Ako cirkev a kresťanstvo zotročujú veriacich. Psychologická analýza

Úvod a psychologický pohľad na kresťanstvo

Ahojte, priatelia. V tomto videu budem hovoriť o téme kresťanstva. Predovšetkým budem kresťanstvo zameriavať z pohľadu psychológie. Plus budem rozoberať ešte ďalšie témy, ktoré súvisia s tým, ako náboženstvo ľudí zotročuje.

Význam náboženstva v súčasnosti a úpadok spoločnosti

Za posledných mnoho rokov nikdy nemalo taký veľký význam hovoriť o náboženstve ako dnes, pretože náboženstvo zažíva určitú renesanciu a súvisí to s aktuálnym úpadkom spoločnosti.

Historické paralely a opakovanie dejín

Spoločnosť nikdy nebola v takom úpadku, ako je dnes, od druhej svetovej vojny, a s tým úzko súvisia potom ďalšie veci. Samozrejme, človeku behá až mráz po chrbte, ako sa tá situácia, ktorá bola možno tesne pred druhou svetovou vojnou a počas nej, ako sa tá súčasná situácia opakuje, tie dejiny.

Vyjadrenie ministra o cirkvách

Urobiť toto video, článok, respektíve podcast, ma inšpirovalo hlavne pre vyjadrenie ministra Migaľa, ktorý sa stretol s cirkevnými predstaviteľmi a vybavoval pre nich eurofondy. On pracuje na ministerstve, ktoré sa veľmi významne podieľa na rozdeľovaní eurofondov. Spolupracoval a stretol sa so všetkými predstaviteľmi cirkví, pričom mal vyhlásenie, že cirkvi treba veľmi silno podporovať, pretože sa starajú o duchovné a duševné zdravie ľudí.

Úpadok spoločnosti a nádej na zmenu

Ako človek naozaj neviem, či mám nad takýmto výrokom plakať alebo smiať. Myslím si, že toto je už naozaj prejav úpadku spoločnosti ako celku. Teraz prežívame obdobie, ktoré bude trvať možno niekoľko rokov – ja osobne odhadujem, že takých dvadsať – a potom sa tá situácia začne zlepšovať. Je to určite obdobie úpadku, ale našťastie ani toto obdobie nebude večné, čo je zasa optimistické. Aby som povedal aj niečo naozaj pozitívne, nepredpokladám, že toto obdobie bude neobmedzené, je to len určité obdobie. Úpadok teda nebude trvalý.

Zmena politickej kultúry a postavenie cirkvi

V minulosti ministri takéto výroky bežne nemali. Ak by niekto mal takýto výrok, mohol to byť politik, ktorý sa tvári, že je silne náboženský, z nejakej náboženskej, kresťanskej strany. Neviem, akým spôsobom sa minister sám vníma, či je duchovne založený, či sa považuje za sekulárneho človeka, alebo sa vníma ako praktizujúci katolík. Osobne si myslím, že je skôr taký katolík, ktorý nie je praktizujúci. V dnešnej dobe je však úpadok taký veľký, že rímskokatolícka cirkev nikdy nemala také obrovské sympatie u sekulárnej verejnosti, ako má dnes, prvýkrát od druhej svetovej vojny.

Historické paralely a klerofašistický štát

Čo sa týka histórie, ako taká drobná vsúvka, tesne po druhej svetovej vojne, keď ľudia videli, akým škaredým spôsobom spolupracovala cirkev s nemeckým nacizmom na Slovensku, mala katolícka cirkev veľmi škaredé a zlé meno. Je smutné, akú krátku historickú pamäť majú ľudia. Nie nadarmo sa hovorí známy a veľmi slávny výrok, že kto sa nepoučí zo svojej minulosti, ten ju musí zažiť znovu. A teraz presne zažívame to isté, tú históriu potrebujeme zažiť znovu. Potrebujeme zažiť ten klerofašistický štát, ktorý tu bol počas druhej svetovej vojny, a to už je de facto takýto klerofašistický štát nastolený.

Nemá zmysel veriť, že keď sa aj nejaká vláda zmení, niečo sa vyrieši, pretože stále tam budú klerofašistické politické strany pri moci. Matovič sa sám vníma ako klerofašista, o tom sa napokon otvorene hovorí. Sám síce možno nie je až taký praktizujúci kresťan, ale čo sa týka kultúrnych vojen, vyjadruje sa úplne rovnako ako najtvrdšia krajná pravica, napríklad hnutie Republika. Keď hovorí o LGBT ľuďoch, tvrdí, že sú to menejhodnotní ľudia, ktorí sa raz cítia ako muž, potom ako žena, potom ako auto a potom ako vrtuľník. Takýto nejaký výrok mal, a určite ho nepovedal iba jedenkrát. V zásade je úplne jedno, kto bude pri moci, pretože nič sa nezmení k lepšiemu. Naozaj čelíme veľmi škaredému klerofašistickému obdobiu, kedy v zásade títo politici riadia politiku.

Situácia na ministerstve spravodlivosti a vplyv cirkvi na reformy

Neviem, aká situácia je napríklad na ministerstve spravodlivosti. Tam sa dejú naozaj mimoriadne bizarné veci. Neviem, či nejaký popredný štátny tajomník alebo sám minister sa vníma ako praktizujúci katolík. Pre praktizujúceho katolíka je priam božou povinnosťou poslúchať biskupov. V takom prípade musíte povinne poslúchať biskupa, je to ako váš nadriadený zamestnávateľ. Na ministerstve sa dejú naozaj šialené veci. Dali tam otvorených klerofašistov ako veľmi dôležitých poradcov. Dokonca dvoch takýchto klerofašistov, ktorí sú financovaní z Ruska pre účely hybridnej vojny, ako je napríklad Anton Chromík. Minister vyhodil serióznych odborníkov a dosadil tam úplných bláznov, ktorí by najradšej kandidovali za hnutie Republika, čo je najtvrdšia krajne pravicová politická strana u nás.

Takýchto extrémistov tam dosadil. Navyše sa biskupom nepozdávalo, že by sa nejako uľahčil proces rozvodov. Na Slovensku máme stále staré, zastaralé zákony, ktoré nie sú kompatibilné s 21. storočím. Rozvody sú u nás zbytočne extrémne komplikované. Stále tu platí zákon, ktorý pochádza ešte z čias Márie Terézie. Samozrejme, bolo potrebné tento systém modernizovať, aby boli rozvody jednoduchšie, alebo aby existovala predmanželská zmluva týkajúca sa majetkového vysporiadania. Taktiež bolo potrebné, aby celý proces rozvodov nebol taký bizarný, akým je v súčasnosti.

Tieto reformy chceli politici presadiť, ale katolícka cirkev povedala nie. Nechápem, prečo ju politici takto absolútne dokonale poslušne poslúchli. Katolícka cirkev nikdy v histórii nemala takú moc, akú má dnes, aby takto priamo diktovala politikom. Ani za Márie Terézie to takto nefungovalo, a už vôbec nie za Jozefa II., ktorý bol vyslovene antikatolíckym panovníkom. Ten dal katolícku cirkev do poriadku takým spôsobom, aký nedokázali ani komunisti. Jozef II. sa s katolíckou cirkvou vôbec nepáral. Bol to jediný panovník, ktorý si s ňou vedel skutočne poradiť. Neskôr sme už nemali žiadne silné osobnosti. Ani za oficiálnej cirkevnej monarchie to nefungovalo tak, že by panovník slepo poslúchal katolícku cirkev. To, čo sa deje dnes, je naozaj šialené. Sme svedkami obrovského úpadku.

Katolícka cirkev po druhej svetovej vojne a mýtus o záchrane krstom

Tento stav po druhej svetovej vojne veľmi nahrával komunistom. Spoločnosť vtedy katolícku cirkev naozaj nenávidela, pretože videla, akým škaredým spôsobom sa podieľala na nacistických zločinoch a ako intenzívne s nimi spolupracovala. Antisemitizmus bol pred Druhým vatikánskym koncilom jedným z veľmi dôležitých pilierov katolíckej viery. Ľudia sa vtedy voči katolíckej cirkvi výrazne ohradili.

Čo sa týka tvrdení, že židia sa mohli zachrániť a vykúpiť krstom, v praxi sa to takmer vôbec nevyužívalo. Bol to len úplne okrajový fenomén. Krstom sa zachránilo len veľmi malé percento židov. Oficiálny byrokratický proces v katolíckej cirkvi bol vtedy, rovnako ako dnes, nesmierne zložitý. Pokiaľ sa chce dospelý človek stať kresťanom, proces je veľmi náročný. Dokonca aj krst dieťaťa sprevádza zložitý byrokratický proces a dlhá príprava. Príprava katechumenov je skrátka veľmi zložitý byrokratický proces, ktorý vyžaduje aj niekoľkoročnú prípravu.

Takže ani pre židov, ktorí by sa prípadne chceli dať pokrstiť, to nebolo vôbec jednoduché. V praxi sa táto možnosť reálne nevyužívala a židia neboli schopní sa prostredníctvom krstu zachrániť. Ide o úplne bezvýznamné čísla ľudí, ktorí sa takto zachránili. Týmto argumentom sa teda vtedajší režim rozhodne nedá ospravedlňovať.

Duchovné verzus duševné zdravie v ponímaní cirkvi

Ale to som už trošku odbočil od témy. Aby som sa znovu vrátil k výroku Samuela Migaľa, že cirkev sa stará o duchovné a duševné zdravie. Môžeme prižmúriť oko nad tým, že sa o duchovné zdravie stará, lebo z pohľadu katolíckej teológie, pokiaľ sa na ňu absolútne nekriticky dívame, tak áno, môžeme povedať, že o nejaké duchovné zdravie sa tá katolícka cirkev stará. Dobre, ale čo sa týka už duševného zdravia – pod slovíčkom duševné zdravie sa jednoznačne myslí zdravie psychické – tak tam už v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o náboženstve alebo o cirkvi, že pôsobí pozitívne. Určite sa chcem aj na túto vec zamerať.

Cenzurovaná história cirkvi a dogma o dedičnom hriechu

Hoci trošku odbočím od témy, katolícku cirkev, respektíve kresťanské náboženstvo, je možné úplne skompromitovať, úplne napadnúť a úplne spochybniť aj na základe teologických argumentov. Pretože keď si zoberieme celé kresťanstvo a jeho históriu – a to je dosť také tragikomické, že síce áno, na teologickej fakulte sa budúci kňazi vyučujú aj o histórii cirkvi, aj o histórii dogiem a podobných vecí, ale to je veľmi skreslená a veľmi cenzurovaná história. Ja sa naozaj zaoberám tou necenzurovanou históriou, kde sa budem zaoberať aj mimoriadne citlivými teologickými témami.

V minulosti napríklad katolícka cirkev neuznávala dedičný hriech, čo je veľmi vážna vec, keďže polovica učenia katolíckej cirkvi vychádza práve z dedičného hriechu. Kresťanstvo by bolo oveľa menej otrockým spirituálnym systémom, ak by sa oficiálne zreformovalo a vrátilo sa k pôvodným starým prameňom z čias, kedy ten dedičný hriech cirkev neuznávala. Vtedy sa miera duchovného aj psychického otroctva nedala porovnávať s obdobím po piatom storočí, odkedy ho uznáva. To sú úplne radikálne odlišnosti. Už len toto je veľmi zaujímavé. Jednému silne praktizujúcemu, fanatickému katolíkovi som raz vysvetlil, ako to bolo v histórii s dedičným hriechom, a ten človek sa predo mnou psychicky zrútil. Takže toto je tiež veľmi jasným dôkazom toho, ako psychicky zotročuje náboženstvo človeka. Určite to nie je tak, ako sa pán minister vyjadril.

Romantizácia cirkvi v sekulárnej spoločnosti

Ďalší problém je to, že aj súčasná spoločnosť, dokonca aj sekulárna spoločnosť, si extrémne romantizuje katolícku cirkev. Úplne si ju romantizuje, pričom tí ľudia si naozaj neuvedomujú, že na cirkev sa treba dívať aj kriticky. Nepamätám si to presne, ale ešte nejakých desať rokov dozadu aspoň tá sekulárna spoločnosť mala nejaký zmysel alebo nejaké pochopenie pre kritiku náboženstva. Teraz sa už aj toto zo sekulárnej spoločnosti vytráca a nastupuje akási naivná viera v to, že náboženstvo, respektíve cirkev, vytvára pre spoločnosť nejaké pozitívne hodnoty, hoci opak je pravdou.

Dôsledky prípadného zrušenia dedičného hriechu

A prečo sa vlastne nejaký praktizujúci kresťan katolík zrútil? A to nielen jeden v mojom individuálnom prípade, ale každý silne praktizujúci katolík by sa psychicky zrútil z tohto nepríjemného historického faktu o katolíckej cirkvi. V prípade, že by naozaj oficiálne katolícka cirkev učenie o dedičnom hriechu zrušila a vrátila sa k svojim starším prameňom, tak by samotný pápež musel otvorene a verejne prehlásiť, že dobre, rušíme dedičný hriech. To znamená, že vy sa vôbec, vážení veriaci, nemusíte dať krstiť.

Vidíme pritom, že dokonca aj sekulárni ľudia takúto tradíciu veľmi dodržiavajú. Síce možno nie sú až takí silní praktizujúci katolíci, ale dieťa si pokrstiť dajú. Je to možno určitá poverčivosť, že chceme, aby ten Pánbožko kdesi zhora tie moje deti požehnával, tak ja ho musím dať pokrstiť. Je to dosť bizarné, ale je to náboženská a kultúrna tradícia robiť to takýmto spôsobom.

Takže vlastne toto by oficiálne pápež musel povedať, že v zásade nepotrebujete krst. Môžeme síce nejaký úplne symbolický krst urobiť, ale mal by už úplne iný význam, už by to nebola existenčne dôležitá vec, ktorá je absolútne nevyhnutná na spásu. Takisto, pokiaľ by katolícka cirkev zrušila dedičný hriech, tak by otvorene musela hlásať a hovoriť to, že nielen kresťania môžu byť spasení, ale môžu byť spasení aj ateisti, neveriaci a vyznávači akýchkoľvek iných náboženstiev, čo teraz v súčasnosti katolícka cirkev rázne odmieta a rázne spochybňuje.

Nelátková závislosť na náboženstve

Mnohí katolícki veriaci trpia takzvanou nelátkovou závislosťou. V psychológii je to v súčasnosti veľmi častý pojem. Nelátkovú závislosť môžete mať na počítačových hrách či na sociálnych sieťach, ale takisto sa týka napríklad aj závislosti na náboženstve. A tou mnohí katolícki veriaci naozaj trpia – nelátkovou závislosťou na cirkevných službách a na náboženských rituáloch. Pokiaľ by sa nemohli zúčastniť takýchto rituálov, mali by vážne psychické problémy a abstinenčné príznaky.

Úloha kňazov a dedičný hriech

Pokiaľ by sa zrušil dedičný hriech, tak by oficiálne pápež musel vyhlásiť, že v zásade sú katolícki kňazi úplne zbytoční. Môžu sa síce starať o nejaký kultúrny program celej spoločnosti, čiže takúto úlohu a význam majú, ale už by neboli tými prostredníkmi medzi Bohom a človekom. Katolícki kňazi by už neboli tým jediným zdrojom, jediným kľúčom a jediným prostredníkom medzi človekom a Bohom, ako jediní ľudia, ktorí dokážu ľuďom pomôcť k spáse alebo ktorí dokážu sprostredkovať túto spásu cez cirkevné služby.

Augustínov vynález zotročenia

Zo strany Augustína, ktorý zaviedol učenie o dedičnom hriechu v katolíckej cirkvi cez cisára Theodosia, ktorý ho tam cirkvi násilím nanútil, išlo o geniálny vynález. Týmto spôsobom úplne zotročil bežných radových obyvateľov a občanov, ktorí sa stali existenčne závislí od cirkvi, čo katolíckej cirkvi prinieslo obrovskú moc. My si ani nevieme predstaviť, že v iných náboženstvách až takáto obrovská závislosť od nejakých duchovných neexistuje. Napríklad dokonca ani v islame neexistuje takáto obrovská závislosť od nejakého kňaza či pastora a nevyžaduje sa tam prostredník. Katolíckej cirkvi to dalo naozaj oveľa väčšiu moc, než akú mal akýkoľvek panovník.

Spojenie dedičného hriechu so sexualitou

Toto by sa dalo určite ešte oveľa podrobnejšie psychologicky analyzovať, akým spôsobom dedičný hriech silne zotročuje človeka. Taktiež je dedičný hriech veľmi silne spojený so sexualitou, pričom sexualita je vnímaná ako zdroj všetkého zla, cez ktorý sa dedičný hriech prenáša. Svojho času dokonca v samotnej katolíckej cirkvi existovali prúdy, a napríklad aj pápež Gregor hovoril o manželstve ako o naprosto nutnom zle, ktoré v cirkvi horko-ťažko tolerujeme. V ideálnom prípade by všetci ľudia mali žiť v celibáte, nemať žiadne vzťahy a žiaden sex. V určitom období to bolo v katolíckej cirkvi také radikálne, že išli do ešte väčšieho extrému než samotný Augustín.

Postoj k sexualite a LGBT komunite

Vidíme, že katolícka cirkev sa dodnes neoslobodila od archetypu naprostej nenávisti voči sexualite. Určite s tým veľmi úzko súvisí a nie je to žiadna náhoda, že voči LGBT ľuďom sú Česi oveľa tolerantnejší ako konzervatívne kresťanské Slovensko. Všetko to totiž najmä súvisí s pohľadom na sexualitu. Keďže sú Česi menej nábožensky založení, tak potom pochopiteľne majú aj voči LGBT ľuďom oveľa tolerantnejší postoj, pretože sa to všetko spája so sexualitou. A keď je sexualita problém, tak potom, samozrejme, katolícka cirkev hovorí o sexualite, že musí byť obmedzená len ako nutné zlo, na to najnutnejšie, čo sa len dá, a to znamená, že to má byť len rozmnožovanie. Naozaj nemá sexualita slúžiť na nič iné, takže z pohľadu katolíckej cirkvi dopadnú LGBT ľudia v tejto téme veľmi zle. Hoci takéto učenie nemá absolútne žiadnu oporu v Biblii, to je už druhá vec, keďže tradícia je naozaj silnejšia.

Vplyv na mladých ľudí a pocit viny

Pre mladých ľudí je toto náboženstvo taktiež veľmi zotročujúce. Mladý človek prechádzajúci pubertou, kedy je sexuálne podstatne aktívnejší, vníma sexualitu ako dôležitú tému. Systém zotročovania je tu však veľmi škaredý, pretože mladý človek musí mať neustále obrovský pocit viny. Ak v oblasti sexuality napríklad masturbuje alebo má predmanželské vzťahy, v katolíckej cirkvi sa to veľmi prísne trestá a považuje sa to za extrémne vážny problém.

Negatívna motivácia a strach z pekla

Dedičný hriech je v skutočnosti veľmi negatívnou motiváciou k tomu, aby bol človek lepší. Z pohľadu psychológie je úplne jasné, že ak má človek pozitívnu motiváciu byť lepším a pracovať na sebe, je to vždy oveľa lepšie, ako keď je táto motivácia negatívna. V katolíckej cirkvi a v kresťanstve všeobecne je motivácia k práci na sebe veľmi negatívna, keďže je celá postavená na strachu – na strachu z pekla, na strachu zo zatratenia a na tom, že človek musí napríklad aj v oblasti sexuality dodržiavať nezmyselné príkazy a zákazy. Je to naozaj úplne nedôstojné zotročovanie človeka.

Spoveď z intímnych vecí a romantizácia cirkvi

Keďže som vyrastal vo fanatickom kresťanskom prostredí a bol som kresťanom, bolo pre mňa ako mladého človeka veľmi zložité spovedať sa z citlivých sexuálnych tém nejakému ultrakonzervatívnemu katolíckemu kňazovi. Rozprávať o takýchto osobných a intímnych záležitostiach je absolútne nedôstojné. Otázky o tom, koľkokrát človek masturboval alebo pozeral porno, sú veľmi citlivé. Ja som tieto veci farárovi jednoducho nehovoril, pretože som už vtedy mal aspoň kúsok zdravého rozumu, na rozdiel od 99,99 % veriacich. Uvedomoval som si, že Pán Boh hore nebude taký hlúpy, aby ma trestal za sexualitu, ktorá je predsa Božím darom. Mladí ľudia v náboženskom prostredí sú takýmto spôsobom veľmi škaredo zotročovaní. Považujem za nebezpečné, keď sekulárni ľudia romantizujú katolícku cirkev a myslia si, aký úžasný a dokonalý je to systém, ktorý sa stará o duševné zdravie. Veľmi rád by som videl, čo pozitívne môže človeku po psychologickej stránke priniesť takáto motivácia založená na strachu.

Strach ako deštruktívna sila

Táto motivácia je nesmierne nebezpečná – neustály strach z dedičného hriechu, z pekla a zo zatratenia. Je to veľmi škaredá a negatívna sila, ktorá človeka rozhodne nenalaďuje na dobrú či pozitívnu energiu.

Predstava Boha a psychická paralýza

Ďalším dôležitým bodom, prečo náboženstvo človeka po psychologickej stránke zotročuje, je samotná predstava Boha. Keď si kresťania pod pojmom Boh predstavia mŕtve telo na kríži, je to mimoriadne negatívne. Predstava ukrižovaného Krista človeka psychicky paralyzuje a nalaďuje na negatívne energie. Ako vám môže pomôcť Pán Boh, ak je jeho hlavným symbolom mŕtve ukrižované telo? Na podvedomej či nevedomej úrovni samotní kresťania a katolíci v skutočnosti neveria, že im Pán Boh dokáže pomôcť, keď si ho predstavujú ako bezmocnú obetu na kríži. Na vedomej úrovni si to nepriznajú, no podvedomie veľmi jasne vníma, že sa modlia k niekomu, kto sám dopadol zle. To im berie skutočnú vieru. Z pohľadu šamanizmu alebo ľudí, ktorí majú mimotelové schopnosti a pracujú s energiami, je táto energetická úroveň ešte horšia. Vyladenie sa na negatívne energie ukrižovaného tela môže človeku negatívne ovplyvniť osud a priniesť do života nešťastie.

Výchova k nesamostatnosti a nedostatok kritického myslenia

Náboženstvo často vychováva psychické trosky. Spomínal som už príbeh, ako sa istý katolík úplne psychicky zrútil po tom, čo som mu vysvetlil skutočnú históriu katolíckej cirkvi – že cirkev v minulosti učenie o dedičnom hriechu neuznávala a bolo jej nanútené cisárom. Tento prípad ukazuje, že dogmy nevedú k výchove mysliacich ľudí, ktorí sú otvorení a schopní kriticky uvažovať. Je to veľmi nebezpečný spôsob, akým náboženstvo človeka zotročuje.

Náročnosť straty ilúzií a odkaz ministrovi

Pre fanatického katolíka je nesmierne psychicky náročné počuť pravdu. Keď si človek uvedomí, že spása nezávisí od počtu absolvovaných rituálov, omší či spovedí, pretože dedičný hriech neexistuje, celé jeho doterajšie úsilie sa ukáže ako zbytočné. Prirodzene sa zrúti pri pomyslení, načo venoval toľko námahy náboženským nezmyslom. Spracovať takéto zistenie je pre veriaceho mimoriadne ťažké. Tento článok, podcast a video sú vlastne otvoreným listom pre pána ministra. Určite mu tieto informácie pošlem, pretože by som rád počul jeho vysvetlenie. Pán minister totiž tvrdí, že cirkev sa stará o duševné zdravie celej spoločnosti, no ja som na vlastné oči videl psychickú trosku, ktorá sa pod vplyvom týchto skutočností úplne zrútila.

Závislosť od duchovenstva a motivácia strachom

Ďalšia vec, ktorú robí učenie o dedičnom hriechu, je to, že náboženskí veriaci sú v naprostej závislosti od duchovenstva, cirkevného, od tých katolíckych kňazov, ktorí majú jediní ten kľúč od tej spásy. Čo je veľmi nebezpečné, byť akýmkoľvek spôsobom závislý od akéhokoľvek náboženského alebo duchovného vodcu. Keď je človek naprosto existenčne takto závislý, to je veľmi nebezpečná vec. Ani z pohľadu psychológie to nie je dobré, ani zdravé, a navyše ešte aj celé kresťanské náboženstvo je motivované výlučne strachom. Strachom z pekla, pretože pokiaľ nebudete využívať tie služby cirkvi, tak okamžite zhoríte v pekle, lebo ste nevyužili služby tej cirkvi, ktorá jediná má patent na spásu. Jedine ten katolícky kňaz, jedine ten má tie sviatosti, cirkevné, ako je sviatosť krstu, sviatosť oltárna v kresťanskej omši. Tak to je jediný systém, ktorý človeku môže nejakú spásu priniesť.

Naozaj tá motivácia toho strachu, strachu z pekla, to je naozaj jediný motor, ktorý vlastne udržiava katolíkov naprosto lojálnych voči svojim kňazom, voči cirkvi. A takáto negatívna motivácia je vždy zlá motivácia, to nie je dobré.

Paradox sexuality v cirkvi a zakázané ovocie

Ďalej vidíme to, že existuje také staré známe príslovie, že zakázané ovocie chutí najlepšie, a to sa vlastne nikoho viac netýka ako katolíckej cirkvi. Keď vidíme, že na jednej strane tá katolícka cirkev veľmi tvrdo brojí proti sexualite ako takej a na strane druhej nikde nie je viacej sexuálneho zneužívania ako v katolíckej cirkvi. Takto to hovoria aj mnohí ľudia, mnohí odborníci a mnohé mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú sexuálnym zneužívaním v cirkvi. Hovoria presne toto isté, že jednoducho ďaleko viac ako v sekulárnej spoločnosti je sexuálneho zneužívania v samotnej katolíckej cirkvi. Vždy, keď sa nejaká vec chorobne nejakým spôsobom do nejakého extrému zakazuje, tak to môže mať na spoločnosť presne opačný efekt.

Dôsledky zneužívania a profil obetí

Potom sa tá sexualita zase nejakým spôsobom prejaví, ale prejaví sa naprosto zvráteným spôsobom, ktorým je sexuálne zneužívanie. To znamená, že tie obete sexuálneho zneužívania majú z toho veľmi ťažké následky, psychické, z ktorých sa už do konca života nespamätajú. Sú to možno ľudia, ktorí sú na invalidnom dôchodku a len na psychiatriu musia stále chodiť, a to určite nie je v poriadku, pokiaľ takto človek, takáto obeť toho sexuálneho zneužívania, dopadne.

Takisto netreba zabudnúť, veľmi dôležitá poznámka je aj to, že sexuálne zneužívanie v cirkvi neprebieha len tak, že tá obeť nemusí byť vždycky len dieťa, ale môže to byť aj dospelý človek, dospelá žena a tak ďalej. Aj toto je veľmi častý fenomén v samotnej katolíckej cirkvi. A aj pokiaľ v dospelosti niekoho sexuálne zneužíva ten katolícky kňaz, aj za takýchto okolností môže mať tá obeť tak vážne psychické následky, že potom chodí tá obeť len na psychiatriu a je len na invalidnom dôchodku, pretože nedokáže ani do práce dochádzať. Takže toto sú veľmi vážne veci, a v katolíckej cirkvi sa vôbec takéto veci, neexistuje nejaká sebareflexia aj v tejto oblasti.

Homofóbia a skryté paradoxy na Slovensku

Je dosť možné, že podobný psychologický efekt je na Slovensku aj v oblasti LGBT, že také zvláštne paradoxy a zvláštne protiklady na samotnom Slovensku sú. Na jednej strane sa my tvárime, Slováci, že sme strašne homofóbny národ, ktorý by sa LGBT ľuďom najradšej vyhol. Vidíme to aj v politických diskusiách, ktoré majú určite veľmi významný výtlak a vplyv aj na celú spoločnosť. Takisto dezinformačné, alternatívne médiá veľmi silne broja proti LGBT ľuďom, ale v konečnom dôsledku to môže mať aj presne opačný efekt, presne podobne ako s týmto sexuálnym zneužívaním, o čom som vlastne hovoril.

Keď si zoberieme aj tu napríklad Pokec.sk, takýto portál, tak tam vidíme až veľmi podozrivo vysokú aktivitu práve v tých LGBT skupinách, takzvaných skupinách, alebo v takzvanej miestnosti, lebo sa to volá takzvaná miestnosť. Tam by to vychádzalo, keby sme sa podľa tohto mali riadiť, že koľko je LGBT ľudí, tak neviem, či by sme aj o nejakých tridsiatich percentách v takomto pomere nemohli hovoriť, keď to porovnáme hlavne s tým počtom v heterosexuálnom zoznamníku, s tou LGBT miestnosťou. Že to sú také zvláštne paradoxy.

Alebo potom mi aj jeden kamarát ukazoval, že si na zoznamke hľadá dievča a tiež tam vlastne ukazoval také veľmi zvláštne paradoxy, že ďaleko viac si ho na tej zoznamke pozerajú muži ako samotné ženy, čo je dosť také ako také zvláštne. Alebo ho tam viacej lajkujú, lajkujú muži ako samotné ženy, čo je vlastne ďalší taký zvláštny paradox.

Na jednej strane áno, je to také naozaj sme plní protikladov, že na jednej strane možno aj kvôli tomu, že sa voči tomu LGBT neustále od rána do večera na Slovensku beží a fičí propaganda a straší sa nejakými LGBT ľuďmi, čo je naozaj neexistujúci problém, a na strane druhej sa tvárime, že na Slovensku nič iné nerobíme, len bojujeme proti LGBT ľuďom – je takýto zvláštny extrém. Takže to sú také veľmi bizarné, bizarné protiklady. Možno aj tí ľudia, ktorí takýmto spôsobom šíria túto propagandu, neustále strašia LGBT ľuďmi, tak si neuvedomujú, že možno dosahujú tým presne opačný efekt. To je len taká malá drobná poznámka na okraj, že keď proti niekomu veľmi bojujeme, tak v skutočnosti mu dávame energiu, niekedy si toto neuvedomujú niektorí takíto propagandisti v tejto oblasti.

Demonizácia sexuality v stredoveku

Ďalej, čo sa týka sexuálneho zneužívania v tom úplne najtemnejšom stredoveku, kedy možno tá katolícka cirkev vyučovala to úplne najviac konzervatívne učenie, kedy dokonca veľmi agresívne aj na samotné manželstvo, veľmi tvrdo a agresívne útočila samotná cirkev, aj takéto obdobia boli. Čo je dosť také zvláštne, ako si tá katolícka cirkev protirečí, keď v minulosti ešte aj teraz sa katolícka cirkev veľmi oháňa tým, že podporuje takzvanú tradičnú rodinu a rodinu a manželstvo ako také, ale v minulosti dokonca démonizovala aj samotné manželstvo.

Teraz sa aspoň tá katolícka cirkev tvári, že manželstvo je naozaj krásna a dobrá vec, všetko okrem sexu je krásne a dobré, a sex je len nutné zlo, ale v minulosti dokonca už aj samotné splodenie detí sa v katolíckej cirkvi považovalo za niečo naprosto špinavé, škaredé, démonické, že aj keď ste splodili nejakého potomka, tak až do takéhoto extrému katolícka cirkev išla, hlavne za pápeža Gregora, ktorý nasledoval po ére Augustína.

Takže vlastne aj v tom nejakom temnom stredoveku určite to sexuálne zneužívanie muselo byť ešte omnoho aktívnejšie, omnoho častejšie k nemu muselo dochádzať, o tom som úplne presvedčený, že muselo k sexuálnemu zneužívaniu dochádzať v tomto období. Čím viac sa tabuizovala a démonizovala tá sexualita, tak tým viacej sa tieto pravidlá porušovali.

Právny a sociologický paradox prísnych trestov

Navyše ešte existuje taký psychologický efekt, ktorým sa aj teraz naozaj veľmi vzdelaní právnici na celom svete zaoberajú, že paradoxne vyššie tresty za danú trestnú činnosť spôsobujú v skutočnosti ďaleko väčšiu kriminalitu. To je naprosto taký zvláštny paradox, a samozrejme, to sú veľmi zložité psychologické a sociologické štúdie, o tom tu nebudem hovoriť, to by sme tu boli veľmi dlho, ale môžete si o tom vyhľadať viac – môže vám to aj umelá inteligencia pekne vysvetliť, že prečo a akým spôsobom sa to v tých vedeckých štúdiách, právnických a sociologických, presne vysvetľuje, prečo to prináša presne ten opačný efekt. Že dáme ešte vyšší trest za nejakú hlúposť a má to presne opačný efekt na tú populáciu, že v skutočnosti je tam ďaleko viac kriminality práve za tento paragraf.

Takže ani niečo podobné, podobný efekt mohol byť aj za toho stredoveku, že na jednej strane strašne prísne tresty za tú sexualitu, ale to nemuselo odradiť ľudí, aby porušovali práve toto prísne zakázané pravidlo v oblasti sexuality, aby mali nemanželský sex alebo predmanželský sex alebo nejakú neveru a podobne. A o sexuálnom zneužívaní ani nehovorme, to muselo byť v neskutočnom rozsahu počas toho temného stredoveku, to ani nemusíme hovoriť. Ďaleko viacej to v cirkvi muselo byť ako v súčasnej dobe.

Škandály sexuálneho zneužívania v Českej republike

Teraz ešte nadviažem na veľmi aktuálnu tému sexuálneho zneužívania v samotnej Českej republike. To bol naozaj dobrý bizár, kauza toho diakona Antonína Jurigu na Dukovom arcibiskupstve. Takže už aj vidíme, že prečo takto, keď takto podporoval to sexuálne zneužívanie ten arcibiskup Duka, v tejto veci bol ten kardinál Duka mimoriadne aktívny a mimoriadne podporoval to sexuálne zneužívanie v tej cirkvi a veľmi agresívne útočil ešte dokonca na toho Jana Rozeka, ktorý zasa naopak bojoval proti tomu sexuálnemu zneužívaniu. Podal naňho niekoľko trestných oznámení a koľko nejakých drsných vyhrážok, koľko nejakých civilných žalôb naňho vlastne podal právnik toho kardinála Duku. Takže to boli naprosto šialené príbehy.

A teraz vlastne aj vieme, prečo sa takéto niečo dialo, keď vlastne v zásade podporovali a kryli naprosto šialeného devianta, toho pána Antonína Jurigu. Takže to je neuveriteľne bizarný príbeh, aj tá kauza tohto zamestnanca arcibiskupstva, toho Antonína Jurigu, to je niečo naozaj neuveriteľné.

Absurdita cirkevného krytia a finančné odškodné

Najväčší bizár je to úplne zo všetkého, že v zásade, a to úplne doslovne, aj biskup Graubner podporil vlastne v kriminalite tohto devianta. To je teda ako fakt len z cirkvi možné a nemôže sa to v žiadnom sekulárnom prostredí stať, aby za odmenu za to, že tam mučil ženy tento deviant, tak ešte dostal za to dvojmiliónové odstupné. Toto si naozaj neviem predstaviť.

Predstavte si, že by sa takéto niečo stalo v škole, že by brutálne znásilnil nejaký učiteľ nejaké žiačky. A teraz by prišiel riaditeľ školy, tak by teda povedal, že ja ťa síce vyhodím, ale ja ešte spreneverím tieto peniaze, ktoré sú určené pre školu, spreneverím tieto peniaze, ktoré boli určené na rekonštrukciu telocvične a dám ti z nich nejaké naprosto rozprávkové odstupné, nejakých tridsaťnásobný alebo neviem koľko to bolo, alebo päťdesiatnásobný plat ti dám, alebo neviem koľko to dostal. Dostal naozaj dva milióny českých korún, dostal ten blázon.

To by v sekulárnom prostredí ani nikoho nenapadlo takéto niečo bláznivé urobiť. To naozaj len chorých ľudí môže napadnúť, ako len na nejakom prostredí cirkvi. Naprosto nechápem, akú motiváciu mohli mať, či aj ten samotný Antonín Juriga sa im nejakým spôsobom vyhrážal počas toho, ako ho vyhadzovali zo zamestnania, že ja na vás vytiahnem obrovské množstvo kostlivcov zo skrine, ak vy ma nejakým spôsobom vyhodíte, tak potom mu už dali nejaké bolestné, že tu máš nejaké milióny. Neviem, je to neuveriteľný bizár, vôbec dávať nejakú odmenu, vôbec nejaké odstupné.

Veď samotný zákon, určite aj na Slovensku a v Česku, je to úplne rovnaké, že pokiaľ v dôsledku nejakého trestného činu je nejaký zamestnanec vyhodený z práce, tak v takom prípade sa odstupné nikdy nedáva, to neexistuje, to sa nikdy nerobí. Na tomto je veľmi jasný a striktný zákon, že to sa proste nerobí, nerobia takéto veci. Takže to je naprosto šialený bizár, že ešte takýmto spôsobom ho aj tí nadriadení podporovali, že mu dali naprosto rozprávkové odstupné.

A samozrejme, tento istý človek vlastne žije a spreneveril cirkevný majetok, tam si v Španielsku veľmi luxusne žije v nejakej luxusnej rezidencii, lebo veď peňazí má dosť, nakradol si z cirkevného majetku dosť. A ešte kardinál Duka ho v tom kradnutí podporoval, čo je dosť také bizarné a čudné. Nemá to ani štipku logiky, ale toto sú reálne veci. Takéto veci sú naozaj len v cirkvi možné, nie v sekulárnej spoločnosti.

Katolícka cirkev, náboženské rituály a pojem egregora

Ďalej si treba uvedomiť, že katolícka cirkev funguje úplne iným spôsobom ako sekulárna spoločnosť. Treba si uvedomiť, že celé katolícke alebo kresťanské náboženstvo je v skutočnosti veľmi silná, veľmi mocná mágia. Je to tak pri náboženských rituáloch, ktoré sa naozaj opakujú.

Len na Slovensku je nejakých 2 000 kňazov, pričom každý z týchto 2 000 kňazov musí povinne odslúžiť každý jeden deň omšu. To sú veľmi mocné rituály, keď sa robia v takomto masovom meradle. Keby, samozrejme, bolo len nejakých 10 kňazov na celom Slovensku, tak tie rituály zďaleka nemajú takú silu a takú moc. Robí sa to však aj v samotnom Česku a naozaj po celom svete sa konajú tieto rituály. Neviem, koľko kňazov má len katolícka cirkev, možno nejaké 3 milióny, takže keď 3 milióny kňazov robia takéto rituály, na ktorých sa naozaj zúčastňujú miliardy katolíkov, tak je to naozaj obrovské množstvo energie, ktoré sa koncentruje do nejakých egregorov.

Zneužívanie moci a vplyv ochrany egregora

Tento egregor naozaj predstavuje veľmi silnú mágiu a, samozrejme, vytvára obrovskú energetickú ochranu samotnej katolíckej cirkvi. Oni si to naozaj môžu dovoliť. Je to naozaj zázrak. Vidíme, že tých kostlivcov v skrini musí byť ešte násobne viac, čo sa muselo v na pražskom biskupskom úrade diať. Keď mu dali 2 milióny odškodné, vidím tam fakt jedinú motiváciu – že tých kostlivcov v skrini muselo byť naozaj šialené množstvo, ktoré by ten Juriga, keby chcel, mohol na nich vytiahnuť. Dali mu asi nejaké takéto bolestné, aby mlčal a nezačal hovoriť.

Aj vďaka tomuto je možné toto sexuálne zneužívanie v katolíckej cirkvi veľmi dobre prevádzkovať. Myslím si, že je to len naprosto mizivé percento katolíckych kňazov, ktorí sa reálne dostanú pred súd. Je to podľa mňa len mizivé percento, pretože katolícka cirkev má neskutočne silnú energetickú ochranu. To je naozaj veľmi mocná, veľmi silná mágia, ktorá funguje veľmi dobre. Už pri nejakých drobných sektách sú tieto energetické ochranné mechanizmy veľmi silné, a nieto ešte pri katolíckej cirkvi. So sektami sa tu nevie nikto v štáte poradiť a ani nikde na svete si nedokážu poradiť s nejakými sektami. Každá sekta, respektíve každá väčšia skupina ľudí, ktorá dáva energiu do nejakej konkrétnej symboliky, vytvára pre dané spoločenstvo obrovskú energetickú ochranu. Preto sú to, samozrejme, naprosto mizivé percentá – možno to nie je ani jedno promile kňazov, ktorí sexuálne zneužívali a dostanú sa pred súd. Sú to naprosto mizivé percentá.

Podstata kresťanstva a energetické mechanizmy viery

Keby som mal definovať, čo je to vlastne kresťanstvo, tak je to naozaj veľmi silná mágia. Jediný problém je, že táto mágia nepomáha, respektíve pomáha len k tomu, aby veľmi silne zotročovala svojich veriacich, ktorí ako poslušné ovečky dávajú do tohto egregoru obrovské množstvo energie.

Niektorí ľudia, ktorí majú takzvané mimotelové schopnosti – čo je už veľmi vysoko pokročilá meditačná technika, ktorú ovláda len málo ľudí – hovoria, že z tejto energie potom čerpajú nejaké démonické entity. Majú túto energiu ako potravu a odčerpávajú ju z egregoru, do ktorého ju poslušné ovečky dávajú. Práve preto toto náboženstvo podporujú.

Paradoxy v náboženstvách: Príklad islamu

Aj v samotnom islame vidíme zvláštne paradoxy, čo sa týka sexuality a sexuálneho zneužívania. Na jednej strane sa ženy v islame musia zahaľovať, aby nejakým spôsobom sexuálne nepokúšali mužov, no na druhej strane je podľa moslimského práva dovolené znásilňovať ženy. Ide to až do takéhoto extrému a v praxi k tomu určite veľmi často dochádza. Taktiež je povolené mnohoženstvo, mať viacero žien a tak ďalej. Sú to dosť zvláštne paradoxy a protirečenia. To isté však vidíme aj v samotnej katolíckej cirkvi, ako to tam funguje.

Výchova detí v katolicizme a popieranie slobody voľby

Celé kresťanstvo je vlastne veľmi silná čierna mágia, pričom človek škodí predovšetkým sám sebe. Svojou vlastnou energiou totiž živí egregor, ktorý ho následne zotročuje, manipuluje ním a bráni mu v slobodnom myslení. Samotní katolícki veriaci majú veľmi silné ochranné energetické mechanizmy a psychickú odolnosť voči akýmkoľvek kritickým argumentom na adresu cirkvi.

Dokonca aj ten človek, o ktorom som hovoril, že sa predo mnou zrútil, keď som mu povedal nepríjemnú pravdu z histórie katolíckej cirkvi, mal v sebe silne zapnuté ochranné programy, vďaka ktorým na to čo najrýchlejšie zabudol. Nabehnú tam také ochranné energetické mechanizmy, ktoré človeku zabránia vôbec sa nad tým zamýšľať. Čo najrýchlejšie mu pomôžu a umožnia zabudnúť, že vôbec takéto niečo počul. Keď sa o nejaký mesiac neskôr vrátite k tomu človeku, tak ten človek si už ani nespomenie, že niekedy niečo takéto počul – napríklad to, že katolícka cirkev v minulosti v dedičný hriech vôbec neverila, neuznávala ho a neučila ho. V tej dobe bola katolícka cirkev oveľa liberálnejšia, slobodnejšia a oveľa menej otrocká.

Dedičný hriech robí z veriacich naprostých otrokov a psychické trosky, ktoré bez katolíckeho kňaza nedokážu ani dýchať. Pri náboženských fundamentalistoch naozaj vidíte, že bez nejakej vyššej autority alebo katolíckeho kňaza veriaci už ani nedýcha.

Ďalším dôvodom, prečo nebyť kresťanom, je to, že žiaden katolícky veriaci v skutočnosti nemá rád svoje deti. A to predovšetkým z toho dôvodu, že katolícka cirkev núti rodičov krstiť svoje deti. Pri krste sa pred oltárom prisahá – rodičia prisahajú pred Pánom Bohom, že svoje dieťa budú vychovávať kresťansky, viesť ho ku kresťanstvu a ku katolíckej cirkvi. Na takúto vec sa tam reálne prisahá.

To znamená, že náboženskí fundamentalisti to berú sakramentsky vážne a deti už od malička tvrdým spôsobom indoktrinujú. Nedávajú im žiadnu možnosť slobodnej voľby, aby sa sami rozhodli, či chcú byť veriaci alebo neveriaci, alebo akému spirituálnemu systému sa chcú venovať – či už joge, hinduizmu, budhizmu, alebo čomukoľvek inému. Tam neexistuje sloboda voľby. Jednoducho je to najvyššia možná povinnosť nekompromisne indoktrinovať a nanucovať náboženstvo vlastným deťom. Lenže toto nie je sloboda. Toto nie je kresťanská láska. Láska je o slobode, no toto o slobode určite nie je. Pokiaľ niekomu niečo nanucujete násilím, nie je to láska, ale nenávisť. Žiaden kresťan nemá skutočnú lásku k svojim vlastným deťom, keď im násilím nanucuje náboženstvo bez akejkoľvek možnosti slobodnej voľby.

Príprava na sviatosti a spoločenský presah egregora

Pred krstom dieťaťa musia manželia absolvovať relatívne dlhé prednášky, kde im kňaz vysvetlí, že je to záväzok a povinnosť vychovávať dieťa kresťansky. Ešte oveľa dlhšia príprava prebieha pred katolíckym sobášom. Sú to dlhé prednášky, kde katolícky kňaz vysvetľuje najmä tvrdý a jasný zákaz antikoncepcie. Hovorí tiež veľmi jasne o povinnosti vychovávať a indoktrinovať deti smerom ku katolíckej cirkvi. Taktiež počas svadobného obradu manželia prisahajú, že budú svoje deti viesť ku katolíckej cirkvi.

Je veľmi zaujímavé, že sa tak často hovorí o ľudských právach, no vôbec sa nehovorí o tom, že aj dieťa má právo na slobodu vierovyznania. Táto sloboda sa vôbec nerešpektuje. Ľudské práva akoby platili všade, okrem oblasti náboženstva. Náboženstvo už nemusí dodržiavať žiadne ľudské práva, a to z veľmi jasného dôvodu: katolícka cirkev má veľmi silný manipulatívny egregor, ktorý má vplyv nielen na samotných veriacich, ale aj na sekulárnu spoločnosť.

Kolektívne nevedomie, vplyv médií a prípad ekofašizmu

Aby ste si vedeli predstaviť, ako funguje kresťanský egregor – ten nemá vplyv len na samotných katolíkov či kresťanov. Pri každom náboženskom rituáli dochádza k tomu, že sa jedom zamoruje kolektívne nevedomie. V tomto kolektívnom nevedomí v skutočnosti plávame ako v nejakom bazéne informácií a energie, ktorú si sami vytvárame.

Náboženstvo má veľmi silný manipulatívny vplyv na spoločnosť. Keď milióny až miliardy ľudí denne dávajú do tej istej symboliky obrovské množstvo energie, má to obrovský vplyv na kolektívne nevedomie. Keby ľudia ovládali meditačné techniky a vedeli kvalitne pracovať so svojím nevedomím, nemohlo by dochádzať k náboženskej indoktrinácii, nerešpektovaniu slobodnej vôle a násilnému nanucovaniu náboženstva zo strany rodičov. Takto si ale ľudské práva si neustrážime.

V ideálnom prípade by mali existovať prísne zákony, ktoré by náboženskú indoktrináciu detí zakazovali a povoľovali ju až od veku napríklad 20 rokov. V takom prípade by to bolo veľmi dobré. Pochopiteľne by bolo oveľa menej ľudí nábožensky indoktrinovaných a zmanipulovaných. Katolícka cirkev však má veľmi silné ochranné energetické pole na úrovni kolektívneho nevedomia.

Najväčší vplyv na celú spoločnosť majú médiá a náboženstvo. Sú to totiž jediné dva systémy, ktoré dokážu silným spôsobom ovplyvňovať kolektívne nevedomie – to, čo nazývame v psychológii kolektívnym nevedomím. Súčasná psychológia, tento pojem síce pozná, no pre väčšinu psychológov je to okrajová a bezvýznamná téma. Ja o kolektívnom nevedomí hovorím prakticky stále. Jeho dôležitou súčasťou sú takzvané egregory, ktoré silno manipulujú celú spoločnosť.

Takisto aj médiá dokážu veľmi efektívne manipulovať na tejto úrovni. Môžeme vidieť, ako efektívne a silno médiá manipulujú, a to nielen na Slovensku, ale na celom svete. Dokážu buď donútiť políciu, prokuratúru a súdy, aby nejakých zločincov konečne dostali do väzenia, alebo naopak, dokážu z nevinného človeka urobiť vyvrheľa, pokiaľ sa im to v rámci politických bojov oplatí.

Takéto príklady sú veľmi časté, kedy sudca nekoná slobodne, ale pod nátlakom médií, ktoré cez kolektívne nevedomie dokážu silno ovplyvniť aj jeho samotného. On má možno pocit, že rozhoduje slobodne, no v skutočnosti jeho rozhodnutie slobodné nie je. Jedným z mnohých príkladov z poslednej doby je to, keď súd vyhovel žalobe ekofašistických aktivistov, ktorí boli proti tomu, aby sa regulovala premnožená populácia medveďov na Slovensku.

Vplyv ekofašistických ideológov a médií

Ekofašistickí ideológovia majú obrovitánsky priestor v médiách a majú veľmi, veľmi fantasticky dobrý marketing. Takisto sú aj z rôznych korupčných eurofondov veľmi dobre financovaní. Veľmi dobrým a kvalitným spôsobom podplácajú týchto ekofašistických ideológov, ako aj samotných ich novinárov a samotné médiá. Veď sám som bol svedkom takýchto vecí, sám som takéto veci videl. To znamená, že oni majú v zásade taký obrovský vplyv na kolektívne nevedomie, že len na základe nejakého mediálneho tlaku sa sudca alebo sudkyňa – neviem, kto to bol – rozhodol konať iba pod vplyvom médií. Rozhodujú len na základe toho, čo sa hovorí v médiách, hoci samotné reálne fakty a reálni odborníci hovoria niečo úplne iné. Tieto médiá majú obrovský vplyv na kolektívne nevedomie a len na základe takýchto vecí sa potom rozhoduje. Sudca predsa nie je odborník v danej oblasti, je to len človek, ktorý sa riadi médiami a rozhoduje podľa toho, čo mu médiá poradia.

Oslobodenie sa od náboženského programovania

Takisto je veľmi zaujímavý príbeh aj to, ako som sa ja mohol oslobodiť z otroctva náboženstva, pretože takéto prípady sú mimoriadne vzácne. Ja osobne naozaj nikoho takého nepoznám. Dokonca nepoznám ani jedného jediného človeka, ktorý by bol veľmi tvrdo indoktrinovaný v náboženskom prostredí a nakoniec sa z toho dokázal úplne oslobodiť. Takéto prípady sú mimoriadne vzácne, pretože manipulatívne egregory náboženstva sú neskutočne silné. Pokiaľ niekto vyrastal v prostredí umiernených kresťanov či katolíkov, ktorí nie sú fundamentalistami, tam ešte aspoň nejaká sloboda existuje. Ale pokiaľ človek vyrastá v naozaj tvrdom fundamentalistickom prostredí, odtiaľ sa dokáže oslobodiť možno iba jeden z milióna ľudí. Sú to mimoriadne vzácne prípady, pretože náboženstvo nevedie človeka k slobode, ale naopak k otroctvu. Sú to veľmi silné manipulatívne energie a energetické programy sú natoľko silné, že tam neexistuje žiaden priestor pre slobodnú vôľu. Poznám síce ľudí, ktorí aspoň o milimeter ubrali plyn zo svojho náboženského fundamentalizmu a fanatizmu, ale nikdy sa od toho neoslobodili úplne. Také prípady jednoducho neexistujú.

Aj ja som bol v minulosti veľmi naivný, keď som sa snažil robiť osvetu medzi náboženskými fundamentalistami. Nemalo to žiaden zmysel. Veľmi rýchlo som prišiel na to, že tí ľudia sú naprostí otroci a neexistuje tam žiadna cesta. Jediné, čo má veľký význam, je prevencia. S ľuďmi, ktorí sa ešte nestali obeťami náboženského fundamentalizmu, má zmysel pracovať, ale so samotnými fundamentalistami je to naprosto stratený čas. Tí ľudia sú v podstate len robotizované stroje bez akejkoľvek slobodnej vôle, bez štipky schopnosti slobodne myslieť. To jednoducho neexistuje.

Predinkarnačná príprava a poslanie

Ako sa to vlastne mohlo stať mne? Muselo tam prísť k tomu, že som mal predinkarnačnú prípravu veľmi tvrdú, sofistikovanú a náročnú. Reinkarnácia je realita, my sa tu vteľujeme mnohokrát. K takémuto fenoménu dochádza vždy. V niektorých horších prípadoch sa môže stať, že keď duša zomrie, okamžite sa vtelí do nejakého úplne náhodného plodu. Vtedy je to menej pekné, pretože človek nemá vedomú prípravu na inkarnáciu. V lepšom prípade však človek zotrváva v prostredí, kde ho iné bytosti školia a učia, akým spôsobom má inkarnáciu zvládnuť a čo konkrétne má robiť. Učia ho, aby sa duša rozvíjala čo najviac vedomým spôsobom a pripravila sa na svoju misiu na tejto planéte.

V mojom prípade to musela byť veľmi náročná, tvrdá a dlhodobá príprava, pretože všetko má svoj zmysel a význam. Tieto rôzne vedecké analýzy a argumenty proti náboženstvu a kresťanstvu majú naprosto svetovú úroveň, sú na veľmi vysokej úrovni. Určite to malo zmysel – ísť do tvrdého náboženského prostredia, spoznať ho, pochopiť, ako funguje, a následne o tom vypracovať rozsiahle analýzy. Tie majú nepochybne svetový, nie len lokálny význam. Je mi to veľmi ľúto, no mňa osobne by potešilo, keby existovali aj iné, kvalitnejšie vedecké štúdie na tému náboženstva, ale nenašiel som nič, čo by bolo takto rozsiahle. Osobne si myslím, že ak nie v súčasnosti, tak v budúcnosti spoločnosť takéto analýzy ocení.

Moje analýzy sú veľmi zaujímavé aj z pohľadu filozofie a rôznych filozofických systémov či egregorov. Tieto veci dávam do veľmi kvalitného súvisu, rovnako ako menej známu históriu katolíckej cirkvi. Existujú síce autori, ktorí sa zaoberajú náboženstvom veľmi kriticky, ale väčšinou analyzujú len drobné úseky histórie a nedávajú to do komplexného súvisu. Z tejto oblasti som teda veci doplnil. Sú síce odborníci, ktorí skúmajú manipuláciu v Biblii, no ja som tieto poznatky prepojil do ucelených súvislostí a vytvoril som kompletný obraz o tom, že náboženstvo je založené výhradne na manipulácii a klamstve.

Osobné dôkazy a historický príklad Jozefa II.

Osobne si myslím, že dobrým a silným dôkazom mojej tvrdej predinkarnačnej prípravy je napríklad to, že mi ako malému dieťaťu počas krstu tiekla krv z nosa. Fungovalo to ako nejaký obranný mechanizmus, ktorý sa snažil zabrániť krstu. Hoci dieťa za bežných okolností ešte nemá rozvinuté vedomie – keďže krst sa robí hneď po narodení, napríklad po dvoch či troch týždňoch, čo je úplne bežné – u mňa sa to prejavilo takto. Toto je naozaj nevídaný fenomén, pričom takéto náhody podľa mňa neexistujú. Niekto to síce môže pripísať náhode, ale ja si myslím, že to náhoda nebola.

Ďalším fenoménom, ktorý poznám z rozprávania rodičov, je situácia, keď bol u nás na návšteve katolícky kňaz. Keď sa nado mňa nakláňal – ja som vtedy ako malé dieťa ležal v kočiari – ja som ho od seba odstrkoval. Je to až neuveriteľný príbeh, ktorý svedčí o tom, že tá duša musela byť veľmi vyspelá, keď v tom mala jasno už v takomto veku. Odolať manipulácii kresťanského egregora naozaj nie je samozrejmosť, dokáže to len jeden z milióna ľudí. Tá manipulácia je nesmierne silná a obrovská.

Možno ešte Jozef II. bol takou úžasnou dušou, ktorá sa ako panovník musela veľmi dlho pripravovať na svoju misiu na tejto planéte. Dokázal ako jediný panovník na svete reálne zatočiť s katolíckou cirkvou. Ani komunisti na to nemali energiu, odvahu a silu, aby s ňou skutočne urobili poriadok. Dokázal to len Jozef II., ktorý zaviedol reálne regulácie. Katolícka cirkev má totiž v zákone garantované všelijaké neobmedzené práva – právo chodiť do nemocníc či právo neobmedzene indoktrinovať deti na školách –, ale nemá žiadne povinnosti ani regulácie. On bol prvým panovníkom, ktorý katolíckej cirkvi určil jasné pravidlá, a to aj napriek veľmi silným ochranným mechanizmom, ktoré v tej dobe existovali. To, čo sa Jozefovi II. podarilo, je niečo neuveriteľné.

Presne takýchto politikov by sme potrebovali – takých, ktorí sa nepočúrajú od strachu a postavia sa katolíckej cirkvi. Keď sa pozrieme, akých zbabelých politikov máme dnes, je to smutné. Nejaký minister spravodlivosti sa úplne pokaká od strachu, keď mu nahnevaní biskupi oznámia, že sa im nepáči novela občianskeho zákonníka týkajúca sa rozvodov. Keď sa im tá novela nepáči, on ju automaticky zruší. Takýchto naprosto bezvýznamných zbabelcov v politike nepotrebujeme. Ale Jozef II., to bol niekto.

Súčasný úpadok spoločnosti a úloha médií

Všeobecne platí, že súčasná doba z nejakého dôvodu veľmi silne praje podvodníkom a manipulátorom všetkého druhu, od cirkvi až po médiá. Sme svedkami obdobia naprosto šialeného úpadku, podobného tomu počas druhej svetovej vojny. Dnes opäť zažívame nekonečnú ľudskú hlúposť. Pamätám si, že ešte pred desiatimi rokmi mali ľudia aspoň nejaký zmysel pre kritické myslenie. Boli schopní pochopiť, že netreba slepo podliehať propagande, či už zo strany médií, alebo samotnej cirkvi. Ľudia mali aspoň nejakú snahu kriticky uvažovať. A dnes? Dnes máme naprosto rozdelenú spoločnosť, kde sa všetci rozhádali na život a na smrť. Všetci slepo veria nejakým vyšším autoritám – či už je to predstaviteľ cirkvi, alebo nejaký novinár z alternatívnych či mainstreamových médií, to je úplne jedno. To, čo dnes vidíme, je naprosté šialenstvo.

V čom sú alternatívne médiá manipulatívne, netreba nijako zvlášť vysvetľovať, to všetci dobre vieme. Ale aj mainstreamové médiá dokážu manipulovať a klamať. Niekedy vidíme, že do politických bojov sa mainstreamové médiá zapájajú ďaleko viac než samotní politici. Používajú rôzne manipulácie a podvody, pričom v mene politického boja ide akákoľvek novinárska etika bokom a robí sa len čistá propaganda. To má potom veľmi negatívny vplyv na duševné zdravie ľudí, ktorí tieto médiá sledujú a reálne im uveria. Keď novinári napíšu, že Slovensko je absolútne vo všetkých parametroch pomaly najhoršia krajina na svete, ľudia z toho majú depresívne nálady. A takýchto ľudí, ktorí tomu veria, je bohužiaľ 99 %. Pritom ide o jasné manipulácie, pretože Slovensko na tom v skutočnosti až tak zle nie je.

O týchto témach by som mohol prednášať a pokračovať mimoriadne dlho. Takúto absenciu kritického myslenia sme tu podľa mňa nemali od konca druhej svetovej vojny. To, aby dnes niekto takto naprosto slepo veril nejakému manipulátorovi, je nevídané.

Dočasnosť úpadku a prírodné cykly

Treba si však uvedomiť, že toto obdobie je našťastie len dočasné. Aby som povedal aj niečo optimistické – toto obdobie nebude trvať večne. Podobne ako sa mení počasie, mení sa aj energetické prostredie. Je to podobné ako s covidom – počas letného obdobia sme rýchlo zabudli, že nejaký covid existuje. Keď sa však na jeseň ochladilo, covid sa opäť rozmohol. Niečo podobné sa deje aj s ľudstvom, avšak z trošku dlhodobejšieho hľadiska. Nie je to cyklus v rámci jedného roka, ale je to cyklus v rámci možno sto rokov, alebo dokonca ešte viac.

Spomienka na nečakanú príhodu z detstva

Bolo to fascinujúce, že aj počas toho krstu mi začala tiecť krv z nosa. Pretože nikdy potom sa takéto niečo nestalo, že by mi len tak spontánne začala tiecť krv z nosa. Je pravda, že malinko som mal nejaký problém so zrážanlivosťou krvi, ale to sa naozaj stávalo len vtedy, pokiaľ som si ten nos nejako fyzicky narazil, ale nikdy nie tak, že by mi úplne z ničoho nič, spontánne, začala krv z nosa tiecť.

To muselo byť veľmi zaujímavé a takisto aj tí rodičia z toho mali vtedy veľa starostí, lebo samozrejme sa človek z toho celý zašpinil, ako tiekla tá krv z nosa. Takže ono to bol celkom naozaj zaujímavý príbeh a zaujímavá vec.

História Slovenského štátu a jej opakovanie v súčasnosti

Čím ďalej, tým viac si čítam históriu ako takú, a zvlášť teda v oblasti histórie druhej svetovej vojny. Čím ďalej si človek viac uvedomuje, že tá história sa opakuje, až z toho človeku naozaj ide mráz po chrbte.

Aj počas takzvaného Slovenského štátu, ktorý spolupracoval s nacistickým Nemeckom, samotná cirkev hlásala otvorený antisemitizmus a otvorenú nenávisť voči Židom. Rovnako aj politici hovorili to isté. Tiež sa vlastne oháňali kresťanstvom, že predsa my môžeme, my máme právo prenasledovať tých Židov a dávať ich do koncentračných táborov. Slovenských politikov sa to týkalo, že v mene kresťanstva to predsa môžeme robiť, veď máme nejaké teologické argumenty, prečo vlastne môžeme tých Židov prenasledovať.

Katolícka teológia v tej dobe mala veľmi silné argumenty na túto vec, že môžeme prenasledovať Židov, pretože existuje kolektívna vina na adresu Židov, že oni sa vlastne dopustili bohovraždy, zavraždili Krista, a preto my máme právo tých Židov nenávidieť a posielať ich do koncentrákov a mnoho ďalších argumentov pod zámienkou nejakej teológie, či už to samotný Jozef Tiso takto hlásal, alebo nejakí iní politici.

Novodobý ekvivalent: Od antisemitizmu k ťaženiu proti LGBT

To isté sa vlastne deje aj dnes, len samotné slovíčko Žid sa zamenilo za slovo LGBT. Už je to úplne to isté, keď si to zoberieme, úplne ako cez kopirák. Novodobými Židmi sú ľudia z LGBT komunity a je to úplná kópia, úplne to isté.

Aj samotná cirkev sa otvorene hlási k nenávisti voči LGBT ľuďom a takisto aj politici sa tiež na základe kresťanských argumentov vyjadrujú, že musíme konzervatívne kresťanské hodnoty vyznávať a na základe toho máme predsa oprávnenie tých LGBT ľudí prenasledovať, robiť nejaké zákony proti nim, lebo veď my sme konzervatívni kresťania. Hoc je to aj také trochu pokrytecké, lebo nejaký Andrej Danko, ktorý sa oháňa takouto argumentáciou, nejakými kresťanskými hodnotami, sám nie je nejaký praktizujúci katolík. To už je druhá vec, no ale čo tam potom, veď to isté bolo aj za Slovenského štátu, kedy sa určite našli vtedy nejakí politici, ktorí síce neboli nejakí praktizujúci katolíci, ale nejakými katolíckymi argumentmi sa oháňali. Určite vtedy to bolo tak a takisto je to aj dnes.

Marketing kultúrnych vojen a pokrytectvo v názvoch

Samozrejme samotným predstaviteľom katolíckej cirkvi veľmi dobre vyhovuje, že tú najšpinavšiu robotu robia za nich nejaké alternatívne médiá, ktoré sú z Ruska financované, alebo nejaké mimovládne organizácie, ktoré sú rovnako z Ruska financované na hybridnú vojnu a takisto aj na kultúrne vojny, ako je napríklad Aliancia za rodinu a nejaký Anton Chromík.

To je fantastický marketingový názov, dať si vôbec názov Aliancia za rodinu. Ľudia sú v poslednej dobe neskutočne ľahko manipulovateľná masa, oni si ani neuvedomujú, že samotný ten názov Aliancia za rodinu je z pohľadu marketingu neskutočne zákerný. Je to niečo veľmi, veľmi podobné, ja by som to prirovnal – teraz mi napadol veľmi dobrý príklad, ku komu sa to dá prirovnať – veď aj v koncentračných táboroch bolo krásne napísané „Arbeit macht frei“ (Práca oslobodzuje). Krásne heslo, krásne heslo, no ale na druhej strane vieme, čo sa v koncentračných táboroch dialo, boli to tábory smrti.

Niečo podobné vidíme aj tu, že síce oni sa tvária, že nie sú proti ničomu, veď samotná Aliancia za rodinu je akoby kvázi za niečo, ale v skutočnosti nie je za nič, ale je proti LGBT ľuďom. Takže na jednej strane sa tvária, že sa snažia nejakou pozitívnou rétorikou marketingovo zapôsobiť na ľudí, ale v skutočnosti ich reálne činy sú nie za niečo, ale proti. Keby sa premenovali na Alianciu proti LGBT, tak to by ich naozaj veľmi dobre vystihovalo.

Ale keďže sa chcú nejako marketingovo zapáčiť a nejakým spôsobom dobre manipulovať, tak v dnešnej dobe sa nikde tak ľahko nemanipulovalo s ľuďmi, ako sa manipuluje dnes. Takéto extrémistické organizácie, ako je Anton Chromík, majú teraz obrovskú výhodu a katolícki biskupi sú veľmi radi, že takúto špinavú robotu, už úplne otvorenú nenávisť alebo otvorené hoaxy voči LGBT ľuďom, urobia takéto organizácie za nich.

Takisto aj Pochod za život, to je tiež fantastický marketing, že Pochod za život. Lepší názov by bol Pochod proti interrupciám, pretože to nie je za život, ale je to proti. Naozaj, títo kresťanskí fundamentalisti majú veľmi dobrý marketing, to treba otvorene uznať, v marketingu na nich nikto nemá. Oni sú fakt v tomto veľmi dobrí.

Manipulatívny charakter kresťanských svedectiev na internete

Taktiež v poslednom čase na mňa algoritmy YouTube neustále vyhadzujú takzvané svedectvá, čo je tiež sofistikovaná manipulácia a veľmi sofistikovaný marketing. Sú to tie kresťanské svedectvá, kedy sa nejaký dospelý človek tvári, že ho Boh nejakým spôsobom osvietil a ten človek sa v dospelosti obrátil a stal sa z neho takzvaný katechumen. Stal sa v dospelosti nejakým kresťanom, že ho nejakým takýmto spôsobom osvietil.

Tam našťastie pri tých katechumenoch je to trošku veselšie, že aspoň ten človek je trochu odolnejší voči tej manipulácii. Poznám nejakých ľudí, ktorí boli takzvaní katechumeni, a buď sú to takí trochu umiernenejší kresťania, alebo sa niektorí aj úplne vrátili do normálu a už nie sú nejako praktizujúco nábožensky založení. Možno ich to zo začiatku nadchlo, nejaké náboženstvo, a potom, ako ich to rýchlo nadchlo, tak ich to rýchlo aj prešlo.

Takže presne takéto manipulatívne praktiky sú aj pri týchto svedectvách, buď je to v rámci nejakých náboženských rituálov, nejakých náboženských modlitieb, s ktorými je to spojené na mnohých spoločenských akciách kresťanských fundamentalistov, alebo sú to aj takéto podcasty, na ktoré môžete kdekoľvek natrafiť a kliknúť. Nejaký človek tam začne hovoriť o tom, aký mal predtým posratý život, kým nebol kresťanom, a zrazu, akonáhle prešiel na to kresťanstvo, tak ho to fantasticky osvietilo a zrazu má úplne bezstarostný život, Pán Boh mu všetky problémy na svete vyriešil.

Toto je úplná, typická manipulácia. Samozrejme, v dnešnej dobe, kedy týmto manipulátorom veľmi praje doba, tak si viem predstaviť, že väčšina ľudí, ktorí na takéto svedectvá natrafia, to berie úplne vážne. Viem si predstaviť, že aj mnohých ľudí, ktorí sú sekulárni, to dokáže veľmi silno osloviť, takéto svedectvá. Tá manipulácia je z pohľadu marketingu naprosto fantasticky, naprosto geniálne prepracovaná a už sa lepšie a kvalitnejšie manipulovať nedá.

Osobná skúsenosť s fundamentalizmom a neúčinnosť náboženstva

Ja, ako dlhodobý katolík, ktorý vyrastal v tvrdom náboženskom fundamentalistickom prostredí, môžem otvorene povedať, že náboženstvo nikdy nikomu nepomohlo. Samozrejme, sú to len chvíle, keď si niekto namýšľa, že mu nejaké náboženstvo pomohlo, tak je to len to, že je ten človek sám zmanipulovaný a myslí si, že mu to náboženstvo nejakým spôsobom pomohlo. Samozrejme, nikdy nepomôže.

To sú všetko manipulácie a takýmto kresťanom by som ani nos medzi očami neveril. To sú naprostí manipulátori a klamári, takže pre mňa to nemá žiadny vplyv a nikdy ma takéto niečo neoslovilo.

Analýza „zázraku“ na duchovných cvičeniach

Raz som bol na nejakých takzvaných duchovných cvičeniach a tam tiež takéto svedectvo bolo od nejakého náboženského fundamentalistu. Ten človek hovoril, že mal ťažký úraz jeho syn, mal mať úplne zlomenú chrbticu alebo niečo také, a potom sa stal nejaký náboženský rituál, ktorý tomu synovi nejakým spôsobom pomohol.

Ale keď ste sa pozreli na toho človeka, v akom zúfalom stave ten človek bol, vyzeralo to, akoby ten otec mal nejakú ťažkú psychiatrickú diagnózu. Ten syn tam dokonca ani nebol na tom mieste. To je tiež také zvláštne, možno ani ten samotný syn nebol nejako nábožensky založený, len nejaký otec tam za neho hovoril.

Bolo vidieť na tom človeku, že je to pravdepodobne nejaký psychiatrický pacient, naprosto zúfalý, akoby mal nejaké veľmi ťažké depresie, predovšetkým neliečené depresie. Tento človek skutočne mal ísť rovno na psychiatriu, bol to naprosto zúfalý človek. Len si tam niečo nezrozumiteľne mrmlal pod nos, nikto mu nerozumel, ešte na neho kričali, nech hovorí hlasnejšie, že mu nerozumejú. Ten človek bol psychicky úplne na dne a nepomohlo mu, ani keď tam na neho kričali.

Takže toto sú tie reálne kresťanské svedectvá – všetko je to len manipulácia a podvod. Zjavne mu ten Pán Boh nepomohol, keď ten človek mal zjavne veľmi vážne psychické problémy.

Teologický rozpor: Boh lásky verzus Boh nenávisti

Náboženstvo vám nedá nič zadarmo, sú to démonické entity. To znamená, že keď sa aj nejaká jedna vec povrchne zlepší, tak ďalších desať vecí sa pokazí. Démonické entity vám naozaj nedajú nič zadarmo. Náboženstvo je démonická záležitosť, je to čiernomagická záležitosť.

Jediná vec, v ktorej náboženstvo reálne dobre funguje, je manipulácia a systém zotročenia, nie sú to veci, ktoré by reálne pomáhali komukoľvek. Ten chlap v tom svedectve tvrdil, že nejakým zázračným spôsobom sa mu vraj ten syn uzdravil, napriek tomu, že mal vážny úraz.

Keby som mal asi jednou vetou zadefinovať, čo je to kresťanstvo, tak je to veľmi silná mágia na sebazotročenie.

Keď sa pozrieme na psychologickú stránku toho náboženstva a vrátime sa k tomu slávnemu výroku ministra Samuela Migaľa, že náboženstvo prispieva na psychické alebo duševné zdravie a veľmi pozitívne vplýva, poďme si to ešte viac rozobrať.

Ďalší veľmi vážny problém dedičného hriechu, o ktorom učí katolícka cirkev, je to, že kresťanstvo verí na zlého Boha. Je tam síce veľa protirečení. Na jednej strane sa kresťanstvo veľmi oháňa láskou, že oni veria na nejakého Boha lásky, lenže argumenty, že kresťania veria na Boha nenávisti, sú oveľa silnejšie. Táto argumentácia, tento uhol pohľadu je silnejší, pretože v tom samotnom náboženstve si to veľmi intenzívne protirečí. Pokiaľ vás Pán Boh potrestá už len za to, že sa narodíte, že máte ten dedičný hriech, tak to je Boh nenávisti. Pokiaľ by sme to naozaj zobrali tak, že toto je pravda, tak v takom prípade by sme museli veriť na Boha nenávisti, ktorý nás odsudzuje a nenávidí, keď nás takto tresce ešte nejakým dedičným hriechom a nejakou vinou.

Vývoj postojov cirkvi k nepokrsteným deťom a spáse

Takisto ešte napríklad katolícka cirkev v minulosti verila, a to možno naozaj len nedávno, relatívne nedávno, možno po Druhom vatikánskom koncile katolícka cirkev uznala, že vôbec aj nenarodené deti, ktoré boli napríklad potratené ešte v maternici ženy, alebo dieťa, ktoré zomrelo skôr, ako ho stihli pokrstiť, že takéto deti boli automaticky zatratené a išli do pekla. Takže teraz aspoň nejakú malinkú iskričku nádeje dáva katolícka cirkev, že to tak celkom nemusí byť, že aspoň nejaká malinká iskrička nádeje tam je, že Pán Boh môže aj nejaké dieťa akoby zachrániť, ale určite sa to netýka dospelých ľudí. Tí sú automaticky zatratení, to vlastne dodnes katolícka cirkev učí.

Možno, že strašne malinkými milimetríkmi je to učenie menej prísne, ako bolo niekedy, možno ešte pred Druhým vatikánskym koncilom, ale aj to sú naprosto len symbolické, malinké, drobné, bezvýznamné a symbolické zmeny. Takže naozaj kresťania veria jednoznačne v Boha nenávisti. … Keď aj niekto žije v nejakej oblasti, v nejakej krajine, kde nie sú kresťanskí misionári, takže taký človek nemá šancu stať sa kresťanom, nemá ho kto pokrstiť, tak taký človek ide automaticky do pekla podľa kresťanského učenia. To znamená, že kresťania veria v Boha nenávisti, v žiadnom prípade to nie je Boh lásky.

Podmienky spasenia a rituál očistca

No ale naopak, aj keď ste dokonca pokrstení, tak ešte stále nie ste úplne očistení od dedičného hriechu podľa učenia katolíckej cirkvi. To máte len nejakú takú rolu ako iskričku nádeje, že môžete byť spasení po krste, a musíte byť veľmi náboženský fanatik a náboženský fundamentalista, ktorý sa zúčastňuje každej omše. Až potom máte aspoň nejakú šancu byť spasení, a to ešte musíte prejsť cez očistec, kde musíte veľmi trpieť, čo je vlastne také dočasné peklo, ako verí katolícka cirkev. Až potom máte nejakú šancu byť spasení.

Psychologická záťaž z pocitu dlhu voči Bohu

A samozrejme aj tá viera v to, že Kristus musel za mňa zomrieť, pretože existuje dedičný hriech, a kvôli tomu dedičnému hriechu musel Kristus za mňa trpieť, aby ma spasil a zachránil, predstavuje naozaj veľmi negatívnu motiváciu, aj z pohľadu psychológie. Keď má človek neustále pocit, že niekomu niečo dlhuje, nie je to príjemné. Ako aj bežne, keď niekomu dlhujete peniaze, napríklad v banke, tak na to nespomínate s pozitívnymi emóciami, a tu je to ešte násobne horšie, keď sa neustále cítite byť voči Pánu Bohu zadlžení, že kvôli mne, ako sprostému a hnusnému hriešnikovi, musel Pán Boh až takto trpieť na kríži. Človek má potom neustále pocit viny a pocit zadlženia.

A to nie sú pozitívne emócie, to nie je pozitívna motivácia k tomu, aby bol človek lepším a nejakým spôsobom na sebe pracoval. Aj katolícki kresťania na sebe pracujú nejakým spôsobom, ale veľmi pochybným a zlým spôsobom. Všetko je to založené len na strachu, na negatívnych emóciách, na čomsi negatívnom a na pocite zadlženia, čo vás robí naprostým otrokom, ktorý v skutočnosti veľmi škaredo otročí.

Na toto by som sa chcel naozaj spýtať, a to nielen Samuela Migaľa, ale aj mnohých ďalších politikov a sekulárnych ľudí, ktorí tvrdia, že náboženstvo a cirkev sú dobrým, pozitívnym princípom v celej spoločnosti, ktorý všeobecne veľmi dobre prispieva k duševnému a psychickému zdraviu ľudí. Veľmi rád by som bol, keby mi toto niekto podrobnejšie vysvetlil.

Mechanizmy cirkevnej manipulácie a krížové cesty

Takže toto je tiež veľmi škaredá a nesmierne manipulatívna psychologická manipulácia v kresťanstve, že sa cítite neustále nejakým spôsobom zadlžení tej cirkvi, zadlžení tomu náboženstvu a zadlžení Kristovi, ktorý za vás zomrel len kvôli tomu, že vy ste sprostý hriešnik, ktorý je od začiatku určený na zatratenie. Od začiatku ste predurčení k tomu, aby ste išli do pekla, a toto je len nejaká špeciálna výnimka, že aspoň vy máte nejakú šancu dostať sa po smrti do nebíčka. Naozaj sa cítite neskutočne silne zadlžení voči cirkvi a voči náboženstvu, ktoré vám celú túto spásu sprostredkovalo. Stávate sa naprosto šialeným otrokom, ktorému nezostáva nič iné, len otročiť, otročiť a ešte raz otročiť tomu náboženstvu.

Úplne najhoršie rituály sú pred Veľkou nocou, kedy sa konajú náboženské rituály, takzvané krížové cesty. Tam sa veľmi intenzívne spomína Kristovo utrpenie, ako musel trpieť, a podobné veci. Sú to až vyslovene démonické energie, na ktoré sa človek vyladuje, pokiaľ sa títo náboženskí fanatici zameriavajú len na takéto negatívne veci. Myslím, že to trvá až nejaké tri alebo štyri týždne, toto dlhé obdobie krížových ciest, čo je pre kresťanov psychicky naprosto zničujúce, keď sa musia na takýchto rituáloch zúčastňovať. Toho negatívneho máme dosť aj bez takýchto škaredých rituálov, a keď tam ľudia ešte neustále plačú nad tým, ako ten chudák Kristus musel za nás trpieť, pričom sa tá krížová cesta takto veľmi živo pripomína, je to naozaj veľmi škaredá a zlá motivácia.

Tento pocit zadlženia voči Kristovi je skutočne hrozný psychologický koncept a toto naozaj nie je Boh, ktorý by nám dával nejakú pozitívnu motiváciu. Ja nie som ateista, ale neverím v takúto náboženskú predstavu Boha, ktorá je veľmi deštruktívna a zničujúca.

Samozrejme je to veľmi škaredé, ak sa spoločnosť domnieva, že existujú len dve možnosti: buď veriť v kresťanského náboženského Boha, alebo byť ateistom, pričom neexistuje žiadna voľba medzi tým ani žiadne tretie riešenie či tretí spirituálny systém. Ja tvrdím, že existuje aj tretí spirituálny systém, v ktorom nie ste materialistom ani ateistom, ale zároveň neveríte v Pánbožka, ktorému ste otrocky zadlžení. V prípade, že ste takýmto spôsobom škaredo zadlžení, nemôžete byť slobodní, ale ste jednoducho otrokmi, ktorí skutočne veľmi škaredo otročia. Z pohľadu psychológie sú to veľmi nebezpečné veci, ktoré sú pre človeka naprosto zničujúce.

Vplyv svätého Augustína na neslobodu veriacich

Vlastne ten Augustín, ktorý priniesol do cirkvi koncept dedičného hriechu, urobil z veriacich ľudí nezdravo závislých na službách cirkvi, čo ani z pohľadu psychológie nemôže byť dobré.

Sexualita ako hriech a jej dopad na psychiku mládeže

Ďalej to, že katolícka cirkev považuje sexualitu za prenášača dedičného hriechu, vedie k tomu, že práve z tohto dôvodu kladie šialene silný dôraz na sexualitu ako takú. Sexualita je najviac trestaná a katolíci sa najviac pohoršujú práve vtedy, ak ide o hriech v oblasti sexuality. Je úplne jedno, či ide o sledovanie pornografie, masturbáciu, mimomanželský alebo predmanželský sex a podobné veci. Toto je v katolíckej cirkvi považované za rovnako vážny hriech ako vražda. Keď to trochu preženiem, tak v tom najtemnejšom stredoveku bolo naozaj menším hriechom niekoho zavraždiť, než spáchať hriech v oblasti sexuality.

Teraz si predstavte mladého človeka v puberte, ktorý je plný sexuálnej energie, a aký vplyv to má na jeho duševné zdravie, aké je to zničujúce. Toto náboženstvo je pre mladého človeka deštruktívne, keď má neustále šialený pocit viny, akoby niekoho zavraždil, len preto, že sa podľa katolíckej cirkvi dopustil hriechu v oblasti sexuality. Náboženský fanatik naozaj veľmi nerozlišuje medzi vraždou a hiechom v oblasti sexuality. Je naozaj desivé, aké psychické trosky katolícka cirkev vychováva a ako vážne škodí kresťanstvo duševnému zdraviu.

Pozrite sa, aké nebezpečne škodlivé je toto náboženstvo, keď sa mladý človek musí spovedať farárovi, koľkokrát masturboval a koľkokrát pozeral pornografiu. Ide o nebezpečnú šikanu zo strany cirkvi voči veriacim, ktorá vytvára obrovské a jemu ťažké psychické tlaky. Je to nesmierne nebezpečné, psychologicky a psychicky zničujúce. Kresťanstvo je z pohľadu psychológie naprosto psychickou deštrukciou.

Návrh na vznik mimovládnej organizácie odborníkov

A teda ja som človek, ktorý sa zasadzuje za vznik mimovládnej organizácie, ktorá bude pozostávať z odborníkov vo svojich oblastiach. Budú to predovšetkým psychológovia a psychiatri, ale aj ďalší odborníci, ako sú religionisti alebo ľudia s vyštudovanou filozofiou, religionistikou a prípadne nejakými ďalšími príbuznými odbormi. A takisto sem určite patrí sociológia a sociálna psychológia.

Vzdelávanie a diskusia o škodlivosti náboženstva

Ľudia vzdelaní v tejto oblasti by si naozaj mali založiť kompletnú mimovládnu organizáciu, kde sa bude veľmi podrobne rozoberať, aj na nejakých spoločných prednáškach a v rámci odbornej komunity, téma škodlivosti náboženstva. Samozrejme, nikdy to nebude nejaký vedecký konsenzus z toho dôvodu, pretože, logicky, keď sú aj medzi odborníkmi z týchto odborov nejakí náboženskí fundamentalisti, tí nikdy nebudú súhlasí s tým, že náboženstvo je nejaká patológia. Ale jednoznačne by mala vzniknúť mimovládna organizácia, ktorá o tom bude veľmi jasne hovoriť, že náboženstvo je duševná choroba, najmä pokiaľ to prejde do nejakého náboženského fundamentalizmu. Čo je aj v takej cirkvi, ktorá sa ani nepovažuje za sektu, ako je katolícka cirkev, veľmi ľahké a veľmi možné. A rozhodne by sa takíto ľudia mali medzi sebou zlučovať, vzájomne sa organizovať a robiť takéto prednášky, ktoré aj tú odbornú komunitu posunú veľmi významne dopredu.

Náboženstvo ako duševná choroba a manipulácia

Čo je to vlastne náboženstvo, aká je definícia? Ako som už spomínal, predovšetkým človek škodí sám sebe. Robí čiernu mágiu predovšetkým sám na sebe tým, že človek obrovským množstvom energie živí kresťanský egregor. Ale ten kresťanský egregor ide proti vám samotným ako kresťanom. Vy vlastne dávate energiu do toho egregoru, ktorý ide proti vám, ktorý vás manipuluje. Náboženstvo možno prirovnať k chorobe. A nie že prirovnať k chorobe, to je reálne duševná a duchovná choroba. Zdravý človek náboženstvu nemôže podľahnúť. Zvlášť teda naozaj nie v dospelosti, tam už naozaj musí byť ten človek veľmi zúfalý. Pokiaľ sa v dospelosti niekto stane kresťanom, to už je veľmi zlé. Tam už naozaj musel prežívať veľké zúfalstvo alebo veľmi ťažkú krízu v živote.

Psychológia a kritika náboženského fundamentalizmu

Keď to tak vezmeme úplne všeobecne a globálne, prečo ľudia veria v náboženstvo, tak je to preto, že máme všetci kolektívnu chorobu, nemoc. Náboženstvo vo všeobecnosti je prejavom určitej duševnej a duchovnej choroby. Ale všetko sa to deje na úrovni nevedomia. A v tejto oblasti nevedomia psychológia nevie prakticky nič. Čo sa týka nevedomia, vie o tom naozaj len veľmi málo. A takisto som aj pochopiteľne, ako som už mnohokrát na prednáškach spomínal, veľmi silný kritik psychológie ako takej, pretože naozaj tá veda sa prakticky za sto rokov nikde neposunula v porovnaní s ostatnými vedami. V zásade ani poriadne nevieme, čo je to vlastne nevedomie. Aj keď sa o tom psychológia snaží niečo málo hovoriť, náboženstvo stále oficiálna psychológia nejakým spôsobom oficiálne nekritizuje. Keby sa psychológia ako veda viac rozumela oblasti nevedomia, tak by muselo byť jednoznačne súčasťou vedeckého konsenzu, že náboženstvo je škodlivá vec. Najmä teda tá radikálnejšia forma náboženstva. V dnešnej dobe sa náboženstvo za posledný čas veľmi zradikalizovalo. Už ani nejaké umiernené kresťanstvo prakticky neexistuje, to už je úplne vytlačené na okraj spoločnosti. A o liberálnom kresťanstve na Slovensku tiež môžeme povedať, že prakticky neexistuje, to je len pár jednotlivcov.

Možnosti liečby náboženského fundamentalizmu

Je tu však veľký problém, akým spôsobom nejakého náboženského fanatika alebo fundamentalistu vyliečiť. Počul som, že najviac taká magická krajina je Peru, kde aj tých domorodých šamanov naozaj nájdete najviac. Možno sa ich tam zopár nájde, aj keď ich skutočne nebude veľa a dali by sa spočítať na prstoch jednej ruky. Sú to šamani, ktorí sa môžu špecializovať aj na náboženských fundamentalistov. Ten šaman dokáže mať naozaj obrovské schopnosti a obrovské množstvo energie. V priebehu pár sekúnd dokáže človeka poslať do veľmi hlbokých zmenených stavov vedomia. A takíto ľudia dokážu veľmi intenzívne a efektívne pracovať aj s takýmito ľuďmi, ako sú náboženskí fundamentalisti, a takisto ich z náboženstva vyliečiť. Už aj pri takýchto rituáloch dochádza ku kríze identity. Tí ľudia to majú psychicky veľmi náročné, keď zrazu prídu na to, ako boli oklamaní náboženstvom a ako úplne zbytočne doň dávali obrovské množstvo energie. Skutočne má ten človek čo robiť, aby to psychicky nejako vydržal, je to veľmi náročné. A takisto to môže byť na celej planéte, kde je naozaj opäť len zopár liečiteľov, ktorí dokážu z náboženského fundamentalizmu ľudí vyliečiť. Samozrejme, ich počet bude postupom času pribúdať. Dnes žijeme v obrovskej kríze celej spoločnosti, ale verím tomu, že postupne sa bude zvyšovať aj vibrácia na celej planéte. Postupne sa k spiritualite vrátime a takýchto liečiteľov bude viac. Tí naozaj reálne budú vedieť pracovať s podvedomím človeka, s jeho nevedomím, a reálne týchto ľudí vyliečia. Podobne ako teraz bežne ľudia, keď majú nejakú chorobu, idú k lekárovi a dokážu si s tou chorobou poradiť.

Náboženský fundamentalizmus a budúcnosť ľudstva

A to je, bohužiaľ, tiež veľký problém, že ak má niekto nejakú chorobu, tak si dokáže vyhľadať nejakého lekára, ale tu je to veľmi, veľmi ťažké pri náboženskom fundamentalizme, pretože naozaj nemáme ani na túto vec nejakých odborníkov. Ale verím, že takíto odborníci budú do budúcna existovať, ale určite nie v priebehu pár rokov či desiatok rokov, dokonca to nebudú ani stovky rokov.

Predpokladám, že celá planéta bude takto vyspelá až v priebehu niekoľkých tisícročí, možno po nejakých dvoch-troch tisíckach rokov bude aj táto planéta Zem na úplne inej úrovni, aj spirituálnej, že sa naozaj vrátime k nejakému zdravému spirituálnemu systému, kde sa to náboženstvo už bude vnímať rovnako, ako sú dnes vnímané akékoľvek duševné, psychické choroby psychiatrického charakteru. Takisto sa bude ako jedna z psychiatrických diagnóz vnímať aj náboženský fundamentalizmus a bude sa s náležitou dôstojnosťou pristupovať aj k týmto ľuďom ako k obetiam, ktorým treba jednoznačne pomôcť, ako k ľuďom, ktorí majú poškodenú dušu, a to nevedomie treba dať do poriadku, aby sa ten človek vrátil do normálu.

Metafora choroby a zotročenie fundamentalizmom

Náboženskí fundamentalisti mi prídu až veľmi zotročení. Je to niečo podobné, ako keby niekto dostal nejakú chorobu, napríklad veľmi ťažku chrípku, kvôli ktorej nedokáže ísť ani do práce, je nachladnutý, má ťažkú virózu a namiesto toho, aby sa liečil, sa ešte úmyselne vystaví chladu. Alebo ak máte črevnú chrípku, tak si úmyselne dáte kapustnicu, ktorá vám ešte viac uškodí na trávenie, na hnačky a podobne. Takéto sebaubližovanie mi príde aj zo strany náboženských fundamentalistov, ale tam je to otroctvo naozaj naprosto dokonalé a naprosto sofistikované.

Ono ani toto prirovnanie k viróze nie je úplne presné, dovolím si povedať, lebo pri viróze si človek aspoň niečo uvedomí a vie, že sa potrebuje liečiť. Pri náboženstve je to otroctvo naozaj naprosto dokonalé.

Teológia v rozpore s kresťanstvom a náboženstvom

Ďalej v tejto časti vysvetlím to, ako je možné, že aj samotná teológia ide proti kresťanstvu a proti náboženstvu. Súčasťou teológie je aj história cirkvi a táto história cirkvi ide veľmi silne proti kresťanstvu a proti náboženstvu. Ako som už spomínal dedičný hriech, to je typický teologický prípad, kedy samotná teológia ide proti náboženstvu a proti kresťanstvu.

Keby sa kresťania naozaj mali vrátiť k svojim koreňom, tak by to muselo byť miliónkrát tolerantnejšie a miliónkrát slobodnejšie náboženstvo. Vtedy, keď ešte nebol zavedený dedičný hriech, sa dalo diskutovať o tom, či je kresťanstvo aspoň trochu slobodné náboženstvo. Teraz to už naozaj nemá zmysel. Bolo by to naprosto odlišné náboženstvo, ak by katolícka cirkev neuznávala dedičný hriech.

Analýza Biblie a manipulácia s textami

Ďalej pod teológiu patrí aj samotná analýza Biblie a ja sa tomuto venujem veľmi bohatým spôsobom. Je to argumentačne veľmi silná vec, pretože pre kresťanov je záväzná samotná Biblia. Oni naozaj veria, že je to Božie zjavenie. Lenže máme veľké množstvo dôkazov, že samotná Biblia je buď veľmi často zle prekladaná, čo sú naozaj obrovské škandály, ktoré neskutočne poškodzujú reputáciu samotnej cirkvi a samotného náboženstva, alebo je Biblia veľmi častokrát manipulatívne prekladaná.

Máme tu tiež jeden veľký škandál o božstve Krista, kedy tie úplne najstaršie rukopisy Biblie, ktoré máme, nepotvrdzujú božstvo Krista. Naopak, pokiaľ si zoberieme mladšie rukopisy, ktoré sú od nejakého desiateho až pätnásteho storočia, grécke rukopisy Biblie, tak tam nájdeme určité náznaky božstva Krista. Takže celé náboženstvo je naprosto podvod, naprosto nezmysel. Je veľmi zaujímavé, že aj teologické argumenty, na ktoré sú náboženskí fanatici najviac citliví, sa dajú použiť proti nim, a teda samotná teológia sa dá použiť voči tomuto bláznovstvu a chorobe menom náboženstvo, ktoré neskutočne zotročuje človeka.

Slobodná verzus dogmatická teológia

Naozaj tu však hovoríme o úplne inej teológii než o tej, ktorá sa vyučuje na teologických fakultách, ako je napríklad teologická fakulta katolíckej cirkvi. Hovoríme o niečom naprosto odlišnom, o reálne slobodnej teológii, kde je dovolený skepticizmus, kde je dovolené bádať a analyzovať, a nie o dogmatickej teológii, kde je naopak prísne zakázané mať akékoľvek kritické otázky, a kde je absolútne prísne zakázané bádať smerom, ktorý je v rozpore s učením katolíckej cirkvi.

Osobne si myslím, že aj tí bežní profesori na teologických fakultách, väčšinou kňazi, sú naprosto neslobodné, nesvojprávne bytosti, naprostí otroci, ktorí nemajú zmysel ani pochopenie pre slobodné bádanie. Títo ľudia sú tak zmanipulovaní, že ich ani nenapadne rozmýšľať spôsobom, ktorý je v rozpore s oficiálnym učením katolíckej cirkvi. Sú to jednoducho dokonalí otroci, ktorí nedokážu slobodne myslieť.

Politická manipulácia a vplyv médií

Dobre, ďalej by som sa už venoval viac-menej skôr politickým témam a tomu, akým spôsobom médiá manipulujú ľuďmi. Je to dosť nebezpečné, čo médiá robia a akým spôsobom manipulujú. Určite nie je dobré ani správne, čo robí veľká časť slovenských médií, keď sa zapájajú do veľmi tvrdých politických bojov a zobrazujú súčasných politikov tak, akoby nič iné nerobili, len škodili spoločnosti.

Pokaľ tomuto niekto reálne uverí, a takých ľudí je určite veľmi veľa, minimálne nejakých dvadsať až tridsať percent populácie, ktorí tejto propagande reálne veria, tak si neviem predstaviť, aký zlý vplyv na duševné zdravie to môže mať. Žiaden politik nie je čierno-biely a žiaden politik nerobí len dobré veci alebo len zlé veci. Takisto je to v absolútnom kontraste voči opozičným politickým stranám, predovšetkým voči strane Progresívne Slovensko. Časť médií to s podporou strany Progresívne Slovensko už naozaj preháňa.

Voľby ako ilúzia a hľadanie alternatívy

Mnohí ľudia sa ani nedozvedia, aké úspechy súčasná vláda mala, pretože nejaké úspechy, okrem tých veľmi škaredých škandálov, predsa len mali. Nehovoriac o tom, že keď tak veľmi silne kritizujú súčasnú vládu, aká je vlastne alternatíva v tej opozícii? K tomu som, bohužiaľ, veľmi skeptický, hovoril som už mnoho argumentov na túto tému, aké vážne riziká predstavuje súčasná opozícia. Osobne mám jednoznačný názor na to, že voľbami sa nič nezmení. Slovensko čelí obrovskej kríze a je úplne jedno, či nám budú vládnuť blázni z Progresívneho Slovenska, alebo blázni z Republiky. Mne je to úplne jedno, extrémisti ako extrémisti, každého meriam rovnakým metrom.

Ja sám patrím medzi vzácnych ľudí, možno medzi jedno promile ľudí, ktorí sa nedali touto mediálnou propagandou zmanipulovať a nepridal som sa ani na jednu, ani na druhú stranu. Hoci vás to dnes doslova ako magnet vcucne do stredu tejto propagandy a vy sa proste musíte na nejakú stranu pridať, keďže systém vás do toho doslova núti, aby ste sa v týchto bezvýznamných politických bojoch pridali na jednu alebo druhú stranu. Ja nie som ani na jednej strane, čo zo mňa robí veľmi vzácneho človeka. Skutočne len jedno promile ľudí na Slovensku je v takomto dobrom stave, že odoláva propagande. Aj vy, všetci ľudia, ktorí ma počúvate, ste naozaj elita národa, taká intelektuálna elita, ktorá ma počúva preto, aby na sebe nejakým spôsobom pracovala, čo je veľmi dobré, a aby odolávala tejto propagande, či už z jednej, alebo z druhej strany.

Kritika Progresívneho Slovenska a Lucie Plavákovej

Samozrejme, opakoval by som sa, keby som hovoril, aké problémy má súčasná opozícia. Uvediem len taký drobný príklad, napríklad Luciu Plavákovú, o ktorej som ešte nehovoril. Zverejnil som síce jedno jej video, s ktorým som súhlasil, hoci som v popise k nemu jasne upozorňoval, že sa nestotožňujem so stranou Progresívne Slovensko ako takou a určite by som ich nevolil. V jednej veci mala pravdu, a to v tom, akým spôsobom má cirkev vplyv na politiku.

Keď som však náhodou natrafil na ďalšie jej video, ktoré zverejnila – ja to až tak nesledujem – tak tam hovorila v tom zmysle a v kontexte, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že za jeden z najväčších problémov našej spoločnosti považuje domáce násilie. To mi naozaj skoro pribrzdilo mozog, keď som to počul. Súto tie veľmi radikálne feministky. Osobne som na sto percent presvedčený, že Lucia Plaváková bola v minulosti nejakým spôsobom veľmi ťažko zneužívaná, či už sexuálne, alebo inak, a to zo strany mužov, kvôli čomu musela zažiť vážnu traumu.

Takisto aj jej lesbická sexuálna orientácia nie je slobodná. Toto je veľmi dôležitá vec. Sú totiž ženy, ktoré sa pre takúto orientáciu rozhodnú naprosto slobodne, ako napríklad veľmi milé lesbičky, napríklad kazateľka a pastorka Kopecká. To je veľmi sympatická lesbička, ktorá sa veľmi úctivým a pozitívnym spôsobom vyjadruje aj o samotných mužoch. Obidve tieto ženy sa v podcastoch vyjadrovali o mužoch veľmi pozitívne a s úctou, aj napriek tomu, že sú lesbičky. Naopak, Lucia Plaváková je naozaj zakomplexovaná osobnosť, ktorá bola podľa mňa mužmi sexuálne zneužívaná a lesbickú orientáciu má len ako núdzovú náplasť a terapiu kvôli averzii voči mužom po sexuálnom zneužívaní.

Toto je môj osobný názor, samozrejme, môžem sa mýliť, ale indície, že to tak je, sú šialene silné. Ak by to aj nebolo násilie sexuálneho charakteru, tak to musela byť nejaká iná forma násilia, a práve preto je veľmi nebezpečné, keď sú takíto ľudia v politike. Lucia Plaváková nemá v politike čo hľadať, mala by z nej okamžite odísť.

Nebezpečenstvo feministickej legislatívy a extrémizmu

Takéto ženy chcú totiž mužov len vytrestať. Je to veľmi nebezpečné. Napríklad aj návrh zákona, ktorý je v oficiálnom politickom programe strany Progresívne Slovensko, je naprosto šialený a nebezpečný. Skutočne len asi päť alebo šesť štátov pod vplyvom šialenej ľavicovej extrémistickej feministickej propagandy prijalo takýto nebezpečný zákon, napríklad o definícii znásilnenia, ktorý je naprosto šialene cielený proti mužom. Na jednej strane je pravda, že túto definíciu treba sprísniť, ale dá sa to urobiť aj spôsobom, ktorý eliminuje riziko krivých obvinení.

Približne päť či šesť krajín v Európe má zavedenú naprosto šialene prísnu definíciu znásilnenia, pri ktorej ak žena podá trestné oznámenie na muža, tak ten muž skončil – nasleduje stopercentné obvinenie zo strany polície, stopercentná basa a hotovo, bez diskusie. V inom videu som tieto právne záležitosti vysvetľoval veľmi podrobne. Tieto rôzne zakomplexované feministky zo strany Progresívne Slovensko – podľa mňa každá druhá poslankyňa za túto stranu a takmer všetky ich viditeľnejšie političky sú presne takto zakomplexované – boli určite v minulosti sexuálne zneužívané mužmi, kvôli čomu majú voči nim šialenú averziu a chcú sa im čo najviac pomstiť. To sú v politike veľmi nebezpečné veci a takíto ľudia tam nemajú čo hľadať. Politici by mali takéto obete poctivo a citlivo vypočuť a zohľadniť ich argumenty, ale takíto ľudia nemôžu mať reálnu politickú moc a tvoriť zákony.

To je, bohužiaľ, presne to ľavicové šialenstvo. Ja nemám ani voči extrémnej ľavici, ani voči extrémnej pravici žiadne sympatie. Mám pre obe tieto ideológie nulové pochopenie a nulové sympatie, obe sú to veľmi toxické a škodlivé ideológie.

Právny systém a problematika krivých obvinení

Ono bežne to tak v právnom systéme funguje, že pokiaľ ste vy nejakým spôsobom obvinený z niečoho, tak vy máte nejakú možnosť sa brániť voči tomu. Máte dosť silné páky na to, advokát vám môže pomôcť. Ale v prípade, že sa to naozaj preženie s tou definíciou znásilnenia, tak naozaj v takom prípade ten muž v zásade, pokiaľ to sám nie je nejaký advokát, skúsený právnik – takýto človek sa ešte dokáže nejako brániť, ale pokiaľ to nie je advokát, ale bežný človek- laik, tak taký človek, ktorý je raz obvinený, ho žena nejakým spôsobom obviní, tak nemá absolútne žiadnu šancu sa brániť, absolútne žiadnu. Tam ako koniec diskusie, tam akože neexistuje, pokiaľ by sa nejaké takéto partnerské alebo manželské spory pri nejakých rozvodoch riešili. Môže sa to bohužiaľ stať. Ale hovorím, pritom je to riešiteľný problém, dá sa aj na jednej strane sprísniť definícia znásilnenia, ale zároveň aj veľmi jasné opatrenia urobiť proti tomu, aby hrozilo krivé obvinenie, aby sa naozaj minimalizovalo to riziko toho krivého obvinenia, aby to nebolo lákadlo pre nejaké ženy, ktoré by sa chceli pomstiť nejakým mužom v prípade nejakých rozvodov alebo rozchodov, ktoré sú búrlivejšie.

Alternatívne médiá, hoaxy a kríza kritického myslenia

Ale samozrejme nesmieme opomenúť ani tie alternatívne médiá, ktoré zase iným spôsobom manipulujú a zotročujú ľudí. Myslím, že tie alternatívne médiá, celá táto dezinformačná scéna sa naozaj v plnej kráse, aj táto extrémna pravica, sa v plnej kráse vyfarbila počas Covidu. A to sa teda krásne vyfarbila. Myslím, že nič tak krásne nevyfarbilo celú tú extrémnu pravicu, tú ruskú propagandu a tie alternatívne médiá ako samotný Covid, kedy tu začali kolovať nejaké hoaxy, že keď sa dáte zaočkovať, tak automaticky budete mať vo svojom tele nejaký čip, ktorý vám bude manipulovať vašou mysľou. Absolútne hoaxy, absolútne nezmysly. Potom existovali nejaké zase ďalšie hoaxy, že vakcíny obsahujú nejaké jedy. Samozrejme hoax, nič sa nepotvrdilo, nič to nebolo. S postupom času sa samozrejme ukázalo, že všetko bolo naprosto v poriadku, čo sa týka… máloktoré lieky a máloktoré vakcíny majú tak málo vedľajších účinkov ako tie mRNA vakcíny. Máloktoré sú tak bezpečné, takže naprosto, naprosto bláznivé hoaxy. No ale ľudia tomu naozaj verili a tie čipy, tak to už naozaj potrebovalo komentár. No ale bohužiaľ, ako som už spomenul, nikdy sa tak s ľuďmi ľahko nemanipulovalo ako dnes. Takže naozaj toto už je naozaj taká bláznivá vec, aby niekto naozaj veril, že vo vakcínach sa nachádzajú čipy.

A teda ja som ako spirituálne založený človek, ale ja osobne hovorím, že spiritualita a kritické myslenie voči sebe sa vzájomne dopĺňajú a nie sú vo vzájomnom konflikte. Naopak, bohužiaľ, tá ezoterická scéna to častokrát presne opačne pochopila a zase argumentujú presne opačne, že kritické myslenie je v rozpore s ezoterikou ako takou alebo so spiritualitou. A to naozaj, pokiaľ máme absenciu kritického myslenia, to je veľmi nebezpečné. Naopak, tieto dve veci, aj kritické myslenie, aj spiritualita, musia byť vo vzájomnej vyváženosti, v vzájomnej rovnováhe. A pokiaľ naozaj úplne to kritické myslenie stratíme, tak to potom naozaj skončíme na hranici nejakého bláznovstva, a to sa bohužiaľ s ezoterikou stalo. Bohužiaľ, tá ezoterika bola veľmi ťažko preskúšaná a myslím, že jednoznačne prehrali títo ezoterici v tých skúškach, ako len mohli. Celá tá ezoterická scéna ako naprosto veľmi účinný nástroj ruskej hybridnej vojny, celá tá ezoterika v súčasnej dobe, bohužiaľ.

Radikalizácia spoločnosti a vplyv propagandy

Alebo keď si zoberieme takého priemerného čitateľa tých alternatívnych médií, to stačí použiť slovo alebo povedať slovo Ukrajinec, tak už sa nejakému proruskému človeku otvára nožík vo vrecku. Už by pomaly chcel nejakého Ukrajinca zarezať. Taká zlosť v tých ľuďoch, doslova až taká zlosť v tých ľuďoch, ktorí tie alternatívne proruské médiá čítajú, že až stačí povedať slovíčko Ukrajinec a už tomu človeku stúpne tlak na 200. Ten človek naozaj doslova skypí od zlosti a už vidíte, ako ten človek chytá nejakú palicu do ruky a už by chcel nejakého Ukrajinca naháňať a vyháňať ho zo Slovenska a biť ho po hlave s nejakou palicou. To už normálne vidíte, to ako naozaj úplné psychické trosky robia tie alternatívne médiá z ľudí, tieto proruské dezinformačné kampane. Ale samozrejme, mainstreamové médiá sú o niečo menšie zlo, ale aj v tých mainstreamových médiách sa povie všeličo.

Ekologický aktivizmus, médiá a vládna skepsa

Veľmi zaujímavé je aj to, že niekedy aj na tie dezinformácie tých médií naletia dokonca aj samotní vládni politici. V skutočnosti by mali trošku skepticky vnímať aj tie médiá tí vládni politici, keď ich naozaj dosť často očierňujú, a samotné tie hoaxy sa bežne utvárajú aj v súčasnej dobe. Naozaj nie každá kritika súčasnej vlády je založená na pravde. Určite je tam aj mnoho pravdivej kritiky, ale polovica vecí sú nejaký hoax. Najviac hoaxov hovoria alebo najviac hoaxov vytvárajú novinári v oblasti ekológie, tak tam s tými hoaxami naozaj tí novinári nemajú mieru. Jednak sú tam aj najviac psychicky postihnutí ľudia medzi tými ekologickými novinármi, o ktorých duševnom zdraví mám vážne pochybnosti.

A vo všeobecnosti títo radikálni ekologickí aktivisti, tak naozaj minimálne polovica z nich sú naozaj ľudia trpiaci poruchami, ťažkými poruchami osobnosti. Nie sú to duševne zdraví ľudia, takže oni také hoaxy všelijaké v oblasti ekológie povytvárajú, že dokonca došlo aj k tomu, že naleteli niektorí vládni predstavitelia na nejaké hoaxy. Súčasný štátny tajomník na ministerstve životného prostredia, o ktorom si ja tiež nemyslím nič dobré v oblasti kultúrnych vojen, má naprosto šialené názory ten človek, ale v oblasti ekológie je to prvýkrát v dejinách vôbec nejaký odborník na pozícii štátneho tajomníka, ktorý reálne v oblasti ekológie je aj vzdelaný, kupodivu, keď má lesnícku školu, čo je tak polovica čisto ekologické veci sa tam len riešia na tej lesníckej fakulte a potom má ešte vyštudovanú aj zoológiu, ktorá tiež úzko súvisí s ochranou prírody. Takže je to prvýkrát v dejinách nejaký odborník. Ako aj súčasní vládni predstavitelia alebo nejakí poprední ľudia, s ktorými diskutoval zase na ministerstve pôdohospodárstva – tieto dva rezorty spolupracujú, ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia, tam sa prelínajú viaceré témy a spolupracujú medzi sebou – a teraz vlastne došlo k tomu, že tam došlo k možno zbytočnému konfliktu, lebo si niečo prečítali od takýchto bláznivých novinárov. Kritické myslenie však žiadne. Presne od takýchto bláznivých novinárov sa dozvedeli nejakú informáciu na tom ministerstve pôdohospodárstva, že vraj štátny tajomník robí tú zonáciu takým spôsobom, že vraj on chce obchodovať alebo robiť nejaké kšefty s nejakými pozemkami v tých národných parkoch. Čo mám ja informácie zákulisné z prvej ruky, tak tieto informácie sú jednoznačne hoax, jednoznačne nepravdivé. Veď v konečnom dôsledku to napísali úplne blázniví novinári, presne tí istí novinári, ktorí napríklad démonizujú alebo robia šialene agresívnu kampaň voči prečerpávacej elektrárni.

Z odborného hľadiska pýtal som sa špičkových odborníkov v oblasti energetiky. Taká zaujímavá synchronicita v mojom živote, že som sa naozaj so špičkovými expertmi v tejto oblasti mal možnosť rozprávať. Hovoria, že naprosto perfektný nápad, naprosto super nápad, jednoznačne treba prečerpávacie elektrárne. Ale v médiách sa dočítate, že to je najhorší nápad na svete, to je absolútna devastácia prírody a všetci obyvatelia, ktorí sú z celého regiónu, to absolútne jednoznačne nechcú. Samozrejme všetko hoax, hoax, hoax. A takisto aj nejaká Martina Töröková, presne tento istý typ reportáží, absolútne ona nemá problém naprosto najšpinavšiu robotu robiť, čisto takéto hoaxy, čisto takéto manipulatívne reportáže presne tohto razenia. Takže ono akože jednak aj o duševnom zdraví mám vážne pochybnosti tých novinárov, ktorí sa tej ekológii venujú, a to aj napríklad aj tej Martiny Törökovej. To je jedna vrstva vecí. A druhá vrstva vecí je to, že môžu dostávať obrovské peniaze. Tam tie ekofašistické organizácie majú obrovitánsky vplyv, obrovitánsky priestor v médiách a reálne si tí ľudia kupujú novinárov. Reálne k tomu dochádza. Ako, je to bežná prax.

No ale bohužiaľ, kritické myslenie dokonca aj zo strany niektorých aj popredných aj vládnych úradníkov je veľmi slabé. Takže k zbytočnému nejakému konfliktu tam vlastne dochádzalo, lebo naleteli nejakému hoaxu nejakej Törökovej alebo nejakým ďalším podobne postihnutým novinárom v oblasti ekológie. No ale vidíme, že kritické myslenie už v dnešnej dobe naprosto, naprosto neexistuje. Ja osobne už neverím takému novinárovi, ktorý raz, jeden jedinýkrát zaklamal a jeden jedinýkrát naprosto vedomým spôsobom šíril nejaký hoax, tak takému novinárovi by ja už nikdy nebudem veriť ani nos medzi očami. Naprosto skepticky. Ale bohužiaľ, ako v dnešnej dobe tým, že vlastne nikdy neboli také dobré podmienky na tú manipuláciu, ako sú dnes, tak naopak 99 % presne opačne rozmýšľa. Tým ľuďom vôbec nevadí, že predtým ten novinár tisíckrát zaklamal v neviem akých veciach, absolútne im to nevadí a pritom tým hoaxom jednoducho naletia. Dokonca ani poprední vládni úradníci neodolali tejto manipulácii. Vidíme veľmi, veľmi zaujímavé veci, aké tu nastávajú. Dejú sa aj takéto veci, bohužiaľ.