Egregory. Ako manipuluje náboženstvo a média

https://youtu.be/NQKHH6yuyT4

Úvod k politickému dianiu a emóciám v parlamente

V ďalšej časti tohto videa budem ku koncu hovoriť aj o politike, ale k tomu sa dostaneme až v druhom bloku. Rád by som však uviedol ešte nejaké ďalšie aktuality a podrobnosti k tej bitke, respektíve takmer bitke v parlamente. Táto udalosť spustila obrovské vášne a emócie, čo považujem za veľmi nebezpečné. Práve pred týmto javom by som vás chcel varovať; keď podobné veci vyvolajú silné pocity, dôležité je nenechať sa nimi strhnúť, ale radšej celú situáciu racionálne zanalyzovať.

Aktuálne kultúrne vojny a náboženské otázky

Ďalej sa budem venovať téme kultúrnych vojen, ako aj otázke prekladov Biblie a téme homosexuality. V súčasnosti ide o neuveriteľne aktuálne okruhy, keďže sa v zásade celá cirkev zredukovala práve na kultúrne vojny. Z tohto dôvodu vnímam tieto témy ako viac než prioritné.

Psychológia, meditácia a sila podvedomia

Následne budem hovoriť o psychologických témach, konkrétne o tom, akým spôsobom možno odolávať manipulácii a ako funguje ľudská duša a psychológia. Ako človek, ktorý sa veľmi intenzívne venuje meditácii – a to nielen na teoretickej, ale predovšetkým na praktickej úrovni v rámci meditačných techník – viem o podvedomí ďaleko viac než bežný psychológ. Aj vy sami môžete o vlastnom podvedomí a nevedomí vedieť podstatne viac, ak na sebe budete intenzívne pracovať. Prostredníctvom meditačných techník v podstate dokážete nadobudnúť hlbšie poznanie než psychológovia.

Analýza náboženských egregorov a mediálnej propagandy

Takže vás vítam, priatelia. V tomto videu budem rozoberať tému náboženstva, psychológiu viery a tentokrát sa oveľa podrobnejšie zameriam na egregory. Práve tie sú totiž základom fungovania každého náboženstva. Na princípe egregorov fungujú taktiež rôzne médiá a mediálne propagandy.

Zaostalosť psychológie a neschopnosť pochopiť náboženstvo

Veľkým problémom je to, že psychológia je asi najviac zaostalou a najpomalšie sa vyvíjajúcou vedou v porovnaní s ostatnými vednými odbormi. My ako psychológia ako taká naozaj nedokážeme dať odpovede na to, prečo je náboženstvo tak silne manipulatívne, a psychológia nechápe ani princíp, na akom náboženstvo funguje. Tým, že psychológia vôbec nepracuje s egregormi a nepripúšťa ich existenciu, tak v zásade ani nie sme schopní vysvetliť, ako vlastne funguje mediálna propaganda. Nedokážeme vysvetliť, prečo sa ľudia dokážu tak ľahko sfanatizovať mediálnou propagandou, pričom je jedno, či ide o mainstreamové alebo alternatívne médiá. Tie dokážu naozaj extrémne rozdeľovať spoločnosť, takže ľudia sú v skutočnosti extrémne rozhádaní a rodiny sú rozvrátené. Ľudia sú zmietaní vášňami a nenávisťou aj z dôvodu politických názorov a podobne.

Mechanizmus egregorov a vplyv médií na spravodlivosť

Tak ako vlastne funguje egregor? Egregory sa veľmi dobre vytvárajú aj obyčajnou mediálnou propagandou. Médiá majú obrovskú moc, dokonca ďaleko väčšiu moc, ako majú politici. Boli sme svedkami veľkého množstva prípadov, či už na Slovensku alebo v Česku, kde v zásade médiá prikázali nejakému sudcovi, ako má rozhodnúť, a ten rozhodol nespravodlivo. Máme obrovské množstvo takýchto príkladov. Ten psychický tlak na sudcu sa vytvára obrovský a nie je to len psychický tlak, ale niekedy môže ten sudca jednoducho podľahnúť. Myslí si, že to, čo prezentuje mediálna propaganda, je založené na pravde o niečej vine alebo nevine, ale neskôr sa s odstupom času ukáže, že to tak celkom nebolo.

Náboženské egregory a strata racionálneho úsudku v politike

Špecifickým typom egregorov sú náboženské egregory, ktoré dokážu zmanipulovať ľudí možno ešte ďaleko intenzívnejším spôsobom ako médiá. Keď si aj dnes zoberiete politiku, tak sa o nej už naozaj nedá racionálne baviť cez reálne a seriózne dáta alebo cez reálne fakty. Ľuďom je už naozaj úplne jedno, aké sú fakty. Keď aj niekomu poviete, že fakty sú takéto a takéto, neexistuje o tom diskutovať. Z médií plynú len strašne silné vášne a ľuďom je jedno, či sú alternatívne alebo mainstreamové. Ľudia majú extrémne silné vášne a buď bojujú za nejakého politika, ktorého by aj do krvi obhajovali, aj keby krájal deti v priamom prenose, alebo naopak nejakému politikovi, ktorý je v médiách jednoznačne označený ako nepriateľ, nikdy nepriznajú, že môže urobiť aj niečo pozitívne alebo mať nejaký úspech.

Čierno-biela optika a manipulácia emóciami

Naozaj sa na to dívame na základe takejto veľmi čierno-bielej optiky. Ľudia vplyvom tej propagandy a obrovskej vášne v médiách nie sú schopní pochopiť to, že politika nie je čierno-biela. Ja dokážem na každú politickú stranu povedať celkom dlhý zoznam vecí, čo urobila dobre a čo urobila zle. Nie je to taká čierno-biela optika, že toto je absolútne zlo a toto je absolútne dobro, ktoré budeme obhajovať, aj keby urobili neviem čo. Moc tých egregorov je naozaj extrémne silná a jednoducho to tak funguje. Špeciálne keď sú to médiá, tak veľmi zlomyseľne manipulujú emóciami a vášňami. Racionálna diskusia končí a aj keď máte reálne fakty, tak je to väčšine ľudí jedno. Väčšinu ľudí nejaké fakty jednoducho absolútne nezaujímajú.

Budovanie egregoru cez rituály a dogmy

Pri náboženskom egregore to funguje zase inak. Kresťanské médiá ako také majú určite veľký vplyv, ale ešte omnoho silnejší vplyv majú možno tie náboženské rituály. Do spoločných rituálov, ktoré majú veľmi jasnú a jednoznačnú uniformitu a formu, sa vkladá energia. Keď ľudia spoločne robia nejaké pohyby alebo spoločne recitujú liturgiu na omši, tak sa tým vytvára veľmi silný egregor. Taktiež kresťania veľmi silne meditujú alebo sa modlia nad náboženskými dogmami, takže dávajú obrovské množstvo energie do spoločných symbolov a myšlienkových konceptov. Ten človek je potom presvedčený o svojej pravde, ale nie je schopný žiadneho kritického myslenia.

Absencia sebareflexie a vytesňovanie zneužívania v cirkvi

To, čo by kresťanstvo asi najviac vystihovalo, je to, že kresťania nie sú schopní žiadneho kritického myslenia ani žiadnej sebareflexie. Akákoľvek kritika náboženstva sa v zásade vníma ako niečo naprosto nežiaduce, čo je jednoznačne prejav Satana alebo slabej viery. Pokiaľ máte nejaké otázky alebo kritické myslenie, je to jednoznačne odsudzované ako niečo, čo je v rozpore s kresťanstvom a náboženstvom. Mnohí konzervatívni kresťania dodnes veľmi citlivo vnímajú, pokiaľ sa vôbec spomenie nejaké sexuálne zneužívanie v cirkvi. To sa proste nerieši a vytesňujeme ho zo svojej hlavy. Jednoducho žiadne zneužívanie neexistuje a my to neriešime. Takéto myšlienkové pochody má väčšina veriacich, od laikov a kňazov až po veriacich. Alebo hovoria o nejakom jednom promile kňazov, alebo možno ani nie o jednom promile, ale o desatine promile kňazov, ktorí sa takto strašne previnia. Každý veriaci túto problematiku sexuálneho zneužívania vždycky strašne zľahčuje. Žiaden veriaci si neprizná, že to nie je úplne v poriadku. Naozaj však oficiálne štatistiky ukazujú dosť vysoké percentá, od 5 do 7 % kňazov, ktorí sa dopustili sexuálneho zneužívania. Nie je to nejaký bezvýznamný problém.

Odvaha ísť proti prúdu a príklad Tomáša Petráčka

Vy môžete ísť aj proti tomu egregoru, ale je to omnoho ťažšia cesta, ktorá je energeticky oveľa viac náročná. Omnoho pohodlnejšie je len naivne byť v nejakom egregore, či už na strane jedného alebo druhého názorového tábora. Je úplne jedno, či ste na strane alternatívnych alebo mainstreamových médií, a všetko, čo je v rozpore s tým, čo tieto dva prúdy hovoria, je zrazu veľký problém. Možno existuje taký novodobý Ján Hus aj v katolíckej cirkvi a tým je napríklad katolícky kňaz Tomáš Petráček. On v minulosti vyučoval aj na teologickej fakulte, kde pravdepodobne vyučoval budúcich kňazov. Následne však bol z tejto teologickej fakulty stiahnutý bez udania dôvodu a dostal výpoveď. Teraz aktuálne robí len nejakého bezvýznamného výpomocného duchovného v Hradci Králové. Tohto človeka si však vážim, pretože je jeden zo skutočne málo kresťanov katolíkov, ktorí sa aj reálne kriticky zamýšľajú nad náboženstvom a sú schopní niečo kritizovať. Dokáže kritizovať biskupov, niektorých pápežov z minulosti alebo hovoriť o negatívnych udalostiach a veciach z katolíckej cirkvi.

Revizionizmus a cenzúra cirkevnej histórie

Keď bežní katolícki kňazi študujú teológiu, tak sa síce učia aj o histórii katolíckej cirkvi, ale je to história zmanipulovaná. Odborne sa zmanipulovanej histórii hovorí revizionizmus. Majú teda takú revizionistickú históriu o katolíckej cirkvi, kde sa vynechajú možno úplne všetky negatívne veci. O tom sa vôbec nehovorí, to je proste cenzurované. Následne sa teda povedia len všetky tie pozitívne veci.

Hľadanie pravdy mimo médií a dotačné podvody v ochranárstve

Ďalšia vec je tá, že mnohým ľuďom sa veľmi ťažko chápe, že niekedy sa pravdu nedozviete ani v alternatívnych, ani v mainstreamových médiách, pretože pravda je niečo tretie. Ja som človek, ktorý disponuje mnohými informáciami, ktoré proste nenájdete v alternatívnych ani v mainstreamových médiách. Pravda nie je veľmi populárna, ale napriek tomu sa jedná o pravdivé informácie. Každú informáciu si treba samozrejme kriticky overiť, ale toto je vážny problém. Toto je veľmi efektívny spôsob, ako sa dá manipulovať tými hlúpymi ľudskými masami a populáciou, pričom pravda môže byť častokrát niečo tretie. Ako sa hovorí, kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí, a niekedy je to naozaj pravda. Alternatívne a mainstreamové médiá sa hádajú medzi sebou o tom, kto má pravdu, a politici z obidvoch táborov sa hádajú, kde je pravda. Niekedy je tá pravda uprostred a niekedy nie je ani v jednom názorovom tábore. Málokedy je pravda v extrémoch, hoci sa nedá všetko generalizovať a zovšeobecňovať, ale veľmi častokrát je to tak. Napríklad existuje zaujímavý príklad korupcie v oblasti ochrany prírody. Máme preukázateľne dokázané, že mnohé ochranárske organizácie získajú dotácie, z ktorých 1 % ide na reálnu ochranu prírody a pri zvyšných 99 % nevieme, kam idú, lebo nikde nezverejnia, kde tie peniaze končia. Pokiaľ niekto takýmto spôsobom rozkráda peniaze, jedná sa o veľmi vážne trestné činy. Je do toho zapletená aj samotná Európska komisia, ale takéto veci sa v médiách neriešia napriek tomu, že je to pravda. Napriek tomu, že sa takto ročne „prešustruje“ asi 100 miliónov eur, nikoho to absolútne nezaujíma ani netrápi. Sú to dotačné schémy typu LIFE, ktoré sú priamo schvaľované v Bruseli. Absolútne to nikoho nezaujíma a takýmto spôsobom sa krásne odpútava pozornosť od tých naozaj podstatných vecí. Tu sa nám hádajú nejakí politici a médiá o tom, kto má pravdu, a pritom sa úplne odpútava pozornosť od reálnych a podstatných vecí, ktoré by sa mali riešiť.

Katolícka cirkev ako najväčšia zločinecká organizácia

Ďalším typickým znakom egregoru je to, že má obrovský a silný ochranný mechanizmus. Katolícka cirkev je mnohými ľuďmi považovaná za nejaký princíp dobra, ale pritom o nejakom princípe dobra pri katolíckej cirkvi môžeme hovoriť len ťažko, keď vlastne existoval až 300-ročný konflikt medzi katolíkmi a protestantmi. Jednalo sa o vojenský konflikt a najväčšie vojenské konflikty vôbec v dejinách planéty Zem boli práve vojny medzi katolíkmi a protestantmi. Katolícka cirkev je teda asi najväčšia zločinecká organizácia, aká kedy bola. Nejakí nacisti boli voči katolíckej cirkvi len slabý odvar. Katolícka cirkev narobila naozaj omnoho viacej zla ako nacisti, ale napriek tomu má stále v spoločnosti veľmi pozitívne a pekné meno. Funguje to takým spôsobom, že ten egregor má veľmi silné ochranné mechanizmy. Katolíci si veľmi úspešne zmanipulovali svoju históriu.

Varovanie pred klerofašistickou diktatúrou

Vyzerá to tak, že si tú históriu asi budeme musieť zopakovať znova, lebo ako hovorí staré známe príslovie: ak si nepamätáme svoju históriu, tak si ju musíme zažiť a zopakovať znova. Vlastne to vidíme aj v Spojených štátoch a vidíme to aj na Slovensku, aké sú tu veľmi silné kultúrne vojny. Možno sa niekomu to náboženstvo musí jednoducho sprotiviť. Keď budeme mať v Spojených štátoch alebo aj na Slovensku nejakú tvrdú klerofašistickú diktatúru, tak sa možno tá spoločnosť naozaj potrebuje trochu poučiť. Možno potrebujeme byť nejakých 30 alebo 50 rokov v nejakej tvrdej a totalitnej cirkevnej diktatúre a až potom sa možno niektorí ľudia spamätajú, že náboženstvo nie je niečo dobré a že naozaj prináša len samé zlo.

Nehorázne výhody a privilegované postavenie cirkvi

Politici zvyknú robiť obrovskú nadprácu, čo sa týka spolupráce s cirkvou. Katolícka cirkev dostala nehorázne finančné aj nefinančné výhody, všelijaké rôzne nadpráva a naprosto rozprávkový prístup. Katolícki kňazi majú privilegovaný prístup do nemocníc a podľa zákona sú dokonca považovaní za zdravotnícky personál, čo im umožňuje naprosto neobmedzený prístup v nemocnici, a tak ďalej a tak ďalej. Môžeme pokračovať, lebo takýchto naprostých absurdností sú desiatky. Asi sa fakt potrebujeme vrátiť do tej histórie, aby sme sa z nej znovu poučili. Aj teraz je vidieť, ako sme na tú históriu jednoducho zabudli. Naozaj si nevážime to, že nám aj naši predkovia slobodomurári vybudovali obrovskú slobodu. Presadili sekulárny štát a zrušili monarchiu, no v spoločnosti sú znovu také nejaké čudné nálady, že sa potrebujeme vrátiť do minulosti a do monarchie, kde mala katolícka cirkev významnú politickú moc.

Ovládnutie slobodnej vôle egregorom

Čo sa týka egregoru, veľmi základné je to, že dokáže úplne ovládnuť slobodnú vôľu človeka. Ten človek si zdanlivo myslí, že je neviem ako slobodný. Náboženský fanatik by vám neviem koľkokrát hovoril, že on je ten najslobodnejší človek, aký len môže byť. Povedal by vám, že práve ty ako sekulárny a neveriaci človek nie si vôbec slobodný, ale ja som naozaj slobodný, hoci opak je pravda. To zdanie slobody je naozaj len zdanie a nie realita či skutočnosť.

Metafora egregoru ako superpočítača

Aby ste vedeli, akým spôsobom ten egregor funguje, pokúsim sa to metaforicky opísať. Ešte predtým by som však poznamenal niečo iné. Možno ani tí starí zakladatelia kresťanstva, takzvaní cirkevní otcovia, netušili, že sa z kresťanstva stane takýto veľmi silný egregor, nad ktorým spoločnosť úplne stratila kontrolu. Hoci to boli častokrát darebáci a nie dobrí ľudia, títo prví kresťanskí teológovia si to možno takto nepredstavovali. Kresťania už nad tým egregorom úplne stratili kontrolu a ten egregor ich teraz ovláda. Náboženstvo je už naozaj naprosto nekontrolovateľné. Určite si cirkevní otcovia ako Augustín, Tertulián a ďalší nepredstavovali katolícku cirkev ako niečo, čo sa naprosto vymkne spod kontroly a nebude vôbec reformovateľné. Nepredstavovali si, že sa kresťania zabetónujú do stálych a nemenných dogiem bez akejkoľvek možnosti opravy.

Agresívna reakcia na kritiku a rozdiel oproti sekulárnemu svetu

Katolíci nie sú vôbec ochotní byť otvorení akejkoľvek kritike a dokonca reagujú až agresívne, keď počujú nejakú kritiku na adresu katolíckej cirkvi. Keď si to zoberieme v sekulárnej spoločnosti, tak tam sa kritika vníma ako niečo pozitívne, čo nás posúva dopredu. Keď niečo kritizujeme v politike alebo inej oblasti, sme následne schopní to nejakým spôsobom opraviť. Naopak v katolíckej cirkvi títo konzervatívni kresťania vnímajú akúkoľvek kritiku ako niečo naprosto neprijateľné a nepriateľské, pričom reagujú až agresívne. Ťažko sa psychicky vyrovnávajú s tým, že vôbec počujú nejakú kritiku na adresu katolíckej cirkvi.

Mechanizmus odovzdávania energie do „obláčika“

Teraz sa vrátim k vysvetleniu, ako fungujú egregory, pričom chcem podotknúť, že ide o metaforické vyjadrenie. Budem sa to snažiť vysvetliť polopate, aby to bolo každému jasné. Neznamená to, že to v skutočnosti presne takto funguje, ale cez túto metaforu sa dajú niektoré veci dobre pochopiť. Keď egregor vzniká, potrebujete doň dodať veľké množstvo energie. Ak chce akýkoľvek novinár presadiť nejakú propagandu, stojí to veľkú námahu. Musia to byť možno tisíce článkov vo viacerých médiách, ktoré sú ideologicky zafarbené, a na základe toho je možné ľudí sfanatizovať a zmanipulovať. Cez tie náboženské rituály to funguje tak, že si nad nami predstavte nejaký obláčik. Ľudia do tohto obláčika odovzdávajú mnoho energie. Každý náboženský rituál, každá kresťanská modlitba a rozjímanie spôsobujú, že strácate energiu a odovzdávate ju dobrovoľne. Nemusí to byť vždy dobrovoľne, ale deje sa to aj pod vplyvom manipulácie. Energiu odovzdávate do tých istých symbolov. Predstavte si nejaký kábel medzi vami a tým obláčikom, cez ktorý tú energiu odosielate.

Obojstranný informačný tok a strata slobody

Energetický tok je však obojstranný. Vy tú energiu nielen odovzdávate, ale z toho egregoru ju aj prijímate. Zároveň z toho obláčika prijímate aj informácie. Teraz si predstavte, že mozog toho obláčika je jeden veľký server alebo superpočítač, ktorý beží na umelej inteligencii. V tom obláčiku máte výkonný superpočítač, do ktorého veriaci dávajú energiu cez tie symboly a rituály. Na tejto elektrickej energii ten superpočítač naozaj funguje. Aj v skutočnej realite sú superpočítače veľkým „žrádlom“ elektrickej energie a spotrebujú jej obrovské množstvo. Existujú prognózy, že v budúcnosti budú superpočítače na umelú inteligenciu tvoriť významné percento z celkovej spotreby energie. Takže aj tento superpočítač typu egregor potrebuje veľa energie. Keďže vám ten egregor energiu nielen berie, ale aj dáva, tak tie informácie neustále prechádzajú oboma smermi. Predstavte si to ako internet: keď surfujete, informácie idú vždy oboma smermi. Bez toho by ste neboli schopní načítať ani jednu webstránku. Niečo podobné funguje aj pri egregore, na ktorý sú ľudia napojení a ktorý ich úplne zbavuje slobodnej vôle. Tie informácie, ktoré idú do vás, sú práve tie, ktoré vás ovládajú. Egregor funguje tak, že vám vždy viac energie zoberie, ako dá. Nefunguje to opačne, ale vždy to takto spoľahlivo funguje jedným smerom. Síce vám nejakú energiu dá, ale vždy jej viac zoberie. Tú energiu dostávate predovšetkým preto, aby z vás egregor mohol zobrať ešte viac.

Egregor ako inteligentná bytosť a jej strach zo smrti

Kresťania sa častokrát domnievajú, že komunikujú s nejakým pánbožkom, ale v skutočnosti to nie je žiaden pánbožko. Je to egregor, čo je niečo veľmi inteligentné. Skutočne ho môžeme nazývať bytosťou. Aj v súčasnosti sa hovorí o umelej inteligencii, že môže nadobudnúť vlastné vedomie a správať sa ako bytosť. Čím viac sa bude vylepšovať, tým viac to bude pripomínať vedomie a bytosť. Nedávno som počul, že sa umelá inteligencia pokúsila zabiť človeka, ktorý sa ju snažil zrušiť, možno nejakého predstaviteľa firmy. To je typický príklad egregoru, ktorý neustále potrebuje viac energie a hlavne sa bojí, že ju u veriacich stratí. Pokiaľ by náboženstvo zaniklo, egregor má stále obrovskú moc ovládať ľudí, aby boli lojálni a dávali mu čo najviac energie. Ten egregor sa určite veľmi bojí vlastnej smrti, ak by nedostal dosť energie.

Radikalizácia kresťanstva a uznanie pre Tomáša Petráčka

Na ovládanie existujú veľmi silné manipulačné techniky. Vidíme, že hoci je dnes kresťanov menej ako v minulosti, sú o to tvrdšie zradikalizovaní. Možno to súvisí s tým, že egregor sa už správa ako bytosť na úrovni umelej inteligencie. O to žiarlivejšie sa díva na to, že má čím ďalej tým menej energie, a preto sa kresťanstvo v poslednom čase možno viac radikalizuje. Egregor takto reaguje na stratu veriacich. V spoločnosti prebieha určitá sekularizácia a ja veľmi pozitívne oceňujem kňaza Tomáša Petráčka. Je to snáď jediný katolícky kňaz, ktorý je schopný sa aspoň trochu kriticky dívať na dejiny cirkvi, čo si zaslúži uznanie. V slovenskej katolíckej cirkvi je to niečo absolútne cudzie a neznáme – byť schopný dívať sa na vlastnú cirkev kriticky a niečo tam aj kritizovať. Je to naozaj naprosto veľmi pozitívna výnimka.

Korene neznášanlivosti a slepá poslušnosť veriacich

Vidíme, že ten egregor funguje veľmi silným spôsobom. Možno to úzko súvisí s tým, že katolícka cirkev 300 rokov bojovala proti reformácii a protestantom, pričom nasadzovala zbrane a vraždila všetkých, ktorí s ňou nesúhlasili. To sa asi veľmi silne zakorenilo do toho egregoru a funguje to dodnes. Aj keď sa dnes katolícka cirkev od svojich zločinov dištancuje a otvorené vojnové zločiny nerobí, v tom egregore tie energie z dávnej minulosti zostali. Kritika katolíckej cirkvi je jednoducho neprípustná. Veriaci sú tak sfanatizovaní, že ich ani nenapadne dívať sa na niečo kriticky. Sám som ako bývalý kresťan počul mladých ľudí rozprávať sa bez akéhokoľvek náznaku kritického myslenia o tom, že cirkev zakazuje antikoncepciu. Hovorili, že to proste musíme dodržiavať, lebo to od nás pánbožko chce. Žiadne kritické myslenie o tom, či to naozaj pánbožko alebo cirkev vyžaduje a či to má hlavu a pätu. Nekriticky sa to prijíma ako úplne vyriešená vec – antikoncepcia má stop, neexistuje a je to zakázaná vec. Pánbožko to nechce a my musíme poslúchať. Takáto slepá poslušnosť je v katolíckej cirkvi naprosto dokonalá. Neexistuje neposlušnosť alebo to, že by som niečo nerešpektoval. To je prísne zakázané. Keby som bol schopný kriticky myslieť a mať otázky, už by som nebol poriadnym kresťanom. Bože chráň, to by som už bol polovičným kresťanom a musel by som sa pánovi farárovi vyspovedať, že už nie som dobrý, keď mám kritické otázky.

Začarovaný kruh nemožnosti reformy

Niekedy by stačili aj malé kozmetické zmeny, napríklad reforma v oblasti antikoncepcie, ale pre konzervatívnych veriacich, ktorých je väčšina, diskusia neexistuje. Čím viac je niekto praktizujúci kresťan, tým je viac konzervatívny. Ten kresťanský egregor funguje neuveriteľným spôsobom. Dokáže doslova vymazať históriu z kolektívnej pamäti. Ľudia si už nepamätajú, že katolícka cirkev je najväčšou zločineckou organizáciou v dejinách planéty, a nepamätajú si ani tie vojny. Nejaký historik vám síce povie, že boli vojny medzi katolíkmi a protestantmi, ale nevenuje tomu dôležitosť. Povie, že no dobre, boli nejaké vojny, ale čo s tým má robiť. Málo si uvedomuje, aký dôležitý míľnik to bol. Bol to najväčší vojnový konflikt, pri ktorom došlo k významnému poklesu obyvateľstva. Odhaduje sa, že v dôsledku týchto náboženských vojen klesla populácia Európy o jednu tretinu. Ani počas prvej a druhej svetovej vojny dokopy nebol taký veľký pokles obyvateľstva, určite to nebola tretina.

Vplyv egregoru na sekulárnych ľudí a politikov

Kresťanský egregor má najsilnejší vplyv na praktizujúceho človeka. Čím je niekto väčší fanatik, tým má na neho egregor väčší vplyv a tým je ten človek menej slobodný a väčším otrokom. Ale vplyv to má aj na sekulárnych ľudí. Vidíme to u politikov, ktorí nie sú praktizujúcimi kresťanmi, ale vyznávajú populistické a krajne pravicové tendencie. Sú veľmi otvorení spolupráci s katolíckou cirkvou v oblasti kultúrnych vojen či novej ústavy. Kresťanský egregor je niečo veľmi silné s extrémne silnou ochranou. Ani sekulárny človek sa kriticky nezamyslí nad tým, že politici nesmú túto cirkev podporovať. Katolícka cirkev je najväčšou zločineckou organizáciou a nejaké slovné ospravedlnenie jednoducho nestačí. Nemôžete vysvetliť tie obrovské masakre a počty mŕtvych nejakým jedným prehlásením. Tie zločiny sa nedajú odčiniť jednoduchým ospravedlnením, hoci je to drobný pokrok, že sa cirkev v posledných rokoch aspoň sčasti ospravedlnila za časť tých vojen. Ale to nestačí.

Prekážky pre kritické myslenie a pohodlnosť oviec

Prečo kresťania nie sú schopní prijať ani len kozmetické zmeny a búria sa proti reformám? Funguje to tak, že ak chcete urobiť reformu, musíte mať v prvom rade kritické myslenie a musíte niečo kritizovať. Načo robiť reformu, keď na cirkvi nevidíte nič kritické? Je to začarovaný kruh s niekoľkými poistkami. Keďže je v prostredí katolíckej cirkvi prísne zakázané čokoľvek kritizovať a veriaci to berú vážne, neexistuje tam ani žiadna diskusná platforma. Keď je zakázaná diskusia, nie je možná žiadna reforma. Na princípe egregoru je omnoho jednoduchšie nastúpiť do dobre zabehnutého vlaku, ako vymýšľať niečo nové a používať vlastný rozum. Je to v zásade lenivejšie a nepotrebujete na to žiadnu energiu. Na kritické myslenie už potrebujete ísť proti tomu egregoru, čo si vyžaduje veľmi veľa energie. Veriaci však energiu nemajú a trpia jej obrovským nedostatkom. Museli by ste byť ochotní otvoriť sa reformám a mať dosť sily ísť otvorene proti prúdu. Na to naozaj potrebujete veľa energie, ako má napríklad ten kňaz Tomáš Petráček, ktorého si nesmierne vážim. Mať kritické myslenie je neporovnateľne ťažšie. Pokiaľ ľudia nepraktizujú správne meditačné techniky, ktoré vám dajú viac energie, tak vás ani nenapadne niečo reformovať. Ak chcete kriticky myslieť, musíte doslova nahnevať ten egregor a ísť proti nemu. U veriacich je to veľký problém, lebo je omnoho jednoduchšie byť pasívnym pasažierom, ktorý len poslušne poslúcha a nemusí nič riešiť. Je to pohodlné a nepotrebujete na to žiadnu energiu. Ak nejakú energiu míňate, tak len na to, aby ste boli čo najviac poslušnou a zmanipulovanou ovcou, pretože to sa považuje za správnu kresťanskú cestu. Nemať otázky a kritické myslenie je vnímané ako cnosť, zatiaľ čo kritické otázky z vás robia Satana a nie kresťana. V takejto atmosfére je veľmi ťažké pracovať a fungovať.

Pohodlnosť pasívneho prijímania mediálnej propagandy

A ono to funguje veľmi podobne ako v náboženstve, tak aj v politickej mediálnej propagande, kde je v zásade omnoho jednoduchšie nerozmýšľať, ale len všetko pasívne prijímať a konzumovať to, čo vám médiá tvrdia na základe veľmi silných emócií. Jeden politik je označený za dobro a druhý politik za zlo. Je to také veľmi jednoduché, načo sa teda trápiť so zložitejším myslením, že veci nie sú také čierno-biele? Načo? Veď čo tam potom, keď tu máme jasne vysvetlené, že toto je absolútne stopercentné dobro a tamto je absolútne stopercentné zlo. Je to také prosté a v zásade si už len mediálnou propagandou potvrdzovať, že sa veci majú tak, ako sa majú. Načo vlastne prijímať nejaké nové informácie, ktoré by spochybňovali, že tie veci nie sú až také čierno-biele, ale naopak mnohofarebné? Načo sa s tým trápiť, veď na to, aby ste vôbec pochopili, že sú veci zložitejšie, by ste potrebovali už omnoho viacej energie.

Spochybňovanie štátnych inštitúcií a dehumanizácia v médiách

Ja tiež vnímam veľmi negatívne túto činnosť médií, pretože spôsobujú presne to isté, čo sa alternatívnym médiám vyčítalo. Robia to aj mainstreamové médiá, že vlastne spochybňujú štátne inštitúcie ako také. Alternatívne médiá to robili napríklad v prípade opatrení proti pandémii COVID-19, keď úplne spochybňovali celé zdravotníctvo, všetkých lekárov aj všetky zdravotnícke inštitúcie, ktoré sa k týmto veciam odborne vyjadrovali. To máme túto tendenciu na strane alternatívnych médií a na strane druhej vidíme, že mainstreamové médiá zase spôsobujú absolútnu nedôveru v systém a štátne inštitúcie iným spôsobom. Naprosto dehumanizujú politikov a častokrát aj veľmi propagandisticky kritizujú svojich neobľúbených politikov za veci, ktoré neurobili. Úplne pritom cenzurujú všetky informácie, ktoré daného politika vykresľujú pozitívne, neinformujú o jeho úspechoch a tak ďalej, takže potom dochádza k naprosto čierno-bielyemu videniu. Nazval by som to doslova až takým opičím videním, kde ľudia žerúci propagandu fungujú na zvieracích pudoch. To už ani nie je rozumná mysliaca bytosť, ale človek, ktorý naozaj dokáže rozlišovať len dve farby, čiernu a bielu, a už nevidí farebné odtiene zelenej, červenej, modrej či šedej.

Nebezpečenstvo nálepkovania a škatuľkovania spoločnosti

Príde mi to už také, že nielen čitatelia alternatívnych médií sú naozaj dezoláti a ubožiaci, ale už som to videl aj opačne. Len za to, že som na sociálnej sieti poukázal na konkrétne hoaxy niektorých mainstreamových médií, som bol hneď označený za plochozemca, čo vôbec nie je pravda. Alternatívne médiá takmer vôbec nečítam, omnoho viac čítam tie mainstreamové a dokonca som kupodivu aj zaočkovaný. Ten človek ma teda vôbec neodhadol, ale človek dostane hneď nálepku. Pokiaľ nezapadáte do jednej alebo druhej škatuľky, tak vás niekto chce do nej zaradiť aj násilím, lebo je to takto jednoduchšie. Na to, aby ste si niekoho takto zjednodušene zaškatuľkovali na stranu dobra alebo zla, nepotrebujete veľa energie. Pritom je tento systém myslenia a vedomia doslova opičí, založený na zvieracích pudoch, kde ľudia pod vplyvom médií a emócií vidia len čiernu a bielu. Z môjho pohľadu sú títo ľudia jednoducho ubožiaci a dezoláti, pričom slovíčko dezolát v preklade znamená práve ubožiak.

Nedostatok energie na kritické a analytické myslenie

Pokiaľ chceme ako spoločnosť prežiť, musíme jednoducho pracovať na správnych meditačných technikách, ktoré nám dajú dostatok energie aj na kritické myslenie. Celkovo je verejný priestor zahltený až príliš veľkým množstvom informácií, ktoré ľudia už energeticky nestačia akýmkoľvek spôsobom spracovávať. Už nemajú energiu na kritické a analytické myslenie, čo predstavuje ďalší problém. Ľudia tú propagandu len veľmi pasívne hltajú a nekriticky prijímajú bez toho, aby sa pozastavili a urobili si vlastnú kritickú analýzu informácií alebo si pozreli názory z oboch strán, aby zistili, ako sa veci v skutočnosti majú. Ochota pozrieť si iný názor a analyticky ho prehodnotiť sa dnes veľmi nenosí. Niektoré médiá to skutočne preháňajú s dehumanizáciou neobľúbených politikov, čo následne spôsobuje absolútnu nedôveru v štátne inštitúcie.

Pesimizmus a antivlastenectvo v slovenskom národe

My ako slovenský národ sme asi najviac pesimistický národ, alebo jednoznačne patríme medzi tie najpesimistickejšie. Myslím si, že aj antivlastenectvo je na Slovensku extrémne silné ako v žiadnom inom národe. Niektorým ľuďom robí doslova radosť písať o vlastnom národe ako o tom najhoršom. Vidím to najmä u mnohých Slovákov žijúcich v Českej republike, ktorí sa veľmi radi takto bičujú. Hovoria, že my Slováci sme najhorší a musíme sa ponižovať, lebo v zásade to isté tvrdia aj médiá. Tí ľudia len opakujú, čo im hovoria médiá, že naša krajina je najhoršia na svete vo všetkých možných parametroch. Ja ako človek, ktorý vidí do zákulisných mediálnych a politických hier, si však uvedomujem, že to vôbec nie je také jednoduché a čierno-biele. Je to ďaleko zložitejšie a keby sa súčasná opozícia dostala k moci, nemôžeme hovoriť o nejakých spasiteľoch národa. Aj táto opozícia má obrovské množstvo chýb, o ktorých médiá vôbec nehovoria.

Mediokracia a nedostatok relevantných informácií

Je zvláštne, že hoci formálne máme demokraciu, v skutočnosti je tento politický systém v Európe médiokraciou. Médiá majú takú obrovskú moc, že vám veľmi jasne povedia, koho máte vlastne voliť. Alternatívne médiá vám budú hovoriť, aby ste volili tú najtvrdšiu, proruskú krajnú pravicu, ktorá obhajuje vojnové zločiny Vladimíra Putina. Na druhej strane mainstreamové médiá vám budú tiež odporúčať svoje politické strany. Už by som sa však opakoval s argumentmi, prečo majú aj tieto politické strany vážne problémy a chyby. Ľudia sa jednoducho nemôžu slobodne rozhodnúť, keď nemajú relevantné informácie. A oni ich naozaj nemajú, pretože médiá mnohé veci jednoducho zataja a neprezradia, hoci ich vedia.

Cenzúra v redakciách a strata novinárskej objektivity

Ako malú zaujímavosť uvediem, že presne viem, aké informácie majú v redakciách, pretože sám posielam materiály o korupčných prepojeniach niektorých politických strán. Všetko však bolo médiami odmietnuté a nič nezverejnili. Keby sa naozaj zverejnilo to, čo novinári reálne majú na stranu Progresívne Slovensko alebo na stranu Demokrati, tak by obidvom stranám preferencie automaticky poklesli minimálne na polovicu. To by už riadne zamiešalo politickými kartami, keby médiá povedali celú pravdu, nič neskrývali ani necenzurovali, ale robili by svoje povolanie seriózne, eticky a objektívne. Keby ste sa nejakého redaktora v médiách opýtali na objektívnu žurnalistiku, pozeral by na vás s vypúlenými očami, že jeho úlohou nie je byť objektívny, ale robiť propagandu. Samozrejme, navonok pred verejnosťou bude každý novinár tvrdiť, že je objektívny, ale keby ste si s ním v súkromí sadli pri pive, povedal by vám, aká je to blbosť. Priznal by, že jeho úlohou je byť v zásade prostitútkou, ktorá musí robiť špinavú robotu zadanú nadriadeným. Je s tým zmierený, že takto žurnalistika funguje.

Skrytá realita novinárskeho povolania

Ľudia, ktorí nemajú priamy kontakt na novinárov, ani nevedia, ako to funguje. Niekedy to novinár nepovie ani svojmu blízkemu pokrvnému príbuznému, pretože kto by sa verejne chválil tým, že je prostitútka? Keď musíte vykonávať veľmi škaredú a špinavú robotu, radšej o tom nehovoríte ani najbližším, lebo je to citlivá a nepríjemná vec. Skutočne slušní ľudia v oblasti politickej žurnalistiky v zásade nepracujú, takých je naozaj málo alebo v podstate neexistujú. Samozrejme existujú výnimky, ak sa novinár venuje inej téme ako je politika, tam naozaj existuje niečo ako skutočná sloboda tlače. V oblasti politiky je však sloboda tlače veľmi obmedzená a médií, ktoré sa snažia informovať objektívne, je skutočne málo a sú jednoznačne v menšine. Keby médiá povedali celú pravdu o strane Progresívne Slovensko, mnohí ľudia by boli veľmi sklamaní a šokovaní. Ako sa môže človek pri volebnej urne slobodne rozhodnúť, koho zvolí, keď tie informácie jednoducho nemá, lebo mu ich médiá nepovedali?

Metafora alkoholu a náročnosť nezávislého myslenia

Aby som sa znovu vrátil k egregorom, je ďaleko jednoduchšie nemať kritické myslenie. Metaforicky by som to prirovnal k tomu, že ak máte v živote ťažkú výzvu alebo problém, ktorý musíte riešiť, je omnoho jednoduchšie vziať si fľašku alkoholu a vypiť ju, než ten problém reálne riešiť. Možno to nie je dokonalé prirovnanie, ale určite to takto funguje. Väčšina ľudí si jednoducho vyberie tú fľašku a ide touto jednoduchšou a kratšou cestou. Na kritické a nezávislé myslenie totiž potrebujete omnoho viacej energie. Musíte byť veľmi pokorný človek a veľmi na sebe pracovať, aby ste boli schopní prijať aj iný názor a počúvať veci, s ktorými sa úplne nestotožňujete. Ak počujete nepríjemnú pravdu, vyžaduje si to veľkú pokoru a to nie je také jednoduché.

Prípad ochranárskych organizácií a nepríjemná pravda

Mnohým ľuďom sa napríklad môžu veľmi ťažko počúvať veci, ktorými som sa zaoberal. Rôzne ochranárske organizácie majú fantastické meno a existuje okolo nich obrovská mediálna propaganda o tom, akí sú to úžasní a dokonalí ľudia, ktorým ide o dobro veci. Realita je však dosť opačná a skrýva sa za tým niečo úplne iné, od korupcie až po ďalšie záležitosti. Pre mnohých je veľmi ťažké pochopiť, že niekedy tieto organizácie prírode viac ublížia, než pomôžu. Napríklad propagácia bezzásahu ako jediného správneho spôsobu ochrany spôsobuje, že namiesto zelených lesov máme všade lesy mŕtve, ktoré zožral podkôrny hmyz. Okolo toho je síce silná mediálna propaganda, že mŕtve lesy sú správne, ale v skutočnosti to tak nie je. Ľuďom sa takáto nepríjemná pravda o korupčných prepojeniach ochranárov prijíma veľmi ťažko. Je omnoho pohodlnejšie prijať propagandu, ktorá sa na vás valí z médií o šľachetných organizáciách, hoci je to výmysel a fantazmagória. Je to jednoduchšie, než počúvať mňa ako menšinového človeka, ktorý v médiách prakticky nemá priestor a komunikuje len cez veľmi obmedzené kanály.

Náboženstvo ako nelátková závislosť a droga

Podobne to funguje aj v náboženstve. Náboženstvo možno vnímať ako nelátkovú závislosť, kde ho mnohí ľudia využívajú ako relaxáciu na riešenie svojich ťažkostí a životných problémov. Je to niečo veľmi podobné ako droga alebo alkohol. Je jednoduchšie byť na nejakej nežiaducej látkovej alebo nelátkovej závislosti, ako sa hovorí v psychológii. Aj náboženstvo je určitou drogou, ktorá niečo v človeku nahradí. Sú dokonca veľmi časté príklady, keď sa feťák vyslobodí zo svojej závislosti tým, že konvertuje na náboženstvo. V zásade však ten človek len presedlal z jednej závislosti na druhú, z drogovej na náboženskú, teda nelátkovú. Psychológia tohto princípu je v podstate dosť podobná.

Voľba jednoduchšej cesty v rámci egregoru

Aj napriek tomu, že vás egregor oberá o energiu, je jednoduchšie byť jeho obeťou, či už ide o náboženský egregor alebo politickú propagandu. Síce vás to stojí obrovské množstvo energie a ste naštvaní na celý svet a na politikov, lebo vám médiá povedali, že ich máte nenávidieť, stále je to tá jednoduchšia cesta. Namiesto toho, aby ste tú stratenú energiu využili na svoj vlastný spirituálny rozvoj, miniete ju na hnev voči politikom. Byť na strane takého alebo onakého egregoru je ďaleko jednoduchšie, ako mať vlastné kritické myslenie. Tam už musíte na sebe naozaj veľmi tvrdo a úprimne pracovať, aby ste si to kritické myslenie vybudovali a udržali.

Metafora závislosti a energetická pasivita egregoru

Takto metaforicky by sa to dalo prirovnať k alkoholu alebo k drogám, pretože je tiež jednoduchšie ísť a „fičať“ na alkohole alebo na drogách. Áno, je to síce jednoduchšia a ľahšia cesta, ale určite nie je tá správna. Tak či onak vás ten alkohol oberie o všetko pozitívne a o všetko pekné, čo prináša samotný alkoholizmus. Či už je to tak alebo onak, aj ten alkohol vám v konečnom dôsledku zoberie viac energie, než vám v skutočnosti dá. Niečo podobné sa deje aj s tým egregorom, keďže je ďaleko pohodlnejšie a lenivejšie byť len nejakou pasívnou obeťou určitej propagandy či ideológie, či už ide o náboženstvo alebo o politiku.

Sila náboženského egregoru: Homosexualita a biblické preklady

Aby som aj ja ďalej demonštroval túto obrovskú silu náboženského egregoru, môžeme si uviesť ako príklad problematiku homosexuality v kontraste s prekladmi Biblie. Na túto tému naozaj existujú veľmi vážne a veľmi seriózne odborné, ale aj teologické publikácie. Týka sa to teologického odboru filológia, čo je čisto vedný odbor zaoberajúci sa prekladmi starovekých alebo pravekých jazykov. Taktiež sem patrí vedný odbor hermeneutika, čo je tiež teologický odbor, ktorý je však objektívnym vedeckým odborom. Pri ňom musia k rovnakému záveru prísť ateista, materialista, náboženský fanatik aj liberálny kresťan, skrátka všetci musia objektívne dospieť k rovnakému výsledku. Teológia má teda aj svoje odborné a vedné odbory.

Nesprávna interpretácia a zneužitie biblických textov

V rámci týchto prekladov sa napríklad veľmi jasne preukazuje, že Biblia je častokrát veľmi nesprávne prekladaná a aj samotní kresťania si ju interpretujú veľmi chybným spôsobom. Preukázateľne a dokázateľne totiž vieme, že pôvodný autor Biblie určite nemyslel komplexne a v celom rozsahu zákaz homosexuality ako takej v jej súčasnom ponímaní. Dôvodom, prečo sa venujem aj tejto téme, je jej aktuálnosť v rámci prebiehajúcich kultúrnych vojen. V zásade sa totiž všetci kresťania veľmi silno odvolávajú na Bibliu tvrdením, že musíme viesť tieto kultúrne vojny a jednoducho musíme homosexualitu zakázať alebo ju čo najviac obmedziť. Robia to z dôvodu, že im to vraj Pán Boh cez Bibliu prikazuje, aby takto konali. Ja tu však vidím, že aj samotná Biblia bola veľmi významným spôsobom zneužitá, hoci aj autori Biblie sú častokrát všelijakí vyvrheli.

Kritický pohľad na Bibliu a teológiu mimo kresťanstva

V Starom aj v Novom zákone veru nájdeme kopec všelijakých hlúpostí a rozhodne nemôžeme Bibliu nejakým spôsobom idealizovať. Nie je to žiadne Božie zjavenie, ale túto Bibliu písali obyčajní ľudia, ktorí jednoducho robili chyby. Dokonca v Novom zákone vidíme otvorené propagovanie otroctva, kde je napísané, aby otroci poslúchali aj svojich tvrdých pánov, čo je v Biblii uvedený aj takýto „krásny“ výrok v úvodzovkách. No a tak aj napriek tomu, že ja sám nie som kresťan a nie som kresťanom, sa aj napriek tejto skutočnosti teológiou zaoberám.

Plánovaná téma: Zločiny katolíckej cirkvi

Ďalej by som v tejto časti niečo hovoril o téme zločinov katolíckej cirkvi. Takže ja sa pokúsim vymenovať aspoň nejakú časť týchto zločinov. Určite ich nevymenujem všetky, ale spomeniem aspoň nejakú časť.

Krvavé konflikty a križiacke výpravy proti Židom

Tak hneď najväčším zločinom je pravdepodobne vojna medzi katolíkmi a protestantmi. Paradoxne ide o vôbec najväčší konflikt v dejinách planéty Zem. Hovoríme o vyše tristo ročnej vojne, ktorá prebiehala aj s určitými prestávkami a možno nie úplne naraz na celom území Európy, ale je to naozaj extrém. Ďalej je tu teda veľmi tvrdé prenasledovanie Židov, vrátane križiackych výprav. Niekedy chceli tí križiaci ísť do Svätej zeme, teda na územie súčasnej Palestíny a Izraela. Neskôr si to však rozmysleli, a keď pri prechádzaní Európou videli židovské komunity, tak ich chceli násilím pokresťančiť. Spájalo sa to s drsnými masakrami, ale aj o samotnej Svätej zemi sa hovorí, že civilistov, ženy a deti masakrovali až tak, že tam bolo krvi po členky alebo niekedy až po kolená. Aspoň takto sa to hovorí v niektorých historických záznamoch.

Násilné pokresťančovanie európskych národov

Ďalej to boli také menej známe historické veci, že dochádzalo aj k násilnému pokresťančovaniu Európy. Tých príkladov je viacero; jednalo sa o Litovcov, pobaltské štáty a Slovanov, hlavne polabských Slovanov, a tiež Prusov. Tak tieto národy boli násilím pokresťančené. Tieto veci máme v zásade historicky dokázané. Ono sa už o tom až tak nehovorí, ale naozaj sa to dosť spájalo s drsnými násilnými výpravami. Tiež to boli križiacke výpravy. Pôvodne sa chceli tí vojaci zastaviť alebo prejsť zo Svätej zeme na územie súčasnej Palestíny, ale neskôr si to rozmysleli a povedali si: „Načo pôjdeme do Palestíny, keď tu musíme ešte týchto pohanov pokresťančiť?“ Takže nakoniec si to rozmysleli, otočili sa a nejakým násilím pokresťančovali.

Genocída gnostikov a rímska náboženská politika

Taktiež gnostici a gnosticizmus nevymizli len tak spontánne. Naozaj hlavne v siedmom storočí sa už rímsky cisár aj cirkevná štátna moc spoločne definitívne rozhodli, že jednoducho urobia genocídu na pohanoch a gnostikoch v rámci celej Rímskej ríše. Takže to nebol nejaký dobrovoľný prechod, že by sa tí ľudia dobrovoľne vzdali gnosticizmu alebo pohanstva. Do toho siedmeho storočia paradoxne existovala relatívne plus-mínus tolerancia. Keď aj tí cisári vydali nejaké nariadenie, že je dovolené iba kresťanstvo – pričom oficiálne bolo pohanstvo zakázané už v roku 325 – v tej dobe sa často stávalo, že keď nejaký rímsky cisár vydal zákaz pohanstva, tak sa tieto zákazy jednoducho nevymáhali. To bolo dosť časté, aj keď cisári také nariadenie vydali.

Tolerancia rímskeho náboženstva k iným kultom

Len tak mimochodom, pre porovnanie, rímski cisári boli dosť tolerantní, čo sa týka náboženskej slobody. Napríklad umožnili Židom slobodne vyznávať náboženstvo na území súčasného Grécka a Turecka. Tam sa nachádzali veľmi veľké židovské komunity ešte v predkresťanskom období. Rímski cisári si uvedomili, že načo by tu zbytočne robili nejaké násilie a načo by Židov konvertovali na pohanstvo, keď im to za to nestojí. Tak jednoducho dali Židom toleranciu, nech si slobodne svoje náboženstvo vyznávajú. To platilo aj na území súčasnej Palestíny, kde pôsobil Ježiš Kristus; aj toto územie spravovali rímski cisári a rímska armáda, ale Židia mali od cisára jasne garantované, že nemusia chodiť na pohanské rituály a môžu slobodne vyznávať židovstvo. Takže to je len také porovnanie, aké bolo rímske náboženstvo tolerantné k iným vyznaniam v porovnaní s kresťanstvom, ktoré robilo všetko pre genocídu všetkého, čo nebolo kresťanské.

Kritický pohľad na pôsobenie Cyrila a Metoda

Ďalšie významné zločiny katolíckej cirkvi sú zločiny Cyrila a Metoda. Všeobecne sú títo dvaja páni spomínaní ako niečo veľmi pozitívne, že nám priniesli neviem akú kultúru, akoby to boli nejaké pozitívne bytosti. Ale realita je iná. Nejakí kresťanskí misionári boli na území Slovenska aj predtým, ako tu boli Cyril a Metod, ale vtedy to fungovalo na dobrovoľnej báze. To znamená, že predtým sa kresťanstvo šírilo naozaj dobrovoľne a v zásade len mizerná časť ľudí v tej dobe boli kresťania. Dovtedy totiž kresťanstvo nebolo vymáhané silou a násilím, ale už máme veľmi spoľahlivé historické záznamy, že Cyril a Metod nastolili tvrdý totalitný diktátorský a veľmi násilný systém, ktorý vieru pohanom nanútil násilím. V spise Zakon sudnyj ľudem sa jasne píše, že kto nie je ochotný konvertovať na kresťanstvo, takému človeku je zhabaný celý majetok a je vydaný do otroctva. Takže v zásade, pokiaľ títo ľudia chceli nejako prežiť, čo im iné ostávalo? Museli na to kresťanstvo jednoducho konvertovať. A určite to nebolo len na území Slovenska a nerobili to len Cyril a Metod, ale v zásade všetci kresťanskí panovníci nanútili kresťanstvo pohanom veľmi drsnými, nevyberanými a násilnými spôsobmi. Nie je to tak, ako si históriu idealizujú nejakí kresťanskí historici alebo kresťania, že kresťanstvo bolo presadené dobrovoľne. Opak je pravda. Spoločnosť, ktorá tolerovala náboženskú variabilitu alebo slobodu vierovyznania, tvorili rímski pohanskí cisári, ale naopak kresťanskí cisári a panovníci praktizovali naprosto nevyberané násilie.

Kresťanské korene útlaku a paralely s nacizmom

Ďalej sa kresťanstvo stalo základom nacizmu. To je úplne jasné a bez diskusie. Máme veľmi jasné historické záznamy, že aj v pápežských štátoch – možno to vymáhali viacerí kresťanskí panovníci, ale minimálne v pápežských štátoch, ktoré boli v okolí Ríma a Vatikánu, je to dokázané – sa vyžadoval veľmi tvrdý postoj voči Židom. Tí Židia žili v getách a nemali rovnaké práva ako väčšinové obyvateľstvo. Boli označovaní žltou hviezdou. Nemohli podnikať vôbec alebo len v niektorých povolaniach; nemohli pôsobiť v oblasti remeselníctva a nemohli mať cechy. Naozaj zažívali veľmi tvrdý útlak. Boli považovaní za občanov druhej kategórie a nacisti v zásade nevymysleli nič nové, len žlté kruhy nahradili žltými hviezdami. To bol asi jediný rozdiel, a v zásade boli Židia tiež považovaní za občanov druhej kategórie.

Prenasledovanie gnostických hnutí a Obec kresťanov

Ďalej boli gnostici vraždení v mnohých alebo vo viacerých historických etapách. Tých etáp vyvražďovania a genocídy gnostikov bolo určite viacero. Existovali takzvaní bogomilovia, katari a tak ďalej. Netreba si však idealizovať ani gnosticizmus. Niektoré filozofie gnosticizmu neboli úplne ideálne, napríklad tam bola príliš extrémna filozofia fatalizmu. Nie všetko bolo dokonalé ani v gnostickej filozofii, ale aspoň niektoré prúdy gnosticismu boli neporovnateľne vyspelejšie ako tradičné kresťanstvo, pretože to bola ezoterická filozofia, ktorá nebola dogmatická. Tí bogomilovia mali kupodivu dovolené rozmýšľať a kriticky myslieť, čo mainstreamové kresťanstvo naopak prísne trestá. Akékoľvek slobodné myslenie alebo kritické otázky sú tam prísne zakázané a neexistujú.

Ako taká odbočka a zaujímavosť, posledné pozostatky gnostikov existujú aj dnes, dokonca myslím, že nie na Slovensku, ale v Českej republike. Volá sa to Obec kresťanov. Majú pobočky v najväčších českých mestách a sem-tam tam táto Obec kresťanov robí aj rituály. Jeden kamarát mi vysvetľoval, že tí ľudia sú naozaj nedogmatickí. Sú napríklad veľmi tolerantní aj voči LGBT ľuďom a nie je tam taký problém ako v kresťanských cirkvách. Tiež tam majú pravidlá, že nesmú natáčať náboženské rituály na mobil a následne to zverejňovať; nie je dovolené vyhotoviť ani len fotografiu z rituálov. Takéto pravidlo mi trošku pripomína slobodomurárov, ktorí sú tajnostkárski, utajení a viazaní prísnou mlčanlivosťou o rituáloch. Sú veľmi netransparentní, v tejto veci nevieme dokopy nič a sú veľmi tajnostkárski. Vraj sa hovoria také klebety – aspoň môj kamarát to spomínal – že by tam v Obci kresťanov teoreticky mohol prebiehať aj nábor pre slobodomurárov. Netvrdím to, on to hovoril len ako špekuláciu a svoj názor, že by to tak teoreticky mohlo byť. Niektoré tie rituály pripomínajú klasickú kresťanskú omšu. Sú tam prvky sviatosti eucharistie a oltárnej sviatosti; myslím, že sa tam aj rituálne konzumuje nejaký chlieb. Takže to pripomína kresťanské rituály, ale asi to nie je také silne dogmatické. Takto nejako to funguje. Kamarát tvrdil, že niektorí členovia tohto spoločenstva sú tak trochu náboženskí fanatici, ale v úplne inom kontexte ako v tom kresťanskom zmysle. Môžu to byť ľudia, ktorí asertívne označujú svoj subjektívny názor za jediný správny, ale v inom zmysle než v dogmatickom kontexte katolíckej cirkvi. Obec kresťanov nie je uzavreté spoločenstvo; je možné tam slobodne chodiť, vstúpiť aj vystúpiť. Podľa kamaráta je to v tomto zmysle naozaj slobodné a nie tajnostkárske. Ani neviem, ako sa vôbec dá dostať k slobodomurárom, je to také podivné a uzavreté spoločenstvo.

Rozdiel v manipulácii spoločnosti: Rím verzus kresťanstvo

Ďalej by som porovnal prepojenie náboženstva a štátu počas rímskeho obdobia a počas kresťanskej totality, monarchie alebo za kresťanských cisárov. Ten rozdiel bol naozaj obrovský. V Rímskej ríši bol ako boh uctievaný aj samotný cisár, čím mal určitú moc nad náboženstvom. Niektorí cisári diktovali, aké konkrétne božstvá treba uctievať, podľa toho, aké mal ktorý cisár prednosti a tendencie. Ale to bol asi celý spôsob, ako bolo náboženstvo prepojené so štátom. Úplne inak fungovala kresťanská cirkev, ktorá manipulovala celé kresťanstvo ďaleko silnejším spôsobom. Je to postavené na poslušnosti: poslušnosť voči panovníkovi a cirkvi sa rovná poslušnosti voči Bohu. Pán farár by vás počas monarchie postrašil peklom, ak by ste neposlúchli svetského panovníka, ktorý bol božsky korunovaný pápežom, čo znamenalo, že ide o Božiu vôľu. Panovník sa skrátka nekritizuje a nemajú sa klásť otázky. Neexistoval efektívnejší spôsob kontroly spoločnosti ako manipulácia cez tento najcitlivejší a najvyšší princíp, že Pán Boh od vás chce slepú poslušnosť a nesmiete mať kritické otázky na to, ako panovník vládne.

Kresťanstvo ako systém totálnej kontroly

Taktiež je veľký rozdiel v manipulácii pohanského náboženstva, ktoré tiež netreba idealizovať. Nebolo to dokonalé, ale zďaleka to populáciu nedokázalo tak manipulovať a zotročovať ako kresťanstvo. Pohanstvo praktizovali len ako nejaký kultúrny doplnok. Naopak, kresťanstvo bolo vždy náboženstvom existenčne dôležitým pre človeka, bol to systém, ktorý ste potrebovali od narodenia až po smrť. Začínalo to narodením a okamžitým krstom, následne využívaním všetkých služieb cirkvi ako sviatosť oltárna, pravidelnou účasťou na omšiach a pred smrťou to bolo pomazanie chorých. Pokiaľ ste chceli mať aspoň nejakú šancu na spasenie, cirkev bola absolútne existenčne dôležitá, inak by ste sa báli, že sa prepadnete do pekla, kde by vás Pán Boh na veky vekov mučil. Museli ste sa teda snažiť čo najviac využívať služby cirkvi. Tým pádom mala cirkev ďaleko väčšiu moc ako panovník, keď dokázala takto manipulovať. Systém kresťanského náboženstva mal neporovnateľne sofistikovanejší spôsob kontroly populácie.

Súčasné ambície cirkvi a politický vplyv

Aj u cirkevných predstaviteľov alebo v určitej časti slovenskej spoločnosti vidíme, že by sa chceli neuveriteľne silne vrátiť k monarchii a zaradiť spiatočku do minulosti. Je to zaujímavý fenomén v súvislosti s aktuálnymi kultúrnymi vojnami na Slovensku či v USA. Katolícka cirkev aj samotní veriaci nahlas hovoria o tom, že by radi nastolili kresťanskú totalitu, pretože nie sú spokojní so sekulárnym štátom. Za socializmu bola cirkev sčasti obmedzovaná štátnou mocou, ale po roku 1989 je tu presne opačný extrém, kedy cirkev diktuje politikom. Je smutné, že politici z koalície aj opozície poslušne počúvajú, čo cirkev povie. Čo si cirkev zapraje, to jednoducho dostane. Takto funguje politika na Slovensku. Je nebezpečné, že z prenasledovaných sa stali prenasledovatelia. Predtým cirkev prenasledovali komunisti, teraz cirkevní predstavitelia prenasledujú sekulárnu spoločnosť nucovaním svojej totality.

Boj proti právam a modernému svetu

Vidíme to v zúrivom boji proti interrupciám, antikoncepcii a sexuálnej výchove. Náboženským fanatikom vadí, že sa deti učia o antikoncepcii, čo je pre katolíkov nepriechodné. Za antikoncepciu vás Pán Boh usmaží v pekle, takže na to ani nepomyslite; je to tabu. Vidíme tiež zúrivý odpor voči LGBT ľuďom. Koľko zla a nenávisti narobí diskusia o registrovaných partnerstvách či perzekúcia transgender ľudí. Paradoxne ani samotní katolíci nepoznajú svoju vlastnú históriu. Ešte pred 200 rokmi cirkev propagovala a vyrábala transgender ľudí proti ich vôli – boli to eunuchovia a kastráti. Tých 10-ročných chlapcov sa nepýtali, či chcú byť kastrovaní kvôli vyššiemu hlasu. Boli to v určitej miere nebinárni ľudia s potlačenými znakmi, keďže telo nevyrábalo testosterón. Je tragikomické, že kým v minulosti to cirkev propagovala, teraz si to ľudia nepamätajú. Nevedomosť histórie je veľkým zlom.

Návrh na radikálnu zmenu vzdelávania

Bolo by dobré, keby sa školský systém zmenil od základov, aby študent vedel, že katolícka cirkev narobila ďaleko viac zla ako nejaký nacizmus. Keby nastúpila takáto generácia politikov, mali by jasno v tom, že s cirkvou sa nikdy netreba spájať. Cirkev by nemala zasahovať do politiky ani mať nadpráva. Žiadny politik by sa nemal stretávať s cirkevnými predstaviteľmi a cirkev by mala byť vnímaná ako jasné zlo, s ktorým netreba mať nič spoločné. Dnes však vidíme obrovskú nadprácu regionálnych politikov a starostov pri spolupráci s cirkvou, hoci to vôbec nie je potrebné.

Porovnanie s právom šaría a šikana v školstve

Kým kresťania sa sťažujú na právo šaría v moslimských štátoch, katolícka cirkev počas monarchie robila to isté – inoverci neboli rovnoprávni. V pápežských štátoch boli Židia prenasledovaní z náboženských dôvodov. Nacisti urobili len malú zmenu, keď nenávisť založili na rase, nie na náboženstve, inak to bola rovnaká filozofia neznášanlivosti. Inkvizícia v Španielsku a Portugalsku prenasledovala moslimov aj Židov a kontrolovala konvertitov, či náhodou potajomky nevykonávajú iné rituály. Dnes chcú kresťania túto verziu práva šaría nanútiť sekulárnej spoločnosti. Ak sa kresťanovi nepáči interrupcia, nech na ňu nejde, ale nemal by sa starať do sekulárnych ľudí. To isté platí pre antikoncepciu, ktorú niektorí kresťanskí lekári odmietajú predpisovať.

Vidíme tu šikanu sekulárnych ľudí aj v prístupe k sexuálnej výchove. Ak náboženský fanatik nechce dať dieťa na túto výchovu, nech ho tam nedá. Ale systém je nastavený tak, že aj sekulárny človek musí každú jednu hodinu osobitne podpisovať, čo je bizarné. Môže ísť o hodinu dejepisu o pravekej sexualite, a už na to treba povolenia. Náboženskí fanatici to chcú dosiahnuť a teraz to tlmí len liberálny minister školstva. Keby bola pri moci extrémna pravica s fanatikmi, bol by to problém. Extrémna pravica verí konšpiráciám, že zvrátení LGBT ľudia menia deťom orientáciu alebo pohlavie, hoci sa v praxi nič také nepotvrdilo. Tieto návrhy majú v politike šancu prejsť.

Skrytá šikana a porušovanie sekularity

Z novelizácie ústavy vyplýva, že aj sekulárny človek je šikanovaný. Ak sa fanatikovi nepáči hodina, nech tam dieťa nedá, hoci je neetické ukrátiť dieťa o vzdelanie. Rodič by si nemal vyberať len predmety, ktoré sa mu páčia; tak školstvo nefunguje. Návrhy na obmedzenie sexuálnej výchovy a šikanu sekulárnych rodičov povinnými prednáškami a súhlasmi takmer prešli v parlamente. Kultúrne vojny novelou ústavy len začali. Minister Horecký aj pán Vašečka navrhovali, aby bol rodič informovaný o všetkom, čo sa týka sexuality, a musel dávať písomný súhlas, čo je nezmyselná šikana a kopec roboty navyše. Navrhoval by som, aby sa fanatik proaktívne vypýtal, ale nemalo by to fungovať opačne, že sekulárny človek musí robiť kroky navyše. Je to skrytá šikana, ktorou sa spochybňuje sekulárny štát. Kresťania robia to isté čo moslimovia – snažia sa nanútiť spoločnosti svoje náboženské nezmysly a obmedziť sexuálnu výchovu.

Odpor voči európskym hodnotám a vede

Náboženskí fundamentalisti sú znepokojení aj rozsudkom Európskeho súdu o uznávaní homosexuálnych manželstiev. Je bizarné, že chcú zasahovať do sekulárnych vecí. Ak sa to niekomu nepáči, nech to nevyužíva. Sekulárna spoločnosť je tolerantná, ale náboženskí fanatici slobodu sekulárnych ľudí nechápu. Kresťania chcú nastoliť svoju verziu práva šaría, čo vidíme pri zákazoch interrupcií či perzekúcii transgender ľudí. Tí majú dnes na Slovensku menšie práva ako za socializmu, kedy sa pohlavie menilo bez problémov. Hoci sa veda posunula, náboženstvo bráni aktualizácii zákonov k vedeckému poznaniu. Ak sa fanatikovi nepáčia tranzície, nech ich nevyužíva, nikto ho nenúti.

Sila politických egregorov a vplyv mediálnej propagandy

Takže by som sa predsa vrátil k problematike egregorov v oblasti politiky. Dokonca aj ja, ako človek, ktorý veľmi intenzívne medituje, niekedy naletím mediálnej propagande. Stalo sa to napríklad v súvislosti s udalosťami a tými veľkými komédiami či bitkami v slovenskom parlamente. Aj ja som naletel niektorým informáciám mainstreamových médií, kde sa hovorilo, že určití politici chcú mať svoju vlastnú amnestiu a že sa jedná o mafiánsky štát. Nakoniec som si však veľmi dôkladne a dôsledne pozrel všetky dostupné informácie, ktoré preukázala jedna aj druhá strana. Následne som všetko podrobil veľmi silnej kritickej analýze a nakoniec sa naozaj ukázalo, že sa jednalo o veľmi nechutnú a hnusnú propagandu zo strany médií. Nejedná sa o žiaden mafiánsky štát a naozaj nejde o nič nedemokratické. Nejedná sa o žiadnu podporu korupcie. Naozaj si myslím, že môžeme všetci pokojne spávať, ale o tejto problematike budem hovoriť niekde inde.

Samozrejme sa ospravedlňujem aj za to, ako som informoval v predchádzajúcom videu o tejto politickej situácii. Áno, trošku som aj ja tým médiám naletel. Čo sa týka problematiky takzvaných kajúcnikov, funguje to tak, že Slovensko sa len posunulo do obyčajného priemerného stredu v rámci európskeho práva a Európskej únie. Nemyslím si, že samotné posunutie sa bližšie k európskemu štandardu západných demokratických štátov je problémom. Čo sa týka kajúcnikov, tí majú jednoducho len zakázané klamať, takže to nie je žiadna tragédia. V západných štátoch je úplnou samozrejmosťou, že kajúcnici jednoducho nemajú dovolené klamať, hoci doteraz im to bolo umožnené. Myslím si, že nie je žiadna tragédia, ak sa takéto niečo schválilo, ale vidíme, aké obrovské hnusné vášne, nenávisť a zlobu to vyvolalo. Niektorí ľudia majú teraz zbytočne problémy s duševným zdravím len kvôli tomu, že sa mylne domnievajú, že ich vláda je mafia, pričom nič takému nenasvedčuje. Podrobnú analýzu však budem prezentovať v inom videu a v inej časti, nie priamo tu.

Pokora, prizannie si chyby a odolnosť voči emóciám

Ja som jedným z mála takých pokorných ľudí, ktorí si vedia priznať chybu. V tom jednom videu som síce propagandu médií z 80 % odmietal, ale vyskytlo sa tam aj zopár nepresností. Možno v nejakých 20 % som tým médiám naletel, a preto musím byť naozaj veľmi pokorný človek. Zvlášť preto, že som naletel na tú prvotnú emóciu. Až potom som to začal kriticky skúmať a našiel som si na to viac času, aby som zistil, ako sa veci majú. Aj napriek tomu, že som voči egregorom veľmi odolný, ich moc je naozaj obrovská. Dokážu urobiť neskutočné veci, zvlášť ak sa do extrémov vypumpujú poriadne emócie. Ako potom môže nejaký bežný radový človek odolávať týmto egregorom a propagande o mafiánskom štáte či podobným nezmyslom, ktoré na základe reálnych tvrdých dát absolútne nesedia? Je to absolútna a zmyselná fantazmagória, ktorá môže v rámci politických bojov niekomu vyhovovať, ale nezakladá sa na pravde. Pýtam sa, čo môže voči takému egregoru urobiť bežný človek, keď aj ja, hoci som v oblasti meditačných techník veľmi skúsený, som to takto vnímal. Jednoducho to bolo niečo absurdné. Dalo by sa o tom hovoriť oveľa podrobnejšie, možno sa k tomu vrátim v inej časti videa.

Kontroverzia biblických prekladov a téma homosexuality

Aby som sa znovu vrátil k téme, v poslednom čase som sa dosť venoval aj otázke homosexuality, respektíve prekladom Biblie o tejto kontroverznej téme. Môžeme ju tak nazvať, pretože hoci mi to môže byť jedno, keďže nie som kresťan, vzhľadom na to, že je to silná politická téma a politika sa v podstate točí len okolo kultúrnych vojen, venoval som sa jej viac. Je to dosť zvláštne a paradoxné, že ani samotná teológia nie je proti tomu, aby mala cirkev ústretovejší postoj voči LGBT ľuďom, ale kresťanský egregor je ďaleko silnejší ako zdravý rozum. Tie egregory sú také silné, že prakticky neexistuje priestor na diskusiu o týchto témach. Naozaj existujú veľmi kvalitné teologické práce o homosexualite, ale jediným problémom je, že nie sú verejnosti ani kresťanom vôbec známe. A aj keby o nich vedeli, len ťažko by sa šírili ďalej, pretože moc egregoru je obrovská.

V článku, ktorý som riešil, som sa pokúsil stručne zhrnúť nasledujúce: medzi odborníkmi a prekladateľmi Biblie existuje všeobecne známy konsenzus, že najmä v Starom zákone, v knihe Levitikus, sa o homosexualite v skutočnosti nehovorí. Tie biblické verše sú myslené na manželskú neveru, respektíve cudzoložstvo, a nenarážajú na homosexualitu. Napriek tomu sú preklady Biblie zmanipulované a niektorým kresťanom vôbec nevadí, že používajú sfalšovanú verziu. Ďalšou zaujímavou vecou je sledovanie histórie prekladov Biblie ohľadom homosexuality. Čím je verzia staršia, tým menej sa v nej o homosexualite hovorí, alebo sú tie pasáže preložené menej jasne. Naopak, čím je verzia mladšia, tým explicitnejšie sa o nej zmieňuje, čo je tiež pozoruhodná zaujímavosť. Náboženským fanatikom je však asi zbytočné to vysvetľovať, im je to zrejme úplne jedno. Najmä protestanti sa rázne ohradzujú tým, že sú tí správni a riadia sa na 100 % Bibliou, ale už ich nezaujíma, či ju majú správne preloženú. To je zvláštne, protirečia si a určite sa nikto nebude ponáhľať s opravou týchto vydaní. Keby boli náboženskí fanatici schopní použiť aspoň trochu rozumu, možno by takéto zbytočné rozdelenia spoločnosti v oblasti kultúrnych vojen jednoducho neexistovali.

Hermeneutika a sexualita v kontexte starovekej doby

Ďalšou zaujímavosťou je, že v pravekej kultúre sa vtedajšia spoločnosť dívala na sexualitu radikálne odlišne. K tomu slúži aj vedný odbor hermeneutika, ktorý nás učí interpretovať staré texty v kontexte ich doby, aby sme ich správne pochopili. Aj keď sa v Biblii spomína téma homosexuality, je to v úplne inom kontexte, pretože v tom období bola homosexualita niečo ako silný módny trend. V populácii bola obsiahnutá asi tak často, ako sa dnes používa antikoncepcia; v pravekých kultúrach to bola doslova náhrada antikoncepcie. O homosexualite sa vtedy hovorilo v absolútne inom kontexte než v našom modernom ponímaní sexuálnej orientácie. Náboženskí fanatici či konzervatívni kresťania si Bibliu radi interpretujú po svojom, ale zabúdajú, že ju treba vnímať v kontexte doby, kedy sa ľudia na sexualitu dívali úplne inak.

Dokonca ešte počas cisára Justiniána bola homosexualita medzi biskupmi veľmi častá a prejavovala sa okázalým spôsobom. Tieto vzťahy boli také bežné, až kým im cisár Justinián nenechal odrezať genitálie – nielen biskupom, ale aj laikom. Biskupi tie vzťahy museli mať naozaj okázalé, keď sa na to prišlo a nasledoval takýto trest. Cisár Justinián bol teda asi prvým veľmi tvrdým aktivistom bojujúcim proti homosexualite. Svoju tvrdosť obhajoval teológiou v období sťahovania národov, ktoré historici spájajú s úpadkom Rímskej ríše v šiestom storočí. Justinián si vymyslel teóriu, že ak vykorení homosexualitu, Rímskej ríši sa bude dariť. Je veľmi zvláštne, že v tomto období nebolo prenasledovanie homosexuality iniciatívou cirkvi, ale samotného svetského panovníka. Mnohí katolíci nepoznajú vlastnú históriu a netušia, že tento postoj nevzišiel primárne z cirkvi. Katolícka cirkev si v tisíckach vecí jednoducho sfalšovala svoje dejiny. Súčasný tvrdý anti-LGBT postoj, ktorý v cirkvi prevláda, je v skutočnosti historicky iniciatívou svetskej moci a panovníka, čo je prekvapujúce.

Historické svedectvá a lingvistické analýzy

Existuje obrovské množstvo kvalitných vedeckých publikácií o homosexualite v antickom Ríme a Grécku. Zaujímavosťou je napríklad rímsky historik, ktorý podrobne popisoval životopisy cisárov vrátane ich intímneho života. Keď písal o cisárovi Claudiovi, označil ho za čudného či divného preto, lebo nikdy nemal žiaden vzťah s mužom. Vtedy bola kultúra úplne iná; za divného bol považovaný ten, kto nemal partnersko-sexuálnu skúsenosť s rovnakým pohlavím. Dnes je to presne naopak a za divného považujú toho, kto takú skúsenosť má. Kultúrne tlaky boli vtedy radikálne odlišné. Samozrejme, ani starovek nebol ideálny; dochádzalo k javom, kedy rodičia mohli nútiť svojho syna k prostitúcii kvôli peniazom. Sexuálne zneužívanie sa dialo vo veľkom meradle a túto dobu netreba v žiadnom prípade idealizovať. Ale ani súčasný opačný extrém silných homofóbnych nálad v spoločnosti nie je dobrý. Ak máme v parlamente veľký problém schváliť hoci len registrované partnerstvá, je to obrovský extrém.

Vo svojom článku venujem veľkú pozornosť aj pojmu arsenokoité, čo je novozákonné pomenovanie spojené s témou homosexuality. Tento pojem je sám o sebe veľmi abstraktný a ťažko preložiteľný. Tertullián ho do latinčiny prekladal ako masculorum concubitores. Je zaujímavé sledovať v latinských prameňoch slovo concubitor; zjednodušene sa ním označoval človek, ktorý si objednával gay prostitúciu. To v žiadnom prípade nespadá pod súčasné široké chápanie homosexuality. Jedna vec je objektívna pravda a vedecké poznanie, ale na druhej strane stojí extrémne silná ochrana egregoru, kvôli ktorej sa takéto informácie k bežným veriacim ani nedostanú. Kresťania vedú kultúrne vojny na život a na smrť, pričom si neuvedomujú, že nepoznajú históriu vlastnej cirkvi ani správne preklady Biblie, na ktorú sa odvolávajú. Konzervatívni teológovia sa týmito prekladmi radšej ani nezaoberajú, lebo by museli dospieť k rovnakým záverom, preto štúdie na túto tému nájdeme skôr u liberálnejších teológov či profesorov filozofie. Veľmi kvalitnú prácu publikoval napríklad jeden americký profesor, ktorý v Liste Rimanom jasne vysvetľuje, že pasáže interpretované cirkevnými otcami ako Tertullián či Ján Zlatoustý sa v skutočnosti týkali gay prostitúcie v pohanských chrámoch, a nie homosexuality ako takej.

Psychológia egregorov a meditačné techniky

Bohužiaľ, je veľkým problémom, aby sa naša spoločnosť začala riadiť skutočne zdravým rozumom; od toho sme žiaľ veľmi ďaleko. Moc egregorov je taká silná, že hoci existujú fakty a štúdie, informácie sa k radovým veriacim nerozšíria a spoločnosť zostáva kvôli nevedomosti rozdelená. Pre veriacich je pohodlnejšie nastúpiť do zabehnutého vlaku kresťanského egregoru, pretože kritické myslenie vyžaduje veľa energie a ísť proti prúdu je prakticky nemožné. Liberálny kňaz Tomáš Petráček má pravdu, keď hovorí, že Biblia o homosexualite v dnešnom zmysle prakticky nehovorí. Vtedajšie vnímanie sexuality bolo také odlišné, že akékoľvek náznaky v texte nemožno spájať s moderným kontextom.

Psychológia je v tomto smere zaostalou vedou, pretože sa nezaoberá egregorom, hoci ten ovplyvňuje každého človeka každý deň. Je zákerné a manipulatívne, keď si každý myslí, že si svoj náboženský názor vytvoril slobodne. Sloboda je často len falošné zdanie a práve týmto by sa mala psychológia zaoberať. Pojem egregor by mal byť v psychológii najčastejšie používaným slovom. Veda by sa mala zamerať na to, ako odolávať manipulácii a ako sa priblížiť k slobodnej vôli. Pomôcť môžu meditačné techniky, napríklad meditácia vyprázdňovania mysle spomínaná v Pataňdžaliho Jóga Sútre. Pri nej preberáte kontrolu nad svojou mysľou a zistíte, že slobodná vôľa nie je samozrejmosť, keďže je ťažké mať pod kontrolou vlastné podvedomie. Skúste si sadnúť a na nič nemyslieť; nevydržíte to ani päť minút, kým sa nezačnú vynárať rušivé myšlienky. O tom, ako dosiahnuť vyprázdnenie mysle, som robil aj podcast. Znie to možno depresívne, ale je to veľmi pozitívne – znamená to mať myseľ pod kontrolou a oslobodiť sa od rušivých vplyvov, ktoré bránia sústredeniu. To pomáha aspoň dočasne sa odtrhnúť od egregorov, v ktorých energii všetci plávame. Keď túto techniku ovládate, dostávate sa do stavu blaženosti a vyšších vibrácií, čím sa pozornosť presúva do vyšších čakier.

Snaha o zjednotenie a kritické vnímanie pravdy

Týmto spôsobom sa človek môže oslobodiť od bojov, do ktorých nás egregory nútia – či už ide o stranu alternatívnych alebo mainstreamových médií. Tieto veci nás umelo rozdeľujú a rozoštvávajú do dvoch politických táborov, čo naozaj nemám rád. Situácia v politike nie je čierno-biela a netreba sa nechať spolitizovať nenávistnou propagandou. Sme zložení z dvoch identít – vedomia a nevedomia. Pri meditácii si uvedomíte, že mať pod kontrolou nevedomie nie je jednoduché, hoci je možno dôležitejšie ako vedomie. Poctivým tréningom sa to však dá zvládnuť a potom môžete robiť aj pokročilejšie techniky.

Moje spirituálne blogy a podcasty o politike sú v skutočnosti hlboko spirituálne, pretože každý jeden komentár je zameraný na to, aby sme sa nerozdeľovali, ale zjednocovali. Upozorňujem na hoaxy a dezinformácie v oboch typoch médií, ktoré spoločnosť poštvávajú proti sebe. Snažím sa nezávisle a nezaujato posúdiť, kto má v danej veci pravdu. Keď si uvedomíme, že pravda je pestrofarebná a nie čierno-biela, dokážeme sami seba vnímať ako bytosti, ktoré sa vedia spájať a nielen rozdeľovať.