{"id":2214,"date":"2019-02-16T00:11:57","date_gmt":"2019-02-15T23:11:57","guid":{"rendered":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/2019\/02\/16\/nicejske-vyznanie-viery-kontroverzia-cast-2\/"},"modified":"2026-02-01T14:20:40","modified_gmt":"2026-02-01T13:20:40","slug":"nicejske-vyznanie-viery-kontroverzia-cast-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/nicejske-vyznanie-viery-kontroverzia-cast-2\/","title":{"rendered":"Nicejsk\u00e9 vyznanie viery, kontroverzia, \u010das\u0165 2"},"content":{"rendered":"<div id=\"ez-toc-container\" class=\"ez-toc-v2_0_83 counter-hierarchy ez-toc-counter ez-toc-grey ez-toc-container-direction\">\n<div class=\"ez-toc-title-container\">\n<p class=\"ez-toc-title\" style=\"cursor:inherit\">Table of Contents<\/p>\n<span class=\"ez-toc-title-toggle\"><a href=\"#\" class=\"ez-toc-pull-right ez-toc-btn ez-toc-btn-xs ez-toc-btn-default ez-toc-toggle\" aria-label=\"Toggle Table of Content\"><span class=\"ez-toc-js-icon-con\"><span class=\"\"><span class=\"eztoc-hide\" style=\"display:none;\">Toggle<\/span><span class=\"ez-toc-icon-toggle-span\"><svg style=\"fill: #999;color:#999\" xmlns=\"http:\/\/www.w3.org\/2000\/svg\" class=\"list-377408\" width=\"20px\" height=\"20px\" viewBox=\"0 0 24 24\" fill=\"none\"><path d=\"M6 6H4v2h2V6zm14 0H8v2h12V6zM4 11h2v2H4v-2zm16 0H8v2h12v-2zM4 16h2v2H4v-2zm16 0H8v2h12v-2z\" fill=\"currentColor\"><\/path><\/svg><svg style=\"fill: #999;color:#999\" class=\"arrow-unsorted-368013\" xmlns=\"http:\/\/www.w3.org\/2000\/svg\" width=\"10px\" height=\"10px\" viewBox=\"0 0 24 24\" version=\"1.2\" baseProfile=\"tiny\"><path d=\"M18.2 9.3l-6.2-6.3-6.2 6.3c-.2.2-.3.4-.3.7s.1.5.3.7c.2.2.4.3.7.3h11c.3 0 .5-.1.7-.3.2-.2.3-.5.3-.7s-.1-.5-.3-.7zM5.8 14.7l6.2 6.3 6.2-6.3c.2-.2.3-.5.3-.7s-.1-.5-.3-.7c-.2-.2-.4-.3-.7-.3h-11c-.3 0-.5.1-.7.3-.2.2-.3.5-.3.7s.1.5.3.7z\"\/><\/svg><\/span><\/span><\/span><\/a><\/span><\/div>\n<nav><ul class='ez-toc-list ez-toc-list-level-1 ' ><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-1\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/nicejske-vyznanie-viery-kontroverzia-cast-2\/#Nikejske_vyznanie_viery_rok_325\" >Nikejsk\u00e9 vyznanie viery, rok 325<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-2\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/nicejske-vyznanie-viery-kontroverzia-cast-2\/#Rozoberanie_casti_Nicejskeho_vyznania_viery\" >Rozoberanie \u010dast\u00ed Nicejsk\u00e9ho vyznania viery<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-3\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/nicejske-vyznanie-viery-kontroverzia-cast-2\/#Obrovska_kontroverzia_Atanasove_Atanazove_vyznanie_viery_Quicunque\" >Obrovsk\u00e1 kontroverzia: Atan\u00e1\u0161ove \/ Atan\u00e1zove vyznanie viery, Quicunque<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-4\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/nicejske-vyznanie-viery-kontroverzia-cast-2\/#Stvrty_lateransky_koncil_rok_1215\" >\u0160tvrt\u00fd later\u00e1nsky koncil , rok 1215<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-5\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/nicejske-vyznanie-viery-kontroverzia-cast-2\/#Najviac_kacirska_kniha_je_Biblia\" >Najviac kac\u00edrska kniha je Biblia<\/a><\/li><li class='ez-toc-page-1 ez-toc-heading-level-2'><a class=\"ez-toc-link ez-toc-heading-6\" href=\"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/sk\/nicejske-vyznanie-viery-kontroverzia-cast-2\/#Odkazy_menej_dolezite_veci_text_povodnejsieho_Nicejskeho_vyznania_v_latincine_a_grectine\" >Odkazy: menej d\u00f4le\u017eit\u00e9 veci, text p\u00f4vodnej\u0161ieho Nicejsk\u00e9ho vyznania v latin\u010dine a gr\u00e9\u010dtine<\/a><\/li><\/ul><\/nav><\/div>\n<p>Podarilo sa mi n\u00e1js\u0165 \u010fal\u0161ie nezrovnalosti v Nicejskom kr\u00e9de, v Nikejskom vyznan\u00ed viery.\n<br \/>Vo Wikip\u00e9dii je zverejnen\u00e1 iba liturgick\u00e1 verzia Nikejsk\u00e9ho kr\u00e9da v latinskom a gr\u00e9ckom jazyku. Kde je ale origin\u00e1l? Ten sa h\u013ead\u00e1 \u0165a\u017eko, ale nie\u010do sa mi podarilo n\u00e1js\u0165, nejak\u00e9 in\u00e9 verzie.\n<br \/>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;Je vedecky dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee Biblia bola manipulovan\u00e1 a boli do mlad\u0161\u00edch gr\u00e9ckych verzi\u00ed Biblie doplnen\u00e9 pas\u00e1\u017ee v prospech Bo\u017eskej trojice, <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Johannine_Comma\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">viac tu<\/a> . O \u010do sk\u00f4r a o \u010do \u013eah\u0161ie si je mo\u017en\u00e9 predstavi\u0165, \u017ee boli rovnako manipulovan\u00e9 pas\u00e1\u017ee Nikejsk\u00e9ho vyznania viery!!! Kde je teda origin\u00e1l??!?!\n<br \/>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;Priatelia \u010falej si uvedomte, \u017ee nikde v Nikejskom vyznan\u00ed viery sa nehovor\u00ed o tom, \u017ee ide o vieru v jedn\u00e9ho Boha! Naozaj nikde! Rozli\u0161ovanie ve\u013ek\u00fdch a mal\u00fdch p\u00edsmen, mal\u00e9 \u201eb\u201c ve\u013ek\u00e9 \u201eB\u201c, Boh, boh, vtedy neexistovalo.<br \/><br \/><h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Nikejske_vyznanie_viery_rok_325\"><\/span><strong>Nikejsk\u00e9 vyznanie viery, rok 325<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2><span style=\"color: #993300;\">Ver\u00edme v jedn\u00e9ho boha, v\u0161evl\u00e1dneho Otca, stvorite\u013ea v\u0161etk\u00e9ho vidite\u013en\u00e9ho aj nevidite\u013en\u00e9ho.<\/span><br \/><span style=\"color: #993300;\"> A v jedn\u00e9ho p\u00e1na, Je\u017ei\u0161a Krista, jednoroden\u00e9ho bo\u017eieho syna, zroden\u00e9ho z Otca, <u>to jest z podstaty Otca<\/u>, Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, prav\u00e9ho Boha z prav\u00e9ho Boha, <em><strong>zroden\u00e9ho, nie stvoren\u00e9ho, jednej podstaty s Otcom<\/strong><\/em>, \u2026. (<a style=\"color: #993300;\" href=\"https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Nicejsk%C3%A9_vyznanie_viery\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">zdroj tu<\/a>)<\/span><br \/><br \/>V Nicejsko-Carihradskom vyznanie viery z roku 381, tam u\u017e bolo pridan\u00e9: \u201e<em>jednoroden\u00e9ho Bo\u017eieho Syna, zroden\u00e9ho z Otca pred v\u0161etk\u00fdmi vekmi\u201c.<\/em>\n<br \/>Spr\u00e1vny preklad \u201enaroden\u00fd pred v\u0161etk\u00fdmi gener\u00e1ciami\u201c nespr\u00e1vny preklad tro\u0161ku zvy\u0161uje kult Krista. Zdroj <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed#Comparison_between_creed_of_325_and_creed_of_381\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">tu<\/a> a <a href=\"https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Nicejsko-carihradsk%C3%A9_vyznanie_viery\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">tu<\/a><br \/><br \/><h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Rozoberanie_casti_Nicejskeho_vyznania_viery\"><\/span><strong>Rozoberanie \u010dast\u00ed Nicejsk\u00e9ho vyznania viery<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>\u010cas\u0165 <u>\u201e<\/u><u>to jest z podstaty Otca<\/u>\u201c T\u00e1to \u010das\u0165 je v slovenskej verzii, v slovenskom preklade doplnen\u00e1, av\u0161ak v latinskej verzii sa nenach\u00e1dza. Ide o cielen\u00fa manipul\u00e1ciu a cielen\u00e9 zav\u00e1dzanie.<br \/><br \/>Pozoruhodn\u00e1 je hlavne t\u00e1to \u010das\u0165 vyznania. Na jej nespr\u00e1vny preklad si pozorne posvietime:\n<br \/>\u201e<em><strong>zroden\u00e9ho, nie stvoren\u00e9ho, jednej podstaty s Otcom\u201c<\/strong><\/em>\n<br \/>Latinsk\u00e1 verzia: <em><strong>\u201enatum, non factum; ejusdemque substantiae qua Pater est\u201c<\/strong><\/em>\n<br \/>Gr\u00e9cka verzia: \u03b3\u03b5\u03bd\u03bd\u03b7\u03b8\u1f73\u03bd\u03c4\u03b1 \u03bf\u1f50 \u03c0\u03bf\u03b9\u03b7\u03b8\u1f73\u03bd\u03c4\u03b1, \u1f41\u03bc\u03bf\u03bf\u1f7b\u03c3\u03b9\u03bf\u03bd \u03c4\u1ff7 \u03a0\u03b1\u03c4\u03c1\u1f77,\n<br \/>\u03b3\u03b5\u03bd\u03bd\u03b7\u03b8\u03ad\u03bd\u03c4\u03b1 \u03bf\u1f50 \u03c0\u03bf\u03b9\u03b7\u03b8\u03ad\u03bd\u03c4\u03b1, \u1f41\u03bc\u03bf\u03bf\u03cd\u03c3\u03b9\u03bf\u03bd \u03c4\u1ff7 \u03a0\u03b1\u03c4\u03c1\u03af, \u03b4\u03b9&#8217; \u03bf\u1f57 \u03c4\u1f70 \u03c0\u03ac\u03bd\u03c4\u03b1 \u1f10\u03b3\u03ad\u03bd\u03b5\u03c4\u03bf.<br \/><br \/>Spr\u00e1vny preklad z latin\u010diny do sloven\u010diny je: <strong>\u201e<\/strong><strong>naroden\u00fd, nestvoren\u00fd z rovnakej podstaty Otca\u201c.<\/strong>\n<br \/><a href=\"https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/factum#Latin\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/factum#Latin<\/a>\n<br \/><a href=\"https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/facti#Latin\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/facti#Latin<\/a>\n<br \/><a href=\"https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/factus#Latin\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/factus#Latin<\/a>\n<br \/><a href=\"https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/natum\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/natum<\/a>\n<br \/><a href=\"https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/natus#Latin\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/natus#Latin<\/a><br \/><br \/>Z gr\u00e9\u010dtiny sa to preklad\u00e1 u\u017e \u0165a\u017eko, slov\u00e1 sa \u0165a\u017eko daj\u00fa vyh\u013eada\u0165 v nejak\u00fdch slovn\u00edkoch. Bolo by to v\u0161ak fascinuj\u00face prekonzultova\u0165 s nejak\u00fdm roden\u00fdm Gr\u00e9kom, ktor\u00fd je expert na staro-gr\u00e9\u010dtinu.\n<br \/>Cirkevn\u00ed \u013eudia sa m\u00f4\u017eu br\u00e1ni\u0165, \u017ee existuje viacero prekladov a \u017ee ani ten cirkevn\u00ed preklad nemo\u017eno pova\u017eova\u0165 za nespr\u00e1vny. \u010ciarky sa pravdepodobne v tej dobe e\u0161te nep\u00edsali, \u010diarky si cirkev nesk\u00f4r prisp\u00f4sobila tak ako jej to vyhovuje. Pou\u017eitie \u010diarok po dvoch sloves\u00e1ch bolo v\u0161ak na vtedaj\u0161iu literat\u00faru extr\u00e9mne atypick\u00e9, preto m\u00f4j preklad mo\u017eno vn\u00edma\u0165 ako spr\u00e1vnej\u0161\u00ed. Zmena \u010diarok zmen\u00ed v\u00fdznam s\u00favetia \u00faplne opa\u010dne.<br \/><br \/><h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Obrovska_kontroverzia_Atanasove_Atanazove_vyznanie_viery_Quicunque\"><\/span><strong>Obrovsk\u00e1 kontroverzia: Atan\u00e1\u0161ove \/ Atan\u00e1zove vyznanie viery, Quicunque<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Athanasian_Creed\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Athanasian_Creed<\/a>\n<br \/><a href=\"https:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Vyzn%C3%A1n%C3%AD_Quicumque\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Vyzn%C3%A1n%C3%AD_Quicumque<\/a>\n<br \/>Aby Cirkev ututlala af\u00e9ru okolo Bo\u017eskej trojice, dodato\u010dne si vymyslela historku o Atan\u00e1zovom vyznan\u00ed viery, ktor\u00e9 potvrdzuje s\u00fa\u010dasn\u00e9 modern\u00e9 cirkevn\u00e9 u\u010denie o Bo\u017eskej trojici. Nesk\u00f4r sa uk\u00e1zalo, \u017ee sv\u00e4t\u00fd Atan\u00e1z, ktor\u00fd \u017eil vo \u0161tvrtom storo\u010d\u00ed nie je je autorom tohto kr\u00e9da, \u010do musela cirkev aj ofici\u00e1lne poni\u017euj\u00faco prizna\u0165. Vo Wikip\u00e9dii sa p\u00ed\u0161e \u017ee najstar\u0161ie rukopisy tohto kr\u00e9da s\u00fa konca 8. storo\u010dia, \u010domu never\u00edm \u2013 najsk\u00f4r i\u0161lo len o nejak\u00e9 ve\u013emi kr\u00e1tke \u00fatr\u017eky \/ \u00fatr\u017eok z neho \u2013 mo\u017eno nejak\u00e9 prv\u00e9 tri \u00favodn\u00e9 vety. U\u010denie o Bo\u017eskej trojici tak ako ho pozn\u00e1me dnes bolo zn\u00e1me a\u017e v 13. storo\u010d\u00ed na \u0160tvrtom Later\u00e1nskom koncile. Prv\u00fd ucelen\u00fd rukopis Pseudo-Atan\u00e1zov\u00e9ho vyznania viery ur\u010dite nebude star\u0161\u00ed ako z 13. storo\u010dia!!<br \/><br \/><h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Stvrty_lateransky_koncil_rok_1215\"><\/span><strong>\u0160tvrt\u00fd later\u00e1nsky koncil , rok 1215<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Trinity\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Trinity<\/a>\n<br \/>Pod\u013ea \u010dl\u00e1nku anglickej Wikip\u00e9die prv\u00fd p\u00edsomn\u00fd z\u00e1znam, ktor\u00fd by prv\u00fd kr\u00e1t aspo\u0148 trochu pripom\u00ednal s\u00fa\u010dasn\u00e9 u\u010denie o Bo\u017eskej trojici poch\u00e1dza a\u017e z 13. storo\u010dia!!!\n<br \/><em>The <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Fourth_Lateran_Council\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Fourth Lateran Council<\/a> (1215) adds: &#8220;In God there is only a Trinity since each of the three persons is that reality \u2014 that is to say substance, essence or divine nature. This reality neither begets nor is begotten nor proceeds; the Father begets, the Son is begotten and the holy Spirit proceeds. Thus there is a distinction of persons but a unity of nature. Although therefore the Father is one person, the Son another person and the holy Spirit another person, they are not different realities, but rather that which is the Father is the Son and the holy Spirit, altogether the same; thus according to the orthodox and catholic faith they are believed to be consubstantial.&#8221;<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Trinity#cite_note-74\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">[73]<\/a><\/em><br \/><br \/><h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Najviac_kacirska_kniha_je_Biblia\"><\/span><strong>Najviac kac\u00edrska kniha je Biblia<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2>Autora Biblie apo\u0161tola Pavla by bolo treba up\u00e1li\u0165 za kac\u00edrstvo a odpadl\u00edctvo\n<br \/><a href=\"http:\/\/www.svatepismo.sk\/suradnice.php?suradnice=1Tim%202,5&#038;nv=off\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Prv\u00fd list Timotejovi &#8211; kapitola 2<\/a><br \/> 5 Lebo jeden je Boh a jeden prostredn\u00edk medzi Bohom a \u013eu\u010fmi &#8211; \u010dlovek Kristus Je\u017ei\u0161,<br \/><br \/><h2><span class=\"ez-toc-section\" id=\"Odkazy_menej_dolezite_veci_text_povodnejsieho_Nicejskeho_vyznania_v_latincine_a_grectine\"><\/span><strong>Odkazy: menej d\u00f4le\u017eit\u00e9 veci, text p\u00f4vodnej\u0161ieho Nicejsk\u00e9ho vyznania v latin\u010dine a gr\u00e9\u010dtine<\/strong><span class=\"ez-toc-section-end\"><\/span><\/h2><a href=\"https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/%CE%BF%E1%BD%90%CF%83%CE%AF%CE%B1#Ancient_Greek\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wiktionary.org\/wiki\/%CE%BF%E1%BD%90%CF%83%CE%AF%CE%B1#Ancient_Greek<\/a>\n<br \/><a href=\"https:\/\/www.ccel.org\/ccel\/schaff\/creeds1.iv.iii.html\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/www.ccel.org\/ccel\/schaff\/creeds1.iv.iii.html<\/a>\n<br \/><a href=\"http:\/\/www.newworldencyclopedia.org\/entry\/Nicene_Creed\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">http:\/\/www.newworldencyclopedia.org\/entry\/Nicene_Creed<\/a>\n<br \/><a href=\"https:\/\/earlychurchtexts.com\/public\/nicene_creed.htm\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/earlychurchtexts.com\/public\/nicene_creed.htm<\/a>\n<br \/><a href=\"https:\/\/el.wikisource.org\/wiki\/%CE%A3%CF%8D%CE%BC%CE%B2%CE%BF%CE%BB%CE%BF_%CF%84%CE%B7%CF%82_%CE%A0%CE%AF%CF%83%CF%84%CE%B5%CF%89%CF%82\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/el.wikisource.org\/wiki\/%CE%A3%CF%8D%CE%BC%CE%B2%CE%BF%CE%BB%CE%BF_%CF%84%CE%B7%CF%82_%CE%A0%CE%AF%CF%83%CF%84%CE%B5%CF%89%CF%82<\/a>\n<br \/><a href=\"https:\/\/www.tititudorancea.com\/z\/nicene_creed_61.htm\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/www.tititudorancea.com\/z\/nicene_creed_61.htm<\/a>\n<br \/><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed#Latin_liturgical_version\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Nicene_Creed#Latin_liturgical_version<\/a><br \/><br \/><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Nikde v Nikejskom vyznan\u00ed viery sa nehovor\u00ed o tom, \u017ee ide o vieru v jedn\u00e9ho Boha! Naozaj nikde!  zroden\u00e9ho, nie stvoren\u00e9ho, jednej podstaty s Otcom. Spr\u00e1vny preklad z latin\u010diny do sloven\u010diny je: \u201enaroden\u00fd, nestvoren\u00fd z rovnakej podstaty Otca\u201c.","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["post-2214","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-krestanstvo"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2214","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2214"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2214\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2214"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2214"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/krestanstvo\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2214"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}