{"id":2284,"date":"2023-01-26T23:09:59","date_gmt":"2023-01-26T22:09:59","guid":{"rendered":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/2023\/01\/26\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/"},"modified":"2026-02-01T20:44:25","modified_gmt":"2026-02-01T19:44:25","slug":"silne-pohansky-povod-krestasntva","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/","title":{"rendered":"Silne pohansk\u00fd p\u00f4vod kres\u0165anskej Bo\u017eskej trojice. Ako a z \u010doho si cirkev vytvorila ich boha? M\u00fdtus o kres\u0165anskom Bohovi. Vedecko-historick\u00e9 fakty"},"content":{"rendered":"<div id=\"ez-toc-container\" class=\"ez-toc-v2_0_83 counter-hierarchy ez-toc-counter ez-toc-grey ez-toc-container-direction\">\n<div class=\"ez-toc-title-container\">\n<p class=\"ez-toc-title\" style=\"cursor:inherit\">Table of Contents<\/p>\n<span class=\"ez-toc-title-toggle\"><a href=\"#\" class=\"ez-toc-pull-right ez-toc-btn ez-toc-btn-xs ez-toc-btn-default ez-toc-toggle\" aria-label=\"Toggle Table of Content\"><span class=\"ez-toc-js-icon-con\"><span class=\"\"><span class=\"eztoc-hide\" style=\"display:none;\">Toggle<\/span><span class=\"ez-toc-icon-toggle-span\"><svg style=\"fill: #999;color:#999\" xmlns=\"http:\/\/www.w3.org\/2000\/svg\" class=\"list-377408\" width=\"20px\" height=\"20px\" viewBox=\"0 0 24 24\" fill=\"none\"><path d=\"M6 6H4v2h2V6zm14 0H8v2h12V6zM4 11h2v2H4v-2zm16 0H8v2h12v-2zM4 16h2v2H4v-2zm16 0H8v2h12v-2z\" fill=\"currentColor\"><\/path><\/svg><svg style=\"fill: #999;color:#999\" class=\"arrow-unsorted-368013\" xmlns=\"http:\/\/www.w3.org\/2000\/svg\" width=\"10px\" height=\"10px\" viewBox=\"0 0 24 24\" version=\"1.2\" baseProfile=\"tiny\"><path d=\"M18.2 9.3l-6.2-6.3-6.2 6.3c-.2.2-.3.4-.3.7s.1.5.3.7c.2.2.4.3.7.3h11c.3 0 .5-.1.7-.3.2-.2.3-.5.3-.7s-.1-.5-.3-.7zM5.8 14.7l6.2 6.3 6.2-6.3c.2-.2.3-.5.3-.7s-.1-.5-.3-.7c-.2-.2-.4-.3-.7-.3h-11c-.3 0-.5.1-.7.3-.2.2-.3.5-.3.7s.1.5.3.7z\"\/><\/svg><\/span><\/span><\/span><\/a><\/span><\/div>\n<nav><ul class='ez-toc-list ez-toc-list-level-1 ' ><ul class='ez-toc-list-level-2' ><li class='ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-1\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Nikejsky_koncil\" >Nikejsk\u00fd koncil<\/a><ul class='ez-toc-list-level-3' ><li class='ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-2\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Pohansky_boh_Hermes_stotozneny_s_krestanskym_bohom\" >Pohansk\u00fd boh Hermes stoto\u017enen\u00fd s kres\u0165ansk\u00fdm bohom<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-3\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Povod_vytvorenie_krestanskeho_boha_Bozska_dvojica_Helius-Apollo_respektive_Helius-Sol\" >P\u00f4vod vytvorenie kres\u0165ansk\u00e9ho boha: Bo\u017esk\u00e1 dvojica Helius-Apollo, respekt\u00edve Helius-Sol<\/a><\/li><\/ul><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-4\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Clanky_z_Wikipedie\" >\u010cl\u00e1nky z Wikip\u00e9die<\/a><ul class='ez-toc-list-level-3' ><li class='ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-5\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#https_enwikipediaorgwikiHermes\" >https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-6\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#https_enwikipediaorgwikiHermes_Trismegistus\" >https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-7\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#https_enwikipediaorgwikiHermeticism\" >https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermeticism<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-8\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#https_enwikipediaorgwikiHelios\" >https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios<\/a><\/li><\/ul><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-9\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Aktualizacia_692025\" >Aktualiz\u00e1cia 6.9.2025<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-10\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Vyvoj_ucenia_cirkvi_o_Bozskej_trojici_Ako_sa_z_Bozskej_dvojice_stala_Bozska_trojica\" >V\u00fdvoj u\u010denia cirkvi o Bo\u017eskej trojici. Ako sa z Bo\u017eskej dvojice stala Bo\u017esk\u00e1 trojica<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-11\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Aktualizacia_2192025\" >Aktualiz\u00e1cia 21.9.2025<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-12\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Preco_je_pre_krestanov_velky_problem_pohansky_povod_ich_boha\" >Pre\u010do je pre kres\u0165anov ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m pohansk\u00fd p\u00f4vod ich boha<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-13\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Cirkev_sfalsovala_Atanazove_vyznanie_viery_Cirkev_falsuje_svoju_historiu\" >Cirkev sfal\u0161ovala Atan\u00e1zove vyznanie viery. Cirkev fal\u0161uje svoju hist\u00f3riu<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-14\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Cirkev_falsuje_Bibliu_Johannine_Comma\" >Cirkev fal\u0161uje Bibliu Johannine Comma<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-15\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Preco_mal_islam_tak_velky_uspech_u_krestanov\" >Pre\u010do mal islam tak ve\u013ek\u00fd \u00faspech u kres\u0165anov?<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-16\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Od_ktoreho_roku_je_Duch_Svaty_povazovany_za_Boha\" >Od ktor\u00e9ho roku je Duch Sv\u00e4t\u00fd pova\u017eovan\u00fd za Boha?<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-17\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Stvrty_lateransky_koncil_1215\" >\u0160tvrt\u00fd later\u00e1nsky koncil (1215)<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-18\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Existuju_silne_argumenty_ze_Augustinove_dielo_o_Bozskej_trojici_De_Trinitate_bol_falzifikat_cirkvi_a_bolo_napisane_najskor_cca_500_rokov_po_jeho_smrti\" >Existuj\u00fa siln\u00e9 argumenty, \u017ee August\u00ednove dielo o Bo\u017eskej trojici De Trinitate bol falzifik\u00e1t cirkvi a bolo nap\u00edsan\u00e9 najsk\u00f4r cca 500 rokov po jeho smrti<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-19\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Gregor_Naziansky_vynalezca_Bozskej_trojice\" >Gregor Nazi\u00e1nsky, vyn\u00e1lezca Bo\u017eskej trojice<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-20\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Ucenie_o_krestanskej_Bozskej_trojici_pochadza_z_rimskej_mytologie_tvrdia_vedci\" >U\u010denie o kres\u0165anskej Bo\u017eskej trojici poch\u00e1dza z r\u00edmskej mytol\u00f3gie tvrdia vedci<\/a><\/li><\/ul><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-1'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-21\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Aktualizacia_29122025\" >Aktualiz\u00e1cia 29.12.2025<\/a><ul class='ez-toc-list-level-2' ><li class='ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-22\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Historia_cirkvi_je_atomova_bomba_ktora_uplne_likviduje_krestanstvo_a_krestanske_dogmy\" >Hist\u00f3ria cirkvi je at\u00f3mov\u00e1 bomba, ktor\u00e1 \u00faplne likviduje kres\u0165anstvo a kres\u0165ansk\u00e9 dogmy<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-23\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Aj_niektori_trinitarni_konzervativni_teologovia_priznavaju_ze_Nikejske_vyznanie_viery_nehovori_o_Bozskej_trojici_ale_dvojici\" >Aj niektor\u00ed trinit\u00e1rni konzervat\u00edvni teol\u00f3govia prizn\u00e1vaj\u00fa, \u017ee Nikejsk\u00e9 vyznanie viery nehovor\u00ed o Bo\u017eskej trojici ale dvojici<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-24\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Co_z_tychto_faktov_vyplyva_a_ake_maju_tieto_fakty_dopad_na_sucasnych_beznych_krestanov\" >\u010co z t\u00fdchto faktov vypl\u00fdva a ak\u00e9 maj\u00fa tieto fakty dopad na s\u00fa\u010dasn\u00fdch be\u017en\u00fdch kres\u0165anov?<\/a><ul class='ez-toc-list-level-3' ><li class='ez-toc-heading-level-3'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-25\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Povzbudenie_k_liberalnemu_krestanstvu\" >Povzbudenie k liber\u00e1lnemu kres\u0165anstvu<\/a><\/li><\/ul><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-26\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Nicene_Creed_Wikipedia_o_bozskej_dvojici\" >Nicene Creed Wikip\u00e9dia o bo\u017eskej dvojici<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-27\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#Michael_AG_Haykin_Profesor_cirkevnych_dejin_a_biblickej_spirituality_Juzny_baptisticky_teologicky_seminar_Louisville_KY\" >Michael AG Haykin. Profesor cirkevn\u00fdch dej\u00edn a biblickej spirituality. Ju\u017en\u00fd baptistick\u00fd teologick\u00fd semin\u00e1r, Louisville, KY<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-28\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#D_Blair_Smith_Asistent_profesora_systematickej_teologie_Reformovany_teologicky_seminar_Charlotte_%E2%80%93_konzervativna_linia_presbyterianskej_cirkvi\" >D. Blair Smith. Asistent profesora systematickej teol\u00f3gie. Reformovan\u00fd teologick\u00fd semin\u00e1r, Charlotte \u2013 konzervat\u00edvna l\u00ednia presbyteri\u00e1nskej cirkvi<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-29\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/#AI_generovany_obsah_o_bozskej_dvojici_v_Nikejskom_vyznani_viery\" >AI generovan\u00fd obsah o bo\u017eskej dvojici v Nikejskom vyznan\u00ed viery<\/a><\/li><\/ul><\/li><\/ul><\/nav><\/div>\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Nikejsky_koncil\"><\/span><strong>Nikejsk\u00fd koncil<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Navzdory tomu, \u017ee nikejsk\u00fd koncil zvolal latinsky hovoriaci cis\u00e1r Kon\u0161tant\u00edn, jazyk koncilu bola <a href=\"https:\/\/christianity.stackexchange.com\/questions\/65754\/what-were-the-original-languages-of-the-nicene-creed\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">gr\u00e9\u010dtina<\/a> a nikejsk\u00e9 vyznanie bolo v gr\u00e9\u010dtine a koncil sa konal vo vtedy gr\u00e9cky hovoriacom meste Nicea, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dza na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Turecka. V anglickej Wikip\u00e9dii sa ale \u010dlovek do\u010d\u00edta ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 veci. Otec a syn s\u00fa \u201erovnakej podstaty\u201c v nikejskom vyznan\u00ed viery. Probl\u00e9m spo\u010d\u00edva ale v tom, \u017ee rovnakej a podobnej podstaty s\u00fa v gr\u00e9\u010dtine takmer toto\u017en\u00e9 slov\u00e1, ktor\u00e9 sa l\u00ed\u0161ia len dvoma p\u00edsmenami. Bolo by ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9, keby Vatik\u00e1n a pravosl\u00e1vna cirkev odtajnili zverejnili najstar\u0161\u00ed rukopis nikejsk\u00e9ho vyznania a mo\u017eno by sme boli ve\u013emi prekvapen\u00ed, \u017ee by tam bol text podobnej podstaty, ktor\u00fd je v rozpore s u\u010den\u00edm o Bo\u017eskej trojici a znelo by to viac pohansky polyteisticky ako oddelen\u00ed bohovia. Nehovoriac o tom, \u017ee niekedy je z rukopisov ve\u013emi \u0165a\u017eko vy\u010d\u00edta\u0165 drobn\u00e9 rozdiely v p\u00edsmen\u00e1ch. Ruku do oh\u0148a by som za to nedal, \u017ee p\u00f4vodn\u00e9 znenie nikejsk\u00e9ho koncilu by bolo z poh\u013eadu s\u00fa\u010dasn\u00fdch kres\u0165ansk\u00fdch cirkv\u00ed heretick\u00e9. <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Consubstantiality\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Consubstantiality<\/a> <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Homoousion\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Homoousion<\/a> <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Homoiousian\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Homoiousian<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\nDole uveden\u00e9 texty anglickej Wikip\u00e9die prezr\u00e1dzaj\u00fa silne pohansk\u00fd p\u00f4vod kres\u0165anstva, \u010do by mnoh\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00ed ortodoxn\u00ed kres\u0165ania zn\u00e1\u0161ali psychicky ve\u013emi \u0165a\u017eko, preto\u017ee je to pre nich extr\u00e9mne nepr\u00edjemn\u00e1 pravda, \u017ee kres\u0165anstvo bolo a\u017e takto extr\u00e9mne silne in\u0161pirovan\u00e9 t\u00fdm \u0161pinav\u00fdm hnusn\u00fdm satansk\u00fdm pohanstvom. \u010cl\u00e1nky Wikip\u00e9die s\u00fa ve\u013emi dobre vyzdrojovan\u00e9. Jedn\u00e1 sa o strojov\u00fd preklad, tak\u017ee za nepresnosti v preklade sa ospravedl\u0148ujem. <br \/>\r\nZ Wikip\u00e9die, z ve\u013emi dlh\u00fdch \u010dl\u00e1nkov som vybral tie najzauj\u00edmavej\u0161ie \u010dasti \u010dl\u00e1nkov. <br \/>\r\nPre pohanov v\u00f4bec nebol probl\u00e9m spr\u00e1vne pochopi\u0165 u\u010denie o Bo\u017eskej trojici nako\u013eko v pohanstve boli ve\u013emi zn\u00e1me dvojbo\u017estv\u00e1. Dvaja bohovia ktor\u00ed sa vz\u00e1jomne prel\u00ednali, spl\u00fdvali, stoto\u017e\u0148ovali do jedn\u00e9ho boha, \u017ee nebolo jasn\u00e9, \u010di sa jedn\u00e1 o jedn\u00e9ho boha alebo viacero podobne ako je s\u00fa\u010dasn\u00e9 u\u010denie o Bo\u017eskej trojici. V\u0161imnite si, \u017ee Nikejsk\u00e9 vyznanie nehovor\u00ed o bo\u017eskej trojici ale o Bo\u017eskej dvojici Otcovi a Synovi \u010do sa n\u00e1padn\u00e9 podob\u00e1 na pohansk\u00e9 dvojbo\u017estv\u00e1, ktor\u00fdch bolo v Gr\u00e9ckej a r\u00edmskej mytol\u00f3gii ve\u013ea a boli zn\u00e1me. Dvoch bohov uctieva\u0165 ako jedn\u00e9ho bolo ve\u013emi \u010dast\u00e9. Jeden pohansk\u00fd boh uctievan\u00fd v dvoch osob\u00e1ch, ke\u010f pou\u017eijem terminol\u00f3giu kres\u0165anskej teol\u00f3gie. Pri dvojbo\u017estv\u00e1ch sa jednalo o stoto\u017e\u0148ovanie dvoch bohov do jedn\u00e9ho najm\u00e4 ak i\u0161lo o boha s podobn\u00fdmi vlastnos\u0165ami ale z odli\u0161n\u00fdch kult\u00far ako dvojica r\u00edmskeho a gr\u00e9ckeho boha alebo dvojica gr\u00e9ckeho a egyptsk\u00e9ho boha ako napr\u00edklad boh Hermes a Toth. <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Interpretatio_graeca\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Interpretatio_graeca<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<span style=\"text-decoration: underline;\">Pozn\u00e1mka na okraj:<\/span> <br \/>\r\nMimochodom fascinuj\u00face je to, \u017ee vyznanie Prv\u00e9ho Kon\u0161tant\u00ednopolskeho koncilu (381) s\u00edce hovor\u00ed o Duchu Sv\u00e4tom, ale nehovor\u00ed, \u017ee je rovnakej podstaty s Otcom a Synom, \u010do by sa pova\u017eovalo z poh\u013eadu s\u00fa\u010dasnej kres\u0165anskej teol\u00f3gie hlavn\u00e9ho pr\u00fadu ako her\u00e9za, preto\u017ee to zneje pr\u00edli\u0161 pohansky a polyteisticky, preto\u017ee Duch sv\u00e4t\u00fd je pr\u00edli\u0161 oddelen\u00fd. O Duchu sv\u00e4tom sa hovor\u00ed v kontexte ako o omnoho ni\u017e\u0161om Bo\u017estve ako Otec a Syn, hoci s\u00fa\u010dasn\u00e1 kres\u0165ansk\u00e1 teol\u00f3gia hlavn\u00e9ho pr\u00fadu hovor\u00ed o rovnosti v\u0161etk\u00fdch os\u00f4b v Trojici. Tie\u017e vyznanie nehovor\u00ed o Duchu Sv\u00e4tom ako o Bohu ale ako o <strong>p\u00e1novi<\/strong>, \u010d\u00edm je dan\u00e9 jasne najavo, \u017ee Duch Sv\u00e4t\u00fd je ove\u013ea ni\u017e\u0161ie bo\u017estvo. <br \/>\r\nTeraz prejdem znovu k Nikejsk\u00e9mu vyznaniu. V\u0161imnite, \u017ee Otec je ozna\u010den\u00fd ako Boh a Syn je ozna\u010den\u00fd najprv ako p\u00e1n a a\u017e potom v nasleduj\u00facich riadkoch nepriamo ako boh. T\u00fdm dali autori koncilu ve\u013emi jasne najavo, \u017ee Syn je ni\u017e\u0161ie bo\u017estvo, podobne ako hl\u00e1sal aj Tertuli\u00e1n. Nikejsk\u00e9 vyznanie je v absol\u00fatnom rozpore so s\u00fa\u010dasnou kres\u0165anskou teol\u00f3giou. <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<span style=\"text-decoration: underline;\">Pon\u00e1mka na okraj 2:<\/span> <br \/>\r\nApo\u0161tol Pavol vo svojom liste 1 Kor8 podrobnej\u0161ie vysvet\u013euje pojem &#8220;P\u00e1n&#8221;. Apo\u0161tol Pavol vysvet\u013euje \u017ee ozna\u010denie Je\u017ei\u0161a ako P\u00e1na znamen\u00e1 jeho ozna\u010denie ako \u017didovsk\u00fd Kr\u00e1\u013e Mesi\u00e1\u0161, ako politick\u00fd panovn\u00edk v Bo\u017eom kr\u00e1\u013eovstve. Je\u017ei\u0161a ako p\u00e1na d\u00e1va do kontextu so svetsk\u00fdm panovn\u00edkom ako cis\u00e1rom. A prv\u00ed kres\u0165ania o\u010dak\u00e1vali pr\u00edchod Krista ve\u013emi skoro a mysleli si \u017ee sa toho e\u0161te do\u017eij\u00fa. Mimochodom tu je aj d\u00f4vod pre\u010do mali z kres\u0165anstva obavy R\u00edmski cis\u00e1ri, preto\u017ee kres\u0165anstvo malo extr\u00e9mne siln\u00fd politick\u00fd charakter. Cis\u00e1rom ani tak nevadila nov\u00e1 n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sekta ako to, \u017ee kres\u0165ania hl\u00e1sali, \u017ee o\u010dak\u00e1vaj\u00fa skor\u00fd pr\u00edchod panovn\u00edka Je\u017ei\u0161a, ktor\u00fd zavedie &#8220;Bo\u017eie Kr\u00e1\u013eovstvo&#8221;. V uvedenej pas\u00e1\u017ei apo\u0161tol Pavol d\u00e1va jasne najavo, \u017ee pod pojmom &#8220;p\u00e1n&#8221; nemysl\u00ed Bo\u017estvo Krista.<br \/>\r\n<br \/>\r\nTo som ale odbo\u010dil od t\u00e9my.<br \/>\r\n<br \/>\r\nTie\u017e som z Wikip\u00e9die vybral cit\u00e1ty, ktor\u00e9 hovoria o gr\u00e9ckych bohoch ako o Otcovi a Synovi. Nu\u017e ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e1 pohansk\u00e1 terminol\u00f3gia v kres\u0165anskej teol\u00f3gii. T\u00fato terminol\u00f3giu s\u00edce pou\u017e\u00edva aj Biblia, ale autori Biblie nie s\u00fa \u017eidia, nie Je\u017ei\u0161ovi apo\u0161toli, ale konvertovan\u00ed pohania na kres\u0165anstvo, ktor\u00ed mali e\u0161te ve\u013emi silne pohansk\u00e9 myslenie.<\/p>\r\n<h3><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Pohansky_boh_Hermes_stotozneny_s_krestanskym_bohom\"><\/span><strong>Pohansk\u00fd boh Hermes stoto\u017enen\u00fd s kres\u0165ansk\u00fdm bohom<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>Hermes bol mimochodom okrem in\u00e9ho aj patr\u00f3n zlodejov, boh ktor\u00fd pom\u00e1ha zlodejom, preto\u017ee Gr\u00e9ci verili, \u017ee bohovia maj\u00fa ve\u013emi \u013eudsk\u00e9 vlastnosti, vr\u00e1tane t\u00fdch zl\u00fdch. To je jeden z d\u00f4vodov pre\u010do sa kres\u0165ania tak ve\u013emi di\u0161tancuj\u00fa, \u017ee vytvorenie m\u00fdtu o kres\u0165anskom bohovi, vytvorenie kres\u0165ansk\u00e9ho boha bolo in\u0161pirovan\u00e9 gr\u00e9ckym bohom zlodejov Hermesom. <br \/>\r\nVe\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 je to, ako sa vyjadril o Hermesovi sv\u00e4t\u00fd August\u00edn, ktor\u00fd ho ozna\u010dil ako proroka ktor\u00fd predpovedal kres\u0165anstvo. Ve\u013emi \u010dudn\u00e9, \u017ee b\u00fdval\u00e9mu gnostikovi August\u00ednovi bolo bli\u017e\u0161ie pohanstvo ako gnosticizmus, proti ktor\u00e9mu tak agres\u00edvne bojoval. To, \u017ee August\u00edn zn\u00ed\u017eil Hermesa na proroka, nie je tvrdenie, ktor\u00e9 by bolo a\u017e v takom ve\u013emi rozpore s pohanskou vierou, preto\u017ee pohania verili na pohansk\u00fdch prorokov, ktor\u00ed sa nesk\u00f4r stali bohmi. Ve\u013emi \u010dudn\u00e9 \u017ee August\u00edn neozna\u010dil nejak\u00e9ho in\u00e9ho pohansk\u00e9ho boha ako predkres\u0165asnk\u00e9ho proroka preto\u017ee ich bolo stovky. Nu\u017e d\u00f4vod je ve\u013emi jasn\u00fd pre\u010do August\u00edn takto rozm\u00fd\u0161\u013eal \u2013 August\u00edn ve\u013emi dobre vedel, \u017ee nikejsk\u00e9 vyznanie viery o Bo\u017eskej dvojici Otca a Syna je prakticky toto\u017en\u00e9 s pohansk\u00fdm u\u010den\u00edm o dvojici zjednoten\u00fdch bohov Hermesa a Totha. <br \/>\r\n&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;Priam neuverite\u013en\u00e9 je to, \u017ee aj napriek tomu \u017ee cirkev ur\u010dite robila v\u0161etko preto aby vymazala z hist\u00f3rie svoj pohansk\u00fd p\u00f4vod, zmaza\u0165 sa to \u00faplne nepodarilo ani do 10. storo\u010dia. Autor stredovekej encyklop\u00e9die Suda z 10. storo\u010dia narovinu hovor\u00ed, \u017ee Bo\u017esk\u00e1 trojica bola in\u0161pirovan\u00e1 Hermesom.<\/p>\r\n<h3><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Povod_vytvorenie_krestanskeho_boha_Bozska_dvojica_Helius-Apollo_respektive_Helius-Sol\"><\/span><strong>P\u00f4vod vytvorenie kres\u0165ansk\u00e9ho boha: Bo\u017esk\u00e1 dvojica Helius-Apollo, respekt\u00edve Helius-Sol<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>Posledn\u00ed pohansk\u00ed cis\u00e1ri R\u00edmskej r\u00ed\u0161e nariadili uctieva\u0165 ako hlavn\u00e9ho boha Helia. Urobili tak in\u0161pirovan\u00ed kres\u0165anstvom. Pohansk\u00ed cis\u00e1ri verili, \u017ee kres\u0165ansk\u00fd boh alebo bohovia s\u00fa skuto\u010dn\u00ed a sna\u017eili sa ho \/ ich stoto\u017eni\u0165 alebo zjednoti\u0165 z bohom Heliom respekt\u00edvne bo\u017eskou dvojicou H\u00e9liom a Apollom.<br \/>\r\n<br \/>\r\nA jedna z najviac zauj\u00edmav\u00fdch viet z Wikip\u00e9die, kde sa hovor\u00ed o Bo\u017eskej trojici e\u0161te pred kres\u0165anstvom: <br \/>\r\n&#8220;Zeus, H\u00e1des, Helios-Dionysus, traja bohovia v jednej bo\u017eskej hlave!&#8221;<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Clanky_z_Wikipedie\"><\/span><strong>\u010cl\u00e1nky z Wikip\u00e9die<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<h3><strong><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes<\/a><\/strong><\/h3>\r\n<p><a name=\"cite_ref-56\"><\/a><a name=\"cite_ref-57\"><\/a> \u010eal\u0161\u00ed synkretizmus r\u00edmskej imperi\u00e1lnej \u00e9ry pri\u0161iel vo forme <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermanubis\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Hermanubisa <\/a>, ktor\u00fd je v\u00fdsledkom stoto\u017enenia Herma s egyptsk\u00fdm bohom m\u0155tvych <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Anubis\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Anubisom <\/a>. Hermes a Anubis boli psychopomp\u00e9, prim\u00e1rnym atrib\u00fatom ved\u00facim k ich splynutiu ako rovnak\u00e9ho boha. Hermanubis zobrazen\u00fd s \u013eudsk\u00fdm telom a \u0161akalou hlavou, ako dr\u017e\u00ed caduceus. Okrem svojej funkcie vies\u0165 du\u0161e do posmrtn\u00e9ho \u017eivota Hermanubis zastupoval egyptsk\u00e9 k\u0148azstvo pri sk\u00faman\u00ed pravdy. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes#cite_note-56\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[56] <\/a><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes#cite_note-57\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[57] <\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-eternal_58-0\"><\/a> Na prelome 1. storo\u010dia n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu sa za\u010dal proces, ktor\u00fdm sa v ur\u010dit\u00fdch trad\u00edci\u00e1ch Hermes stal <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Euhemerism\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">euhemerizovan\u00fdm <\/a>\u2013 teda interpretovan\u00fdm ako historick\u00e1, smrte\u013en\u00e1 postava, ktor\u00e1 sa v legend\u00e1ch stala bo\u017eskou alebo pov\u00fd\u0161enou na bo\u017esk\u00fd stav. Tomuto \u201ehistorick\u00e9mu\u201c Hermesovi sa pripisovalo mno\u017estvo kn\u00edh m\u00fadrosti a m\u00e1gie (vr\u00e1tane astrol\u00f3gie, teozofie a alch\u00fdmie), zvy\u010dajne identifikovan\u00e9ho v jeho alexandrijskej podobe Hermesa Trismegista. Ako zbierka sa tieto diela ozna\u010duj\u00fa ako <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermetica\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><em>Hermetica <\/em><\/a>. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes#cite_note-eternal-58\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[58] <\/a><\/p>\r\n<p><a name=\"In_the_Middle_Ages\"><\/a><strong> V stredoveku<\/strong><\/p>\r\n<p><a name=\"cite_ref-59\"><\/a><a name=\"cite_ref-:0_60-0\"><\/a><a name=\"cite_ref-61\"><\/a><a name=\"cite_ref-62\"><\/a><a name=\"cite_ref-63\"><\/a><a name=\"cite_ref-Yates_64-0\"><\/a><a name=\"cite_ref-65\"><\/a> Hoci uctievanie Herma bolo v R\u00edmskej r\u00ed\u0161i takmer \u00faplne potla\u010den\u00e9 po <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Christian_persecution_of_paganism_under_Theodosius_I\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">kres\u0165anskom prenasledovan\u00ed pohanstva za Theodosia I. <\/a>Hermesa na\u010falej uzn\u00e1vali ako mystick\u00fa alebo prorock\u00fa postavu, hoci smrte\u013en\u00fa <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Christianity\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">v 4. storo\u010d\u00ed n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu, kres\u0165ansk\u00ed <\/a>u\u010denci . Ran\u00ed <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Medieval\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">stredovek\u00ed <\/a>kres\u0165ania ako <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Augustine\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">August\u00edn <\/a>verili, \u017ee euhemerizovan\u00fd Hermes Trismegistos bol starovek\u00fdm pohansk\u00fdm prorokom, ktor\u00fd vo svojich spisoch predpovedal vznik kres\u0165anstva. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes#cite_note-59\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[59] <\/a><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes#cite_note-:0-60\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[60] <\/a>Niektor\u00ed kres\u0165ansk\u00ed filozofi v obdob\u00ed stredoveku a renesancie verili v existenciu \u201e <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Prisca_theologia\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><em>prisca theologia <\/em><\/a>\u201c, jedin\u00e9ho vl\u00e1kna skuto\u010dnej teol\u00f3gie, ktor\u00e9 sp\u00e1jalo v\u0161etky n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes#cite_note-61\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[61] <\/a><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes#cite_note-62\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[62] <\/a>Kres\u0165ansk\u00ed filozofi pou\u017e\u00edvali hermetick\u00e9 spisy a in\u00fa starovek\u00fa filozofick\u00fa literat\u00faru na podporu svojej viery v <em>prisca theologia, <\/em>pri\u010dom tvrdili, \u017ee Hermes Trismegistos bol Moj\u017ei\u0161ov\u00fdm s\u00fa\u010dasn\u00edkom, <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes#cite_note-63\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[63] <\/a>alebo \u017ee bol tret\u00edm v rade v\u00fdznamn\u00fdch prorokov. po <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Enoch_(ancestor_of_Noah)\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Enochovi <\/a>a Noachovi. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes#cite_note-Yates-64\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[64] <\/a><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes#cite_note-65\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[65]&nbsp;<\/a><br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-66\"><\/a> V 10. storo\u010d\u00ed <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Suda\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><em>Suda <\/em><\/a>sa pok\u00fasil e\u0161te viac pokres\u0165an\u010di\u0165 postavu Hermesa, tvrdiac, \u017ee \u200b\u200b&#8221;bol naz\u00fdvan\u00fd Trismegistos pre jeho chv\u00e1lu trojici, hovoriac, \u017ee \u200b\u200bv trojici je jedna bo\u017esk\u00e1 prirodzenos\u0165.&#8221; <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes#cite_note-66\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[66] <\/a> <br \/>\r\n****************************************************************<\/p>\r\n<h3><strong><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus<\/a><\/strong><\/h3>\r\n<p><a name=\"cite_ref-16\"><\/a><a name=\"cite_ref-:0_17-0\"><\/a><a name=\"cite_ref-18\"><\/a><a name=\"cite_ref-19\"><\/a><a name=\"cite_ref-20\"><\/a><a name=\"cite_ref-Yates_21-0\"><\/a><a name=\"cite_ref-Yates_21-1\"><\/a><a name=\"cite_ref-22\"><\/a> Mnoh\u00ed kres\u0165ansk\u00ed spisovatelia, vr\u00e1tane <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Lactantius\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Lactantius <\/a>, <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Augustine\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Augustine <\/a>, <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Marsilio_Ficino\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Marsilio Ficino <\/a>, <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Tommaso_Campanella\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Campanella <\/a>a <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Giovanni_Pico_della_Mirandola\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Giovanni Pico della Mirandola <\/a>, ako aj <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Giordano_Bruno\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Giordano Bruno <\/a>, pova\u017eovali Hermesa Trismegista za m\u00fadreho <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Pagan\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">pohansk\u00e9ho <\/a>proroka, ktor\u00fd predv\u00eddal pr\u00edchod <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Christianity\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">kres\u0165anstva <\/a>. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus#cite_note-16\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[16] <\/a><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus#cite_note-:0-17\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[17] <\/a>Verili v existenciu <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Prisca_theologia\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><em>prisca teol\u00f3gie <\/em><\/a>, jedinej, pravej teol\u00f3gie, ktor\u00e1 sa prel\u00edna v\u0161etk\u00fdmi n\u00e1bo\u017eenstvami. Bol dan\u00fd Bohom \u010dloveku v staroveku <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus#cite_note-18\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[18] <\/a><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus#cite_note-19\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[19] <\/a>a pre\u0161iel cez s\u00e9riu prorokov, medzi ktor\u00e9 patrili <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Zoroaster\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Zoroaster <\/a>a <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Plato\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Plat\u00f3n <\/a>. Aby kres\u0165ania dok\u00e1zali pravdivos\u0165 <em>teol\u00f3gie prisca, <\/em>privlastnili si hermetick\u00e9 u\u010denie pre svoje vlastn\u00e9 \u00fa\u010dely. Pod\u013ea toho bol Hermes Trismegistus bu\u010f Moj\u017ei\u0161ov\u00fdm s\u00fa\u010dasn\u00edkom <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus#cite_note-20\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[20] <\/a>, alebo tret\u00edm v rade mu\u017eov menom Hermes, teda Enoch, Noe a egyptsk\u00fd k\u0148az, kr\u00e1\u013e, ktor\u00fd je n\u00e1m zn\u00e1my ako Hermes Trismegistos <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus#cite_note-Yates-21\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[21] <\/a>. by\u0165 najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm k\u0148azom, filozofom a kr\u00e1\u013eom. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus#cite_note-Yates-21\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[21] <\/a><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus#cite_note-22\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[22] <\/a> <br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-23\"><\/a> \u010eal\u0161\u00edm vysvetlen\u00edm v <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Suda\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><em>Sude <\/em><\/a>(10. storo\u010die) je, \u017ee &#8220;bol naz\u00fdvan\u00fd Trismegistos pre jeho chv\u00e1lu trojici, hovoriac, \u017ee v Trijici je jedna bo\u017esk\u00e1 prirodzenos\u0165.&#8221; <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus#cite_note-23\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[23] <\/a> <br \/>\r\n****************************************************************<\/p>\r\n<h3><strong><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermeticism\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermeticism<\/a><\/strong><\/h3>\r\n<p><a name=\"cite_ref-31\"><\/a> Na\u0161li hermetick\u00e9 texty <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nag_Hammadi_Library\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">V roku 1945 sa pri egyptskom meste Nag Hammadi <\/a>. Jeden z t\u00fdchto textov mal formu rozhovoru medzi Hermesom a <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Asclepius\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Asclepiusom <\/a>. Druh\u00fd text (s n\u00e1zvom <em>On the Ogdoad a Ennead <\/em>) rozpr\u00e1val o <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Greco-Roman_mysteries\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">hermetick\u00fdch mysteri\u00f3znych \u0161kol\u00e1ch <\/a>. Bol nap\u00edsan\u00fd v <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Coptic_language\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">koptskom jazyku <\/a>, najnov\u0161ej a kone\u010dnej podobe, v akej <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Egyptian_language\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">egyptsk\u00fd jazyk <\/a>bol nap\u00edsan\u00fd <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermeticism#cite_note-31\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">. [31] <\/a> <br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-32\"><\/a> Pod\u013ea <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Geza_Vermes\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Gezu Vermesa <\/a>bol hermetizmus helenistick\u00fdm mysticizmom zo s\u00fa\u010dasn\u00e9ho \u0161tvrt\u00e9ho evanjelia a Hermes Tresmegistos bol \u201ehel\u00e9nizovanou reinkarn\u00e1ciou egyptsk\u00e9ho bo\u017estva <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Thoth\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Thovta <\/a>, zdroja m\u00fadrosti, o ktorom sa verilo, \u017ee zbo\u017e\u0161\u0165uje \u010dloveka prostredn\u00edctvom poznania ( <em>gn\u00f3za <\/em>). <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermeticism#cite_note-32\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[32] <\/a> <br \/>\r\n**************************************************************** <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Reincarnation\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Reinkarn\u00e1cia <\/a>sa spom\u00edna v hermetick\u00fdch textoch. Hermes Trismegistus sa sp\u00fdtal:<br \/>\r\n<em>\u00d3 synu, ko\u013ek\u00fdmi telami mus\u00edme prejs\u0165, ko\u013ek\u00fdmi p\u00e1smi d\u00e9monov, ko\u013ek\u00fdmi s\u00e9riami opakovan\u00ed a cyklov hviezd, k\u00fdm sa pon\u00e1h\u013eame k Jedin\u00e9mu? <\/em><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermeticism#cite_note-54\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><em>[54]<\/em> <\/a>****************************************************************<\/p>\r\n<p><strong>P\u00e1d \u010dloveka<br \/>\r\n<\/strong>Hlavn\u00fd \u010dl\u00e1nok: <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Fall_of_man\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">P\u00e1d \u010dloveka <\/a> <br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-621\"><\/a> \u010clovek pozorne sledoval stvorenie nous a dostal od Boha \u013eudsk\u00fa autoritu nad v\u0161etk\u00fdm stvoren\u00edm. \u010clovek sa potom vzniesol nad dr\u00e1hy sf\u00e9r, aby lep\u0161ie videl stvorenie. Potom uk\u00e1zal podobu V\u0161etk\u00e9ho Pr\u00edrode. Pr\u00edroda sa zamilovala do V\u0161etk\u00e9ho a \u010dlovek, ke\u010f videl svoj odraz vo vode, sa zamiloval do Pr\u00edrody a chcel v nej preb\u00fdva\u0165. \u010clovek sa okam\u017eite zjednotil s pr\u00edrodou a stal sa otrokom jej obmedzen\u00ed, ak\u00fdmi s\u00fa <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Sex\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">sex <\/a>a <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Sleep\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">sp\u00e1nok <\/a>. T\u00fdmto sp\u00f4sobom \u010dlovek stratil re\u010d (stratil \u201eSlovo\u201c) a stal sa \u201e <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Fall_of_man\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">dvojit\u00fdm <\/a>\u201c, pri\u010dom bol smrte\u013en\u00fdm telom, ale nesmrte\u013en\u00fd <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Spirit_(animating_force)\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">duchom <\/a>, a mal autoritu nad cel\u00fdm stvoren\u00edm, no podliehal osudu. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermeticism#cite_note-62\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[62] <\/a><\/p>\r\n<p><a name=\"Alternative_account_of_the_fall_of_man\"><\/a><strong> Alternat\u00edvny popis p\u00e1du \u010dloveka<br \/>\r\n<\/strong>Alternat\u00edvna spr\u00e1va o p\u00e1de \u010dloveka, zachovan\u00e1 v <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Isis_the_Prophetess_to_Her_Son_Horus\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><em>Isis, prorokyni jej synovi Horusovi <\/em><\/a>, je nasledovn\u00e1:<\/p>\r\n<blockquote>Boh, ktor\u00fd stvoril vesm\u00edr, stvoril div\u00edzie, svety a r\u00f4znych bohov a bohyne, ktor\u00fdch ustanovil do ur\u010dit\u00fdch \u010dast\u00ed vesm\u00edru. Potom vzal tajomn\u00fa prieh\u013eadn\u00fa l\u00e1tku, z ktorej vytvoril \u013eudsk\u00e9 du\u0161e. Ustanovil du\u0161e do astr\u00e1lnej oblasti, ktor\u00e1 je tesne nad fyzickou oblas\u0165ou.<\/blockquote>\r\n<blockquote>Potom pridelil du\u0161e, aby vytvorili \u017eivot na Zemi. Odovzdal du\u0161iam \u010das\u0165 svojej tvorivej l\u00e1tky a prik\u00e1zal im, aby prispeli k jeho stvoreniu. Du\u0161e potom pou\u017eili l\u00e1tku na vytvorenie r\u00f4znych zvierat a foriem fyzick\u00e9ho \u017eivota. \u010coskoro potom du\u0161e za\u010dali prekra\u010dova\u0165 svoje hranice; pod\u013eahli p\u00fdche a t\u00fa\u017eili sa rovna\u0165 najvy\u0161\u0161\u00edm bohom.<\/blockquote>\r\n<blockquote><a name=\"cite_ref-631\"><\/a> Boh bol nespokojn\u00fd a vyzval Herma, aby vytvoril fyzick\u00e9 tel\u00e1, ktor\u00e9 by za trest du\u0161e uv\u00e4znili. Hermes stvoril \u013eudsk\u00e9 tel\u00e1 na zemi a Boh potom povedal du\u0161iam o ich treste. Boh nariadil, \u017ee ich bude \u010daka\u0165 utrpenie vo fyzickom svete, ale s\u013e\u00fabil im, \u017ee ak ich \u010diny na Zemi bud\u00fa hodn\u00e9 ich bo\u017esk\u00e9ho p\u00f4vodu, ich stav sa zlep\u0161\u00ed a nakoniec sa vr\u00e1tia do nebesk\u00e9ho sveta. Ak by sa to nezlep\u0161ilo, ods\u00fadil by ich na opakovan\u00fa reinkarn\u00e1ciu na Zemi. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermeticism#cite_note-63\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[63] <\/a><\/blockquote>\r\n<p>****************************************************************<\/p>\r\n<h3><strong><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios<\/a><\/strong><\/h3>\r\n<p><a name=\"cite_ref-445\"><\/a><a name=\"cite_ref-446\"><\/a> V <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Late_Antiquity\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">neskorej antike <\/a>Helios nahromadil mno\u017estvo n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch, mytologick\u00fdch a liter\u00e1rnych prvkov od in\u00fdch bo\u017estiev, najm\u00e4 od Apolla a r\u00edmskeho boha slnka <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Sol_(Roman_mythology)\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Sol <\/a>. V roku 274 n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu, 25. decembra, r\u00edmsky cis\u00e1r <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Aurelian\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Aurelianus <\/a>zaviedol ofici\u00e1lny \u0161t\u00e1tny kult Sol Invictus (alebo <em>Helios Megistos <\/em>, \u201eVe\u013ek\u00fd Helios\u201c). Tento nov\u00fd kult sp\u00e1jal obrazy nielen spojen\u00e9 s H\u00e9liom a Solom, ale aj mno\u017estvo <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Syncretism\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">synkretick\u00fdch <\/a>prvkov od in\u00fdch bo\u017estiev, ktor\u00e9 boli predt\u00fdm pova\u017eovan\u00e9 za odli\u0161n\u00e9. In\u00e9 synkretick\u00e9 materi\u00e1ly z tohto obdobia zah\u0155\u0148aj\u00fa orfick\u00fd <em>hymnus na H\u00e9lia <\/em>; takzvan\u00e1 <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Mithras\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Mithrasova <\/a>liturgia, kde sa hovor\u00ed, \u017ee Helios vl\u00e1dne \u017eivlom; k\u00fazla a zakl\u00ednadl\u00e1 vyvol\u00e1vaj\u00face H\u00e9lia medzi <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Greek_Magical_Papyri\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">gr\u00e9ckymi magick\u00fdmi papyrusmi <\/a>; H\u00e9lia <em>Hymnus na <\/em>od <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Proclus\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Prokla <\/a>; <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Julian_(emperor)\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Juli\u00e1nova <\/a>, <em>re\u010d Heliovi <\/em>posledn\u00fd postoj ofici\u00e1lneho pohanstva; a epiz\u00f3da v <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nonnus\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Nonnus <\/a>&#8216; <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Dionysiaca\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><em>Dionysiaca <\/em><\/a>. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-445\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[439] <\/a>H\u00e9lios je v t\u00fdchto dielach \u010dasto stoto\u017e\u0148ovan\u00fd nielen s bo\u017estvami ako <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Mithras\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Mithra <\/a>a <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Harpocrates\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Harpokrates <\/a>, ale dokonca aj s monoteistick\u00fdm \u017eidovsko-kres\u0165ansk\u00fdm bohom. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-446\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[440] <\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-julian_works_56-1\"><\/a><a name=\"cite_ref-julian_works_56-2\"><\/a><a name=\"cite_ref-julian_works_56-3\"><\/a> Posledn\u00fd r\u00edmsky pohansk\u00fd cis\u00e1r <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Julian_(emperor)\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Julian <\/a>urobil z H\u00e9lia prim\u00e1rne bo\u017estvo svojho obnoven\u00e9ho pohansk\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva, ktor\u00e9 sp\u00e1jalo prvky <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Mithraism\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">mitraizmu <\/a>s <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Neoplatonism\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">novoplatonizmom <\/a>. Pre Juliana bol Helios <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Triple_deity\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">trojicou <\/a>: <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Form_of_the_Good\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Jedin\u00fd <\/a>, ktor\u00fd riadi najvy\u0161\u0161iu r\u00ed\u0161u obsahuj\u00facu Plat\u00f3nove <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Theory_of_forms\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">formy <\/a>alebo zrozumite\u013en\u00fdch bohov; Helios-Mithras, najvy\u0161\u0161\u00ed boh Intelektu\u00e1lnej r\u00ed\u0161e; a Slnko, fyzick\u00fd prejav H\u00e9lia v Enkozmickej alebo vidite\u013enej r\u00ed\u0161i. Preto\u017ee prim\u00e1rnym umiestnen\u00edm H\u00e9lia v tejto sch\u00e9me bola \u201estredn\u00e1\u201c sf\u00e9ra, Julian ho pova\u017eoval za sprostredkovate\u013ea a zjednocovate\u013ea nielen troch sf\u00e9r bytia, ale v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed (\u010do bol koncept pravdepodobne importovan\u00fd z mithraizmu a tie\u017e mohla by\u0165 ovplyvnen\u00e1 kres\u0165anskou my\u0161lienkou <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Logos_(Christianity)\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Logosu <\/a>). <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-julian_works-56\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[54] <\/a>Juli\u00e1nova teologick\u00e1 koncepcia H\u00e9lia bola op\u00edsan\u00e1 ako \u201eprakticky monoteistick\u00e1\u201c, na rozdiel od skor\u0161\u00edch novoplatonikov, ako bol Iamblichus, <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-julian_works-56\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[54] <\/a>hoci zah\u0155\u0148al aj in\u00fdch tradi\u010dn\u00fdch bohov uctievan\u00fdch v starovekom Stredomor\u00ed ako odli\u0161n\u00e9 entity a tie\u017e ur\u010dit\u00e9 princ\u00edpy resp. prejavy, ktor\u00e9 vych\u00e1dzaj\u00fa z Heliosu. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-julian_works-56\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[54] <\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-Pachoumi_15-6\"><\/a><a name=\"cite_ref-Pachoumi_15-7\"><\/a> V mnoh\u00fdch papyrusoch je Helios tie\u017e silne identifikovan\u00fd s Iaom, menom odvoden\u00fdm od hebrejsk\u00e9ho boha <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Yahweh\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Jahveho <\/a>, a zdie\u013ea nieko\u013eko jeho titulov vr\u00e1tane Sabaotha a Adonai. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-Pachoumi-15\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[14] <\/a>Je tie\u017e asimilovan\u00fd ako <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Agathodaemon\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Agathos Daemon <\/a>(naz\u00fdvan\u00fd \u201eAgathodaimon, boh bohov\u201c), ktor\u00fd je aj inde v textoch identifikovan\u00fd ako \u201enajv\u00e4\u010d\u0161\u00ed boh, p\u00e1n Horus Harpokrates\u201c. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-Pachoumi-15\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[14] <\/a> <br \/>\r\n***************************** <br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-:dig138_124-0\"><\/a> V dochovanom fragmente z hry Helios sprev\u00e1dza svojho syna na jeho ne\u0161\u0165astnej ceste do neba a sna\u017e\u00ed sa mu da\u0165 pokyny, ako riadi\u0165 voz, zatia\u013e \u010do on jazd\u00ed na n\u00e1hradnom koni menom Sirius, <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-:dig138-124\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[121] <\/a>ako niekto, mo\u017eno <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Paedagogi\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">pedag\u00f3g, informuje Clymene <\/a>o Faeth\u00f3novom osude, ktor\u00fa pravdepodobne sprev\u00e1dzaj\u00fa otrokyne:<\/p>\r\n<blockquote>Vezmime si napr\u00edklad t\u00fa pas\u00e1\u017e, v ktorej Helios, ke\u010f pod\u00e1va opraty svojmu synovi, hovor\u00ed:<\/blockquote>\r\n<blockquote>\u201eJazdite \u010falej, ale vyh\u00fdbajte sa horiacemu <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Ancient_Libya\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">l\u00edbyjsk\u00e9mu <\/a>traktu; <br \/>\r\nHor\u00faci such\u00fd vzduch spust\u00ed va\u0161u n\u00e1pravu: <br \/>\r\nSmerom k siedmim <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Pleiades\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Plej\u00e1dam <\/a>zachovaj svoju st\u00e1lu cestu.&#8221;<br \/>\r\nA potom-<br \/>\r\n&#8220;To povedalo, \u017ee jeho syn neohrozene schmatol opraty, <br \/>\r\nPotom udrel boky okr\u00eddlen\u00fdch pretek\u00e1rov: zviazli <br \/>\r\n\u010ealej na pr\u00e1zdnej a kavern\u00f3znej klenbe vzduchu. <br \/>\r\nJeho otec nasadne na \u010fal\u0161ieho ko\u0148a a jazd\u00ed <br \/>\r\nVarovn\u00fdm hlasom usmer\u0148uj\u00facim svojho syna. &#8216;Jazdite tam! <br \/>\r\nOto\u010d sa, oto\u010d svoje auto takto.&#8221;<\/blockquote>\r\n<blockquote><a name=\"cite_ref-125\"><\/a> \u2014 <cite><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Euripides\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Euripides <\/a>, Phaethon fragment <a href=\"https:\/\/web.archive.org\/web\/20251205145530\/https:\/\/www.loebclassics.com\/view\/euripides-dramatic_fragments\/2008\/pb_LCL506.349.xml?readMode=verso\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">779 <\/a><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-125\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[122] <\/a><\/cite><\/blockquote>\r\n<p>***************************** <br \/>\r\nToto vn\u00edmanie je mo\u017eno odvoden\u00e9 zo skor\u0161ieho <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Proto-Indo-European_religion\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">protoindoeur\u00f3pskeho n\u00e1bo\u017eenstva <\/a>, v ktorom sa predpoklad\u00e1, \u017ee Slnko bolo predstavovan\u00e9 ako oko <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Dyeus\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">* <\/a><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Dyeus\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><em>Dy\u1e17us P\u1e25 <\/em><\/a><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Dyeus\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><sub><em>a <\/em><\/sub><\/a><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Dyeus\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><em>t\u1e17r <\/em><\/a>(pozri <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hvare-khshaeta\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Hvare-khshaeta <\/a>). Orfick\u00e9 <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Orphic\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">pr\u00edslovie, ktor\u00e9 \u00fadajne vyslovila <\/a>ve\u0161tba Apolla, znie:<br \/>\r\n<strong>&#8220;Zeus, H\u00e1des, Helios-Dionysus, traja bohovia v jednej bo\u017eskej hlave!&#8221;<\/strong><br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-500\"><\/a><a name=\"cite_ref-:co188_501-0\"><\/a> Aj ke\u010f sa zd\u00e1, \u017ee spojenie H\u00e9lia so Zeusom nem\u00e1 z\u00e1klad v ranom gr\u00e9ckom kulte a spisoch, napriek tomu existuje ve\u013ea pr\u00edkladov priamej identifik\u00e1cie v neskor\u0161\u00edch dob\u00e1ch. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-500\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[494] <\/a>Z helenistick\u00e9ho obdobia sa zrodil Serapis, gr\u00e9cko-egyptsk\u00e9 bo\u017estvo, ktor\u00e9 Gr\u00e9ci ch\u00e1pali ako chtonick\u00fd aspekt Dia, ktor\u00e9ho slne\u010dn\u00fa povahu nazna\u010duje Slne\u010dn\u00e1 koruna a l\u00fa\u010de, s ktor\u00fdmi ho Gr\u00e9ci zobrazovali. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-:co188-501\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[495] <\/a>O <br \/>\r\n*********************** <br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-:steiny_550-0\"><\/a><a name=\"cite_ref-551\"><\/a><a name=\"cite_ref-552\"><\/a><a name=\"cite_ref-553\"><\/a> Kult Helios\/Sol mal v <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Land_of_Israel\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Eretz Israel <\/a>pozoruhodn\u00fa funkciu ; ke\u010f\u017ee cis\u00e1r bol pova\u017eovan\u00fd za vl\u00e1dcu sveta, pozdrav jeho postavy pravou rukou bol uznan\u00fd ako symbol moci; H\u00e9lios bol <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Constantine_the_Great\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">patr\u00f3nom Kon\u0161tant\u00edna Ve\u013ek\u00e9ho <\/a>, a tak sa tento vl\u00e1dca stoto\u017enil s H\u00e9liom. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-:steiny-550\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[544] <\/a>Kon\u0161tant\u00edn vo svojom novom hlavnom meste <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Constantinople\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Kon\u0161tant\u00ednopole <\/a>zrecykloval sochu H\u00e9lia, aby na svojom portr\u00e9te reprezentoval s\u00e1m seba, ako <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nero\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">to urobil Nero <\/a>so Solom, \u010do medzi pohanmi nebolo nezvy\u010dajn\u00e9, <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-551\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[545] <\/a>a postavenie cis\u00e1rov v r. Galeriov <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Arch_of_Galerius_and_Rotunda\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">obl\u00fak <\/a>je porovnate\u013en\u00fd s poz\u00edciou Helios\/Sol na Diebergovej doske <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-552\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[546] <\/a>a tie\u017e v razen\u00ed minc\u00ed. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Helios#cite_note-553\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[547] <\/a> <br \/>\r\n*********************** <br \/>\r\n*********************** <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Corpus_Hermeticum\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Corpus_Hermeticum<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n*********************** <br \/>\r\n*********************** <br \/>\r\nS\u00favisiace \u010dl\u00e1nky <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/autor-bart-d-ehrman-jeho-diela-vyznamny-kritik-krestanstva\">https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/autor-bart-d-ehrman-jeho-diela-vyznamny-kritik-krestanstva<\/a> <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/preco-je-biblia-najsilnejsia-protikrestanska-kniha-preco-cirkev-hrozila-trestnom-smrti-za-vlastnictvo-bibli\">https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/preco-je-biblia-najsilnejsia-protikrestanska-kniha-preco-cirkev-hrozila-trestnom-smrti-za-vlastnictvo-bibli<\/a> <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/nikejsky-koncil-bol-polyteisticky-velky-trapas-pre-cirkev\">https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/nikejsky-koncil-bol-polyteisticky-velky-trapas-pre-cirkev<\/a> <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/historia-v-akeho-krista-verili-prvi-krestania\">https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/historia-v-akeho-krista-verili-prvi-krestania<\/a> <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/bol-jahve-jediny-boh-biblicki-zidia-verili-vo-viacero-bohov\">https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/bol-jahve-jediny-boh-biblicki-zidia-verili-vo-viacero-bohov<\/a> <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/biblicke-pasaze-priamo-spochybnujuce-bozstvo-krista\">https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/biblicke-pasaze-priamo-spochybnujuce-bozstvo-krista<\/a> <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/manipulacia-biblie-o-bozstve-krista-a-bozskej-trojici\">https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/manipulacia-biblie-o-bozstve-krista-a-bozskej-trojici<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Aktualizacia_692025\"><\/span><strong>Aktualiz\u00e1cia 6.9.2025<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Vyvoj_ucenia_cirkvi_o_Bozskej_trojici_Ako_sa_z_Bozskej_dvojice_stala_Bozska_trojica\"><\/span><strong>V\u00fdvoj u\u010denia cirkvi o Bo\u017eskej trojici. Ako sa z Bo\u017eskej dvojice stala Bo\u017esk\u00e1 trojica<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<ul>\r\n\t<li>autori Biblie boli \u017eidovsk\u00ed konvertiti na kres\u0165anstvo. V Biblii sa hovor\u00ed o Kristovi ako o \u010dloveku a ni\u010d nepodporuje, \u017ee by ho pova\u017eovali za boha<\/li>\r\n\t<li>Ke\u010f sa \u0161\u00edrilo kres\u0165anstvo medzi pohanov, v\u00e4\u010d\u0161ina vtedaj\u0161\u00edch kres\u0165anov konvertitov sa riadili filozofie synkretizmu s pohanstvom. Pohansk\u00e9ho myslenia sa plne nevzdali a \u010dasto sa z\u00fa\u010dast\u0148ovali paralelne a striedavo kres\u0165ansk\u00fdch a pohansk\u00fdch obradov.<\/li>\r\n\t<li>Pre pohanov bolo \u010dast\u00e9 \u017ee aj be\u017en\u00fdch \u013eud\u00ed r\u00edmsky cis\u00e1r ktor\u00fd bol najvy\u0161\u0161ou autoritou r\u00edmskeho n\u00e1bo\u017eenstva vyhl\u00e1sil aj be\u017en\u00fdch \u013eud\u00ed za bohov. Napr\u00edklad cis\u00e1r Hadri\u00e1n, potom ako mu tragicky zahynul jeho gay milenec <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Antinous\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Antinoos<\/a>, ho vyhl\u00e1sil za boha a nechal uctieva\u0165 ako boha. Historik Bart D. Ehrman hovor\u00ed o \u010fal\u0161om ve\u013ekom po\u010dte tak\u00fdchto pr\u00edkladov ako sa stal z \u010dloveka boh v r\u00edmskom n\u00e1bo\u017eenstve.<\/li>\r\n\t<li>My\u0161lienka urobi\u0165 z Je\u017ei\u0161a boha vznikla u pohansk\u00fdch konvertitov na kres\u0165anstvo. Pohanom bola tak\u00e1to my\u0161lienka ve\u013emi bl\u00edzka.<\/li>\r\n\t<li><strong>Bo\u017esk\u00e1 trojica vs bo\u017esk\u00e1 dvojica<\/strong>. Hoci v pohanskom n\u00e1bo\u017eenstve bo\u017esk\u00e9 trojice neboli ve\u013emi zn\u00e1me, zato boli ve\u013emi zn\u00e1me bo\u017esk\u00e9 dvojice, kedy dvaja bohovia spl\u00fdvali do jedn\u00e9ho boha. Tieto bo\u017esk\u00e9 dvojice n\u00e1padne pripom\u00ednaj\u00fa kres\u0165ansk\u00e9 u\u010denie o bo\u017eskej trojici. Najzn\u00e1mej\u0161ia bo\u017esk\u00e1 dvojica boli bohovia <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Hermes<\/a> a <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Thoth\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Toth<\/a>. Podobne ako kres\u0165ansk\u00fd Boh Otec a Syn s\u00fa homoousion (= rovnakej podstaty), tak aj v pohanskej teol\u00f3gii sa hovorilo, \u017ee <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Hermes_Trismegistus\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Hermes<\/a> a <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Thoth\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Toth<\/a> s\u00fa homoousion.<\/li>\r\n\t<li>K\u00fdm v minulosti pohansk\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo riadil cis\u00e1r, rovnako aj Cis\u00e1r Kon\u0161tant\u00edn sa rozhodol riadi\u0165 kres\u0165anstvo. Predsedal Nikejsk\u00e9mu koncilu (325) a riadil ho. Vyhl\u00e1sil kres\u0165anstvo za hlavn\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo. Prestal finan\u010dne podporova\u0165 pohansk\u00e9 chr\u00e1my, odstrihol pohanov od pe\u0148az\u00ed a za\u010dal finan\u010dne podporova\u0165 kres\u0165anstvo.<\/li>\r\n\t<li>Vysok\u00e9 akademick\u00e9 autority tvrdia, \u017ee kres\u0165ansk\u00e1 predstava boha je in\u0161pirovan\u00e1 pr\u00e1ve bo\u017esk\u00fdmi dvojicami, ktor\u00e9 boli v gr\u00e9cko r\u00edmskej teol\u00f3gii ve\u013emi zn\u00e1me. Ako najsilnej\u0161\u00ed d\u00f4kaz uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee v <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">nikejskom vyznan\u00ed<\/a> viery pou\u017eili 100% pohansk\u00fd teologick\u00fd pojem, ktor\u00fd nemal s kres\u0165anstvom nikdy ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 homoousion.<\/li>\r\n\t<li>Kres\u0165ania sa mylne domnievaj\u00fa, \u017ee Nikejsk\u00e9 vyznanie hovor\u00ed o bo\u017eskej trojici. Naopak. Nikejsk\u00e9 vyznanie hovor\u00ed len o bo\u017eskej dvojici Otca a Syna, \u010do ve\u013emi n\u00e1padne pripom\u00edna in\u0161pir\u00e1ciu bo\u017esk\u00fdmi dvojicami, ktor\u00e9 boli v pohanskom n\u00e1bo\u017eenstve ve\u013emi popul\u00e1rne.<\/li>\r\n\t<li><strong>Bo\u017esk\u00e1 dvojica<\/strong>: V Nikejskom vyznan\u00ed nie je Duch Sv\u00e4t\u00fd ozna\u010den\u00fd za Boha a ani z kontextu to nevypl\u00fdva. Ve\u013emi pozorne si pros\u00edm pre\u010d\u00edtajte Nikejsk\u00e9 vyznanie a \u010d\u00edtajte s porozumen\u00edm. V\u0161imnite si ten kontrast. K\u00fdm Otec a Syn s\u00fa ozna\u010den\u00ed za zjednoten\u00fdch dvoch bohov, naopak Duch Sv\u00e4t\u00fd nie je ozna\u010den\u00fd ako boh. Dajte si ve\u013ek\u00fd pozor aby ste \u010d\u00edtali re\u00e1lny origin\u00e1l Nikejsk\u00e9ho vyznania. \u010c\u00edtajte napr\u00edklad anglick\u00fa Wikip\u00e9diu. Na internete n\u00e1jdete r\u00f4zne neskor\u0161ie neorigin\u00e1lne verzie cirkevn\u00e9ho vyznania.<\/li>\r\n\t<li><strong>Cirkev fal\u0161uje hist\u00f3riu. <\/strong><strong>Nicejsko-carihradsk\u00e9 vyznanie viery:<\/strong> V neskor\u0161om nicejsko-carihradskom vyznan\u00ed viery, ktor\u00e9ho rok p\u00f4vodu je nezn\u00e1my, sa za\u010d\u00edna opatrne nazna\u010dova\u0165, \u017ee aj Duch Sv\u00e4t\u00fd by mohol by\u0165 uznan\u00fd ako boh, hoci priamo to tam spomenut\u00e9 nie je. Nie je ozna\u010den\u00fd slovom \u201eboh\u201c, ale opatrnej\u0161\u00edm slovom \u201ep\u00e1n\u201c, a je ozna\u010den\u00fd za entitu, ktor\u00fa treba uctieva\u0165. Prv\u00fd kr\u00e1t v dejin\u00e1ch nazna\u010den\u00e1 bo\u017esk\u00e1 trojica. Hoci Duch Sv\u00e4t\u00fd je v tomto vyznan\u00ed ozna\u010den\u00fd ako ni\u017e\u0161ie bo\u017estvo, ktor\u00e9 vych\u00e1dza z Otca. Cirkev st\u00e1ro\u010dia klamala a fal\u0161ovala hist\u00f3riu, \u017ee Nicejsko-carihradsk\u00e9 vyznanie viery poch\u00e1dza zo skor\u0161ieho <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/First_Council_of_Constantinople\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Kon\u0161tant\u00ednopolsk\u00e9ho koncilu<\/a> (381), aby dala Bo\u017eskej trojici star\u0161\u00ed a d\u00f4veryhodnej\u0161\u00ed p\u00f4vod. Modern\u00ed historici ale tvrdia opak. Anglick\u00e1 Wikip\u00e9dia tvrd\u00ed, \u017ee Nicejsko-carihradsk\u00e9 vyznanie viery bolo schv\u00e1len\u00e9 najsk\u00f4r a\u017e na Chalced\u00f3nskom koncile rok 451. Dobre vyzdrojovan\u00fd \u010dl\u00e1nok anglickej Wikip\u00e9die \u201eNicene Creed\u201c dokonca tvrd\u00ed, \u017ee Nicejsko-carihradsk\u00e9 vyznanie viery m\u00e1 e\u0161te mlad\u0161\u00ed a neskor\u0161\u00ed p\u00f4vod ako rok 451 Chalced\u00f3nsky koncil. \u00daprimne dos\u0165 by ma zauj\u00edmalo ako sa o Nicejsko-carihradskom vyznan\u00ed viery vyu\u010duje na jednotliv\u00fdch teologick\u00fdch fakult\u00e1ch a k\u0148azsk\u00fdch semin\u00e1roch, \u010di sa tam vyu\u010duje sfal\u0161ovan\u00e1 alebo pravdiv\u00e1 hist\u00f3ria. Nicejsko-carihradsk\u00e9 vyznanie viery hovor\u00ed o \u201ejednom krste na odpustenie hriechov\u201c z \u010doho vypl\u00fdva u\u010denie o dedi\u010dnom hriechu. Prv\u00fd vyn\u00e1lezca u\u010denia o dedi\u010dnom hriechu bol a\u017e Sv\u00e4t\u00fd August\u00edn (395 \u2013 430), ktor\u00fd vtedy e\u0161te ne\u017eil a narodil sa a\u017e nesk\u00f4r. V staroveku sa ne\u0161\u00edrili inform\u00e1cie tak r\u00fdchlo ako dnes a m\u00f4\u017eeme predpoklada\u0165, \u017ee trvalo stovky rokov, k\u00fdm za\u010dalo by\u0165 August\u00ednovo u\u010denie o dedi\u010dnom hriechu v cirkvi v\u0161eobecne prij\u00edman\u00e9.<\/li>\r\n\t<li>Preuk\u00e1zate\u013ene a dok\u00e1zate\u013ene na z\u00e1klade vedeck\u00fdch faktov minim\u00e1lne do \u0161iesteho storo\u010dia nem\u00e1me \u017eiadne ofici\u00e1lne cirkevn\u00e9 dokumenty, ktor\u00e9 by hovorili o Bo\u017eskej trojici a hovoria len o Bo\u017eskej dvojici, \u010do je u\u010denie ktor\u00e9 tak n\u00e1padne pripom\u00edna pohansk\u00fa teol\u00f3giu. To je pre kres\u0165ansk\u00fdch teol\u00f3gov a kres\u0165ansk\u00fdch veriacich ve\u013emi depres\u00edvna a zl\u00e1 spr\u00e1va. Je s\u00edce pravda, \u017ee niektor\u00ed tzv. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Trinitarianism_in_the_Church_Fathers\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">cirkevn\u00ed otcovia<\/a> nazna\u010dovali u\u010denie o <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Trinity#Middle_Ages\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">bo\u017eskej Trojici<\/a> e\u0161te pred 6. storo\u010d\u00edm, av\u0161ak vtedy sa ne\u0161\u00edrili inform\u00e1cie tak r\u00fdchlo ako dnes a mohlo trva\u0165 mnoho stoviek rokov, k\u00fdm toto u\u010denie sa stalo v\u0161eobecne v cirkvi zn\u00e1me a prij\u00edmane.<\/li>\r\n\t<li>Nesk\u00f4r evolu\u010dne sa z bo\u017eskej dvojice stala bo\u017esk\u00e1 trojica<\/li>\r\n\t<li>nejeden veriaci by sa psychicky zr\u00fatil z nepr\u00edjemnej pravdy, \u017ee kres\u0165anstvo je in\u0161pirovan\u00e9 t\u00fdm \u201e\u0161pinav\u00fdm hnusn\u00fdm satansk\u00fdm\u201c pohanstvom v rovnakej miere ako judaizmom<\/li>\r\n<\/ul>\r\n<p><strong>S\u00favisiace t\u00e9my<\/strong><\/p>\r\n<ul>\r\n\t<li>v Nicejsko-carihradskom vyznan\u00ed viery (381) sa prv\u00fd kr\u00e1t hovor\u00ed o panenskom po\u010dat\u00ed Je\u017ei\u0161a vo svojej Matke M\u00e1rii. Biblia t\u00fato verziu nepodporuje a preto boli v tejto oblasti <a href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/pocatie-jezisa-z-ducha-svaeteho-a-panenstvo-marie\">zmanipulovan\u00e9 preklady<\/a> Biblie. Historik Bart D. Ehrman tvrd\u00ed, \u017ee pohansk\u00e1 mytol\u00f3gia \u010dasto hovorila o panenskom po\u010dat\u00ed bohov. Kres\u0165ania sa pri panenskom po\u010dat\u00ed M\u00e1rie in\u0161pirovali pohanstvom.<\/li>\r\n\t<li>Samo o sebe uctievanie M\u00e1rie v katol\u00edckej cirkvi je n\u00e1hrada boh\u00fd\u0148 v r\u00edmskom n\u00e1bo\u017eenstve. V katol\u00edckej cirkvi je M\u00e1ria dodnes pova\u017eovan\u00e1 za poloboha, polobohy\u0148u. Kult M\u00e1rie nie je n\u00e1hoda, ale je to jasn\u00e1 in\u0161pir\u00e1cia pohanstvom. Podrobnej\u0161ie to rozober\u00e1 historik Bart D. Ehrman<\/li>\r\n<\/ul>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Aktualizacia_2192025\"><\/span><strong>Aktualiz\u00e1cia 21.9.2025<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Preco_je_pre_krestanov_velky_problem_pohansky_povod_ich_boha\"><\/span><strong>Pre\u010do je pre kres\u0165anov ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m pohansk\u00fd p\u00f4vod ich boha<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Kres\u0165ania veria, \u017ee ich boh je ten autentick\u00fd a skuto\u010dn\u00fd najvy\u0161\u0161\u00ed princ\u00edp z bo\u017eieho zjavenia. <br \/>\r\nV tomto \u010dl\u00e1nku sa ale dozvedia nepr\u00edjemn\u00fa pravdu, \u017ee ich boh nem\u00e1 v sebe ni\u010d bo\u017esk\u00e9, nepoch\u00e1dza z bo\u017eieho zjavenia biblie, ale ich boha vytvorili \u013eudia. <br \/>\r\nMnoh\u00ed kres\u0165ania si po pre\u010d\u00edtan\u00ed tohto \u010dl\u00e1nku bud\u00fa musie\u0165 necha\u0165 predp\u00edsa\u0165 antidepres\u00edvna, ke\u010f pochopia do ak\u00fdch nezmyslov d\u00e1vali tak ve\u013ea energie. <br \/>\r\nAby toho nebolo m\u00e1lo, kres\u0165ania pova\u017euj\u00fa pohansk\u00fdch bohov za d\u00e9monov, diablov. <br \/>\r\nZ tohto \u010dl\u00e1nku sa kres\u0165ania dozvedia, \u017ee ich boh bol vytvoren\u00fd zo satansk\u00e9ho pohansk\u00e9ho konceptu homoousion. Tak\u017ee kres\u0165ania veria v \u201esatansk\u00e9ho\u201c boha. To je ve\u013emi nepr\u00edjemn\u00e1 pravda, ktor\u00fa sa dozvedeli.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Cirkev_sfalsovala_Atanazove_vyznanie_viery_Cirkev_falsuje_svoju_historiu\"><\/span><strong>Cirkev sfal\u0161ovala Atan\u00e1zove vyznanie viery. Cirkev fal\u0161uje svoju hist\u00f3riu<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>\u010eal\u0161\u00edm uk\u00e1\u017ekov\u00fdm pr\u00edkladom ako katol\u00edcka cirkev fal\u0161uje svoju hist\u00f3riu je tzv. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Athanasian_Creed\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Atan\u00e1zove vyznanie<\/a> viery (Quicunque Vult), ktor\u00e9 ve\u013emi n\u00e1padne pripom\u00edna s\u00fa\u010dasne u\u010denie cirkvi o Bo\u017eskej trojici. Sv\u00e4t\u00fd Atan\u00e1z \u017eil v rokoch 298 a\u017e 373. Cirkev tak fal\u0161ovala svoju hist\u00f3riu, aby tak navodila dojem ve\u013emi starobyl\u00e9ho p\u00f4vodu u\u010denia o Bo\u017eskej trojici. Pravda je tak\u00e1, \u017ee u\u010denie o Bo\u017eskej trojici je relat\u00edvne nov\u00fd vyn\u00e1lez cirkvi, ktor\u00fd bol rann\u00fdm kres\u0165anom \u00faplne nezn\u00e1my a nem\u00e1 \u017eiadnu oporu v Biblii. <br \/>\r\nNajstar\u0161ie dochovan\u00e9 rukopisy Atan\u00e1zovho vyznania viery poch\u00e1dzaj\u00fa z konca 8. storo\u010dia. A aj to je ot\u00e1zne \u010di tie rukopisy boli zachovan\u00e9 cel\u00e9 alebo len drobn\u00e9 \u00faryvky a \u010di toto vyznanie bolo v\u0161eobecne zn\u00e1me v celej cirkvi alebo len p\u00e1r jedincom koncom 8. storo\u010dia. <br \/>\r\nJe ot\u00e1zne ak\u00fdm sp\u00f4sobom cirkevn\u00ed profesori vyu\u010duj\u00fa na teologick\u00fdch fakult\u00e1ch toto fal\u0161ovanie hist\u00f3rie \u2013 to by ma fakt zauj\u00edmalo. Mo\u017eno len ve\u013emi eufeministicky, medzi riadkami, jednou vetou nazna\u010dia, \u017ee \u201ev minulosti bola trad\u00edcia , \u017ee sa verilo, \u017ee Atan\u00e1z bol autor vyznania Quicunque Vult a potom sa nejako na to pri\u0161lo, \u017ee autor bol nezn\u00e1my z nejak\u00fdch neskor\u0161\u00edch rokov\u201c. Cirkevn\u00ed profesori teol\u00f3gie ur\u010dite maj\u00fa vedomos\u0165 o tom ako si cirkev fal\u0161ovala svoju vlastn\u00fa hist\u00f3riu, av\u0161ak ur\u010dite sa nepodelia o svoje vedomosti s be\u017en\u00fdmi veriacimi. Be\u017en\u00fd veriaci nem\u00e1 ani po\u0148atie o tom, ako ho cirkev oklamala a podviedla.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Cirkev_falsuje_Bibliu_Johannine_Comma\"><\/span><strong>Cirkev fal\u0161uje Bibliu Johannine Comma<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>K fal\u0161ovaniu Biblie sa ofici\u00e1lne prizn\u00e1vaj\u00fa aj katol\u00edcki teol\u00f3govia, hoci s be\u017en\u00fdmi veriacimi sa o tieto vedomosti nepodelia. Veriaci zost\u00e1vaj\u00fa oklaman\u00ed cirkvou v nevedomosti. Jedn\u00e1 sa o dodato\u010dne pridan\u00fd text do gr\u00e9ckej Biblie. To jasne dokazuje z\u00fafalos\u0165 cirkvi, preto\u017ee Bo\u017esk\u00e1 trojica nem\u00e1 v Biblii \u017eiadnu oporu. <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Johannine_Comma\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Anglick\u00fa Wikip\u00e9di<\/a>u ovl\u00e1dli n\u00e1bo\u017eensk\u00ed fanatici, ktor\u00ed silne obhajuj\u00fa argumenty v prospech p\u00f4vodnosti tejto fal\u0161ovanej \u010dasti Biblie \u2013 n\u00e1zory t\u00fdchto extr\u00e9mistov s\u00fa ale v rozpore s mainstremov\u00fdm konsenzom kres\u0165ansk\u00fdch teol\u00f3gov. Asi 50 kr\u00e1t sa tam opakuje hoax, \u017ee najstar\u0161ia verzia Vulg\u00e1ty obsahuje t\u00fato fal\u0161ovan\u00fa \u010das\u0165. Nie je to pravda. Najstar\u0161ia a najmlad\u0161ia verzia Vulg\u00e1ty neobsahuje t\u00fato pas\u00e1\u017e. T\u00fato pas\u00e1\u017e obsahuje len Latinsk\u00e1 Vulgata verzia Clementina z obdobia konfliktu p\u00e1pe\u017ea z protestantmi.<br \/>\r\n<br \/>\r\nPrv\u00fd J\u00e1nov list 5:7\u20138<br \/>\r\nLebo traja s\u00fa, ktor\u00ed sved\u010dia v nebi: Otec, Slovo a Duch Sv\u00e4t\u00fd; a t\u00ed traja s\u00fa jedno.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Preco_mal_islam_tak_velky_uspech_u_krestanov\"><\/span><strong>Pre\u010do mal islam tak ve\u013ek\u00fd \u00faspech u kres\u0165anov?<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>V dobe \u0161\u00edrenia islamu kres\u0165ania ve\u013emi r\u00fdchlo prech\u00e1dzali na islam. A pod\u013ea mojich inform\u00e1cii nie v\u017edy bolo na to potrebn\u00e9 n\u00e1silie a jednalo sa \u010dasto o dobrovo\u013en\u00e9 konverzie. \u013dudia boli znechuten\u00ed z toho ako cirkev prekr\u00facala Bibliu, v rozpore s Bibliou Nov\u00fdmi z\u00e1konom vyhl\u00e1sili Krista za Boha, v rozpore s Bibliou si vytvorili Bo\u017esk\u00fa trojicu a nad t\u00fdm ako cirkev pokazila politick\u00e1 moc. <br \/>\r\nIslam bol ur\u010dit\u00e1 forma arianizmu. <br \/>\r\nIslam v ten dobe bol pravdepodobne islam nie\u010do \u00faplne in\u00e9 ako dnes \u2013 bolo to \u010faleko viac liber\u00e1lna viera a nebolo v \u0148om tak ve\u013ea n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho fanatizmu ako dnes.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Od_ktoreho_roku_je_Duch_Svaty_povazovany_za_Boha\"><\/span><strong>Od ktor\u00e9ho roku je Duch Sv\u00e4t\u00fd pova\u017eovan\u00fd za Boha?<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Ur\u010dite existuj\u00fa nejak\u00e9 v\u00fdroky kres\u0165ansk\u00fdch cirkven\u00fdch otcov ktor\u00e9 hovoria o Duchu Sv\u00e4tom ako Bohu, av\u0161ak ich u\u010denie nebolo zn\u00e1me pre cel\u00fa cirkev, pre v\u0161etk\u00fdch veriacich a k\u0148azov. Definit\u00edvne uznanie bo\u017estva Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho bolo pravdepodobne a\u017e na \u0160tvrtom <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Fourth_Council_of_the_Lateran\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">later\u00e1nskom koncile <\/a>(1215) . <br \/>\r\nPre\u010d\u00edtal som si cel\u00fd \u010dl\u00e1nok na Wikip\u00e9dii o Duchu Sv\u00e4tom konkr\u00e9tne o t\u00e9me <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Filioque\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Filioque<\/a>. Dlh\u00e9 je to ako cel\u00e1 kniha. Citovan\u00e9 desiatky v\u00fdstupov koncilov, ale ani jedna zmienka o t\u00e9me \u010di je Duch Sv\u00e4t\u00fd pova\u017eovan\u00fd za Boha. Rie\u0161i sa tam iba to, \u017ee Duch Sv\u00e4t\u00fd vych\u00e1dza alebo nevych\u00e1dza z Otca a Syna, ale o tom \u010di je pova\u017eovan\u00fd za boha ani slovo.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Stvrty_lateransky_koncil_1215\"><\/span><strong>\u0160tvrt\u00fd later\u00e1nsky koncil (1215)<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>\u0160tvrt\u00fd <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Fourth_Council_of_the_Lateran\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">later\u00e1nsky koncil <\/a>(1215) ve\u013emi podrobne pojedn\u00e1va o t\u00e9me Bo\u017esk\u00e1 trojica. Pravdepodobne a\u017e v t\u00fdchto rokoch je u\u010denie cirkvi o Bo\u017eskej trojici skuto\u010dne toto\u017en\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010dasn\u00fdm u\u010den\u00edm cirkvi. <br \/>\r\n\u0160tvrt\u00fd later\u00e1nsky koncil ozna\u010duje polyteistick\u00fd poh\u013ead na bo\u017esk\u00fa trojicu ako her\u00e9zu z \u010doho vypl\u00fdva, \u017ee o trojici muselo existova\u0165 st\u00e1le mnoho nejasnost\u00ed a mnoho teol\u00f3gov a veriacich verili v tzv. triteizmus. <br \/>\r\nJe neuverite\u013en\u00e9 \u017ee e\u0161te ani v 13. storo\u010d\u00ed st\u00e1le nemali veriaci jasno \u010do si maj\u00fa predstavi\u0165 pod pojmom \u201eBoh\u201c.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Existuju_silne_argumenty_ze_Augustinove_dielo_o_Bozskej_trojici_De_Trinitate_bol_falzifikat_cirkvi_a_bolo_napisane_najskor_cca_500_rokov_po_jeho_smrti\"><\/span><strong>Existuj\u00fa siln\u00e9 argumenty, \u017ee August\u00ednove dielo o Bo\u017eskej trojici De Trinitate bol falzifik\u00e1t cirkvi a bolo nap\u00edsan\u00e9 najsk\u00f4r cca 500 rokov po jeho smrti<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Latinsk\u00e9 dielo August\u00edna De Trinitate popisuje toto\u017en\u00e9 a rovnako rozsiahle u\u010denie o Bo\u017eskej trojici ako maj\u00fa s\u00fa\u010dasn\u00e9 kres\u0165ansk\u00e9 cirkvi. Cirkev tak m\u00f4\u017ee argumentova\u0165 relat\u00edvne starobyl\u00fdm p\u00f4vodom u\u010denia o Bo\u017eskej trojici. Verzia cirkvi m\u00e1 ale ve\u013ek\u00e9 trhliny. <br \/>\r\n&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;N\u00e1bo\u017eensk\u00ed fanatici by boli extr\u00e9mne pohor\u0161en\u00ed nad touto \u00favahou a ur\u010dite by tvrdili, \u017ee \u201ena\u0161a \u00fa\u017easn\u00e1\u201c cirkev by n\u00e1s ur\u010dite neoklamala a v\u00f4bec len nad t\u00fdm uva\u017eova\u0165 je stra\u0161n\u00e9 r\u00fahanie proti cirkvi a bohu. <br \/>\r\nFakty ale hovoria, ale nie\u010do in\u00e9. <br \/>\r\nBolo by ve\u013emi dobr\u00e9 ak by sa touto t\u00e9mou zaoberali akademick\u00e9 autority. <br \/>\r\nKe\u010f som si \u010d\u00edtal \u010das\u0165 diela <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/On_the_Trinity\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">De Trinitate<\/a> v latin\u010dine, charakter latin\u010diny mi bol extr\u00e9mne podozriv\u00fd. Za\u010diatkom piateho storo\u010dia e\u0161te neexistovala tak\u00e1 forma latin\u010diny ak\u00e9 pou\u017e\u00edva toto dielo a ve\u013emi n\u00e1padne pripom\u00edna s\u00fa\u010dasn\u00fd modern\u00fd <a href=\"https:\/\/la.wikisource.org\/wiki\/De_trinitate_(Aurelius_Augustinus)\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">zrozumite\u013en\u00fd jazyk<\/a>, kr\u00e1sna \u010dist\u00e1 latin\u010dina. Naopak v dobe August\u00edna sa pou\u017e\u00edvala latin\u010dina vo forme akejsi hatlaniny, ktor\u00e1 bola menej zrozumite\u013en\u00e1, n\u00e1ro\u010dn\u00e1 na preklad a pri doslovnom preklade pri niektor\u00fdch vet\u00e1ch si mus\u00edte niekedy l\u00e1ma\u0165 hlavu nad t\u00fdm \u010do t\u00fdm autor vlastne chcel poveda\u0165. <br \/>\r\nV kontraste s t\u00fdm P\u00e1pe\u017e Zosimus z August\u00ednovej doby vo svojom dokumente <a href=\"https:\/\/la.wikisource.org\/wiki\/Epistola_tractoria\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Epistola tractoria<\/a> pou\u017e\u00edva formu latin\u010diny ktor\u00e1 prisl\u00facha danej dobe. <br \/>\r\nNetvrd\u00edm, \u017ee De Trinitate je ur\u010dite falzifik\u00e1t, av\u0161ak podozrenia s\u00fa tak ve\u013ek\u00e9 \u017ee minim\u00e1lne to ur\u010dite stoj\u00ed za d\u00f4sledn\u00fd a prec\u00edzny vedeck\u00fd v\u00fdskum t\u00fato hypot\u00e9zu bu\u010f potvrdi\u0165 alebo vyvr\u00e1ti\u0165 (samozrejme musia to robi\u0165 sekul\u00e1rni vedci, nie cirkevn\u00ed teol\u00f3govia). <br \/>\r\nNemo\u017eno \u00faplne vyl\u00fa\u010di\u0165, \u017ee De Trinitate bolo s\u00edce autentick\u00e9 dielo, av\u0161ak neskor\u0161\u00ed rukopisci tomuto latinsk\u00e9mu dielu pri prepisovan\u00ed k\u00f3pie urobili obrovsk\u00e9 gramatick\u00e9 a \u0161tylistick\u00e9 \u00fapravy, pr\u00edpadne doplnili svoj vlastn\u00fd obsah. <br \/>\r\n\u010eal\u0161ia ve\u013emi nepravdepodobn\u00e1 mo\u017enos\u0165 je, \u017ee August\u00edn bol super-g\u00e9nius, ktor\u00fd predbehol dobu a ktor\u00fd ovl\u00e1dal formu latin\u010diny pou\u017e\u00edvan\u00fa najsk\u00f4r 500 rokov po jeho smrti a jeho latin\u010dina bola kraj\u0161ia a dokonalej\u0161ia ako latin\u010dina pis\u00e1rov samotn\u00e9ho p\u00e1pe\u017ea. <br \/>\r\n\u0160tvrt\u00fd later\u00e1nsky koncil (1215) je d\u00f4kazom \u017ee v\u00fdvoj u\u010denia o Bo\u017eskej trojici st\u00e1le nebol ukon\u010den\u00fd ani v 13. storo\u010d\u00ed. Mo\u017eno pr\u00e1ve hlavn\u00fd podklad na vytvorenie u\u010denia o Bo\u017eskej trojici na later\u00e1nskom koncile bol falzifik\u00e1t De Trinitate. <br \/>\r\nTom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd ktor\u00fd \u017eil a\u017e po later\u00e1nskom koncile sa zd\u00e1 by\u0165 viac pravdepodobn\u00fd autor De Trinitate ako August\u00edn.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<strong>\u010eal\u0161ie argumenty v prospech falzifik\u00e1cie:<\/strong><\/p>\r\n<ul>\r\n\t<li>vzh\u013eadom k tomu, \u017ee Biblia neobsahuje \u017eiadne texty na podporu Bo\u017estva Krista a na podporu Bo\u017eskej trojice v nov\u0161\u00edch verzi\u00e1ch gr\u00e9ckych rukopisov Biblie vytvorila cirkev falzifik\u00e1ty Biblie rukopisy Textus Receptus. Ke\u010f cirkev nemala probl\u00e9m fal\u0161ova\u0165 Bibliu tak o \u010do sk\u00f4r by nemala probl\u00e9m fal\u0161ova\u0165 August\u00ednovo dielo De Trinitate aby falzifikovala prad\u00e1vny p\u00f4vod Bo\u017eskej trojice?<\/li>\r\n\t<li>Katol\u00edcka cirkev sa ofici\u00e1lne priznala ku podvodu a ku vytvoreniu falzifik\u00e1tu Atan\u00e1zovho vyznania viery. O \u010do sk\u00f4r by cirkev nemala probl\u00e9m fal\u0161ova\u0165 August\u00ednovo dielo De Trinitate? (Katol\u00edcka cirkev sa \u201epriznala\u201c v tom kontexte, \u017ee dnes to u\u017e je konsenzus medzi katol\u00edckymi teol\u00f3gmi, profesormi teol\u00f3gie, \u017ee sa jedn\u00e1 o falzifik\u00e1t)<\/li>\r\n\t<li>Podozrenie z falzifik\u00e1cie De Trinitate vyvol\u00e1va aj pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e1 teologick\u00e1 evolu\u010dn\u00e1 vyspelos\u0165 a prepracovanos\u0165 o Bo\u017eskej trojici tohto diela na t\u00fa dobu, u\u010denie svojim rozsahom je toto\u017en\u00e9 z modern\u00fdm teologick\u00fdm u\u010den\u00edm katol\u00edckej cirkvi o Bo\u017eskej trojici. Ani mlad\u0161\u00ed a neskor\u0161\u00ed autori po August\u00ednovi nemali tak rozsiahle u\u010denie o Trojici ako on.<\/li>\r\n\t<li>In\u00fdm neskor\u0161\u00edm cirkevn\u00fdm autorom bolo August\u00ednove u\u010denie nezn\u00e1me<\/li>\r\n\t<li>Ak by bolo August\u00ednove dielo prav\u00e9, tak nebolo by potrebn\u00fdch tak ve\u013ea koncilov na t\u00e9mu Bo\u017esk\u00e1 trojica po jeho smrti.<\/li>\r\n\t<li>Pr\u00edli\u0161 sebavedom\u00e9 a agres\u00edvne prekr\u00facanie a dezinterpret\u00e1cia Biblie v prospech Bo\u017eskej trojice a v prospech Bo\u017estva Krista na t\u00fa dobu. Tak\u00e1to argument\u00e1cia bola typick\u00e1 mnoho stoviek rokov po August\u00ednovej smrti. Napr\u00edklad prekr\u00fatenie v\u00fdznamu J\u00e1novho evanjelia argument\u00e1ciou Boh=Slovo=Kristus. Ja som presved\u010den\u00fd prv\u00fdch kres\u0165anov by ani vo sne nenapadlo pochopi\u0165 J\u00e1nove evanjelium prv\u00fa kapitolu ako d\u00f4kaz bo\u017estva Krista.<\/li>\r\n\t<li>A\u017e provokat\u00edvne \u010dasto a provokat\u00edvne podrobne sa v De Trinitate spom\u00edna t\u00e9ma <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Filioque\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Filioque<\/a> a agiln\u00e1 argument\u00e1cia v prospech poh\u013eadu katol\u00edckej cirkvi na t\u00fato t\u00e9mu. August\u00edn by nemal d\u00f4vod t\u00fato t\u00e9mu tak podrobne rozobera\u0165, preto\u017ee vtedy e\u0161te konflikt medzi z\u00e1padnou a v\u00fdchodnou cirkvou neexistoval. Naopak \u010do d\u00e1va zmysel v \u010dase vrcholiaceho konfliktu medzi v\u00fdchodnou a z\u00e1padnou cirkvou v 11. \u2013 13. storo\u010d\u00ed vytrovi\u0165 falzifik\u00e1t August\u00ednovho diela v prospech katol\u00edckeho teologick\u00e9ho poh\u013eadu na <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Filioque\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Filioque<\/a>.<\/li>\r\n\t<li>\u00daloha vedcov, b\u00e1date\u013eov, historikov je ur\u010di\u0165 najstar\u0161\u00ed rukopis De Trinitate a lep\u0161ie presk\u00fama\u0165 \u010di bolo u\u010denie August\u00edna zn\u00e1me neskor\u0161\u00edm autorom.<\/li>\r\n<\/ul>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Gregor_Naziansky_vynalezca_Bozskej_trojice\"><\/span><strong>Gregor Nazi\u00e1nsky, vyn\u00e1lezca Bo\u017eskej trojice<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Gregor Nazi\u00e1nsky pravdepodobne ako prv\u00fd evolu\u010dne vytvoril z Bo\u017eskej Dvojice Bo\u017esk\u00fa Trojicu. Gregor Nazi\u00e1nsky 329 \u2013 389 po Nikejskom koncile ako prv\u00fd \u010dlovek hovoril o Trojici sp\u00f4sobom ktor\u00fd sa podob\u00e1 s\u00fa\u010dasnej kres\u0165anskej teol\u00f3gii. Niektor\u00ed cirkevn\u00ed otcovia hovorili o Trojici aj pre Nikejsk\u00fdm koncilom ale v \u00faplne inom kontexte a v\u00fdzname, ktor\u00e9 nemalo ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010dasn\u00fdm kres\u0165ansk\u00fdm u\u010den\u00edm o Trojici. <br \/>\r\nPravdepodobne ale trvalo aj stovky rokov k\u00fdm sa stalo u\u010denie Gregora Nazi\u00e1nskeho zn\u00e1me pre cel\u00fa cirkev.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<strong>Citujem Katechnizmus Katol\u00edckej cirkvi:<\/strong> <br \/>\r\nSv\u00e4t\u00fd Gregor Nazi\u00e1nsky, ktor\u00e9ho volaj\u00fa aj \u201eTeol\u00f3g\u201c, zveruje carihradsk\u00fdm katechumenom toto zhrnutie troji\u010dnej viery: <br \/>\r\n\u2026 hovor\u00edm, a vyznanie viery v Otca i Syna i Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho. Dnes ti ju zverujem. S \u0148ou \u0165a ponor\u00edm do o\u010distnej vody a vyzdvihnem z nej. D\u00e1vam ti ju za spolo\u010dn\u00ed\u010dku a ochranky\u0148u cel\u00e9ho \u017eivota: jedin\u00e9 bo\u017estvo a moc, jestvuj\u00face spolo\u010dne v Troch a obsahuj\u00face Troch odli\u0161n\u00fdm sp\u00f4sobom: bo\u017estvo rovnakej podstaty alebo prirodzenosti, ktor\u00e9 sa vzne\u0161enos\u0165ou nezv\u00e4\u010d\u0161uje ani podriadenos\u0165ou nezmen\u0161uje&#8230; Nekone\u010dn\u00fa jednotu Troch nekone\u010dn\u00fdch. Ka\u017ed\u00fd z nich je Boh, ak sa berie do \u00favahy osve&#8230;; a Boh s\u00fa t\u00edto Traja, ak sa ber\u00fa do \u00favahy spolu&#8230; Len \u010do som si v duchu predstavil Jedn\u00e9ho, hne\u010f mi za\u017eiarili Traja. Len \u010do za\u010dnem rozli\u0161ova\u0165 Troch, hne\u010f som priveden\u00fd k Jedn\u00e9mu.\u201c<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Ucenie_o_krestanskej_Bozskej_trojici_pochadza_z_rimskej_mytologie_tvrdia_vedci\"><\/span><strong>U\u010denie o kres\u0165anskej Bo\u017eskej trojici poch\u00e1dza z r\u00edmskej mytol\u00f3gie tvrdia vedci<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Kres\u0165ania pova\u017euj\u00fa svoje n\u00e1bo\u017eenstvo za jedin\u00e9 prav\u00e9 a in\u00fdmi n\u00e1bo\u017eenstvami poh\u0155daj\u00fa. Pohanstvo pova\u017euj\u00fa za nie\u010do bl\u00edzke satanovi. Vedec Pier Franco Beatrice je v\u00fdznamn\u00fd uzn\u00e1van\u00fd taliansky profesor religionista odhalil \u017ee kres\u0165ania si protire\u010dia a nepoznaj\u00fa svoju hist\u00f3riu. Jeho pr\u00e1ca s n\u00e1zvom \u201eThe Word Homoousios from Hellenism to Christianity\u201c dokazuje nespochybnite\u013en\u00fdmi d\u00f4kazmi, \u017ee koncept kres\u0165anskej predstavy Boha Bo\u017eskej trojice bol priamo in\u0161pirovan\u00fd kres\u0165anmi nen\u00e1viden\u00fdm pohansk\u00fdm r\u00edmskym n\u00e1bo\u017eenstvom. Kres\u0165ania so svojou bo\u017eskou trojicou nepri\u0161li s ni\u010d\u00edm nov\u00fdm. R\u00edmske n\u00e1bo\u017eenstvo teol\u00f3giu zjednoten\u00fdch bo\u017estiev do jednej entity poznali u\u017e d\u00e1vno. Nikejsk\u00e9 vyznanie viery (rok 325) hovor\u00ed o dvoch zjednoten\u00fdch bo\u017estv\u00e1ch boh Otec a boh Syn. Duch Sv\u00e4t\u00fd e\u0161te za boha vyhl\u00e1sen\u00fd nebol, bo\u017estvo mu prip\u00edsan\u00e9 bolo a\u017e nesk\u00f4r a\u017e neskor\u0161ou evol\u00faciou vznikla z bo\u017eskej dvojice bo\u017esk\u00e1 trojica. <br \/>\r\nV kres\u0165anskej encyklop\u00e9dii Suda z 10. storo\u010dia samotn\u00fd kres\u0165ansk\u00fd autor tvrd\u00ed, \u017ee u\u010denie o Bo\u017eskej trojici poch\u00e1dza od pohanskej Bo\u017eskej dvojice boha Hermesa a boha Totha.<br \/>\r\nHist\u00f3riu p\u00ed\u0161u v\u00ed\u0165azi. Cirkev svoju vlastn\u00fa hist\u00f3riu vymazala.<br \/>\r\nAby cirkev zahladila svoj pohansk\u00fd p\u00f4vod, nesk\u00f4r nahradila pohansk\u00fd teologick\u00fd pojem \u201eousia\u201c slovom \u201ehypostasis\u201c. <br \/>\r\nSocha pohansk\u00e9ho boha Hermesa, ktor\u00fa vid\u00edte na obr\u00e1zku sa dodnes nach\u00e1dza vo Vatik\u00e1nskom m\u00fazeu. <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/upload.wikimedia.org\/wikipedia\/commons\/thumb\/6\/63\/Statue_Hermes_Chiaramonti.jpg\/800px-Statue_Hermes_Chiaramonti.jpg\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/upload.wikimedia.org\/wikipedia\/commons\/thumb\/6\/63\/Statue_Hermes_Chiaramonti.jpg\/800px-Statue_Hermes_Chiaramonti.jpg<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h1><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Aktualizacia_29122025\"><\/span>Aktualiz\u00e1cia 29.12.2025<span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h1>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Historia_cirkvi_je_atomova_bomba_ktora_uplne_likviduje_krestanstvo_a_krestanske_dogmy\"><\/span><strong>Hist\u00f3ria cirkvi je at\u00f3mov\u00e1 bomba, ktor\u00e1 \u00faplne likviduje kres\u0165anstvo a kres\u0165ansk\u00e9 dogmy<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Hist\u00f3ria cirkvi je at\u00f3mov\u00e1 bomba, ktor\u00e1 \u00faplne likviduje kres\u0165anstvo a kres\u0165ansk\u00e9 dogmy. Takmer v\u0161etci kres\u0165ania s\u00fa ale v hlbokej nevedomosti a o svojej hist\u00f3rii nemaj\u00fa ani najmen\u0161ie tu\u0161enie.<br \/>\r\n<br \/>\r\nNikejsk\u00e9 vyznanie viery vzniklo na z\u00e1klade pohanskej mytol\u00f3gie homoousios dvoch zjednoten\u00fdch bohov, bo\u017eskej dvojice &#8211; bohov Hermesa a Totha, u\u010denie o dvoch kres\u0165ansk\u00fdch zjednoten\u00fdch bohoch Otcovi a Synovi \u010do potvrdzuj\u00fa aj vedeck\u00e9 v\u00fdskumy. Nikejsk\u00e9 vyznanie viery d\u00e1va do o\u010di bij\u00faceho kontrastu na jednej strane Otca a Syna ktor\u00fdm je priznan\u00e1 Bo\u017eskos\u0165 a na druhej strane Ducha sv\u00e4t\u00e9ho ktor\u00fd je spom\u00ednan\u00fd v poslednej vete a ktor\u00e9mu Bo\u017eskos\u0165 uznan\u00e1 nie je. V Nikejskom vyznan\u00ed Duch Sv\u00e4t\u00fd nie je ozna\u010den\u00fd ako boh.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Aj_niektori_trinitarni_konzervativni_teologovia_priznavaju_ze_Nikejske_vyznanie_viery_nehovori_o_Bozskej_trojici_ale_dvojici\"><\/span><strong>Aj niektor\u00ed trinit\u00e1rni konzervat\u00edvni teol\u00f3govia prizn\u00e1vaj\u00fa, \u017ee Nikejsk\u00e9 vyznanie viery nehovor\u00ed o Bo\u017eskej trojici ale dvojici<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Ve\u013emi pozit\u00edvne ma prekvapila aj \u00faprimnos\u0165 niektor\u00fdch tvrd\u00fdch konzervat\u00edvnych ortodoxn\u00fdch teol\u00f3gov, ktor\u00ed s\u00edce ve\u013emi jasne obhajuj\u00fa Bo\u017esk\u00fa trojicu, av\u0161ak s\u00fa ochotn\u00ed sa zaobera\u0165 aj jednou z najviac bolestiv\u00fdch t\u00e9m kres\u0165anskej teol\u00f3gie a z\u00e1rove\u0148 s\u00fa ochotn\u00ed sa aspo\u0148 z 80% dr\u017ea\u0165 re\u00e1lnych historick\u00fdch faktov a s\u00fa ochotn\u00ed uzna\u0165 pre kres\u0165anov mimoriadne smutn\u00fd a bolestiv\u00fd fakt, \u017ee Nikejsk\u00e9 vyznanie viery hovor\u00ed o Bo\u017eskej dvojici, nie Bo\u017eskej trojici a \u017ee vtedy Duch sv\u00e4t\u00fd za boha e\u0161te uznan\u00fd nebol. Medzi nich patria napr\u00edklad Michael AG Haykin Profesor cirkevn\u00fdch dej\u00edn a biblickej spirituality, Ju\u017en\u00fd baptistick\u00fd teologick\u00fd semin\u00e1r. Ve\u013emi si v\u00e1\u017eim ka\u017ed\u00e9ho teol\u00f3ga, ktor\u00fd m\u00e1 aspo\u0148 trochu zmysel pre pravdu, preto\u017ee tak\u00fdch je m\u00e1lo. \u017diaden konzervat\u00edvny kres\u0165ansk\u00fd teol\u00f3g nem\u00f4\u017ee obvini\u0165 profesora Michaela AG Haykina \u017ee je jeho pr\u00e1ca zl\u00e1 alebo \u017ee by \u010do i len v n\u00e1znaku spochyb\u0148oval Bo\u017esk\u00fa trojicu. <br \/>\r\nJe pozoruhodn\u00e9, \u017ee profesor Haykin m\u00e1 ur\u010dit\u00e9 pochopenie pre ranno-kres\u0165ansk\u00fdch \u201eheretikov\u201c, ktor\u00fd odmietali prida\u0165 do Bo\u017eskej dvojice aj Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho aby tak vznikla Bo\u017esk\u00e1 trojica.<br \/>\r\n<br \/>\r\nSamozrejme konzervat\u00edvni teol\u00f3govia (ktor\u00fdch je ve\u013ek\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina) sa bud\u00fa sna\u017ei\u0165 zmen\u0161ova\u0165 z\u00e1va\u017enos\u0165 tohto cirkevn\u00e9ho \u0161kand\u00e1lu t\u00fdm \u017ee Nikejsk\u00e9 vyznanie viery nie je v rozpore s Bo\u017eskou trojicou, ale len cirkev v Nikejsk\u00e9mu vyznaniu viery doplnila Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho. Takto sa sna\u017eili aj argumentova\u0165 Atan\u00e1z \u010di Bazil (Atan\u00e1z a Bazil boli \u0161ikovn\u00ed v marketingu a propagande aby si presadili svoju ideol\u00f3giu) a t\u00e1to argument\u00e1cia a propaganda sa v cirkvi udr\u017eala dodnes. S t\u00fdm ale ja nes\u00fahlas\u00edm. Ak by dnes ak\u00fdko\u013evek katol\u00edcky k\u0148az alebo pastor hovoril o Bo\u017eskej dvojici tak na druh\u00fd de\u0148 dostane v\u00fdpove\u010f z pr\u00e1ce a bude ozna\u010den\u00fd za kac\u00edra, ktor\u00e9ho treba exkomunikova\u0165.<br \/>\r\n<br \/>\r\nMnoho kres\u0165anov si to neuvedomuje ale z poh\u013eadu s\u00fa\u010dasn\u00e9ho u\u010denia cirkvi je Nickejsk\u00e9 vyznanie viery silne kac\u00edrske a heretick\u00e9 a to aj napriek tomu, \u017ee dnes nikejsk\u00e9 vyznanie v\u0161etky cirkvi uzn\u00e1vaj\u00fa. Bl\u00e1zniv\u00e9 protire\u010denie v cirkvi \u2013 \u017ee uzn\u00e1vaj\u00fa Nikejsk\u00e9 vyznanie viery, ktor\u00e9 je z ich poh\u013eadu kac\u00edrske. <br \/>\r\nAk sa poctivo za\u010dneme venova\u0165 dejin\u00e1m cirkvi, tak cel\u00e9 kres\u0165anstvo sa n\u00e1m zr\u00fati ako dom\u010dek z kar\u00e1t.<br \/>\r\n<br \/>\r\nJe ve\u013emi smutn\u00e9 a z\u00e1rove\u0148 tragikomick\u00e9, \u017ee k\u0148azi a pastori \u0161tuduj\u00fa teol\u00f3giu vr\u00e1tane dej\u00edn cirkvi ale v \u0161kole ich nenau\u010dili, \u017ee Nikejsk\u00e9 vyznanie viery hovor\u00ed o bo\u017eskej dvojici a nie trojici. Cirkev si fal\u0161uje svoju vlastn\u00fa hist\u00f3riu a zatajuje v\u0161etku nepr\u00edjemn\u00fa pravdu. K\u0148azi a pastori \u017eij\u00fa v hlbokej nevedomosti.<br \/>\r\n<br \/>\r\nVe\u013ek\u00e1 \u0161koda, \u017ee neexistuje jedna s\u00favisl\u00e1 vedeck\u00e1 \u0161t\u00fadia, ktor\u00e1 by d\u00e1vala problematiku Hermes Trismegistus a pr\u00e1cu napr\u00edklad od profesora Haykina do s\u00favislosti. Ve\u013ek\u00e1 \u0161koda, \u017ee to dodnes okrem m\u0148a nikoho nenapadlo, preto\u017ee to by bola podstatne silnej\u0161ia argument\u00e1cia proti kres\u0165anstvu.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Co_z_tychto_faktov_vyplyva_a_ake_maju_tieto_fakty_dopad_na_sucasnych_beznych_krestanov\"><\/span><strong>\u010co z t\u00fdchto faktov vypl\u00fdva a ak\u00e9 maj\u00fa tieto fakty dopad na s\u00fa\u010dasn\u00fdch be\u017en\u00fdch kres\u0165anov?<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p>Pre sekul\u00e1rneho \u010dloveka sa ni\u010d nemen\u00ed, ale pre praktizuj\u00facich kres\u0165anov s\u00fa tieto veci priam existen\u010dnou hrozbou, je to pre nich existen\u010dn\u00fd probl\u00e9m, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee u kres\u0165ana sp\u00f4sobi\u0165 aj psychick\u00e9 \/ nervov\u00e9 zr\u00fatenie a depresie. <br \/>\r\nKres\u0165ania veria \u017ee ich cirkev je dokonal\u00e9 Bo\u017eie dielo ale historick\u00e9 fakty prin\u00e1\u0161aj\u00fa prive\u013ek\u00fa d\u00e1vku nepr\u00edjemnej pravdy a to pr\u00e1ve o tej \u00faplne najcitlivej\u0161ej t\u00e9me ako je samotn\u00e1 Bo\u017esk\u00e1 trojica ako najvy\u0161\u0161\u00ed princ\u00edp, v ktor\u00fd veria v\u0161etci kres\u0165ania, predstava Boha. <br \/>\r\nJednotliv\u00e9 kres\u0165ansk\u00e9 cirkvi ich u\u010denie sa m\u00f4\u017ee l\u00ed\u0161i\u0165 ale v\u0161etky kres\u0165ansk\u00e9 cirkvi maj\u00fa rovnak\u00e9 u\u010denie o Bo\u017eskej trojici a v\u0161etky cirkvi uzn\u00e1vaj\u00fa Nikejsk\u00fd koncil a Nikejsk\u00e9 vyznanie viery. V\u0161etky cirkvi veria na Bo\u017esk\u00fa trojicu a na \u201erovnak\u00e9ho Boha\u201c, presnej\u0161ie na rovnak\u00fa predstavu Boha. <br \/>\r\nTo, \u017ee historick\u00e9 fakty hovoria o takejto \u0161ialenej kontroverzii rozporoch a protire\u010den\u00ed v Nikejskom vyznan\u00ed viery je pre kres\u0165ana existen\u010dn\u00fd probl\u00e9m. <br \/>\r\nNie Bo\u017esk\u00e1 trojica stvorila \u013eud\u00ed ale \u013eudia si vytvorili koncept, predstavu a rozporupln\u00fa fantazmag\u00f3riu Bo\u017eskej trojice. Nie Bo\u017esk\u00e1 trojica stvorila \u013eud\u00ed ale \u013eudia Bo\u017esk\u00fa trojicu. <br \/>\r\nCirkev nie je dielom Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho ale \u013eud\u00ed.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h3><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Povzbudenie_k_liberalnemu_krestanstvu\"><\/span><strong>Povzbudenie k liber\u00e1lnemu kres\u0165anstvu<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h3>\r\n<p>S\u00fa\u010dasn\u00ed kres\u0165ania maj\u00fa extr\u00e9mny odpor vo\u010di reform\u00e1m cirkvi aj v kozmetick\u00fdch veciach ako napr\u00edklad zru\u0161enie z\u00e1kazu antikoncepcie \u010di \u00fastretovej\u0161\u00ed postoj k LGBT \u013eu\u010fom, pri\u010dom sami nepoznaj\u00fa hist\u00f3riu cirkvi kedy cirkev prech\u00e1dzala \u010faleko drastickej\u0161\u00edmi zmenami od monoteizmu k Bo\u017eskej dvojici, od bo\u017eskej dvojice ku Bo\u017eskej trojici. Lep\u0161ou znalos\u0165ou hist\u00f3rie to m\u00f4\u017ee povzbudi\u0165 kres\u0165anov k \u010fal\u0161\u00edm reform\u00e1m cirkvi. <br \/>\r\nV\u0161etky kres\u0165ansk\u00e9 cirkvi, s\u00fa silne exkluzivistick\u00e9 a prozelitick\u00e9, kres\u0165ania maj\u00fa probl\u00e9m s p\u00fdchou nadradenos\u0165ou a vyvolenos\u0165ou. Ak sa kres\u0165an o kres\u0165anstve dozvie nepr\u00edjemn\u00e9 historick\u00e9 fakty a prijme to, nau\u010d\u00ed ho to pokore, tolerancii, inkluzivizmu a svoje n\u00e1bo\u017eenstvo za\u010dne vn\u00edma\u0165 ako jednu z mnoho ciest a nie ako jedin\u00fa spr\u00e1vnu a najlep\u0161iu, \u00facta k ateistom, \u00facta k in\u00fdm n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1m a filozofii jogy, uznanie sp\u00e1sy nekres\u0165anov, nepokrsten\u00fdch. <br \/>\r\nPokorn\u00fd konzervat\u00edvny kres\u0165an sa m\u00f4\u017ee obr\u00e1ti\u0165 na liber\u00e1lne kres\u0165anstvo.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Nicene_Creed_Wikipedia_o_bozskej_dvojici\"><\/span><strong>Nicene Creed Wikip\u00e9dia o bo\u017eskej dvojici<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<strong><span style=\"text-decoration: underline;\">\u00daryvky z p\u00f4vodn\u00e9ho anglick\u00e9ho \u010dl\u00e1nku:<\/span><\/strong> <br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-The_Sources_of_Catholic_Dogma_31-0 K\u00f3pie 1\"><\/a> The Creed of 325 does mention the <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Holy_Spirit_in_Christianity\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Holy Spirit<\/a> but not as &#8220;God&#8221; or as &#8220;consubstantial with the Father.&#8221; The 381 revision of the creed at Constantinople (i.e., the Niceno-Constantinopolitan Creed), which is often simply referred to as the &#8220;Nicene Creed,&#8221; speaks of the Holy Spirit as worshipped and glorified with the Father and the Son.<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed#cite_note-The_Sources_of_Catholic_Dogma-31\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[30<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<span style=\"text-decoration: underline;\"><strong>Slovensk\u00fd preklad:<\/strong><\/span> <br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-The_Sources_of_Catholic_Dogma_31-0\"><\/a> Vyznanie viery z roku 325 s\u00edce spom\u00edna <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Holy_Spirit_in_Christianity\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho <\/a>, ale nie ako \u201eBoha\u201c alebo ako \u201ejednej podstaty s Otcom\u201c. Rev\u00edzia vyznania viery v Kon\u0161tant\u00ednopole z roku 381 (t. j. Nicejsko-kon\u0161tant\u00ednopolsk\u00e9 vyznanie viery), ktor\u00e9 sa \u010dasto jednoducho ozna\u010duje ako \u201eNicejsk\u00e9 vyznanie viery\u201c, hovor\u00ed o Duchu Sv\u00e4tom ako o uctievanom a oslavovanom s Otcom a Synom. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed#cite_note-The_Sources_of_Catholic_Dogma-31\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[ 30 ]<\/a> <br \/>\r\n********* <br \/>\r\n<strong><span style=\"text-decoration: underline;\">\u00daryvky z p\u00f4vodn\u00e9ho anglick\u00e9ho \u010dl\u00e1nku:<\/span><\/strong> <br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-The_Sources_of_Catholic_Dogma_31-1 K\u00f3pie 1\"><\/a> The earlier <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Apostles%27_Creed\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Apostles&#8217; Creed<\/a>, apparently formulated before the Arian controversy arose in the fourth century, does not describe the Son or the Holy Spirit as &#8220;God&#8221; or as &#8220;consubstantial with the Father.&#8221;<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed#cite_note-The_Sources_of_Catholic_Dogma-31\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[30]<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<span style=\"text-decoration: underline;\"><strong>Slovensk\u00fd preklad:<\/strong><\/span> <br \/>\r\n<a name=\"cite_ref-The_Sources_of_Catholic_Dogma_31-1\"><\/a> Skor\u0161ie <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Apostles%27_Creed\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Apo\u0161tolsk\u00e9 vyznanie viery <\/a>, zrejme formulovan\u00e9 pred vznikom ari\u00e1nskeho sporu v \u0161tvrtom storo\u010d\u00ed, neopisuje Syna ani Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho ako \u201eBoha\u201c alebo ako \u201ejednu podstatu s Otcom\u201c. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed#cite_note-The_Sources_of_Catholic_Dogma-31\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[ 30 ] <\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Apostles%27_Creed\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Apostles%27_Creed<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\nStar\u00fd r\u00edmsky symbol . Staror\u00edmske vyznanie viery je skor\u0161ia a krat\u0161ia verzia Apo\u0161tolsk\u00e9ho vyznania viery. <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Old_Roman_Symbol\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Old_Roman_Symbol<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Michael_AG_Haykin_Profesor_cirkevnych_dejin_a_biblickej_spirituality_Juzny_baptisticky_teologicky_seminar_Louisville_KY\"><\/span><strong>Michael AG Haykin. Profesor cirkevn\u00fdch dej\u00edn a biblickej spirituality. Ju\u017en\u00fd baptistick\u00fd teologick\u00fd semin\u00e1r, Louisville, KY <\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p><a href=\"https:\/\/journal.rts.edu\/article\/biblical-exegesis-fourth-century-trinitarian-debates-context-contours-ressourcement\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/journal.rts.edu\/article\/biblical-exegesis-fourth-century-trinitarian-debates-context-contours-ressourcement\/<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<span style=\"text-decoration: underline;\"><strong>Slovensk\u00fd preklad:<\/strong><\/span> <br \/>\r\nP\u00f4vodn\u00e9 Nicejsko-carihradsk\u00e9 vyznanie viery, vydan\u00e9 Nicejskim koncilom v roku 325, obsahovalo podobn\u00e9 vyhl\u00e1senie o Synovi a jeho bo\u017estve, ale o Duchu Sv\u00e4tom sa nehovorilo ni\u010d okrem vyhl\u00e1senia \u201e[Ver\u00edme] v Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho\u201c. Ke\u010f bolo bo\u017estvo Ducha n\u00e1sledne v 60. a 70. rokoch 4. storo\u010dia spochybnen\u00e9, bolo potrebn\u00e9 roz\u0161\u00edri\u0165 Nicejsko-carihradsk\u00e9 vyznanie viery o vyhl\u00e1senie o bo\u017estve Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho. Toto roz\u0161\u00edrenie nakoniec zah\u0155\u0148alo vypracovanie nov\u00e9ho vyhl\u00e1senia o vyznan\u00ed viery na Kon\u0161tant\u00ednopolskom koncile.<br \/>\r\n<br \/>\r\nAtan\u00e1zova obhajoba bo\u017eskosti Ducha v listoch Serapionovi mu pomohla uvedomi\u0165 si, \u017ee formul\u00e1ciu viery z Nicejsk\u00e9ho koncilu je potrebn\u00e9 doplni\u0165 vyhl\u00e1sen\u00edm o Duchu. Na Alexandrijskom koncile, ktor\u00fd sa konal v roku 362 a ktor\u00e9mu Atan\u00e1z predsedal, bolo preto vyhl\u00e1sen\u00e9: <br \/>\r\n<a name=\"post-1993-footnote-ref-46\"><\/a> <em>V\u0161etci, ktor\u00ed s nami t\u00fa\u017eia po pokoji, [by mali]&#8230; preklia\u0165 ari\u00e1nsku her\u00e9zu, vyzna\u0165 vieru, ktor\u00fa vyznali sv\u00e4t\u00ed Otcovia v Nicei, a tie\u017e preklia\u0165 t\u00fdch, ktor\u00ed hovoria, \u017ee Duch Sv\u00e4t\u00fd je stvorenie a odde\u013euj\u00fa ho od bytia Krista. Lebo skuto\u010dn\u00fd odklon od odpornej her\u00e9zy ari\u00e1nov je toto: [odmietnutie] rozdeli\u0165 Najsv\u00e4tej\u0161iu Trojicu alebo poveda\u0165, \u017ee ktor\u00fdko\u013evek jej \u010dlen je stvorenie. Lebo t\u00ed, ktor\u00ed predstieraj\u00fa, \u017ee vyzn\u00e1vaj\u00fa vieru vyznan\u00fa v Nicei, ale ktor\u00ed sa odv\u00e1\u017eia r\u00faha\u0165 sa Duchu Sv\u00e4t\u00e9mu, nerobia ni\u010d viac, ne\u017e \u017ee slovami popieraj\u00fa ari\u00e1nsku her\u00e9zu, zatia\u013e \u010do sa jej pevne dr\u017eia v mysli. <\/em><a href=\"https:\/\/journal.rts.edu\/article\/biblical-exegesis-fourth-century-trinitarian-debates-context-contours-ressourcement\/#post-1993-footnote-46\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><sup><em>[46] <\/em><\/sup><\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\nT\u00ed, ktor\u00ed sa v tejto \u00e9re postavili proti roz\u0161\u00edreniu nicejsk\u00e9ho vyznania viery o vyznanie bo\u017estva Ducha, sa stali zn\u00e1mymi ako Pneumatomachi<br \/>\r\n<br \/>\r\nBazil: <br \/>\r\nPreto sa nesna\u017eme o ni\u010d viac, ne\u017e o to, aby sme t\u00fdm bratom, ktor\u00ed sa k n\u00e1m chc\u00fa pripoji\u0165, predlo\u017eili nicejsk\u00fa vieru. A ak to prijm\u00fa, potom po\u017eadujme aj to, aby nenaz\u00fdvali Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho stvoren\u00edm a aby t\u00ed, ktor\u00ed to robia, neboli prijat\u00ed do spolo\u010denstva.<br \/>\r\n<br \/>\r\nZd\u00e1 sa, \u017ee s rados\u0165ou potvrdil nicejsk\u00e9 vyznanie viery v jeho s\u00fa\u010dasnom znen\u00ed, ale mal hlbok\u00fd odpor k jeho roz\u0161\u00edreniu o dogmatick\u00e9 tvrdenie t\u00fdkaj\u00face sa Ducha. Pre nedostatok lep\u0161ieho v\u00fdrazu sa priklonil k binitarizmu, ktor\u00fd bol nepriate\u013esk\u00fd vo\u010di ak\u00e9muko\u013evek zjednocovaniu Ducha s Otcom a Synom. <br \/>\r\n********** <br \/>\r\n<strong><span style=\"text-decoration: underline;\">\u00daryvky z p\u00f4vodn\u00e9ho anglick\u00e9ho \u010dl\u00e1nku:<\/span><\/strong> <br \/>\r\nThe original Nicene Creed, issued by the Council of Nicaea in 325, had made a similar statement about the Son and his deity, but nothing had been said about the Holy Spirit beyond the statement \u201c[We believe] in the Holy Spirit.\u201d When the deity of the Spirit was subsequently questioned in the 360s and 370s, it was necessary to expand the Nicene Creed to include a statement about the deity of the Holy Spirit. In the end this expansion involved the drafting of a new creedal statement at the Council of Constantinople.<br \/>\r\n<br \/>\r\nAthanasius\u2019 defense of the Spirit\u2019s divinity in the letters to Serapion helped him realize that the creedal formulation of Nicaea needed to be supplemented by a statement about the Spirit. Thus at the Council of Alexandria, held in 362 and over which Athanasius presided, it was declared: <br \/>\r\n<a name=\"post-1993-footnote-ref-46 K\u00f3pie 1\"><\/a> All who desire peace with us [ought]\u2026 to anathematize the Arian heresy, to confess the faith that was confessed by the Holy Fathers at Nicaea, and also to anathematize those who say the Holy Spirit is a creature and separate him from the being of Christ. For a true departure from the loathsome heresy of the Arians is this: [a refusal] to divide the Holy Trinity, or to say that any member of it is a creature. For those who pretend to profess the faith confessed at Nicaea, but who dare to blaspheme against the Holy Spirit, do nothing more than deny the Arian heresy in words, while they hold it fast in thought.<a href=\"https:\/\/journal.rts.edu\/article\/biblical-exegesis-fourth-century-trinitarian-debates-context-contours-ressourcement\/#post-1993-footnote-46\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\"><sup>[46]<\/sup><\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\nThose who opposed an expansion of the Nicene Creed to include a confession of the Spirit\u2019s deity during this era became known as Pneumatomachi<br \/>\r\n<br \/>\r\nBazil: <br \/>\r\nHence, let us seek nothing more beyond proposing the faith of Nicaea to those brothers who wish to join us. And if they accept that, then let us demand also that they must not call the Holy Spirit a creature and that those who do so should not be received into communion.<br \/>\r\n<br \/>\r\nHe appears to have been quite happy to affirm the Nicene Creed as it stood, but he had a deep aversion to expanding it to include a dogmatic assertion with regard to the Spirit. He was, for lack of a better term, committed to a Binitarianism that was hostile to any conglorification of the Spirit with the Father and the Son. <br \/>\r\n****************** <br \/>\r\n<strong>Pneumatomachi<\/strong> <br \/>\r\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Pneumatomachi\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Pneumatomachi<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"D_Blair_Smith_Asistent_profesora_systematickej_teologie_Reformovany_teologicky_seminar_Charlotte_%E2%80%93_konzervativna_linia_presbyterianskej_cirkvi\"><\/span><strong>D. Blair Smith. Asistent profesora systematickej teol\u00f3gie. Reformovan\u00fd teologick\u00fd semin\u00e1r, Charlotte \u2013 konzervat\u00edvna l\u00ednia presbyteri\u00e1nskej cirkvi<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p><a href=\"https:\/\/journal.rts.edu\/article\/trinitarian-relations-fourth-century\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/journal.rts.edu\/article\/trinitarian-relations-fourth-century\/<\/a><br \/>\r\n<br \/>\r\n<strong><span style=\"text-decoration: underline;\">\u00daryvky z p\u00f4vodn\u00e9ho anglick\u00e9ho \u010dl\u00e1nku:<\/span><\/strong> <br \/>\r\nTo strike some of these notes, while opening up the divine relations to include the Spirit<em>, <\/em>we now turn to Basil of Caesarea. <br \/>\r\n<strong>Basil of Caesarea &amp; a Fully Trinitarian Vision<\/strong><br \/>\r\n<br \/>\r\nAttention to the Spirit, and the fullness of a Trinity of persons, had the consequence of expanding the pro-Nicene vision Trinitarian relations.<br \/>\r\n<br \/>\r\nThe inseparable operations among the Father and Son are clearly extended to the Spirit as well, beginning with Athanasius\u2019 writings on the Holy Spirit<br \/>\r\n<br \/>\r\nGiving attention to the Spirit and his relationship with the Father draws out something not already expressed in the Son\u2019s relationship with the Father.<br \/>\r\n********* <br \/>\r\n<span style=\"text-decoration: underline;\"><strong>Slovensk\u00fd preklad:<\/strong><\/span> <br \/>\r\nAby sme zachytili niektor\u00e9 z t\u00fdchto t\u00f3nov a z\u00e1rove\u0148 otvorili bo\u017esk\u00e9 vz\u0165ahy aj s Duchom<em>, <\/em>obr\u00e1time sa teraz na Bazila z C\u00e9zarey. <br \/>\r\n<strong>Bazil z C\u00e9zarey a plne trinit\u00e1rna v\u00edzia <\/strong><br \/>\r\n<br \/>\r\nPozornos\u0165 venovan\u00e1 Duchu a plnos\u0165 Trojice os\u00f4b mala za n\u00e1sledok roz\u0161\u00edrenie pro-nicejskej v\u00edzie trinit\u00e1rnych vz\u0165ahov.<br \/>\r\n<br \/>\r\nNeoddelite\u013en\u00e9 p\u00f4sobenie medzi Otcom a Synom sa jasne roz\u0161iruje aj na Ducha, po\u010dn\u00fac Atan\u00e1zov\u00fdmi spismi o Duchu Sv\u00e4tom.<br \/>\r\n<br \/>\r\nVenovanie pozornosti Duchu a jeho vz\u0165ahu s Otcom vy\u0165ahuje nie\u010do, \u010do e\u0161te nebolo vyjadren\u00e9 vo vz\u0165ahu Syna s Otcom.<br \/>\r\n<br \/>\r\n<\/p>\r\n<h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"AI_generovany_obsah_o_bozskej_dvojici_v_Nikejskom_vyznani_viery\"><\/span><strong>AI generovan\u00fd obsah o bo\u017eskej dvojici v Nikejskom vyznan\u00ed viery<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\r\n<p><a href=\"https:\/\/docs.google.com\/document\/d\/1BNb8IGOfA2BXN981rluI94wvPjPsGBAmJKJK9Y9GvHk\/edit?usp=sharing\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/docs.google.com\/document\/d\/1BNb8IGOfA2BXN981rluI94wvPjPsGBAmJKJK9Y9GvHk\/edit?usp=sharing<\/a><\/p>\r\n<p>&nbsp;<\/p>\r\n<p>&nbsp;<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Nikejsk\u00fd koncil Navzdory tomu, \u017ee nikejsk\u00fd koncil zvolal latinsky hovoriaci cis\u00e1r Kon\u0161tant\u00edn, jazyk koncilu bola gr\u00e9\u010dtina a nikejsk\u00e9 vyznanie bolo v gr\u00e9\u010dtine a koncil sa konal vo vtedy gr\u00e9cky hovoriacom meste Nicea, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dza na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Turecka. V anglickej Wikip\u00e9dii sa ale \u010dlovek do\u010d\u00edta ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 veci. Otec a syn s\u00fa \u201erovnakej podstaty\u201c &#8230; <a title=\"Silne pohansk\u00fd p\u00f4vod kres\u0165anskej Bo\u017eskej trojice. Ako a z \u010doho si cirkev vytvorila ich boha? M\u00fdtus o kres\u0165anskom Bohovi. Vedecko-historick\u00e9 fakty\" class=\"read-more\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/silne-pohansky-povod-krestasntva\/\" aria-label=\"Pre\u010d\u00edtajte si viac o Silne pohansk\u00fd p\u00f4vod kres\u0165anskej Bo\u017eskej trojice. Ako a z \u010doho si cirkev vytvorila ich boha? M\u00fdtus o kres\u0165anskom Bohovi. Vedecko-historick\u00e9 fakty\">\u010c\u00edta\u0165 viac<\/a>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["post-2284","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-krestanstvo"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2284","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2284"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2284\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2284"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2284"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2284"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}