion\u00e1lnej Cirkvi (tak latinskej, r\u00edmskej proveniencie z Pasova, ako aj byzantskej) na \u00fazem\u00ed Ve\u013ekej Moravy, \u010ciech a Uhorska? Prejavilo sa to zrete\u013ene v \u0161pecifickom, dnes u\u017e pozabudnutom in\u0161tit\u00fate rannostredovek\u00fdch nevo\u013en\u00edkov naz\u00fdvan\u00fdch <strong>\u201edu\u0161n\u00edci\u201c<\/strong> (v latin\u010dine <em>exsequiatores<\/em> alebo nesk\u00f4r v sloven\u010dine ako <em>du\u0161n\u00edci<\/em>) [cite: 11, 37, 38, 40].<\/p>\r\n<p>Tento fenom\u00e9n demon\u0161truje extr\u00e9mny prienik dobovej viery a ekonomiky. Cirkev (far\u00e1ri, k\u0148azi, misijn\u00e9 a kl\u00e1\u0161torn\u00e9 in\u0161tit\u00facie) hl\u00e1sala, \u017ee pre zmiernenie m\u00fak na onom svete, pre vyslobodenie z posmrtn\u00e9ho o\u010distca a zabezpe\u010denie sp\u00e1sy ve\u010dnej du\u0161e m\u0155tveho (alebo don\u00e1tora, ktor\u00fd c\u00edtil bl\u00ed\u017eiacu sa smr\u0165) je nutn\u00e9 sl\u00fa\u017ei\u0165 neust\u00e1le modlitby, predn\u00e1\u0161a\u0165 \u017ealmy a najm\u00e4 vykona\u0165 nespo\u010detn\u00e9 mno\u017estvo z\u00e1du\u0161n\u00fdch om\u0161\u00ed [cite: 11, 40, 41]. Ako si v\u0161ak v\u010dasnostredovek\u00e1 svetsk\u00e1 knie\u017eacia elita, kr\u00e1li \u010di magn\u00e1ti, ktor\u00ed chceli od\u010dini\u0165 svoje hriechy (medzi ktor\u00e9 \u010dasto patrilo nesmierne krvav\u00e9 zab\u00edjanie, ob\u017eerstvo \u010di mnoho\u017eenstvo), tento neprestajn\u00fd duchovn\u00fd, liturgick\u00fd servis od kl\u00e9ru zaplatili v dobe, kedy bol obeh skuto\u010dnej meny obmedzen\u00fd?<\/p>\r\n<p>Odpove\u010fou bolo, \u017ee sa platilo \u013eudsk\u00fdm kapit\u00e1lom a p\u00f4dou. Bohat\u00ed ve\u013emo\u017ei, \u010dlenovia moravsk\u00fdch hradsk\u00fdch klanov a nesk\u00f4r uhorsk\u00e1 a \u010desk\u00e1 \u0161\u013eachta darov\u00e1vali a odkazovali v testamentoch chr\u00e1mom, biskupstv\u00e1m a kl\u00e1\u0161torom pozemky, na ktor\u00fdch \u017eili bu\u010f vojnov\u00ed zajatci, ich predch\u00e1dzaj\u00faci prepustenci, alebo priamo be\u017en\u00ed nevo\u013en\u00edci [cite: 9, 11, 37, 40]. T\u00edto \u013eudia boli doslovne odovzdan\u00ed cirkvi, aby na jej sv\u00e4t\u00fdch pozemkoch \u0165a\u017eko pracovali.<\/p>\r\n<p>T\u00edto venovan\u00ed a prelo\u017een\u00ed \u013eudia \u2013 <em>du\u0161n\u00edci<\/em> \u2013 na to nemali \u017eiadny vplyv a nemali \u017eiadnu mo\u017enos\u0165 vo\u013eby. Boli prenechan\u00ed \u201eza sp\u00e1su du\u0161e\u201c (z latinsk\u00e9ho terminus technicus <em>pro remedio animae<\/em>). Cirkevn\u00e1 apologetika ob\u010das chybne nazna\u010duje, \u017ee sta\u0165 sa majetkom cirkvi znamenalo vyslobodenie z utrpenia, no z dolo\u017een\u00fdch pr\u00e1vnych \u0161t\u00fadi\u00ed vypl\u00fdva krutej\u0161ia pravda. T\u00fdm, \u017ee boli darovan\u00ed kl\u00e1\u0161toru \u010di farnosti (napr\u00edklad v uhorsk\u00fdch a \u010desk\u00fdch testamentoch), sa ich osobn\u00fd soci\u00e1lny status v drvivej v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov nijako nezlep\u0161il a \u010dasto sa skomplikoval z\u00e1kazom ich manumisie. Na\u010falej zostali neslobodn\u00fdmi poddan\u00fdmi alebo otrokmi s tvrd\u00fdm a vy\u010derp\u00e1vaj\u00facim osudom. Ich v\u00fdhradnou a absol\u00fatnou povinnos\u0165ou vo\u010di novej cirkevnej vrchnosti bolo plni\u0165 pr\u00edsne vymedzen\u00e9 hospod\u00e1rske \u00falohy [cite: 9, 11, 40, 42].<\/p>\r\n<p>Museli drrie\u0165 na kl\u00e1\u0161torn\u00fdch majetkoch, kosi\u0165 pansk\u00e9 a k\u0148azsk\u00e9 l\u00faky, dor\u00e1ba\u0165 p\u0161enicu a v\u00edno, stara\u0165 sa o dobytok, a predov\u0161etk\u00fdm, z produkcie svojej pr\u00e1ce odovzd\u00e1va\u0165 materi\u00e1lnu a natur\u00e1lnu rentu kl\u00e9ru. Listiny napr\u00edklad spom\u00ednaj\u00fa du\u0161n\u00edkov, ktor\u00ed boli povinn\u00ed produkova\u0165 obrovsk\u00e9 mno\u017estv\u00e1 v\u010delieho vosku potrebn\u00e9ho na svie\u010dky, ktor\u00e9 horeli po\u010das z\u00e1du\u0161n\u00fdch om\u0161\u00ed a pri hrobk\u00e1ch ich b\u00fdval\u00fdch aristokratick\u00fdch p\u00e1nov. In\u00ed du\u0161n\u00edci museli dod\u00e1va\u0165 tu\u010dn\u00e9 voly, o\u0161\u00edpan\u00e9 a vlnen\u00e9 koberce priamo do r\u00fak k\u0148azov, ktor\u00ed za tieto natur\u00e1lie odriekali pohrebn\u00e9 \u017ealmy za zomrel\u00e9ho [cite: 11, 40, 41]. T\u00edto poddan\u00ed nemali \u0161ancu z tohto syst\u00e9mu unikn\u00fa\u0165, a v pr\u00edpade vymretia ich l\u00ednie alebo neschopnosti plni\u0165 povinnosti, prepadala cel\u00e1 ich dr\u017eba, chatr\u010de a polia op\u00e4\u0165 neodvolate\u013ene v prospech cirkvi [cite: 37].<\/p>\r\n<p>Z dne\u0161n\u00e9ho h\u013eadiska i z poh\u013eadu historickej kritiky mo\u017eno tento obsk\u00farny syst\u00e9m pr\u00e1vo ozna\u010di\u0165 za mimoriadne skor\u00fa, krut\u00fa a r\u00fddzo ekonomick\u00fa formu predaja a vym\u00e1hania odpustkov. Zatia\u013e \u010do neskor\u0161\u00ed, renesan\u010dn\u00fd (15. a 16. storo\u010die) a sl\u00e1vnej\u0161\u00ed sp\u00f4sob kupovania odpustkov spo\u010d\u00edval prim\u00e1rne v platbe strieborn\u00fdmi a zlat\u00fdmi mincami na stavbu bazil\u00edk v R\u00edme a hromadn\u00e9 vykupovanie z O\u010distca (\u010domu sa Luther vo svojich t\u00e9zach tak vzoprel) [cite: 20, 43, 44, 45], rannostredovek\u00e1 ve\u013ekomoravsk\u00e1, \u010desk\u00e1 a uhorsk\u00e1 nobilita si u\u017e v 9. a\u017e 12. storo\u010d\u00ed nakupovala nebesk\u00fa sp\u00e1su t\u00fdm najcynickej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom \u2013 predajom tiel a zotro\u010dovan\u00edm \u017eivotov in\u00fdch [cite: 9, 11, 37, 40].<\/p>\r\n<p>Darovali kl\u00e1\u0161torom \u017eiv\u00fdch \u013eud\u00ed, \u010dasto aj cel\u00e9 rodiny zajatcov odtrhnut\u00fdch zo svojich domovov pri vojnov\u00fdch kampaniach, a pr\u00e1vne ich naveky uv\u00e4znili a deklasovali do roly cirkevnej pracovnej sily. Tento zvrhl\u00fd, no historicky be\u017en\u00fd obchod jasne dokazuje hlbok\u00fa, mraziv\u00fa, a \u0161truktur\u00e1lnu prepletenos\u0165 vtedaj\u0161ej svetskej agresie s cirkevnou chamtivos\u0165ou. Zatia\u013e \u010do aristokrati rabovali me\u010dom, k\u0148azi, biskupi a abati t\u00fato koristn\u00edcku vrstvu ideologicky ospravedl\u0148ovali, poskytuj\u00fac im mor\u00e1lne krytie a uti\u0161uj\u00fac ich svedomie. V\u00fdmenou za to z\u00edskavala cirkevn\u00e1 infra\u0161trukt\u00fara stabiln\u00e9 pr\u00edsuny pracovnej sily zdarma \u2013 desiatky tis\u00edc ro\u013en\u00edkov, du\u0161n\u00edkov a otrokov, pomocou ktor\u00fdch budovala svoju dominanciu a bohatstvo, trvaj\u00face \u010fal\u0161ie jedno mil\u00e9nium.<\/p>\r\n<h2 id=\"z-ver\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Zaver\"><\/span>Z\u00e1ver<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Hist\u00f3ria vz\u0165ahu in\u0161titucion\u00e1lnej Cirkvi k nevo\u013en\u00edctvu a otroctvu vo svetle dostupn\u00fdch prame\u0148ov ani z\u010faleka nie je radostnou a idealizovanou hist\u00f3riou o ochrane \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v \u010di \u0161\u00edren\u00ed v\u0161eobecnej humanity, ako sa to \u010dasto sna\u017e\u00ed prezentova\u0165 klerik\u00e1lna historiografia. Je to tvrd\u00e1 dejinn\u00e1 kapitola o pragmatickom oportunizme, budovan\u00ed nepredstavite\u013enej majetkovej z\u00e1kladne a najm\u00e4 o systematickom poskytovan\u00ed teologick\u00e9ho, duchovn\u00e9ho a pr\u00e1vneho alibi pre tie najkrutej\u0161ie formy soci\u00e1lneho vykoris\u0165ovania [cite: 7, 32, 33].<\/p>\r\n<p>Nekompromisn\u00e1 anal\u00fdza hospod\u00e1rskych faktov a historick\u00fdch trendov jednozna\u010dne potvrdzuje, \u017ee absol\u00fatna v\u00e4\u010d\u0161ina popul\u00e1cie stredovekej a novovekej Eur\u00f3py (pribli\u017ene 90 %) \u017eila a zomierala uzavret\u00e1 v agr\u00e1rnom syst\u00e9me [cite: 2, 3, 7]. V r\u00e1mci neho bola gigantick\u00e1 \u010das\u0165 ro\u013en\u00edkov natrvalo zviazan\u00e1 s p\u00f4dou drakonick\u00fdm in\u0161tit\u00fatom nevo\u013en\u00edctva po dobu takmer p\u00e4tn\u00e1stich vy\u010derp\u00e1vaj\u00facich storo\u010d\u00ed \u2013 po\u010dn\u00fac rozpadom r\u00edmskej administrat\u00edvy, cez hroziv\u00e9 obnovenie tzv. druh\u00e9ho nevo\u013en\u00edctva vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe, a\u017e do konca osemn\u00e1steho storo\u010dia [cite: 3, 5, 6, 12].<\/p>\r\n<p>Katol\u00edcka cirkev sa popri eur\u00f3pskej korune a \u0161\u013eachte akt\u00edvne podie\u013eala na vzniku a prev\u00e1dzke tohto mechanizmu a stala sa vo svojej in\u0161titucion\u00e1lnej podstate najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm svetov\u00fdm &#8220;korpor\u00e1tnym&#8221; vlastn\u00edkom p\u00f4dy a feudalistom v dejin\u00e1ch. V\u010faka pr\u00edsne definovan\u00e9mu in\u0161tit\u00fatu m\u0155tvej ruky (mortmain), ktor\u00fd zakazoval predaj \u010di presun cirkevn\u00e9ho bohatstva sp\u00e4\u0165 na sekul\u00e1rny trh [cite: 16, 17], cirkev nen\u00e1vratne z\u00edskala a kontrolovala cel\u00fa tretinu po\u013enohospod\u00e1rskej p\u00f4dy v z\u00e1padnej a strednej Eur\u00f3pe [cite: 1]. S t\u00fdmto \u00fazem\u00edm nekompromisne vlastnila a po gener\u00e1cie vykoris\u0165ovala tis\u00edce cirkevn\u00fdch nevo\u013en\u00edkov, od ktor\u00fdch tvrdo vym\u00e1hala plnenie robotn\u00fdch, k\u00e1nonick\u00fdch a da\u0148ov\u00fdch povinnost\u00ed, rovnako ako to robili be\u017en\u00ed svetsk\u00ed tyrani [cite: 2, 5, 10, 11, 16].<\/p>\r\n<p>Akviz\u00edcia, zhroma\u017e\u010fovanie a ukotvenie tohto gigantick\u00e9ho majetku bolo u\u017e od samotn\u00e9ho po\u010diatku pri absolutistick\u00fdch vl\u00e1dach neskoro r\u00edmskych cis\u00e1rov v 4. a 6. storo\u010d\u00ed \u00fazko a temne zviazan\u00e9 so \u0161t\u00e1tnym n\u00e1sil\u00edm a drakonick\u00fdmi dekr\u00e9tmi [cite: 21, 22, 23]. Tento zdeden\u00fd mocensk\u00fd vzorec n\u00e1sledne pokra\u010doval a rozvinul sa aj pri vojensk\u00fdch v\u00fdprav\u00e1ch a masakroch, ktor\u00e9 realizovali stredoeur\u00f3pske mocnosti, menovite ve\u013ekomoravsk\u00e9 knie\u017eat\u00e1 pri budovan\u00ed svojej hegemonie nad pohansk\u00fdmi kme\u0148mi (napr\u00edklad pri podmanen\u00ed si Vislanov) [cite: 28, 30]. Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee si v ranostredovekej strednej Eur\u00f3pe brut\u00e1lna, l\u00fape\u017en\u00e1 aristokracia dok\u00e1zala zabezpe\u010di\u0165 odpustky a garanciu nebeskej sp\u00e1sy jednoduch\u00fdm vytrhnut\u00edm tis\u00edcok \u017eiv\u00fdch \u013eud\u00ed \u2013 takzvan\u00fdch du\u0161n\u00edkov \u2013 z ich prirodzen\u00e9ho prostredia a ich form\u00e1lnym darovan\u00edm do celo\u017eivotn\u00e9ho otrock\u00e9ho jarma na cirkevnej p\u00f4de [cite: 9, 11, 37, 40], odha\u013euje ten najhlb\u0161\u00ed stupe\u0148 mor\u00e1lnej a hospod\u00e1rskej korupcie dobovej kres\u0165anskej zbo\u017enosti.<\/p>\r\n<p>S\u00fa\u010dasn\u00e1 cirkevn\u00e1 r\u00e9torika a apol\u00f3gia, ktor\u00e1 s tenden\u010dnou slepotou zaha\u013euje hist\u00f3riu a sna\u017e\u00ed sa presved\u010di\u0165 verejnos\u0165, \u017ee kl\u00e9rus p\u00f4sobil naprie\u010d dejinami ako prvotn\u00fd z\u00e1chranca zbeda\u010den\u00fdch, tvrdo nar\u00e1\u017ea a stroskot\u00e1va na surovej historickej pravde. P\u00e1d a definit\u00edvna dekon\u0161trukcia tohto ne\u013eudsk\u00e9ho socioekonomick\u00e9ho, feud\u00e1lneho uv\u00e4znenia a in\u0161tit\u00facie nevo\u013en\u00edctva nenastali z priamej mor\u00e1lnej, teologickej \u010di legislat\u00edvnej iniciat\u00edvy samotnej in\u0161titucion\u00e1lnej Cirkvi. K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 dogmatick\u00e9 piliere naopak obhajovali otroctvo ako v\u00f4\u013eu pr\u00edrody a Bo\u017e\u00ed \u00fadel [cite: 32, 34]. Emancip\u00e1cia \u013eudstva spod \u00fatlaku nevo\u013en\u00edctva sa vo v\u00e4\u010d\u0161ine Eur\u00f3py dosiahla paradoxne len vtedy a a\u017e vtedy, ke\u010f bola sekul\u00e1rnym tlakom, osvietensk\u00fdm spochyb\u0148ovan\u00edm dogiem, n\u00e1siln\u00fdmi a krvav\u00fdmi po\u017eiadavkami sedliakov v Nemeckej vojne a napokon mocensk\u00fdmi, protiklerik\u00e1lnymi dekr\u00e9tmi z\u00farivej Franc\u00fazskej revol\u00facie v roku 1789 nemilosrdne a legislat\u00edvne pre\u0165at\u00e1 ekonomick\u00e1 a politick\u00e1 moc samotnej cirkvi a s \u0148ou zrastenej \u0161\u013eachty [cite: 3, 14, 15].<\/p>\r\n<p><strong>Sources:<\/strong><\/p>\r\n<ol>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.graceeluth.org\/the-churchs-role-in-feudalism\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">graceeluth.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.bartleby.com\/essay\/The-Churchs-Influence-On-Medieval-Life-B15C1D2D7794FB05\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">bartleby.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Nevo%C4%BEn%C3%ADctvo\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">wikipedia.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/referaty.aktuality.sk\/velka-morava\/referat-1659\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">aktuality.sk<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Serfdom\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">wikipedia.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.quora.com\/Why-did-the-Catholic-church-legitimise-the-institution-of-serfdom-that-kept-the-peasants-as-serfs\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">quora.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"http:\/\/www.vlib.us\/medieval\/lectures\/serfdom.html\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">vlib.us<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Slavery_in_medieval_Europe\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">wikipedia.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.zones.sk\/studentske-prace\/dejepis\/30721-feudalna-spolocenska-struktura-poddani-a-ich-socialne-skladba\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">zones.sk<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/boards.straightdope.com\/t\/did-the-catholic-church-ever-own-serfs\/570781\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">straightdope.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.minv.sk\/swift_data\/source\/verejna_sprava\/odbor_archivov_a_registratur\/archivnictvo\/slovenska_archivistika\/sa_2000_2020\/SA%202004-2%20z%20Wordu.pdf\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">minv.sk<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/medium.seznam.cz\/clanek\/hanak-nevolnictvi-v-ceskych-zemich-historicky-kontext-struktura-a-dusledky-54174\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">seznam.cz<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.ecatholic2000.com\/cts\/untitled-700.shtml\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">ecatholic2000.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/religionnews.com\/2025\/02\/26\/faith-that-the-protestant-reformation-stood-for-freedom-was-dashed-by-martin-luther-and-the-nobility\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">religionnews.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.cambridge.org\/core\/journals\/comparative-studies-in-society-and-history\/article\/abs\/peasants-protest-the-claims-of-lord-church-and-state-in-the-cahiers-de-doleances-of-1789\/D9992960073BD418B55344989005CEC0\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">cambridge.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.newadvent.org\/cathen\/14036a.htm\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">newadvent.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.encyclopedia.com\/religion\/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps\/secularization-church-property\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">encyclopedia.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Spanish_confiscation\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">wikipedia.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.etd.ceu.edu\/2024\/plevko_lukas.pdf\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">ceu.edu<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.quora.com\/How-did-the-Catholic-Churchs-practice-of-selling-indulgences-work-in-medieval-times\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">quora.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.reddit.com\/r\/DebateReligion\/comments\/1ui9u8j\/christianity_only_started_to_become_the_dominant\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">reddit.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/hrcak.srce.hr\/file\/449423\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">srce.hr<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Persecution_of_pagans_in_the_late_Roman_Empire\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">wikipedia.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/academic.oup.com\/book\/32113\/chapter\/268043723\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">oup.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.ilponte.sk\/printed-issue-22018\/2019\/6\/26\/the-myth-of-great-moravia\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">ilponte.sk<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/sprievodcadejinami.webnode.sk\/news\/velka-morava-ako-statny-utvar\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">webnode.sk<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/gabrielazavacka.blog.pravda.sk\/2011\/09\/30\/sv-cyril-a-metod-na-velkej-morave\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">pravda.sk<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Svatopluk_I_of_Moravia\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">wikipedia.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.czechcenter.org\/blog\/2022\/8\/19\/great-moravia-part-2\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">czechcenter.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Great_Moravia\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">wikipedia.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.stoplusjednicka.cz\/archeologicke-nalezy-i-pisemne-prameny-ukazuji-ze-christianizace-velke-moravy-byla-postupna-slozita\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">stoplusjednicka.cz<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.catholicculture.org\/culture\/library\/view.cfm?recnum=6765\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">catholicculture.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/api.pageplace.de\/preview\/DT0400.9780231877763_A39320953\/preview-9780231877763_A39320953.pdf\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">pageplace.de<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.christianforums.com\/threads\/thomas-aquinas-condemned-slavery.7310502\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">christianforums.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/christianhistoryinstitute.org\/magazine\/article\/they-wanted-god-to-save-his-own\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">christianhistoryinstitute.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/ccel.org\/ccel\/schaff\/hcc4\/hcc4.i.vi.v.html\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">ccel.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/brill.com\/display\/book\/9789004331495\/B9789004331495_009.xml\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">brill.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.brilla.sk\/pdf\/homza\/Stredna%20Europa\/2025\/Stredna%20Europa%202025-PRESS.pdf?669\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">brilla.sk<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/www.medievalists.net\/2015\/04\/great-moravian-state-a-controversy-in-central-european-medieval-studies\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">medievalists.net<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"http:\/\/www.historickycasopis.sk\/pdf\/HCsupplement2014.pdf\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">historickycasopis.sk<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/archive.org\/stream\/dejinymestalito00nejegoog\/dejinymestalito00nejegoog_djvu.txt\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">archive.org<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/dokumen.pub\/the-village-world-of-early-medieval-northern-spain-local-community-and-the-land-market.html\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">dokumen.pub<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/brewminate.com\/the-protestant-reformation-martin-luther-and-medieval-indulgences\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">brewminate.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"https:\/\/brewminate.com\/forgiveness-for-sale-indulgences-in-the-medieval-church\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">brewminate.com<\/a><\/li>\r\n\t<li><a href=\"http:\/\/modernmedievalism.blogspot.com\/2015\/03\/in-defense-of-indulgences-buying.html\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">blogspot.com<\/a><\/li>\r\n<\/ol>\r\n<hr \/>\r\n<hr \/>\r\n<p><span style=\"background-color: #ffff00;\">Katol\u00edcka cirkev brala desiatky u po\u013enohospod\u00e1rskej \u00farody na vlastn\u00fdch poliach ale aj na poliach vlastnen\u00fdch vtedaj\u0161ou \u0161\u013eachtou? <\/span><br \/>\r\n<span style=\"background-color: #ffff00;\">Poddan\u00fd a nevo\u013en\u00edk musel plati\u0165 tri typy dan\u00ed \u0161\u013eachte, kr\u00e1\u013eovi a cirkvi? <\/span><br \/>\r\n<span style=\"background-color: #ffff00;\">Ak\u00e9 teologick\u00e9 argumenty mala cirkev pre nevo\u013en\u00edkov a poddan\u00fdch aby odovzd\u00e1vali cirkvi 10 percent dane? Viedla cirkev intenz\u00edvnu indoktriniza\u010dn\u00fa kampa\u0148 a propagandu a stra\u0161ila cirkev nevo\u013en\u00edkov peklom?<\/span><\/p>\r\n<p>Na z\u00e1klade poskytnut\u00e9ho textu a historick\u00fdch skuto\u010dnost\u00ed je mo\u017en\u00e9 na va\u0161e ot\u00e1zky odpoveda\u0165 nasledovne:<\/p>\r\n<h3 id=\"1-v-ber-desiatkov-na-cirkevnej-a-achtickej-p-de\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"1_Vyber_desiatkov_na_cirkevnej_a_slachtickej_pode\"><\/span>1. V\u00fdber desiatkov na cirkevnej a \u0161\u013eachtickej p\u00f4de<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p><strong>\u00c1no, cirkevn\u00fd desiatok (<em>desiatok<\/em> \/ <em>decima<\/em>) bol odv\u00e1dzan\u00fd z po\u013enohospod\u00e1rskej \u00farody na \u0161\u013eachtick\u00fdch (svetsk\u00fdch) poliach, ale v r\u00f4znych form\u00e1ch za\u0165a\u017eoval aj obyvate\u013eov na cirkevn\u00fdch poliach.<\/strong><\/p>\r\n<ul>\r\n\t<li><strong>Na poliach \u0161\u013eachty:<\/strong> Poddan\u00ed \u017eij\u00faci na svetsk\u00fdch feud\u00e1lnych panstv\u00e1ch mali z\u00e1konn\u00fa povinnos\u0165 odovzd\u00e1va\u0165 desatinu svojej \u00farody a pr\u00edrastku hospod\u00e1rskych zvierat miestnej cirkevnej spr\u00e1ve (farnosti, kl\u00e1\u0161toru alebo biskupstvu).<\/li>\r\n\t<li><strong>Na cirkevn\u00fdch poliach:<\/strong> Tu bola situ\u00e1cia zlo\u017eitej\u0161ia. Cirkev ako pozemkov\u00fd vlastn\u00edk (feud\u00e1l) uplat\u0148ovala vo\u010di svojim vlastn\u00fdm nevo\u013en\u00edkom priame hospod\u00e1rske vykoris\u0165ovanie [cite: 10, 16]. T\u00edto \u013eudia museli na cirkevnej p\u00f4de vykon\u00e1va\u0165 robotn\u00fa rentu (pr\u00e1cu zdarma na panskom), odovzd\u00e1va\u0165 natur\u00e1lne prebytky a plati\u0165 poplatky (napr. za mletie obilia) [cite: 2, 16]. Hoci niektor\u00e9 mn\u00ed\u0161ske r\u00e1dy \u010dasom z\u00edskali p\u00e1pe\u017esk\u00e9 privil\u00e9gi\u00e1, ktor\u00e9 ich oslobodzovali od platenia desiatkov in\u00fdm cirkevn\u00fdm subjektom (napr. miestnemu biskupovi), samotn\u00ed neslobodn\u00ed ro\u013en\u00edci na cirkevnej p\u00f4de niesli pln\u00e9 bremeno pr\u00e1ce a odovzd\u00e1vania \u00farody v prospech cirkvi [cite: 2, 16].<\/li>\r\n<\/ul>\r\n<h3 id=\"2-tri-typy-dan-pre-achtu-kr-a-a-cirkev\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"2_Tri_typy_dani_pre_slachtu_krala_a_cirkev\"><\/span>2. Tri typy dan\u00ed: pre \u0161\u013eachtu, kr\u00e1\u013ea a cirkev<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p><strong>\u00c1no, poddan\u00fd a nevo\u013en\u00edk bol za\u0165a\u017een\u00fd tzv. \u201etrojak\u00fdm bremenom\u201c (troma typmi povinnost\u00ed a dan\u00ed):<\/strong><\/p>\r\n<ol>\r\n\t<li><strong>Zemep\u00e1novi (\u0161\u013eachte alebo cirkvi):<\/strong> I\u0161lo o feud\u00e1lnu rentu za pren\u00e1jom p\u00f4dy. Zah\u0155\u0148ala <strong>robotu<\/strong> (povinn\u00e1 bezplatn\u00e1 pr\u00e1ca na poliach p\u00e1na), <strong>natur\u00e1lnu rentu<\/strong> (odovzd\u00e1vanie \u010dasti \u00farody, hydiny, vajec) a <strong>pe\u0148a\u017en\u00fa rentu<\/strong> (pravideln\u00e9 poplatky) [cite: 2, 11, 16].<\/li>\r\n\t<li><strong>Panovn\u00edkovi (\u0161t\u00e1tu \/ kr\u00e1\u013eovi):<\/strong> \u0160t\u00e1tne dane (<em>contributio<\/em>), dane na vedenie vojen, poplatky na obranu krajiny \u010di povinnos\u0165 poskytn\u00fa\u0165 ubytovanie a stravu pre vojsko.<\/li>\r\n\t<li><strong>Cirkvi:<\/strong> Cirkevn\u00fd desiatok z \u00farody a hospod\u00e1rskych zvierat [cite: 11, 40].<\/li>\r\n<\/ol>\r\n<h3 id=\"3-teologick-argumenty-pre-odovzd-vanie-desiatkov\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"3_Teologicke_argumenty_pre_odovzdavanie_desiatkov\"><\/span>3. Teologick\u00e9 argumenty pre odovzd\u00e1vanie desiatkov<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>Aby cirkev presved\u010dila poddan\u00fdch k odovzd\u00e1vaniu desatiny \u00farody, pou\u017e\u00edvala premyslen\u00fa teologick\u00fa argument\u00e1ciu:<\/p>\r\n<ul>\r\n\t<li><strong>Staroz\u00e1konn\u00fd pr\u00edklad:<\/strong> Hlavn\u00fdm argumentom bol poukaz na Moj\u017ei\u0161ov z\u00e1kon v Starom z\u00e1kone (napr. Kniha Leviticus alebo prorok Malachi\u00e1\u0161), kde Boh prik\u00e1zal Izraelitom odovzd\u00e1va\u0165 desatinu \u00farody na podporu kme\u0148a L\u00e9vi (k\u0148azov), ktor\u00ed nevlastnili p\u00f4du a starali sa o chr\u00e1m.<\/li>\r\n\t<li><strong>Boh ako skuto\u010dn\u00fd majite\u013e p\u00f4dy:<\/strong> Cirkev u\u010dila, \u017ee v\u0161etka p\u00f4da, d\u00e1\u017e\u010f, slnko a \u00faroda s\u00fa darom od Boha. Poddan\u00fd nevlastnil ni\u010d, iba spravoval Bo\u017e\u00ed majetok. Odovzdanie desiatich percent bolo prezentovan\u00e9 ako prejav v\u010fa\u010dnosti Bohu. Ak poddan\u00fd desiatok neodovzdal, p\u00e1chal \u201ekr\u00e1de\u017e vo\u010di Bohu\u201c a riskoval Bo\u017e\u00ed hnev v podobe ne\u00farody, chor\u00f4b \u010di pr\u00edrodn\u00fdch katastrof.<\/li>\r\n\t<li><strong>Duchovn\u00e1 protihodnota:<\/strong> Klerici argumentovali, \u017ee k\u00fdm ro\u013en\u00edci pracuj\u00fa fyzicky, k\u0148azi vykon\u00e1vaj\u00fa n\u00e1ro\u010dn\u00fa a d\u00f4le\u017eitej\u0161iu duchovn\u00fa pr\u00e1cu \u2013 modlia sa za sp\u00e1su du\u0161\u00ed poddan\u00fdch, sl\u00fa\u017eia om\u0161e a ude\u013euj\u00fa sviatosti [cite: 11, 40]. Materi\u00e1lne zaopatrenie k\u0148azov laickou verejnos\u0165ou bolo preto prezentovan\u00e9 ako spravodliv\u00e1 mor\u00e1lna povinnos\u0165 [cite: 11, 40, 41].<\/li>\r\n<\/ul>\r\n<h3 id=\"4-indoktriniz-cia-propaganda-a-stra-enie-peklom\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"4_Indoktrinizacia_propaganda_a_strasenie_peklom\"><\/span>4. Indoktriniz\u00e1cia, propaganda a stra\u0161enie peklom<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p><strong>\u00c1no, cirkev viedla ve\u013emi intenz\u00edvnu indoktrina\u010dn\u00fa kampa\u0148 a na udr\u017eanie poslu\u0161nosti poddan\u00fdch systematicky vyu\u017e\u00edvala strach z ve\u010dn\u00e9ho zatratenia.<\/strong><\/p>\r\n<ul>\r\n\t<li><strong>Teologick\u00e9 posv\u00e4tenie \u00fatlaku:<\/strong> V\u00fdznamn\u00ed cirkevn\u00ed otcovia a teol\u00f3govia vybudovali dogmatick\u00fd r\u00e1mec, ktor\u00fd poddanstvo ospravedl\u0148oval. Sv\u00e4t\u00fd August\u00edn ozna\u010dil otroctvo a poddanstvo za Bo\u017e\u00ed trest a priamy d\u00f4sledok dedi\u010dn\u00e9ho hriechu \u010dloveka [cite: 19, 32]. Sv\u00e4t\u00fd Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd nesk\u00f4r argumentoval, \u017ee hierarchia a nerovnos\u0165 v spolo\u010dnosti s\u00fa prirodzen\u00e9 a nevyhnutn\u00e9 pre zachovanie poriadku vo svete [cite: 32, 34].<\/li>\r\n\t<li><strong>Ve\u013ek\u00fd re\u0165azec bytia (<em>The Great Chain of Being<\/em>):<\/strong> Obyvate\u013estvu bolo v\u0161tepovan\u00e9 fatalistick\u00e9 presved\u010denie, \u017ee soci\u00e1lne postavenie ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka ur\u010dil samotn\u00fd Boh [cite: 1, 2]. Ro\u013en\u00edk bol stvoren\u00fd na to, aby sl\u00fa\u017eil, a \u0161\u013eachta s cirkvou na to, aby vl\u00e1dli [cite: 1, 2]. Ak\u00fdko\u013evek odpor, reb\u00e9lia alebo odmietnutie platenia dan\u00ed a desiatkov neboli vn\u00edman\u00e9 len ako civiln\u00fd priestupok, ale ako vzbura proti samotn\u00e9mu Bohu a poriadku vesm\u00edru [cite: 1, 2].<\/li>\r\n\t<li><strong>Psychologick\u00fd n\u00e1tlak a strach z pekla:<\/strong> V preva\u017ene negramotnej stredovekej spolo\u010dnosti hrala k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu vizu\u00e1lna a kazate\u013esk\u00e1 kampa\u0148. Kostoly boli vyzdoben\u00e9 freskami Posledn\u00e9ho s\u00fadu, ktor\u00e9 detailne a desivo zobrazovali hrie\u0161nikov (vr\u00e1tane neposlu\u0161n\u00fdch poddan\u00fdch), ktor\u00fdch diabli mu\u010dia v plame\u0148och pekla.<\/li>\r\n\t<li><strong>Hrozba exkomunik\u00e1cie:<\/strong> Odopretie desiatku mohlo vies\u0165 k cirkevnej kliatbe (exkomunik\u00e1cii). Pre vtedaj\u0161ieho \u010dloveka to znamenalo vyl\u00fa\u010denie zo spolo\u010denstva, stratu n\u00e1deje na nebesk\u00fa sp\u00e1su a istotu, \u017ee po smrti skon\u010d\u00ed v pekle. Tento strach bol pre udr\u017eanie feud\u00e1lneho syst\u00e9mu mimoriadne \u00fa\u010dinn\u00fdm n\u00e1strojom.<\/li>\r\n<\/ul>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Podarilo_sa_v_Europe_zrusit_feudalizmus_skorej_na_protestantskych_uzemiach_ako_katolickych_Nazor_Jana_Husa_a_Jana_Kalvina_na_nevolnictvo\"><\/span>Podarilo sa v Eur\u00f3pe zru\u0161i\u0165 feudalizmus skorej na protestantsk\u00fdch \u00fazemiach ako katol\u00edckych? <br \/>\r\nN\u00e1zor J\u00e1na Husa a Jana Kalvina na nevo\u013en\u00edctvo?<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Odpove\u010f na va\u0161u ot\u00e1zku m\u00e1 dve \u010dasti \u2013 historick\u00fa geografiu ru\u0161enia feudalizmu a teologick\u00e9 postoje dvoch v\u00fdznamn\u00fdch reform\u00e1torov.<\/p>\r\n<h3 id=\"1-podarilo-sa-zru-i-feudalizmus-a-nevo-n-ctvo-sk-r-na-protestantsk-ch-zemiach-\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"1_Podarilo_sa_zrusit_feudalizmus_a_nevolnictvo_skor_na_protestantskych_uzemiach\"><\/span>1. Podarilo sa zru\u0161i\u0165 feudalizmus a nevo\u013en\u00edctvo sk\u00f4r na protestantsk\u00fdch \u00fazemiach?<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p><strong>Nie.<\/strong> Hlavn\u00fdm faktorom ru\u0161enia nevo\u013en\u00edctva a feudalizmu nebola n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 pr\u00edslu\u0161nos\u0165 (katol\u00edci vs. protestanti), ale <strong>geograficko-ekonomick\u00e9 rozdelenie na Z\u00e1padn\u00fa a V\u00fdchodn\u00fa Eur\u00f3pu<\/strong> (tzv. l\u00ednia rieky Labe).<\/p>\r\n<h4 id=\"z-padn-eur-pa-z-nik-nevo-n-ctva-u-v-stredoveku-skorom-novoveku-\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Zapadna_Europa_Zanik_nevolnictva_uz_v_stredoveku_skorom_novoveku\"><\/span>Z\u00e1padn\u00e1 Eur\u00f3pa (Z\u00e1nik nevo\u013en\u00edctva u\u017e v stredoveku \/ skorom novoveku):<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h4>\r\n<p>Na z\u00e1pad od Labe nevo\u013en\u00edctvo postupne zaniklo u\u017e po morovej epid\u00e9mii v 14. a 15. storo\u010d\u00ed z ekonomick\u00fdch d\u00f4vodov (nedostatok pracovnej sily prin\u00fatil p\u00e1nov plati\u0165 ro\u013en\u00edkom mzdu):<\/p>\r\n<ul>\r\n\t<li><strong>Protestantsk\u00e9 \u00fazemia:<\/strong> Anglicko a Holandsko zru\u0161ili nevo\u013en\u00edcke prvky ve\u013emi skoro a pre\u0161li na trhov\u00fa ekonomiku.<\/li>\r\n\t<li><strong>Katol\u00edcke \u00fazemia:<\/strong> V ju\u017enom Franc\u00fazsku, severnom Taliansku \u010di \u0160panielsku nevo\u013en\u00edctvo taktie\u017e fakticky zaniklo d\u00e1vno pred reform\u00e1ciou. Vo Franc\u00fazsku boli posledn\u00e9 pr\u00e1vne zvy\u0161ky feudalizmu zru\u0161en\u00e9 po\u010das Franc\u00fazskej revol\u00facie (1789).<\/li>\r\n<\/ul>\r\n<h4 id=\"v-chodn-eur-pa-druh-nevo-n-ctvo-\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Vychodna_Europa_%E2%80%9EDruhe_nevolnictvo%E2%80%9C\"><\/span>V\u00fdchodn\u00e1 Eur\u00f3pa (\u201eDruh\u00e9 nevo\u013en\u00edctvo\u201c):<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h4>\r\n<p>Na v\u00fdchod od Labe nastal od 16. storo\u010dia opa\u010dn\u00fd proces \u2013 \u0161\u013eachta tu utu\u017eila poddanstvo a nevo\u013en\u00edctvo, aby mohla masovo vyv\u00e1\u017ea\u0165 obilie na Z\u00e1pad:<\/p>\r\n<ul>\r\n\t<li><strong>Katol\u00edcke Habsbursk\u00e9 mocn\u00e1rstvo:<\/strong> Nevo\u013en\u00edctvo zru\u0161il katol\u00edcky cis\u00e1r <strong>Jozef II. v roku 1781<\/strong> (tzv. Patent o zru\u0161en\u00ed nevo\u013en\u00edctva), hoci poddanstvo a roboty trvali do roku 1848.<\/li>\r\n\t<li><strong>Protestantsk\u00e9 Prusko:<\/strong> Zru\u0161ilo nevo\u013en\u00edctvo a\u017e v rokoch <strong>1807 \u2013 1810<\/strong> (Stein-Hardenbergove reformy) pod tlakom por\u00e1\u017eky od Napoleona.<\/li>\r\n\t<li><strong>Protestantsk\u00e9 Pobaltsko (Est\u00f3nsko, Loty\u0161sko):<\/strong> Nevo\u013en\u00edctvo tu zru\u0161il rusk\u00fd c\u00e1r v rokoch 1816 \u2013 1819, hoci miestna \u0161\u013eachta bola protestantsk\u00e1 (nemeck\u00e1).<\/li>\r\n\t<li><strong>Pravosl\u00e1vne Rusko:<\/strong> Zru\u0161ilo nevo\u013en\u00edctvo a\u017e v roku <strong>1861<\/strong>.<\/li>\r\n<\/ul>\r\n<p><strong>Zhrnutie:<\/strong> Protestantsk\u00e9 Prusko zru\u0161ilo nevo\u013en\u00edctvo <em>nesk\u00f4r<\/em> ako katol\u00edcka Habsbursk\u00e1 monarchia. Rozhoduj\u00faci bol rozvoj obchodu a miest na Z\u00e1pade, nie samotn\u00e9 vyznanie.<\/p>\r\n<h3 id=\"2-n-zor-j-na-husa-na-nevo-n-ctvo\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"2_Nazor_Jana_Husa_na_nevolnictvo\"><\/span>2. N\u00e1zor J\u00e1na Husa na nevo\u013en\u00edctvo<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>J\u00e1n Hus (cca 1370 \u2013 1415) \u017eil v vrchole stredoveku a <strong>nespochyb\u0148oval feudalizmus ako spolo\u010densk\u00fd syst\u00e9m<\/strong>. Vtedaj\u0161ie trojpr\u00edstupn\u00e9 rozdelenie spolo\u010dnosti (k\u0148azi, \u0161\u013eachta, pracuj\u00faci \u013eud) pova\u017eoval za prirodzen\u00e9 a Bohom ustanoven\u00e9.<\/p>\r\n<ul>\r\n\t<li><strong>Kritika \u00fatlaku, nie syst\u00e9mu:<\/strong> Hus ostr\u00fdmi slovami kritizoval p\u00e1nov a \u0161\u013eachtu, ktor\u00ed poddan\u00fdch \u201eodierali\u201c, ne\u00famerne zdanovali, t\u00fdrali alebo ich obrali o majetok.<\/li>\r\n\t<li><strong>Mravn\u00e1 povinnos\u0165 p\u00e1nov:<\/strong> Hus u\u010dil, \u017ee p\u00e1n m\u00e1 povinnos\u0165 spr\u00e1va\u0165 sa k poddan\u00e9mu ako kres\u0165ansk\u00fd brat \u2013 s l\u00e1skou, spravodlivos\u0165ou a milosrdenstvom. Ak p\u00e1n poddan\u00e9ho t\u00fdra, p\u00e1cha hriech pred Bohom.<\/li>\r\n\t<li><strong>Rovnos\u0165 du\u0161\u00ed:<\/strong> Hl\u00e1sal, \u017ee pred Bohom si je du\u0161a poddan\u00e9ho a p\u00e1na rovn\u00e1, no nepresadzoval politick\u00fa \u010di soci\u00e1lnu revol\u00faciu.<\/li>\r\n<\/ul>\r\n<p><em>(Pozn\u00e1mka: A\u017e radik\u00e1lne kr\u00eddlo husitov \u2013 <strong>T\u00e1boriti<\/strong> \u2013 za\u0161lo \u010falej a presadzovalo zru\u0161enie poddanstva, majetkov\u00fa rovnos\u0165 a komununitn\u00e9 vlastn\u00edctvo. Samotn\u00fd Hus bol v\u0161ak umiernen\u00fd).<\/em><\/p>\r\n<h3 id=\"3-n-zor-jana-kalv-na-na-nevo-n-ctvo\"><span class=\"ez-toc-section\" id=\"3_Nazor_Jana_Kalvina_na_nevolnictvo\"><\/span>3. N\u00e1zor Jana Kalv\u00edna na nevo\u013en\u00edctvo<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>Jan Kalv\u00edn (1509 \u2013 1564) p\u00f4sobil v \u017deneve v 16. storo\u010d\u00ed. Jeho teol\u00f3gia kl\u00e1dla obrovsk\u00fd d\u00f4raz na <strong>poriadok, autoritu a poslu\u0161nos\u0165 vo\u010di svetskej moci<\/strong> (zalo\u017een\u00e1 na 13. kapitole Listu Rimanom).<\/p>\r\n<ul>\r\n\t<li><strong>Akcept\u00e1cia spolo\u010denskej hierarchii:<\/strong> Kalv\u00edn nepresadzoval zru\u0161enie nevo\u013en\u00edctva ani soci\u00e1lnu zmenu. Spolo\u010densk\u00fa nerovnos\u0165 vn\u00edmal ako s\u00fa\u010das\u0165 Bo\u017eej prozrete\u013enosti a poriadku na zemi.<\/li>\r\n\t<li><strong>Povinnos\u0165 poddan\u00fdch:<\/strong> U\u010dil, \u017ee poddan\u00ed a sluhovia musia posl\u00facha\u0165 svojich p\u00e1nov a vrchnos\u0165 \u2013 dokonca aj vtedy, ak s\u00fa p\u00e1ni tvrd\u00ed a nespravodliv\u00ed (pokia\u013e ne\u017eiadaj\u00fa od \u010dloveka hriech proti Bohu).<\/li>\r\n\t<li><strong>Povinnos\u0165 p\u00e1nov:<\/strong> P\u00e1nom pripom\u00ednal, \u017ee nad nimi je nebesk\u00fd P\u00e1n a \u017ee sa k poddan\u00fdm musia spr\u00e1va\u0165 spravodlivo, bez krutosti a zneu\u017e\u00edvania moci.<\/li>\r\n\t<li><strong>Nepriamy vplyv kalvinizmu:<\/strong> Hoci Kalv\u00edn nevo\u013en\u00edctvo priamo nekritizoval, kalvinizmus nesk\u00f4r nepriamo prispel k rozvoju demokracie a kapitalizmu. Jeho d\u00f4raz na zmluvn\u00fd vz\u0165ah medzi Bohom a \u013eu\u010fmi (<em>covenantal theology<\/em>) a pr\u00e1vo odporova\u0165 tyranom nesk\u00f4r in\u0161pirovali boj za ob\u010dianske slobody v Holandsku, Anglicku a USA.<\/li>\r\n<\/ul>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Je pravda \u017ee v minulosti sa ve\u013ek\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina ekonomickej aktivity s\u00fastredila na po\u013enohospod\u00e1rsku \u010dinnos\u0165 \u010do \u00fazko s\u00faviselo s nevo\u013en\u00edctvom, poddanstvom? Ko\u013eko percent obyvate\u013eov Eur\u00f3py boli nevo\u013en\u00edci? Ako dlho v Eur\u00f3pe fungovalo nevo\u013en\u00edctvo poddanstvo? Bolo cie\u013eom franc\u00fazskej revol\u00facie zru\u0161i\u0165 feudalizmus a nevo\u013en\u00edctvo? Ko\u013eko percent p\u00f4dy, po\u013enohospod\u00e1rskej p\u00f4dy v minulosti vlastnila cirkev? Obr\u00e1bala cirkev t\u00fato p\u00f4du a &#8230; <a title=\"Cirkev st\u00e1ro\u010dia profitovala z otroctva, poddanstva, nevo\u013en\u00edctva. Cirkevn\u00e1 da\u0148 10% \u00farody pre v\u0161etk\u00fdch. Na ve\u013ek\u00fdch pozemkoch mala vlastn\u00fdch otrokov \/ nevo\u013en\u00edkov\" class=\"read-more\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/cirkev-starocia-profitovala-z-otroctva-poddanstva-nevolnictva-cirkevna-dan-10-urody-pre-vsetkych-na-velkych-pozemkoch-mala-vlastnych-otrokov-nevolnikov\/\" aria-label=\"Pre\u010d\u00edtajte si viac o Cirkev st\u00e1ro\u010dia profitovala z otroctva, poddanstva, nevo\u013en\u00edctva. Cirkevn\u00e1 da\u0148 10% \u00farody pre v\u0161etk\u00fdch. Na ve\u013ek\u00fdch pozemkoch mala vlastn\u00fdch otrokov \/ nevo\u013en\u00edkov\">\u010c\u00edta\u0165 viac<\/a>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["post-3791","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-krestanstvo"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3791","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3791"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3791\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3799,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3791\/revisions\/3799"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3791"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3791"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3791"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}