{"id":25,"date":"2016-03-06T23:02:40","date_gmt":"2016-03-06T22:02:40","guid":{"rendered":"https:\/\/filozofia.nett.to\/farmakologia\/2016\/03\/06\/zazracny-liek-dipyridamol\/"},"modified":"2026-01-30T17:21:28","modified_gmt":"2026-01-30T16:21:28","slug":"zazracny-liek-dipyridamol","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/filozofia.nett.to\/farmakologia\/sk\/zazracny-liek-dipyridamol\/","title":{"rendered":"&#8220;Z\u00e1zra\u010dn\u00fd&#8221; liek Dipyridamol"},"content":{"rendered":"<p><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Dipyridamole\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Dipyridamole<\/a><br \/><br \/><strong>Dipyridamol p\u00f4sob\u00ed na adenoz\u00ednov\u00e9 receptory. \u010co je to vlastne adenoz\u00edn?<\/strong><br \/>\nAdenoz\u00edn je endog\u00e9nny ligand, resp. neurotransmitern\u00e1 l\u00e1tka. Medic\u00ednske vyu\u017eitie m\u00e1 adenoz\u00edn hlavne v kardiol\u00f3gii, m\u00e1 extr\u00e9mne siln\u00e9 hypotenz\u00edvne \u00fa\u010dinky, silne p\u00f4sob\u00ed na srdce, ve\u013emi silne roz\u0161iruje cievy. Adenoz\u00edn m\u00e1 ale jednu ve\u013ek\u00fa nev\u00fdhodu: jeho biologick\u00fd pol\u010das je len 30 sek\u00fand, tak\u017ee p\u00f4sob\u00ed extr\u00e9mne kr\u00e1tko.<br \/><br \/><a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Adenosine_receptor\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Adenosine_receptor<\/a><br \/>\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Adenosine\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Adenosine<\/a><br \/>\nInhib\u00edtory sp\u00e4tn\u00e9ho vychyt\u00e1vania adenoz\u00ednu<br \/>\n<a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Adenosine_reuptake_inhibitor\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Adenosine_reuptake_inhibitor<\/a><br \/>\n*******<br \/>\nAk by sa oby\u010dajn\u00e1 hypertenzia be\u017ene lie\u010dila liekom Dipyridamol, resp ak by bol liek na oby\u010dajn\u00fa hypertenziu (a v\u00e4\u010d\u0161inu srdcovo cievnych ochoren\u00ed) liekom prvej (z\u00e1rove\u0148 aj poslednej) vo\u013eby, <strong>tak cca 1-5% \u013eud\u00ed v popul\u00e1cii by sa do\u017e\u00edvalo veku mo\u017eno cca 120-150 rokov!!!<\/strong> To by teda soci\u00e1lna pois\u0165ov\u0148a skrachovala a nesta\u010dila vypl\u00e1ca\u0165 penzie.<br \/>\nNad sto rokov sa je s t\u00fdmto liekom dan\u00fd \u010dlovek dok\u00e1\u017ee do\u017ei\u0165 v prakticky ka\u017ed\u00fd \u010dlovek, ak neochorie na na in\u00fa ako srdcovo cievnu chorobu alebo sa mu nestane \u00faraz.<br \/>\nCelkovo v\u0161eobecne d\u00f4vod smrti star\u00e9ho \u010dloveka, aj ke\u010f neochorie na ak\u00fako\u013evek in\u00fa chorobu, m\u00e1 jedn\u00fa &#8220;istotu&#8221; \u017ee zomrie na srdcov\u00fd infarkt (pr\u00edpadne in\u00fa srdcovo cievnu chorobu).<br \/><br \/>Ide o nesmierne \u0161etrnn\u00fd a \u00fa\u010dinn\u00fd liek, funguje na princ\u00edpe agonizmu adenoz\u00ednov\u00fdch receptorov (a mysl\u00edm, \u017ee aj z\u00e1rove\u0148 na inhib\u00edcii sp\u00e4tn\u00e9ho vychyt\u00e1vania adenoz\u00ednu) a ve\u013emi efekt\u00edvne br\u00e1ni emb\u00f3lii, tromb\u00f3ze, mozgovej m\u0155tvice a srdcov\u00e9mu infarktu a v\u0161etk\u00fdm in\u00fdm srdcovo cievnym ochoreniam.<br \/><br \/>Tento liek farmaceutick\u00e1 firma na komer\u010dnom trhu sa z\u00e1merne mie\u0161a spolo\u010dne s aspirinom. Aspirin je tom lieku \u00faplne zbyto\u010dn\u00fd, Dipyridamol m\u00e1 s\u00e1m o sebe ve\u013emi siln\u00e9 antiischemick\u00e9 \u00fa\u010dinky.<br \/>\n<a href=\"https:\/\/web.archive.org\/web\/20150819121231\/http:\/\/www.adcc.sk:80\/web\/humanne-lieky\/ucinna-latka\/dipyridamol-6439.html\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">http:\/\/www.adcc.sk\/web\/humanne-lieky\/ucinna-latka\/dipyridamol-6439.html<\/a>,<br \/><br \/>\u010eal\u0161\u00ed ve\u013emi priazniv\u00fd \u00fa\u010dinok Dipyridamolu, je to, \u017ee je na\u00fa\u010dinnej\u0161\u00edm zn\u00e1mym liekom proti ple\u0161atosti. Adenoz\u00ednov\u00e9 receptory zohr\u00e1vaj\u00fa siln\u00fa \u00falohu v ple\u0161atosti, v hustote a vypad\u00e1van\u00ed vlasov. Existuje \u0161t\u00fadia, ktor\u00e1 hovor\u00ed, \u017ee d\u00e1vky adenoz\u00ednu sp\u00f4sobili siln\u00e9 \u00fa\u010dinky proti ple\u0161atosti, sp\u00f4sobuje zahus\u0165ovanie vlasov. <a href=\"https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Adenosine#Hair\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Adenosine#Hair<\/a><br \/><br \/><strong>Dipyridamol a psychiatrick\u00e9 lieky<\/strong><br \/>\nDipyridamol sp\u00f4sobuje aj lep\u0161iu penetr\u00e1ciu psychoakt\u00edvnych l\u00e1tok do mozgu (cez mozgov\u00fa krvn\u00fa bari\u00e9ru), tak\u017ee \u00fa\u010dinok psychoakt\u00edvnych l\u00e1tok, psychiatrick\u00fdch \u010di neurologick\u00fdch liekov sa spolo\u010dne s t\u00fdmto liekom zn\u00e1sob\u00ed. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 by bolo u\u017eito\u010dn\u00e9 zv\u00fd\u0161i\u0165 \u00fa\u010dinnos\u0165 parkinsonick\u00fdch liekov. Existuje vedeck\u00e1 \u0161t\u00fadia, ktor\u00e1 hovor\u00ed, \u017ee adenoz\u00ednov\u00e9 receptory zohr\u00e1vaj\u00fa v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu v penetr\u00e1cii psychoakt\u00edvnych l\u00e1tok do mozgu. Konkr\u00e9tne mysl\u00edm existuje vedeck\u00e9 \u0161t\u00fadia, ktor\u00e1 hovor\u00ed, \u017ee d\u00e1vky vn\u00fatro\u017eiln\u00e9ho adenoz\u00ednu napom\u00e1haj\u00fa penetr\u00e1cii.<br \/>\n<a href=\"https:\/\/www.ncbi.nlm.nih.gov\/pubmed\/8301550\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/www.ncbi.nlm.nih.gov\/pubmed\/8301550<\/a><br \/>\n<a href=\"https:\/\/www.ncbi.nlm.nih.gov\/pubmed\/24673594\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">https:\/\/www.ncbi.nlm.nih.gov\/pubmed\/24673594<\/a><br \/>\n<a href=\"https:\/\/web.archive.org\/web\/20231120023147\/https:\/\/pubs.acs.org\/doi\/abs\/10.1021\/nn5003375\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">http:\/\/pubs.acs.org\/doi\/abs\/10.1021\/nn5003375<\/a><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Ak by sa hypertenzia be\u017ene lie\u010dila liekom Dipyridamol, tak cca 1-5% \u013eud\u00ed v popul\u00e1cii by sa do\u017e\u00edvalo veku mo\u017eno cca 120-150 rokov!!!","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["post-25","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-farmakologia"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/farmakologia\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/25","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/farmakologia\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/farmakologia\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/farmakologia\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/farmakologia\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=25"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/farmakologia\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/25\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/farmakologia\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=25"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/farmakologia\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=25"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/filozofia.nett.to\/farmakologia\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=25"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}